Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/4/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109222017 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7109222017.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu ENTE spol. s r. o., so sídlom v Košiciach, Bernolákova č. 25, IČO: 31 656 030, zastúpeného JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krivá ulica č. 18, proti žalovanému H.. J. B., L. F., L. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Hraničná 12, o zaplatene 3.205,52 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 8.11.2012, č.k. 37C/327/2009-174 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol. Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu, počas konania upraveného po čiastočných späťvzatiach na sumu 3.205,52 eur, ktorého sa domáhal na základe tvrdenia, že žalovaný mu neuhradil časť ceny za vykonané dielo - zhotovenie strechy na jeho rodinnom dome v F. X. L. N. Č.. XX. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol na základe ústnej zmluvy o dielo záväzkový právny vzťah, ktorého účelom bolo vyhotovenie diela - montáže krovu, uloženia krytiny a príslušných klampiarskych prác na rodinnom dome žalovaného v F. X. L. N. Č.. XX, a to za odplatu, ktorej výška mala byť medzi účastníkmi dohodnutá po ukončení prác. Konštatoval, že žalovaný súdu jednoznačným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že od zmluvy platne odstúpil. Za nespornú považoval súd prvého stupňa aj skutočnosť, vyplývajúcu z výpovede žalovaného ako aj štatutárneho zástupcu žalobcu, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR konštatoval, že zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela v dvoch prípadoch. Po prvé v prípade, že dielo bolo vykonané podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa zmluvy riadne a v dohodnutej dobe, lebo z ust. § 650 Občianskeho zákonníka pre objednávateľa vyplýva povinnosť zhotovené dielo prevziať a podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka za dielo zaplatiť. Konštatoval, že právo na zaplatenie ceny diela nastáva i v prípade, že objednávateľ dielo neprevzal a toto je vadné, lebo v takom prípade môže uplatniť objednávateľ právo zo zodpovednosti za vady v zmysle § 645 ods. 1 O.s.p. Mal za to, že naopak zhotoviteľ nemá právo na zaplatenie ceny diela, ak dielo nebolo vykonané v zmysle § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa zmluvy riadne (bez vád) a v dohodnutej dobe a objednávateľ dielo neprevzal, keď podľa § 650 Občianskeho zákonníka pre objednávateľa vyplýva povinnosť prevziať len zhotovené dielo. Na základe toho dospel k záveru, že cena diela sa zatiaľ nestala splatnou a žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. Žaloba bola preto podaná predčasne. Pokiaľ nedošlo k riadnemu odovzdaniu a prevzatiu diela, nebolo potrebné ďalej v konaní posudzovať či a aké vady dielo vykazovalo. Aj v prípade, ak by toto nevykazovalo žiadne vady, neznamenalo by to, žeby žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie ceny diela. To by vzniklo až jeho odovzdaním. Po odovzdaní diela žalobcom, by následne nemohol žalovaný v zmysle § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatniť proti žalobcovi ako zhotoviteľovi právo zo zodpovednosti za vady, ktoré má vec pri prevzatí objednávateľom ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Bez relevancie hodnotil skutočnosť, že nad vyhotovením diela dohliadala tretia osoba (brat žalovaného), keďže žalovaný vedel o prípadných vadách diela už počas jeho realizácie. Žalobca sa mohol proti žalovanému za súčasného stavu domáhať iba prevzatia diela, nie však doplatenia ceny diela, lebo nenastala jeho splatnosť. S poukazom na tieto dôvody nárok žalobca zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. Konštatoval, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, neposkytujú oporu spravodlivému rozhodnutiu a vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením nároku žalobcu a obranou žalovaného bolo zo strany súdu porušené právo na spravodlivý proces. V odvolaní uviedol, že v danom prípade sa jednalo o rekonštrukciu strechy rodinného domu užívaného žalovaným, pričom rodinný dom je z jeho strany užívaný kontinuálne minimálne od objednávky v K. XXXX doposiaľ. Žalobca v súlade s požiadavkou žalovaného, vyjadrenou v jeho objednávke požadované práce v S. XXXX dokončil. Po dokončení strechy žalovaný pokračoval v užívaní rodinného domu, vrátane strechy zhotovenej žalobcom bez toho, aby v čase ukončenia diela čokoľvek voči dielu namietal, t. j. reklamoval akékoľvek kvantitatívne alebo kvalitatívne vady, nedodržanie termínu, resp. iné nedostatky a neuplatňoval z tohto titulu ani žiadne nároky. Má za to, že takýmto konaním došlo v uvedenom čase k faktickému prevzatiu diela žalovaným, a to v plnom rozsahu. V odvolaní ďalej popisoval faktický stav nasledujúci po prevzatí diela, ako aj priebeh konania pred súdom prvého stupňa a konštatoval, že je nesporné, že žalobca dielo - dodávku strešnej krytiny, jej dopravu a kompletnú montáž (dodávka strecha) vykonal na rodinnom dome, ktorý žalovaný užíval a aj ďalej užíva. Žalobca po ukončení diela umožnil žalovanému faktické nakladanie zo zhotovenou vecou a tento okamih je treba považovať za deň odovzdania zhotovenej veci žalovanému ako objednávateľovi. Dielo je užívané v súlade s jeho účelovým určením, t. j. na bývanie. Konštatoval, že ust. § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka je kogentného charakteru, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu pod sankciou neplatnosti odchýliť. Toto ustanovenie ukladá povinnosť žalovaného vec prevziať do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Dojednanie o tom, že „deň podpísania tohto zápisu (o odovzdaní a prevzatí diela) je dňom ukončenia odovzdania a prevzatia diela, nemôžu zvrátiť účinky faktického prevzatia diela, nakoľko z hľadiska § 650 OZ sa k účinkom prevzatia diela nevyžaduje vyhotovenie zápisu o jeho odovzdaní a prevzatí. Je toho názoru, že záver súdu prvého stupňa o tom, že žalobca sa môže domáhať iba uloženia povinnosti prevziať dielo, ale nie doplatenia ceny diela, ktoré zakladá na rozsudkoch Najvyššieho súdu ČR neobstojí, keďže uvedené rozsudky riešia obchodno-právne vzťahy s vyslovenou odvolávkou na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. S poukazom na ust. § 100 ods. 1 O.s.p. implementované do jeho znenia zákonom č. 384/2008, umožňujúce súdu počas konania oboznámiť účastníkov s tým, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí súdu právne posúdenie veci, má za to, že ak má sudca skutočne poskytnúť spravodlivosť a zabezpečiť výchovu a zachovávanie zákonov na čestnom plnení povinností a úctu k právam iných osôb, nejde to iným spôsobom, než len pravidelným oboznamovaním svojho právneho pohľadu na vec a umožnením účastníkom vyjadriť sa a doplniť rozhodujúce skutočnosti a dôkazy. Nerešpektovaním tohto postupu súd nezaloží svoje rozhodnutia na základe predvídateľnosti rozhodnutia nenaplní ústavný princíp právnej istoty. V prejednávanej veci súd viedol celé konanie za účelom zistenia ceny zhotoveného diela a k tomu viedol i dokazovanie, vrátane súdnoznaleckého dokazovania, avšak všetky tieto skutočnosti pominul a žalobu nakoniec zamietol s odôvodnením jej predčasnosti. Tento právny záver nebol v celom konaní nikdy ani naznačený. Dielo bolo prevzaté bez závad a riadne užívané od jeho dokončenia. Má za to, že nedostatok formálneho písomného odovzdania a prevzatia diela nemôže byť prekážkou na zaplatenie ceny a tento záver vyplýva z § 650 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Súd prvého stupňa založil svoj zamietavý výrok na nesprávnom právnom posúdení, keď správny hmotnoprávny predpis nesprávne aplikoval na ustálený skutkový stav. Žalobca svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy zakladá na skutkových tvrdeniach, podľa ktorých na základe objednávky brata žalovaného A.. Y. B., B. G. X.XX.XXXX vykonal pre žalovaného stavebné práce a dodávky na stavbe rodinného domu žalovaného, nachádzajúceho sa v F., X. L. N. Č.. XX, a to v zmysle rozpisu prác, označeného ako rozpočet. Po ukončení prác výzvou zo dňa XX.X.XXXX vyzval žalovaného na prevzatie stavebných prác, ktoré na stavbe zrealizoval. Žalovaný napriek tomu, že uvedenú výzvu riadne prevzal, sa prevzatia stavebných prác rovnako ako ani žiadna ním splnomocnená osoba nezúčastnil. Na základe toho s poukazom na sumy, ktoré žalovaný uhradil z titulu ceny materiálu, považuje uplatnenú sumu za dlh žalovaného. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd prvého stupňa za nesporné, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-právny vzťah, ktorého účelom bolo zhotovenie diela. Za preukázanú a medzi účastníkmi nespornú považoval aj skutočnosť, že zo strany žalovaného, ako objednávateľa diela nedošlo k jeho prevzatiu a preto sa jeho cena nestala platnou a žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela. S takýmito skutkovými a právnymi závermi sa odvolací súd nestotožňuje. Tak ako to vyplýva zo všeobecného ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka ohľadne zmluvy o dielo ako aj špeciálneho ustanovenia § 644 ohľadne zhotovenia veci na zákazku, touto zmluvou sa zakladá dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti tak pre objednávateľa, ako aj pre zhotoviteľa. V rámci týchto práv zhotoviteľ má po vykonaní diela povinnosť dielo objednávateľovi odovzdať a tento má na druhej strane povinnosť toto dielo prevziať a dodávateľovi uhradiť cenu diela. Samotné odovzdanie diela má podstatné dôsledky pre vznik nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela a v prípade zhotovenia hnuteľnej veci aj na vlastnícke právo, keďže objednávateľ sa stáva jej vlastníkom až prevzatím veci. V prípade, že predmetom zmluvy je zhotovenie nehnuteľnej veci, teda aj stavby, resp. jej časti však platí, že táto je vo vlastníctve objednávateľa od počiatku, teda počas celej doby jej zhotovovania. Aj samotný úkon odovzdávania a prevzatia veci (diela) je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý vyžaduje súčinnosť oboch strán, teda aj súčinnosť objednávateľa, spočívajúcu v jeho povinnosti prevziať vec. Táto povinnosť je upravená v ust. § 650 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia objednávateľ je povinný prevziať vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, keď mala byť vec zhotovená, a ak bola vec zhotovená neskôr, do jedného mesiaca od jej zhotovenia. Ak tak neurobí, je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie. Podľa ods. 2 po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď bola vec zhotovená, môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. Pokiaľ sa mu nepodarí vec speňažiť alebo iným spôsobom s ňou účelne naložiť, má zhotoviteľ právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu zhotovenia diela. Objednávateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál, ktorý dodal na zhotovenie veci. V prípade zhotovenia stavby má zhotoviteľ vždy právo na zaplatenie ceny za zhotovenú stavbu. Z citovaných ustanovení vyplýva povinnosť objednávateľa prevziať vec, ako aj následky vyplývajúce z porušenia tejto povinnosti. Tieto následky sú rozdielne v závislosti od toho, či ide o vec hnuteľnú alebo o nehnuteľnú (stavbu). V prípade zhotovenia stavby vzniká zhotoviteľovi zásadne iba nárok na zaplatenie ceny za jej zhotovenie. S poukazom na tieto právne závery nepovažuje odvolací súd za správny záver súdu prvého stupňa, pokiaľ tento odvodzoval vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela výlučne na úkone odovzdania a prevzatia diela. Tento nárok totiž môže zhotoviteľovi vzniknúť (pokiaľ sa týka nehnuteľnosti) aj v prípade, ak objednávateľ dielo neprevezme. Za nedostatočne odôvodnený a teda aj predčasný považuje odvolací súd aj skutkový záver súdu prvého stupňa o tom, že zo strany objednávateľa nedošlo k prevzatiu diela. Z obsahu spisu, predovšetkým z obsahu znaleckého posudku podaného v rámci prvostupňového konania je zrejmé, že predmet diela, teda strechu vrátane podkrovia domu žalovaný užíva za účelom bývania. Záver súdu prvého stupňa o tom, že splatnosť úhrady ceny diela je v tomto prípade viazaná výlučne na podmienku prevzatia diela, by viedol k absurdnej situácii, v ktorej by objednávateľ na jednej strane predmet diela po jeho zhotovení užíval ako svoje vlastníctvo, ale na druhej strane by nedošlo k vzniku splatnosti ceny za dielo, výlučne zo subjektívnych dôvodov na strane objednávateľa, spočívajúcich v neposkytnutí súčinnosti pri právnom úkone, spočívajúceho vo formálnom prevzatí diela. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vyporiadať sa s dôvodnosťou nároku žalobcu tak, čo do jeho základu ako aj výšky, rešpektujúc pri tom záväzný právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v tomto zrušujúcom uznesení. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.