Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 30Sa/2/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200032 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6020200032.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: U. U., A. XXXX/X, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2020, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. októbra 2019 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy 1. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca požiadal žiadosť z 09.10.2019 o priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie (orgán verejnej správy I. stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.10.2019 rozhodla, že podľa § 60 ods. 2, § 65, § 65a a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom poistení") žiadosť o žalobcu o starobný dôchodok zamieta. 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia orgán verejnej správy I. stupňa - Sociálna poisťovňa, ústredie uviedla, že podľa § 65 ods. 2 a § 65a Zákona o sociálnom poistení a podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2017 Z. z. o úprave dôchodkového veku a referenčného veku na rok 2018 je dôchodkový vek 62 a 139 dní. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek XX.XX.XXXX. Ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku žalobca podľa Sociálnej poisťovne, nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. K tomuto dňu získal 4 683 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 303 dní (presný rozpis obsiahnutý v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia). Podľa Sociálnej poisťovne tak žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, ktorý je 15 rokov. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na to, že rozhodnutím Colného riaditeľstva SR č. 21697/2004-1462-2 zo dňa 17.05.2014 bol žalobcovi podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov") priznaný od 01.05.2004 výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe vrátane základnej vojenskej služby od XX.XX.XXXX do 24.09.1980 (III. pracovná kategória) a od 01.02.1981 do 30.04.2004 (III. pracovná kategória). Nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi nevznikol, pretože doba služby v colnej správe nebola zaradená do kategórii funkcií. 4. Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na ust. § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení a konštatovala, že obdobie výkonu služby v colnej správe od XX.XX.XXXX do 24.09.1980 a od 01.02.1981 do 30.04.2004 získal žalobca v takom rozsahu, ktorý založil vznik nároku na výsluhový dôchodok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, a preto toto obdobie v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Podľa Sociálnej poisťovne tam žalobca k XX.XX.XXXX nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 5. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ako orgánu verejnej správy I. stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť posúdenia jeho nároku na starobný dôchodok. Bol toho názoru, že splnil obdive zákonné podmienky podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie považoval za nezákonné a diskriminačné s tým, že pri rovnakých skutkovo a právnych veciach rozhoduje Sociálna poisťovňa odlišne. Poukázal na to, že pre nárok na starobný dôchodok je potrebné započítať aj dobu služby a poukázal pritom na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 7So/28/2015 zo dňa 23.02.2017 a sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28.09.2011. 6. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako orgán verejnej správy II. stupňa tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne vydané v prvom stupni. 7. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku získal žalobca 4 685 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 12 rokov a 303 dní obdobia dôchodkového poistenia. 8. Podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, č. 21697/2004-1462-2 zo dňa 17.05.2004 bol žalobcovi podľa § 38 ods. 1 a § 39 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný od 01.05.2004 výsluhový dôchodok. Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Fiľakovo pod značkou 1455/2004 zo dňa 30.04.2004 nasledovne: - doba trvania služobného pomeru v colnej správe od 01.02.1981 do 30.04.2004, t. j. 23 rokov a 89 dní - doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu od XX.XX.XXXX do 24.09.1980, t. j. 1 rok a 361 dní. 9. Žalovaný ďalej konštatoval, že doba pracovnej činnosti colníka nebola zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných kategórií do I. a II. kategórie funkcií, preto nie je možné dobu služby, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok, hodnotiť pre nárok a sumu starobného dôchodku podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z. a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení. 10. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zákona o sociálnom poistení zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávku v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalovaný konštatoval, že žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru najvyššieho súdu. 11. Žalobca získal dobu služby v rozsahu dokladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného prepisu, a preto podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa doba služobného pomeru colníka nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, preto ani nebola pre nárok na starobný dôchodok zhodnotená. Žalovaný zotrval na závere, ktorý prijal orgán verejnej správy prvého stupňa, a to, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov, preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola zamietnutá správne. 12. V námietke o diskriminácii žalobcu oproti iným poistencom žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu SR tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určila sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. U žalobcu takýto postup neprichádzal do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nemal zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií. Sociálna poisťovňa zvolila u žalobcu rovnaký postup ako u tých poistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej kategórii resp. kategórii funkcií. 13. K poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR žalovaný uviedol, že právny názor uvedený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR nebol ešte zovšeobecnený. V prípade žalobcu nebolo rozhodnuté inak ako u poistencov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Inak rozhodla Sociálna poisťovňa len v tých prípadoch, v ktorých Najvyšší súd SR zaviazal Sociálnu poisťovňu rozhodnúť podľa právneho názoru, ktorý bol vyjadrený v právoplatnom rozhodnutí. 14. V správnej žalobe žalobca tvrdil, že rozhodnutiami žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy a ich postupom boli porušené jeho práva tým, že zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, aj keď splnil obidve zákonné podmienky pre jeho priznanie, a teda dosiahol dôchodkový vek a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Argumentácia žalovaného je založená na citácii právnych predpisov, bez vyslovenia relevantného právneho názoru. Obe rozhodnutia sú odôvodnené tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu dôchodkového poistenia a terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, nakoľko činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu a jeho poukaz na ustálenú judikatúru odmietol v podstate s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach. Z citovaného ustanovenia aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Podľa názoru žalobcu nemôže byť celková doba poistenia posudzovaná u výsluhových dôchodcoch odlišne. Žalovaný u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí v týchto kategóriách zaradení neboli, postupuje opačne, a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Prístup žalovaného je tak vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom iný a diskriminujúci. Tento postup nemožno odôvodniť s poukazom na ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení, nakoľko toto ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia. 15. Orgány verejnej správy vec právne posúdili v rozpore s ustanovením § 65 Zákona o sociálnom poistení a z listinných dôkazov založených v dávkovom spise je preukázané, že žalobca splnil zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní dňa XX.XX.XXXX, jeho celková doba poistenia je 38 rokov a 23 dní a nie, ako uvádza Sociálna poisťovňa 12 rokov a 303 dní. Žalovaný nemá žiaden právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobca nebol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Nielen žalobca, ale všetci výsluhoví dôchodcovia, a to bez ohľadu na kategóriu činnosti, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení tiež v Sociálnej poisťovni. S poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 žalobca zdôraznil, že dávky sa môžu krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Nemôže byť sporné, že žalobca splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov. Právny názor žalovaného je v rozpore s § 274 Zákona o sociálnom poistení, ako aj s ustálenou judikatúrou. V tomto smere žalobca poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudkoch sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 10So/59/2014, ktoré podľa žalobcu vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii. Závery uvedených rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s dohovorom, ale aj s Ústavou SR. Z postupu žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax. Nejde pritom o ojedinelú aplikačnú prax súdov, je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.201. Rovnakých skutkových a právnych vecí sa týkali aj rozsudky Najvyššieho súdu SR, napríklad sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015, sp. zn. 1So/127/2004 z 30.11.2015, sp. zn. 10So/18/2015 z 30.03.2016, sp. zn. 9So/187/2014 z 30.03.2016, sp. zn. 1So/15/2015 z 18.11.2016, sp. zn. 9So/136/2014 z 30.11.2016, ako aj sp. zn. 9So/46/2015 z 25.01.2016, sp. zn. 7So/58/2015 z 23.02.2017, sp. zn. 9So/154/2017 z 28.06.2017, 7So816/2016 zo dňa 28.06.2017 a 7So/19/2016 zo dňa 09.07.2017. Obdobne rozhodujú podľa žalobcu aj Krajské súdy v Košiciach, Nitre, Prešove, Banskej Bystrici, Bratislave, Trnave a Žiline. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva požiadavka, aby sa na určitú relevantnú otázku pri rovnakých podmienkach dala relevantná odpoveď. Nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, sporná je celková doba dôchodkového poistenia a túto žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR pritom v rozhodnutí sp. zn. 10So/59/2014 z 15.04.2015 potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovaného. 16. Výsledkom rozhodovacej činnosti žalovaného je arbitrárne rozhodnutie, skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi a interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta ustálenú výkladovú prax. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný odvodil záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento názor žalovaného je nesprávny. Nie je v súlade s právnymi predpismi stav, ak u jednej skupiny výsluhových dôchodcov žalovaný za celkovú dobu poistenia považuje nielen dobu poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku a inej skupine za celkovú dobu poistenia považuje výlučne dobu poistenia, ktorá nebola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy pri posudzovaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovali v rozpore s právnymi predpismi a jeho vec posúdili nesprávne po skutkovej a právnej stránke. 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení poukázal na prvostupňového rozhodnutie, obsah podaného odvolania, obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah podanej žaloby a považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. V písomnom vyjadrení v zásade zopakoval argumentáciu zo správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že doba služobného pomeru žalobcu ako colníka nebola zaradená do I. ani II. pracovnej kategórie, teda nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani do doby služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení. Žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, preto bola jeho žiadosť zamietnutá. 18. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (v replike) uviedol, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktorá potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Žalovaný odmieta právny názor prezentovaný v rozsiahlej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, ktorý si osvojili všetky krajské súdy, ktoré v rovnakých skutkových a právnych veciach rozhodujú. Žalovaný nevysvetlil, v čom je preskúmavaná vec odlišná od veci, kde bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 7So/138/2011. Žalobca vyjadril presvedčenie, že rozhodovacia činnosť všeobecných súdov je v úplnom súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v uznesení sp. zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011. Žalobca zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery sú založené na doterajšej judikatúre. Poukázal ešte na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 17.12.2019 19. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku. 20. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 10.09.2020 podľa § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP"). Na pojednávaní sa prítomní zástupcovia účastníkov konania vyjadrili obdobne ako vo svojich písomných podaniach. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy 1. stupňa, a postup, ktorý im predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. 26. Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba bola podaná žalobcom dôvodne, pretože správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu verejnej správy 1. stupňa vychádzali z nesprávneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, zrušil a vrátil vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP. 27. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 09.01.2019 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku k XX.XX.XXXX. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR č. 21697/2004-1462-2 zo dňa 17.05.2004 vyplýva, že žalobcovi bol od 01.05.2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. 28. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu základnej vojenskej služby od 29.09.1978 do 24.09.1980 a dobu služobného pomeru colníka od 01.02.1981 do 30.04.2004 s odôvodnením, že tieto boli zohľadnené pre priznanie dávky výsluhového zabezpečenia. 29. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002, vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. 30. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 31. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 34. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení; dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 35. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 36. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 37. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 38. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba výkonu služby colníka pre účely výsluhového dôchodku, ktorého poberateľom sa stal žalobca od 01.05.2004. Rovnako nebolo sporné, že štátna služba colníka nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Žalobca zároveň dosiahol dôchodkový vek požadovaný Zákonom o sociálnom poistení. Spornou bola len otázka započítania, resp. nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle Zákona o sociálnom poistení. 39. Pre zodpovedanie žalobných námietok, uvedených v správnej žalobe, sú podľa správneho súdu relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, vydané v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu činnosť, a z ktorých správny súd pri prejednávaní tejto veci postupoval (napr. sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019). 40. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. 41. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 42. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. 43. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov (predtým aj výsluhový príspevok), ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 44. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Tento záver je podľa správneho súdu použiteľný aj na prípad žalobcu, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok. 45. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. 46. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 47. Odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 Zákona o sociálnom poistení nie je namieste. Nedôvodné je aj poukazovanie žalovaného na to, že vyššie uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola služba zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súdu SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení. Z vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti NS SR navyše vyplýva, že obdobný záver bol prijatý aj v prípadoch, že bola priznaná dávka výsluhového zabezpečenia za dobu služby v III. pracovnej kategórii. 48. Podstatné je, že účelom Zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov je poskytnúť výsluhové príspevky, ktoré majú ako dávky sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia povahu starobného dôchodku až do dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Z Dohovoru č. 128 (čl. 19) vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Preto je potrebné zohľadniť aj dobu poistenia získanú v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia a dávku náležitým spôsobom krátiť. Opačným postupom by obdobie dôchodkového poistenia, ktoré žalobca dosiahol vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia, nebolo pre účely starobného zabezpečenia žalobcu zhodnotené v žiadnom systéme sociálneho zabezpečenia. 49. V ďalšom konaní orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení, zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Od takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 50. Podľa § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci úspech. O výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle §175 ods. 2 SSP. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).