Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/112/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200330 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200330.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. C., XXX XX U., právne zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Rešutíkom, so sídlom Nám. M. R. Štefánika č. 29/36, 977 01 Brezno, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti účastníkov konania: 1. T. F., bytom T. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 2. J. S., bytom J. X, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 3. W. S., bytom W. XXX/XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 4. P. R., nar. X. G. XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 5. D. R., nar. XX. Y. XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 6. J. J., nar. X. K. XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 7. M. R., nar. XX. Q. XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 8. M. D., nar. X. A. XXXX, bytom J. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 9. K. X., nar. X. K. XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 10. J.. J. U., nar. X. H. XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 11. X. R., nar. X. Y. XXXX, bytom T. XX, XXX XX U., občan Slovenskej republiky, 12. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/011538-2-SA zo dňa 11. marca 2019, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Mesto U. - stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad") dňa 03.11.2015 vykonal štátny stavebný dohľad týkajúci sa stavby na pozemku parc. č. XXXX/X v k.ú. U. a zistil, že za stavbou rodinného domu postaveného na tomto pozemku je zrealizovaná stavba bez povolenia stavebného úradu G. F.. Išlo o stavbu jednopodlažnú, nepodpivničenú, murovanú, s jednou miestnosťou, ktorá bola využívaná ako letná kuchyňa. Výzvou z 26.11.2015 stavebný úrad vyzval stavebníka G. F., bytom U., T. XX ( ďalej len „žalobca") aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia predložil na stavebný úrad žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby a túto doplnil o tam uvedené doklady. Žalobca bol poučený, že nesplnenie výzvy bude mať za následok nariadenie odstránenia stavby. Žalobca listom z 02.02.2016 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, ktoré v súčasnosti vybavuje tak, ako mu to dovoľuje finančná situácia. Stavebný úrad rozhodnutím z 24.02.2016 predĺžil lehotu na doloženie dokladov do 18.04.2016 a zároveň prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby. Žiadosťou z 18.04.2016 žalobca opätovne požiadal o predĺženie lehoty, pretože v súčasnosti vybavuje doklady tak, ako mu to dovoľuje finančná situácia a predložil geometrický plán z 24.02.2016, list vlastníctva č. XXXX, dohodu o zriadení osobného užívania pozemku z 05.03.1976, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania z 09.02.1976 a rozhodnutie o vyvlastnení z 27.04.1975. Stavebný úrad rozhodnutím z 25.04.2016 predĺžil žalobcovi lehotu na doloženie dokladov do 18.06.2016 a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil. Žalobca listom z 21.06.2016 požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov, ktoré vybavuje ako mu to dovoľuje finančná situácia. Stavebný úrad rozhodnutím zo 07.07.2016 žalobcovi lehotu na doloženie dokladov predĺžil do 07.09.2016 a zároveň konanie prerušil. Stavebný úrad 07.02.2017 vydal oznámenie, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon") všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom oznámil začatie konania o nariadenie odstránenia stavby na pozemku XXXX/XX v k.ú. U., ktorý bol oddelený z pozemku KN E č. XXXX geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX stavebníka - žalobcu. Žalobca listom z 01.03.2017 stavebnému úradu oznámil, že pri predložení potrebných dokladov a zlegalizovaní stavby a vymerania pozemku geodetom sa zistilo, že pozemok č. XXXX/XX, XX bol vyňatý z parcely XXXX. Bol presvedčený, že daný pozemok patrí k jeho parcele č. XXXX/X. Bol v domnení, že je to jeho vlastný pozemok. Postavil letnú kuchynku s výmerom, ktorý je uvedený na geometrickom pláne pod č. XXXX/XX. Od roku 1974, kedy bol vyvlastnený pozemok od súčasných majiteľov, ktorí sa do tejto doby k pozemku nehlásili pozemok aj udržiaval. Mal záujem sa dohodnúť so súčasnými majiteľmi a uzatvoriť s nimi k danému pozemku zmluvu. K listu opätovne doložil už predložené doklady. Stavebný úrad rozhodnutím z 22.03.2017 opätovne predĺžil lehotu na doloženie dokladov do 24.04.2017 a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil. Žalobca listom z 24.04.2017 požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov o 60 dní z dôvodu, že jedná o veci odkúpenia pozemku pod stavbou s vlastníkom Z.. D. a potrebuje na vybavenie veci viac času. Rozhodnutím z 29.05.2017 stavebný úrad predĺžil lehotu doloženia dokladov do 29.07.2017 a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil. Žalobca listom z 26.07.2017 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov, nakoľko majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov pod stavbou je časovo náročné. So synom vlastníčky pozemku pani M. D. s Z.. D. je v riešení na odkúpenie časti pozemku, tak isto aj s druhými spoluvlastníkmi. Stavebný úrad rozhodnutím z 21.12.2017 lehotu na doloženie dokladov predĺžil do 21.02.2018 a konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil. Žalobca listom z 21.02.2018 požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov, nakoľko v súčasnosti rokuje s vlastníkmi pozemku KN - E č. XXXX o odkúpením pozemku pod stavbou. Majetkové vysporiadanie je finančne a časovo náročné, preto žiada predĺžiť lehotu na doloženie dokladov do konca apríla 2018. Stavebný úrad rozhodnutím z 19.06.2018 lehotu na doloženie dokladov predĺžil do 19.08.2018 a zároveň konanie prerušil. Žalobca listom zo 17.08.2018 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov o 60 dní z dôvodu riešenia majetkovoprávneho vysporiadania, pretože je táto záležitosť časovo aj finančne náročná. Stavebný úrad rozhodnutím z 22.08.2018 predĺžil lehotu doloženia dokladov vo veci do 19.10.2018 a zároveň konanie o dodatočnom povolení stavby prerušil. Žalobca listom z 19.10.2018 požiadal o prerušenie konania, nakoľko nie je majetkovoprávne vysporiadané a vyriešené. Keďže vysporiadanie je časovo aj finančne náročné a bol by mu navrhnutý advokát, čo mu jeho finančná situácia nedovolí, obrátil sa na splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Prosí aby tento pozemok bol zaradený do národného projektu, kde je zaradené aj mesto U. pre vysporiadanie pozemkov pre rómske komunity. Výzvou z 05.11.2018 stavebný úrad vyzval žalobcu aby žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia na stavbu - „Letná kuchyňa" na pozemku C- KN parc. č. XXXX/XX doplnil o doklad, že bola podaná žiadosť na zaradenie do národného projektu pre vysporiadanie pozemkov pre rómske komunity spolu s dokladom o doručení, resp. zaradení do projektu. Poučil ho, že nesplnenie tejto výzvy bude mať za následok nariadenie odstránenia stavby. Listom zo 07.12.2018 stavebný úrad oznámil začatie konania o nariadení odstránenia stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona o upustil od ústneho pojednávania, nakoľko mu boli dobre známe pomery. Rozhodnutím z 11.01.2019 stavebný úrad podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil vlastníkovi stavby - žalobcovi odstránenie stavby „Letná kuchyňa" na pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX odčlenenom geometrickým plánom č. XXXXXXXXX-XXX/ XX vyhotoveným dňa 24.02.2016 a úradne overeným dňa 02.03.2016 pod č. XXX/XX z pozemku E-KN parc. č. XXXX v k.ú. U. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). Podľa prvostupňového rozhodnutia je stavba vyhotovená ako jednopodlažná, nepodpivničená, murovaná stavba, nepravidelného pôdorysu, najväčších pôdorysných rozmerov 5,07m x 4,63m, prestrešená dvomi výškovo posunutými strešnými rovinami. Stavba pozostáva z jednej miestnosti a je napojená na elektrickú energiu zo stavby rodinného domu. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia určil stavebný úrad podmienky, za ktorých sa mala stavba odstrániť v lehote do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad popísal priebeh konania a uzavrel, že vzhľadom k tomu, že stavebník - žalobca v stanovenej lehote nedoplnil žiadne nové doklady z výziev, oznámil dňa 07.12.2018 listom všetkým známym účastníkom konania začatie konania o nariadení odstránenia stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a pre uplatnenie námietok určil primeranú lehotu. Toto oznámenie nebolo zaslané dotknutým orgánom, nakoľko títo sa vyjadrili po oznámení o začatí konania a nariadení odstránenia stavby a ich vyjadrenia sú zahrnuté v podmienkach tohto rozhodnutia. Po uplynutí lehoty určenej v oznámení o začatí konania o nariadení o odstránení stavby bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/011538-2-SA z 11.03.2019 tak, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah podaného odvolania žalobcu, ako aj vyjadrenia ďalších účastníkov konania, platnú právnu úpravu. Ďalej uviedol priebeh prvostupňového konania, ako aj obsah prvostupňového rozhodnutia. K odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa majetkového vysporiadania pozemkov pod stavbou, ako aj k tomu, že takéto vybavovanie je časovo náročného, nakoľko zo strany vlastníkov pozemku nie je záujem od odpredaj pozemku, žalovaný uviedol, že stavebník je povinný uskutočňovanie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebník môže uskutočniť ohlásenú stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebnému úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Pri stavbách, aj pri zmenách stavieb postavených bez stavebného zákona je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto nepovolenú stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom aj vplyv stavby na životné prostredie, súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, resp. s jej funkčným využitím územia, so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov, a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je nepovolená stavba alebo zmena stavby umiestnená. Ďalej žalovaný argumentoval, že z dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona vyplýva, v prípade, že ide o stavbu postavenú bez právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s nim, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu, že súhlasí s jej ohlásením, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, dôkazné bremeno preukázania toho, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami sa presúva na stavebníka. Verejné záujmy sú chránené predovšetkým ustanoveniami stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov a v osobitných predpisoch, podrobnejšie uvedených v § 126 stavebného zákona. Pokiaľ stavebný úrad nezistí v konaní rozpor s verejnými záujmami, vydá rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, v ktorom dodatočne povolí už vykonané práce. Avšak ak sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi vlastníkovi nepovolenej stavby jej odstránenie. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona preukázanie práv k pozemku, na ktorom je postavená nepovolená stavba alebo zmena stavby stavebný úrad skúma v konaní o dodatočnom povolení stavby až potom, keď sa preukáže súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. V prípade, keď je povolená stavba postavená na cudzom pozemku, stavebník musí v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona v konaní preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. K pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie: a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavby alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. Stavebník - žalobca od prvotnej výzvy z 26.11.2015 bol oboznámený o tom, že má podať žiadosť o vydanie dodatočného povolenia na predmetnú stavbu spolu s dokladmi, ktoré preukazujú, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, preukázanie vlastníckeho prípadne iného právneho vzťahu k pozemku, ako aj zaplatenie správneho poplatku vo výške 150,- Eur. Stavebník v celom konaní vedenom od roku 2015 len žiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov, pritom o vydanie dodatočného povolenia stavby po celý čas nepožiadal, neuhradil správny poplatok, nijako nepreukázal, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, to znamená, že neprejavil vôľu na dodatočnú legalizáciu stavby nepovolenej letnej kuchyne. Celé konanie trvajúce viac ako 3 roky len žiadal o predĺženie lehoty na doloženie dokladov s odvolávaním sa na finančnú situáciu. Zo spisového materiálu predloženému žalovanému je zrejmé, že majetkové vysporiadanie je stále v štádiu riešenia a výsledok nie je jednoznačný, stavebník doposiaľ nepredložil požadované doklady z doručených výziev, v konaní nepreukázal, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami, nepodal žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby spolu s úhradou správneho poplatku. Na základe týchto skutočností stavebný úrad rozhodol tak, že stavebníkovi nariadil odstránenie predmetnej stavby. Žalovaný po vyhodnotení dôvodov odvolania, preskúmaní prvostupňového spisového materiálu a porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím, so všeobecne-záväznými právnymi predpismi nezistil v konaní a vo vydanom rozhodnutí stavebného úradu porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo rozhodnutie stavebného úradu zrušiť, preto prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu v zmysle § 59 ods. 2 Stavebného zákona potvrdil. Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body 3. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, kde namietal nesprávny postup žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu - stavebného úradu, keďže podľa ich rozhodnutí bol z vlastného podnetu dňa 01.10.2015 vykonaný štátny stavebný dohľad na pozemku C-KN č. parc. XXXX/ X v lokalite T. v kat. území U., pričom v rámci šetrenia bolo podľa vyjadrenia z 20.10.2015 okrem iného zistené, že za stavbou rodinného domu je zrealizovaná stavba letnej kuchyne ako murovaná, jednopodlažná, nepodpivničená stavba pozostávajúca z jednej miestnosti, ktorá je vybavená rozvodom el. energie zo stavby rodinného domu. Vo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedená parcela C-KN č. XXXX/XX., pričom orgán verejnej správy uviedol, že vykonal šetrenie na parcele C-KN č. XXXX/X. Za ďalšiu vadu a nezákonnosť administratívneho konania žalobca považoval aj tú skutočnosť, že stavebný úrad vyzval listom z 26.11.2015 žalobcu v zmysle § 88a stavebného zákona, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy predložil na stavebný úrad žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia napriek tomu, že podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona sa stavebné povolenie vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebno-technické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe na stavbe a pri stavebných úpravách. Poukázal aj na § 55 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, podľa ktorého ohlásenie stavebného úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. Ďalej poukázal na § 139b ods. 6 písm. a/ a § 139b ods. 7 písm. a/ stavebného zákona, podľa ktorého sú drobné stavby stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to prízemné stavby ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpad, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení. Z uvedených zákonných ustanovení podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že letná kuchyňa je drobnou stavbou, pri ktorej sa nevyžaduje stavebné povolenie. Napriek tomu od žalobcu ako stavebníka stavebný úrad žiadal doručenie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Ďalej žalobca namietal, že orgán verejnej správy uviedol, že v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania z 09.02.1976 bol žalobcovi a jeho manželke T. F., rod. R. do užívania pridelený aj pozemok parc. č. XXXX z ktorého bola geometrickým plánom odčlenená parcela C-KN č. XXXX/XX v k.ú. U.. Toto rozhodnutie v prílohe predložil. Ďalej namietal, že žalovaný ako aj stavebný úrad nepostupovali v súlade s § 3 ods. 1 až 5, § 32 ods. 1 a ods. 2 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku, pričom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z toho podľa neho možno vyvodiť, že štátne orgány nielenže nemôžu konať nad rámec ústavného a zákonného rámca, ale v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR sú povinné postupovať tak ako im príslušné zákonné normy prikazujú. Nemôžu ignorovať zákonný imperatív konať istým spôsobom a nemôžu postupovať a rozhodovať podľa vlastnej ľubovôle, bez ohľadu na dikciu právneho predpisu. Poukázal na to, že Ústavný súd SR v tejto oblasti zastáva názor, že úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotnoprávnych vzťahov a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánov verejnej moc bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu prijímať rozhodnutie (m.m. III. ÚS 226/06, III. ÚS 283/2010). Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu SR z 30.06.2011 II. ÚS 117/2011, podľa ktorého zákonom stanovená možnosť štátneho orgánu rozhodnúť voľnou úvahou nemôže znamenať ničím nelimitovanú a vecne nepreskúmateľnú svojvôľu. Takáto svojvôľa by bola totiž v rozpore s princípom právneho štátu, keďže vo svojich dôsledkoch by znamenala nepredvídateľnosť rozhodovania štátneho orgánu, a teda ústavne neprípustnú mieru právnej neistoty. Napadnuté rozhodnutie tak považoval za nesprávne a nezákonné a rovnako aj administratívne konanie, ktoré mu predchádzalo. Orgány verejnej správy vydanými rozhodnutiami podľa žalobcu naplnili dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ Správneho súdneho poriadku. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný k jednotlivým žalobným bodom vo vyjadrení k žalobe uviedol, že stavebný úrad z vlastného podnetu vykonal štátny stavebný dohľad na pozemku parc. č. C-KN XXXX/X v lokalite Vrbová, kde zistil, ako to vyplýva z protokolu, že na predmetnom pozemku je postavená stavba letnej kuchyne bez príslušného povolenia stavebného úradu, ktorej stavebníkom je žalobca. Až po predložení geometrického plánu č. XXXXXXX/XXX-XX . z 24.02.2016 stavebný úrad zistil, že predmetná stavba nie je postavená na pozemku č. C-KN XXXX/X, ako bolo predpokladané, ale je postavená na pozemku KN- E parc. č. XXXX, ku ktorému nemá stavebník žiadny právny vzťah. Na základe uvedených zistení začal stavebný úrad uvádzať tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí, parcelu č. C-KN XXXX/XX odčlenenú GP č. XXXXXXXX-XX/XX. z 24.02.2016 z pozemku parc. č. E-KN XXXX v k.ú. U.. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný poukázal na § 55 ods. 1, § 57 ods. 1 a ods. 2, § 88 ods. 1 písm. b/, § 88a ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 5 a ods. 6 písm. a/ a ods. 7 stavebného zákona. Ďalej uviedol, že novelou stavebného zákona č. 479/2005 Z.z. sa doplnilo, že stavebný úrad nariadi odstrániť aj stavbu, ktorá bola postavená bez ohlásenia. Odstránenie stavby sa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona nenariadi len v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Na základe uvedených ustanovení stavebník je povinný uskutočňovanie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebník môže uskutočniť ohlásenú stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Pri stavbách aj pri zmenách stavieb postavených bez stavebného povolenia je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto nepovolenú stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom aj vplyv stavby na životné prostredie a súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, resp. so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je nepovolená stavba alebo zmena stavby umiestnená. Z dikcie § 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona vyplýva, že v prípade, že ide o stavbu postavenú bez právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu, že súhlasí s jej ohlásením, či dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, dôkazné bremeno toho, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami sa presúva na stavebníka. K predloženému rozhodnutiu o pridelení pozemku do osobného užívania z 09.02.1976 poukázal na § 88a, § 58 ods. 2 stavebného zákona s tým, že pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie: a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočňovať stavbu alebo aj zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výhradne zápisom do katastra nehnuteľností, ktoré stavebník v konaní nepredložil. Vzhľadom k tomu, že zo spisového materiálu je zrejmé, že stavebník (žalobca) v konaní nepreukázal vlastníctvo alebo iné právo k pozemku na ktorom je umiestnená nepovolená stavba, ako ani to, že stavebník nepredložil požadované doklady z doručených výziev, v konaní nepreukázal, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami, nepodal žiadosť o vydanie dodatočného povolenia stavby spolu s úhradou správneho poplatku, stavebný úrad rozhodol tak, že stavebníkovi nariadil odstránenie stavby. V ďalšej časti vyjadrenia nesúhlasil s tvrdením, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko z rozhodnutí je zrejmé o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody žalovaný adekvátne reagoval. Rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku a žalovaný v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodol a ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. V odôvodnení sa vysporiadal so všetkými bodmi odvolania žalobcu. Poukázal na to, že žalobca v celom konaní len žiadal o predĺženie lehoty a nepredložil žiadne požadované doklady. Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Na nariadenom pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej správnej žalobe v celom rozsahu. Za podstatné považoval, že napadnuté rozhodnutie je nevykonateľné a nepreskúmateľné. Orgán verejnej správy podľa jeho názoru nevenoval dostatočnú pozornosť posúdeniu predbežnej otázky, nakoľko nebolo vyriešené vlastnícke právo k pozemku, na ktorom stavba, ktorá sa má odstrániť stojí. Nevykonateľné je toto rozhodnutie z toho dôvodu, že bolo nariadené odstránenie stavby z parcely C - KN XXXX/XX, ktorá bola odčlenená podľa GP a nie je súčasťou katastrálneho operátu, pričom rozhodnutie o odstránení stavby hovorí o jej odstránení z tejto parcely, ktorá v podstate neexistuje. V súvislosti s rozhodnutím z 09.02.1976, podľa ktorého bol pozemok daný do užívania žalobcu, ktoré nebolo zapísané do katastra, žalobca poukázal na to, že v zmysle Občianskeho zákonníka je možné nadobudnúť vlastnícke právo aj rozhodnutím štátneho orgánu, pričom išlo práve o toto rozhodnutie. Táto otázka nebola v konaní riešená. Zástupca žalobcu predložil krátkou cestou Dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku, v ktorej je mimo iného uvedené, že ju uzavrel G. F. nar. XX.X.XXXX a ide o dohodu o zriadení osobného užívania pozemku o výmere XXX m2 na účely výstavby rodinného domu. Išlo o parcelné č. XXXX/XX.. Predložená listina bola daná k nahliadnutiu žalovaného. Žalobca doplnil, že na predloženej listine je uvedená parcela č. XXXX/XX. Uviedol, že v rozhodnutí z 09.02.1976 bola táto parcela zidentifikovaná v rámci konania a spoločne bola vedená ako parcela E č. XXXX/XX. Od manželky žalobcu mal informáciu, že dátum narodenia žalobcu uvedený v predložených listinách je nesprávny. Správny dátum narodenia je XX.XX.XXXX. Iný doklad k tomu nie je. S Dohodou o zriadení práva osobného užívania, ktorú predložil žalobca sa žalovaný oboznámil s celým jej obsahom. 6. Žalovaný zotrval na svojom písomnom vyjadrení a zdôraznil, že išlo o nepovolenú stavbu, ktorá je postavená na parcele registra E, ktorá reálne existuje ale nie je zapísaná v katastri nehnuteľností. Poukázal tiež na § 205 Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania rozhodnutia o užívaní pozemku, na ktoré poukázal žalobca, podľa ktorého na vznik užívacieho práva bolo potrebné uzavrieť dohodu o zriadení práva osobného užívania s Národným výborom alebo s organizáciou, ktorá bola vlastníkom alebo správcom dotknutej nehnuteľnosti. Rozhodnutie považoval za zákonné v celom rozsahu a zároveň požadoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 8. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 9. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 10. Podľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. 11. Podľa § 55 ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. (2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí a/ pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b/ pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c/ pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d/ pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e/ pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f/ pri prízemných stavbách elektronických komunikačných siestí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g/ pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbieb elektronických komunikačných siestí, keď nedôjde k zmene stavby, h/ pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 88 ods. 1, 2 stavebného zákona (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a/ závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b/ stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa §57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c/ stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3), d/ dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená. (2) Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b/ nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. 13. Podľa § 88a ods. 1 až 8 stavebného zákona (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa§ 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci. (4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. (5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a/ nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b/ nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a/. 14. Podľa § 98 stavebného zákona (1) Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných záujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona. (2) Orgány štátneho stavebného dohľadu sú oprávnené zisťovať, či a/ sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia, b/ sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa§ 44, c/ sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník, d/ sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky stavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na stavebné práce a stavebné výrobky, e/ sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí, f/ sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave, g/ sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených stavebných úprav a udržiavacích prác, h/ sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia, i/ sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich. 14. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). 15. Správny súd na základe žalobcom podanej správnej žaloby vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a zistil, že predmetom prieskumu v danej právnej veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu), ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe, kde žalobca namietal nesprávny postup pri výkone štátneho stavebného dohľadu tým, že tento bol vykonaný na pozemku par. č. C KN XXXX/X. v lokalite T., k.ú. U., pričom v rámci šetrenia bolo zistené, že za stavbou rodinného domu je stavba letnej kuchyne postavená podľa napadnutého rozhodnutia na par. č. XXXX/XX. 16. Z ust. § 98 a iných stavebného zákona plynie, že štátny stavebný dohľad predstavuje osobitný inšpekčný postup zákonom povereného orgánu (§ 99 stavebného zákona), ktorého účelom je overovanie súladu stavebnej činnosti a stavieb so zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nejde teda o procesný postup stavebného úradu, výsledkom ktorého by mohlo byť meritórne rozhodnutie v stavebnom konaní (stavebné povolenie, rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, rozhodnutie o odstránení stavby pod.). V rámci štátneho stavebného dohľadu môže poverený orgán prijať len opatrenia v súlade s ust. § 100 a § 101 stavebného zákona. Z časového hľadiska výkon štátneho stavebného dohľadu v danom prípade predchádzal konaniu o dodatočnom povolení stavby a konaniu o odstránení stavby. Z hľadiska procesného je zrejmé, že nebol ich súčasťou. Jeho výsledkom boli zistené skutočnosti (overená bola existencia stavby žalobcu postavenej bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia), ktoré tvorili skutkový podklad pre uvedené konania začaté z podnetu stavebného úradu. Bezprostredným výsledkom vykonaného štátneho stavebného dohľadu tak nebolo napadnutým rozhodnutím potvrdené prvostupňové rozhodnutie. To znamená, že postup pri výkone štátneho stavebného dohľadu predchádzajúceho začatiu konaní o dodatočnom povolení stavby a o odstránení stavby nepodlieha prieskumu zákonnosti v danom prípade, pretože mu podlieha len napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý ich vydaniu priamo predchádzal. Odhliadnuc od uvedeného je zrejmé, že predmetom štátneho stavebného dohľadu ako aj konaní o dodatočnom povolení stavby a o odstránení stavby bola stavba „Letná kuchyňa" (ich predmet netvoril pozemok), ktorej identifikácia a existencia bola, bez ohľadu na označenie parcelného čísla pozemku, bezpečne zistená a v konaní ani nebola medzi stranami sporná. Žalobné námietky týkajúce sa výkonu štátneho stavebného dohľadu preto neboli opodstatnené. 17. Za ďalšiu nezákonnosť žalobca považoval aj tú skutočnosť, že stavebný úrad vyzval žalobcu v zmysle § 88a stavebného zákona, aby predložil žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia, napriek tomu, že podľa § 55 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe (§ 139b ods. 6 písm. a/ a ods. 7 písm. a/ stavebného zákona) postačuje ohlásenie stavebnému úradu. Z uvedených zákonných ustanovení žalobcovi jednoznačne vyplynulo, že letná kuchyňa je drobnou stavbou, pri ktorej sa nevyžaduje stavebné povolenie, napriek čomu stavebný úrad žiadal doručenie žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Z uvedenej žalobnej námietky vyplýva len názor žalobcu na danú problematiku bez toho, aby uviedol, čo tento názor znamená vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Takýto všeobecný názor žalobcu preto možno považovať za vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi, ku ktorým dospel žalovaný, pričom takýto nesúhlas nestačí na to, aby mohol správny súd dospieť k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. 18. Žalovaný na uvedenú námietku priliehavo reagoval vo vyjadrení k správnej žalobe, kde uviedol, že „novelou stavebného zákona č. 479/2005 Z.z. sa doplnilo, že stavebný úrad nariadi odstrániť aj stavbu, ktorá bola postavená bez ohlásenia. Odstránenie stavby sa podľa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona nenariadi len v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Na základe uvedených ustanovení stavebník je povinný uskutočňovanie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebník môže uskutočniť ohlásenú stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky". 19. Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa §57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Z citovaného ustanovenia zreteľne plynie, že mimo stavieb postavených bez stavebného povolenia subsumuje aj prípady (drobných) stavieb bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 stavebného zákona pri stavbách, ktoré treba ohlásiť. Teda jeho aplikácia v podobe nariadenia odstránenia drobnej stavby, stavebné povolenie ktorej nahrádza písomné oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona na základe ohlásenia stavebníka, predstavuje zákonom predpokladaný postup stavebného úradu. Pokiaľ žalobca namietal, že stavebný úrad ho vyzýval na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, potrebné je poukázať na to, že v zmysle § 88a ods. 1, 2 stavebného zákona sa odstránenie stavby nariadi vtedy, ak sa práve v konaní o dodatočnom povolení stavby nepredložia doklady osvedčujúce, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom alebo sa na ich základ preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, resp. ak sa žiadosť o dodatočné povolenie stavby nepredloží (§88a ods. 6 písm. a/ staveného zákona). Uplatnenie ust. § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona tak funkčne nadväzuje na § 88a stavebného zákona tak, že sa aktivuje naplnením dispozície právnej normy uvedenej v § 88a ods. 2, resp. ods. 6 písm. a/ stavebného zákona. Naopak v prípade predloženia dokladov preukazujúcich súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom v konaní o dodatočnom povolení stavby (začatom z vlastného podnetu stavebného úradu alebo na základe žiadosti stavebníka) sa § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona nepoužije, čo napokon plynie aj z jeho samotného znenia za bodkočiarkou (; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom). 20. Ďalej žalobca namietal (opätovne bez toho aby konkretizoval v čom sa žalovaný mýlil keď dospel k tomuto záveru) záver žalovaného, že v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo, že má k pozemku iné právo, s tým, že podľa rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania z 09.02.1976 bol žalobcovi s manželkou do užívania pridelený aj pozemok parc. č. XXXX, z ktorého bola geometrickým plánom odčlenená parcela C KN č. XXXX/XX v k.ú. U.. Na pojednávaní k tomu doplnil, že podľa Občianskeho zákonníka je možné vlastnícke právo k pozemku nadobudnúť aj rozhodnutím štátneho orgánu. 21. Potrebné bolo aj v tomto prípade súhlasiť s názorom žalovaného, že podľa stavebného zákona je stavebník povinný uskutočňovanie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebník môže uskutočniť ohlásenú stavbu, stavebné úpravy a udržiavacie práce len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. Pri stavbách aj pri zmenách stavieb postavených bez stavebného povolenia je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať, či takúto nepovolenú stavbu nemožno dodatočne povoliť. Vyhodnocuje pritom aj vplyv stavby na životné prostredie a súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, resp. so všeobecnými technickými požiadavkami vymedzenými príslušnými právnymi predpismi a technickými normami, pričom prihliadne na stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov a napokon skúma aj vlastnícke vzťahy k pozemku, na ktorom je nepovolená stavba alebo zmena stavby umiestnená. Uvedené závery žalovaného vyplývajú z ust. § 62 ods. 1 stavebného zákona stavebného zákona, na ktoré nadväzuje ust. § 88a ods. 1 a nasl. a § 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona. 22. Ďalej žalovaný argumentoval, že z dikcie ustanovenia § 88 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona vyplýva, v prípade, že ide o stavbu postavenú bez právoplatného stavebného povolenia alebo v rozpore s nim, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu, že súhlasí s jej ohlásením, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, dôkazné bremeno preukázania toho, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nebude v rozpore s verejnými záujmami sa presúva na stavebníka. Verejné záujmy sú chránené predovšetkým ustanoveniami stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov a v osobitných predpisoch, podrobnejšie uvedených v § 126 stavebného zákona. Pokiaľ stavebný úrad nezistí v konaní rozpor s verejnými záujmami, vydá rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, v ktorom dodatočne povolí už vykonané práce. Avšak, ak sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejnými záujmami, stavebný úrad nariadi vlastníkovi nepovolenej stavby jej odstránenie. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona preukázanie práv k pozemku, na ktorom je postavená nepovolená stavba alebo zmena stavby stavebný úrad skúma v konaní o dodatočnom povolení stavby až potom, keď sa preukáže súlad stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom. V prípade, keď je povolená stavba postavená na cudzom pozemku, stavebník musí v zmysle § 58 ods. 2 stavebného zákona v konaní preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. K pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" žalovaný odkázal na znenie § 139 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého sa nimi podľa povahy prípadu rozumie: a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavby alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. 23. Táto námietka žalobcu nemohla byť dôvodná preto, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie boli založené na tom skutkovom a právnom základe, že žalobca v konaní o dodatočnom povolení stavby „Letná kuchyňa" nepredložil doklady preukazujúce, že táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, nakoľko sa v priebehu tohto tri roky trvajúceho konania obmedzil výlučne na opakované požadovanie predĺženia lehoty na predloženie takých dokladov. Právo na dodatočné povolenie stavby by žalobca mohol získať jedine vtedy, ak by také doklady predložil, čo žalobca preukázateľne neurobil, s čím zákon spája povinnosť stavebného úradu vydať rozhodnutie o odstránení stavby. Do vydania prvostupňového konania predložil len geometrický plán a v žalobe zmienené rozhodnutie o pridelení pozemku do užívania žalobcu, ktoré doklady nehovoria nič o tom, či je stavba v súlade so záujmami chránenými stavebným zákonom (§ 126 stavebného zákona), s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi, čo bolo potrebné preukázať najmä prostredníctvom záväzných stanovísk dotknutých orgánov podľa § 140b stavebného zákona a iných podkladov. 24. Geometrický plán predstavuje len technický podklad odčleňujúci ním vymedzenú časť pozemku od zvyšnej časti pozemku na účely evidencie katastra nehnuteľností, ktorý sám nezakladá vlastníctvo k odčlenenej časti pozemku a už vôbec nepreukazuje súlad stavby s verejnými záujmami. Odhliadnuc od toho, že na nedostatku vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom bola nepovolená stavba „Letná kuchyňa" postavená napadnuté rozhodnutie založene nebolo, existencia rozhodnutia o pridelení pozemku do užívania žalobcu spolu s dohodou o zriadení práva osobného užívania s Národným výborom samy o sebe nepreukazujú danosť vlastníckeho práva žalobcu k tomuto pozemku. Vlastnícke právo predstavuje právnym poriadkom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať s ňou podľa vlastného uváženia v medziach zákona. Uvedené rozhodnutie z roku 1976 (a naň nadväzujúca dohoda) osvedčuje len užívacie právo k pozemku (navyše v zmysle právnych predpisov platných a účinných pred transformáciou právneho poriadku, ktorá nastúpila po roku 1989), ktoré síce predstavuje zložku vlastníckeho práva (ius utendi), avšak s vlastníckym právom (o ktorom, ako o absolútnom vecnom práve možno uvažovať len po naplnení jeho právneho obsahu čo do všetkých jeho zložiek) si ho zamieňať nemožno. Vlastnícke právo k pozemku a stavbe sa preukazuje listom vlastníctva, ktorý je platnou verejnou listinou na tento účel určenou. Je výsledkom správneho konania orgánu verejnej správy (príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru) o zápise listín alebo iných právnych skutočností majúcich za následok vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Potom platí, že údaje zapísané v príslušnom katastri sú hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak (takýto záver expresis verbis vyplýva z ust. § 70 a § 71 katastrálneho zákona), vychádzajúc zo skutočnosti, že údaje katastra sú zapisované zákonom stanoveným postupom oprávneného orgánu, len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Rozhodnutím o pridelení pozemku do užívania žalobcu nebolo preukázané ani tzv. iné právo k pozemku, ktorým sa v súlade s § 139 ods. 1 stavebného zákona podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavby alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov. Žalobca ani netvrdil, že týmto rozhodnutím by mohla byť naplnená niektorá s uvedených možností. 25. Žalobná námietka, že žalovaný a stavebný úrad nepostupovali v súlade s ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 32 ods. 1, 2 a § 59 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na Ústavu SR a nálezy Ústavného súdu SR neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorou by žalobca vysvetlil v čom spočíva nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovaného a stavebného úradu. V podstate pri všetkých žalobných námietkach žalobca neuviedol, aký mali mať konkrétny vplyv na skutkové a právne posúdenie veci a tým na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatovanie nesúladnosti postupu s označenými ustanoveniami zákona, konkrétnymi nálezmi ústavného súdu a názormi žalobcu nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Všeobecné, nekonkrétne tvrdenia a subjektívne názory žalobcu nepredstavujú nič iné, než všeobecný nesúhlas žalobcu so spôsobom akým žalovaný rozhodol v napadnutom rozhodnutí, čo neumožňuje súdny prieskum zákonnosti. 26. Úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je žalobnými bodmi namietané dôvody nezákonnosti napadnutého opatrenia dopĺňať a ani ich za žalobcu špecifikovať. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach, rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Preto správny súd nemôže vychádzať z domnienok o obsahu žalobných bodov - námietok a ich vzťahu k zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo opatrenia nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Preto nebolo možné na základe uvedených námietok dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorého výroku sa žalobca domáhal. 27. Pri prejednaní veci na ústnom pojednávaní žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je vykonateľné, nakoľko pozemok parc. č. XXXX/XX právne neexistuje, pretože ide len o geometrickým plánom odčlenenú časť pôvodného pozemku. Táto námietka bola zjavne podaná po uplynutí lehoty podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Ide o námietku, ktorá žalobné body podanej správnej žaloby rozširuje o ďalšie dôvody, pričom správna žaloba musí byť v súlade s citovanými ustanoveniami zákona právne a skutkovo vymedzená do dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje (napadnuté rozhodnutie). Preto na žalobcove námietky urobené až na pojednávaní správny súd prihliadať nemohol. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol. 29. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.. 30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Tento rozsudok je právoplatný jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu H.. G. G. z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti v čase podpisovania.