Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoE/109/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7807202855 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7807202855.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej O. I., X..O.. so sídlom v S. na J. ulici č. XX proti povinnému M. T. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu v V. M. na N. ulici č. XXX o vymoženie 576,45 € s príslušenstvom o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo 7.4.2011 č.k. 10Er/238/2007-36 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa uznesením exekúciu zastavil a oprávnenú zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie 78,46 € do desiatich dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej Exekučný poriadok) z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý nie je vlastníkom hnuteľného majetku a ani nehnuteľností na území Slovenskej republiky, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nenachádza sa živnostenskom registri, ani v registri daňových subjektov a v minulosti ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi bol spoločne posudzovaný s A. Je bezdomovcom v obci Gemerská Poloma a v súčasnosti žije v zahraničí. Na základe uvedeného uzavrel, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich úhradu zaviazal oprávnenú. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 78,46 €, pozostávajúce z odmeny podľa § 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej vyhláška) 6,64 € za výzvu povinnému na poskytnutie súčinnosti v rozsahu 20 min.; podľa § 15 citovanej vyhlášky za 16 úkonov po 3,32 € priznal 53,12 €, pričom uvedenú odmenu (6,64 € a 53,12 €) zvýšil o 20 % daň z pridanej hodnoty (11,95 €). Napokon priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky pozostávajúcu z poštovného 6,75 €. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie oprávnená a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a pokračovať v exekúcii. Nesúhlasila so zastavením exekúcie, pretože nedostatočne zistil pomery povinného, ktorý bol do 14.6.2007 evidovaný ako zamestnanec (dohodár) a do 12.10.2010 bol evidovaný ako nezamestnaný, a preto u neho existuje predpoklad, aby sa znovu zamestnal a zmenil svoju majetkovú situáciu. Povinný je v produktívnom veku a oprávnená má za to, že sa v budúcnosti zamestná, začne podnikať, alebo nadobudne majetok iným spôsobom. Zisťovanie majetku bolo vykonané s prihliadnutím na súčasnú situáciu, pričom exekútor opomenul fakt, že povinný má možnosť do budúcna zmeniť svoje majetkové pomery a zabezpečiť uspokojenie pohľadávky oprávnenej. Zdôraznila, že zastavením exekúcie dôjde k premlčaniu jej pohľadávky, a tým aj zmareniu jej úspešného vymoženia. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., (pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie) a dospel k záveru, že odvolanie nie je nedôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, správne vo veci rozhodol, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vecne správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho je jeho odôvodnenie presvedčivé, s jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že v danom prípade bolo nepochybne preukázané splnenie predpokladov pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku tak v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pretože po dôkladnom prešetrení osobných a majetkových pomerov povinného zo strany súdneho exekútora (uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa), je nutné konštatovať, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V tejto situácii by vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, vychádzajúce z jeho doteraz zistených pomerov, nemajú žiadne reálne opodstatnenie a sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Rozhodujúca je skutočnosť, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom odvolací súd dáva do pozornosti, že exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007 a počas 4 rokov nedošlo k žiadnej (pozitívnej) zmene u povinného, ktorý bol do roku 2010 nezamestnaný a v súčasnosti je evidovaný ako bezdomovec. Na základe uvedeného možno konštatovať, že nejde len o prechodný stav, kedy nie je možné exekúciu vykonávať a nie je možné predpokladať, že by v blízkej budúcnosti došlo k zmene jeho osobných a majetkových pomerov. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie oprávnenej smerovalo proti celému uzneseniu vrátane trov exekúcie (vzhľadom na odvolací návrh na zrušenie napadnutého uznesenia), ale bez uvedenia konkrétnych dôvodov vo vzťahu k trovám exekúcie, odvolací súd preskúmal aj tento výrok a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol aj o trovách exekúcie súdneho exekútora, keď určil oprávnenú ako osobu povinnú uhradiť trovy exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku), a tiež správne určil odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 vyhlášky zvýšenej o daň z pridanej hodnoty (§ 196 Exekučného poriadku) a náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky, ktorá spolu predstavuje 78,46 €. Odvolací súd preto nemal inú možnosť ako napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa § 219 O.s.p. potvrdiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nežiadal (§ 151 ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.