Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Saz/24/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201631 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201631.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: P. X., Q.. XX.XX.XXXX T. J. W. W., H. R., X. N., X. Š. R. G. Q., X. T., posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu T. J. W. W., I. Q., H. R., X., toho času R. W. K. Q. T., zastúpenej JUDr. Martinom Čemanom, advokátom, Advokátska kancelária, Letná 45, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 zo dňa 29.11.2013, takto r o z h o d o l : Z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. rozhodnutie odporcu zo dňa 29.11.2013 ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Štát n e m á právo na náhradu trov konania . o d ô v o d n e n i e : Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 zo dňa 29.11.2013 v zmysle ustanovenia § 12 ods. 2 písm. d/ a ods. 3/ zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) zamietol žiadosť navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenú. Odporca vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko jej manžel bol zavraždený, keď bola tehotná. V deň odchodu z X. prišli do jej domu neznámi muži, ktorí hľadali nejaké dokumenty a vyhrážali sa jej, že pokiaľ im ich nedá, tak ju zabijú. Po porade s manželovým právnikom sa rozhodla X. opustiť. Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou dňa 07.11.2013 vykonaný pohovor, v rámci ktorého navrhovateľka uviedla, že v X. neukončila ani základnú školskú dochádzku, na živobytie až do odchodu z krajiny pôvodu zarábala predajom kozmetických výrobkov a bižutérie. Neskôr sa vydala a v januári 2004, v čase keď bola tehotná, sa raz večer manžel nevrátil domov z práce (pracoval ako učiteľ angličtiny na strednej škole) a po určitom čase ho vyhlásili za nezvestného. Dňa 26.10.2013 v čase, keď bola ešte v práci, prišli do domu neznámi muži, ktorí hľadali nejaké manželove dokumenty, súvisiace s jeho členstvom v hnutí Y. O. Q. O. (ďalej len „Y.“) a u jej sestry nechali pre ňu odkaz, že keď im dokumenty nedá, zabijú ju ako manžela. Spojila sa preto so známym právnikom, ktorý jej potvrdil, že manžel bol členom hnutia Y., v ten deň ju autom odniesol k nejakému člnu, pokračovala v ceste cez neznáme krajiny aj autom, na neznámom mieste ju zadržala policajná hliadka a ona požiadala o azyl. Navrhovateľkou uvedené skutočnosti odporca vyhodnotil v súlade so Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov a v ňom stanovených dôvodov prenasledovania. Odporca dospel k záveru, že navrhovateľka zdôvodnila svoju žiadosť o azyl nelogickými, nedostatočnými a nepravdepodobnými vyhláseniami, na základe čoho ju Migračný úrad nemohol považovať za dôveryhodnú. Prihliadol na to, že žiadateľka počas azylového konania nepredložila žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. Podľa jej vyjadrenia nebolo voči nej vedené trestné konanie, nebola zadržaná, väznená, ani vypočúvaná, neprišla do styku s armádou, políciou, súdnictvom, ani inými štátnymi orgánmi a nikdy nemala v krajine s nikým žiadne problémy. Nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie. Bola v podstate ženou, zároveň matkou, zjavne bez rizikových špecifík. Odporca pri svojom rozhodovaní prihliadol na to, že navrhovateľka nevedela dostatočne Migračnému úradu ozrejmiť dôvody opustenia krajiny pôvodu. Nevedela sa vyjadriť k dokumentom, ktoré neznámi muži u nej doma hľadali, nevedela že jej manžel bol členom hnutia Y., o ktorom nevedela poskytnúť žiadne informácie. Za veľmi nepravdepodobné označil Migračný úrad jej tvrdenie, že neznámi muži, ktorí mali zabiť jej manžela, hľadali manželove dokumenty až po takmer 10 rokoch po jeho zabití. Odporca považoval za nepravdepodobné, že by po zanechaní prvého a jediného výhražného odkazu, bez akejkoľvek prípravy a dokladov, bola navrhovateľka schopná v ten istý večer X. opustiť a nechať sestru a dve maloleté deti, ktoré navrhovateľka nepovažovala za ohrozené, čo podľa názoru odporcu vyznievalo ako nelogické riešenie situácie. Ako matka by nevystavila vážnemu nebezpečenstvu svoje maloleté deti a sestru a preto navrhovateľkou opísaný útek z krajiny bez najbližších považoval odporca za nepravdepodobný a zároveň považoval za veľmi nepravdepodobné, aby bola schopná dopraviť sa z X. na územie SR za päť dní použitím lode, respektíve auta. Odporca z uvedených dôvodov preto zamietol žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu podľa § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú. Takýto postup je možný aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, § 10, § 13a alebo § 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú. Keďže v prípade navrhovateľky nebola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť, odporca považoval aj dôvody jej žiadosti za nevierohodné. Podľa § 12 ods. 2 zákona o azyle odporca pristúpil k preskúmaniu, či nespĺňa podmienky podľa § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle. Opravným prostriedkom zo dňa 17.12.2013, odoslaným na poštovú prepravu dňa 19.12.2013, sa navrhovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia odporcu ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 zo dňa 29.11.2013 v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku argumentovala tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na posúdenie veci a odporca vec nesprávne právne posúdil. Nesúhlasila so záverom odporcu, že nespĺňa podmienky pre udelenie azylu v zmysle § 8 alebo § 10 zákona o azyle, nakoľko aj počas pohovoru uviedla, že krajinu pôvodu opustila z dôvodu obavy o svoj život. Rovnako nesúhlasila s tvrdením odporcu, že nespĺňa podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to citáciou ustanovenia § 13a zákona o azyle. Namietala záver odporcu o nedôveryhodnosti jej osoby, aj to, že za 5 dní sa dostala z X. na Slovensko. Tlmočníčke, ktorej rozumela, odpovedala iba stručne, keďže pohovor bol s ňou vykonaný v anglickom jazyku, a nie v úradnom jazyku jej krajiny, teda v jazyku francúzskom. Uviedla, že jej cesta z X. začala koncom septembra a počas cesty sa zrejme nakazila syfilisom, čo jej bolo zistené v záchytnom tábore po zdravotnej prehliadke, z čoho upadla do depresie. V opravnom prostriedku navrhovateľka tiež uviedla, že od náhleho odchodu z krajiny pôvodu nie je v kontakte so sestrou a dvoma maloletými deťmi. O problémoch svojho manžela nevedela a preto si vie ťažko predstaviť, akým spôsobom by odporcovi vedela objasniť príčinu a okolnosti usmrtenia jej manžela. Do doručenia rozhodnutia odporcu sa snažila kontaktovať právnika, no rozhodnutie odporcu jej zobralo chuť pracovať na svojom prípade. Napokon namietala, že odporca sa nezaoberal postavením žien v krajine pôvodu, aktuálnou bezpečnostnou situáciou, nezvážil dodržiavanie ľudských práv v X., vymožiteľnosť práva, či efektívnosť súdnej, prípadne policajnej ochrany. Podaním, doručeným súdu dňa 07.02.2014, navrhovateľka doložila súdu niekoľko dokumentov, a to rodný list, pričom poopravila, že sa narodila v roku XXXX, len omylom uviedla rok XXXX. Doplnila tiež, že neznámi muži sa jej prišli prvýkrát vyhrážať niekoľko dní po zmiznutí jej manžela v roku 2004. Ďalej súdu predložila potvrdenie jej zlej situácie a jej manželstva a potvrdenie politických problémov jej manžela, vydanými ich rodinným právnikom. Predložila tiež potvrdenie darov, ktoré boli za ňu zaplatené jej otcovi za sobáš, ako aj znenie zákona, týkajúceho sa násilných sobášov. Uvedené dôkazy predložila v jazyku anglickom a do jazyka slovenského boli preložené Dokumentačným oddelením Krajského súdu v Košiciach dňa 20.03.2014. Navrhovateľka tiež podaním zo dňa 06.03.2014, doručeným súdu dňa 13.03.2014, žiadala o ustanovenie tlmočníka z anglického jazyka, keďže pochádza z anglicky hovoriacej časti X.. Odporca vo vyjadrení zo dňa 06.02.2014 k opravnému prostriedku navrhol napadnuté rozhodnutie ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 zo dňa 29.11.2013 potvrdiť. Správny orgán konštatoval dostatočné zistenie skutkového stavu veci, realizované tak vykonaním pohovoru s navrhovateľkou, ako i vyhľadaním informácií o krajine pôvodu navrhovateľky. Konštatoval, že v prvostupňovom správnom konaní nedošlo k žiadnemu pochybeniu zo strany Migračného úradu, pretože navrhovateľke bolo umožnené, aby uviedla všetky dôvody, kvôli ktorým krajinu pôvodu opustila, o čom bola aj riadne poučená. Navrhovateľka nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť ňou uvádzané skutočnosti, kvôli ktorým sa obáva návratu do X.. Jej žiadosť o udelenie azylu bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedla, boli posúdené individuálne, a to vo všetkých relevantných súvislostiach. Krajský súd dodatočne zaslal odporcovi na vyjadrenie navrhovateľkou predložené dôkazy zo dňa 07.02.2014 (č.l. 9-20 súdneho spisu), ktoré boli odporcovi doručené dňa 14.03.2014. Odporca sa k týmto dôkazom do pojednávania krajského súdu dňa 25.03.2014 nevyjadril. Na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 25.03.2014, vykonanom v neprítomnosti zástupcu odporcu, za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky na základe splnomocnenia zo dňa 24.03.2014, prítomný tlmočník po počiatočnom tlmočení z jazyka slovenského do jazyka francúzskeho oboma smermi, bol pribratý ako tlmočník ad hoc i z jazyka slovenského do jazyka anglického oboma smermi, nakoľko navrhovateľka trvala na tlmočení z jazyka anglického z dôvodu, že je to pre ňu lepšie, lebo ona býva na anglickom území, hoci jej matka rozpráva francúzsky. Nebola si vedomá námietky v opravnom prostriedku voči výsluchu v anglickom jazyku. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že by chcela viesť rodinný život na Slovensku, keďže vo svojej krajine nemá žiadnu rodinu a nemá kam ísť. K údaju v Dotazníku žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 07.11.2013 č. l. 55 administratívneho spisu navrhovateľka uviedla, že má tam sestru a dve deti a tvrdením, že tam nemá nikoho chcela povedať, že sa do X. vrátiť nechce. K listinným dôkazom, zaslaným súdu dňa 07.02.2014, navrhovateľka uviedla, že kvôli týmto dôkazom ešte z Humenného zatelefonovala priateľke do W., kde predtým bývala a táto zariadila tieto dokumenty od právneho zástupcu jej manžela, ktoré boli doručené J. F., ktorá ju zastupovala. Chcela mať dôkaz o tom, že je vydatá, hoci nešlo o sobáš oficiálne pred súdom, ale že táto skutočnosť, že je vydatá, že je zapísaná. Právneho zástupcu svojho manžela poznala pod prezývkou P. Y., ale jeho oficiálne meno nepoznala. Tvrdila tiež, že až od tých ľudí sa dozvedela, že jej manžel napísal nejakú knihu a tvrdila, že ona do školy nechodila a preto nevie čítať. O akých ľudí sa jednalo navrhovateľka uviedla, že to bolo v čase, keď nakupovala na trhu a sestra prišla za ňou, že do domu prišli nejakí muži, ktorí žiadali vydať dokumenty, patriace manželovi. Vrátila sa preto domov a zavolala advokátovi. Títo ľudia jej hovorili, že ak im nevydá nejaké doklady od manžela, že ho zabijú. Manžel je nezvestný od roku 2004, kedy bola tehotná a on jej predtým hovorieval, že ju nebude informovať o svojich politických aktivitách, lebo bude lepšie, ak to nebude vedieť. Žiadala doslova napísať, že títo ľudia sa jej vyhrážali, že ju zabijú tak, ako zabili jej manžela. Keďže v Dotazníku zo dňa 07.11.2013 na č.l. 50 odpovedala, že nikdy nevidela mužov, o ktorých tvrdila, že zabili jej muža a chcú zabiť aj ju a dozvedela sa to až po tom, čo jej doma nechali odkaz, navrhovateľka k tomu uviedla, že nemala možnosť si to všetko zapamätať, pretože v tom čase bola tehotná a trvala na tom, že tí muži osobne prišli a nedozvedela sa to len z odkazu. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní navrhla, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov bola toho názoru, že Migračný úrad nesprávne zistil skutkový stav veci a nesprávne vec právne posúdil. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že vzhľadom na súdu navrhovateľkou dodatočne predložené listinné dôkazy, v záujme úplného zistenia skutkového stavu veci bude potrebné, aby sa odporca nimi zaoberal pri ustálení skutkového stavu veci v rámci voľného hodnotenia dôkazov na základe voľnej správnej úvahy. Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. d/ zákona o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená, okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c). Odporca dodržal uvedenú lehotu. Povinnosťou odporcu bude opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka počas azylového konania nepreložila žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. Zdôraznil, že dôkazné bremeno v azylovom konaní preto spočíva na žiadateľovi, ktorý, ak chce využiť ochranu cudzieho štátu, musí dôveryhodne preukázať, že mal v krajine pôvodu problémy vyplývajúce zo Ženevskej konvencie. Navrhovateľka až po podaní opravného prostriedku zaslala súdu dňa 07.02.2014 listinné dôkazy v anglickom jazyku, opatrené pečiatkou advokáta A. A. P. s dátumom 27.01.2014 a rodný list navrhovateľky. Z tohto objektívneho dôvodu bude povinnosťou odporcu opätovne posúdiť žiadosť navrhovateľky o udelenie azylu v zmysle § 13a zákona o azyle na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov a voľnej správnej úvahy. Podľa § 250i ods. 1 O. s. p. súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, čo krajský súd realizoval na pojednávaní dňa 25.03.2014. Súd však nemôže vykonávať také dôkazy, ktoré má vykonať a následne hodnotiť správny orgán v záujme zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. Z administratívneho spisu odporcu je zrejmé, že navrhovateľka v čase pohovoru, konanom na Migračnom úrade, nedisponovala žiadnymi dôkaznými prostriedkami, ktoré by preukazovali jej tvrdenia. Navrhovateľkou predložené listinné dôkazy boli súdu predložené až po podaní opravného prostriedku prevažne s dátumom január 2014. Bude preto povinnosťou odporcu vypočuť navrhovateľku k predloženým listinným dôkazom a vyhodnotiť ich po formálnej a obsahovej stránke, z hľadiska pravosti a hodnovernosti týchto dôkazov. Až potom bude možné vo veci ustáliť skutkový stav a tento náležite právne posúdiť. Bude tiež potrebné vyhodnotiť jej tvrdenia v odvolaní, v podaní zo dňa 07.02.2014, i na pojednávaní krajského súdu, po odstránení rozporov v jej výpovediach, i z hľadiska posúdenia času jej odchodu z krajiny pôvodu. S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 29.11.2013 ČAS: MU-490-12/PO-Ž-2013 zrušil z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. c) O. s. p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd mal za to, že v prípade napadnutého rozhodnutia odporca z objektívnych dôvodov nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nepovažoval za opodstatnený návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia aj podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p., ktorého použitie logicky vylučuje zrušenie veci z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Podľa § 250r O. s. p., ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O. s. p.. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky si neuplatnila trovy konania, odporca bol v konaní neúspešný, preto súd rozhodol o trovách konania v zmysle výroku tohto rozsudku. O trovách štátu bolo rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O. s. p.. trovy spojené s tým, že účastník konaná vo svojom materinskom jazyku, v zmysle ustanovenia § 141 ods. 2 O. s. p. platí štát, preto súd náhradu trov štátu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).