Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/182/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209216697 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jolana Fuchsová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7209216697.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jolany Fuchsovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: R. XX, I., IČO: 31 XXX 318, zastúpeného spoločnosťou Z., s.r.o., B. XX/A, I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. U. s.r.o. D., W. XX, D. - I., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 10.247,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. XXCb/X/XXXX-XX zo dňa 24.5.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 333,54 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.247,78 eur spolu s 12,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.139,95 eur od 11.12.2008 do 31.12.2008, 10,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.139,95 eur od 1.1.2009 do 30.6.2009, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.139,95 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, 12,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.107,83 eur od 24.12.2008 do 31.12.2008, 10,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.107,83 eur od 1.1.2009 do 30.6.2009, 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 8.107,83 eur od 1.7.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania konanie zastavil. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 2.510,74 eur, ktorú je žalovaný povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 5.8.2009 domáhal peňažného nároku 10.247,78 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný a prevzatý tovar. V prejednávanej veci vydal dňa 23.10.2009 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaný zakúpil od žalobcu spotrebný tovar, avšak pri dodávke tovaru zistil viaceré závady na vani a na iných dodaných komponentoch, že telefonicky upozornil žalobcu, že dodaný tovar, ktorý bol zakúpený v predajni v D. je poškodený a že zástupca žalobcu prisľúbil, že sa zastaví v spoločnosti žalovaného a dohodne sa na zľave, prípadne výmene poškodeného tovaru. Taktiež uviedol, že faktúra za tovar, ktorý žalovaný prevzal v decembri 2008, bola po viacerých urgenciách žalovanému zaslaná až vo februári 2009. Zdôraznil, že žalobca ani po viacerých telefonických výzvach neprišiel pozrieť poškodený tovar, pričom z dôvodu časovej zaneprázdnenosti žalovaný neriešil reklamácie. Potvrdil, že prevzal tovar od žalovaného a že v nadväznosti na to má povinnosť si uhradiť svoj záväzok, ale nemá záujem uhrádzať poškodený tovar. Čo sa týka náhrady škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť, túto čo do základu a výšky neuznal, pretože mal záujem na mimosúdnom vysporiadaní a dohodnutí zľavy. Prvostupňový súd poukázal aj na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, v ktorom žalobca uviedol, že žalovanému objednaný tovar dodal riadne a bez vád, pričom zo strany žalovaného nebolo ani ku dňu prejednávania veci doručené žiadne uplatnenie vád z dodaného tovaru. Taktiež poprel informáciu o tom, že žalovanému bola zo strany zástupcu žalobcu prisľúbená zľava, prípadne výmena poškodeného tovaru. Zľava na tovar bola žalovanému poskytnutá, avšak ešte v rámci predloženia cenovej ponuky na tovar zo strany žalobcu, a teda vo fakturovanej kúpnej cene už bola poskytnutá zľava zohľadnená. Poprel tvrdenie žalovaného, že by zo strany žalobcu bola prisľúbená ďalšia zľava alebo výmena poškodeného tovaru. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že faktúra mu bola zaslaná až po viacerých urgenciách vo februári 2009, poukázal žalobca na to, že faktúra bola odoslaná žalovanému e-mailom dňa 19.12.2008 a to p. Alexandre L., ktorá zabezpečovala za žalovaného celú komunikáciu so žalobcom. Takéto doručovanie medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté a vyplýva to aj z ich e-mailovej komunikácie zo dňa 1.10.2008 a takéto doručovanie faktúr prebiehalo už aj pri predchádzajúcej obchodnej spolupráci žalobcu so žalovaným. Následne bol ešte originál predmetnej faktúry osobne začiatkom januára 2009 odovzdaný zamestnancom žalobcu p. L. W. L.. Žalobca zdôraznil, že právnym zástupcom žalobcu bola dňa 3.7.2009 zaslaná výzva žalovanému na zaplatenie, v ktorej bol upozornený aj na pripravujúci sa žalobný návrh, avšak žalovaný na výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, nekontaktoval ani právneho zástupcu žalobcu, ani žalobcu, nevyvinul žiadnu iniciatívu k mimosúdnemu vysporiadaniu veci. Pokiaľ žalovaný uviedol, že do základu a výšky neuznáva škodu, ktorú mal spôsobiť, poukázal žalobca na to, že v rámci tohto súdneho konania nebola zo strany žalobcu voči žalovanému uplatnená žiadna náhrada škody ale peňažná pohľadávka vzniknutá titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a oboznámením listinných dokladov uzavrel, že predmetný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe objednávky žalovaného, ktorý si u žalobcu objednal tovar, čoho dôkazom sú dodacie listy. Z obsahu fotokópie dodacieho listu č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2008 súd zistil, že tovar určený podľa druhu, množstva a ceny bol vyššie uvedený deň prevzatý žalovaným, pričom kúpna cena za dodaný a prevzatý tovar bola žalovanému vyúčtovaná daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXXXXX dňa 26.11.2008 s dátumom splatnosti dňa 10.12.2008 v sume 64.468,16 Sk t.j. 2.139,95 eur. Ďalší tovar bol žalobcom dodaný a žalovaným prevzatý, čo vyplýva z fotokópie dodacieho listu č. XXXXXXXXXX dňa 9.12.2008, na ktorom sa okrem iného uvádzajú položky tovaru, číslo tovaru, druh tovaru a množstvo, pričom kúpna cena za dodaný a prevzatý tovar bola na základe vyššie uvedeného dodacieho listu žalovanému vyúčtovaná daňovým dokladom - faktúrou č. XXXXXXXXXX dňa 9.12.2008 s dátumom splatnosti dňa 23.12.2008 v sume 244.256,50 Sk t.j. 8.107,83 eur. Doručenie neuhradených faktúr a možnosť ich zaplatenia súd zistil z fotokópie faxu predloženého žalobcom zo dňa 19.12.2008. Keďže ďalšie práva a povinností predávajúceho a kupujúceho upravovali Všeobecné obchodné podmienky žalobcu zverejnené na Internete platné od 1.1.2007 a okrem iného upravovali definíciu pojmov, podmienky objednania tovaru, uzavretie kúpnej zmluvy, dodacie podmienky, cenu tovaru, platobné podmienky, podmienky nadobudnutia vlastníctva, výhradu vlastníctva a nebezpečenstvo škody, vady tovaru, záruku za akosť, reklamáciu vád, zodpovednosť za škody, podmienky doručovania, podmienky ukončenia zmluvného vzťahu, prvostupňový súd citujúc jednotlivé články Všeobecných obchodných podmienok ako aj citujúc ustanovenia § 409 ods. 1, § 411 ods. 1, § 443 ods. 1, § 447, § 448 ods.1, § 450 ods. 1 a § 273 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka uzavrel, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k ústnemu zavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca akceptoval požiadavky žalovaného a dodal žalovanému tovar, ktorý žalovaný prevzal v dohodnutom sortimente, počte a dohodnutej kúpnej cene, pričom žalovaný tieto skutočnosti nenamietal v odpore proti platobnému rozkazu. Prvostupňový súd zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca zohľadnil zľavy pri predmete kúpnej zmluvy nie je zrejmá, nakoľko súdu nebol predložený cenník žalobcu, prípadne iné dojednania, avšak túto skutočnosť nepovažoval za podstatnú, pretože žalovaný zákonným spôsobom, resp. spôsobom dohodnutým medzi účastníkmi konania tieto skutočnosti nenamietal. Súd ich považoval za irelevantné jednak z dôvodu, že žalobcovi vyššie uvedené daňové doklady nevrátil, nereklamoval, vady tovaru nenotifikoval, resp. nevyjadril nesúhlas s vyúčtovanou kúpnou cenou s poukazom na práva, ktoré mu plynú z vyššie citovaných Všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Za nedôvodné považoval aj tvrdenie žalovaného, že faktúry mu boli doručené až vo februári 2009 a to z dôvodu, že z predloženej fotokópie e-mailu jednoznačne vyplýva, že tieto daňové doklady boli žalobcovi doručené e-mailovou poštou, keďže táto možnosť zasielania daňových dokladov vyplývala aj z príslušných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok. Podľa názoru súdu žalovaný nesplnil zákonné povinností, dohodnuté práva a neuplatnil písomnú reklamáciu, že prevzatý tovar mu bol dodaný poškodený, nevyužil svoje právo vyplývajúce z príslušných článkov Všeobecných obchodných podmienok a nebol spísaný reklamačný protokol a doručený žalobcovi. Dodaný tovar nereklamoval a tvrdenia uvedené v odpore nepreukázal žiadnymi dôkazmi, a preto tvrdenia žalovaného o ústnych dohodách s pracovníkom žalobcu považoval súd za irelevantné, bez vplyvu na uplatnenú peňažnú pohľadávku žalobcu. Poukázal zároveň na to, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že vlastnícke právo k predmetu kúpnej zmluvy vzniká dodaním tovaru, t.j. tradíciou a je povinnosťou žalovaného, pokiaľ nevyužije žiadne dohodnuté alebo zákonné možnosti, zaplatiť kupujúcemu dohodnutú kúpnu cenu. Ak by prichádzala do úvahy skutočnosť, že predmetné daňové doklady - faktúry boli žalovanému doručené až vo februári 2009, nezakladá to právo žalovaného na nezaplatenie kúpnej ceny a požadovanie zľavy, ktorú proti žalobcovi na predmetný tovar ani neuplatnil v zmysle dohodnutých zmluvných a zákonných podmienok. V nadväznosti na vyššie uvedené považoval za nesporné, vychádzajúc z písomných podaní účastníkov konania ako aj z výpovede právneho zástupcu žalobcu, že medzi účastníkmi konania prebiehali aj v predchádzajúcom období obchodné vzťahy, nejednalo sa o prvý obchodný prípad medzi žalobcom a žalovaným. Citujúc ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. zdôraznil, že žalovaný nepredložil súdu dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností v odpore, k písomnému vyjadreniu žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu sa nevyjadril a ani sa nedostavil na pojednávanie. Vzhľadom na to, že žalobca uplatnil návrh na zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný a prevzatý tovar, žalovaný nesprávne uvádzal v odpore proti platobnému rozkazu náhradu škody, resp. jeho podanie pôsobilo chaoticky. Podľa názoru súdu, návrh žalobcu bol skutkovo a právne dôvodný, a preto súd návrhu v časti zaplatenia istiny vyhovel v celom rozsahu. Rozhodnutie o priznaní úrokov z omeškania súd odôvodnil citovaním ustanovenia § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 ako aj citovaním § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 a keďže žalobcom uplatnená výška úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a obsahom oznámenia o základnej úrokovej sadzbe NBS v rozhodnom období a obsahom oznámenia o úrokoch ECB v rozhodnom období, súd priznal úrok z omeškania žalobcovi v zmysle jeho uplatnenia v súlade s platnou právnou úpravou a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania (nad zákonnú úpravu), vzhľadom na späťvzatie návrhu žalobcu v tejto časti, konanie zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 2.510,74 eur, ktoré pozostávali z náhrady zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 614,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom, vrátane DPH v sume 1.322,50 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Trovy právneho zastúpenia pozostávali z odmeny za 4 úkony právnej služby po 270,54 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu a účasť na pojednávaní dňa 24.5.2011) + 3 krát režijný paušál po 6,95 eur a 1 krát režijný paušál 7,41 eur. Ďalej súd priznal cestovné vo výške 247,70 eur za účasť na pojednávaní dňa 24.5.2011 I. a späť - 2x 400 km, spolu 800 km za použitie osobného motorového vozidla tak, ako vyplýva z osvedčenia o evidencii motorového vozidla č. S. t.j. spotreba/100 km x cena PHM bez DPH x počet km + 0,183 eur (koeficient) x počet km (6,1/100 x 1,23 eur x 800) + (0,183x800) = (60,02 + 146,40) = 206,42 eur + DPH 20% = 247,70 eur a náhradu za stratu času v sume 326,04 eur t.j. 12,35 eur x 22 polhodín = 271,70 eur + 20% DPH = 326,04 eur. Prisúdené trovy konania v sume 2.510,74 eur súd zaviazal zaplatiť žalovanému v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu žalobcu. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Aj keď z písomného podania odvolania vyplýva, že žalovaný odvolanie odôvodňuje odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p. t.j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, z obsahu odvolania vyplýva, že odvolací dôvod zakladá na ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a teda že žalovanému sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Predovšetkým totiž namietal skutočnosť, že súd vykonal pojednávanie bez jeho prítomnosti, napriek tomu, že odo dňa 23.4.2004 je sídlo obchodnej spoločnosti na adrese W. XX, D., teda na tej adrese, kde prevzal aj rozsudok. Zdôraznil, že nie je možné sa stotožniť s konštatovaním, že súd vykonal pojednávanie v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti z dôvodu, že predvolanie nebolo doručené, pretože podľa doručenky je adresát v sídle firmy „neznámy“. Keďže žalovanému bola odobratá možnosť zúčastniť sa pojednávania, nemal možnosť sa adekvátne brániť, skutočnosti v odpore obhájiť, k týmto sa vyjadriť, predložiť potrebné dôkazy na spravodlivé rozhodnutie v predmetnej veci. V dôsledku jeho neprítomnosti na pojednávaní, súd nemohol zistiť skutkový stav a vo veci objektívne rozhodnúť. Hlavne sa jedná o skutočnosti ohľadne uplatnenia reklamácie, okolnosti ohľadne doručenia daňových dokladov e-mailovou poštou, skutočnosti ohľadne uplatnenia reklamácie u zodpovedných pracovníkov a dohody ohľadne zľavy, prípadne výmeny poškodeného tovaru. Jeho záujem je uhradiť záväzok, ale nemá záujem uhrádzať poškodený tovar. Z toho dôvodu zastával názor, že okresný súd odobratím jeho možnosti zúčastniť sa pojednávania, bez prítomnosti žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, tieto nesprávne právne hodnotil, vykonané dôkazy nevyhodnotil objektívne a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny a priznať žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 333,54 eur. Skutkové a právne tvrdenia žalovaného v odvolaní hodnotil ako zjavne účelové a právne irelevantné vo vzťahu k tvrdeným odvolacím dôvodom. Zastával názor, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov v konaní dospel k správnym skutkovým zisteniam, kedy mal na základe listinných dôkazov predložených žalobcom dostatočne preukázaný skutkový stav a právny nárok žalobcu, a to aj bez potreby vyjadrenia žalovaného sa k veci priamo na pojednávaní, pretože žalovaný ani v podanom odpore a ani v odvolaní vecne a relevantne právne ani skutkovo nenamietal právny dôvod uplatneného nároku žalobcu v konaní, len jeho výšku (zľava z kúpnej ceny, údajné poškodenie dodaného tovaru, neskorá fakturácia). Vecne i právne preskúmal námietky žalovaného k uplatnenému nároku uvedené v odpore (iné nemal k dispozícií) v porovnaní s obsahom záväzkového vzťahu (kúpna zmluva + VOP) a vyhodnotil nedostatok dôkaznej situácie na strane žalovaného k preukázaniu svojich tvrdení. Mal za preukázané, že došlo k prevzatiu tovaru bez uvedenia vád, že nedošlo k žiadnej oprávnenej reklamácií poškodenia tovaru alebo inej dohode o zľave z kúpnej ceny medzi účastníkmi konania, pričom vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobca splnil všetky podmienky dodania tovaru podľa VOP žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný v odpore ani počas konania na súde prvého stupňa a ani v odvolaní nedoložil písomné dôkazy ani nenavrhol vykonanie dôkazov na potvrdenie svojich tvrdení a obrany, a preto súd vykonal všetky riadne navrhnuté a predložené a z nich zistil skutkový stav veci. Poukázal nato, že príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku neprikazujú obligatórne výsluch účastníka konania, keďže výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov a nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa správne právne posúdil vec, kedy mal za dostatočne právne preukázaný nárok žalobcu a správne a úplne aplikoval príslušné právne normy na riadne zistený skutkový stav a správne kvalifikoval právny nárok žalobcu s odkazom na príslušné zákonné ustanovenia predovšetkým § 273 ods. 1 a § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaný v odvolaní vôbec bližšie neuviedol, v čom spočíva nesprávna právna kvalifikácia nároku žalobcu, ale uspokojil sa len so všeobecnými frázami bez relevantného obsahu. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa postupoval v konaní a pri dokazovaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku bez procesných vád a riadne predvolal účastníka konania na pojednávanie dňa 24.5.2011 so zachovaním dostatočnej lehoty na prípravu pojednávania a má doručenie predvolania vykázané a doložené v spise. Vychádzajúc aj zo záverov konštantnej judikatúry súd mohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a pojednávať a dokonca aj rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného ako účastníka konania, pretože žalovaný sa napriek doručeniu predvolania na pojednávanie nariadené na deň 24.5.2011 bezdôvodne nedostavil ani sa z neho neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1 O.s.p. a opakovane (vedome) tak nevyužil svoje procesné práva účastníka konania. Zastával názor, že súd prvého stupňa pred rozhodnutím správne vyhodnotil dostatočnú časovú možnosť žalovaného zariadiť účasť na pojednávaní osobne alebo prostredníctvom povereného zamestnanca, a umožnil mu zúčastniť sa pojednávania a vyjadriť sa k skutkovému a právnemu stavu veci, čomu sa žalovaný od začiatku konania reálne účelovo vyhýbal, pričom sa žalovaný mohol k veci vecne vyjadriť a hlavne doložiť dôkazy počas celého konania najmä už v odpore ako následne kedykoľvek písomne na adresu súdu pred samotným pojednávaním a vydaním rozhodnutia vo veci samej. Súd teda svojim postupom rešpektoval zásady a procesné práva žalobcu podľa § 1 a § 2 O.s.p. a jeho ústavné právo k prejednaniu veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. S poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že v čase vydania rozsudku boli splnené všetky hmotnoprávne a procesné podmienky pre jeho vydanie, skutkové a právne tvrdenia žalovaného v odvolaní (bez dôkazov) by nijak nezmenili skutkový stav, právny základ ani výšku nároku žalobcu priznaného rozsudkom, a teda v odvolaní nie je reálne daný a preukázaný odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm.a/ resp. d/ a f/ O.s.p. ani iný preukázateľný odvolací dôvod na strane žalovaného. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalovaným nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd konanie zastavil, v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť, preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný. Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podané odvolanie odôvodňuje tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd vykonal pojednávanie bez jeho prítomnosti, v dôsledku čoho nemal žalovaný možnosť sa adekvátne brániť, skutočnosti v odpore obhájiť a predložiť potrebné dôkazy na spravodlivé rozhodnutie, a teda odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. V súvislosti s vyriešením otázky, či v prejednávanej veci došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, je potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostavi na pojednávanie a nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dokazovanie. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že súd nemá povinnosť odročiť pojednávanie ak o to účastník konania nepožiada z dôležitého dôvodu. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. O vade, ktorá je z hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p .významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, ak sa tento postup prejavil v priebehu konania. O odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, že súd prvého stupňa rozhodne vo veci na nariadenom pojednávaní za neprítomnosti riadne predvolaného účastníka konania podľa § 115 ods. 2 O.s.p., ak mu bolo predvolanie doručené najmenej 5 dní pred dňom konania pojednávania. S poukazom na vyššie uvedené možno teda uzavrieť, že neprítomnosť žalovaného na pojednávaní vo všeobecnosti nie je prekážkou toho, aby súd mohol vykonať pojednávanie a vo veci rozhodnúť, zohľadniť je však potrebné to, či takýto postup nie je na ujmu riadnemu zisteniu skutkového stavu. V prejednávanej veci po vydaní platobného rozkazu dňa 23.10.2009 a po podaní odporu zo strany žalovaného proti vydanému platobnému rozkazu doručenému osobne dňa 19.11.2009, ktorého obsah je totožný s obsahom podaného odvolania ako aj po vytýčení pojednávania na deň 15.2.2011, ktorého sa žalovaný nezúčastnil (doručenie predvolania bolo vykázané riadne a včas dňa 8.12.2010), ktoré však bolo odročené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne, bol opakovane vo veci vytýčený termín pojednávanía na deň 24.5.2011 o 10.15 hod. Pojednávanie vo veci nariadené na deň 24.5.2011 súd prvého stupňa vykonal v neprítomnosti žalovaného v súlade s ustanovením § 101 ods. 2. O.s.p., keď vychádzajúc z obsahu zápisnice o pojednávaní (čl. 55) uviedol, že predvolanie na pojednávanie doručované žalovanému na adresu sídla spoločnosti sa vrátilo nedoručené z dôvodu, že adresát je na uvedenej adrese neznámy, napriek tomu, že z obsahu spisu odvolací súd zistil, a vyplýva to aj z pripojenej doručenky (čl. 42), aj z dôvodov rozhodnutia, že žalovaný mal predvolanie vykázané riadne a včas dňa 24.2.2011, predvolanie bolo doručené na adresu sídla žalovaného t.j. Abovská XX, D.-I., na ktorej adrese žalovaný prevzal aj predmetný rozsudok, čo uvádza aj vo svojom odvolaní. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní dňa 24.5.2011 žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nežiadal pojednávanie odročiť a prvostupňový súd uvedené pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalovaného a vychádzajúc z listinných dôkazov na uvedenom pojednávaní aj rozhodol. S poukazom na vyššie uvedené možno teda konštatovať, že predvolanie na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 24.5.2011 bolo žalovanému doručené riadne a včas dňom 24.2.2011, uvedeného pojednávania sa nezúčastnil a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebola doručená súdu ani žiadosť o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uzavrieť, že v čase od prevzatia predvolania na pojednávanie t.j. od 24.2.2011 až do termínu pojednávania do 24.5.2011 uplynula dostatočne dlhá doba, počas ktorej mal žalovaný možnosť požiadať o odročenie pojednávania pre prípad, že by sa ho nevedel z dôležitého dôvodu zúčastniť. Súd prvého stupňa poskytol žalovanému možnosť na to, aby v konaní konal, pred vytýčenými pojednávaniami mu doručil aj vyjadrenie žalobcu k podanému odporu, na ktoré však žiadnym spôsobom nereagoval. Žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu, v ktorom predniesol svoje tvrdenia, avšak nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach a ani nenavrhol vykonanie dôkazov na potvrdenie ním uvádzaných skutočností. S jeho námietkami uvedenými v podanom odpore, ktoré sú totožné s obsahom odvolania, sa prvostupňový súd dostatočne vysporiadal, navyše žalovaný ani vo svojom odvolaní neuvádza žiadne ďalšie dôvody a ani nepredkladá žiadne dôkazy, pre ktoré by žaloba žalobcu mala byť zamietnutá, prípadne rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Keďže žalovaným uvádzaný dôvod z hľadiska § 101 ods. 2 O.s.p. nebol preukázaný, má odvolací súd za to, že v danej veci postup súdu prvého stupňa, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku vo veci samej, nebol v rozpore s citovaným ustanovením, a preto to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Zo strany súdu boli vytvorené všetky zákonné podmienky na to, aby sa žalovaný mohol zúčastniť pojednávania, v dôsledku čoho nebolo ani porušené právo účastníka na spravodlivý proces, a preto nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm.f/ , § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. Ani tvrdenie odvolateľa, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý odvolací dôvod žalovaný uviedol bez bližšej špecifikácie len s poukazom na zákonné ustanovenie, odvolací súd nepovažuje za dôvodné. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že účastníci konania, teda žalobca aj žalovaný majú procesnú dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie svojich tvrdení a tento dôkaz súdu predložiť. Podľa § 132 ods. 1 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo vyvodil správne skutkové a právne závery a vo veci správne rozhodol. V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na základe objednávky žalovaného žalobca dodal žalovanému tovar, že došlo k prevzatiu tovaru bez uvedenia vád, že nedošlo k žiadnej reklamácií poškodenia tovaru alebo inej dohode o zľave z kúpnej ceny medzi účastníkmi konania a že jednotlivými faktúrami doručenými žalovanému žalobca vyfakturoval ich dodanie. Nebola sporná ani cena dodaného tovaru, keďže vychádzajúc z podaného odporu, túto skutočnosť žalovaný nerozporoval. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal opak tvrdení žalobcu, nepredložil ani neoznačil a ani súd v priebehu konania nezistil žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy o základe a výške nároku a to ani v rámci odvolacieho konania. Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka konania zaťažuje povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo navrhnuté dôkazy sa nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie - dôkaznej núdze, kedy súdu nezostáva iné, len zohľadniť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku, v rozhodnutí vo veci samej, lebo tvrdená okolnosť nebude preukázaná. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zo strany žalovaného došlo k prevzatiu tovaru bez uvedenia vád (opak nebol preukázaný), že nedošlo k žiadnej písomnej reklamácií poškodenia tovaru, v dôsledku čoho nebol ani spísaný reklamačný protokol a doručený žalobcovi tak ako to vyplýva z príslušných článkov VOP a že nedošlo ani k žiadnej dohode o zľave z kúpnej ceny medzi účastníkmi konania v nadväznosti na vyššie uvedené a teda, že tvrdenia žalovaného uvedené v odpore žalovaný žiadnymi dôkazmi nepreukázal a na ním tvrdené skutočnosti ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súd môže podľa citovaného ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vykonať dôkaz len za predpokladu, že takýto dôkaz existuje. Súd nemôže uložiť žalobcovi, aby v konaní predložil dôkaz o tvrdení žalovaného. Žalobca v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe a v odpore uvádzané tvrdenia žalovaného popieral v celom rozsahu, čo zároveň preukazoval listinnými dôkazmi predloženými v priebehu konania, preto dôkazné bremeno o opaku tvrdenia žalobcu nemôže byť na žalobcovi ale na žalovanom. Túto dôkaznú povinnosť si žalovaný nesplnil ani v odvolacom konaní, pretože neoznačil žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný v odvolaní neuvádza ani žiadne podstatné skutočnosti pre rozhodnutie, ktoré podľa jeho tvrdenia nemohol predniesť a ktoré uplatniť chcel. Prevzatie tovaru, na zaplatenie ktorého súd prvého stupňa zaviazal žalovaného nebolo žalovaným spochybnené. Toto vyplýva z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto podľa § 447 Obchodného zákonníka je žalovaný ako kupujúci povinný zaplatiť žalobcovi ako predávajúcemu kúpnu cenu prevzatého tovaru. Neuhradením kúpnej ceny v deň dodania tovaru sa žalovaný podľa § 365 Obchodného zákonníka dostal do omeškania nasledujúcim dňom a žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré právo si žalobca uplatnil v súlade s platnou právnou úpravou a to až od lehoty splatnosti uvedenej v jednotlivých faktúrach, ktorá je dlhšia ako vyššie uvedená lehota splatnosti kúpnej ceny. Uvedené právo žalobcu súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku správne právne posúdil. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a to vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.247,78 eur s príslušenstvom potvrdil ako vecne správny, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonnou úpravou. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov odvolacieho konania 333,54 eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 8.8.2011, doručeného súdu dňa 11.8.2011 vo výške 270,54 eur podľa § 10 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb + 1x režijný paušál 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, teda spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 277,95 eur, čo spolu s priznaným DPH z tejto odmeny podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, keďže žalovaný je platiteľom DPH, predstavujú trovy odvolacieho konania 333,54 eur, na náhradu ktorých súd zaviazal neúspešného žalovaného v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.