Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7804116154 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7804116154.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu T.. M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. C. U.Q. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Dubovským, advokátom so sídlom v Rožňave, Akademika Hronca 9, proti žalovanému T.. B. Č. - R., A. A. Z. C., L. X, T.: XX XXX XXX, za účasti intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, IČO: 00151700, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 30. júna 2015 č.k. 9C/137/2004 - 833 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku. Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 16.685,20 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti konanie zastavil a vyslovil, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody na zdraví, vzniknutej v dôsledku poškodenia zdravia utrpeného pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, ku ktorej došlo na ceste I. triedy č. T../. O. W. Z. U. P. U. XX.XX hod. tak, že žalobca viedol motorové vozidlo zn. K., N.: C. XX-XX, do ktorého zozadu narazil vodič kamióna zn. P. M., N.: Z. XXX Q. spolu s návesom N.: Z. XXX S., ktorých prevádzkovateľom bol žalovaný. Dopravná nehoda mala u žalobcu za následok pomliaždenie mozgu v spánkovej oblasti vpravo, zlomeninu tela sánky vľavo s posunutím úlomkov, zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu ďasnového výbežku sánky so stratou kosti, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na tvári vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na brade vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na dolnej mihalnici pravého oka, vyrazenie piatich zubov a pomliaždenie hrudnej steny, ktorých celkové liečenie malo za následok takmer šesť mesačnú práceneschopnosť žalobcu, ktorý bol hospitalizovaný, podrobil sa bolestivej liečbe, operačnému zákroku a následnej pooperačnej a rehabilitačnej liečbe. Žalobca predložil lekársky posudok o hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podaného MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc. zo dňa 10.1.2003, v ktorom bolestné bolo hodnotené 431,85 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 255 bodmi, spolu 685,85 bodov, čo pri bodovej hodnote 60,- Sk za jeden bod činí náhradu 41.211,- Sk. V zmysle upravenej žaloby zo dňa 18.12.2012 sa žalobca domáhal odškodnenia bolestného v sume 66.479,07 eur a odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v čiastke 103.140,70 eur, ktoré sumy mali zodpovedať 70 % zo 100-násobku bodového ohodnotenia vykonaného znalcom MUDr. Petrom Krokavcom v znaleckom posudku zo dňa 29.4.2010, ktorý bolestné žalobcu ohodnotil 476,86 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotil 955 bodmi a neskôr žalobca na pojednávaní dňa 30.6.2015 čiastočne žalobu vzal späť a žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu titulom odškodnenia bolestného sumu 6.020 eur, predstavujúcu 70 % zo sumy zodpovedajúcej 10-násobnému zvýšeniu základného bodového ohodnotenia vykonaného znalcom MUDr. Hrubalom v znaleckom posudku, teda z počtu bodov 431,85 pri hodnote jedného bodu 60,- Sk a z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 10.665,20 eur, ktorá predstavuje 70 % zo sumy zodpovedajúcej 30-násobnému zvýšeniu základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vykonaného znalcom MUDr. Hrubalom v znaleckom posudku, teda z počtu bodov 255 pri hodnote jedného bodu 60,- Sk. Pretože s čiastočným spävzatím žaloby žalovaný a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., vystupujúca ako vedľajší účastník na strane žalovaného, súhlasili, súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (ďalej len „O.s.p.“) a predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na odškodnenie bolestného v sume 6.020 eur a na odškodnenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia 10.665,20 eur, zaplatenia ktorých súm sa žalobca domáhal na základe lekárskeho posudku MUDr. Hrubalu zo dňa 10.1.2003, vychádzajúc z počtu bodov 431,85 za bolestné a 255 za sťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že žalobca sa domáhal priznania 10-násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného a 30- násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a to vo výške predstavujúcej 70 % z celkovej sumy odškodnenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. 3. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím rozhodol potom, ako medzitýmnym rozsudkom zo dňa 9. novembra 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.9.2012 sp.zn. 4Co/46/2011, právoplatným dňa 4.10.2012, rozhodol o základe nároku žalobcu na náhradu škody na jeho zdraví a ustálení miery účasti žalovaného v rozsahu 70 % z celkovej škody vzniknutej v dôsledku dopravnej nehody dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom zo dňa 8.1.2013 priznal žalobcovi odškodnenie za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 46.589,90 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 4.2.2015 sp. zn. 1Co/159/2013 zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu, že sa domáha priznania mimoriadneho zvýšenia základného bodového ohodnotenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vychádzajúc z ohodnotenia MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. lekárskym posudkom zo dňa 10.1.2003, majúc za to, že na jeho strane došlo k mimoriadnym spoločenským obmedzeniam po úraze, pretože následky jeho zranení z dopravnej nehody majú za následok nielen jeho sťaženú artikuláciu, ale vyvolávajú nedôveryhodnosť žalobcu pri osobnom styku s obchodnými partnermi, ktorí sa môžu domnievať o inom charaktere príčin zranení žalobcu. Dodal, že podľa tvrdenia žalobcu sa stále zhoršuje jeho zdravotný stav v dôsledku úrazu utrpeného pri dopravnej nehode, pred ktorou bol úplne zdravý, pri dopravnej nehode utrpel vážny úraz tváre, stratil päť zubov, ktoré boli nahradené protézou, ktorá mu spôsobuje problémy pri tvorbe reči, v dôsledku úrazu spodná pera a dolná časť tváre je necitlivá, od nehody neustále pociťuje hučanie v hlave, čo ho vyčerpáva, pričom v tejto súvislosti sa podrobil liečeniu, ale neúspešne, absolvoval aj rehabilitačnú liečbu, ale kvalita jeho života sa zhoršuje. Z výpovede žalobcu súd prvej inštancie takisto zistil, že v dôsledku nedostatočného prekrvenia mozgu, má neurotické tiky hlavy, čo vzbudzuje pozornosť jeho okolia, pričom na to, aby zlepšil prekrvenie mozgu, musí kývať hlavou a užíva aj špeciálne lieky na prekrvenie mozgu. Od dopravnej nehody nevie dobre spať, večer ťažko zaspáva a v noci sa často budí, má časté bolesti hlavy, má problémy s riadením motorového vozidla, stal sa z neho vystrašený človek, cíti sa telesne poznačený, zohavený, v súvislosti s traumatickým stavom po dopravnej nehode žalobca navštevuje psychológa. Takisto zistil, že žalobca pred dopravnou nehodou podnikal, mal vlastnú firmu, v ktorej zamestnával dvoch zamestnancov, ktorým musel dať výpoveď a vzhľadom na skutočnosť, že bol práceneschopný a po ukončení práceneschopnosti nebol schopný pracovať tak ako predtým a v jeho firme došlo k zníženiu počtu objednávok, od mája 2006 sa zamestnal v spoločnosti O., A..P..U.. C. U., ktorého spoločníkom je jeho brat, kde vykonáva činnosti, ktoré vykonával vo svojej spoločnosti, avšak s menšou pracovnou záťažou. Po úraze jeho priateľka sedem rokov trvajúcu známosť ukončila z dôvodu utrpených vážnych zranení a jeho vzhľadu po nehode. Pred nehodou žalobca pôsobil ako tréner tenisu doma aj v zahraničí, avšak po nehode túto činnosť nemôže vykonávať, nemôže ani lyžovať. Napokon z výpovede žalobcu prvoinštančný súd zistil, že žalobca je schopný zariadiť si bežné veci, urobiť si nákup, je schopný sám sa obliecť, umyť sa, má problém pri holení, pretože si musí dávať veľký pozor, aby sa neporezal. 5. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení z osvedčenia o absolvovaní telovýchovného školenia žalobcom - trénerov II. triedy v tenise zo dňa XX. XX. XXXX, kúpnych zmlúv zo dňa XX.XX.XXXX, J. V.Ň. XX.XX.XXXX Q. V. XX.X.XXXX, výpismi z obchodného registra ohľadom obchodných spoločností O., A..P..U.. A. A. C. U. XXX, T.: XXXXXXXX Q. A. N., A..P..U.. A. A. C. U. XXX, T.: XXXXXXXX, zo zistení z lekárskeho posudku MUDr. Dušana Hrubalu zo dňa 10.1.2003 o odškodnení bolestného a sťaženia spoločenského, ktorým utrpené bolesti žalobcu boli hodnotené 431,85 bodmi a sťaženie spoločenského uplatnenia 255 bodmi, spolu 685,85 bodov, čo pri bodovej hodnote 60,- Sk za jeden bod činí sumu 41.211,- Sk, ako i z výsledkov znaleckého dokazovania súdnym znalcom MUDr. Petrom Krokavcom, ktorý v spore podal písomný znalecký posudok č. 1/2010 a z písomného vyjadrenia konzultanta znalca MUDr. Petra Krokavca, MUDr. Jany Greškovej, primárky Psychiatrického oddelenia NsP sv. Barbory v Rožňave. 6. Poukazom na skutočnosť, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa XX.XX.XXXX, súd prvej inštancie žalobcom uplatnený peňažný nárok právne posúdil podľa § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 3 ods. 2 a 4, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 a 3, § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení vyhlášky č. 19/1999 Z.z, Zásad pre hodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, prílohy predmetnej vyhlášky a vychádzajúc z lekárskeho posudku MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. o hodnotení bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 10.1.2003, ktorým bol stanovený počet bodov 431,85 pri odškodnení za bolesť, čo pri hodnote 60,- Sk za jeden bod predstavuje 25.911,- Sk a pri počte bodov 255 za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré po zohľadnení hodnoty jedného bodu vo výške 60,- Sk činí sumu 15.300,- Sk, ako i zo znaleckého posudku MUDr. Petra Krokavca, dospel k záveru, že v prípade žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie odškodnenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky. Dôvodil, že v spore mal za preukázané, že 1/ pri dopravnej nehode žalobca utrpel ťažké zranenie hlavy, bolestivý úraz hlavy a tváre so stratou piatich zubov, 2/ že žalobca mal hlbokú reznú ranu tváre, ranu na brade so zlomeninou sánky, dňa XX.XX.XXXX bol podrobený operačnému zákroku v celkovej anestéze a bolo vykonané napravenie posunutej sánky v mieste lomu a napravenie posunutia zlomeného kĺbového výbežku sánky vpravo naložením úzkej kovovej Sauerovej dlahy na horné a dolné zuboradie upevnením drátených slučiek okolo zubov a následne spojenie oboch dláh drátenými slučkami, 3/ že zranenie žalobcu si vyžiadalo opakované podávanie infúzií, injekcií a bolestivé denné pooperačné ošetrenie spočívajúce v dennej očiste chrupu a Sauerových dláh dezinfekčným roztokom, pričom tlmenie pooperačných bolestí bolo uskutočnené podávaním analgetík opioidného radu v 6- hodinových intervaloch tak, aby charakter pooperačnej činnosti bol udržaný na I. a II. stupni päťstupňovej škály, ktoré po uplynutí týždňa v dôsledku ústupu bolestí boli podávané sporadicky, 4/ že pooperačne vznikla u žalobcu porucha reči a šušlanie, 5/ že po rozvoľnení znehybnenia bola potrebná rehabilitácia otvárania úst, ktorá bola odporúčaná počnúc od januára 2003 a k protetickému ošetreniu chrupu došlo po zrehabilitovaní otvárania úst až v marci 2003 a 5/ že liečba následkov úrazu bola u žalobcu sprevádzaná dlho trvajúcimi bolesťami, hučaním v hlave, obmedzeniami pri stravovaní s vnímaním chuti konzumovanej stravy, dlhotrvajúcimi bolesťami v krku, nespavosťou, výraznými artikulačnými ťažkosťami, ktoré vyžadovali návštevy logopéda. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že tieto ťažkosti viedli k sťaženiu zdravotnej pohody u žalobcu počas liečby a je dôvodné odškodnenie bolesti žalobcu vo výške 10-násobného zvýšenia základnej lekárom určenej sadzby odškodnenia. 7. Ďalej prvoinštančný súd uzavrel, že vyššie uvedené zmeny v zdravotnom stave žalobcu v porovnaní s predúrazovým stavom odôvodňujú mimoriadne zvýšenie základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia uvedené v posudku MUDr. Dušana Hrubalu, CSc. v počte bodov 255 o 30-násobok. Dôvodil, že znaleckým posudkom MUDr. Krokavca bola potvrdená jednoznačná príčinná súvislosť súčasného stavu žalobcu s úrazom z roku XXXX a boli preukázané 1/ subjektívne tvrdenia žalobcu o jeho zvýšenej únave, neschopnosti podávať pracovný výkon, ako pred úrazom, 2/ že žalobca má menší výkon za určitý časový úsek, rýchlo sa unaví, má menšiu schopnosť výdrže, menší rozsah schopností činností ako pred úrazom, jeho osobnosť je málo pružná a minimálne schopná prispôsobiť sa výrazným akútnym zmenám, 3/ že je schopný vykonávať len stereotypné činnosti, 4/ že u žalobcu došlo k trvalej zmene osobnosti, ktorá má výrazný negatívny dopad na kvalitu jeho života, pretože aktuálny fyzický aj psychický potenciál, ktorý mu zostal, ho zaradil iba na úroveň kvalitatívneho nižšieho fungovania a vytrhol ho zo spoločnosti, 5/ že žalobcovi sa zmenila nálada a prežívanie, žalobca má sklon k depresívnym stavom, ovplyvnia ho aj minimálne podnety vonkajšieho sveta, zhoršilo sa jeho prežívanie, má negatívne myslenie, oslabila sa výdrž, pridružili sa sklony uzatvárať sa do seba, izolovať sa od spoločnosti, žalobca sa cíti menejcenný, ustráchaný a zakomplexovaný, 6/ že bolesti hlavy mu prinášajú skoro kontinuálny diskomfort, 7/ že vzhľadom na psychické a fyzické trvalé následky žalobca nie je schopný pracovať a sociálne sa etablovať do pôvodnej kvality ako pred rokom XXXX, 8/ že u žalobcu pretrváva porucha citlivosti na brade, ide o trvalý následok úrazu nepríjemný tým, že dotyčný necíti, že mu po brade steká tekutina alebo že mu zostávajú na brade kúsky stravy, 9/ že jazvy na tvári žalobcu ako trvalé následky úrazu pútajú síce pozornosť, ale nie sú keloidného charakteru, deformujú tvár len nepatrne, 10/ že žalobcovi nebola priznaná invalidita, je schopný vykonávať bežné práce okolo domu a domácnosti a nie je dôvod, aby žalobca nenavštevoval kultúrne podujatia, 11/ že žalobca vykonáva práce stredného manažmentu, nie je priamo zodpovedný za ekonomický chod firmy, v ktorej pracuje, teda kvalitatívne zastáva nižší pracovný post ako pred úrazom, 12/ že je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B, obtiaže pri riadení osobného motorového vozidla ustúpili, 13/ že nie je síce dôvod, aby žalobca prestal športovať, škodia mu však športy s jednostranným preťažovaním chrbtice a rovnakých svalových skupín (nie je výhodné hrať tenis ani golf). Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že u žalobcu v dôsledku utrpeného úrazu došlo ku kvalitatívnej zmene jeho uplatnenia v osobnom, pracovnom živote, jeho uplatnenia sa v spoločnosti, ako aj v športovej oblasti, čo spočíva v tom, že v pracovnej oblasti je žalobca schopný vykonávať skôr stereotypné práce a v dôsledku zmenených psychických schopností došlo k poklesu jeho podnikateľských aktivít, keď samotná skutočnosť, že žalobca je vedený ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti N., A..P..U.., nie je dôkazom toho, že u žalobcu nedošlo ku psychickým zmenám, k spomaleniu jeho osobnosti a k strate jeho pôvodnej pracovnej výkonnosti a takýmto dôkazom nie sú ani zmluvy o prevode nehnuteľností, vlastnícky patriacich matke a bratovi žalobcu. Nakoniec súd prvej inštancie uzavrel, že celková suma odškodnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Hrubalu z titulu bolestného vo výške 10- násobku základného bodového ohodnotenia činí 8.600,87 eur (431,85x60= 25.911 Sk x 10= 259.110.- Sk, v prepočte na euro čiastka 8.600,87 eur) a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového hodnotenia činí 15.236 eur (255 x 60= 15.300,- Sk x 30 = 459.000,- Sk, v prepočte na euro čiastka 15.236 eur) a po ustálení miery účasti žalovaného na vzniknutej škode vo výške 70 %, v zmysle právoplatného medzitýmneho rozsudku zo dňa 9.11.2010, priznal žalobcovi odškodnenie za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 70 % z 10-násobku základného bodového hodnotenia bolestného a z 30-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného lekárskym posudkom MUDr. Hrubalu, čomu zodpovedá suma 16.685,20 eur. 8. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 151 ods. 3 O.s.p.. 9. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal včas odvolanie intervenient Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. s návrhom zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu žalobcu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že nebola preukázaná opodstatnenosť nárokov žalobcu, z ktorých by vyplývala mimoriadna závažnosť zranení a ich liečby, ako aj závažnosť trvalých následkov s mimoriadnym dosahom na život žalobcu, a preto priznanú náhradu v rozsahu 10- násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť a 30- násobného zvýšenia za sťaženie spoločenského uplatnenia označil za neprimerané a nedôvodné. Tvrdiac, že pri posudzovaní nároku titulom zvýšenia odškodnenia za bolesť a pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu prichádza aplikácia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. len v prípade, ak rozsah a intenzita bolesti podstatne prevyšuje stupeň, rozsah a intenzitu predpokladanú základným bodovým ohodnotením zvýšeným lekárom, a teda iba ojedinelo, ak ide o zvlášť mučivé stavy, ktoré poškodený musel znášať, mal za to, že žalobca v spore nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko z vykonaného dokazovania v kontexte s lekárskym posudkom o bolestnom vystaveným dňa 10.1.2003 MUDr. Hrubalom, CSc. a znaleckým posudkom znalca MUDr. Krokavca je zrejmé, že žalobca utrpel zranenia predovšetkým v oblasti hlavy a tváre, po privezení do nemocničného zariadenia FNsP L. Pasteura v Košiciach bol žalobca pri plnom vedomí, orientovaný v čase a priestore, s ranou na pravej strane tváre brady a so zlomeninou tela sánky, ktoré zranenia boli bezodkladne chirurgicky ošetrené, dňa XX.XX.XXXX bol operovaný a dňa XX.XX.XXXX mu boli odstránené stehy a bol prepustený do domáceho liečenia a síce zranenia, utrpené žalobcom pri dopravnej nehode, zanechali následky, ale nie je možné prisvedčiť tomu, že rozsah obmedzení a dopad na život žalobcu zodpovedá 30- násobnému zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. V tejto súvislosti odvolateľ tvrdil, že z lekárskych posudkov je zjavné, že zranenia u žalobcu zanechali poúrazovo plytkú ústnu predsieň, stratu 5 zubov a poškodenie ložiskového nervu sánky vľavo a len ich vplyv na život žalobcu bolo potrebné vziať do úvahy. Odvolateľ podčiarkol, že znaleckým posudkom MUDr. Krokavca nebolo preukázané, že by u žalobcu došlo ku strate sebestačnosti, či odkázanosti na pomoc, dohľad či starostlivosť iných osôb a následky po zranení nepredstavujú sociálnu, pracovnú, spoločenskú, rodinnú či rodinnú izoláciu žalobcu a nevhodnosť športových aktivít plynie zo zdravotných ťažkostí pred dopravnou nehodou a jeho pádu na lyžiach po dopravnej nehode a mal za to, že následky zranení žalobcu v dôsledku dopravnej nehody neovplyvňujú ani intelektové schopnosti ani výkonnosť žalobcu a ich negatívny vplyv nemožno vyhodnotiť ako kvalitatívnu zmenu uplatnenia žalobcu v osobnom, spoločenskom, pracovnom a športovom živote, a nie sú dôvodom pre zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, ktoré musí rešpektovať zásadu primeranosti odškodnenia. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uviedol, že s dôvodmi odvolania sa stotožňuje a súhlasí s nimi. 11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu intervenienta Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. navrhol potvrdiť rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku ako vecne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania, majúc predovšetkým za to, že vykonaným dokazovaním boli jednoznačne preukázané závažné dôsledky utrpených zranení, ktoré spôsobili kvalitatívne výrazné zhoršenie jeho schopností uplatniť sa pracovne, založiť si rodinu a vôbec viesť normálny život, a preto vyjadril nesúhlas s tvrdením odvolateľa, že pri rozhodovaní v spore bolo potrebné vziať do úvahy len zranenia, a to poúrazovo plytkú ústnu predsieň, stratu 5 zubov a poškodenie ložiskového nervu sánky vľavo. 12. Odvolateľ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý ak nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP). 13. Dňa 3.5.2017 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. písomne oznámila, že vstupuje do konania na strane žalovaného ako intervenient (§ 82 od. 1 CSP) a svoj právny záujem na výsledku konania odôvodnila predmetom sporu, ktorým je peňažný nárok na náhradu škody z dopravnej nehody, ku ktorej došlo počas existencie povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z.z.. 14. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal podané odvolanie intervenienta ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta nie je dôvodné. 15. Intervenient v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 16. V zmysle Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. 18. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 19. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutých výrokov rozsudku dospel k záveru, že tieto intervenientom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. 20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie podľa ust. § 133 až 135 O.s.p.) alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Neboli zistené ani vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.), ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Intervenient v odvolaní uvádza skutočnosti a námietky, ktoré v podstate predniesol už na súde prvej inštancie, s ktorými sa správne a dostatočne presvedčivo vyporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, v ktorom zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu tvrdení žalobcu, žalovaného i intervenienta (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vedľajšieho účastníka), uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcovi i žalovanému a intervenientovi boli vytvorené procesné podmienky, aby v priebehu súdneho sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Námietky intervenienta v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť zistených skutočností, hodnotenia dôkazov, právneho posúdenia veci a neumožňujú záver, že by v konaní neboli splnené procesné podmienky, resp. že by prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil niektorej zo sporových strán, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Pretože správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v jeho napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza: 23. Súd prvej inštancie správne posudzoval nárok žalobcu na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ako dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení účinnom v čase vzniku škodovej udalosti. Správne konštatoval, že oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý žalobca mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote s tým, že odškodnenie za bolesť patrí žalobcovi za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Správne preto zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. súd prvej inštancie posudzoval jednotlivo, pri každom nároku zvlášť a správne posudzoval existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Právne posúdenie veci prvoinštančným súdom v tejto otázke bolo preto správne. Rovnako správne pritom vychádzal z výšky odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sumou 60,- Sk za 1 bod (§ 7 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb.), majúc pritom správne na zreteli, že celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk (§ 7 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Prvoinštančný súd v prejednávanom spore správne akcentoval potrebu vychádzať pri odškodňovaní bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené v lekárskom posudku MUDr. Hrubalu, CSc., v súlade s požiadavkou žalobcu a správne uzavrel, že u žalobcu ide o prípad hodný osobitného zreteľa odôvodňujúci aplikáciu ustanovenia § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, pričom svoju úvahu o splnení podmienok pre zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. náležite v odôvodnení rozsudku vysvetlil, správne pritom vymedzil hypotézu tejto právnej normy z okruhu konkrétnych vyššie opísaných skutkových okolností a podľa svojho uváženia správne rozhodol, ak v danom spore posúdil ako primerané odškodnenie za vytrpenú bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 70 % z 10-násobku základného bodového hodnotenia bolestného a z 30-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného lekárskym posudkom MUDr. Hrubalu, čomu zodpovedá suma 16.685,20 eur, vychádzajúc pritom z celkovej sumy odškodnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Hrubalu z titulu bolestného vo výške 10- násobku základného bodového ohodnotenia v sume 8.600,87 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 30-násobku základného bodového hodnotenia, po ustálení miery účasti žalovaného na vzniknutej škode vo výške 70 %, v zmysle právoplatného medzitýmneho rozsudku zo dňa 9.11.2010. 24. Ako neopodstatnenú preto hodnotí odvolaciu námietku intervenienta, že mimoriadne zvýšenie odškodnenia vytrpenej bolesti žalobcu a sťaženia jeho spoločenského uplatnenia je neprimerané a nedôvodné, lebo žalobca v spore nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ak vo svojom odvolaní túto svoju námietku o porušení zásady primeranosti odškodnenia odôvodňoval intervenient jedine všeobecným odkazom na vykonané dokazovanie v kontexte s lekárskym posudkom o bolestnom vystaveným dňa 10.1.2003 MUDr. Hrubalom, CSc. a znaleckým posudkom znalca MUDr. Krokavca, z ktorých mal za zrejmé, že žalobca utrpel zranenia predovšetkým v oblasti hlavy a tváre, že po privezení do nemocničného zariadenia FNsP L. Pasteura v Košiciach bol žalobca pri plnom vedomí, orientovaný v čase a priestore, s ranou na pravej strane tváre brady a so zlomeninou tela sánky, ktoré zranenia boli bezodkladne chirurgicky ošetrené, dňa XX.XX.XXXX bol operovaný a dňa XX.XX.XXXX mu boli odstránené stehy a bol prepustený do domáceho liečenia ako i že zranenia, utrpené žalobcom pri dopravnej nehode u žalobcu zanechali poúrazovo plytkú ústnu predsieň, stratu 5 zubov a poškodenie ložiskového nervu sánky vľavo a len ich vplyv na život žalobcu bolo potrebné vziať do úvahy, a ktoré nezanechali také následky, aby bolo možné uzavrieť, že rozsah obmedzení a dopad na život žalobcu zodpovedá 30- násobnému zvýšeniu odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, lebo znaleckým posudkom MUDr. Krokavca nebolo preukázané, že by u žalobcu došlo ku strate sebestačnosti, či odkázanosti na pomoc, dohľad či starostlivosť iných osôb, majúc pritom za to, že následky po zranení nepredstavujú sociálnu, pracovnú, spoločenskú, rodinnú či rodinnú izoláciu žalobcu, neovplyvňujú ani jeho intelektové schopnosti ani výkonnosť žalobcu a ich negatívny vplyv. Úsudok súdu prvej inštancie o primeranosti miery zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je podľa názoru odvolacieho súdu založený na objektívnych a rozumných dôvodoch, z ktorých možno vyvodiť, že medzi touto priznanou výškou (peňažnou čiastkou) a spôsobenou škodou na zdraví existuje vzťah primeranosti, a to so zreteľom k významu zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej i preventívnej funkcie náhrady, rešpektujúci rozumnú mieru hranice zvýšenia odškodnenia, pri zachovaní racionálneho vzťahu k všeobecne záväznými právnymi predpismi nastavenej úrovni bodového ohodnotenia jednotlivých následkov poškodenia zdravia. V posudzovanom spore súd prvej inštancie správne uzavrel, že bola splnená podmienka pre zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v určenom rozsahu a následne svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil racionálnou a celistvou argumentáciou a poukazom na relevantné okolnosti, čím zabezpečil účel a zmysel použitej právnej normy. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie v tom, že zistený skutkový stav svedčí pre záver o splnení predpokladov pre zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy, že u žalobcu nejde o stav, kedy následky poškodenia zdravia by ho takmer vyradili zo života, vykonáva základné životné úkony, chodí (s obmedzeniami vyššie opísanými), nie je izolovaný od okolia, jeho aktivity sú výrazne obmedzené, ale nie úplne vylúčené, a teda nejde o stav, kedy by predpoklady spoločenského uplatnenia boli úplne stratené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vzal dostatočne do úvahy povahu následkov, ich predpokladaný vývoj, vek žalobcu, rozsah i intenzitu obmedzenia žalobcu v jednotlivých oblastiach jeho života a nejde tak o úvahu nesprávnu, či nepodloženú v spore zistenými skutkovými okolnosťami. 25. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky intervenienta nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého vyhovujúceho výroku rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP. Žalovaný a intervenient boli v konaní neúspešní, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemajú. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 430, § 431 ods. 1,2, § 432 ods. 1, 2, § 433, § 434, § 435 CSP).