Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 23S/215/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200150 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:5019200150.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Drahomíry Mikulajovej v právnej veci žalobcu: Di Mihálik, s. r. o., so sídlom Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 393 011, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., so sídlom Františkánske námestie 4, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100261714/2019 zo dňa 22.01.2019, č. 100262788/2019 zo dňa 22.01.2019 a č. 100262146/2019 zo dňa 22.01.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100261714/2019 zo dňa 22. januára 2019 z a m i e t a. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100262788/2019 zo dňa 22. januára 2019 z a m i e t a. III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100262146/2019 zo dňa 22. januára 2019 z a m i e t a. IV. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Daňový úrad Žilina vykonal u žalobcu ako u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH") za zdaňovacie obdobia roku 2016. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101307490/2018 zo dňa 09.07.2018, ktorý bol doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 11.07.2018. 2. K protokolu z daňovej kontroly sa žalobca vyjadril v podaní, ktoré bolo zaregistrované u správcu dane pod č. 6/10877006/2018 dňa 30.07.2018. Ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a dôkazov k protokolu sa konalo dňa 01.10.2018. 3. V následných vyrubovacích konaniach vydal správca dane samostatné rozhodnutia, nadväzujúce na výsledky daňovej kontroly. 4. Správnymi žalobami, ktoré boli samostatne podané, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí vydaných vo vyrubovacích konaniach, ktoré sa týkali zdaňovacích období júl 2016, marec 2016 a apríl 2016. Z tohto dôvodu sú v tomto rozhodnutí správneho súdu uvádzané len tie rozhodnutia, týkajúce sa tých zdaňovacích období, ktoré žalobca napadol podanou správnou žalobou. 5. Rozhodnutím č. 101994760/2018 zo dňa 08.10.2018 Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín, určil žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok") rozdiel v sume nadmerného odpočtu 20 278,55 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2016. Správca dane znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie júl 2016 zo sumy 24 816,47 Eur na sumu 4 537,92 Eur. 6. Rozhodnutím č. 101989211/2018 zo dňa 08.10.2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 19 383,45 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 4 629,23 Eur a vyrubil daň v sume 14 754,22 Eur. 7. Rozhodnutím č. 101990453/2018 zo dňa 08.10.2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 27 040,66 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016. 8. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa DREKOL, s. r. o., Cintorínska 22, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, 811 06, IČO: 35 859 113 (ďalej aj len „DREKOL, s. r. o."), a to v zdaňovacom období júl 2016 v sume 20 278,55 Eur, v zdaňovacom období apríl 2016 v sume 27 040,66 Eur a v zdaňovacom období marec 2016 v sume 19 383,45 Eur. Išlo o faktúry vystavené deklarovaným dodávateľom DREKOL, s. r. o., ktorých predmetom mala byť fakturácia dodania dreva. 9. V odôvodnení svojich rozhodnutí správca dane uviedol, že správca dane nespochybňuje skutočnú dodávku tovaru, resp. skutočnú existenciu tovaru, ale to, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom uvedeným na faktúrach. Po vyhodnotení dôkazov získaných v daňovej kontrole a počas vyrubovacieho konania dospel správca dane k záveru, že deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH"). Keďže nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, nevzniklo ani právo na odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH z predmetných preverovaných faktúr u žalobcu. 10. Správca dane uviedol, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne tovar alebo službu odberateľovi dodala. Správca dane preto preveruje obchod nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. V daňovom konaní platí tiež prejednávacia zásada, ktorá spočíva v tom, že pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu nie je príslušný správca dane povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu a je na daňovom subjekte, aby preukázal, že si nárok na odpočítanie DPH uplatňuje oprávnene. 11. Správca dane získal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dôkazy, ktoré spochybnili preverované zdaniteľné obchody a žalobca v tejto súvislosti nepreukázal rozhodné skutočnosti, ktoré by potvrdzovali materiálnu podstatu veci, ktorá je predpokladom pre uplatnenie odpočítania DPH. Dodávateľské spoločnosti nepreukázali žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, t. j. nepredložili účtovníctvo a účtovné doklady. Výpovede štatutárnych orgánov deklarovaného dodávateľa vyhodnotil správca dane ako nepreukázané z dôvodu, že tvrdenia ničím nepreukázali, nakoľko nepredložili žiadne doklady, resp. písomnosti súvisiace s uskutočnením preverovaných zdaniteľných obchodov, ich výpovede boli nekonkrétne, všeobecné. 12. Voči vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane ako orgánu verejnej správy 1. stupňa, ktoré boli vydané vo vyrubovacích konaniach, podal žalobca odvolania. O týchto odvolaniach rozhodol žalovaný nasledujúcimi rozhodnutiami: 13. Rozhodnutím č. 100261714/2019 zo dňa 22.01.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101994760/2018 zo dňa 08.10.2018, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia júl 2016. 14. Rozhodnutím č. 100262788/2019 zo dňa 22.01.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101989211/2018 zo dňa 08.10.2018, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia marec 2016. 15. Rozhodnutím č. 100262146/2019 zo dňa 22.01.2019 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101990453/2018 zo dňa 08.10.2018, ktoré sa týkalo zdaňovacieho obdobia apríl 2016. 16. Žalovaný vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a stotožnil sa so závermi správcu dane. Uviedol, že správca dane vypočul svedkov v daňovej kontrole a aj v priebehu vyrubovacieho konania, ich výpovede vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, a to, že tovar dodala spoločnosť DREKOL, s. r. o., ako to bolo uvedené na faktúrach. Žalovaný poukázal aj na pasívny prístup žalobcu, keď sa nezúčastnil ani jedného výsluchu svedka, napriek tomu, že o výsluchoch bol vždy upovedomený, čím sa ukrátil o procesné práva, ktoré mu procesný predpis priznával. 17. Žalovaný zdôraznil uplatňovanie prejednávacej zásady s tým, že žalobca ako daňový subjekt nemohol od správcu dane očakávať, že správca dane bude čakať, či v budúcnosti bude schopný zabezpečiť si dôkazy, ktoré by mohli svedčiť v jeho prospech. Daňový subjekt - žalobca sa nezúčastnil výsluchov svedkov a počas ústnych pojednávaní sa nevyjadril k zisteniam správcu dane a nepredložil dôkazy preukazujúce opak tvrdenia správcu dane. 18. Závery uvedené v protokole z daňovej kontroly boli dostatočne zdôvodnené, jasné a zrozumiteľné a správca dane nevydal rozhodnutia na základe svojvoľného a žiadnymi dôkazmi nepodloženého úsudku. 19. K námietkam týkajúcim sa výpovede svedka X. I. uviedol, že tento potvrdil dodanie tovaru, ale svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dokladmi a dôkazmi, jeho výpoveď bola nekonkrétna a na nič si nespomínal. 20. Správca dane iba prejednáva dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom a dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal potrebu vypočutia svedka, a to účtovníčky deklarovaného dodávateľa, tak túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú. Žalobca bol oboznamovaný so zistenými skutočnosťami, pričom výsluch takéhoto svedka v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nenavrhol. Žalovaný nepovažoval výsluch tohto svedka za potrebný, pretože za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný sám podnikateľ a nie účtovníčka. 21. Za nedôvodnú označil aj námietku o potrebe vykonať konfrontáciu svedka X. I. a A. Z., ktorého výpoveď označil žalobca v odvolaní za účelovú a nedôveryhodnú s tým, že nemôže byť použitá ako dôkaz v daňovej kontrole. Pri výsluchu A. Z. postupoval správca dane v rámci zákonných ustanovení rovnako ako pri výsluchu ostatných svedkov, pričom ani jeden svedok nepriniesol žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť zúčastniť sa výsluchov svedkov a klásť im otázky a toto svoje oprávnenie nevyužil. 22. K poukazu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010 žalovaný uviedol, že skutkové okolnosti veci riešenej Najvyšším súdom SR boli iné, ako sú skutkové okolnosti veci žalobcu. Poukázal na to, že v uvedenom rozhodnutí boli uvádzané aj nedostatky v konaní správcu dane, ktorý neoboznamoval daňový subjekt s dôkazmi počas daňovej kontroly, nevyzýval ho na predloženie dokladov a dôkazov, čo v prejednávanom prípade nebolo. 23. Dôvodom pre neuznanie odpočítania dane nebola skutočnosť, že v obchodnom reťazci došlo k podvodnému konaniu. 24. Opodstatnenosť odpočítania DPH nebola preukázaná ani výpoveďou X. I., ktorý nevedel uviesť, kde sa drevo ťažilo, kde bolo nakladané a nepamätal si ani konkrétne firmy, ktoré mali drevo spoločnosti DREKOL, s. r. o., dodávať. On mal podpísať všetky preukazy o pôvode dreva, on mal drevo objednávať a mal zavolať pánovi A., kde má po drevo ísť. Tovar za spoločnosť DREKOL, s. r. o., mal preberať on na rôznych miestach, ale tieto miesta si už nepamätal, lebo sa to menilo každú chvíľu. Spoločnosť nezamestnávala zamestnancov, ale poveril niekoho, kto mal ísť na miesto nakládky, napr. za spoločnosť D 3 trade, ale nevedel povedať koho. 25. Úhradu dodávateľských faktúr na bankový účet alebo v hotovosti na základe dokladu z elektronickej registračnej poklade žalovaný nepovažoval za dôkaz postačujúci na to, aby vyvrátil iné zistené skutočnosti, a ktorým by sa preukázalo reálne dodanie tovaru. 26. Pokiaľ išlo o dôkaz ohľadom potvrdenia Národnej diaľničnej spoločnosti, že daňový subjekt prepravoval na daných úsekoch a dňoch drevnú hmotu nákladnými vozidlami, tak správca dane to vyhodnotil tak, že síce preprava bola nákladnými motorovými vozidlami vykonaná, ale z tejto skutočnosti nevyplývalo, aký tovar bol prepravovaný a kto bol skutočným dodávateľom prepravovaného tovaru, a či sa preprava týkala deklarovaného dodávateľa DREKOL, s. r. o. 27. Pokiaľ ide o stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru zo dňa 04.09.2017, tak tento dôkaz bol podľa žalovaného vyhodnotený správne tak, že označenie drevnej hmoty predmetnou ciachou spochybňovalo, kto bol dodávateľom, resp. odberateľom vyťaženej hmoty. X. I. za spoločnosť DREKOL, s. r. o., uviedol, že spoločnosť nemala vlastnú ciachu, drevná hmota sa ťažila rôzne a je to uvedené v preukazoch o pôvode dreva. Nevedel povedať, kde sa drevo ťažilo. Uviedol, že kupovali drevo od súkromných firiem, nikdy nemali drevo od štátnych alebo mestských, alebo obecných a podobných firiem. Podľa žalovaného, drevná hmota, ktorá bola dodávaná, mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, alebo dodávateľa, ktorý drevnú hmotu dodával a nie ciachou, ktorá bola pridelená spoločnosti Drevoindustria Mihálik, s. r. o. (predošlé obchodné meno žalobcu), nakoľko táto spoločnosť zanikla k 24.04.2018. 28. Správca dane netvrdil, že daňový subjekt porušuje Zákon o lesoch. Dôkaz týkajúci sa používania predmetnej ciachy, obstaraný od miestne príslušného Okresného úradu Čadca, správca dane vyhodnotil tak, že označenie drevnej hmoty ciachou pridelenou spoločnosti, ktorá už zanikla, spochybňuje skutočnosť, že tovar mal byť dodaný deklarovaným dodávateľom DREKOL, s. r. o. 29. Žalobca označil ako kľúčovú osobu, resp. ako kľúčového svedka osobu pána K. a tento bol aj vo vyrubovacom konaní vypočutý, pričom sa k otázkam správcu dane vyjadroval neurčito, na veľa otázok odpovedal, že nevie a nespomína si, pričom v závere výsluchu uviedol, že neboli dostatočne presne konkretizované otázky, a preto nemohol dostatočne a efektívne odpovedať. Podľa žalovaného boli otázky kladené svedkovi konkrétne a svedok sa vyjadroval neurčito, uvádzal, že bol splnomocnený v obchodných veciach za spoločnosť DREKOL, s. r. o., konať, možno by aj našiel splnomocnenie, v ďalšej odpovedi uviedol, že nevie, či mal od tejto spoločnosti súhlas alebo to bola plná moc a v závere výsluchu uviedol, že posudzoval iba kvalitu dreva, ako ho treba zaradiť v rámci fakturácie. 30. Podľa žalovaného takáto výpoveď bola neurčitá, v niektorých otázkach rozdielna a žalobca sa výsluchu tohto svedka nezúčastnil. 31. Správca dane sa náležite vysporiadal so všetkými pripomienkami daňového subjektu, ktoré podal počas daňovej kontroly, aj vyrubovacieho konania. Preveroval okolnosti, za ktorých mali byť obchody realizované, t. j. okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dodávateľ uvedený na faktúrach mohol, resp. nemohol fakturované služby či tovar skutočne dodať. Daňový subjekt si mal zabezpečiť také dôkazy, ktoré preukazujú uskutočnenie obchodu bez uvedenia pochybností a potreby správcu dane ich preverovať. 32. Správca dane postupoval počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, o čom nasvedčujú dokumenty a písomnosti vystavené správcom dane, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Správca dane sa vysporiadal so všetkými predloženými dôkazmi daňového subjektu, ako aj s jeho vyjadreniami počas výkonu daňovej kontroly, ako aj vo vyrubovacom konaní, čo je podrobne uvedené v odôvodnení rozhodnutí. 33. Dôkazy týkajúce sa dodávateľských spoločností zabezpečoval správca dane sám a nie, ako to uvádzal žalobca, že správca dane žiadal od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré objektívne preukázať nemohol, pretože sa týkali iných daňových subjektov - jeho dodávateľov. Za dôkaz nemožno považovať len predloženie samotnej faktúry, nakoľko daňový subjekt musí preukázať, že obchod bol reálne uskutočnený práve osobou uvedenou na faktúre. 34. Žalobca sa domáhal preskúmania vyššie uvedených rozhodnutí samostatne podanými správnymi žalobami, ktoré boli vedené pod sp. zn. 23S/215/2019 (zdaňovacie obdobie júl 2016), sp. zn. 23S/218/20119 (zdaňovacie obdobie marec 2016) a sp. zn. 23S/219/2019 (zdaňovacie obdobie apríl 2016). Postupom podľa § 65 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP") správny súd spojil vyššie uvedené konania na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod sp. zn. 23S/215/2019 z dôvodu, že sa týkajú tých istých účastníkov konania a zároveň z dôvodu, že veci spolu skutkovo súviseli. 35. V samostatne podaných správnych žalobách žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s Daňovým poriadkom a Zákonom o DPH, žalovaný svojimi rozhodnutiami a procesným postupom ukrátil žalobcu na jeho právach v intenciách § 178 ods. 1 SSP. Rozhodnutia Daňového úradu majú podľa žalobcu tie isté vady, pre ktoré napáda druhostupňové rozhodnutia, a preto žalobca žiadal preskúmanie tak prvostupňových, ako aj druhostupňových rozhodnutí. 36. Dôvody nezákonnosti podľa žalobcu boli v hmotnoprávnej aj v procesnoprávnej rovine. 37. Podľa žalobcu, správca dane a žalovaný nevyhodnotili zistený skutkový stav objektívne a nestranne, ale účelovo zobrali do úvahy iba dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu a k dôkazom znejúcim v prospech žalobcu sa postavili tak, že podľa ich názoru nepreukazujú dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach. Záver žalovaného prijatý v rozhodnutiach nemá oporu v zákone a je výsledkom svojvoľného a žiadnymi dôkazmi nepodloženého úsudku. 38. Žalobca žiadal, aby správca dane ako štátny orgán zabezpečil účtovné doklady dodávateľa, nakoľko žalobca nemá právomoc na to, aby to mohol získať a zabezpečiť. Žalovaný k tejto námietke žalobcu v rozhodnutí uviedol, že správca dane nie jej povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa, iba prejednáva dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. Žalobca žiadal doplniť dokazovanie zabezpečením účtovníctva deklarovaného dodávateľa z dôvodu, že nemá možnosť sa k nemu dostať. K návrhu na zabezpečenie účtovníctva, ako aj k návrhu na vypočutie svedka účtovníčky spoločnosti dodávateľa W. G. z B. D., sa daňové orgány postavili alibisticky a odmietali ho z dôvodu, že išlo o dôkazy znejúce v prospech žalobcu, ktoré by sa im nehodili. Správca dane neoveril účtovníctvo dodávateľa a vplyvom tejto skutkovej okolnosti na neunesenie dôkazného bremena žalobcu sa nevysporiadal zákonným spôsobom s touto významnou skutočnosťou. 39. Ďalej žalobca poukázal na závery z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 ohľadne dôkazného bremena daňového subjektu a sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 taktiež týkajúce sa dôkazného bremena daňového subjektu s tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane považuje za nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav. 40. Žalobca namietal, že správca dane za účelom vyvrátenia pochybností mal konfrontovať svedka A. Z. so svedeckou výpoveďou X. I., nakoľko tieto svedecké výpovede sú v úplnom rozpore. Správca dane ani žalovaný konfrontáciu nezrealizovali a len takto bolo možné vyjasniť rozpory vo výpovediach svedkov. Nie je reálne možné, aby sa osoba stala konateľom bez toho, aby o tom nemala vedomosť, pretože na dokumentoch predkladaných obchodnému registru sú nevyhnutné podpisy osoby, ktorá sa stáva konateľom. Žalobca sa pýtal správcu dane, či verifikoval podanie trestného oznámenia zo strany A. Z., keď údajne došlo k podvodu a stal sa konateľom bez toho, aby o tom mal vedomosť. Žalovaný k tejto námietke nezaujal stanovisko. A. Z. je ako konateľ spoločnosti DREKOL, s. r. o., zapísaný v Obchodnom registri aj ku dňu podania správnej žaloby. Jeho výpoveď žalobca označil za nevierohodnú a účelovo vykonštruovanú. 41. Žalobca preukázal dodanie drevnej hmoty od dodávateľa uvedeného na faktúrach exaktnými dôkazmi, a to výpoveďou svedka vtedajšieho konateľa spoločnosti DREKOL, s. r. o., X. I., bezhotovostnou úhradou dodávateľských faktúr na bankový účet dodávateľa, prepravou komodity dreva zabezpečenou žalobcom, výsledkom dožiadania z Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorou bolo potvrdená preprava tovaru, stanoviskom Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového a lesného odboru zo dňa 04.09.2017 a výpoveďou svedka U.. K.U., ktorý potvrdil, že sprostredkoval a zabezpečoval obchod s drevnou hmotou so žalobcom na základe pokynov X. I.. Žalovaný napriek priamym a exaktným dôkazom rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci a cieľom finančnej správy je vyrubiť daňovým subjektom daň za každú cenu a navýšiť štátny rozpočet. V prvom rade je to ale štátny orgán, ktorý musí konať na základe zákona a v medziach zákona. Spochybniť a vyrubiť daň možno len vtedy, ak je to odrazom vykonaného dokazovania a o závere nie sú žiadne pochybnosti, čo v danej veci absentuje. Správca dane má dostatočne zistiť skutkový stav a čo najúplnejšie vykonať dôkazy, pričom ťarcha vykonania dôkazov je len na ňom, ale na druhej strane musí mať k dispozícii všetky podklady potrebné k vydaniu objektívneho daňového rozhodnutia. Správca dane nevykonal v daňovej kontrole dostatočné dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo závery správcu dane uvedené v napadnutých rozhodnutiach. Rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav v daňovej veci. 42. Správca dane dožiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s., o poskytnutie výpisu mýtnych transakcií žalobcu v roku 2016 a na základe údajov poskytnutých bolo potvrdené, že žalobca vykonával prepravu na uvedených úsekoch a v uvedených dňoch nákladnými motorovými vozidlami. Ide o dôkaz, ktorý jednoznačne potvrdil prepravu drevnej hmoty od dodávateľa k odberateľovi a správca dane napriek tomu, že sám inicioval vykonanie tohto dôkazu, vyhodnotil ho tak, že z neho nevyplývalo, aký tovar bol prepravovaný a kto bol jeho dodávateľom. Takýto postoj správcu dane je podľa žalobcu nelogický až absurdný. Nie je zrejmé, aký iný tovar a od akého iného dodávateľa by žalobca prepravoval, ako ten, ktorý nakúpil od DREKOL, s. r. o. Každý dôkaz, znejúci v prospech žalobcu, správca dane a žalovaný prekrútili v neprospech žalobcu a alibisticky uvádzajú, že tieto dôkazy nepreukazujú, kto tovar dodal. Nešlo o formálne deklarovanie dodania drevnej hmoty iba na základe dodávateľských faktúr, ale o nákup drevnej hmoty od dodávateľa, ktorý žalobca preukázal viacerými podpornými dôkazmi, ktoré vo vzájomnej súvislosti jednoznačne potvrdili nákup tovaru od dodávateľa. Žalovaný nevyhodnotil dôkazy vo vzájomných súvislostiach a vzal za dôkazy znejúce v neprospech žalobcu za svoje, jeho postoj nebol objektívny, nestranný a v súlade so zákonom. Žalovaný poukazoval v rozhodnutiach na závery správcu dane a jeho vyhodnotenia, pričom jeho vlastný rozbor dôkazov získaný v daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní absentuje. Žalovaný neuvádza vlastné vyhodnotenie vo vzťahu k skutkovému stavu a právnej kvalifikácii. Žalovaný neuviedol, ktoré ustanovenia hmotnoprávneho a procesnoprávneho predpisu boli žalobcom porušené. Celý výsledok daňovej veci postavil žalovaný na svojom subjektívnom názore, nakoľko nešpecifikoval a neuviedol, ktoré zákonné ustanovenia boli zo strany žalobcu porušené a v čom vidí nezákonnosť konaní žalobcu. To, že dodávateľ porušil niektoré ustanovenie zákona a nepodal daňové priznania, nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože nedokáže prinútiť obchodného partnera, aby si plnil svoje odvodové povinnosti. V tomto smere rovnaký názor niekoľkokrát vyslovil aj Najvyšší súd SR. Žalobca nemá oprávnenia prinútiť dodávateľa, aby so správcom dane spolupracoval a predložil dôkazy, ak sa dodávateľ rozhodne, že bude nesúčinný, žalobca nemá zákonné možnosti, ako to ovplyvniť a prinútiť dodávateľa, aby predložil dôkazy na potvrdenie reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca nebol prítomný na jednotlivých výsluchoch svedkov, tak ide o právo daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť otázky a nie je to povinnosť daňového subjektu. Skutočnosť, že žalobca toto právo nevyužil, je iba jeho rozhodnutím a žalovaný nemôže v celom svojom rozhodnutí atakovať žalobcu z neúčasti na výsluchu svedkov a predostierať túto neprítomnosť žalobcu tak, ako keby porušil svoju zákonnú povinnosť. 43. Za absurdné označil žalobca nepriznanie odpočítania dane z dodávateľských faktúr, ak daňové orgány nemajú pochybnosti o materiálnej existencii plnenia a nespochybnili ani účtovnú evidenciu. Drevná hmota existovala a žalovaný nenamietal jej následný predaj žalobcom svojim odberateľom, potom je logické, že žalobca ju musel obstarať od deklarovaného dodávateľa. Ustanovenie o tom, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, má autonómny ekonomický význam. Ide o faktický stav ekonomickej výmeny, ktorý existuje napriek prípadným vadám v právnych úkonoch, ktoré tvorili základ ekonomickej výmeny. Správca dane preto musí preskúmať materiálnu existenciu zdaniteľného plnenia. Ak o materiálnej existencii plnenia neexistujú pochybnosti, nemôže správca dane svojvoľne nepriznať daňovému subjektu odpočítanie dane. Postup daňových orgánov bol v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, žalovaný v rozpore so zisteným skutkovým stavom vydal rozhodnutie a porušil základné zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku. Daňové orgány si urobili vlastný subjektívny názor na dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu daňovej kontroly a pre správcu dane boli smerodajné iba tie dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu, a to bez toho, aby sa zaoberal a vyhodnotil dôkazy znejúce v prospech žalobcu. Týmto bola žalobcovi odňatá daňová spravodlivosť. 44. Vo vyjadreniach k správnym žalobám žalovaný uviedol rovnaké skutočnosti ako tie, ktoré sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. 45. Samotná existencia dokladov, ktoré formálne spĺňajú náležitosti daňového dokladu a zaúčtovanie výdavkov v účtovníctve, ako aj uplatnenie si odpočítania DPH, nepreukazujú skutočnosť, že tovar bol v skutočnosti dodaný spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre. 46. K obsahu výpovedí jednotlivých svedkov sa správca dane vyjadril podrobne v rozhodnutiach, pričom žalobca v odvolaniach vytýkal rovnaké skutočnosti ako vo vyjadreniach k protokolu. 47. Výpovede svedkov boli vyhodnotené jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane nebral do úvahy len rozporné výpovede vypočutých svedkov, ale vykonal aj ďalšie dôkazy. O výsluchu svedkov bol žalobca oboznamovaný a výsluchov sa nezúčastnil. 48. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane mal vykonať úkony smerujúce k objektívnemu zisteniu skutkového stavu veci a zabezpečiť účtovné doklady dodávateľa, tak podľa žalovaného v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednávacia a nie vyhľadávacia zásada. Správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech platiteľa a iba prejednávať dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom, čo vyplýva zo skutočnosti, že dôkazná povinnosť je na strane daňového subjektu. 49. Námietku týkajúcu sa vypočutia účtovníčky spoločnosti dodávateľa žalovaný označil za neopodstatnenú s tým, že žalobca bol oboznamovaný so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom nenavrhol vypočuť tohto svedka. Podľa žalovaného, za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný sám podnikateľ a nie účtovníčka. 50. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré sa týkali rozloženia dôkazného bremena, riešili iné situácie a nie sú totožné s prejednávanou vecou. Správca dane nežiadal predloženie takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať, žiadal preukázanie reálnosti dodávky, a tým aj uplatnených daňových výdavkov od jeho priameho dodávateľa podľa predložených dodávateľských faktúr. Žiadal preukázať skutočnosti, ktoré tvoria dôkazné bremeno žalobcu. 51. K hodnoteniu svedeckej výpovede A. Z.alovaný uviedol, že správca dane postupoval v rámci zákonných ustanovení rovnako ako pri iných svedeckých výpovediach a ani jeden svedok nepriniesol žiadne dôkazy, ktoré by boli potvrdili skutočnosti o deklarovanej obchodnej transakcii, preto ani nebol dôvod vykonávať konfrontáciu týchto svedkov. Žalovaný zopakoval argumentáciu z preskúmavaných rozhodnutí, že žalobca mal možnosť zúčastniť sa výsluchov svedkov a klásť svedkom otázky, o termínoch bol písomne oboznámený, zásielky prevzal, avšak ústnych pojednávaní sa nezúčastnil ani daňový subjekt, ani jeho splnomocnený zástupca. Žalobca sa ukrátilo o procesné práva, ktoré mu daňový predpis priznáva. 52. Dôkazné bremeno je jednoznačne na daňovom subjekte a je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany kontrolovaného daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok daňové výdavky alebo odpočítanie dane. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť zaúčtovaný náklad uznaný ako oprávnený. 53. Úhrady faktúr nepreukazujú reálne dodanie tovaru a nie sú postačujúcim dôkazom pre to, aby vyvrátili zistené skutočnosti. Správca dane nevyvrátil skutočnosť, že drevná hmota bola dodaná, ale dospel k záveru, že nebolo preukázané, že tovar bol dodaný deklarovaným dodávateľom. 54. K hodnoteniu potvrdenia od Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., žalovaný zopakoval argumentáciu o tom, že tento dôkaz bol vyhodnotený tak, že žalobca síce prepravu vykonal na uvedených úsekoch a v uvedených dňoch motorovými vozidlami, ale z tejto skutočnosti nevyplýva, aký tovar bol prepravovaný, a kto bol skutočným dodávateľom prepravovaného tovaru, a či sa preprava týkala deklarovaného dodávateľa. 55. Zopakoval aj argumentáciu týkajúcu sa stanoviska Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor zo dňa 04.09.2017 s tým, že informáciu, či daňový subjekt - žalobca mohol používať ciachu registrovanú pod č. X., a za akých podmienok ju môže používať, získal od Okresného úradu Čadca. Tento dôkaz správca dane správne vyhodnotil tak, že označenie drevnej hmoty uvedenou ciachou spochybňuje, kto bol dodávateľom, resp. odberateľom vyťaženej drevnej hmoty. X. I. vypovedal, že spoločnosť DREKOL, s. r. o., nemala vlastnú ciachu, drevná hmota sa ťažila rôzne a v preukazoch o pôvode dreva to malo byť uvedené. Nevedel povedať, kde sa drevo ťažilo. Uviedol, že drevo bolo kupované od súkromných firiem, nikdy od štátnych alebo mestských, alebo obecných a podobných firiem. Drevná hmota tak mala byť označená buď ciachou obhospodarovateľa lesa, resp. dodávateľa, ktorý drevnú hmotu dodával, a nie ciachou, ktorá bola pridelená spoločnosti Drevoindrustria Mihálik, s. r. o. 56. Informácia Okresného úradu Čadca, t. j. úradu, ktorý ciachu registroval, pričom táto bola uvedená v predložených dokladoch k daňovej kontrole na preukazoch o pôvode dreva priložených pri dodávateľských faktúrach, nepreukazuje skutočnosti, ktoré uvádzal žalobca. 57. Žalovaný zopakoval aj argumentáciu uvedenú v preskúmavanom rozhodnutí k výsluchu svedka U.. K. K. s tým, že jeho výpoveď bola nekonkrétna a nespomínal si na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Poukázal rovnako ako v preskúmavaných rozhodnutiach aj na rozdiely v skutočnostiach uvedených týmto svedkom v jeho výpovedi, ako aj vo výpovedi uvedenej svedkom X. I.. 58. Žalovaný ďalej poukázal na povinnosť daňového subjektu viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Taktiež poukázal na potrebu dodržiavania zásady poctivého obchodného styku, ktorá je predpokladom riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Štatutárny orgán má mať v zmysle tejto zásady presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorým spoločnosť napĺňa definíciu podnikania, a ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené. 59. Žalovaný zotrval na záveroch preskúmavaných rozhodnutí, že nebola spochybnená skutočná dodávka tovaru, ale skutočnosť, že tovar dodala spoločnosť DREKOL, s. r. o., čo preukázali šetrenia vykonané správcom dane. Skutočnosť, že žalobca s tovarom ďalej obchodoval, správca dane nespochybnil, ale existencia tovaru ešte nie je dôkazom o tom, že tovar dodala daňovému subjektu - žalobcovi spoločnosť uvedená na sporných faktúrach. 60. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobcom uplatnené odpočítanie DPH, ktoré bolo predmetom dorubenia dane, nespĺňa podmienky pre odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo preukázané, že u dodávateľa vnikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH. 61. Je nelogické, keď žalobca uvádza, že pre priznanie odpočítania DPH je dostatočné, ak je preukázaná materiálna existencia drevnej hmoty. Podmienkou pre oprávnenosť odpočtu DPH je okrem iného aj to, že skutočnosti uvádzané v dokladoch zodpovedajú skutočnosti, a to aj pokiaľ ide o osobu dodávateľa. 62. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly a v následnom vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Žalobca bol viackrát oboznamovaný s kontrolnými zisteniami správcu dane, ku ktorým sa následne vyjadroval. Správca dane zabezpečoval dôkazy sám ohľadne dodávateľskej spoločnosti, nežiadal od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré objektívne preukázať nemohol, pretože sa týkajú iného daňového subjektu. 63. Dokazovanie vedie správca dane, dôkazné bremeno, t. j. povinnosť preukázať v § 45 ods. 2 Daňového poriadku zakotvené predpoklady je na daňovom subjekte. Ak ich nepreukáže, nesie z toho dôsledky. Zo strany daňového subjektu nestačí len všeobecné tvrdenie, ale musí ísť o objektivizované preukázanie. 64. Na prejednanie vecí vedených pod sp. zn. 23S/215/2019, 23S/218/2019 a 23S/219/2019 správny súd nariadil pojednávanie na deň 22.07.2020. Na pojednávaní správny súd postupom podľa § 65 ods. 1 SSP spojil veci, ktoré boli vedené na základe samostatne podaných správnych žalôb na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp. zn. 23S/215/2019. 65. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní vyjadril v zhode s obsahom podaných správnych žalôb. Žalovaný sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a nežiadal o odročenie pojednávania. Správny súd preto prejednal veci na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného. 66. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnych žalôb (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správne žaloby sú nedôvodné, preto ich podľa § 190 SSP zamietol. 67. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 68. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 69. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 70. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 71. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 72. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o DPH; dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. 73. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 74. Podľa § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. 75. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca. 76. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku; (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 77. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 4 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 78. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 79. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 80. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávaných veciach boli rozhodnutia žalovaného, ktorými zamietol odvolania žalobcu podané proti rozhodnutiam správcu dane, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v dôsledku neuznania odpočítania DPH z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom DREKOL, s. r. o. 81. V bode 1. čl. III. správnych žalôb žalobca uviedol závery žalovaného a správcu dane o neuznaní nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom DREKOL, s. r. o. Namietal, že daňové orgány nevyhodnotili skutkový stav objektívne a nestranne, a účelovo zobrali do úvahy len tie dôkazy, ktoré boli v neprospech žalobcu a dôkazy, ktoré boli v jeho prospech, vyhodnotili tak, že nepreukazujú dodanie deklarovaným dodávateľom. Záver žalovaného podľa žalobcu nemá oporu v zákone a je výsledkom svojvoľného a žiadnymi dôkazmi nepodloženého úsudku. 82. K uvedeným žalobným námietkam správny súd uvádza, že Zákon o DPH vyžaduje pre odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálnych, ako aj formálnych podmienok. Daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočítanie dane, sa zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. 83. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb tak zaťažuje daňový subjekt. Faktúra je relevantným dokladom len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočne reálne plnenie. To, že faktúra má všetky náležitosti účtovného dokladu a je zaúčtovaná v zmysle Zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že plnenia boli skutočne realizované tak, ako je to uvedené na faktúre, a že daňový subjekt má právo na odpočítanie dane. 84. Splnenie podmienok na odpočítanie dane nespočíva len v ich formálnej deklarácii, teda len v predložení dokladov. Doklady musia mať povahu faktu, teda musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť preukázané. 85. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v zmysle ktorého dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 24 Daňového poriadku v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 Zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH), a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. 86. Zo žalobných námietok žalobcu nie je zrejmé, v čom mali daňové orgány neobjektívne a nestranne vyhodnotiť dôkazy. Žalobca predložil ako dôkaz faktúry a potvrdenia o pôvode dreva. Správca dane preveroval žalobcom tvrdené nadobudnutie tovaru od deklarovaného dodávateľa a vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že existencia tovaru - dreva nebola spochybnená, avšak tovar nedodal deklarovaný dodávateľ, u ktorého mala vzniknúť daňová povinnosť, čo je podmienkou pre vznik nároku na odpočítanie dane u žalobcu. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach uviedli, ktoré dôkazy boli vykonané, vyhodnotili ich jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, uviedli skutkové závery, ku ktorým dospeli a aj právne posúdenie veci. Z preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány vyhodnocovali dôkazy jednostranne alebo účelovo. Z postupu a rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by hodnotili dôkazy vykonané v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní v neprospech žalobcu, a že by účelovo postupovali v jeho neprospech. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov z obsahu administratívnych spisov a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplývajú. Vyjadrenie nesúhlasu účastníka konania s hodnotením dôkazov správcom dane bez toho, aby boli vytýkané nedostatky a chyby v hodnotení dôkazov, nepostačuje na privodenie nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Z rozhodnutí daňových orgánov nevyplýva, že by dôkazy znejúca podľa žalobcu v jeho prospech, nezobrali daňové orgány do úvahy. Ako už bolo uvedené, všetky dôkazy boli hodnotené jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány uviedli preskúmateľnú úvahu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov, a to konkrétne aj vo vzťahu k tomu, akú hodnovernosť a dôkaznú silu priznali konkrétnemu dôkazu, a akú schopnosť priznali dôkazu vo vzťahu k tomu, či tento je spôsobilý zvrátiť závery vyplývajúce z iných realizovaných dôkazov. 87. V bode 2. v čl. III. správnych žalôb žalobca uviedol, ako vypovedal svedok X. I. - konateľ spoločnosti DREKOL, s. r. o., v čase, keď mali byť obchodné transakcie realizované. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovede tohto svedka daňovými orgánmi žalobca nič konkrétne neuviedol, len poukazoval na to, že tento svedok potvrdil realizáciu obchodných transakcií. Uviedol tiež, že tento svedok nepredložil správcovi dane účtovné doklady, a preto žiadal, aby správca dane zabezpečil účtovníctvo deklarovaného dodávateľa a navrhol aj vypočutie účtovníčky tohto deklarovaného dodávateľa. K týmto návrhom sa podľa žalobcu daňové orgány postavili odmietavo a alibisticky, pretože by malo ísť o dôkazy svedčiace v jeho prospech. 88. Táto žalobná námietka taktiež nie je dôvodná. Žalobca predniesol návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov v podanom odvolaní. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by návrhy na vykonanie týchto dôkazov predniesol aj v konaní pred správcom dane. 89. Správny súd zdôrazňuje už v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia bližšie popísanú povinnosť daňového subjektu preukázať, že sú splnené materiálne aj formálne podmienky pre uplatnenie práva, resp. nároku na odpočítanie dane. Dôkazné bremeno zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane. Dokazovanie vykonávané zo strany daňových orgánov slúži na následnú verifikáciu toho, či tvrdenia prednesené daňovým subjektom v rámci preukazovania splnenia formálnych aj materiálnych podmienok pre nárok na odpočet DPH sú pravdivé. Povinnosťou daňových orgánov tak nie je zisťovať, ako sa tvrdené obchodné transakcie stali. Daňové orgány len preverujú, či sa stali žalobcom tvrdeným spôsobom. Dôkazné bremeno správcu dane nie je absolútne. Ak správca dane spochybní vykonanými dôkazmi tvrdenia daňového subjektu, dôkazné bremeno sa presúva opäť na daňový subjekt. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie, nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, kým sa bez pochýb nepotvrdia a nepreukážu tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane, vykonávajúcom dokazovanie, a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplnení, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/75/2014 zo dňa 29.09.2016). 90. V kontexte vyššie uvedenej argumentácie je potom logická a udržateľná argumentácia žalovaného o tom, prečo nebolo dôvodné vykonať žalobcom v odvolaní navrhnuté dôkazy. 91. X. I. - bývalý konateľ spoločnosti DREKOL, s. r. o., uviedol, že účtovné doklady nemá k dispozícii, zostali v prevádzkových a skladových priestoroch spoločnosti v J., za ktoré nebolo platené nájomné, a preto ich prenajímateľ uzamkol a veci patriace spoločnosti DREKOL, s. r. o., nevydal. Uviedol, že nevie, kde sa účtovníctvo nachádza. Účtovné doklady deklarovaného dodávateľa teda neboli predložené. 92. Zo žalobcom prednesenej argumentácie vo vzťahu k tomuto návrhu na vykonanie dôkazov (zabezpečenie účtovníctva deklarovaného dodávateľa) pritom ani nie je zrejmé, ako by predloženie účtovných dokladov zvrátilo závery, ktoré daňové orgány vyvodili z ďalších vykonaných dôkazov. Taktiež je logická a udržateľná argumentácia žalovaného vo vzťahu k návrhu na vypočutie účtovníčky deklarovaného dodávateľa DREKOL, s. r. o., v tom smere, že za vysvetlenie konkrétnych okolností obchodu je zodpovedný sám podnikateľ (štatutárny orgán) a nie účtovníčka. 93. X. I. uviedol, že účtovníčka mu doklady vrátila a tieto boli v skladových priestoroch v J.. Z návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom účtovníčky taktiež nebolo zrejmé, k čomu vo vzťahu k preukázaniu reálnosti deklarovaných obchodných transakcií by mala byť táto osoba vypočutá, pretože zo skutočností vyplývajúcich z administratívneho spisu a z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by mala participovať na konkrétnom dodávaní tovaru. Účtovníčka by sa zrejme mohla vyjadriť len k vedeniu účtovníctva a vo vzťahu k preukázaniu reálnosti dodania je podstatná a zásadná výpoveď štatutárneho orgánu (tak, ako to uviedol žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach), ktorý bol vypočutý a jeho výpoveď bola vyhodnotená tak, že reálne dodanie tovaru nebolo preukázané. 94. Nie je preto zrejmé, aké konkrétne skutočnosti z vykonaných dôkazov, navrhovaných žalobcom, mali vyplynúť v prospech žalobcu (čo by malo byť preukázané), čo bolo podľa žalobcu dôvodom a motívom na odmietnutie vykonania týchto dôkazov. Podľa správneho súdu, daňové orgány sa dostatočne a preskúmateľne vysporiadali s námietkami a pripomienkami žalobcu, ako aj s prednesenými návrhmi na vykonanie dôkazov. 95. Pokiaľ žalobca namietal, že mu nebol priznaný nárok na odpočet DPH, pretože nebolo overené správcom dane účtovníctvo deklarovaného dodávateľa, a to sa potom prenieslo na ťarchu žalobcu v podobe záveru o neunesení dôkazného bremena, tak táto žalobná námietka je taktiež nedôvodná. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by daňové orgány požadovali od žalobcu predloženie účtovných dokladov jeho dodávateľa, teda že by ho zaťažovali takou dôkaznou povinnosťou, ktorá by bola nad rámec toho, čo „pokrývalo" jeho dôkazné bremeno. Zároveň zo záverov preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by nepredloženie účtovných dokladov deklarovaným dodávateľom bolo dôvodom na nepriznanie nároku žalobcu na odpočet DPH. Správca dane vykonal dôkazy na preverenie žalobcom tvrdených skutočností a spochybnil hodnovernosť žalobcom tvrdených skutočností, pretože sa nepreukázalo tvrdenie, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. 96. V bode 3. čl. III. správnych žalôb žalobca poukázal na závery vyslovené Najvyšším súdom v SR v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a sp. zn. 7Sžf/41/2013 zo dňa 28.05.2015 ohľadne dôkazného bremena daňového subjektu, a to bez uvedenia konkrétnej väzby na prejednávané veci. Nie je zrozumiteľná a zrejmá ani všeobecná žalobná námietka uvedená v tomto žalobnom bode v nadväznosti na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o tom, že rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav. 97. Daňové orgány preverili žalobcom tvrdené skutočnosti týkajúce sa preukázania splnenia formálnych a materiálnych podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie DPH a dospeli k logickým a preskúmateľným záverom, že nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ. Daňové orgány v prejednávaných veciach nezaťažovali žalobcu dôkazným bremenom ohľadne takých skutočností, ktoré ho už zaťažovať nemali a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a závery v nich uvedené, na ktoré žalobca poukazoval, sa týkali iných skutkových okolností ako prejednávané veci, keď v prejednávaných veciach nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom a tento záver je podložený vykonanými dôkazmi. 98. V bode 4. čl. III. správnych žalôb žalobca uviedol, že správca dane postavil závery o neuznaní práva na odpočítanie dane aj na svedeckej výpovedi A. Z., ktorý poprel, že je konateľom DREKOL, s. r. o., poprel vystavenie faktúr a nepotvrdil dodanie tovaru žalobcovi. Podľa žalobcu bola výpoveď tohto svedka v rozpore s výpoveďou svedka X. I., ktorý vypovedal, že A. Z. pozná a sám ho oslovil, aby sa stal konateľom spoločnosti DREKOL, s. r. o. Podľa žalobcu mal správca dane konfrontovať svedka A. Z. so svedeckou výpoveďou X. I. pre ich úplnú rozpornosť. Ďalej žalobca uvádzal potrebu vykonania konfrontácie týchto dvoch svedkov, ktorá bola podľa neho potrebná a správca dane ju nevykonal. 99. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania žalobca dôkaz konfrontáciou svedkov správcovi dane nenavrhol. Takýto dôkaz navrhol v podanom odvolaní. Svedok A. Z. uviedol, že ak je konateľom spoločnosti DREKOL, s. r. o., tak sa ním stal len podvodom, poprel vystavenie faktúr, o okolnostiach dodania tovaru nič nevedel a spoločnosť žalobcu nepoznal. X. I. naopak uviedol, že A. Z. pozná a sám ho oslovil, aby sa stal konateľom spoločnosti DREKOL, s. r. o. Výpovede uvedených svedkov si teda odporujú v tom, či sa osoba X. I. a A. Z. navzájom poznajú, a či sa A. Z. stal konateľom spoločnosti DREKOL, s. r. o., s jeho vedomím a súhlasom. 100. Záver žalovaného o tom, že konfrontáciu svedkov, prípadne konfrontáciu svedka A. Z. so svedeckou výpoveďou X. I., nebolo potrebné vykonať, je správny. Ako to vyplýva z obsahu svedeckých výpovedí, tak rozpor vo výpovediach svedkov sa netýka skutkových okolností deklarovaného dodania tovaru, preto nie je zrejmé, čo by malo byť konfrontáciou svedkov, prípadne konfrontáciou svedka so svedeckou výpoveďou druhého svedka odstraňované (aké rozpory), a čo by sa malo vyjasniť. Z argumentácie žalobcu prednesenej v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ako aj v konaní pred správnym súdom, nevyplýva, že by osoba A. Z. mala byť akokoľvek činná pri dodaní tovaru žalobcovi, že by s ňou žalobca komunikoval, že by A. Z. ako štatutárny orgán vystavoval faktúry, vybavoval objednávky alebo bol prítomný pri preberaní tovaru, prípadne pri sprostredkovaní dodania tovaru. Takéto pôsobenie A. Z. nebolo tvrdené ani X. I. a ani neskôr vypočutým svedkom U.. K.U.. Preto aj všetky ďalšie žalobné námietky žalobcu o tom, že nie je možné, aby sa určitá osoba stala štatutárnym orgánom bez jej vedomia a žalobné námietky o tom, či správca dane verifikoval podanie trestného oznámenia v súvislosti s tým, že A. Z. sa mal stať konateľom spoločnosti DREKOL, s. r. o., podvodom, sú neopodstatnené a nie je zrejmý súvis s preukazovaním deklarovaného dodania tovaru spoločnosťou DREKOL, s. r. o., žalobcovi. Žalobca taktiež nijako nekonkretizoval ani žalobnú námietku o tom, že výpoveď svedka A. Z. je nevierohodná a účelová. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by rozporovali obsah výpovede tohto svedka a neuviedol ani žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o ním tvrdenej nevierohodnosti a účelovosti tejto výpovede. 101. V bode 5. čl. III. správnych žalôb žalobca vymenoval dôkazy, ktorými podľa neho preukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, a to výpoveď svedka X. I., bezhotovostná úhrada faktúr, preprava dreva zabezpečená žalobcom, výsledky dožiadania Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ohľadne vykonanej prepravy, stanovisko Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor a výpoveď svedka U.. K. K.. Podľa žalobcu nebolo zo strany správcu dane vykonané dostatočné dokazovanie a rozhodnutia sú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci. 102. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu správny súd opakovane uvádza, že primárne zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na odpočítanie dane daňový subjekt, ktorý si uplatňuje nárok na odpočet DPH. Dôkazy vykonané v prejednávanej veci v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania boli vyhodnotené daňovými orgánmi jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach a daňové orgány z nich vyvodili logické a preskúmateľné závery vo vzťahu k splneniu, resp. nesplneniu zákonom stanovených podmienok na odpočet DPH. Svedok X. I. (konateľ spoločnosti DREKOL, s. r. o., do 08.04.2016) potvrdil dodanie tovaru a vystavenie faktúr pre žalobcu. Svedok ale vypovedal všeobecne a nekonkrétne, nevedel uviesť žiadneho z dodávateľov spoločnosti DREKOL, s. r. o., ktoré mu mali tovar dodávať, a ktorý mal ďalej predávať žalobcovi. Spoločnosť DREKOL, s. r. o., nemala podľa výpovede svedka vlastnú ciachu a drevo malo byť ociachované ciachou dodávateľov spoločnosti DREKOL, s. r. o., od ktorých bolo drevo nakúpené. Svedok nevedel uviesť konkrétne ani jedno miesto, kde sa malo drevo nakladať, vyjadril sa, že to bolo rôzne s tým, že drevo nikdy nebolo odoberané od štátnych, mestských alebo obecných „firiem". Na mieste nakládky mal byť on alebo zamestnanec spoločnosti D 3 trade, ale mená zamestnancov uviesť nevedel. Spoločnosť DREKOL, s. r. o., zamestnancov nemala. Obchody mali byť dohodnuté telefonicky alebo mailom, alebo cez pána K.. Objednávky zasielané mailom svedok prisľúbil predložiť, ak sa mu to podarí. Uviedol, že má zaheslovaný mail, môže sa naň pripojiť iba on, pričom heslo mu chodilo na telefón, ktorý mal mať zablokovaný. Uviedol, že podpísal faktúry aj všetky preukazy o pôvode dreva buď na mieste nakládky alebo v Y., alebo cestou, alebo ich podpisoval dodatočne. Daň z pridanej hodnoty z predložených faktúr ešte nebola odvedená a spoločnosť podala nulové priznania na DPH. Úhrady mali byť uhradené buď prevodom na bankový účet, alebo hotovosťou do pokladne. Tovar mal byť nadobudnutý od väčšieho množstva firiem, ale nepamätal si presne od koho. Svedok nepredložil účtovníctvo a ani žiadne iné doklady. 103. Svedok X. I. formálne potvrdil dodanie tovaru žalobcovi a potvrdil aj vystavenie faktúr a preukazov o pôvode dreva. Žiadne konkrétne skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru ale neuviedol, odpovedal, že si nič konkrétne nepamätá (najmä okolnosti týkajúce sa dodávateľov, miest nakladania dreva a pod.). Svedok nepredložil žiadne dôkazy, účtovníctvo malo zostať v skladových priestoroch v J., ani objednávky z emailu nevedel sprístupniť. Svedok tak len formálne potvrdil dodanie tovaru, ale v konkrétnostiach ohľadne deklarovaného dodania tovaru nič neuviedol. Jeho výpoveď bola všeobecná a nekonkrétna. 104. Pokiaľ ide o preukázanie úhrady kúpnej ceny, táto zo strany daňových orgánov nebola spochybňovaná. Aj tento dôkaz vyhodnotili daňové orgány jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach s inými vykonanými dôkazmi. Samotná úhrada kúpnej ceny bez iných preukázaných skutočností týkajúcich sa dodania tovaru ako dôkaz o dodaní tovaru nepostačuje. 105. Daňové orgány existenciu tovaru - drevnej hmoty nespochybnili. Taktiež z odpovede Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., vyžiadanej správcom dane vyplýva, že motorové vozidlá vo vlastníctve žalobcu sa pohybovali v dňoch deklarovaného dodania tovaru na trasách vyplývajúcich z potvrdení o pôvode dreva. Aj tento dôkaz ale daňové orgány vyhodnotili jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach s inými vykonanými dôkazmi a dospeli k záveru, že potvrdená preprava nepreukazuje, aký tovar bol prepravovaný, a kto bol skutočným dodávateľom tovaru. 106. V procese hodnotenia dôkazov orgány verejnej správy nielen vyvodzujú z vykonaných dôkazov skutkové zistenia, ale zároveň priznávajú dôkazom určitú „dôkaznú silu", vyhodnocujú ich hodnovernosť a konfrontujú závery jednotlivých dôkazov aj v tom smere, ako obstoja skutkové zistenia vyvodené z konkrétneho dôkazu vo vzťahu k skutkovým zisteniam vyvodeným z iných dôkazov, teda každý dôkaz je hodnotený jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi. Daňové orgány v zmysle uvedeného procesu hodnotenia dôkazov takto postupovali a odpoveď vyžiadanú z Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., týkajúcu sa prepravy, vyhodnotili nielen jednotlivo, ale aj v súvislosti a v konfrontácii s inými vykonanými dôkazmi a dospeli k preskúmateľným a logickým záverom. Predovšetkým je potrebné poukázať na výpoveď svedka X. I., ktorý uvádzal, že drevo malo byť ociachované ciachou dodávateľov spoločnosti DREKOL, s. r. o. a z potvrdení o pôvode dreva vyplýva, že bolo ociachované ciachou registrovanou na spoločnosť žalobcu pod obchodným menom, ktoré žalobca používal do 24.04.2008. Používanie tejto ciachy na označenie dreva a rozpor s výpoveďou X. I., ktorý uvádzal, že drevo malo byť ociachované ciachou dodávateľov spoločnosti DREKOL, s. r. o., žalobca nijako nevysvetlil a ani v administratívnom konaní, a ani v správnej žalobe na tieto skutkové zistenia nijako nereagoval. 107. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom označiť drevo čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. Zo skutkových okolností prejednávanej veci vyplýva, že žalobca nenakupoval drevo priamo od obhospodarovateľov lesa, ale od spoločnosti DREKOL, s. r. o., ktorá mala drevo nakupovať od svojich dodávateľov, ktorých vypočutí svedkovia nekonkretizovali. Daňové orgány v súvislosti s použitím ciachy nevyhodnocovali, či bol porušený Zákon o lesoch, ale použitie ciachy žalobcu na označenie dreva vyhodnocovali v súvislosti s tým, či bolo preukázané dodanie tovaru tak, ako to deklaroval žalobca. 108. Vyjadrenie Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor, zo dňa 04.09.2017, ktoré žalobca predložil ako dôkaz v administratívnom konaní, nijako nereflektuje na skutkové okolnosti prejednávaných vecí. Vo vyjadrení je uvedené, že drevo sa musí označiť ciachou najneskôr na odvoznom mieste, a to najskôr pred jeho odvozom, pričom vyťažené drevo môže označiť aj nákupca. Odpoveď je všeobecná, nekonkrétna a ako už bolo uvedené, nereflektuje na skutkové okolnosti prejednávaných vecí. 109. Daňové orgány vyhodnotili všetky dôkazy, ktoré sa týkali ociachovania dreva (výpovede svedkov vo vzťahu k použitiu ciachy, obsah potvrdení o pôvode dreva, odpoveď Okresného úradu Čadca ohľadne ciachy použitej na označenie dreva podľa potvrdení o pôvode dreva, ktorá bola registrovaná na žalobcu s obchodným menom používaným do 24.04.2008, odpoveď Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor) jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, pričom dospeli k preskúmateľným záverom, že ani tieto dôkazy nepotvrdzujú deklarované dodanie dreva tak, ako to deklaroval žalobca. 110. Pokiaľ ide o svedka U.. K. K., tohto žalobca nenavrhol vypočuť v priebehu daňovej kontroly. Túto osobu spomenul vo svojej výpovedi svedok X. I. a žalobca ho označil za kľúčového svedka vo svojom neskoršom vyjadrení a správcovi dane vytýkal, že tohto svedka nevypočul. Vo vyrubovacom konaní správca dane vykonal miestne zisťovanie na Mestskom úrade B. D. za účelom identifikácie svedka, zistil jeho osobné údaje a predvolal ho na výsluch. 111. Svedok U.. K. K. vypovedal všeobecne a nekonkrétne, na viacerých miestach si jeho odpovede aj odporujú. Najskôr uviedol, že si myslí, že spoločnosť DREKOL, s. r. o., zastupoval v obchodných veciach a možno by sa našlo aj splnomocnenie. Uviedol, že on za spoločnosť DREKOL, s. r. o., nič nepodpisoval, kontroloval len podklady k fakturácii, ktoré dostal od spoločnosti DREKOL, s. r. o. V ďalšej časti výpovede už uviedol, že nevie, s kým spoločnosť DREKOL, s. r. o., v roku 2016 obchodovala a spolupracovala a ani nevie, či od tejto spoločnosti mal súhlas alebo plnomocenstvo. Neuzatváral zmluvy, neprijímal objednávky, nič nepodpisoval, len dohliadal na obchody s drevom ohľadne kvality dreva a následnej fakturácie. Ohľadne použitých ciach uviedol, že spoločnosť DREKOL, s. r. o., vlastnú ciachu nemala, ciachy boli spoločnosti Di Mihálik, s. r. o., mali sa používať dve až tri ciachy. On drevo nepredával, preto s dokladmi o pôvode dreva nič nemal. Nevedel uviesť, od koho spoločnosť DREKOL, s. r. o., drevo nakupovala, posudzoval len drevo na skladoch, ak tam bol prítomný. 112. Aj vyššie uvedenú výpoveď vyhodnotili daňové orgány jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach s inými dôkazmi, najmä s výpoveďou svedka X. I., a závery, ku ktorým dospeli, sú správne. Svedok odpovedal len všeobecne a nekonkrétne, v niektorých veciach vypovedal rozdielne. Nepotvrdila sa výpoveď X. I., že U.. K. K. bol tou osobou, ktorá zastupovala spoločnosť DREKOL, s. r. o, vybavovala objednávky a vie sa vyjadriť k dodaniu tovaru. Svedok uviedol, že v konkrétnostiach nič uviesť nevie, pretože len posudzoval kvalitu dreva, nič nevedel o dodávateľoch dreva, o pôvode dreva, nič nepodpisoval a neprijímal objednávky, nevystavoval doklady o pôvode dreva a nebol ani vždy prítomný pri nakladaní dreva na odberných miestach. Výpoveď tohto svedka preto dodanie tovaru tak, ako to deklaroval žalobca, nepreukázala a svedok len formálne potvrdil dodanie tovaru. 113. Správny súd k vyššie uvedeným žalobným námietkam žalobcu opakovane uvádza, že v procese hodnotenia dôkazov nemožno daňovým orgánom nič vyčítať, pretože všetky dôkazy vyhodnotili, a to každý dôkaz samostatne a aj v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a závery, ktoré z nich vyvodili, sú preskúmateľné a logické. Svedkovia neuviedli žiadne konkrétne okolnosti dodania tovaru, len všeobecne deklarované dodanie tovaru potvrdili, použitie ciachy žalobcu nebolo objasnené a nepreukázalo dodanie tovaru od spoločnosti DREKOL, s. r. o., tak, ako to deklaroval žalobca. Dôkaz o vykonanej preprave vo vzťahu k záverom, ktoré vyplynuli z ostatných vykonaných dôkazov, preukazuje len, že bola vykonaná preprava motorovými vozidlami žalobcu, ale nepreukazuje, že išlo o tovar dodaný spoločnosťou DREKOL, s. r. o., čo spochybnili závery vyvodené z ostatných vykonaných dôkazov. 114. V bode 7. čl. III. správnych žalôb žalobca vyčítal daňovým orgánom vyhodnotenie dôkazu - odpovede z Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., ktorou bolo potvrdené vykonanie prepravy žalobcom jeho motorovými vozidlami na dotknutých úsekoch ciest v čase deklarovaného dodania tovaru. Vyhodnotenie tohto dôkazu a postoj správcu dane vyhodnotil žalobca ako nelogický a absurdný s tým, že každý dôkaz znejúci v jeho prospech bol „prekrútený" v jeho neprospech. 115. Postup, keď správca dane sám inicioval vykonanie dôkazov (žiadal o preverenie deklarovanej prepravy Národnú diaľničnú spoločnosť, a. s.), vykonanie prepravy bolo potvrdené a správca dane dospel k záveru, že ani tento dôkaz nepreukazuje deklarované dodanie tovaru od žalobcom deklarovaného dodávateľa, nie je nelogický ani absurdný. Žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa DREKOL, s. r. o. Správca dane vykonal dôkazy na preverenie žalobcom tvrdených skutočností, a jedným z dôkazov, ktorý správca dane sám inicioval, bolo aj preverenie deklarovanej prepravy dreva podľa dokladov, ktoré predložil žalobca. Národná diaľničná spoločnosť, a. s., vo svojej odpovedi potvrdila vykonanie prepravy. Tento dôkaz ale nebolo možné hodnotiť len jednotlivo, ale v zmysle požiadaviek na hodnotenie dôkazov stanovených Daňovým poriadkom aj v súvislosti s inými dôkazmi, ktoré boli vykonané. Po konfrontácii záveru vyplývajúceho z tohto dôkazu so závermi, ktoré vyplynuli z iných dôkazov, dospeli daňové orgány k preskúmateľnému záveru, že tovar - drevná hmota existoval, bola vykonaná aj preprava motorovými vozidlami žalobcu, ale nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný dodávateľ DREKOL, s. r. o., pretože to z ostatných dôkazov nevyplynulo (výpovede svedkov, použitie ciachy a pod.). Nešlo o žalobcom tvrdené „prekrúcanie" dôkazov v jeho neprospech, ale o vyhodnocovanie dôkazov v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi a o vyhodnotenie, či dôkaz má schopnosť vyvrátiť závery vyplývajúce z iných vykonaných dôkazov. 116. Preprava bola potvrdená, boli realizované úhrady za tovar, ale nebol preukázaný pôvod tovaru, a aj použitie ciachy žalobcu na označenie tovaru nepreukazuje dodanie tovaru tak, ako to žalobca deklaroval. 117. V bode 7. čl. III. správnych žalôb žalobca vytýkal žalovanému, že neuviedol vlastný rozbor dôkazov vykonaných v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní a vlastné vyhodnotenie skutkového stavu a právnu kvalifikáciu. Neuviedol, ktoré ustanovenia právnych predpisov mali byť zo strany žalobcu porušené. 118. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že správca dane vo svojich rozhodnutiach popísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal vykonané dôkazy, skutkové zistenia, ku ktorým dospel a uviedol aj právne posúdenie veci - nepreukázanie splnenia podmienok na odpočítanie DPH. 119. Voči rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol tak, že ich správnymi žalobami napadnutými rozhodnutiami zamietol. Z odôvodnení rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že sa stotožnil so závermi správcu dane a uviedol vlastné úvahy a hodnotenia v reflexii na odvolacie námietky žalobcu. Rozhodnutia žalovaného sú preskúmateľné, spĺňajú formálne aj obsahové požiadavky stanovené Daňovým poriadkom a žalovaný dostatočne zodpovedal odvolacie námietky žalobcu. 120. V rámci bodu 7. čl. III. správnych žalôb žalobca namietal, že nedokáže prinútiť svojho obchodného partnera, aby plnil odvodové povinnosti. Poukázal aj na závery v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, že ak vzniknú pochybnosti z dôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa, nemôže to mať negatívny dopad na výsledok daňovej kontroly daňového subjektu. 121. Daňové orgány v prejednávaných veciach nedospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH preto, že deklarovaný dodávateľ nesplnil svoje povinnosti. Tieto skutočnosti uviedli len ako obsah výpovede svedka X. I., ktorý uviedol, že daň nebola priznaná, ani zaplatená, podané boli nulové daňové priznania, uviedol ďalej, že chce urobiť rekonštrukciu účtovníctva a vyrovnať záväzky voči štátu. Taktiež dôvodom nepriznania uplatňovaného nároku na odpočet DPH zo strany žalobcu nebolo ani nepredloženie účtovnej dokumentácie deklarovaného dodávateľa a tieto skutočnosti sú uvádzané v rozhodnutiach ako súčasť obsahu výpovede svedka X. I., ktorý uviedol, že účtovné doklady účtovníčka spoločnosti vrátila, boli v skladových priestoroch v J., kde mala spoločnosť dlh na nájomnom, preto prenajímateľ priestory uzamkol a veci nevydal. Svedok nevedel uviesť, kde je účtovníctvo spoločnosti. Daňové orgány nežiadali od žalobcu preukazovanie takých skutočností, ktoré by boli nad rámec jeho dôkazného bremena, a ktoré by sa týkali povinností jeho deklarovaného dodávateľa. 122. Žalobca taktiež namietal, že daňový subjekt nevie predpokladať, že by pri určitých dodávateľoch mal nad rámec svojich povinností zabezpečovať doklady o zdaniteľnom plnení pre prípad, že účtovná evidencia deklarovaného dodávateľa nebude k dispozícii. Aj k tejto námietke správny súd uvádza, že nepredloženie účtovníctva zo strany deklarovaného dodávateľa nebolo dôvodom na nepriznanie nároku na odpočet DPH. Správca dane vykonal dôkazy na preverenie žalobcom tvrdeného deklarovaného dodania tovaru a výsledky dokazovania nepotvrdili dodanie tovaru tak, ako to žalobca deklaroval. 123. V rámci tohto žalobného bodu žalobca ďalej poukazoval na to, že účasť na výsluchu svedka je právom daňového subjektu, preto ak toto právo nevyužil, nemôže ho žalovaný v celom rozhodnutí „atakovať" z neúčasti na výsluchu svedkov a predostierať to, akoby žalobca porušil zákonnú povinnosť. 124. Je nepochybné, že v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku má daňový subjekt alebo jeho zástupca právo byť prítomný na výsluchu svedkov a klásť svedkom otázky, pričom o výsluchu svedkov má byť daňový subjekt alebo jeho zástupca včas vyrozumený. Zároveň je ale potrebné poukázať na ustanovenie § 24 Daňového poriadku (v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných prepisov, ďalej skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť) a na to, že primárne je povinnosťou daňového subjektu preukázať splnenie podmienok na odpočítanie DPH. Za týmto účelom daňový subjekt predkladá povinné záznamy a evidencie vedené podľa príslušných právnych predpisov a doklady k nim a má aj právo navrhovať a predkladať na vykonanie rôzne dôkazy, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca v prejednávaných veciach bol upovedomený o výsluchu svedkov a týchto sa nezúčastnil. Je pravdivé jeho tvrdenie, že je to jeho právo zúčastniť sa výsluchu svedkov a môže sa taktiež rozhodnúť, že sa výsluchov svedkov nezúčastní. Ak sa daňový subjekt ale rozhodne výsluchov svedkov nezúčastniť, nevyužíva tým dostatočný priestor, ktorý mu pri vykonávaní dôkazov prináleží, a to konfrontovať vlastné tvrdenia s odpoveďami svedka prostredníctvom kladených otázok, a tak objasňovať okolnosti deklarovaných obchodných transakcií. Takýmto postupom potom daňový subjekt prijíma obsah výsluchu svedka tak, ako bol realizovaný správcom dane. 125. Žalovaný nevytýkal žalobcovi neúčasť na výsluchu svedkov v tom smere, že by išlo porušenie jeho povinností. Je ale potrebné uviesť, že ak žalobca vytýkal daňovým orgánom nedostatočné vykonanie dôkazov a nedostatočne zistený skutkový stav, je potom nelogický postup, ak nevyužil dostatočný priestor, ktorý mu prináležal v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, keď sa nezúčastnil výsluchu svedkov a svojimi otázkami sa nesnažil prispieť k objasneniu deklarovaného dodania tovaru. 126. V bode 8. čl. III. správnych žalôb žalobca namietal, že je absurdné, ak mu nebolo priznané odpočítanie dane, keď daňové orgány nespochybnili existenciu materiálneho plnenia a jeho účtovnú evidenciu s tým, že v prípade existencie materiálneho plnenia nemôže správca dane svojvoľne nepriznať odpočítanie dane. 127. K tejto žalobnej námietke správny súd uvádza, že právo na odpočet DPH je viazané na preukázanie splnenia v Zákone o DPH kumulatívne stanovených podmienok, medzi ktoré patrí nielen existencia materiálneho plnenia, ale aj preukázanie, že tovar (prípadne službu) dodal deklarovaný dodávateľ, pretože vznik práva na odpočet DPH je viazaný na vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa. Pokiaľ sa nepreukáže vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru, resp. služby, nemôže vzniknúť právo na odpočet dane u odberateľa, uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH. 128. V rámci tohto žalobného bodu žalobca taktiež namietal, že žalovaný a správca dane postupovali v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane hodnotí dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, a pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca nekonkretizoval, v čom konkrétne postup daňových orgánov nebol v súlade s požiadavkou vyslovenou v § 3 ods. 3 Daňového poriadku. S námietkami smerujúcimi voči vyhodnoteniu konkrétnych dôkazov, prednesenými v predchádzajúcich žalobných bodoch, sa správny súd vysporiadal v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia. 129. Žalobca taktiež nekonkretizoval ani žalobnú námietku, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutia v rozpore so zisteným skutkovým stavom, a tým porušil zásady správy daní uvedené v § 3 Daňového poriadku. 130. Z obsahu administratívneho spisu a obsahu preskúmavaných rozhodnutí taktiež nevyplýva, že by daňové orgány hodnotili dôkazy jednostranne, len v neprospech žalobcu, a že by neprihliadli na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, prípadne, že by nejaké dôkazy nevyhodnotili vôbec. Nebolo preukázané žalobcom tvrdené odňatie daňovej spravodlivosti. 131. Správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu za nedôvodné, preto správne žaloby žalobcu zamietol. 132. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. 133. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) . O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.