Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/321/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109222017 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7109222017.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka, v právnej veci žalobcu ENTE spol. s.r.o. so sídlom v Košiciach, Bernolákova č. 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Annou Tarabčákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Krivá č. 18, proti žalovanému H.. J. B., X.. XX.X.XXXX, L. F.A., L. XX, zastúpenému JUDr. Miroslavom Kráľom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Hraničná 12, o zaplatenie 3.205,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.3.2015 sp.zn. 37C 327/2009-218 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom úrokov z omeškania sumu 98,35 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.205,52 eur, ktorej sa domáhal na základe tvrdenia, že pre žalovaného vykonal rekonštrukciu strechy na jeho rodinnom dome, po ukončení prác však žalovaný tieto od žalobcu neprevzal a rovnako mu nevyplatil časť ceny vykonaných prác a to v uplatnenej výške. 3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol na základe ústnej zmluvy o dielo záväzkovo právny vzťah, ktorého účelom bolo vyhotovenie diela a to montáže krovu, uloženie krytiny a príslušných klampiarskych prác na stavbe rodinného domu žalovaného v Košiciach na Bratislavskej ul.č. 23 a to za odplatu, ktorá mala byť medzi účastníkmi dohodnutá po ukončení prác. Konštatoval, že spornou nebola skutočnosť, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že spornou medzi účastníkmi bola skutočnosť, či vo veci došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného ako objednávateľa. Konštatoval, že zo skutkového hľadiska bolo v konaní zistené, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej mala byť rekonštrukcia strechy rodinného domu žalovaného spočívajúca v montáži krovu, uloženia krytiny a príslušných klampiarskych prác na stavbe, ako aj to, že dielo bolo, ako to vyplynulo z výpovedi žalovaného ako aj svedka a zo znaleckého posudku realizované s nedostatkami, ktoré spočívali okrem iného v zle osadenej vrcholovej väznici, v znížení plánovanej výšky hrebeňa strechy, v popraskaní vrcholov krokiev, v odcudzení časti medeného plechu, v použití nesprávneho hranola na pomurnicu, v nezabezpečení osadenia krokiev v správnych výškach, v zle osadených stojkách, v umiestnení spojov, čo sa týka svorníkov spôsobom, ktorý nevyhovuje zákonnej norme 731701, v poškodení fólii pri ich osadzovaní a nezabezpečení podlepenia klincových spojov výrobcov predpísanou páskou, ktorá mala zabezpečiť vodotestnosť prepichov, v zle rozmiestnenej krytine, v neodbornom osadení žľabov, vo vadnom oplechovaní komína, v neukončení oplechovania prechodu k susednému domu, ako aj to, že napriek opakovaným výzvam zo strany svedka splnomocneného žalovaným konať v tejto veci v jeho mene, dielo žalobca riadne nedokončil. Poukázal na to, že existenciu týchto vád potvrdil súdny znalec vo svojom znaleckom posudku zo dňa 10.5.2011, pričom náklady na odstránenie uvedených vád diela znalec vyčíslil na sumu 1.375,10 eur. Z výpovede žalovaného ako aj svedka vyvodil, že došlo k ústnemu odstúpeniu od zmluvy o dielo zo strany objednávateľa. Vychádzajúc z takto zisteného stavu uzavrel za preukázané, že žalovaný pred zhotovením diela platne odstúpil od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 2 Obč. zákonníka. Konštatoval, že vykonané dokazovanie umožňovalo záver o splnení podmienok pre odstúpenie od zmluvy v zmysle citovaného ustanovenia. V čase odstúpenia od zmluvy bola vadnosť diela zrejmá, pričom žalobcom nebola urobená náprava napriek tomu, že mu žalovaný svojími opakovanými výzvami poskytol primeranú lehotu. Vzhľadom na povahu, určenie a funkčnosť budúceho diela nedostatky pri jeho realizácii mali za následok, že ho nebolo možné považovať za vykonané riadne, t.j. v obvyklej kvalite a bez vád a teda za zhotovené. Stav zhotovenia diela je totiž daný momentom, od ktorého dielo môže byť užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby v užívaní bránili zistené vady a nedorobky. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný mal právo na riadne vykonanie diela, nebol povinný prevziať dielo, ktoré túto požiadavku nespĺňalo. Až do zhotovenia diela mohol využiť postup podľa § 642 ods. 2 Obč. zákonníka čo aj urobil. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je, že sa táto zmluva zrušuje od začiatku (§ 48 ods. 2). Plnenie poskytnuté pred zrušením zmluvy je plnením z neplatnej zmluvy, preto na usporiadanie vzájomných nárokov aplikoval úpravu § 451 a násl. Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a uzavrel, že predmetom konania je takto vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi v uplatnenej výške 3.205,52 eur s prísl.. Konštatoval, že vo veci došlo k situácii, že žalovaný preukázateľne a nesporne poskytol žalobcovi zálohu resp. preddavok na cenu diela vo výške 6.473,89 eur, avšak žalobca dielo nevykonal riadne ani počas žalovaným poskytnutej primeranej lehoty na nápravu, v dôsledku čoho žalovaný platne odstúpil od zmluvy. Zo znaleckého posudku č. 34/2011 znalca Ing. Miroslava Lysého zo dňa 10.5.2011 vyvodil, že celková hodnota za vykonané dielo resp. primeraná cena diela bola vo výške 10.734,95 eur (predstavujúca náklady na materiál a hodnotu vykonanej práce na dome). Keďže dielo nebolo vykonané riadne, znalec vo svojom znaleckom posudku vyčíslil aj náklady žalovaného na opravu vád diela vo výške 1.375,10 eur. Pokiaľ ide o práce už vykonané žalobcom, znalec zistil, že tieto boli navýšené o sumu 193,49 eur. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného považoval preto za dôvodný do výšky 2.692,47 eur (cena diela vo výške 10.734,95 eur, mínus zaplatené preddavky vo výške 6.473,89 eur, mínus náklady žalovaného na opravu vád diela vo výške 1.375,10 eur a hodnota nezabudovaného materiálu vo výške 193,49 eur). Konštatoval, že po začatí konania zaplatil žalovaný žalobcovi dňa 7.10.2010 sumu 2.324,- eur a dňa 22.8.2011 sumu 569,95 eur. Uzavrel teda, že žalovaný zaplatil na istine žalobcovi viac o 201,48 eur. Vzhľadom na zistenie, že žalovaný v čase do vyhlásenia rozhodnutia preukázateľne splnil voči žalobcovi svoj dlh, teda jeho záväzok titulom bezdôvodného obohatenia zanikol s plnením, súd žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.692,47 eur zamietol. Konštatoval omeškanie žalovaného so splnením svojej povinnosti vychádzajúc zo záveru, že žalovaný je povinný dlžnú sumu zaplatiť od prvého dňa potom, čo ho žalobca ako veriteľ požiadal o plnenie. Za kvalifikované požiadanie považoval výzvu žalobcu zo dňa 14.8.2009, v ktorej žalobca určil lehotu splatnosti do 25.8.2009. Za prvý deň omeškania takto považoval nasledujúci deň t.j. 26.8.2009. Od tohto dátumu priznal žalobcovi úrok z omeškania, pričom zároveň zohľadnil, kedy boli žalovaným vykonané jednotlivé čiastkové úhrady. Takto vyčíslil a sumarizoval celkovú výšku úrokov z omeškania na sumu 98,35 eur. V dôvodoch rozsudku uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. 4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v celkom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f / O.s.p.. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, na základe toho vec aj nesprávne právne posúdil a aj nesprávne vo veci rozhodol. Má za to, že postupom súdu bolo porušené aj jeho právo na spravodlivý proces s poukazom na to, že odôvodnenie rozsudku nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. V odvolaní popísal sled prednesov oboch procesných strán v konaní pred súdom prvej inštancie a uviedol, že znalecký posudok zo dňa 10.5.2011 vypracovaný v priebehu konania za účelom zistenia primeranej ceny diela, ktorá bola v čase uzavretia zmluvy obvyklá v danom mieste za dielo porovnateľných vlastností po prvýkrát uvádza údajné vady diela. Poukázal na to, že účelom znaleckého posudku však nebolo určenie vád diela, ale jeho primeranej ceny a znalec tak vypracoval posudok nad rámec zadania uloženého mu súdom. Žalobca sa takto prvýkrát dozvedel o údajných vadách diela až v roku 2011 z obsahu znaleckého posudku, ktorý mu zaslal súd, pričom v priebehu konania túto skutočnosť namietal. Konštatoval, že konajúci sudca následne vyhlásil uznesenie o odročení pojednávaní na deň 29.1.2015 za účelom zhodnotenia dokazovania. Toto pojednávanie sa neuskutočnilo pre nemoc sudcu a bolo odročené na 12.3.2015, kedy súd oboznámil obsah doterajších prednesov a vykonaných dôkazov a požiadal právnych zástupcov o záverečné reči. Títo zotrvali na doterajších stanoviskách. Na to súd ukončil dokazovanie a pojednávanie odročil na deň 26.3.2015 za účelom vyhlásenia rozsudku. Konštatoval, že z celého odôvodnenia rozsudku vyplýva, že jediným dôkazom pre odôvodnenie rozsudku bola pre súd výpoveď brata žalovaného A.. B., ktorého tvrdenia bez akejkoľvek opory v dôkazoch si súd osvojil ako pravé, pravdivé a nespochybniteľné. Výpoveď štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý vyvracal tvrdenia svedka súd vôbec nebral do úvahy, diametrálne rozpory sa ani v náznaku nesnažil dokazovaním odstrániť. Konštatuje, že svedok A.. B. neuviedol žiadne dátumy svojich úkonov počas realizácie diela žalobcom (kedy, komu a v akom rozsahu reklamoval vady, kedy komu určil primeranú lehotu na nápravu týchto vád, akých nedostatkov, kedy a k akému dátumu, z akého dôvodu odstupuje od zmluvy), ani svoje tvrdenia nijako dôkazmi nepredložil. Súd sa vôbec nevyporiadal s vyjadrením žalobcu k obsahu znaleckého posudku v časti domnelých vád. 5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobcom nie je daný. Má za to, že zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a súd nebral do úvahy skutočnosti, ktoré by z vykonaných dôkazov nevyplývali alebo nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie a správne skutkové zistenia boli prvostupňovým súdom správne podradené pod hmotnoprávne predpisy. Poukázal na to, že v súlade s § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. v sporovom konaní sú nesprávne skutkové zistenia odvolacím dôvodom iba za predpokladu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca síce namietal výpoveď svedka A.. B., žiadnym spôsobom však nekonkretizoval, v čom považuje jeho výpoveď za nepravdivú, ako aj v tom, v čom je nedôvodný znalecký posudok, keď v konaní s týmto posudkom súhlasil a nežiadal vyhotovenie kontrolného znaleckého posudku. Má za to, že žalobca v konaní neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé poukázať pre vec právne významnú skutočnosť. 6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (skr. C.s.p.).Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 8. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 379 a 380 C.s.p. a keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel v niektorých skutkových otázkach na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie zopakoval na odvolacom pojednávaní v zmysle § 384 ods. 1 C.s.p. výsluchom konateľa žalobcu, svedka A.. Y. B. a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to objednávkou zo dňa 1.10.2007 (čl. 6) a rozpočtom (čl. 7) a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie založil svoje skutkové závery o platnom uzavretí zmluvy o dielo na základe nesprávneho hodnotenia dôkazov. Tento nesprávny postup však nemal vplyv na vecnú správnosť rozsudku, vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. 10. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že tento na základe vykonaných dôkazov uzavrel, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, od ktorej žalovaný účinne odstúpil a preto nárok žalobcu právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. 11. Odvolací súd má za to, že skutkové a na to naväzujúce právne závery súdu prvej inštancie o tom, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pre nedostatok dôvodov v tejto otázke možno iba predpokladať, že súd prvej inštancie takýto svoj záver založil na tom, že tvrdenia oboch účastníkov ako aj svedka v tejto otázke sú zhodné a preto ich už ďalej skutkovo nehodnotil. Takéto závery sú však v rozpore s obsahom spisu, z ktorého vyplýva, že stanoviská účastníkov ohľadne zmluvy o dielo sú odlišné predovšetkým v tom, aký mal byť predmet zmluvy o dielo, teda či jej predmetom mali byť iba práce a v akom rozsahu, alebo aj dodávka materiálu, keď žalovaný tvrdil, že sa s konateľom žalobcu prostredníctvom svojho brata dohodol, že predmetom zmluvy o dielo malo byť aj dodanie materiálu, ako aj na tom, že rozsah prác sa mal upresniť až v priebehu prác, naproti tomu žalobca v konaní tvrdil, že medzi účastníkmi boli uzavreté dve samostatné zmluvy a to jednak kúpna zmluva ohľadne nákupu materiálu a druhá zmluva o dielo so špecifikáciou v zmysle ním vykonaného rozpočtu (čl. 7) ktorý mal žalovanému predložiť ešte pred začiatkom prác. Takéto rozporné tvrdenia o platnom uzavretí zmluvy o dielo nedávajú skutkový základ pre záver, aký z neho vyvodil súd prvej inštancie a tento v týchto sporných otázkach už ďalšie dôkazy nevykonal a tieto otázky ani nehodnotil. 12. Podľa ust. § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 13. Podľa § 632 OZ ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí zákazky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia. 14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zmluva o dielo je dvojstrannou odplatnou zmluvou, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaväzuje, že zhotoví pre objednávateľa na svoje nebezpečie dielo a objednávateľ sa zaväzuje za dielo zaplatiť dojednanú cenu. Vychádzajúc z uvedeného definovania zmluvy jej podstatnými náležitosťami sú dohoda o diele (predmet zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela). Podstatnou náležitosťou zmluvy je nesporné určenie predmetu diela, pod ktorým je potrebné rozumieť materiálny (hmotný) výsledok pracovnej činnosti zhotoviteľa. Zákon pre platnosť zmluvy nevyžaduje jej písomnú formu. V prípade ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, ustanovuje § 632 OZ ukladá zhotoviteľovi povinnosť vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Toto potvrdenie ako jednostranný právny úkon však nemožno považovať za písomne uzavretú zmluvu. 15. Odvolací súd vychádzajúc z týchto zákonných ustanovení zopakoval dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie ohľadne sporných okolností uzavretia zmluvy o diela a to výsluchom konateľa žalobcu ako aj svedka A.. B. a oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to objednávkou vyhotovenou A.. Y. B. dňa 1.10.2007 a prevzatou konateľom žalobcu ako aj rozpočtom (čl. 7) a vyhodnotiac takto vykonané dôkazy postupom podľa § 191 C.s.p. dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo. Mal za preukázané, že takáto zmluva nesporne nebola uzavretá v písomnej forme a z výpovedí oboch účastníkov, ako aj R. A.. B. nevyplýva, aby medzi účastníkmi došlo k zhodným prejavom ohľadne základných náležitosti zmluvy o dielo a to z hľadiska konkretizácie predmetu diela a jeho rozsahu. Je zrejmé, že každý z nich mal iné predstavy, keď žalovaný vychádzajúc z vyhotovenej objednávky mal za to, že predmetom diela bude montáž krovu, uloženie krytiny a príslušné klampiarske práce v rozsahu, ktorý bude špecifikovaný bližšie priamo na stavbe. Cena bude dohodnutá po ukončení prác. Z jeho výpovede, ako aj z výpovede svedka A. B., ktorý v jeho mene konal vyplýva, že obaja mali jednoznačne za to, že predmetom diela bude je aj dodávka materiálu potrebného na vykonanie prác. Z takéhoto prejavu taktiež vyplýva, že v čase tvrdeného uzavretia zmluvy žalovaný ani bližšie nešpecifikoval rozsah takéhoto diela a mal za to, že toto sa špecifikuje až neskôr priamo na stavbe. Na druhej strane žalobca vychádzal z tvrdenia, že predmetom zmluvy o dielo nebolo dojednanie dodávky materiálu, keďže tento bol žalovanému odpredaný na základe osobitnej kúpnej zmluvy a taktiež zotrval na svojom tvrdení, že rozsah prác bol z jeho strany špecifikovaný už pred začatím prác na diele a to v zmysle ním predloženého rozpočtu (čl. 7). Rozpory boli aj v tom, kedy sa začali práce na stavbe a teda nie je zrejmý ani dátum, kedy malo dôjsť medzi účastníkmi konania k zhode o všetkých náležitostiach zmluvy o dielo. Skutkové závery o tom, kedy došlo k uzavretiu zmluvy a s akým obsahom a rozsahom nemožno vyvodiť ani z dokazovania vykonaného v odvolacom konaní. Tieto tvrdenia ostali odlišné a odvolací súd dospel k záveru, že z účastníkmi označených a vykonaných dôkazov nemožno vyvodiť záver o platnom uzavretí zmluvy o dielo. 16. V tomto smere považuje odvolací súd za potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v zmysle ust. § 632 OZ v prípade pochybnosti o obsahu dojednania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať obsah dojednania zhotoviteľa diela (komentár k Občianskemu zákonníku autora JUDr. Jaroslava Krajča vydaného vydavateľstvom Eurounion spol. s.r.o. v máji 2015 str. 2781). 17. Odvolací súd na základe toho uzavrel, že zhotoviteľ v tomto prípade žalobca si túto svoju dôkaznú povinnosť v konaní neuniesol. 18. Na základe toho odvolací súd po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo, keďže sa nezhodli na jej podstatných náležitostiach a to na predmete a rozsahu zmluvy. Keďže je nesporné, že žalobca napriek tomu v prospech žalovaného vykonal práce na rekonštrukcii strechy jeho domu je zrejmé, že žalovaný získal takýmto plnením bez právneho dôvodu bezdôvodné obohatenie a toto je povinný v zmysle ust. § 451 OZ vydať žalobcovi. Takýto záver o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie je teda zhodný so záverom súdu prvej inštancie a to napriek tomu, že tento k rovnakému záveru, dospel na základe iných skutkových záverov a to na základe svojho záveru o tom, že žalovaný dôvodne odstúpil od zmluvy o dielo. Zhodný záver tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného predpokladá rovnaké dôkazy ohľadne výšky tohto bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd takto považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ktorý na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia nariadil znalecké dokazovanie. 19. K námietkam žalobcu k obsahu podaného znaleckého posudku, v ktorom poukázal na skutočnosť, že znalec prekročil rámec vymedzený mu v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, keď oproti úlohe podľa ktorej mal podať znalecký posudok na zistenie primeranej ceny diela, t.j. ceny ktorá bola v čase uzavretia zmluvy obvyklá v danom mieste za dielo porovnateľných vlastností vzhľadom k náročnosti prevedenia diela, dĺžky doby počas ktorej bolo zhotovené a pod. a posúdil náklady potrebné na zhotovenie diela a obvyklý zisk zhotoviteľa sa v tomto znaleckom posudku zaoberal aj ďalšími okolnosťami a to vadami diela, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že takáto námietka by bola dôvodnou v prípade, ak by z vykonaného dokazovania vyplýval záver o tom, že žalobca vykonal oceňované práce na základe platnej zmluvy o dielo. Pokiaľ má byť uvedený znalecký posudok však podkladom pre rozhodnutie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, možno konštatovať, že právne významnými pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia sú aj zistené vady na vykonaných prácach. Samotná výška bezdôvodného obohatenia totiž nie je totožnou s hodnotou diela vykonaného na základe platnej zmluvy, keďže žalovaný sa preukázateľne mohol bezdôvodne obohatiť iba vo výške predstavujúcej skutočnú hodnotu prác a dodaného materiálu a na túto výšku má nesporne vplyv aj skutočnosť, že v prípade nedostatkov zistených pri týchto prácach aj v prípade preukázateľne nezabudovaného materiálu je potrebné prihliadnuť aj na hodnotu prác, ktoré musel objednávateľ vykonať na odstránenie uvedených vád a rovnako odpočítať cenu nezabudovaného materiálu a to bez ohľadu na to, že v prípade platne uzavretej zmluvy o dielo by bol postup pri odstraňovaní takýchto vád iný a mohol by sa realizovať iba v rámci uplatnenia konkrétnych nárokov z titulu zodpovednosti za vady diela. Za danej situácie teda možno konštatovať, že závery znalca o ustálení hodnoty prác, ktoré žalovaný musel vykonať na odstránenie vád, ako aj hodnota nezabudovaného materiálu sú relevantnými skutočnosťami, ku ktorým súd aj správne prihliadol. 20. K obrane žalobcu, ktorý sa počas konania domáhal, aby bola výška ceny diela ustálená v sume 236.714,90 Sk ako je táto uvedená v prílohe znaleckého posudku pod označením „cenová kalkulácia“, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že znalec v svojom znaleckom posudku v bode 4/ označenom ako Stanovenie ceny prác na realizácii diela poukázal na skutočnosť, že práce na stavbe realizovali pracovníci, ktorí neboli zamestnancami žalobcu ako zhotoviteľa, riadenie stavby bolo vykonávané sporadicky zástupcom zhotoviteľa, stavbyvedúcim resp. majstrom, na stavbe pri montáži krovu nebol použitý žeriav, ktorý bol zahrnutý v cenách predložených zhotoviteľom, nebolo možné zistiť režijné náklady (výrobnú a správnu réžiu) pracovníkov, ktorí prácu realizovali, s poukazom na rozpory jednotkových cien v cene zahrnutej mzdy pracovníkov rôznych tarifných tried, nebolo možné použiť jednotnú hodinovú zúčtovaciu sadzbu a preto znalec na ustálenie výšky ceny prác použil kalkulačný vzorec používaný v stavebníctve, ktoré sú v prílohe znaleckého posudku pripojené ako „kalkulačné prvky jednotkovej ceny“. S poukazom na uvedené nedostatky, znalec z prílohy znaleckého posudku označenom ako „cenová kalkulácia“ použil iba vypočítanú cenu miezd v celkovej sume 49.538,38 Sk. 21. K odvolacej námietke žalobcu v ktorej tento tvrdil, že vady na stavbe pri zhotovení diela boli po prvykrát konštatované iba v samotnom znaleckom posudku zo dňa 10.5.2011 a v náväznosti na to poukazoval na postup súdu pri odročení pojednávaní dňa 29.1.2015 odvolací súd konštatuje, že z takejto formulácie odvolacieho dôvodu nie je zrejmé, na aké pochybenie mienil žalobca v konaní poukázať, keďže od samotného termínu vyhotovenia znaleckého posudku 10.5.2011 sa k tomuto znaleckému posudku ako aj k ostatným otázkam konania žalobca opakovane vyjadril jednak v dvoch písomných vyjadreniach zo dňa 31.8.2011 a 24.9.2012 a rovnako sa mal možnosť vyjadriť a aj vyjadroval na pojednávaniach v dňoch 15.3.2012, 2.7.2012, 25.10.2012, 20.11.2014 a 12.3.2015. Samotnou skutočnosťou na ktorú žalobca poukazuje, že pojednávanie zo dňa 20.11.2014 bolo odročené na 29.1.2015 a toto sa neuskutočnilo pre práceneschopnosť sudcu nemožno hodnotiť ako postup súdu, ktorým by účastníkovi odňal právo konať pred súdom. 22. Na základe týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny. 23. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p.. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O jej výške bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím súdom prvej inštancie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).