Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/234/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200602 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200602.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Vladimíra Šalamúna v právnej veci žalobkyne: G., nar. XX. novembra XXXX, bytom E., XXX XX Q.n, B., právne zastúpenej: Mgr. Katarína Milanská, advokátka, Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019 takto r o z h o d o l : Rozhodntuie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v celom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej len „správca dane“) Rozhodnutím č. 101481765/2019 zo dňa 17. júna 2019 podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 2 - 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil daňovému subjektu G. L., teraz G. R. (podľa predloženého sobášneho listu), IČO: XX XXX XXX, v procesnom postavení žalobkyne, úrok z omeškania v sume 670,- EUR za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Daň z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola priznaná v daňovom priznaní podanom v predĺženej lehote na podanie daňového priznania dňa 29. júna 2014 predstavovala sumu 1 116,70 EUR a bola splatná 30. júna 2014. S poukazom na § 156 ods. 2 Daňového poriadku bol úrok z omeškania vyrubený za 4 roky omeškania s platbou, t. j. za 1 461 dní omeškania od 30. júna 2014 do 30. júna 2018 pri uplatnenej 15 % úrokovej sadzbe (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Rozhodnutie žalovaného 2. O podanom odvolaní žalobkyne, v ktorom uviedla, že na základe jej žiadosti bol Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4OdK/255/2017-12 zo dňa 5. septembra 2017 vyhlásený konkurz na jej majetok, ktorý bol dňa 12. septembra 2017 zverejnený v Obchodnom vestníku č. 174/2017, rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“). 3. Žalovaný vychádzal zo skutkových zistení, že konkurz na majetok dlžníka (žalobkyne) bol vyhlásený Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4OdK/255/2017 zo dňa 5. septembra 2017 a v Obchodnom vestníku č. 174/2017 bol zverejnený dňa 12. septembra 2017. Jeho súčasťou bolo rozhodnutie o oddlžení žalobkyne (dlžníka) tak, že bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Konkurz bol ukončený dňa 25. mája 2018. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobkyni vyrubený úrok z omeškania dňa 17. júna 2019. Žalovaný poukázal na § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“), § 158 ods. 1 a § 2 Daňového poriadku a konštatoval, že pre správcu dane boli predmetom oddlženia podľa štvrtej časti ZoKR len pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa, ktorým bol posledný deň mesiaca predchádzajúci mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok žalobkyne, čo bolo dňa 31. augusta 2017 (ďalej len „rozhodujúci deň“). Keďže vyhlásením konkurzu podľa štvrtej časti ZoKR a ani určením splátkového kalendára sa daňové konanie neprerušuje, úrok z omeškania mohol správca dane vyrubiť bez ohľadu na skutočnosť, že istina na dani bola dotknutá oddlžením, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žaloba 4. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do jej práv a chránených záujmov a žiadala, aby správny súd 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 3 - rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si plnú náhradu trov konania. 5. Žalobkyňa namietala, že správca dane jej prvostupňovým rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške vyrubenej podaním daňového priznania napriek tomu, že bola v rámci konkurzného konania ako dlžníčka oddlžená a neprihliadal na účinky vyhláseného konkurzu na jej majetok a účinky jej oddlženia. Žalovaný v odvolacom konaní vec nesprávne právne posúdil, keď prvostupňové rozhodnutie potvrdil bez toho, aby prihliadal na skutočnosti tvrdené žalobkyňou v odvolaní a z nich vyplývajúce právne závery. 6. Žalobkyňa potvrdila, že daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vo výške 1 116,70 EUR neuhradila v lehote jej splatnosti, t.j. do 30. júna 2014. Poukázala na Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4OdK/255/2017-12 zo dňa 5. septembra 2017, ktorým bol vyhlásený konkurz na jej majetok a ktorým bola oddlžená tak, že bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Účinky vyhláseného konkurzu a oddlženia nastali dňom 13. septembra 2017, t. j. dňom nasledujúcim po zverejnení Uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Konkurz na jej majetok bol ukončený v súlade s § 167v ZoKR oznámením správcu dane v Obchodnom vestníku SR č. 99/2018 zo dňa 24. mája 2018 z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Konkurz bol zrušený dňom 25. mája 2018. 7. S poukazom na § 166e, § 166a, § 166b ZoKR a § 158, § 2 a § 156 Daňového poriadku žalobkyňa argumentovala, že ako dlžník bola v konkurznom konaní oddlžená v rozsahu pohľadávok podľa § 166a a § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR, t. j. pohľadávok, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom a verejnoprávnych peňažných sankcií, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Pohľadávka, týkajúca sa povinnosti uhradiť daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 vznikla 30. júna 2014, t.j. pred rozhodujúcim dňom, a preto je úrok z omeškania vo výške 670,- EUR, ktorý jej bol vyrubený Rozhodnutím správcu dane č. 101481765/2019 zo dňa 17. júna 2019 za nesplnenie povinnosti uhradiť splatnú daň (daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013) nevymáhateľný. Z uvedených dôvodov označila rozhodnutie správcu dane zo 17. júna 2019 aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ho ako vecne správne potvrdil, za nezákonné. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný zopakoval obsah prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného a obsah podanej správnej žaloby a zotrval na argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 4 - 9. S poukazom na § 2 písm. b) a f) Daňového poriadku uviedol, že úrok z omeškania, ktorý bol žalobkyni vyrubený prvostupňovým rozhodnutím sa považuje za samostatnú daň (istinu), ktorá je pre účely ZoKR pohľadávkou a jej neuhradením sa stala daňovým nedoplatkom. Daňový poriadok obsahuje v § 158 a v § 159 osobitnú úpravu pre konkurz a reštrukturalizáciu, ktorá je úpravou lex specialis vo vzťahu k ZoKR a má prednosť pred aplikáciou ZoKR (lex generalis), pretože začatím konkurzného konania, vyhlásením konkurzu, začatím reštrukturalizačného konania, povolením reštrukturalizácie a ani procesom oddlženia sa daňové konanie neprerušuje. Nezaplatený úrok z omeškania sa stáva daňovým nedoplatkom, ktorý sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za istinu (pohľadávku), a nie za príslušenstvo pohľadávky. Daňový poriadok pritom ani neobsahuje pojem príslušenstvo pohľadávky, ani jeho definíciu. Nárok na úrok z omeškania správcovi dane nevzniká priamo zo zákona, nejde teda o akcesorický záväzok. Až porušením zákonnej povinnosti daňovým subjektom vzniká správcovi dane povinnosť vyrubiť úrok z omeškania ako sankciu za porušenie zákonnej povinnosti. Jej vyrubením vzniká správcovi dane daňová pohľadávka, ktorá, ak nie je uhradená, je daňovým nedoplatkom, t.j. daňou (istinou), a nie príslušenstvom pohľadávky, ani zmluvnou, či mimozmluvnou sankciou bez ohľadu na to, či nárok naň (na úrok z omeškania) vznikol, či bol uložený alebo prirástol po vyhlásení konkurzu. Žalovaný preto tvrdil, že správca dane bol oprávnený vyrubiť úrok z omeškania po rozhodujúcom dni, pretože oddlženie žalobkyne nie je prekážkou pre jeho vyrubenie. Nárok na úrok z omeškania, ktorý je správcom dane evidovaný ako daňový nedoplatok, vznikol po rozhodujúcom dni, a preto nie je oddlžením žalobkyne v konkurznom konaní dotknutý a je voči žalobkyni vymáhateľný. 10. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť a zaviazať ju znášaním trov konania zo svojho. Replika žalobkyne 11. Žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe, ktorú považovala za dôvodnú. Zopakovala svoju skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá bola jej obsahom. Zdôraznila, že zákonná povinnosť, ktorá bola dôvodom na vyrubenie úroku z omeškania bola porušená pred rozhodujúcim dňom, t. j. pred vyhlásením konkurzu na jej majetok a Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4OdK/255/2017-12 zo dňa 5. septembra 2017 bola tohto dlhu, t. j. povinnosti uhradiť splatnú daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 zbavená. Zdôraznila, že úrok z omeškania, ktorý jej bol vyrubený prvostupňovým rozhodnutím spĺňa kvalifikačné kritérium verejnoprávnej sankcie podľa § 166d ZoKR, ktorej právnym základom je povinnosť, ktorá bola žalobkyňou porušená pred rozhodujúcim dňom, a preto je žalobkyňa zbavená aj uvedeného dlhu, t.j. vyrubeného úroku z omeškania. Vyjadrila názor, že gramatický výklad § 166d ZoKR je jednoznačný. K argumentácii žalovaného, že úrok z omeškania je daňovým nedoplatkom a samostatnou pohľadávkou žalobkyňa uviedla, že 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 5 - žalovanému zaniklo právo vyrubiť úrok z omeškania za nesplnenie povinnosti v roku 2014, pretože s poukazom na § 166d ZoKR stratilo svoj právny základ. Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na tabuli tunajšieho súdu dňa 26. novembra 2020. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 3. decembra 2020 (§ 137 ods. 3 SSP). 13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 134 ods. 1 SSP Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 16. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 17. Podľa § 2 písm. b) a písm. f) Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Na účely tohto zákona sa rozumie b) daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného prepisu a miestny poplatok za rozvoz podľa osobitného predpisu, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 6 - 18. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 19. Podľa § 36 ods. 1, ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Správca dane je oprávnený pri vyhľadávacej činnosti zhromažďovať informácie o daňových subjektoch, vyhľadávať neprihlásené alebo neregistrované daňové subjekty, overovať úplnosť a správnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov a zisťovať ďalšie skutočnosti rozhodujúce pre správne vyrubenie dane, zabezpečenie jej úhrady a vymáhanie daňového nedoplatku, pričom správca dane môže vyhľadávaciu činnosť vykonávať aj bez priamej súčinnosti daňového subjektu. (2) Ak správca dane zistí, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenie potrebné na urýchlené vyrubenie dane alebo vymáhanie daňových nedoplatkov na všetkých daniach. 20. Podľa § 63 ods. 1, 2, 5 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. 21. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne, odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 22. Podľa § 156 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 8 písm. a) Daňového poriadku v znení účinnom na tomto konanie (1) Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa ods. 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 7 - a) daň alebo rozdiel dane. (2) Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa ods. 1. Pri výpočte úroku sa použije 4 - násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvodený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa ods. 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak 4 - násobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku, alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za 4 roky omeškania s platbou. (8) Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane. 23. Podľa § 158 ods. 1, ods. 3, ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom na toto konanie (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 166a ods. 1, 2 ZoKR v znení účinnom na toto konanie (1) Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a § 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 8 - c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d) ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2) Pohľadávky podľa ods. 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. 25. Podľa § 166b ods. 1, 2 ZoKR v znení účinnom na toto konanie (1) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromno-právne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2) Nevymáhateľnosť podľa ods. 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. 26. Podľa § 166e ods. 1, 2, 3, 4 ZoKR v znení účinnom na toto konanie (1) O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. (2) Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. (3) Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. (4) Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 9 - 27. Predmetom preskúmavacieho konania správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania žalobkyni vo výške 670,- EUR za nezaplatenie dane v ustanovenej lehote a výške. 28. Žalovaný považoval prvostupňové rozhodnutie za vecne správne napriek tomu, že na majetok žalobkyne bol s účinnosťou od 12. septembra 2017 vyhlásený konkurz a bola oddlžená podľa § 166e ZoKR, t.j. v rozsahu všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Nespochybnil, že oddlžením bola dotknutá pohľadávka na zaplatenie dane, a teda, že žalobkyňa bola zbavená povinnosti uhradiť daň z príjmov fyzickej osoby, ktorá bola splatná 30. júna 2014 vo výške 1 116,70 EUR ako dlhu, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom (pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Úrok z omeškania vyrubený prvostupňovým rozhodnutím dňa 17. júna 2019 ako sankciu za nesplnenie zákonnej povinnosti zaplatiť daň v ustanovenej lehote a výške považoval za samostatnú pohľadávku, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, a preto nebola v zmysle § 166a ods. 1 ZoKR oddlžením dotknutá, a preto ho považoval voči žalobkyni za vymáhateľný. 29. Podstatou žalobných námietok v zmysle bodov 5 až 7 tohto rozsudku bolo tvrdenie žalobkyne, že vzhľadom na jej oddlženie, ktoré sa v zmysle § 166a ZoKR (§ 166 ods. 1 písm. a) ZoKR) vzťahovalo na jej povinnosť zaplatiť splatnú daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013, pretože táto pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom, bol vyrubený úrok z omeškania rozhodnutím správcu dane nevymáhateľný v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR, pretože je verejnoprávnou peňažnou sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň splatnú dňa 30. júna 2014, t. j. pred rozhodujúcim dňom. Rozhodnutie žalovaného, ktorý ako vecne správne potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania označila za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože táto sankcia mala právny základ v nesplnení povinnosti zaplatiť splatnú daň, vo vzťahu ku ktorej bola oddlžená, a preto jej úrok z omeškania ako nevymáhateľný v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR nemal byť vyrubený. 30. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný potvrdil ako vecne správne rozhodnutie správcu dane, pretože vyrubený úrok z omeškania považoval voči žalobkyni za vymáhateľný, pretože išlo o pohľadávku, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, pričom poukázal na § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR. Žalobkyňa pritom namietala, že vyrubený úrok z omeškania ako sankcia za nesplnenie povinnosti uhradiť splatnú daň, vo vzťahu ku ktorej bola oddlžená je v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR nevymáhateľný, a preto jej úrok z omeškania nemal byť vyrubený. 31. Možnosť oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom je upravená v Štvrtej časti ZoKR, počínajúc ustanovením § 166. Podmienky, za ktorých sa platobne neschopný dlžník môže domáhať oddlženia sú upravené v § 166. V § 166a je upravené, ktoré 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 10 - pohľadávky môžu byť uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom a akým spôsobom je potrebné ich uplatniť. Pre prípad, že dlžník bol oddlžený, upravuje § 166b citovaného zákona pohľadávky, ktoré sa považujú za nevymáhateľné. Medzi ne patria aj zmluvné pokuty a iné súkromno- právne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. V preskúmavanej veci bolo predmetom rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania, teda verejnoprávnej peňažnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť splatnú daň, ku ktorej došlo pred vyhlásením konkurzu a oddlžením žalobkyne, pričom na uvedenú (pôvodnú) povinnosť žalobkyne sa vzťahovalo oddlženie. 32. Žalovaný vymáhateľnosť úroku z omeškania, t.j. možnosť jeho vyrubenia rozhodnutím správcu dane, ktoré preskúmaval v odvolacom administratívnom konaní, posudzoval len z hľadiska § 166a ods. 1 písm. a) ZoKR, ku ktorému uviedol dostatočnú a preskúmateľnú skutkovú a právnu argumentáciu. Neuviedol však žiadnu skutkovú a právnu úvahu vo vzťahu k § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR napriek tomu, že úrok z omeškania, ktorý je v zmysle Piatej časti Daňového poriadku sankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 splatnú 30. júna 2014 (§ 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku) bol žalobkyni vyrubený za nesplnenie povinnosti, ktorá bola porušená pred rozhodujúcim dňom, čo bolo z hľadiska preukázaného skutkového stavu veci v tomto konaní nesporné. Z § 63 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní a musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti, t. j. aj odôvodnenie, pretože možnosť vydať rozhodnutie bez odôvodnenia sa na preskúmavané rozhodnutie žalovaného nevzťahuje. Odôvodnenie rozhodnutia pritom musí obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, úvahy orgánov verejnej správy pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali a vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu (žalobkyne). 33. Hoci žalobkyňa v podanom odvolaní len všeobecne poukázala na vyhlásenie konkurzu na jej majetok bez toho, aby konkrétne argumentovala voči správnosti rozhodnutia správcu dane, bolo povinnosťou žalovaného zohľadniť túto skutkovú okolnosť a dôsledne sa s ňou právne vysporiadať. Orgány verejnej správy môžu ukladať povinnosti len podľa zákona (§ 63 ods. 1 Daňového poriadku), pričom po vyhlásení konkurzu je povinnosťou orgánov správy daní postupovať podľa ZoKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku), a teda zistený skutkový stav veci právne posúdiť z hľadiska všetkých zákonom predpokladaných účinkov a dôsledkov konkurzu (§ 166 a nasl. ZoKR), ktorý bol vyhlásený na majetok žalobkyne a jej oddlženie konkurzom, teda aj z hľadiska § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR zvlášť, keď vecnú správnosť rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania posudzoval žalovaný z hľadiska jeho vymáhateľnosti. Žalovaný nedodržaním postupu stanoveného Daňovým poriadkom odňal žalobkyni právo na to, aby jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil žalobkyňou namietané rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania, bolo odôvodnené s náležitosťami podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a teda, aby žalobkyňa poznala dôvody, pre ktoré 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 11 - nemala právna skutočnosť, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz, v ktorom bola oddlžená, vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, ktorý jej bol ako sankcia vyrubený za nesplnenie povinnosti pred rozhodujúcim dňom. 34. Rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania alebo pri právnom posudzovaní veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov bráni tomu, aby správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí, a teda posúdil správnosť, či nesprávnosť správneho posúdenia, na ktorom žalovaný svoje rozhodnutie založil. 35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval správny súd za dôvodnú žalobnú námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný neprihliadal na v odvolaní tvrdenú skutočnosť o vyhlásení konkurzu na majetok žalobkyne a z toho vyplývajúce právne dôsledky. Možno totiž prisvedčiť žalobkyni, že vyhlásenie konkurzu na jej majetok, ktorým bola oddlžená, žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil z hľadiska všetkých jeho právnych účinkov, pretože dôsledky tejto právnej skutočnosti nevyhodnotil z hľadiska § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR v nadväznosti na § 158 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne len s ohľadom na tú skutočnosť, že úrok z omeškania je samostatnou pohľadávkou, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, a preto je voči žalobkyni vymáhateľný. K charakteru uloženej peňažnej povinnosti (verejnoprávna sankcia) a k z toho vyplývajúcim zákonným dôsledkom (§ 166b ods. 1 písm. d)) sa nijako nevyjadril napriek tomu, že možnosť vydania rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania stotožnil s vymáhateľnosťou úroku z omeškania, k čomu ale neposkytol žiadnu argumentáciu. Preto jeho rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 36. Žalobkyňa podanou správnou žalobou v podstate žiadala, aby správy súd zistil rozhodné skutočnosti z obsahu správneho spisu, a aby tieto skutočnosti právne posúdil, hoci žalovaný právny názor na možnosť vyrubenia úroku z omeškania za nesplnenie povinnosti, ktorá bola porušená pred rozhodujúcim dňom z hľadiska § 166b ods. 1 písm. d) ZoKR ešte ani nezaujal. Uvedeným postupom by správny súd nahradil činnosť tak prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu verejnej správy, čo mu Správny súdny poriadok neumožňuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Ochranu pred nezákonným postupom a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy poskytuje správny súd tým, že v súdnom konaní zistí, či rozhodnutie a predchádzajúci postup orgánu verejnej správy trpia nezákonnosťou z dôvodov uvedených v žalobe, pričom dôvodom na zrušenie 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 12 - preskúmavaného rozhodnutia je aj jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ rozhodnutie takýmto nedostatkom trpí, správny súd ho nemôže preskúmať, a preto nemôže dať odpovede na žiadne žalobou uplatnené námietky, týkajúce sa právneho posúdenia veci alebo dostatočnosti zisteného skutkového stavu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či orgán verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok postupoval v súlade s hmotno-právnymi a procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nie je ani súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Práve to sú dôvody, pre ktoré pri nepreskúmateľnom rozhodnutí, ktoré je predmetom prieskumu, nemôže dať správny súd odpovede na žalobkyňou nastolené skutkové a právne otázky a síce, či je zákonné rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ktorým jej bol vyrubený úrok z omeškania za nesplnenie povinnosti, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom a vo vzťahu ku ktorej bola vyhláseným konkurzom na jej majetok oddlžená. Z uvedených dôvodov nemohol správny súd bez poznania argumentácie žalovaného vyjadriť svoje stanovisko k namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci. 37. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, aby odvolanie žalobkyne a v ňom tvrdenú rozhodujúcu skutkovú okolnosť opätovne právne posúdil tak, aby dal konkrétnu, vecnú, vyčerpávajúcu a preskúmateľnú odpoveď na žalobkyňou namietanú skutočnosť, že v dôsledku vyhláseného konkurzu na jej majetok a jej oddlženie je rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nezákonné, pretože pre jeho nevymáhateľnosť jej úrok z omeškania nemal byť vyrubený. 38. O trovách konania rozhodol správny súd podľa výsledku sporu na základe § 167 ods. 1 SSP. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bola žalobkyňa celkom úspešná, preto jej správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného, aby jej ich zaplatil po tom, ako bude osobitným rozhodnutím stanovená ich výška (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že 2 4S/ 2 3 4 / 2 0 1 9 - 13 - a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.