Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2CoE/300/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6308201807 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6308201807.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, G., na vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou: JUDr. Andreou Cimermanovou, Exekútorský úrad Francisciho 1044/6, Zvolen pod sp. zn. EX 160/2008, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/279/2008-42 zo dňa 01. októbra 2019, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 7Er/279/2008-42 zo dňa 01. októbra 2019 o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Brezno (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 7Er/279/2008-42 zo dňa 01. októbra 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že poverením exekučného súdu č. 5603 021358 * zo dňa 04. apríla 2008 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom. Uznesením exekučného súdu č. k. 7Er/279/2008-26 zo dňa 02. apríla 2019 bola pripustená zmena účastníka na strane oprávneného tak, že namiesto pôvodného oprávneného SR - Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 do konania vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005. Exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. PB-AA-XXXXXXX- XXXX zo dňa 01. marca 2007 vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru Podbrezová, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01. marca 2007 a vykonateľnosť dňa 16. marca 2007. Dňa 12. decembra 2018 bolo exekučnému súdu doručené podanie oprávneného, v ktorom žiadal o zastavenie exekúcie, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. (ďalej len „Zákon o priestupkoch“) počas exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie, sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučný súd následne oznámil oprávnenému, že v zmysle platnej právnej úpravy nebude o podnete na zastavenie exekúcie rozhodovať, keďže trojročná prekluzívna lehota podľa § 88 ZoP v znení účinnom do 31.08.2008 celá neuplynula do 31.08.2008 a je možné v konaní o výkon rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok pokračovať, pretože od 01.09.2008 Zákon o priestupkoch žiadnu lehotu na výkon rozhodnutia neustanovuje. Dňa 06. augusta 2019 oprávnený znovu podal na exekučnom súde návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie. Exekučný súd k veci uviedol, že z § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta 2008 vyplýva, že rozhodnutia vydané v konaní o priestupkoch možno súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Ide o trojročnú prekluzívnu lehotu, preto v jej priebehu muselo byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale aj skončené. Exekučný súd mal z exekučného titulu za preukázané, že sa stal vykonateľným dňa 16. marca 2007 a vydaný bol v období, keď platil § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008. V zmysle uvedeného ustanovenia začala lehota na vykonanie exekučného titulu plynúť od 16. marca 2007 a trojročná lehota by potom uplynula dňa 16. marca 2010. Trojročná lehota podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 sa tak v deň účinnosti novely Zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila. Uvedenou novelou bolo ust. § 88 ods. 1 s účinnosťou od 01.09.2008 zmenené tak, že sa upúšťa od vykonania rozhodnutia v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, pričom právne účinky novelizovaného ustanovenia § 88 sa od 01.09.2008 vzťahujú na právne vzťahy založené aj v minulosti. Exekučný súd tiež poukázal na skutočnosť, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok neustanovuje. Podľa exekučného súdu, ak bol exekučný titul vydaný pred 01.09.2008 a trojročná prekluzívna lehota na výkon rozhodnutia o pokute začala plynúť pred týmto dátumom, pričom pokračovala a plynula aj po 01.09.2008, ako je to aj v predmetnom exekučnom konaní, je nutné posudzovať ho už podľa novej právnej úpravy zavedenej zákonom č. 292/2008 Z. z., ktorým bolo ustanovenie § 88 ods. 1 z pôvodnej právnej úpravy bez prechodných ustanovení vypustené. Exekučný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že k preklúzii predmetného exekučného titulu nedošlo a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a návrh oprávneného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. 2. Proti predmetnému Uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie v plnom rozsahu oprávnený z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa oprávneného súd nebol oprávnený zamietnuť návrh oprávneného na zastavenie konania s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 88 ods.1 Zákona o priestupkoch. Podľa oprávneného preklúzia predstavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe, pričom takáto pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a plnenie z nej predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, teda bezdôvodné obohatenie. Predmetné ust. § 88 ods. 1 priestupkového zákona stratilo dňa 1.9.2008 účinnosť prijatím novely zákona č. 298/2008, pričom pri prijatí novely zákonodarca nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. V oblasti verejného práva môže právna norma pôsobiť spätne v prípade, kedy sú jej účinky pre adresáta priaznivejšie. Za takýchto okolností podľa oprávneného nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. V prípade, že by novšia právna úprava bola pre adresáta nevýhodnejšia, platí v prípade otázok správneho trestania zásada zákazu retroaktivity. Uplatnenie tejto zásady má za následok, že v danom prípade je potrebné aplikovať právny predpis, ktorý je pre adresáta výhodnejší. Ak sa zmení právna úprava preklúzie v čase jej plynutia, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie prekluzívnej lehoty len v prípade, že tá je pre účastníka priaznivejšia. V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa 30.10.2008, uznesenie NS ČR20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011, uznesenie ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011). Podľa názoru oprávneného napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008 aplikovať novú právnu úpravu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu retroaktivity a je potrebné aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj nato, že preklúzia je inštitút hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné. K uvedenému poukázal na judikatúru SR, a to Uznesenie KS Trnava č. 21CoE/189/2014 zo dňa 21.07.2015, Uznesenie KS Prešov č. 14CoE/21/2015 zo dňa 09.12.2015, Uznesenie KS Žilina č. 3CoE/38/2014 zo dňa 03.04.2014, Uznesenie KS Nitra č. 9CoE/158/2013 zo dňa 30.09.2013, KS v Prešove 13CoE/27/2019 zo dňa 18.9.2019 a pod. Oprávnený ďalej uviedol, že v danej exekučnej veci je exekučným titulom blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. M. zo dňa 28.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.03.2007 a vykonateľnosť dňa 16.03.2007, kde trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula dňa 16.03.2010. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má oprávnený za to, že v predmetnom konaní sa mal súd riadiť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko sa exekučný titul stal neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnený tiež uviedol, že toto podanie nie je návrhom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a oprávnený výslovne nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Oprávnený preto navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušené. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. 5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 7Er/279/2008-42 zo dňa 01. októbra 2019 zamietol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie napadol oprávnený odvolaním zo dňa 17. októbra 2019, ktoré bolo doručené exekučnému súdu prostredníctvom ÚPVS dňa 17. októbra 2019 v zákonnej lehote. 10. Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. 11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je, a preto je nutné vyvodiť záver, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu nie je prípustné. 12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov o tom, že proti tomuto uzneseniu exekučného súdu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu oprávneného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. CSP v § 362 ods. 2 poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval. 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).