Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Sd/51/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201037 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201037.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľa: C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Č.. XX, XXX XX E., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o starobnom dôchodku, takto r o z h o d o l : I./ P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015. II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31.08.2015 (č.l. 1 spisu) odvolal voči rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015. Nesúhlasil s jej rozhodnutím o nepriznaní starobného dôchodku, nakoľko podľa jeho názoru, ako aj predložených dokumentov, mu patrí starobný dôchodok od veku 55 rokov v zmysle platnej legislatívy SR. Žiadal, aby mu bol priznaný starobný dôchodok od 31.08.2013 vzhľadom na jeho pracovné zaradenie, ktoré vykonával u bývalého zamestnávateľa L. L., Š..D.. v I. pracovnej kategórii. Mal za to, že potvrdeniami svedkov, a to priamo jeho nadriadených pracovníkov, ďalej prílohou k žiadosti o dôchodok, ktorá bola potvrdená na jednej strane E. B., E..A..O.., ako aj jeho zamestnávateľom vyplýva, že v rozhodnom období bol zaradený do I. pracovnej kategórie. Následne poukazoval na to, že nevie si vysvetliť ako jeden referent odporkyne jemu dôchodok prizná a iný nie, to znamená, že niektoré dôkazy odporkyňa uznáva a iné nie, ktoré svedčia v jeho neprospech. Vo veci predložil aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/14/2015 zo dňa 19.06.2015, ktorým súd zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.02.2015 podľa § 250q ods. 2 O. s. p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. b) O. s. p., za použitia § 250l ods. 2 O. s. p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.08.2015 (č.l. 9-13 spisu, Osobný list dôchodkového poistenia č.l. 14-15 spisu) odporkyňa podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z: z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 31.08.2013. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 9Sd/14/2015-74 z 19.06.2015, ktorým bolo jej rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 11.02.2015 zrušené a ktorým bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 9Sd/15/2014-40 zo dňa 14.11.2014 doplnením odvolania rozhodnutia a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Poukazovala na to, že krajský súd vo svojom rozhodnutí mal za to, že odporkyňa nevychádzala zo všetkých dôkazov, ktoré sa nachádzajú v dávkovom spise, nevyhodnotila dôkazy v súlade s § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení, resp. ZoSP) a teda v danom prípade nevychádzala zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ako to vyplýva z ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže nevyhodnotila dôkaz - potvrdenie zamestnávateľa L. L., K..E.., z 15.02.2001 svedčiaci v jeho prospech a v danom prípade nepostupovala podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a zistený skutkový stav je tak v rozpore s obsahom spisu. Krajský súd preto uložil odporkyni vyhodnotiť dôkazy v súlade s ustanovením § 196 ods. 7, § 209 ods. 4 a § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. K samotnej veci odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ žiadosťou z 12.09.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 31.08.2013, pričom podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak zákon neustanovuje inak. Odvolávala sa na znenie § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Rovnako citovala § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení). Takisto citovala aj ustanovenia § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Konštatovala, že v súlade s § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok objasnila všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v jeho prospech alebo v jeho neprospech a v súlade s § 196 ods. 7 zákona zhodnotila dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Mala za to, že podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, v zamestnaní, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, navrhovateľ získal iba 1036 dní, t.j. 2 roky a 306 dní, pričom podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného jeho bývalým zamestnávateľom L. L., v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zamestnaní III. pracovnej kategórie a v období od 01.07.1996 do 15.01.1999 pracoval v zaradení I. pracovnej kategórie, pričom predmetný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je za každý kalendárny rok opakovane potvrdený aj jeho vlastnoručným podpisom. V zmysle overenej kópie Pracovnej zmluvy z 15.04.1977 bol od 15.04.1977 prijatý do pracovného pomeru na miesto výkonu práce G. Ú., kde vykonával funkciu údržbára. Podľa overenej kópie jeho osobnej karty, vyhotovenej jeho zamestnávateľom 15.04.1977, zaslane spoločnosťou E. B.Á., T. XX, D., v období od 15.04.1977 pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 01.05.1977 ako zámočník pružiny, od 01.02.1993 pracoval ako valcovač kovov a od 01.07.1996 pracoval ako hutník neželených kovov. Podľa osobnej karty v údajoch k zápočtu na nemoc k 15.04.1977 je uvedené, že nepracuje na rizikovom pracovisku. V zmysle „Prílohy k žiadosti o dôchodok“ z 20.03.2007, potvrdenou L. K..E.. L. v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka. V zmysle „Prílohy k žiadosti o dôchodok“ z 02.02.2007, potvrdenou E. B., E..A..O.., T. XX, D., v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí takisto citovala aj oznámenie E. B., E..A..O.., T. XX, XXX XX D., správcu písomností z archívu úpadcu L. K..E.. H. L. Q. XX.XX.XXXX, kde bol potvrdený priebeh jeho zamestnania od 15.04.1977 do 30.04.1977 ako zámočník na prevádzke G.Á. N. ako údržbár, od 01.05.1977 do 31.01.1993 ako zámočník na prevádzke D., od 01.02.1993 do 30.06.1996 ako valcovač kovov na prevádzke D. a od 01.07.1996 ako hutník neželezných kovov. Súčasne podľa oznámenia E. B., E..A..O.. D. „Prílohu k žiadosti o dôchodok“ z 02.02.2007 potvrdili po konzultácii so správcom konkurznej podstaty L. L., keďže v archívnych údajoch pracovná kategória nie je uvedená. Pri zisťovaní zaradenia jeho zamestnania u zamestnávateľa L. L. do I. pracovnej kategórie od 15.01.1977 do 15.01.1999 bola Sociálna poisťovňa, pobočka E. U. H. požiadaná o spoluprácu, nakoľko v pôvodnom evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia je uvedené obdobie potvrdené iba v III. pracovnej kategórii. V ďalšom poukazovala, aké dôkazy boli zabezpečená, a to, že bolo z jeho strany predložené Čestné vyhlásenie osôb zo 06.02.2007, a to pána F. W., narodeného XX.XX.XXXX, bytom L., pána C. T., narodeného XX.XX.XXXX, bytom L. XXX a taktiež aj pána Q. I., narodené XX.XX.XXXX, bytom L.. K danému uviedla, že pobočka Sociálnej poisťovne v E. U. H. zabezpečila vyjadrenie týchto osôb (svedkov) k otázke zaradenia obdobia jeho zamestnania od 15.04.1977 do 15.01.1999 u zamestnávateľa L. L. do pracovnej kategórie, ako aj možnosť predloženia listinných dôkazov, obsahujúcich informácie o zisťovanej skutočnosti, ak nimi svedkovia disponujú a spísala zápisnicu z vyjadrenia týchto osôb k zisťovanej skutočnosti v zmysle § 189 zákona o sociálnom poistení. Na základe dožiadania Ústredia Sociálnej poisťovne bola v súlade s § 189 zákona o sociálnom poistení spísaná zápisnica o týchto skutočnostiach dňa 28.04.2014. Odporkyňa podotkla, že po posúdení obsahu zápisnice z 28.04.2014 sa skutkový stav vo veci zaradenia jeho zamestnania do I. pracovnej kategórie nezmenil, pričom dvaja z troch svedkov, ktorí sa zúčastnili ústneho pojednávania, zotrvali na svojich vyjadreniach obsiahnutých v čestnom vyhlásení zo 06.02.2007. Títo svedkovia nepredložili žiadne nové listinné dôkazy a nevysvetlili rozpor medzi ich tvrdením a obsahom pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, pričom tretí svedok sa nezúčastnil ústneho pojednávania zo zdravotných dôvodov. Ďalej odporkyňa poukazovala na potvrdenie L. L. K..E.. XXX XX L. Č.. U. z 15.02.2001, ktoré doručil dňa 24.09.2014 a v ktorom je uvedené, že v akciovej spoločnosti pracoval od 15.04.1977 do 15.01.1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke T. H.. V prílohe k žiadosti o dôchodok z 20.03.2007 potvrdzujú výkon zamestnania od 15.04.1977 do 30.06.1996 ako prevádzkový zámočník a vzhľadom na uvedené odporkyňa dospela k záveru, že toto potvrdenie s poukazom na tieto rozpory, nie je dôkazom preukazujúcim výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v danom období. Nakoľko L. K..E.. L. v zmysle tvrdenia v predmetnom potvrdení, že počas celej doby od 15.04.1977 do 15.01.1999 vykonával navrhovateľ v zamestnaní hutníka neželezných kovov - výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, pričom v pôvodných evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia má dobu zamestnania od 15.04.1977 do 30.06.1996 vykázanú v III. pracovnej kategórii, nevystavila v roku 2001 opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a nepovažuje odporkyňa tento dôkaz za hodnoverný dôkaz preukazujúci výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii aj v období od 15.04.1977 do 30.06.1996. V tejto súvislosti poukazovala na znenie § 232 zákona o sociálnom poistení (§ 108 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinnom do 31.12.2002), v zmysle ktorého zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia od vzniku sociálneho poistenia zamestnania po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie trvá. Ohľadne opatrenia podniku L., L., v ktorom bolo uložené zamestnancom, aby skontrolovali správnosť zaradenia pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie a ktoré predložil navrhovateľ k opravnému prostriedku ako listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení, odporkyňa uviedla, že z tejto listiny v žiadnom prípade nevyplýva, že evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, vystavené jeho zamestnávateľom L., L., preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia (zabezpečenia), obsahujú nesprávne údaje. Záverom konštatovala, že vzhľadom na uvedené dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, pracovná zmluva a osobná karta zamestnanca, vyhotovené zamestnávateľom L. L., v období trvania pracovného pomeru, ktoré boli nim opakovane podpísané a podľa ktorých v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenie svedkov, zápisnica spísaná podľa § 189 zákona o sociálnom poistení, potvrdenie zamestnávateľa z 15.02.2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok vystavené v roku 2007, podľa ktorých v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je po vyhodnotení všetkých dôkazov v zmysle § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení potrebné konštatovať, že čestné vyhlásenie svedkov, potvrdenie z 15.02.2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok za týchto okolností nie sú hodnovernými dôkazmi. Odporkyňa ďalej uviedla, že v priebehu jeho pracovného pomeru neboli zmenené právne predpisy upravujúce zaradenie nim vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nevyhnutným predpokladom pravdivosti obsahu potvrdenia zamestnávateľa z 15.02.2001, čestného vyhlásenia svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok z 20.03.2007, potvrdenou L. L., K..E.. a prílohy k žiadosti o dôchodok z 02.02.2007, potvrdenou E. B.Č., E..A..O.., T. XX, D., je iba omyl zamestnancov personálneho útvaru jeho bývalého zamestnávateľa, zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska a druhu vykonávanej práce, pričom tento omyl by musel trvať počas celého obdobia jeho pracovného pomeru, pričom takýto omyl u zamestnávateľa, akým boli L. L., možno považovať za vylúčený. Vzhľadom na preukázaný skutkový stav, zistený zo všetkých listinných dôkazov, obsahujúcich informácie, z ktorých vyplývajú protichodné závery, Sociálna poisťovňa za hodnoverné považuje tie listinné dôkazy, ktoré sú vyhotovené jeho bývalým zamestnávateľom v čase jeho existencie a v čase, počas ktorého jeho pracovný pomer trval. Následkom zhodnotenia obdobia od 15.04.1977 do 30.06.1996, počas ktorého bol zamestnaný u zamestnávateľa L. L., ako doby zamestnania v III. pracovnej kategórii je jeho dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení 62 rokov, pričom podľa v súčasnosti platných právnych predpisov mu nárok na starobný dôchodok vznikne dovŕšením 62. roku veku, t.j. dňa 31.08.2020. Záverom odporkyňa podotkla, že pri priznaní invalidného dôchodku doba zamestnania od 15.04.1977 do 30.06.1996 v spoločnosti L. L., bola nesprávne zhodnotená v I. pracovnej kategórii. Rovnako podotkla, že má za to, že realizuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 9Sd/14/2015-74 z 19.06.2015 týmto svojim rozhodnutím. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 21.10.2015 (č.l. 27-28 spisu) navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 24.08.2015 ako vecne správne potvrdiť. Mala za to, že navrhovateľ nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces a jeho dôchodkové nároky sú posúdené správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Pri zhodnotení obdobia dôchodkového poistenia od 15.04.1977 do 30.06.1996, počas ktorého bol navrhovateľ zamestnaný u zamestnávateľa L. L., ako doby zamestnania zaradenej do III. pracovnej kategórie, odporkyňa dospela k záveru, že navrhovateľ dosiahne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dovŕšením veku 62, t.j. k 31.08.2020. Mala za to, že napadnutým rozhodnutím realizovala rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 9Sd/14/2015-74 zo dňa 19.06.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie z 11.02.2015 o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok a v súlade s právnym názorom krajského súdu vysloveným v tomto rozsudku bol posúdený návrh navrhovateľa na starobný dôchodok a bolo vydané nové už nové napadnuté rozhodnutie. Ohľadne priznania invalidného dôchodku navrhovateľovi uviedla, že v danom konaní bolo zistené, že invalidný dôchodok bol vypočítaný vo vyššej sume ako patril, a to z dôvodu, že obdobie dôchodkového poistenia od 15.04. do 30.06.1996 bolo nesprávne zhodnotené v I. pracovnej kategórii, hoci malo byť zhodnotené v III. kategórii a z uvedeného dôvodu bol invalidný dôchodok znížený rozhodnutím z 21.03.2014 (ktoré je právoplatné). Podotkla, že pri zhodnotení uvedeného obdobia dôchodkového poistenia (od 15.04.1977 do 30.06.1996) vychádzala z obsahu tlačiva „Prílohy z žiadosti o dôchodok“ potvrdeného E. B., E..A..O.., ktorá bola do obchodného registra zapísaná 14.12.1999 a s touto nebol navrhovateľ v pracovnom pomere a preto nie je táto spoločnosť oprávnená na potvrdzovanie skutočností, týkajúcich sa práce a pracovného pomeru navrhovateľa, uzavretého so zamestnávateľom L. L.. Mala za to, že vykonala dokazovanie v súlade s § 195 ods. 3 zákona na účely posúdenia nároku navrhovateľa na starobný dôchodok, pričom podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa nachádzajú v evidencii Sociálnej poisťovne, navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení získal 1036 dní, t. j. 2 roky a 306 dní. Nakoľko podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného bývalým zamestnávateľom navrhovateľa L. L. v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zamestnaní III. pracovnej kategórie a v období od 01.07.1996 do 15.01.1999 pracoval v zamestnaní I. pracovnej kategórie. V zmysle pracovnej zmluvy z 15.04.1977 bol prijatý do pracovného pomeru dňom 15.04.1977 na miesto výkonu práce G. Ú., kde vykonával funkciu údržbára, pričom z overenej kópie jeho osobnej karty, vyhotovenej jeho zamestnávateľom 15.04.1977 zaslanej spoločnosťou E. B., navrhovateľ v období od 15.04.1977 pracoval ako zámočník v zámočníckej dielni, od 01.05.1977 ako zámočník D.A., od 01.02.1993 pracoval ako valcovač kovov a od 01.07.1996 ako hutník neželezných kovov, pričom podľa osobnej karty v údajoch zápočtu na nemoc k 15.04.1977 je uvedené, že nepracuje na rizikovom pracovisku. Podľa prílohy k žiadosti o dôchodok z 20.03.2007, potvrdenou L. K..E.. L. navrhovateľ od 15.04.1977 do 30.06.1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka a podľa prílohy k žiadosti o dôchodok z 02.02.2007, potvrdenou E. B. E..A..O.., T. XX, D., v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 vykonával práce prevádzkového zámočníka. Takisto podľa oznámenia E. B., E..A..O.. správcu písomností z archívu úpadcu L. L., K..E.. v konkurze z 10.06.2008 bol potvrdený priebeh jeho zamestnania od 15.04.1977 do 30.04.1977 ako zámočníka prevádzke G. N. ako údržbár, od 01.05.1977 do 31.01.1993 ako zámočníka na prevádzke D., od 01.02.1993 do 30.06.1996 ako valcovač kovov na prevádzke D. a od 01.07.1996 ako hutník neželezných kovov, pričom podľa oznámenia E. B., E..A..O.., ktorá tvorí prílohu k žiadosti o dôchodok z 02.02.2007 vyplýva, že v archívnych údajoch pracovní kategória nie je uvedená. Vo svojom vyjadrení sa zaoberala aj Čestným vyhlásením osôb zo 06.02.2007 pána F. W., C. T. a Q. I., pričom odporkyňa zabezpečila vyjadrenie týchto svedkov v otázke zaradenia obdobia zamestnania navrhovateľa od 15.04.1977 do 15.01.1999 u zamestnávateľa L. L. do pracovnej kategórie, ako aj možnosť predloženia listinných dôkazov, obsahujúcich informácie o zisťovanej skutočnosti, ak nimi disponujú a bola písaná aj zápisnica z 28.04.2014 na pobočke v E. U. H., pričom dvaja z prítomných svedkov zotrvali na svojich tvrdeniach. Títo svedkovia nepredložili žiadne nové listinné dôkazy a nevysvetlili rozpor medzi ich tvrdením a obsahom pôvodných evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Odporkyňa vo svojom vyjadrení poukazovala na rozporuplnosti v potvrdení zamestnávateľa L. L., K..E.. z 15.02.2001, ktoré bolo doručené zo strany navrhovateľa odporkyni 24.09.2014 kde je uvedené, že v akciovej spoločnosti pracoval od 15.04.1977 do 15.01.1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke T. H., pričom v prílohe k žiadosti o dôchodok z 20.03.2007 títo potvrdzujú jeho výkon zamestnania od 15.04.1977 do 30.06.1996 ako prevádzkový zámočník a vzhľadom na tieto skutočnosti odporkyňa dospela k záveru, že toto potvrdenie nie je dôkazom preukazujúcim výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedené dôkazné materiály, ktorými sú pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, pracovná zmluva a osobná karta zamestnanca vyhotovené zamestnávateľom L. L. v období trvania pracovného pomeru, opakovane podpísané navrhovateľom, podľa ktorých v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do III. pracovnej kategórie a čestné vyhlásenie svedkov, zápisnica spísaná podľa § 189 zákona č. 461/2003 Z. z., potvrdenie zamestnávateľa z 15.02.2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok, vyhotovené v roku 2007, podľa ktorých v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, je odporkyňa názoru, že čestné vyhlásenie svedkov, potvrdenie z 15.02.2001 a prílohy k žiadosti o dôchodok za týchto okolností nie sú hodnovernými dôkazmi. Keďže v priebehu pracovného pomeru navrhovateľa neboli zmenené právne predpisy, upravujúce zaradenie ním vykonávaného zamestnania do zvýhodnenej pracovnej kategórie nevyhnutným predpokladom pravdivosti obsahu potvrdenia zamestnávateľa z 15.02.2001, čestného vyhlásenia svedkov a prílohy k žiadosti o dôchodok z 20.03.2007, potvrdenou L. L., K..E.. a prílohy k žiadosti o dôchodok z 02.02.2007, potvrdenou E. B.U., E..A..O.. D., je iba omyl zamestnancov personálneho útvaru jeho bývalého zamestnávateľa, zodpovedných za vyhotovenie evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnancov a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska druhu vykonávanej práce, pričom tento omyl by musel trvať počas celého obdobia pracovného pomeru. Takýto omyl u zamestnávateľa, akým boli L. L., však možno považovať za vylúčený. § Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2003 (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení), Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom do 31.12.2003), Zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení (v znení účinnom do 31.12.2003), Do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. - Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon o sociálnom poistení), Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. + Pokiaľ sa týka odvolacej námietky navrhovateľa v podanom návrhu zo dňa 31.08.2015, majúc za to, že v rozhodnom období bol zaradený do I. pracovnej kategórie a z toho dôvodu, že nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne o nepriznaní starobného dôchodku súd poukazuje na to, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí zo dňa 24.08.2015 podrobne v súlade s ustanoveniami § 196 ods. 7, § 209 ods. 1 a 2, § 195 ods. 3 a § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení vysporiadala so všetkými skutočnosťami, dôležitými na posúdenie nároku navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, od 31.08.2013. Rovnako v súlade s rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 9Sd/14/2015-74 zo dňa 19.06.2015 sa vysporiadala aj s potvrdením vystaveným spoločnosťou L. L., K..E.. zo dňa 15.02.2001, z ktorého vyplývalo, že navrhovateľ pracoval v ich akciovej spoločnosti od 15.04.1977 do 15.01.1999 ako hutník neželezných kovov na prevádzke T. H., čím v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov bolo jeho pracovné zaradenie treba považovať ako za pracovné zaradenie v I. pracovnej kategórii. Súd má za to, že odporkyňa náležitým spôsobom vyhodnotila jednak svedecké výpovede svedkov F. W., C. T. a Q. I., ktoré následne boli zachytené aj v Zápisnici o ústnom pojednávaní z 28.04.2014 a rovnako dôsledne aj vyhodnotila potvrdenie L. L., K..E.. z 15.02.2001 č. U., ktoré potvrdzovalo jeho výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v tomto období. Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadala aj s otázkou, či pracovné zaradenie navrhovateľa v období od 15.04.1977 do 15.01.1999 má byť považované za zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie, respektíve do III. pracovnej kategórie, čo ovplyvňuje navrhovateľov nárok na starobný dôchodok, nakoľko v prípade potvrdenia záverov odporkyne, by navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení až dovŕšením 62. roku veku, t.j. 31.08.2020, a nie ako požadoval dňom 31.08.2013, teda pri zohľadnení jeho pracovného zaradenia v I. pracovnej kategórii v danom období. Súd má za to, že odporkyňa vyčerpávajúcim spôsobom objasnila svoju správnu úvahu, v zmysle ktorej dospela k tomu, že pôvodné evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, pracovná zmluva zo dňa 15.04.1977, v zmysle ktorej bol navrhovateľ zaradený na miesto výkonu práce mechanická údržba, kde vykonával funkciu údržbára, ako aj jeho Osobná karta zamestnanca, vyhotovená zamestnávateľom L. L. v období trvania pracovného pomeru, ktorá bola navrhovateľom opakovane podpísaná a v zmysle ktorej v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval v zaradení do III. pracovnej kategórie, potvrdenie správcu písomnosti (E. B., E..A..O..) po úpadcovi L. L. zo dňa 10.06.2008, kde bol potvrdený priebeh jeho zamestnania od 15.04.1977 do 30.04.1977 ako zámočník na prevádzke G.Č. N., od 01.05.1977 do 31.01.1993 ako zámočník na prevádzke D., od 01.02.1993 do 30.06.1996 ako valcovač kovov na prevádzke D. a od 01.07.1996 ako hutník neželezných kovov, preukazujú, že navrhovateľ bol zaradený v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 do III. pracovnej kategórie, pričom súd ma zato, že vyššie citované listiny sú hodnoverným dôkazom na preukázanie zaradenia navrhovateľa v III. pracovnej kategórii. Rovnako odporkyňa náležitým spôsobom v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 195 ods. 1, § 196 ods. 7 a § 209 ZoSP) vo svojom rozhodnutí presne a úplne zistila skutočný stav veci a uviedla všetky dôkazy, ktoré boli podkladom jej rozhodnutia. Objasnila svoju správnu úvahu a vyhodnotila rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech navrhovateľa a tieto jednotlivé dôkazy vyhodnotila samostatne, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a jasne, zrozumiteľne a presvedčivo sa vysporiadala s tým - prečo dôkazy - svedecké výpovede svedkov (F. W., C. T., Q. I.) a nimi vystavené Čestné vyhlásenie z 06.02.2007 ako aj ich výpovede zachytené do zápisnice zo dňa 28.04.2014 (dvoch z nich), ďalej potvrdenie zamestnávateľa L. L., K..E.. z 15.02.2001 (doručené odporkyni dňa 24.09.2014) preukazujúce, že v období od 15.04.1977 do 30.06.1996 pracoval navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, a ktoré sú v rozpore s listinami vyhotovenými zamestnávateľom navrhovateľa počas trvania jeho pracovného pomeru, ktoré sú navyše navrhovateľom aj vlastnoručne podpísané, nie sú hodnovernými dôkazmi. Súd sa stotožňuje s názorom odporkyne prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, že v prípade, ak by mali byť tieto dôkazy vyhodnotené ako vierohodné potom všetky ostatné dôkazy, ktoré boli vypracované zamestnávateľom navrhovateľom a aj navrhovateľom vlastnoručne podpísané, vyhodnotené ako nevierohodné, a to aj napriek tomu, že boli vyhotovené pracovníkmi personálneho oddelenia ešte počas trvania navrhovateľovho pracovného pomeru. Teda zo strany zamestnancov personálneho útvaru jeho zamestnávateľa (L. L.), ktorí boli zodpovední za vyhotovenie Evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia a za vedenie osobných listov zamestnancov v otázke určenia pracoviska a druhu vykonávanej práce, by muselo ísť o dlhodobý omyl, ktorý by musel trvať počas celého obdobia jeho pracovného pomeru, teda aj v období od 15.04.1977 do 30.6.1996 (neuveriteľných 19 rokov), pričom pravdepodobne by ten omyl museli odstrániť samovoľne, keď dňom 01.07.1996 ho podľa záznamov zaradili ako hutníka neželezných kovov so zaradením do I. pracovnej kategórie, čo už navrhovateľ nenamieta. Možno sa len stotožniť s názorom odporkyne, že takýto dlhodobý omyl je v podstate vylúčený. Súd k danému dodáva, že aj navrhovateľ mohol tento ním tvrdený chybný stav v jeho osobných listoch odstrániť, pokiaľ by namietal skutočnosti uvedené v jeho Evidenčných listoch preukazujúce jeho zaradenie do III. pracovnej kategórie v čase ich vyhotovenia, teda jednotlivé za príslušné roky (1977 až 1996). Nemožno v jeho prípade použiť v jeho prospech ani opatrenie podniku L. L., ktorým bolo uložené zamestnancom, aby skontrolovali správnosť zaradenia pracovníkov do I. a II. pracovnej kategórie, nakoľko ako odporkyňa správne uviedla z tejto listiny nemožno vyvodzovať, že evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa preukazujúce obdobie dôchodkového poistenia (zabezpečenia) obsahujú nesprávne údaje. Záverom súd uzatvára, že s poukazom na odôvodnenie pracovného zaradenia navrhovateľa do III. pracovnej kategórie a prečo nemôže byť považované za zaradenie do I. pracovnej kategórie v rozhodnom období, t.j. od 15.04.1977 do 30.06.1996 a správna úvaha, ktorou bola odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vedená a ktorú aj náležitým spôsobom rozviedla, má súd za to, že predmetné rozhodnutie odporkyne možno ako vecne správne potvrdiť, pričom odporkyňa vec správne právne posúdila s prihliadnutím na príslušné právne ustanovenia a jej závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Takisto náležitú pozornosť venovala jednak dôkazom svedčiacich v prospech navrhovateľa, ako aj v jeho neprospech a tieto dôkazy a závery z nich plynúce správne podriadila príslušným právnym ustanoveniam. Z daného teda vyplýva, že zohliadniac doby zamestnania navrhovateľa so zaradením do III. pracovnej kategórie, odporkyňa správe dospela k záveru, že navrhovateľ dosiahne dôchodkový vek dovŕšením veku 62, t.j. k XX.XX.XXXX (§ 65 ods. 2 ZoSP). Odporkyňa náležitým spôsobom vyhodnotila aj nedostatky jej vytýkané v ostatnom rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach č. 9Sd/14/2015-74 z 19.06.2015. Rovnako odporkyňa aj v napadnutom rozhodnutí poukázala na to, že v prípade priznania invalidného dôchodku navrhovateľovi bolo nesprávne zhodnotené jeho pôsobenie v I. pracovnej kategórii v čase od 15.04.1977 do 30.06.1996, čím sa vysporiadala aj s jeho námietkou, že niektoré odbory Sociálnej poisťovne mu tieto dôkazy nim predložené uznali a iný odbor mu tieto dôkazy neuznal. Z konania následne vyplynulo, že postupom odporkyne došlo k zníženiu jeho invalidného dôchodku rozhodnutím z 21.03.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť, pričom sám navrhovateľ potvrdil, že voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie nepodal. Preto súd má za to, že odporkyňa správnou úvahou, vedúcou ju k tomu, prečo pôsobenie navrhovateľa nemohlo byť zaradené do I. pracovnej kategórie v zmysle citovaných právnych predpisov (§ 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 14 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení), ale mohlo byť zaradené len do III. pracovnej kategórie sa opierala o listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom, ako aj v dávkovom spise odporkyne a potvrdzuje jej správnu úvahu, ktorá sa odrazila vo výroku napadnutého rozhodnutia. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti, na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods. 3 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 24.08.2015 ako vecne správne potvrdil. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný a nemá preto právo na náhradu trov konania, odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.