Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Sd/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200230 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200230.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa L. T., bytom F. č. XX, F. X., proti odporcovi Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2015 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2015 podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. augustu 2013. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 9Sd/15/2014-40 zo 14. novembra 2014, ktorým bolo podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X - C.. zo dňa 18. novembra 2013 a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Odporca ďalej citoval § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 14 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a uviedol, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní, preto mu nárok na starobný dôchodok podľa uvedenej podmienky k 31. augustu 2013 nevznikol. Konštatoval, že podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného priamo jeho bývalým zamestnávateľom Kovohuty Krompachy v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1966, navrhovateľ pracoval v zamestnaní III. pracovnej kategórie a v období od 01. júla 1996 do 15. januára 2999 pracoval v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Predmetný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je za každý kalendárny rok opakovane potvrdený aj navrhovateľovým vlastnoručným podpisom. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že podľa overenej kópie osobnej karty navrhovateľa v období od 15. apríla 1977 navrhovateľ pracoval ako zámočník, od 01. februára 1993 pracoval ako valcovač kovov a od 01. júla 1996 pracoval ako hutník neželezných kovov. Poukázal na to, že podľa oznámenia Slovenskej investičnej, s.r.o., Hlavná 68, 080 01 Prešov, správcu písomností z archívu úpadcu Kovohuty Krompachy, a.s., v konkurze zo dňa 10. júna 2008 bol potvrdený priebeh navrhovateľovho zamestnania od 15. apríla 1977 do 30. apríla 1977 ako zámočník na prevádzke mechanizačná dielňa ako údržbár, od 01. mája 1977 do 31. januára 1993 ako zámočník na prevádzke pružiny, od 01. februára 1993 do 30. júna 1996 ako valcovač kovov na prevádzke pružiny a od 01. júla 1996 ako hutník neželezných kovov. Príloha k žiadosti o dôchodok bola potvrdená Slovenskou investičnou, s.r.o., keďže v archívnych údajoch pracovná kategória nie je uvedená. Odporca v napadnutom rozhodnutí ďalej konštatoval, že pri zisťovaní zaradenia navrhovateľovho zamestnania u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy do I. pracovnej kategórie od 15. januára 1977 do 15. januára 1999, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, požiadaná o spoluprácu. V pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia je uvedené obdobie potvrdené iba v III. pracovnej kategórii. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na čestné vyhlásenia osôb (zo dňa 06. februára 2007) pána Z. I., nar. XX. D. XXXX, bytom M., N. XX, pána L. B., nar. XX. R. XXXX, bytom M. XXX a taktiež aj pána K. T., nar. XX. L. XXXX, bytom M., U. XX. Odporca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves, mala zabezpečiť vyjadrenie vyššie uvedených osôb (svedkov) k otázke zaradenia obdobia navrhovateľovho zamestnania od 15. apríla 1977 do 15. januára 1999 u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy do pracovnej kategórie, predloženia listinných dôkazov obsahujúcich informácie o zisťovanej skutočnosti, ak nimi disponujú a spísanie zápisnice z vyjadrenia vyššie uvedených osôb zisťovanej skutočnosti v zmysle § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na základe dožiadania bola v súlade s § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení spísaná zápisnica dňa 28. apríla 2014 v Sociálnej poisťovni, pobočke Spišská Nová Ves. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že po posúdení obsahu zápisnice z 28. apríla 2014 sa skutkový stav vo veci zaradenia navrhovateľovho zamestnania do I. pracovnej kategórie nezmenil. Poukázal na to, že dvaja z troch svedkov, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania, zotrvali na svojich tvrdeniach obsiahnutých v čestnom vyhlásení zo dňa 06. februára 2007. Uviedol, že svedkovia nepredložili žiadne nové listinné dôkazy a nevysvetlili rozpor medzi ich tvrdením a obsahom pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Tretí svedok sa ústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov nezúčastnil. Odporca ďalej uviedol, že vzhľadom na uvedené dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia a osobná karta zamestnanca vyhotovené zamestnávateľom Kovohuty Krompachy v období trvania pracovného pomeru, navrhovateľom opakovane podpísané, podľa ktorých navrhovateľ v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenia svedkov a príloha k žiadosti o dôchodok vyhotovené v roku 2007, podľa ktorých navrhovateľ v období od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je po vyhodnotení dôkazov v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení potrebné konštatovať, že čestné vyhlásenie svedkov a príloha k žiadosti o dôchodok za týchto okolností nie sú hodnovernými dôkazmi. Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že keďže v priebehu navrhovateľovho pracovného pomeru neboli zmenené právne predpisy upravujúce zaradenie navrhovateľovho zamestnania do pracovnej kategórie, nevyhnutným predpokladom pravdivosti obsahu čestného vyhlásenia svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok je iba omyl zamestnancov personálneho útvaru bývalého zamestnávateľa navrhovateľa zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia druhu pracoviska, pričom tento omyl by musel trvať počas celého obdobia pracovného pomeru. Konštatoval, že takýto omyl u zamestnávateľa, akým boli Kovohuty Krompachy, však možno považovať za vylúčený. V závere napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav, teda listinné dôkazy obsahujúce informácie, z ktorých vyplývajú protichodné závery, Sociálna poisťovňa za hodnoverný považuje ten listinný dôkaz, ktorý je vyhotovený priamo bývalým zamestnávateľom navrhovateľa, a to v čase jeho existencie, ako aj v čase, počas ktorého jeho pracovný pomer trval. Uviedol, že následkom zhodnotenia obdobia od 15. apríla 1977 do 30. júna 1996, počas ktorého bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy, ako doby zamestnania v III. pracovnej kategórii je, že navrhovateľov dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je 62 rokov veku. Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 25.02.2015 sa navrhovateľ domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že s rozhodnutím odporcu nesúhlasí a podľa jeho názoru, ako aj predložených dokumentov mu patrí starobný dôchodok od veku 55 rokov v zmysle platnej legislatívy SR. Poukázal na opatrenie riaditeľa š. p. Kovohuty, Krompachy (platné od 01.12.1992), ktoré v prílohe aj zasiela, v ktorom ukladá riaditeľ svojim podriadeným, aby prekontrolovali správnosť zaradenia pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie, atď.. Poukázal na skutočnosť uvedenú vo vyššie citovanom rozhodnutí, v ktorom odporca uvádza, že omyl zamestnávateľa je vylúčený, avšak opatrenie riaditeľa bolo vydané práve na odstránenie podobných chýb, ktoré boli v evidencii zamestnávateľa pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných kategórií. To znamená, že pravdepodobne k podobným chybám evidentne dochádzalo a k takejto chybe došlo aj v jeho prípade. V závere podaného opravného prostriedku navrhovateľ uviedol, že podklady k tomuto konaniu predložil Sociálnej poisťovni, rovnako aj svedectvá nadriadených spolupracovníkov. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 12.05.2015 poukázal na dôvody, ktoré korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporcu. K opatreniu riaditeľa podniku Kovohuty, š. p., v ktorom predkladá zamestnancom, aby skontrolovali správnosť zaradenia pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie, a ktoré navrhovateľ predložil v opravnom prostriedku ako listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení odporca uviedol, že z tejto listiny v žiadnom prípade nevyplýva, že evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia vystavené zamestnávateľom Kovohuty, š. p. a preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia (zabezpečenia) navrhovateľa, obsahujú nesprávne údaje. V závere písomného vyjadrenia odporca citoval ustanovenie 195 ods. 3, § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že navrhovateľ nepredložil žiadne nové rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie nároku na starobný dôchodok k veku 55 rokov. Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu a oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 12.12.2013 je dôvodný. Na pojednávaní súdu dňa 19. júna 2015 navrhovateľ uviedol, že žiada, aby mu bol priznaný starobný dôchodok vzhľadom na jeho pracovné zaradenia, ktoré vykonával u bývalého zamestnávateľa Kovohuty, š. p. v I. pracovnej kategórii, čo bolo aj preukázané potvrdeniami svedkov, a to jeho bývalých kolegov, ako aj prílohou k žiadosti o dôchodok, ktorá bola potvrdená jeho zamestnávateľom, a z ktorej taktiež vyplýva, že v rozhodnom období bol zaradený do I. pracovnej kategórii. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutie odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. novembra 2011, ktorým mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume 311,70 eur mesačne. Zdôraznil, že v odôvodnení tohto rozhodnutia odporca uvádza, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2, § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahne navrhovateľ dovŕšením 55-tého roku veku, t.j. 31. augusta 2013. Navrhovateľ konštatoval, že z uvedeného dôvodu mu nie je zrejmé, prečo odporca v jednom rozhodnutí mu prizná dosiahnutie dôchodkového veku 55 rokov a v ďalšom rozhodnutí, ktoré je predmetom aj tohto súdneho prieskumu, mu tento vek odmieta uznať. Zástupkyňa odporcu poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj na písomné stanovisko odporcu zo dňa 12.05.2015 a z tohto dôvodu navrhla napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. K rozhodnutiu odporcu, ktorým bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok, a v ktorom sa v odôvodnení konštatuje, že dôchodkový vek dosiahne navrhovateľ dovŕšením 55-tého roku, sa nevedela vyjadriť. Zástupkyňa odporcu sa taktiež nevedela vyjadriť, prečo nebol v napadnutom rozhodnutí vyhodnotený dôkaz, predložený navrhovateľom, ktorý sa nachádza v dávkovom spise, a to k potvrdeniu vystaveného Kovohutmi Krompachy a.s. zo dňa 15.02.2001, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ pracoval v tejto organizácii od 15.04.1977 do 15.01.1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke hutná výroba. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je navrhovateľom namietané nepriznanie starobného dôchodku z dôvodu nezaradenia jeho pracovného obdobia od 15.04.1977 do 30.06.1996 do I.A pracovnej kategórie. V dávkovom spise odporcu sa nachádza žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok spísaná dňa 12.09.2013, na základe ktorej žiada priznať starobný dôchodok od 31.08.2013. Odporca napadnutým rozhodnutím žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31. augustu 2013 zamietol, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia a osobná karta zamestnanca vyhotovené zamestnávateľom Kovohuty Krompachy v období trvania pracovného pomeru, navrhovateľom opakovane podpísané, podľa ktorých navrhovateľ v období od 15.04.1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenia svedkov a príloha k žiadosti o dôchodok vyhotovené v roku 2007, podľa ktorých navrhovateľ v období od 15.04.1977 do 30. júna 1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je po vyhodnotení dôkazov v zmysle § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení potrebné konštatovať, že čestné vyhlásenia svedkov a príloha k žiadosti o dôchodok, za týchto okolností nie sú hodnovernými dôkazmi. Odporca ďalej poukázal na to, že vzhľadom na preukázaný skutkový stav, teda listinné dôkazy obsahujúce informácie, z ktorých vyplývajú protichodné závery, za hodnoverný považuje ten listinný dôkaz vyhotovený priamo bývalým zamestnávateľom navrhovateľa, a to v čase jeho existencie, ako aj v čase, podľa ktorého navrhovateľov pracovný pomer trval. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych noriem, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uviedol, že podklady k tomuto konaniu predložil Sociálnej poisťovni, rovnako aj svedectvá nadriadených spolupracovníkov. Po oboznámení sa s dávkovým spisom odporcu súd zistil, že v dávkovom spise odporcu sa nachádza doplnenie dokumentov ku konaniu, ktoré doručil navrhovateľ odporcovi dňa 24.09.2014. V uvedenom doplnení dokumentov ku konaniu sa nachádza potvrdenie vystavené spoločnosťou Kovohuty Krompachy a.s. zo dňa 15.02.2001, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ pracoval v ich akciovej spoločnosti od 15.04.1977 do 15.01.1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke hutná výroba. Z uvedeného vyplýva, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu v danom prípade nevychádzal zo všetkých dôkazov, ktoré sa nachádzajú v dávkovom spise, preto nemohol odporca v napadnutom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení, jednoznačne konštatovať, že postupoval v súlade s ustanovením § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, z ktorého vyplýva, že organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Preto pokiaľ odporca považoval za hodnoverné len dôkazy vyhotovené zamestnávateľom navrhovateľa Kovohuty Krompachy, a to pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, osobnú kartu zamestnanca, pričom ostatné dôkazy, a to prílohu k žiadosti o dôchodok vyhotovenú v roku 2007 potvrdenú zamestnávateľom navrhovateľa Kovohutmi Krompachy a.s., ako aj čestné vyhlásenia svedkov nepovažoval za hodnoverné dôkazy, možno konštatovať, že bez vyhodnotenia dôkazu, ktorý je taktiež potvrdený zamestnávateľom navrhovateľa Kovohutmi Krompachy a.s. zo dňa 15.02.2001, a z ktorého vyplýva, že navrhovateľ od 15.04.1977 do 15.01.1999 pracoval v ich akciovej spoločnosti ako hutník neželezných kovov na prevádzke hutná výroba, odporca nevyhodnotil dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v danom prípade odporca nevychádzal ani zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Taktiež je potrebné uviesť, že keďže sa jedná o dôkaz svedčiaci v prospech navrhovateľa, ktorý odporcom nebol vyhodnotený, neboli odporcom pri posudzovaní veci objasnené dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a teda odporca v danom prípade nepostupoval ani v súlade s § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Keďže odporca nevyhodnotil dôkaz predložený navrhovateľom, nachádzajúci sa v dávkovom spise, a to potvrdenie spoločnosti Kovohuty Krompachy a.s. zo dňa 15.02.2001, zistený skutkový stav odporca vyhodnotil v rozpore s obsahom spisu. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.) a teda je povinný vyhodnotiť dôkazy v súlade s ustanovením § 196 ods. 7, § 209 ods. 4 a § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 za použitia § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.