Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/159/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116154 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7804116154.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu T.. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. U. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom, AK so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca č. 9, proti žalovanému T.. B. Č. - R., A. A. Z. Z. C., L. Č.. X, T.U.: XX XXX XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Allianz - Slovenskej poisťovne a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.1.2013 č.k. 9C/137/2004-770 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 24.1.2013 č.k. 9C/137/2004-795 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z r u š u j e uznesenie zo dňa 24.1.2013 č. l. 795. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 46.589,90 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku taktiež uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na náhradu škody z ublíženia na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX spôsobenej nákladným motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný. Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 9.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Co/46/2011 zo dňa 27.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.10.2012 bolo súdom rozhodnuté o základe nároku žalobcu na náhradu škody, keď bola ustálená miera účasti žalovaného na vzniku tejto škody v rozsahu 70 %. V dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa ďalej uviedol, že žalobca svoj nárok v priebehu konania upravoval, čo do výšky a to tak, že z titulu bolestného uplatnil sumu 94.971,- eur za 476,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia uplatnil sumu 190.201,- eur, spolu teda sumu 285.172,- eur a túto zmenu žaloby súd prvého stupňa pripustil uznesením zo dňa 9.11.2010. Následne poukázal na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o základe nároku žalobca žiadal priznať 70% zo 100-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajúc z bodov ustálených znalcom MUDr. Krokavcom, čo v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 66.479,07 eur z titulu bolestného a sumu 103.140,70 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Pri ustaľovaní výšky nároku žalobcu vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania podaného znalcom MUDr. Petrom Krokavcom č. 1/2010. Konštatoval, že znalec ustálil výšku bodového ohodnotenia z titulu bolestného na sumu 476,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na 955 bodov. K posudku o sťažení spoločenského uplatnenia podaného vo veci MUDr. Hrubalom dňa 10.1.2003 znalec uviedol, že rešpektujúc konzultačný posudok pribratého znalca z odvetvia psychiatrie mal za to, že posudok MUDr. Hrubalu bol vydaný predčasne pred ustálením zdravotného stavu žalobcu, nakoľko závažné poranenie mozgu žalobcu bolo v tom čase v štádiu liečenia, pričom priemerná doba liečenia pri podobnom poranení trvá 6 až 12 mesiacov podľa klinických príznakov poranení, u ostatných porúch ako sú poruchy reči, chovania, psychasténie, neurastenie sa upravujú pomaly a ich ustálenie trvá niekedy až 24 mesiacov. Na základe toho uzavrel bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia za: - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy hodnotou 500 bodov - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach, okrem poranenia hlavy v 1/2 plnej hodnoty, teda v hodnote 300 bodov, - poškodenie tváre sprevádzané funkčnými poruchami - poúrazová plytká dolná ústna predsieň po kostnom defekte a jazvy na tvári vzbudzujúce pozornosť, súcit, ošklivosť stredne ťažkého stupňa u muža v 1/2 hodnoty - 100 bodov - traumatické poškodenie vetvy trojklanného nervu (ložiskový nerv sánky) hodnotené v 1/2 v hodnote 25 bodov - strata piatich zubov hodnotená v 1/2 plnej hodnoty, t.j. 30 bodov spolu takto ustálil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 955 bodov. Tento znalecký posudok bol podaný dňa 29.4.2010. S poukazom na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom vyporiadaval sa súd prvého stupňa s jej dôvodnosťou v súlade s ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v tomto smere konštatoval, že žalobcom uplatnené nároky uvedené v rozšírení žaloby v písomnom podaní zo dňa 28.9.2010 na základe záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Krokavca prevyšujúce pôvodne uplatnené nároky z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia so zreteľom na vznesenú námietku premlčania považoval za premlčané, keďže ku rozšíreniu žaloby došlo po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá pre účely hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ohľadom fyzických poúrazových zmien uplynula dňa XX.XX.XXXX a ohľadom ostatných psychických porúch dňa XX.XX.XXXX. Následne s poukazom na ust. § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 3, ako § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. konštatoval, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa XX.XX.XXXX, preto pri posúdení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z právnej úpravy v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a zo znaleckého posudku MUDr. Petra Krokavca, ktorým bol ustanovený počet bodov z titulu bolestného na 476,85 bodov. Pri hodnote 60,- Sk za jeden bod predstavuje sumu 57.300,- Sk. Vychádzajúc z výsledkov uvedeného znaleckého posudku MUDr. Krokavca voľnou úvahou dospel k záveru, že v prípade žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Považoval za preukázané, že pri dopravnej nehode žalobca utrpel ťažké zranenie hlavy, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný, podrobil sa operačnému zákroku, na tlmenie bolestí mu boli podávané analgetiká, bola nutná pevná fixácia čeľuste od XX.XX.XXXX V. XX.XX.XXXX, ktoré žalobcovi spôsobili sťaženie zdravotnej pohody, preto súd dospel k záveru, že primerané odškodnenie bolestného je desaťnásobok základného bodového ohodnotenia, čomu zodpovedá suma 9.497,11 eur. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku zistení znalca dospel aj súd k záveru, že u žalobcu v dôsledku utrpeného úrazu došlo ku kvalitatívnej zmene jeho uplatnenia v osobnom, pracovnom živote, jeho uplatnenia sa v spoločnosti, ako aj v športovej oblasti, čo spočíva v tom, že v pracovnej oblasti je schopný vykonávať skôr stereotypné práce a v dôsledku zmenených psychických schopností došlo k poklesu jeho podnikateľských aktivít. Skutočnosť, že žalobca je vedený ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti N., A..P..U.., nie je dôkazom toho, že u neho nedošlo ku psychickým zmenám, ktoré uvádzajú znalci v znaleckom posudku (v konzultačnom psychiatrickom posudku), k spomaleniu jeho osobnosti a k strate jeho pôvodnej pracovnej výkonnosti. Takýmto dôkazom nie sú ani zmluvy o prevode nehnuteľností vlastnícky patriacich blízkym príbuzným žalobcu, jeho M. Q. K., ktoré svedčia iba o usporiadaní majetkových vzťahov v ich rodine. S poukazom na záver MUDr. Greškovej v konzultačnom znaleckom posudku mal za to, že vnímanie reality u žalobcu nebolo a nie je narušené, preto žalobca obsahu zmlúv rozumie, avšak uzavretie týchto zmlúv medzi blízkymi príbuznými nepreukazuje tvrdenie vedľajšieho účastníka o nezmenených psychických schopnostiach žalobcu v porovnaní s predúrazovým obdobím. Konštatoval, že trvalá zmena osobnosti žalobcu bola preukázaná lekárskymi a psychologickými vyšetreniami. Spomalenie osobnosti má vplyv na všetky oblasti jeho života napriek tomu, že podľa svojho vyjadrenia nebol uznaný za invalidného a je schopný sa o seba postarať, vykonávať bežné činnosti v domácnosti. Vychádzajúc z týchto úvah súd dospel k záveru, že psychické zmeny, ktoré nastali u žalobcu a boli preukázané znaleckým posudkom MUDr. Krokavca odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v počte 955 bodov na 30-násobok, čo vo finančnom vyčíslení predstavuje 57.060,34 eur (1.719.000,- Sk). Celkovú výšku odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia takto spolu ustálil na sumu 66.557,45 eur. S poukazom na ustálený záver o tom, že aj žalobca ako poškodený sa podieľa na zavinení dopravnej nehody vo výške 30% priznal mu náhradu obidvoch nárokov znížených z uvedenej sumy o 30%. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku podali včas odvolanie vedľajší účastník, ako aj žalobca. Vedľajší účastník žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a písm. f/ O.s.p.. V odvolaní uviedol, že z rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že tento vzal do úvahy vznesenú námietku premlčania nárokov titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a časť nároku v znení rozšíreného návrhu zo dňa 28.9.2010 preto považoval za premlčanú. V nadväznosti na to však nie je zrejmé ako aplikoval uvedené ustanovenie § 106 OZ o premlčaní, keďže jeho rozhodnutie je v rozpore s takýmto záverom. Pri ustálení mimoriadnej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia totiž vychádzal u oboch nárokov práve z tohto rozšíreného návrhu žalobcu zo dňa 28.9.2010, keď u bolestného vychádzal z celkového počtu 476,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 955 bodov. V prípade, ak by súd vychádzal iba z bodového ohodnotenia mal by nárok z titulu bolestného vychádzať z celkového počtu 431,85 bodov a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia z 255 bodov. S poukazom na tieto nejasnosti považuje vedľajší účastník rozsudok súdu prvého stupňa za nesprávny. Žalobca vo svojom odvolaní žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Svoje odvolanie zakladal na tom, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal predovšetkým skutočnosť, že súd dostatočne nezohľadnil závažnosť poranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode a to s poukazom na ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Má za to, že súdom priznané bolestné vo výške 10-násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia je nedostatočné, nepostačuje na primerané zmiernenie následkov. S poukazom na bod I ods. 1 vyhlášky má za to, že za bolesti sa považuje aj sťaženie zdravotnej pohody ako sú závažné psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Zranenia, ktoré utrpel boli mimoriadne bolestivé, mal po nich hlboké rany na tvári, otvorenú trojnásobnú zlomeninu sánky, zlomeninu prednej steny čeľuste, vyrazené zuby a najmä ťažké pomliaždenie mozgu. Funkčnosť spôsobu reparácie týchto následkov je neistá, sprevádzaná dlho trvajúcimi bolesťami, hučaním v hlave, obmedzeniami pri stravovaní s vnímaním chuti konzumovanej stravy, dlhotrvajúce bolesti v krku, nespavosť, výrazné artikulačné ťažkosti a pod.. Rovnako ohľadne nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia považuje priznané odškodnenie vo výške 30-násobku bodového ohodnotenia za nedostatočné, nezohľadňujúce závažnosť trvalých následkov úrazu. Poukázal na svoj zdravotný stav, ako aj spôsob života pred úrazom a má za to, že po utrpení úrazu sa v jeho živote všetko zmenilo. Objektívnymi vyšetreniami bolo preukázané štrukturálne poškodenie mozgu, trvalé narušenie mozgových štruktúr, výrazné spomalenie mozgovej aktivity, kvalitatívne zníženie duševnej činnosti, čo spôsobilo trvalú zmenu jeho osobnosti, zmenu kvality jeho života, zníženie výkonnosti, výdrže, poruchy spánku, poruchy nálady, neschopnosť tešiť sa, depresívne a úzkostné stavy, bolesti hlavy a závraty. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (vzhľadom k tomu, že rozsudok zrušuje) a na základe toho dospel k záveru, že odvolania žalobcu aj vedľajšieho účastníka sú dôvodné. Súd prvého stupňa zaťažil svoje konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odôvodnenie rozsudku založil na záveroch, ktoré sú pre vzájomnú rozpornosť a ich nedostatok nepreskúmateľné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok na náhradu škody na zdraví a to tak z titulu bolestného, ako aj z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Tento svoj nárok počas konania opakovane čo do výšky upravoval, do 8.10.2010 vždy však vychádzajúc z výšky bodového ohodnotenia vykonaného MUDr. Hrubalom dňa 10.1.2003, teda z bodového ohodnotenia bolestného vo výške 431,85 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 225 bodov. Úpravy žaloby teda spočívali v zvyšovaní násobkov bodového ohodnotenia vykonaného MUDr. Hrubalom. Naposledy bola takto žaloba upravená žalobcom na pojednávaní dňa 8.10.2010 na sumu 94.971,- eur z titulu bolestného a 190.201,- eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Takto upravenú zmenu žaloby súd pripustil uznesením na pojednávaní dňa 6.11.2010. Toto však nebola posledná úprava žaloby vzhľadom k tomu, že po právoplatnom ustálení miery spoluzavinenia žalobcu vo výške 30% jeho právny zástupca nárok opätovne upravoval na pojednávaní dňa 18.12.2012 vychádzajúc z bodového ohodnotenia vykonaného znalcom MUDr. Krokavcom a to z titulu bolestného na sumu 66.479,07 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na 103.140,70 eur, ktoré sumy mali zodpovedať výške 70% zo 100-násobku bodového ohodnotenia. Z uvedeného vyplýva, že táto posledná úprava žaloby spočíva v jej čiastočnom späťvzatí oproti poslednej súdom pripustenej zmene žaloby. Súd prvého stupňa však už túto poslednú úpravu úplne pominul, nerozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby a tak ani nie je zrejmé o nárokoch v akej výške v rozsudku rozhodoval. Takýmto postupom zaťažil konanie závažným procesným pochybením bez odstránenia ktorého nie sú podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci. Za dôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka ohľadne nejasnosti ako sa súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku vyporiadal s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania. Táto nejasnosť vyplýva z toho, že na jeden strane súd prvého stupňa konštatoval, že žalobcom uplatnené nároky uvedené v rozšírení žaloby zo dňa 28.9.2010 na základe záverov znaleckého posudku znalca MUDr. Krokavca prevyšujúce pôvodne uplatnené nároky považoval za premlčané, keďže k rozšíreniu žaloby došlo po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Na druhej strane však v ďalšej časti odôvodnenia pri ustaľovaní výšky bodového ohodnotenia vychádzal práve z výšky bodového ohodnotenia vykonaného v tomto znaleckom posudku znalca MUDr. Krokavca zo dňa 29.4.2010, keď bodové hodnotenie bolestného ustálil na 476,86 bodov a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia na 955 bodov. Teda z bodového ohodnotenia, ktoré bolo vykonané po uplynutí premlčacej lehoty. Výška bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku MUDr. Krokavca vychádza totiž z ďalších diagnóz, ktoré v predchádzajúcom posudku MUDr. Hrubalu neboli vôbec ohodnocované. Pre túto rozpornosť sú závery súdu prvého stupňa v tomto smere absolútne nepreskúmateľné. K otázke posúdenia dôvodnosti námietky premlčania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§ 106 ods. 1,2 Obč. zák.). Pri právach na náhradu škody je stanovená premlčacia doba subjektívna, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď došlo ku škodnej udalosti. Právo na náhradu škody na zdraví nie je obmedzené objektívnou premlčacou lehotou, lebo tieto škody sa môžu prejaviť aj po niekoľkých rokoch. Preto sa toto právo premlčuje po uplynutí subjektívnej doby. Pre začiatok subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vedomosť o škode znamená nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, posúdenie sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Súdna prax v súvislosti s uplatňovaním nárokov z poškodenia na zdraví s poukazom na citované zákonné ustanovenie uzavrela, že sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, keď je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, nemoci z povolania alebo inom poškodení zdravia, prípadne po ich zhoršení považovať za ustálený a kedy možno posúdiť aký, prípadne, či vôbec má zmenný zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné a spoločenské potreby alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Až vtedy má totiž poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu zistiť. Posúdenie otázky, či je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z hľadiska nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia závisí od odbornej otázky, teda od odborného stanoviska lekára. S poukazom na tieto závery nemožno považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodujúci dátum, kedy bolo vykonané bodové ohodnotenie. Samotné vykonanie bodového ohodnotenia totiž nie je právne významné, ale rozhodujúci je moment ustálenia zdravotného stavu poškodeného tak, že z odborného hľadiska je možné bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonať. Z tohto hľadiska teda možno považovať za právne významné vyjadrenia znalca MUDr. Krokavca v znaleckom posudku, ktorý uviedol, že bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vykonané dňa 10.1.2003 (k úrazu došlo dňa XX.XX.XXXX) bolo vykonané predčasne v čase, keď nebol zdravotný stav žalobcu ustálený do takej miery, aby bolo možné posúdiť, či ten zanechá a ak áno, v akom rozsahu aj trvalé následky, teda následky z hľadiska sťaženia jeho spoločenského uplatnenia. Znalec v posudku zaujal názor, že fyzické poúrazové zmeny sú ustálené do 12 mesiacov od úrazu, avšak poruchy reči, chovania, psychasténie, neurastenie sa upravujú až do 24 mesiacov od úrazu. Vychádzajúc z toho, že k úrazu žalobcu došlo dňa XX.XX.XXXX a k ustáleniu jeho psychických následkov došlo po 24 mesiacoch (XX.XX.XXXX) od tohto dátumu začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z hľadiska vyššie uvedených psychických následkov. Táto teda uplynula dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ teda žalobca nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za diagnózy, ktoré boli ustálené až v znaleckom posudku znalca MUDr. Krokavca dňa 29.4.2010 tento uplatnil 8.10.2010, stalo sa tak zjavne po uplynutí premlčacej lehoty. Pri takomto závere teda súd prvého stupňa ani nemohol vychádzať pri ustaľovaní výšky bodového ohodnotenia za tie následky, ktoré boli obodovateľné po uplynutí 24 mesiacov od utrpenia úrazu, avšak bodové ohodnotenie bolo vykonané až s veľkým časovým odstupom, teda v roku 2010. V súvislosti s odôvodnením nároku na zvýšenie odškodnenia bolestného odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z ust. § 7 ods. 3 vyhl. č . 32/1965 Zb. vyplýva, že náhrada za bolesť je relatívne samostatnou zložkou náhrady škody na zdraví a ide o náhradu tzv. nemateriálnej ujmy, ktorá predstavuje jednorazové odškodnenie za vytrpené bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením a odstraňovaním následkov. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje podľa zásad a sadzieb jednotlivých bodov uvedených v prílohe vyhlášky a patrí za vytrpenú bolesť. Za bolesť podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody ako sú závažné psychické zmeny poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky treba vyvodzovať predovšetkým z okolností vymedzených v bode I ods. 6 citovaných zásad. Ak ani zvýšenie odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačia na primerané zmiernenie ich následkov s prihliadnutím na rozsah a povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú, komplikovanú liečbu ako aj jej trvanie. Pre záver o existencii dôvodov hodných osobitných zreteľa musí súd mať potrebné skutkové podklady, v rámci svojej voľnej úvahy musí vždy náležite odôvodniť aké zvýšenie náhrady s prihliadnutím k mimoriadnej povahe a okolnostiam konkrétneho prípadu považuje za primerané. S poukazom na vyššie uvedené zásady nepovažuje preto odvolací súd odôvodnenie náhrady za zvýšenie náhrady za bolestné za dostatočné. Súd totiž žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver o mimoriadnej povahe a okolnostiach konkrétneho prípadu odôvodňujúcich zvýšenie bolestného. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne sa zákonným spôsobom vyporiadať s dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania, ustáliť základ nároku na odškodnenie bolestného ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia na základe bodového ohodnotenia, ktoré bolo vykonané pred uplynutím premlčacej lehoty a svoj záver o odôvodnenosti mimoriadneho zvýšenia tak bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia náležite odôvodniť, pridržiavajúc sa pritom záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Predovšetkým bude povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa s výškou uplatneného nároku po zmene žaloby vykonanej zástupcom žalobcu na pojednávaní dňa 8.10.2010 a takto rozhodnúť o celom predmete konania. Uznesením zo dňa 24.1.2013 (č.l. 795) súd prvého stupňa vyrubil žalovanému súdny poplatok za prvostupňové konanie vo výške 2.795,- eur podľa položky č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov a § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a poplatkovú povinnosť mu neukladať. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil pokiaľ mu uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok napriek tomu, že nebolo ešte právoplatne rozhodnuté o tom, či a v akom rozsahu bude nároku žalobcu vyhovené a teda nie je zrejmá ani výška poplatku za prvostupňové konanie a preto je uznesenie vydané v rozpore s ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. Za nesprávnu považuje aj ustálenú výšku samotného súdneho poplatku predstavujúcu 6% z priznanej istiny s poukazom na to, že súdny poplatok by sa mal vyrubiť vo výške, v akej to upravovala právna úprava v čase začatia konania, teda dňa XX.XX.XXXX. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Z obsahu uznesenia vyplýva, že žalovanému bola povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu uložená podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Podľa tohto ustanovenia, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podmienkou pre uloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok žalovanému je skutočnosť, že žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov a jeho nároku bolo aspoň sčasti vyhovené. Je teda zjavné, že pre uloženie tejto povinnosti žalovanému je dôležitý výsledok konania vo veci samej, teda meritórne rozhodnutie súdu, ktorý by mal byť základom pre výpočet súdneho poplatku. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa tohto ustanovenia môže byť odporcovi uložená v rozhodnutí vo veci samej (napr. v rozsudku), ale aj osobitným uznesením a to aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej. S poukazom na tieto dôvody teda nepovažuje odvolací súd dôvodné odvolanie žalovaného iba s poukazom na skutočnosť, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok mu bola uložená pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej. Takúto povinnosť možno žalovanému totiž uložiť aj pred právoplatným rozhodnutím vo veci samej, pokiaľ už bolo vo veci vydané prvostupňové rozhodnutie. S poukazom na to, že povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok v takomto prípade kopíruje výsledok konania vo veci samej, pokiaľ dôjde k zrušeniu rozsudku vo veci samej možno považovať za predčasné aj uznesenie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok a preto odvolací súd s poukazom na to, že zrušil rozsudok vo veci samej, zrušil aj uznesenie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť súdny poplatok. O tejto povinnosti rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci samej, prípadne osobitným uznesením po skončení konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.