Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 24S/273/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200690 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200690.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobkyne Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX P., Slovenská republika, zastúpená advokátskou kanceláriou Hrčka - Sabó, s.r.o., Advokátska kancelária, Obchodná 187/6, 078 01 Sečovce proti žalovanému Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. PPZ-HCP- BB2-139-004/2019-SK zo dňa 25. septembra 2019 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Administratívne konanie 1.Správny orgán spísal úradný záznam dňa 25.5.2019, v ktorom uviedol, že o preverovaní ubytovania štátnych príslušníkov tretej krajiny na adrese Y. D. XXX/XX, J. J. bol vyhotovený úradný záznam. Dňa 7.5.2018 bola správnemu orgánu doručená nájomná zmluva, podľa ktorej na predmetnej adrese má mať zabezpečené ubytovanie aj žalobkyňa. Tiež, že z vykonaného preverovania vyplýva, že ide o dlhodobo neobývanú nehnuteľnosť, ktorá nie je vybavená žiadnym nábytkom a spotrebičmi potrebnými pre bežné potreby a podľa znaleckého posudku nie sú v budove funkčné inštalácie, objekt má vysokú vlhkosť muriva, do bytu zateká a objekt si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Z toho vzniklo podozrenie, že bol naplnený zákonný dôvod na zrušenie pobytu žalobkyne. Prvostupňový správny orgán, Oddelenie cudzineckej polície, Policajného zboru Banská Bystrica, v súvislosti s konaním o udelenie prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny pre pána H. X. S. T., štátneho príslušníka D., vykonal preverovanie na adrese Y. D. XXX/XX, J. J., na ktorej bolo prihlásených 11 osôb k prechodnému pobytu, medzi nimi tri deti, aj žalobkyňa. Fyzická previerka bola vykonaná 15.4.2019 podľa § 75 zákona č. 404/2011 Z. z.. Bola z nej vyhotovená fotodokumentácia, ktorá tvorí súčasť správneho spisu. V čase kontroly sa na adrese nikto nenachádzal a vonkajšou ohliadkou vzniklo dôvodné podozrenie, že nehnuteľnosť je dlhodobo neobývaná. Vypočul obyvateľku susediacej nehnuteľnosti Y. D. č. XXX/XX, ktorá uviedla, že v predmetnej nehnuteľnosti nikto nebýva, pričom ju navštevuje len údržbár. Uviedla, že nezaregistrovala žiadnych cudzincov, keďže cudzí jazyk si hneď niekto všimne. Nikdy nevidela do predmetnej nehnuteľnosti nikoho, okrem údržbára, vstupovať, vystupovať a ani tam svietiť. Z výpisu z listu vlastníctva zistil, že na predmetnú nehnuteľnosť je vykonávaná exekúcia na základe exekučného príkazu súdnym exekútorom I.. C.A., L.. Z predmetného exekučného konania získal znalecký posudok, ktorým bola predmetná nehnuteľnosť ohodnotená. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že ide o nehnuteľnosť viac rokov neobývanú, vyžadujúcu si rozsiahlu rekonštrukciu, s nefunkčnými vnútornými inštaláciami. Ohliadku nehnuteľnosti vykonal znalec 10.4.2019, o čom bola vyhotovená fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že išlo o neobývanú nehnuteľnosť, ktorá nebola vybavená nábytkom a ani žiadnym technickým zariadením, ktoré by pokrylo potreby bývania pre 11 osôb. Zo znaleckého posudku vyplýva, že budova je bez rekonštrukcie neobývateľná. Správny orgán si tiež vyžiadal údaje o spotrebe vody a elektrickej energie v objekte, pričom z oznámenia Slovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. vyplynulo, že v budove od 11.1.2017 do 20.2.2019 bolo spotrebovaných 1 m3 vody a to konkrétne v období od 17.2.2018 do 20.8.2018. Z odpovede Stredoslovenskej energetiky a.s. vyplynulo, že posledná fakturácia bola za obdobie od 1.1.2018 do 11.6.2018, pričom za toto obdobie bolo nameraných 23 kWh. Správny orgán o výsledku preverovania spísal úradný záznam, v ktorom konštatoval, že tak zo znaleckého posudku vyplýva, že budova je neobývaná a neobývateľná ako aj nízka spotreba elektrickej energie a pitnej vody nepriamo potvrdzujú túto skutočnosť a potvrdzuje ju aj výpoveď svedka W.. R. J., susedy. Konštatoval tiež, že vlastník nehnuteľnosti bol opakovane vyzvaný na sprístupnenie predmetu ohliadky, pričom vlastník nehnuteľnosti objekt nesprístupnil a ospravedlnil sa cestou do zahraničia. Z vykonaného preverovania vyvodil záver, že predmetní občania D. v objekte reálne nebývajú. Na základe uvedených podkladov, prvostupňový správny orgán oznámením zo dňa 25.5.2019 oznámil žalobkyni začatie konania vo veci zrušenia prechodného pobytu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia s poučením o možnosti nahliadnuť do správneho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a žiadať o kópiu spisu, alebo informáciu zo spisu, s poučením o možnom navrhnutí doplnenia dokazovania v stanovenej lehote. Žalobkyňa nahliadla do spisu prostredníctvom svojho zástupcu a zároveň zaslala vyjadrenie k začatiu konania, v ktorom navrhla, aby konanie bolo zastavené. K vyjadreniu pripojila súhlas obce podľa § 32 ods. 2, písm. k) zákona č. 404/2011 Z. z. . Prvostupňové administratívne rozhodnutie 2. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP- BB5-2343-006/2019-PP zo dňa 8. júla 2019 rozhodol ako vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy, že podľa § 36 ods. 1, písm. b) zákona č 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov ruší prechodný pobyt žalobkyne na území Slovenskej republiky na účel podnikania udelený podľa § 22 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobkyňa správnemu orgánu uviedla nepravdivé alebo zavádzajúce údaje. V rozhodnutí uviedol, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorému mu bol zrušený prechodný pobyt je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu. 3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobkyňa mala udelený prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov s platnosťou od 22.3.2018 do 30.3.2020 ako konateľka spoločnosti D. P. & Q., s. r. o., G. Q. XX, J. J.. Pri udelení prechodného pobytu preukazovala zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu v Y. D., P. A., G. Q. XX, J. J.. Následne po udelení prechodného pobytu dňa 7.5.2018 žalobkyňa oznámila správnemu orgánu zmenu adresy prechodného pobytu a požiadala o vydanie dokladu o pobyte. Ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania počas pobytu správnemu orgánu predložila zmluvu o nájme bytu na adrese Y. D. XX, J. J.. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil vyššie uvedeným preverovaním fyzickou kontrolou oprávnenosti pobytu vykonanou 15.4.2019, výsluchom susedy W.. J., obsahom znaleckého posudku znalca W.. M. č. 15/2019, vyjadreniami Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a. s. a Stredoslovenskej energetiky a. s. a tiež skutočnosťou, že vlastník nehnuteľnosti túto nesprístupnil správnemu orgánu a ospravedlnil sa služobnou cestou do zahraničia. Správny orgán dôvodil, že 15.4.2019 bola v súvislosti s iným konaním vykonaná podľa § 75 zákona o pobyte cudzincov kontrola oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinnosti u cudzincov na adrese Y. D. XXX/XX, J. J.. Pri kontrole sa nikto v nehnuteľnosti nezdržiaval. V tejto budove malo evidovaný pobyt spolu 11 občanov D., vrátane troch maloletých detí. Objekt pôsobil neudržiavane, fasáda objektu bola popraskaná s opadanou omietkou, okná s popraskanými nátermi a miestami vypadaným tesniacim tmelom okolo sklenenej výplne. Na budove neboli funkčné zvončeky a okná boli bez akéhokoľvek tienenia, t. j. nemali žiadne záclony ani žalúzie. Zo znaleckého posudku správny orgán zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola predmetom exekúcie, ktorú viedol súdny exekútor I.. E. a v rámci tejto exekúcie bol vyhotovený Znalecký posudok W.. M. č. 15/2019 pre potreby výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti. V znaleckom posudku je uvedené, že dom je viac rokov neobývaný, vyžaduje si rozsiahlu rekonštrukciu, vnútorné inštalácie sú nefunkčné, do budovy zateká a v budove je vysoká vlhkosť muriva. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že budova je neobývaná a bez rozsiahlej rekonštrukcie je momentálne neobývateľná. Znalec vyhotovil fotodokumentáciu pri ohliadke nehnuteľnosti dňa 10.4.2019, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, a ktorá potvrdzuje, že vnútorné priestory budovy sú neobývané, nie sú vybavené nábytkom, ani spotrebičmi, potrebnými na bežný chod domácnosti (sporák, chladnička, práčka...). Ďalej správny orgán vyhodnotil vyjadrenie Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. a Stredoslovenskej energetiky a.s. o spotrebe energií na danej adrese tak, že spotreba pitnej vody 1m3 za obdobie od 11.1.2017 do 20.2.2019 a spotreba elektrickej energie 23kWh za obdobie od 1.1.2018 do 11.6.2018 predstavuje neprimerane nízke hodnoty, ktoré potvrdzujú, že budova nie je využívaná na bývanie. Ďalej vyhodnotil vyjadrenie obyvateľky susediacej nehnuteľnosti na adrese Y. D. č. XX W.. J., ktorá potvrdila, že v budove dlhodobo min. 10 rokov nikto nebýva a nikdy tam nevidela ani sa svietiť. Z úradného záznamu č.p. PPZ-HCP-BB5-485-037-2019-PP správny orgán zistil, že v rámci konania evidovaného pod týmto číslom bol majiteľ nehnuteľnosti opakovane v súlade s § 38 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní vyzvaný na sprístupnenie predmetu ohliadky budovy. Majiteľ I.. Y. na výzvu predmet ohliadky nesprístupnil a ospravedlnil sa služobnou cestou v zahraničí. Správny orgán z tohto dokazovania vyvodil skutkový záver, že nehnuteľnosť na adrese Y. D. XXX/XX., J. J. je dlhodobo neobývaná a neobývateľná, nie je vybavená žiadnym nábytkom, do objektu zateká, budova má vysokú vlhkosť muriva a objekt vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu. Je zrejmé, že žalobkyňa v nehnuteľnosti nikdy reálne nebývala. Konanie žalobkyne spočívajúce v predložení dokladu o zabezpečení ubytovania na tejto adrese, bolo vyhodnotené ako účelové a zavádzajúce s cieľom deklarovať splnenie podmienky zabezpečeného ubytovania počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Tieto skutočnosti posúdil právne tak, že boli naplnené dôvody zrušenia prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol aj to, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými vo vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania. Čiastočne boli vyhodnotené ako nepravdivé, čiastočne ako účelové a zavádzajúce. Poukázal na obsah znaleckého posudku. Tiež, že skutočnosť, že Stredoslovenská energetika a. s. neodpojila budovu od elektriny, nič ohovorí o funkčnosti alebo nefunkčnosti vnútorných inštalácií. Ako účelovú vyhodnotil aj argumentáciu týkajúcu sa zabezpečenia stravovania v reštauračných zariadeniach a umývania sa na verejných plavárňach. Pokiaľ žalobkyňa predkladala súhlas Mesta J. J., tak k tomu žalovaný uviedol, že išlo o irelevantný podklad, pretože zo stanoviska mesta zo dňa 9.5.2019 vyplýva, že predmetný súhlas mesto vydalo bez fyzického preverenia stavu budovy, len na základe archívnych dokladov. Žalovaný uzavrel, že podklady napadnutého rozhodnutia boli získané v súlade so zákonom. Dôkazy boli vyhodnotené jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti a všetky potvrdzujú skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola dlhodobo neobývaná, a bez rozsiahlej rekonštrukcie je neobývateľná a že žalobkyňa sa na tejto adrese nezdržiava. Správny orgán vyhodnotil aj vplyv zrušenia prechodného pobytu ku dôsledkom tohto zrušenia, pričom dospel k záveru, že dôvod zrušenia prechodného pobytu nebude neprimeraným dôsledkom. Druhostupňové administratívne rozhodnutie 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB2-139-004/2019-SK zo dňa 25. septembra 2019 na základe odvolania žalobkyne rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Konštatoval, že pri posudzovaní odvolania vychádzal zo zákona o pobyte cudzincov a Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol zistenia, ku ktorým dospel prvostupňový orgán verejnej správy. Žalobkyni bol prechodný pobyt povolený za účelom podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou od 12.3.2018 do 30.5.2020. Žalobkyňa po udelení pobytu 7.5.2018 zmenila adresu ubytovania počas povoleného pobytu z Y. D. P. A. na adresu Y. D. XX, J. J.. Previerkou zo dňa 15.4.2019 boli zistené závažné skutočnosti, z ktorých prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že žalobkyňa uvádzala zavádzajúce údaje pred správnym orgánom, keď deklarovala ubytovanie na adrese, na ktorej sa reálne nezdržiavala a ani nehnuteľnosť nie je v takom stave, aby bola reálne obývateľná, čo vyplýva z posudku znalca W.. M.. O tom, že na predmetnej adrese sa reálne už dlhodobo nikto vrátane žalobkyne nezdržiaval, svedčia informácie získané zo Znaleckého posudku č. 15/2019 vypracovaného znalcom W.. M. v exekučnom konaní a boli podporené informáciami získanými z výpovede W.. R. J. a o tom, že sa žalobkyňa vôbec nezdržiavala na území Slovenskej republiky na deklarovanej adrese, svedčia aj informácie o spotrebe elektriny a vody, získané od Slovenskej energetickej spoločnosti a.s. a vodárenskej spoločnosti, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. 5. K odvolacej námietke týkajúcej sa neexistencie zákonnej povinnosti zdržiavať sa 24 hodín na deklarovanej adrese, žalovaný v odôvodnení konštatoval, že ak účastníčka konania uviedla správnemu orgánu adresu prechodného ubytovania je viac než logické, že sa bude na tejto adrese reálne aj zdržiavať. Bolo preukázané, že na adrese Y. D. XX J. J. dlhodobo nikto nebýval. Bežné zdržovanie sa na akejkoľvek adrese pobytu je sprevádzané známkami bežného pohybu osôb cez hlavný vchod, obzvlášť ak išlo celkovo o jedenásť ľudí, vrátane maloletých detí a navyše cudzincov, ktorí sú nápadnejší pre miestne obyvateľstvo ako občania Slovenska, čo by susedia určite zaregistrovali. Takisto spotreba elektrickej energie a vody, ktoré prirodzene patria k bežne obývanému objektu, navyše v celkovom počte 11 osôb, by sa nepohybovali na skoro mizivých číslach spotreby. Zákon síce nestanovuje spôsob a miesta prevádzania osobnej hygieny, avšak tvrdenie žalobkyne, že bežnú osobnú hygienu tak ona, ako aj ďalších 10 ľudí žijúcich na predmetnej adrese, mohli vykonávať na verejnej plavárni, je viac než nereálne. Obzvlášť ak išlo aj o hygienu ústnej dutiny, či vyprázdňovanie. 6. K námietke týkajúcej sa spochybnenia potvrdenia Mesta J. J. o súhlase s ubytovaním žalobkyne, žalovaný v odôvodnení uviedol, že potvrdenie mesta predložené žalobkyňou bolo vystavené 26.3.2019 na žiadosť majiteľa nehnuteľnosti G.. I.. E. Y., avšak prvostupňový správny orgán na základe odpovede na jeho dožiadanie zistil od Mesta J. J., že súhlasné stanovisko podľa § 32 ods. 2, písm. k) zákona o pobyte cudzincov, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, bolo vydané na základe predloženého listu vlastníctva a rozhodnutia Mesta J. J. o zmene užívania objektu meštiackeho domu a čestného vyhlásenia vlastníka nehnuteľnosti bez toho, aby bola vykonaná fyzická ohliadka nehnuteľnosti. Preto tento súhlas nemožno akceptovať ako relevantný. K námietke, že inej z osôb bývajúcich na predmetnej adrese bol povolený prechodný pobyt 17.12.2018 za účelom zlúčenia rodiny potom, ako bol doložený Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve a bolo to vyhodnotené ako dostačujúce, žalovaný uviedol, že v danom prípade išlo o maloletého cudzinca (žiadosť uvedená pod č. PPZ-HCP-BB5-2917-009/2018-PP), v ktorého prípade bude začaté konanie o zrušení prechodného pobytu na základe zrušenia pobytu garanta, ktorým je práve žalobkyňa. K námietke, že 10.7.2019, teda dva dni po vydaní prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa zmenila adresu, a teda pominuli dôvody zrušenia jej prechodného pobytu, odvolací orgán uviedol, že dôvodom zrušenia bolo uvedenie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov správnemu orgánu, a preto samotné presťahovanie sa nič nemení na fakte, že žalobkyňa správnemu orgánu oznámila nepravdivé resp. zavádzajúce údaje. Zavádzanie odvolací orgán vzhliadol v tom, že žalobkyňa reálne nepobývala na deklarovanej adrese, pričom napriek tomu ňou preukazovala zabezpečenie ubytovania na území Slovenska, čím vedome zavádzala správny orgán. Adresa prechodného pobytu nemá byť fiktívna ale reálna. Žalovaný uzavrel, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, aj zákonom o správnom konaní a všeobecnými záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenska a žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktoré by smerovali k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Žalobné body 7. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala na správnom súde zrušenia napadnutého rozhodnutia a tiež, aby „súd nariadil Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, aby vydalo nové zákonné rozhodnutie s tým, že prvostupňový správny orgán zruší svoje rozhodnutie v rámci autoremedúry, zastaví konanie o zrušení pobytu a obnoví prechodný pobyt". 8. Žalobkyňa namietala, že správne orgány sa nevysporiadali s tvrdeniami žalobkyne, ktoré uviedla vo vyjadrení k oznámeniu o začatí konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. 9. Žalobkyňa namietala, že správne orgány porušili § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. tým, že akceptovali dôkazy získané prvostupňovým orgánom a dôkazy a tvrdenia žalobcu nebrali do úvahy. Rozhodovali zaujato a vec riadne neprešetrili. Napadnuté rozhodnutie nesie znaky klientelizmu a nadržiavania prvostupňovému orgánu. 10. Žalobkyňa uviedla, že sa domnieva, že správne orgány boli zaujaté proti celej žalobkyninej rodine a to od vtedy, ako v konaní o zrušenie pobytu žalobkyninej D. L. H., táto namietla neodbornosť správneho orgánu. 11. Žalobkyňa namietala, že postup keď správny orgán posudzoval budovu podľa vonkajšieho vzhľadu, nebol štandardný vonkajší vzhľad budovy a nič nehovorí o tom, či ide obývateľnú budovu. Namietala, že dôkazom o obývateľnosti prenajatej nehnuteľnosti bol súhlas Mesta J. J., ktorý mesto vydáva v prípade, že sa žiada o prechodný pobyt podľa § 23 zákona o pobyte cudzincov na pobyt za účelom pracovného pomeru. Tvrdenie, že mesto nebolo byt skontrolovať, je irelevantné, pretože mesto tak robí štandardne a Cudzinecká polícia na základe takýchto súhlasov udeľuje prechodné pobyty. Namietala, že dôkazom o tom, že išlo vyhovujúci byt štandardnejšej kategórie, je úradný záznam, ktorý spísali G.. Y. a L.. T. k osobe žalobkyninho E., ktorému bol udelený pobyt pre ten istý byt 7.1.2019, pričom k žalobe pripojila fotokópiu úradného záznamu č. PPZ-HCP-BB5-3345-006/2018-PP z 3.12.2018. 12. Žalobkyňa namietala, že žalovaný rozhoduje v obdobných veciach rozdielne. Odcitovala z odôvodnenia rozhodnutia, z ktorého podľa žalobkyne vyplýva, že išlo o prejav zaujatosti. Podľa žalobkyne žalovaný v rozpore s Ústavou uviedol, že je nápadná, pretože je cudzinka, a teda že je arabka. Podľa žalobkyne tvrdenia: „obzvlášť ak išlo o každodennú hygienu ústnej dutiny, či bežné vykonávanie vyprázdňovania tak dospelých ako aj maloletých detí" nie sú štandardným spôsobom preverovania spôsobilosti nehnuteľnosti na užívanie. 13. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že adresa prechodného pobytu spĺňala všetky zákonné podmienky s poukazom na § 8 Vyhlášky upravujúcej minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu. Ako dôkaz o tom uviedla zápisnicu o výsluchu E. Y., ktorú pripojila vo fotokópii k žalobe. 14. Žalobkyňa tvrdila, že správny orgán nezavádzala a tvrdenia o iných možnostiach hygieny uviedla ako príklad. Prebrala zásielky od správneho orgánu vždy riadne. Exekúcia na nehnuteľnosť žalobkyňu ako nájomcu nijako neovplyvnila. 15. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ žalovaný vyhodnotil nehnuteľnosť ako nevyhovujúcu, mal žalobkyňu na to upozorniť a dať jej možnosť odstrániť nedostatky, ktoré vznikli. Nemohla predpokladať, že nehnuteľnosť nespĺňa štandardy podľa zákona, keďže jej E. T. F. bol začiatkom roka 2019 udelený prechodný pobyt presne v tejto nehnuteľnosti a správny orgán voči nemu ani nezačal konanie o zrušení pobytu. Tým bol porušený § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.. 16. Žalobkyňa argumentovala tým, že v zmysle zákona o pobyte cudzincov nie je zakázané, aby sa cudzinec zdržiaval aj mimo adresy uvedenej na prechodnom pobyte. Poukázal na to, že cudzinec má povinnosť podľa § 111 ods. 1, písm. s) zákona pobyte cudzincov oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, a ak sa tak nestane, dopustí sa priestupku podľa § 118 písm. c) zákona pobyte cudzincov. Z toho žalobkyňa vyvodila, že jej adresa prechodného pobytu nemá nič spoločné s jej pobytom v rámci SR a EÚ. Podľa žalobkyne, ak by doslova mala dodržiavať zákon, tak jej povinnosťou je zdržiavať sa jedenkrát v mesiaci na adrese prechodného pobytu, a teda 12krát do roka, a keby sa vôbec nezdržiavala na tejto adrese, tak by sa dopustila len priestupku, za čo by jej bolo možné uložiť pokutu vo výške 165.-Eur. 17. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že okrem zrušenia jej prechodného pobytu bol zrušený prechodný pobyt aj jej D., o čom rozhodovali traja rôzni úradníci, a napriek tomu je záhadné, že rozhodnutia sú navlas rovnaké. Akurát je vymenené meno a číslo konania. Je z toho zrejmé, že zamestnanci nepracovali samostatne, ale boli niekým riadení, alebo pracovali na niekoho pokyn za účelom poškodenia žalobkyne a znemožnenia jej podnikať na Slovensku. Podľa žalobkyne toto je dôkazom o tom, že správny orgán nepostupoval podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Žalobkyňa k žalobe predložila ako dôkaz spisové obaly v konaniach voči B. H., Y. H., O. H., H. H., C. H. a rozhodnutia voči týmto osobám. 18. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa presťahovala, čím pominuli fiktívne dôvody, ktoré boli uvedené správnym orgánom, ale druhostupňový správny orgán napriek tomu podržal prvostupňový správny orgán a zrušil jej pobyt. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na dôvodoch prvostupňového ako aj napadnutého rozhodnutia. K žalobným námietkam uviedol, že § 36 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je kogentného charakteru a ukladá Policajnému zboru zákonnú povinnosť zrušiť prechodný pobyt, ak zistí skutočnosti, ktoré sú v tomto ustanovení vymedzené presným výpočtom. Prvostupňový správny orgán jednoznačne postupoval v súlade s § 36 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov, s čím sa žalovaný stotožnil. Kontrolou vykonanou prvostupňovým správnym orgánom 15.4.2019 na adrese žalobkyňou udaného prechodného pobytu, bola vykonaná previerka podľa § 75 zákona o pobyte cudzincov. Bolo zistené, že ide o neobývanú nehnuteľnosť a žiadni cudzinci sa na tejto adrese nezdržiavali. V spolupráci so Stredoslovenskými vodárňami a Stredoslovenskou energetickou spoločnosťou bolo zistené, že spotreba vody a elektrickej energie je tak mizivá, že nie je predpoklad, aby sa na uvedenej adrese zdržiavalo, a teda reálne bývalo 11 osôb vrátane žalobkyne. Bola vypočutá aj svedkyňa trvale bytom Y. D. XX, ktorá potvrdila fakt, že na tejto adrese nikdy nezaregistrovala pohyb osôb, ktorý by vstupovali, či vychádzali z budovy na predmetnej adrese. Bolo vykonané dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený v rámci exekúcie predmetnej nehnuteľnosti v exekučnom konaní W.. M. č. XX/XXXX, ktorým bolo preukázané, že nehnuteľnosť bola v danom čase bez rozsiahlej rekonštrukcie v neobývateľnom stave. 20. Žalovaný k námietke nevyhodnotenia dôkazov a klientelizmu, nadržiavania prvostupňovému správnemu orgánu uviedol, že v odvolacom konaní boli vyhodnotené všetky predložené písomné materiály samostatne a po častiach ako aj vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Tieto námietky vyhodnotil žalovaný ako irelevantné. K námietke, že sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, uviedol, že reagoval na všetky jej podnety. 21. Pokiaľ žalobkyňa namietala zaujatosť prvostupňového orgánu a nesprávne vyhodnotenie súhlasu Mesta J. J., žalovaný uviedol, že išlo o súhlas vystavený na žiadosť majiteľa nehnuteľnosti, avšak prvostupňový orgán zistil, že Mesto J. J. svoje súhlasné stanovisko vydalo bez fyzickej ohliadky nehnuteľnosti z dôvodu nepostačujúcich kapacít pracovníkov mesta. Takýto súhlas, preto nemohol byť akceptovaný ako relevantný dôkaz. 22. Žalovaný ďalej k žalobným námietkam uviedol, že informáciami o spotrebe elektrickej energie a vody v spojení s znaleckým posudkom a výpoveďou svedkyne susedy bolo dostatočne preukázané, že na predmetnej adrese dlhodobo nikto nebýval, a teda že išlo o dlhodobo neobývanú nehnuteľnosť. Pokiaľ žalobkyňa namietala udelenie prechodného pobytu dňa 7.1.2019, kedy bol udelený pánovi T. F., ktorý je manželom O. H., garantky pobytu, tak o jej pobyte sa tiež rozhodovalo. A po skončení tohto konania bude začaté aj proti tejto osobe konanie o zrušení jeho prechodného pobytu na základe zrušenia pobytu garanta. Žalovaný tiež uviedol, že ani pán F. a ani jeho manželka O. H. neboli účastníkom preskúmavaného konania a poukázanie na pobyty týchto osôb je bezpredmetné. 23. Žalovaný k námietke, že mala byť upozornená na to, že nehnuteľnosť nevyhovuje štandardom, uviedol, že bola žalobkyni daná možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť a navrhnúť dôkazy, čo aj urobila. Nie je povinnosťou Cudzineckej polície upozorňovať štátnych príslušníkov tretích krajín, či je alebo nie je ubytovanie vyhovujúce, je to výlučne na ich ťarchu, aby si zabezpečili ubytovanie. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nikde v zákone o pobyte cudzincov nie je stanovená spotreba vody a elektriny a ani spôsob stravovania, či hygieny a ani vybavenie bytu, žalovaný k tomu uviedol, že je nereálne, aby žalobkyňa aj ďalších 10 ľudí žijúcich na predmetnej adrese mohla bývať a hygienu vykonávať na plavárni. 24. Žalovaný k námietke, že odôvodnenia rozhodnutí tak napadnutých ako aj prvostupňových, ktoré boli vydané jej sestrám, sú navlas rovnaké, uviedol, že aj odvolania týchto osôb boli úplne rovnaké a prechodné pobyty boli zrušené z toho istého dôvodu, ako v prípade žalobkyne. Išlo o členov jednej rodiny zastúpených jedným zástupcom. Všetky tieto ako aj obdobné prípady boli medzi úradníkmi na porade konzultované. Teda nešlo o žiadne riadenie úradníkov vybavujúcich veci za účelom poškodenia žalobkyne. Žalovaný zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe preverenia zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Postup bol zákonný a tvrdenia o neobjektivite sú zavádzajúce a špekulatívne. Žalovaný ďalej vo vyjadrení uviedol, že presťahovanie sa do Mesta P., nič nezmenilo na fakte, že žalobkyňa zámerne uviedla nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje, keď reálne nebývala na deklarovanej adrese, hoci práve touto adresou preukazovala zabezpečenie ubytovania na území Slovenskej republiky. 25. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania. Vyjadrenia účastníkov 26. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že správne orgány nie sú oprávnené svojvoľne si vykladať zákon o pobyte cudzincov, a ani ho meniť. Ubytovanie žalobkyne na adrese Y. D. XX, J. J. a skutočnosť, že pokiaľ sa nezdržiavala na tejto adrese, bolo nesprávne vyhodnotené, pretože mohlo ísť len o správny delikt, za ktorý je možno uložiť pokutu maximálne do výšky 300.-Eur a nejde o zavádzanie správneho orgánu. Dôkazom o tom sú stanoviská HCP PPZ a RUVZ. 27. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa s ním nestotožňuje. Podľa žalobkyne nemôže byť rozhodnutie založené na jednej previerke a ani na výpovedi svedkyne. Správny orgán je povinný preukázať, že sa žalobkyňa nezdržiavala viac ako 30 dní na adrese svojho prechodného bydliska a až vtedy by sa dopustila priestupku. Cudzí štátny príslušník môže byť mimo územia SR a Schengenského priestoru v rámci roku viac ako 180 dní a nedopustí sa žiadneho porušenia zákona o pobyte cudzincov, a tiež zvyšný čas sa môže zdržiavať hocikde na území Slovenska a Schengenského priestoru. Zároveň môže mať aj viac adries, ktoré nie je povinný nahlásiť na príslušné Oddelenie cudzineckej polície. Správny orgán žalobkyňu nikdy nepredvolal a ani nevypočul. Pokiaľ ide o spotrebu vody pre žalobkyňu a ďalších 10 ľudí, žalovaný mal prihliadať na spotrebu vody žalobkyňou za jeden deň, či hodinu v mesiaci, teda v 30-dňovej zákonnej lehote, aby neporušila zákon o pobyte cudzincov. Zo znaleckého posudku nevyplýva, čo treba zrekonštruovať, ani to ako správny orgán došiel k záveru, že označil budovu za neobývateľnú. Byt na K. poschodí spĺňal podmienky. Toto potvrdil RÚVZ BB vo svojom stanovisku. Bývalý vlastník podal vysvetlenie a objasnil nezrovnalosti, ktoré vznikli nesprávnym pochopením znaleckého posudku. Žalovaný nešpecifikoval, prečo ubytovanie nespĺňa podmienky vyhlášky. Žalovaný svojimi zisteniami zistil, že nehnuteľnosť je pripojená na siete, a že bola na nej preukázaná spotreba. Nebolo preukázané, že žalobkyňa porušila § 111 ods. 1, písm. s), a teda že bola mimo adresy prechodného pobytu viac ako 30 dní a nemohol správny orgán rozhodovať na základe domnienok. Keby bolo pravdivé tvrdenie znalca, že inštalácie sú nefunkčné, tak by nemohli byť fakturované odbery. Spochybnenie súhlasu Mesta J. J. s ubytovaním žalobkyne na predmetnej adrese ako dôkazu o splnení podmienok nehnuteľností uvedených v § 8 Vyhlášky MZ SR bolo účelové a v rozpore so zdravým rozumom, teda konanie v rozpore s dobrými mravmi a bez odbornej starostlivosti. Mesto J. J. nemá oprávnenie vstupovať do vnútorných priestorov bytov či rodinných domov, a preto nevykonáva fyzické ohliadky nie z dôvodu nepostačujúcich kapacít pracovníkov. Žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie bez toho, aby vykonal fyzickú ohliadku nehnuteľnosti, a napriek tomu spochybnil súhlas Mesta J. J., preto je na mieste spochybniť aj prvostupňové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie bolo nezákonné. Pokiaľ by žalovaný riadne posúdil doložené doklady, musel by prvostupňové rozhodnutie zrušiť pre nesprávne aplikovanie zákona. To, že je vec nesprávne posúdená, vyplýva aj zo stanoviska nadriadeného orgánu, z ktorého vyplýva, že aj v prípade, ak by sa naozaj preukázali skutočnosti uvádzané v rozhodnutí žalovaného, tak by išlo len o priestupok. V dôsledku toho prijal nezákonné rozhodnutie. Žalobkyňa nikdy neposkytla zavádzajúce údaje týkajúce sa jej ubytovania na adrese Y. D. XX, J. J.. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení k vyjadreniu uviedla, že v januári 2019 bol udelený prechodný pobyt švagrovi žalobkyne T. F. a jeho deťom C. F. a B. F. za účelom zlúčenia rodiny na základe predloženia potvrdenia o tom, že ich adresa bude v tom istom byte, na adrese Y. D. XX, J. J., teda ubytovanie bolo vyhodnotené ako vyhovujúce. Do dnešného dňa nebolo začaté konanie o zrušení týchto prechodných pobytov, čo potvrdzuje, že ubytovanie je vyhovujúce. Keďže on neposkytol zavádzajúce údaje, tak ich nemohla poskytnúť ani žalobkyňa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zistenia, o ktoré sa oprel prvostupňový správny orgán, môžu naznačovať len to, že sa žalobkyňa nezdržiavala v byte viac ako 30 dní súvisle, čo nebolo ale nikdy preukázané, a mohlo by naznačovať len spáchanie priestupku. Žalobkyňa uviedla, že pri previerke nehnuteľnosti, pri udeľovaní prechodného pobytu švagrovi, zamestnanci správneho orgánu nevyhodnotili nehnuteľnosť ako dlhodobo neobývanú, nemôžu potom túto skutočnosť u žalobkyne vyhodnotiť inak. Nakoľko správny orgán nepoprel tvrdenia žalobkyne, žiada súd, aby podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považoval tieto tvrdenia za nesporné. Prvostupňový správny orgán fyzicky nepreveril predmetné ubytovanie a rozhodoval len na základe nepriamych dôkazov, ktoré nepreukázali reálny skutkový stav. Zákon o pobyte cudzincov prikazuje k udeleniu pobytu priložiť adresu prechodného pobytu, kde možno cudzinca kontaktovať a doručovať mu písomnosti. Žalobkyňa prevzala všetky zásielky od správneho orgánu a nebola nekontaktná. Tvrdenia o spotrebe vody a elektriky sú irelevantné, čo sa týka verejnej plavárne, bolo len jedno z alternatívnych vysvetlení nízkej spotreby vody a elektrickej energie. K vyjadreniu žalovaného, že jeho zamestnanci preberali problematiku na poradách, uviedla, že aj tak nemôžu napísať rovnaké rozhodnutia. Podľa názoru žalobkyne zamestnanci žalovaného sú povinní preverovať odvolanie samostatne a následne podľa svojho vedomia a svedomia vydať rozhodnutie. Je rozpore so zákonom, aby si rozhodnutia vzájomne kopírovali. Žalobkyňa ďalej uviedla, že výslovne popiera všetko, čo žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení. Uviedla, že popiera, že presťahovanie sa do Mesta P. alebo na inú adresu, nemalo vplyv na priebeh ďalšieho konania. Ubytovanie nebolo zmenené z dôvodu, že by predchádzajúce bolo nevyhovujúce, ale z dôvodu, že žalobkyňa nechcela, aby vo veci rozhodoval žalovaný a prvostupňový správny orgán, nakoľko títo boli voči nej zaujatí. Žalobkyňa uviedla, že preukázala na základe kompetentných inštitúcií ako RÚVZ, ktoré vydalo stanovisko o tom, že ubytovanie spĺňa zákonné podmienky na udelenie či obnovenie prechodného pobytu podľa zákona o pobyte cudzincov a že žalovaný nesprávne vec posúdil, keďže v jej prípade sa nejednalo o zavádzanie ale nanajvýš, ak by to bolo preukázané ako priestupok. Žalobkyňa má zaručenú slobodu pohybu, ktorá je garantovaná Ústavou SR, a preto nebola povinná práve v čase, keď správny orgán vykonával kontrolu ubytovania, aby sa zdržiavala na adrese prechodného pobytu a to v hlavne v pracovnom čase, kedy slobodne môže vykonávať podnikateľskú činnosť. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že nezavádzala správny orgán, a preto žiada, aby jej tvrdenia boli podľa § 151 ods. 1 CSP považované za nesporné. 28. Žalobkyňa k svojmu vyjadreniu pripojila odpoveď na svoju žiadosť adresovanú Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, či je porušením § 33 ods. 6, písm. e) alebo priestupkom také konanie cudzinca s prechodným pobytom, keď sa viac ako 30 dní nezdržuje na adrese svojho prechodného pobytu a túto skutočnosť neoznámi príslušnému orgánu a či sa cudzinec dopustí porušenia právnych predpisov, ak koná prostredníctvom zástupcu s orgánom Cudzineckej polície a odpoveď Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 4.9.2020 na žiadosť o stanovisko, ktoré jej zaslala spoločnosť F. P. Q. P. o výsledkoch šetrenia zo dňa 27.8.2020, že posudzovaný byt je v pôvodnom stave a nebola na ňom v poslednom období vykonaná žiadna rekonštrukcia a spĺňa minimálne požiadavky na byt nižšieho štandardu s prívodom pitnej vody, ktorej funkčnosť bola preverená inštalovaním technického zariadenia na ohrev teplej vody, v ktorom sú funkčné umývadlá a splachovacie záchody, s prívodom elektriny v každej miestnosti a vykurovacím telesom a funkčným osvetlením a fotodokumentáciu bytu. Žalobkyňa priložila tiež odpoveď Mesta J. J. na žiadosť o poskytnutie informácií s vydaním súhlasom obce podľa § 32 ods. 2, písm. k) zákona č. 404/2001 Z. z., či mesto vykonáva fyzické ohliadky a odpoveď, že fyzické ohliadky vykonávané nie sú, pretože mesto na to nemá oprávnenie. 29. Žalovaný v duplike k replike žalobcu uviedol, že naďalej trvá na svojom rozhodnutí, jeho dôvodoch a vyjadreniu k žalobe. Rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. K námietke, že nezdržiavanie sa na adrese prechodného pobytu bez oznámenia administratívnemu orgánu uviedol, že žalobkyňa vedome zavádzala správny orgán tým, že uviedla nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, a preto jej bol zrušený prechodný pobyt a nie z dôvodu porušenia povinností v zmysle § 111 ods. 1, písm. e) zákona o pobyte cudzincov, a teda z dôvodu že správnemu orgánu neoznámila, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu viac ako 30 dní. Jej konanie nebolo iba obyčajným priestupkom a ani správnym deliktom, ako sa snaží vykresliť, ale závažným porušením zákona o pobyte cudzincov. Poukázal na to, že žalobkyňa v administratívnom konaní nepreukázala, že nehnuteľnosť spĺňa zákonné podmienky podľa § 8 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ako to preukazuje stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v tomto konaní. Stanovisko nepreukazuje skutočnosť, že ubytovanie spĺňalo podmienky v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sa žalobkyňa na ňou deklarovanej adrese dlhodobo nezdržiavala a tiež skutočnosť, že tá nehnuteľnosť bola dlhodobo neobývaná, pričom žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz, ktorým by tieto preukázateľné zistenia v administratívnom konaní vyvrátila. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že Mesto J. J. nevykonalo ohliadku nehnuteľnosti pri vydávaní súhlasu, nie na základe toho, že nemá kapacity, ale na základe toho, že nemá na to oprávnenie, žalovaný uviedol, že mesto vo svojej odpovedi uviedlo, že nemá kapacitu na vykonávanie ohliadok nehnuteľností, a preto nebol tento dôkaz predkladaný žalobkyňou akceptovaný. K námietke žalobkyne, že bolo rozhodnuté bez toho, aby administratívny orgán vykonal fyzickú ohliadku bytu, žalovaná uviedla, že vykonanými dôkazmi boli dostatočne preukázané rozhodné skutočnosti v takom rozsahu, že bolo na ich základe možné bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť. Žalovaný v tomto vyjadrení nesúhlasil so všetkými tvrdeniami žalobkyne. K zopakovanej námietke klientelizmu na strane žalovaného uviedol, že ani nerozumie tomu, v čom mal spočívať, keďže v konaní posudzoval zákonnosť vydaného rozhodnutia, preveroval, čo viedlo prvostupňový správny orgán k vydaniu rozhodnutia, s prihliadnutím na všetky dôkazy zhromaždené v konaní. V odvolacom konaní hodnotil všetky predložené písomné materiály samostatne a po častiach, ako aj vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobkyne. Pri vydávaní rozhodnutia postupoval podľa § 34 ods. 2 a § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní, na základe čoho je tvrdenie o tom, že rozhodnutie žalovaného nesie v sebe stránky klientelizmu a nadržiavania prvostupňovému správnemu orgánu, absurdné. K námietkam týkajúcim rovnakého znenia viacerých rozhodnutí žalovaného vo veci zrušenia prechodného pobytu žalobkyni a jej rodinným príslušníkom žalovaný uviedol, že posudzoval zákonnosť vydaného rozhodnutia a preveril skutočnosť, čo viedlo prvostupňový správny orgán k vydaniu rozhodnutia s prihliadnutím na všetky dôkazy zhromaždené v konaní, ktoré boli vo všetkých prípadoch rovnaké. Zároveň uviedol, že riaditeľ je priamy nadriadený správneho orgánu, a preto žalovaný nepovažuje napadnuté rozhodnutie za protizákonné. Totožnosť rozhodnutí neovplyvnila ich zákonnosť. Podstatou je správna aplikácia jednotlivých ustanovení zákona o pobyte cudzincov, zákona o správnom konaní ako aj formulácia výrokovej časti. Žalovaný zdôraznil, že nesúhlasí s námietkami zaujatosti správneho orgánu voči žalobkyni. Presťahovanie žalobkyne do P. nič nemení na fakte, že uviedla nepravdivé, resp. zavádzajúce údaje správnemu orgánu, reálne nebývala na deklarovanej adrese, a napriek tomu naďalej preukazovala zabezpečenie ubytovania na území republiky, čím preukázateľne vedome zavádzala prvostupňový správny orgán ako aj žalovaného. Tvrdenie žalobkyne o tom, že sa nevysporiadal s ňou uvádzanými tvrdeniami, ktoré predložila vo vyjadrení a v odvolaní, žalovaný uviedol, že reagoval na všetky jej podnety a dôsledne sa zaoberal poskytnutými informáciami. 30. Žalobkyňa na nariadenom súdnom pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvala na všetkých dôvodoch uplatnených v žalobe ako aj vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. 31. Žalovaný na nariadenom pojednávaní zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a na svojom vyjadrení k žalobe ako aj ďalších podaniach. Dôvody rozhodnutia, posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov 32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 ods. 1 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná. 33. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 34. Podľa § 2 ods. 2 SSP (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 35. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia Cudzineckej polície, Policajného zboru v Banskej Bystrici, ktorým bol zrušený prechodný pobyt žalobkyne podľa § 36 ods. 1, písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov. 36.Podľa § 36 ods. 1, písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) (1) Policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak b) zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo ods. 7. 37.Podľa § 33 ods. 6, písm. e) zákona o pobyte cudzincov (6) Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak e) štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby. 38.Podľa § 20 ods. 1, 2 zákona o pobyte cudzincov (1) Prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. (2) Prechodný pobyt je viazaný na jeden účel. Ak štátny príslušník tretej krajiny chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bol udelený prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak tento zákon neustanovuje inak. 39.Podľa § 22 zákona o pobyte cudzincov (1) Prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. (2) Policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. 40.Podľa § 111 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov (1) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný b) uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. 41.Podľa § 111 ods. 1, písm. u) zákona o pobyte cudzincov(1) Štátny príslušník tretej krajiny je povinný u) zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte. 42.Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov(1) Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise 13) ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. 37) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, § 113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak. 43.Podľa § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov (1) Vo veciach pobytu podľa tohto zákona koná policajný útvar podľa miesta pobytu alebo predpokladaného pobytu, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania cez štátnu hranicu zo susedného štátu, koná policajný útvar podľa miesta výkonu zamestnania, a ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý pravidelne dochádza cez štátnu hranicu zo susedného štátu do školy, koná policajný útvar podľa sídla školy. V odôvodnených prípadoch môže ministerstvo vnútra určiť príslušným na prijatie žiadosti o udelenie pobytu alebo na konanie o udelení pobytu iný policajný útvar ako podľa prvej vety. 44.Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 45.Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 46.Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 47.Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 48. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Môže tak urobiť výlučne žalobca v žalobe, prípadne jej doplnení vykonanom počas plynutia zákonnej lehoty na podanie žaloby. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán, vecne príslušný na konanie a rozhodnutie, zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. 49. Správny súd podľa § 134 ods. 2, písm. b) SSP predovšetkým posúdil, či rozhodnutie bolo vydané orgánom verejnej správy, ktorý bol na to podľa zákona podľa zákona oprávnený. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že list ktorým žalobkyňa oznamovala zmenu pobytu prvostupňovému správnemu orgánu, bol do správneho spisu doručený 15.7.2019, čiže v čase po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané miestne a vecne príslušným správnym orgánom v súlade s § 125 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Neskoršia zmena pobytu už nemala vplyv na zmenu funkčnej príslušnosti odvolacieho orgánu. Preto o odvolaní správne rozhodol žalovaný, ktorý bol na to oprávnený. 50. Žalobkyňa podala žalobu s rovnakým textom ako jej príbuzná O. H. v konaní 24S/271/2019, ktorá vec bola rozhodnutá týmto správnym súdom rozsudkom z 21. októbra 2020, pričom predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol príbuznej žalobkyne zrušený prechodný pobyt z tých istých dôvodov, pre ktoré bol zrušený prechodný pobyt žalobkyni, pričom rozhodnutia orgánov verejnej správy boli založené na rovnakom skutkovom aj právnom základe. Z toho plynie aj rovnaké posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov správnym súdom vo veci žalobkyne, ktorá bola predmetom tohto súdneho prieskumu. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalovaný resp. prvostupňový administratívny orgán v administratívnom konaní hodnotili dôkazy, ktoré boli získané v súlade so zákonom. Tak, ako bolo uvedené v odôvodneniach prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia, vychádzali z kontroly pobytu cudzincov ubytovaných na adrese Y. D. XX, v J. J. a následne zhromaždených dôkazov, konkrétne Znaleckého posudku znalca W.. M. č. 15/2019, ktorý bol vyhotovený na nehnuteľnosť, v ktorej žalobkyňa nahlásila dňa 7.5.2018 administratívnemu orgánu zabezpečenie ubytovania pre účely prechodného pobytu, ktorý jej bol udelený na účely podnikania. Znalec v znaleckom posudku, ktorý vypracoval na základe ohliadky nehnuteľnosti zo dňa 10.4.2019 vykonanej za prítomnosti zástupcu vlastníka nehnuteľnosti, na základe objednávky súdneho exekútora I.. C.A. v exekučnej veci EX 484/20014, uviedol, že išlo o dlhodobo neobývanú budovu. Znalec v znaleckom posudku posúdil technický stav budovy ako taký, ktorý vyžaduje opravy a rekonštrukcie a posúdil aj stav vnútorných inštalácií ako nefunkčných. Fotodokumentácia, ktorá je súčasťou znaleckého posudku potvrdzuje, že išlo o neobývaný priestor, ktorý nebol vybavený nábytkom ani žiadnymi spotrebičmi pre potreby bývania. Správne orgány hodnotili tento dôkaz v súlade s jeho obsahom, keď vyvodili, že vnútorné priestory budovy sú neobývané a bez rekonštrukcie momentálne neobývateľné. Dokazovanie bolo doplnené zisťovaním u dodávateľov elektrickej energie a vody o spotrebe, z ktorého je nepochybné, že táto spotreba bola mizivá. Išlo o spotrebu za celý dom, pričom žalobkyňa spolu so svojou rodinou mala prenajaté len jedno jej poschodie a spotreba vody bola zistená len v období od 17.2.2018 do 20.8.2018 v objeme 1m3, čo svedčí o tom, že nehnuteľnosť nebola obývaná a spotreba elektrickej energie za obdobie od 1.1.2018 do 11.6.2018 23kWh tiež svedčí o tom, že nehnuteľnosť nebola obývaná. Hodnotenie týchto dôkazov, aké urobil orgán verejnej správy a to, že tieto nízke hodnoty potvrdzujú, že budova nebola využívaná na bývanie, zodpovedá obsahu týchto dôkazov. Správny orgán ďalej vykonal dôkaz vypočutím susedy zo susediaceho domu, u ktorej zisťoval, aby uviedla, kto obýva susednú nehnuteľnosť, alebo kto ju využíva, ktorá vypovedala tak, že za 10 rokov nevidela dlhšiu dobu obývať nehnuteľnosť, iba z času na čas tam zájde údržbár, a že okrem neho tú nehnuteľnosť nenavštevoval nikto. Nevidela v nej nikdy svietiť a nevidela nikdy nikoho vstupovať a vystupovať z tejto nehnuteľnosti, a ani cudzincov nezaregistrovala, keď samozrejme cudzí jazyk si hneď niekto všimne. Túto výpoveď správne orgány vyhodnotili v súlade s jej obsahom ako potvrdzujúcu, že budova nebola obývaná. Správny orgán vyzval aj majiteľa nehnuteľnosti na sprístupnenie nehnuteľnosti, avšak tento ju nesprístupnil, čo odôvodnil cestou do zahraničia. Týmto dokazovaním správny orgán dostatočne zistil skutočný stav. Žalobkyňa ani vo vyjadrení k oznámeniu o začatí administratívneho konania, ani v ďalšom priebehu administratívneho konania nepredložila dôkaz, ktorým by boli vyvrátené skutočnosti zistené z predmetného dokazovania. Predložila len súhlas Mesta J. J. podľa § 32 ods. 2, písm. k) zákona o pobyte cudzincov, v ktorom sa uvádza, že ubytovanie predmetnej nehnuteľnosti spĺňa podmienky podľa zákona č. 355/2007 Z. z., čo nezmenilo nič na skutkových zisteniach, že prenajatý byt bol neobývaný, že tam žalobkyňa nebývala a že v takom stave, v akom sa nachádzal nebol ani obývateľný. To znamená, že keď žalobkyňa predložila správnemu orgánu nájomnú zmluvu k predmetnému bytu, ako doklad o zabezpečení ubytovania na území Slovenskej republiky na účely prechodného pobytu udeleného na účel podnikania na Slovensku uviedla tomuto správnemu orgánu zavádzajúce údaje, pretože na účely prechodného pobytu na podnikanie sa na tejto adrese nezdržiavala a byt v takom stave, v akom sa nachádzal podľa zistení administratívneho orgánu, nebol ani spôsobilý na to, aby tam bývať mohla. Žalovaný vec správne právne posúdil, keď na základe takto zisteného skutočného stavu dospel k záveru, že bol naplnený dôvod na zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pretože tu bol dôvod podľa § 33 ods. 6, písm. e). 51. Žalobné námietky uvedené v bode 8 až 10 tohto rozsudku boli uplatnené len všeobecne. Žalobkyňa neuviedla, ktorým konkrétnym ňou predloženým dôkazom sa orgány verejnej správy nezaoberali. Táto námietka nemá ani oporu v obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, pretože žalovaný ako aj prvostupňový orgán verejnej správy sa žalobkyňou predloženým vyjadrením ako aj dokladom, ktorý bol k nemu priložený - súhlas mesta, vysporiadali. Takisto námietky zaujatosti administratívneho orgánu voči žalobkyni neboli konkretizované vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Žalobkyňa nepodala v administratívnom konaní námietku na vylúčenie zamestnancov orgánu verejnej správy, a preto v tomto administratívnom konaní nebolo rozhodované podľa § 12 zákona o správnom konaní, ktoré rozhodnutie by bolo možné preskúmať v konaní pred správnym súdom. 52. Žalobné námietky, tak ako sú uvedené v bode 11 tohto rozsudku, tak ako sú koncipované v žalobe, sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, ako bolo vykonané dokazovanie vyhodnotené žalovaným a prvostupňovým správnym orgánom. Žalobkyňa neuviedla, v čom je úvaha administratívneho orgánu pri hodnotení jednotlivých dôkazov alebo pri hodnotení dôkazov v ich vzájomnej súvislosti v rozpore s obsahom týchto dôkazov alebo v rozpore s logickým uvažovaním. Tvrdenie, že byt spĺňal požadované štandardy podľa predpisu nemá relevanciu k napadnutému rozhodnutiu. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie nebolo založené na tom, že by byt nespĺňal požadované štandardy, ale na tom, že bol v takom stave, ktorý nebol spôsobilý na užívanie a druhá rozhodná skutočnosť, že bol dlhodobo neobývaný. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že dôkazom o tom, že išlo o vyhovujúci byt, je úradný záznam, ktorý spísali G.. Y. a L.. T. k osobe žalobkyninho E., T. F., ktorému bol udelený pobyt pre ten istý byt 7.1.2019, ktorý pripojila k žalobe, k tomu je potrebné uviesť, že z toho priloženého záznamu vyplýva, že cudzineckou políciou bola vykonaná previerka k udeleniu prechodného pobytu k zlúčeniu rodiny na adrese Y. D. XX. Pri tejto previerke vtedajší majiteľ domu, pán G.. I.. E. Y. uviedol, že cudzincom prenajímal tri izby spolu s kuchyňou o výmere 85 m2, avšak z dôvodu požiadania o rozšírenie priestoru, pristúpil k dodatku k nájomnej zmluve s tým, že prenajal aj ďalšie miestnosti. Ďalej z tohto záznamu vyplýva, že majiteľ domu nesprístupnil prenajímaný byt s uvedením, že nemá od neho kľúče, pričom uviedol, že cudzinci sa v čase tejto previerky v byte nenachádzali. Previerka bola vykonaná vzhľadom na to, že byt o výmere 85 m2 nespĺňa štandardy pre taký počet osôb, aký na tejto adrese dokladovalo ubytovanie. Toto bolo vyriešené tým, že majiteľ domu doplnil zmluvu o dodatok k nájomnej zmluve, ktorý sa nachádza v administratívnom spise. Potom, keď žalobkyňa poukazovala na to, že bola vykonaná previerka ubytovania, tak z tohto je úplne zrejmé, že nebolo vykonané zisťovanie o obývateľnosti predmetnej nehnuteľnosti z hľadiska jeho vnútorného vybavenia a spôsobilosti pre užívanie ako byt na bývanie na účely prechodného pobytu. Okrem toho, žalobná námietka poukazovaním na podklady rozhodnutia v inom konaní s iným predmetom konania, a to v tomto prípade konanie o udelenie prechodného pobytu, nemá žiadnu relevanciu pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podstatné je, či v konaní, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, bol postup orgánov verejnej správy v súlade so zákonom, či bol dostatočne zistený skutkový stav zo zákonne vykonaných dôkazov a či tento skutkový stav bol správne právne posúdený. 53. Takisto námietky zhrnuté v bode 12 tohto rozsudku neboli konkrétne, žalobkyňa neuviedla, ktoré konkrétne rozhodnutie v obdobnej veci na základe rovnakých skutkových okolností bolo rozhodnuté inak. Hodnotenie žalobkyne časti odôvodnenia, ktorým boli hodnotené dôkazy, ako dôkaz zaujatosti administratívneho orgánu, nemá oporu v obsahu tejto citácie. Citovaná časť odôvodnenia obsahuje len stanovisko žalovaného, ako sa vysporiadal s námietkami žalobkyne, ktoré uplatnila v odvolaní. Žalovaný nehodnotil žalobkyňu v tejto argumentácii, ale vykonaný dôkaz tak, že susedia by v prípade, že by v susednej nehnuteľnosti žilo 11 cudzincov, týchto zaregistrovali, pretože cudzinci sú nápadnejší ako obyvatelia Slovenska. Nie je tam žiadna úvaha o žalobkyni. 54. Žalobná námietka - tvrdenie, že byt spĺňa štandardy podľa § 8 Vyhlášky upravujúcej minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu, je takisto nekonkretizovaná k dôvodom napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie nebolo založené na tom, že tieto štandardy byt nespĺňa, ale na tom, že napriek tomu je v neobývateľnom stave a nebol dlhodobo obývaný, a preto žalobkyňa uviedla nepravdivé údaje, keď predložila správnemu orgánu oznámenie, že toto je miesto, kde má zabezpečené ubytovanie na účely jej prechodného pobytu, ktorého účelom bolo podnikanie na území SR. 55. Nebola dôvodná ani námietka nezákonnosti, ktorá by mala spočívať v tom, že orgán verejnej správny nepostupoval podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď žalobkyňu neupozornil a nedal jej možnosť odstrániť nedostatky, a že ju vlastne uviedol do omylu, keď na základe zabezpečenia pobytu v tej istej nehnuteľnosti, v tom istom byte udelil pobyt jej E. (správne má byť C.). Takéto námietky sú mimo predmetu preskúmavaného konania. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na skutkovom stave zistenom v preskúmavanom konaní. V preskúmavanom konaní bolo zistené, že žalobkyňa oznámením o zabezpečení ubytovania na adrese Y. D. XX, J. J., čo urobila 7.5.2018, uviedla nepravdivé a zavádzajúce údaje. Nešlo o nedostatok jej podania, išlo o vedomé zavádzanie administratívneho orgánu, že bude bývať v budove, v ktorej ani po 11-tich mesiacoch, kedy vykonal ohliadku znalec, stále nebývala, pretože byt bol v neobývateľnom stave. Takéto námietky nemajú teda ani racionálny ani právny základ. 56. Námietky uvedené v bode 16 žaloby takisto idú mimo dôvodov napadnutého rozhodnutia. Okrem toho argumentácia žalobkyne, ktorú neskôr vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného rozvinula, že v zmysle zákona o pobyte cudzincov pri udelenom prechodnom pobyte štátnemu príslušníkovi tretej krajiny stačí, aby sa na adrese, kde prezentoval zabezpečené ubytovanie zdržiaval jeden deň každý 30 dní, nemá oporu v zákone o pobyte cudzincov. Predovšetkým ale treba uviesť, že žalobkyňa netvrdila a nepreukazovala, že sa na nahlásenej adrese trvalého pobytu zdržiavala. Žiadne takéto tvrdenie ani v priebehu administratívneho konania a ani v žalobe nebolo obsiahnuté. Pričom rozhodnutie bolo založené aj na tom, že na tejto adrese nebývala vôbec počas udeleného prechodného pobytu, resp. od oznámenia tejto adresy administratívnemu orgánu. Prechodný pobyt v zmysle § 21 zákona o pobyte cudzincov môže policajný útvar udeliť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny len na niektorý z účelov uvedených v zákone. V prípade žalobkyne to bolo na účel podnikania. Takýto prechodný pobyt na účel podnikania v zmysle § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov sa udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo koná alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosť alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel podnikania na predpokladaný čas podnikania, najviac však na tri roky. Z toho plynie, že prechodný pobyt možno udeliť vtedy, keď ide o jeho účel, ktorý je v súlade so zákonom, a ktorý súčasne vyžaduje prítomnosť štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky. Tomu zodpovedajú aj povinnosti štátneho príslušníka tretej krajiny uvedené v § 111 ods. 1, písm. u) zákona o pobyte cudzincov a to zdržiavať sa na území Slovenskej republiky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku; to neplatí, ak štátny príslušník tretej krajiny uplatňuje mobilitu v inom členskom štáte. Z týchto ustanovení je úplne nepochybné, že nestačí prezentovať zabezpečenie ubytovania fiktívne, teda na adrese síce nehnuteľnosti, ktorá je stavebne určená na bývanie, ale v takom stave, ktorý nie je spôsobilý na takéto užívanie a nezdržiavať sa tam vôbec. Ak tak žiadateľ urobí, zavádza a uvádza nepravdivé údaje. Samozrejme, na tom nič nemení, že štátny príslušník tretej krajiny na základe udeleného prechodného pobytu na daný účel, má právo voľného pohybu. Ale súčasne musí splniť podmienky prechodného pobytu. Ak sa zdržiava aj na inej adrese, to nie je zakázané. Ale, ak oznámil administratívnemu orgánu, že má zabezpečené ubytovanie v byte, ktorý nie je užívateľný, a ani sa tam počas prechodného pobytu nezdržiaval, tak vedome uviedol nepravdivé údaje. 57. Dôkaz, ktorý žalobkyňa predkladala vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej, a ktorým preukazovala stav nehnuteľnosti zistený Úradom verejného zdravotníctva na základe miestneho šetrenia zo dňa 27.8.2020, teda rok po vydaní napadnutého rozhodnutia, nie sú dôkazom o stave nehnuteľností v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým treba upozorniť žalobkyňu na to, že správny súd nie je skutkovým súdom a nezisťuje skutkový stav. Vychádza zo skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní a posudzuje ho z hľadiska žalobných námietok, teda či bol zistený dostatočne a úplne. K predmetnej listine je potrebné uviesť, že údaj tam obsiahnutý o tom, že byt neprešiel rozsiahlejšou rekonštrukciou, nemá žiadnu vypovedaciu schopnosť o stave bytu v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Navyše, sfunkčniť nefunkčné vnútorné inštalácie a dovybaviť byt niektorými zriaďovacími prvkami, ako sú elektrické vykurovacie telesá do každej miestnosti, nevyžaduje rozsiahlejšiu rekonštrukciu. Že sa tak stalo dodatočne, je zrejmé, keďže v znaleckom posudku bolo uvedené, že v celom dome boli 3ks akumulačných kachieľ a jeden kus vykurovacie teleso na prízemí na tuhé palivo. Toto stanovisko nič nemení na odbornom znaleckom posúdení znalcom na oceňovanie nehnuteľnosti, ktoré vykonal na základe ohliadky z 10.4.2019 a podľa ktorého súčasný technický stav nehnuteľnosti, t. j. stav k 10.4.2019, bol znalcom posúdený tak, že nehnuteľnosť si vyžaduje opravu a rekonštrukciu. Znalec vykonal ohliadku nehnuteľnosti za prítomnosti zástupcu vlastníka a zistil, že ide o dlhodobo neobývaný objekt. Znalec vykonal ohliadku 11 mesiacov potom, čo žalobkyňa predložila správnemu orgánu oznámenie o zabezpečení ubytovania v tomto byte. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, je zrejmé, ako to konštatoval aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že nie je najmenšia pochybnosť o tom, že žalobkyňa na tejto adrese počas povoleného prechodného pobytu nebývala a nehnuteľnosť bola v neobývateľnom stave. Na tom nič nemení, či byt spĺňal štandardy podľa Vyhlášky č. 259/2008 Z. z., teda minimálne požiadavky na byty nižšieho štandardu, ktorými podľa § 8 sú (1) Obytná plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 12m2 na užívateľa a 6 m2 na každú ďalšiu osobu, ktorá s ním žije v domácnosti. Úžitková plocha bytu nižšieho štandardu musí byť najmenej 15 m2. (2) Minimálne požiadavky na vybavenie bytu nižšieho štandardu sú: a) napojenie na prívod pitnej vody s technickou možnosťou inštalovania zariadenia na varenie, prípravu teplej vody, možnosťou inštalovania zariadenia na osobnú hygienu, b) odvedenie odpadových vôd s technickou možnosťou inštalovania splachovacieho záchoda, c) technická možnosť inštalovania vykurovacích telies na lokálne vykurovanie obytných miestností. Ďalšie dôkazy zhromaždené správnym orgánom vo vzťahu k predmetnému bytu a jeho využitia na bývanie žalobkyne a jej rodiny, všetko štátnych príslušníkov tretej krajiny, potvrdzujú, že tam nikto nebýval. Požiadavka žalobkyne uvedená vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, aby bola hodnotená spotreba elektrickej energie a vody vo vzťahu k osobe žalobkyne, nemá žiadny ani racionálny ani logický základ, keďže išlo o byt, ktorý bol prenajatý postupne spolu až 11-tim cudzincom. Žalobkyňa oznámila orgánu verejnej správy, že má zabezpečené ubytovanie v byte, v ktorom sa nedalo bývať ešte takmer rok po tomto oznámení. Takéto konanie bolo správne posúdené ako uvedenie zavádzajúcich a nepravdivých údajov. Takýto skutkový záver vyplýva z vykonaného dokazovania. 58. Námietky uvedené v bode 17 tohto rozsudku, že správny orgán nepostupoval podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, čo žalobkyňa preukazovala rozhodnutiami, ktoré boli žalovaným vydané jej príbuzným, a ktoré napriek tomu, že ich vybavovali viacerí úradníci žalovaného, majú rovnaký text, a že z toho je zrejmé, že títo úradníci nepracovali samostatne, nebola dôvodná. Z napadnutého rozhodnutia a žalobkyňou k žalobe pripojených kópií rozhodnutí vo veci zrušenia prechodného pobytu jej príbuzným z rovnakých dôvodov, vyplýva, že všetky tieto rozhodnutia boli vydané žalovaným, pričom ich podpísal riaditeľ W.. I. C.. Nebol spor o tom, že by to nemalo patriť do jeho oprávnení. Potom nemožno nič vyčítať rozhodnutiam, resp. odôvodneniam rozhodnutí, že rovnaké dôkazy boli hodnotené rovnakou úvahou administratívneho orgánu, z rovnakých dôkazov boli vyvodené rovnaké skutkové zistenia a závery a tieto boli rovnako právne posúdené a tiež, že na identické námietky účastníkov konaní uplatnených vo vyjadreniach k oznámeniam o začatí administratívnych konaní a v odvolaniach proti prvostupňovým rozhodnutiam, boli dané rovnaké odpovede. Svedčí to o tom, že žalovaný si plní svoju povinnosť podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku a dbá o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Tak, ako dôvodil tunajší súd v obdobnej veci žalobcu C. H. proti žalovanému sp. zn. 23S/246/2019-56 k tejto námietke možno uviesť nasledovné dôvody: „Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2014 zo dňa 26.05.2016 vyplýva, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Správny súd poukazuje tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21.11.2017, podľa ktorého; „Súd má poznať svoju vlastnú judikatúru, t. j. aj rozhodnutia iných sudcov (resp. senátu) toho istého súdu, a túto judikatúru musí zohľadniť bez ohľadu na to, či na ňu samotné strany sporu poukazujú. Naopak, postoj všeobecných súdov vyznačujúci sa odlišnosťou prístupu k prejednávaným veciam, ktoré sú v podstate identické, bez toho, aby svoj odklon odôvodnili, je prejavom svojvôle, ktorá odporuje základnému princípu materiálneho právneho štátu." Závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR sú plne použiteľné aj pre rozhodovanie orgánov verejnej správy. Správny súd zastáva názor, že pokiaľ by zamestnanci žalovaného vydali odlišné rozhodnutia (resp. rovnaké rozhodnutia, ale z odlišujúcich sa dôvodov), mohlo by byť toto ponímané ako porušenie princípov právneho štátu, a to právnej istoty, z ktorej vyplýva zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď správne konanie sa riadi zásadou, že správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 59. To, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie jeho práva, ak sú založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené. 60. Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 z 8.03.2017 vyplýva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Správny súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu je plne použiteľné aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, t. j. ani účastník administratívneho konania nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa jeho predstáv a táto skutočnosť (nenaplnenie jeho očakávania) nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy." 61. Pokiaľ žalobkyňa predkladala ako dôkaz odpovede Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia Policajného zboru na jej žiadosť o poskytnutie stanovísk k ňou predkladaným otázkam a takisto Mesta J. J., je potrebné uviesť, že správnosť alebo nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, a teda aj správnosť hodnotenia predložených dôkazov a otázka správnosti právneho posúdenia zisteného skutkového stavu v administratívnom konaní bolo predmetom tohto súdneho prieskumu. To znamená predmetom zisťovania správneho súdu bolo, či boli rozhodné skutočnosti zistené z dôkazov vykonaných v súlade so zákonom, či boli tieto dôkazy vyhodnotené v súlade s ich obsahom a v súlade s logickým myslením a či v súlade s tým bol vyvodený z nich plynúci skutkový záver správne. Takisto, či takto zistený skutkový stav bol správne právne posúdený. Žalobkyňou predkladané odpovede nie sú dôkazom o žiadnej rozhodnej skutočnosti. Dokazovaním sa zisťuje skutočný stav veci. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu alebo na rozhodnutie vo veci. Posúdenie správnosti alebo nesprávnosti právneho posúdenia skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní je otázkou právneho posúdenia a patrí do kompetencie správneho súdu. K žalobkyňou predkladaným odpovediam na žalobkynine otázky, je možné uviesť aj to, že jednak žalobkyňa predkladala informácie o právnej úprave, ktoré dostala od administratívneho orgánu, v ktorej vymedzila skutočnosti, ktoré žiadala posúdiť. Neboli to skutočnosti zistené v preskúmavanom administratívnom konaní. Jednak patrí výlučne do kompetencie správneho súdu posúdiť, či napadnuté rozhodnutie je výsledkom správneho právneho posúdenia. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností, ktoré podľa nej mali byť posúdené nanajvýš ako priestupok. Tým v podstate namietala nesprávne právne posúdenie veci. Správnosť právneho posúdenia veci preto tvorila predmet tohto súdneho prieskumu. Teda, či zistené skutočnosti a z nich plynúci skutkový záver, boli subsumované pod na ne priliehajúcu právnu normu. To znamená právnu normu, ktorej hypotéza vyjadrená v zákone všeobecne sa vzťahuje na zistené skutkové okolnosti a skutkové závery. Keďže išlo o byt, ktorý nebol v obývateľnom stave a žalobkyňa tam ani nebývala, potom žalovaný vec správne právne posúdil, keď takéto skutočnosti považoval za naplnenie dôvodu na zrušenie prechodného pobytu podľa § 36 ods. 1, písm. b) zákona o pobyte cudzincov. 62. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že správny súd nemohol prihliadať na tie námietky, ktoré neboli uplatnené vo včas podanej žalobe, ale až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby a to vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaného. 63. K návrhom žalobkyne na postup podľa § 151 CSP je potrebné uviesť, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania, pričom konanie pred správnym súdnom je upravené v Správnom súdnom poriadku. Predmetom konania pred správnym súdom nie je zisťovanie skutkového stavu. Navyše, všetky tvrdenia žalobkyne, žalovaný poprel a uviedol dôvody, pre ktoré s nimi nesúhlasí. 64. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadny z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe nebol dôvodný. Správny súd preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 65. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, nakoľko podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní plne úspešný alebo čiastočne úspešný. Žalobkyňa nebola úspešná vôbec, preto jej správny súd náhradu trov konania nepriznal. 66. Toto rozhodnutie senát prijal počtom hlasov X:X. Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.