Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200440 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7014200440.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Education Training & Consulting company a.s., Učňovská 6, Košice, práv. zast.: JUDr. Martin Polák, advokát, Moyzesova 38, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17.02.2014 č. 1100303/1/83520/2014/5309, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 07.11.2013 č. 9801403/5/1329759/Vas, ktorým tento podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 20.000,- eur za zdaňovacie obdobie november 2011.V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v sume 20.000,- eur z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28.11.2011, vystavenej daňovým subjektom NUTRI-EXACT SK, s.r.o. za reklamné plnenie v súvislosti s podujatím 2. ročník HALLOWEEN PARTY, pridelením titulu Generálny reklamný partner. Preverovaná faktúra bola vystavená na základe zmluvy o reklamnom partnerstve medzi spoločnosťami VaPC, a.s. a NUTRI-EXACT SK, s.r.o., ktorej predmetom mala byť propagácia spoločnosti VaPC, a.s. ako generálneho reklamného partnera pre projekt HALLOWEEN PARTY. Spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. žiadne doklady preukazujúce tvrdenia fakturované predmetnou faktúrou nepredložila, v čase začatia preverovania správcovi dane neumožnila vykonať miestne zisťovanie, nepredložila doklady potvrdzujúce tvrdenia uvedené na dokladoch a daňovom priznaní, urýchlene spoločnosť previedla na iného konateľa a zmenila aj sídlo spoločnosti. Správca dane vykonal dokazovanie formou dožiadaní, súčinností, miestnych zisťovaní a výziev, ktoré smerovali k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či fakturovanú službu žalobca prijal od spoločnosti NUTRI-EXACT SK, s.r.o. a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali a dospel k záveru, že spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. žiadnu službu neobstarala a následne ani nedodala, t.j. zdaniteľné obchody pre odberateľa - žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období nedodala a daňový subjekt si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 20.000,- eur z hore uvedenej faktúry č. XXXXXXX v zdaňovacom období november 2011. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 05.03.2014. Včas podanou žalobou zo dňa 07.04.2014, podanou osobne na podateľni Krajského súdu v Košiciach dňa 07.04.2014, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že predložil správcovi dane všetky relevantné doklady, ktorými disponoval, čím vyčerpal rozsah dôkazného bremena daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Najmä predložená zmluva o reklamnom partnerstve zo dňa 20.09.2011 preukazuje, že spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. disponovala na jej základe pozíciou generálneho reklamného partnera pre projekt HALLOWEEN PARTY. Skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a) a v ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Práve propagácia daňového subjektu - žalobcu, predtým - Vzdelávacie a poradenské centrum, a.s., bola predmetom zmluvy o reklamnom partnerstve medzi spoločnosťami NUTRI-EXACT SK, s.r.o. a Vzdelávacie a poradenské centrum, a.s. Správne orgány sa absolútne nevysporiadali s okolnosťou, že uzavretím zmluvy o reklamnom partnerstve zo dňa 20.09.2011 došlo k odkúpeniu pozície GRP a touto už od tohto momentu mohla disponovať výhradne spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. Pokiaľ správca dane uvádza, že zmluva uzatvorená medzi NUTRI-EXACT SK, s.r.o. a PROMO STAR Company s.r.o. bola nedatovaná a bez podpisov, nič mu nebránilo vyžiadať si od účastníkov tejto zmluvy jej originál, ktorý by jednoznačne preukázal, že k uzatvoreniu zmluvy došlo a na tomto základe bola spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. oprávnená disponovať pozíciou generálneho reklamného partnera. To, že sa spoločnosť PROMO STAR Company s.r.o. nenachádza na adrese pôvodného sídla a nereaguje ani na telefonáty a na emailové správy, nemôže mať vplyv na dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Uvádza, že štátny orgán nemôže bez akéhokoľvek dôkazu obviňovať daňové subjekty z nekalých praktík a poukazuje na to, že prevod obchodného podielu je bežná dispozícia majetkom fyzickej, resp. právnickej osoby a na takomto postupe nie je nič nezákonné a nekalé. Daňový subjekt odpoveďou zo dňa 26.11.2012 doložil správcovi dane vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrenie ku všetkým otázkam správcu dane, čo podložil aj primeranými podkladmi, avšak správca dane sa s nimi žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani nezdôvodnil prečo ich nevzal do úvahy. Daňový subjekt v maximálnej možnej miere splnil svoju dôkaznú povinnosť a pokiaľ si to správca dane nemyslí, mal by uviesť, v čom konkrétne vidí nesplnenie dôkaznej povinnosti. Ak správny orgán uvádza ako dôvod nepredloženia spisového materiálu zástupcovi daňového subjektu skutočnosť, že tento nemal od 18.02. do 20.12.2013 platnú plnú moc, nemal byť tento spisový materiál predložený vôbec a nie len jeho časť. S touto námietkou žalobcu sa správca dane vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Správca dane sa nespravoval zásadou voľného hodnotenia dôkazov, nakoľko hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu správcu dane. Voľné hodnotenie dôkazov je obmedzené zákonom. Právne relevantné úvahy správcu dane pri hodnotení dôkazov sa musia následne premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia. Argumentácia, kedy správca dane žiada preukázanie skutočností nad zákonný rámec a v dôsledku ich nepreukázania konštatuje neunesenie dôkazného bremena, nemôže byť súladná so zákonom. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe z 24.05.2014 poukazuje na priebeh správneho konania a uvádza, že žalobca predložil správcovi dane okrem iných dokladov rámcovú zmluvu o zabezpečení reklamy zo dňa 23.05.2011 a zmluvu o reklamnom partnerstve uzatvorenú medzi NUTRI-EXACT SK, s.r.o. a Vzdelávacím a poradenským centrom, a.s., ktorá nebola podpísaná a nebol na nej ani uvedený dátum podpísania. Súčasťou predmetnej zmluvy boli 3 prílohy a preberací protokol podpísaný žalobcom a spoločnosťou NUTRI-EXACT SK, s.r.o. Podľa obsahu preberacieho protokolu tento by mal tvoriť súčasť zmluvy o reklamnom partnerstve uzatvorenej medzi vyššie uvedenými zmluvnými stranami a mala byť podpísaná dňa 20.09.2011. Správca dane nedisponoval zmluvou o reklamnom partnerstve uzatvorenou medzi spoločnosťami NUTRI-EXACT SK, s.r.o. a PROMO STAR Company s.r.o., ako to uvádza žalobca v žalobe, a túto zmluvu neuviedol v protokole o vykonaní daňovej kontroly. Konateľ spoločnosti NUTRI-EXACT SK, s.r.o. L. L. na ústnom pojednávaní zo dňa 02.05.2012 uviedol, že menovaná spoločnosť uzatvorila zmluvu so spoločnosťou PROMO STAR Company s.r.o. a že presný názov doplní v lehote do 14.05.2012, ale predmetnú zmluvu do uvedeného dátumu správcovi dane nepredložil. Spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o. nepreukázala, že žalobcovi v zmysle spornej faktúry dodala reklamné plnenia v súvislosti s podujatím 2. ročník HALLOWEEN PARTY, pridelením titulu Generálny reklamný partner. Správca dane a ani žalovaný si nezamenili skutočnosti týkajúce sa zabezpečenia pozície generálneho reklamného partnera a zabezpečenie podujatia. Podstatou celej reklamnej kampane týkajúcej sa podujatia 2. ročník HALLOWEEN PARTY bola propagácia jednotlivých partnerov sponzorujúcich uvedený projekt formou rôznych reklamných plnení ako napr. prezentácia na bilboardoch atď. Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti NUTRI- EXACT SK, s.r.o. L. L. na ústnom pojednávaní zo dňa 02.05.2012 prezentáciu žalobcu zabezpečovala spoločnosť PROMO STAR Company s.r.o. Z dôvodu, že ide o nekontaktnú osobu, nebolo možné u tejto spoločnosti preveriť skutočnosti ohľadom deklarovaných reklamných plnení. Správca dane, ktorý na základe uvedených skutočností spochybnil hodnovernosť predložených dokladov žalobcom, požiadal niektoré televízne, rozhlasové a tlačové médiá o informácie ohľadom odvysielania jednotlivých reklamných akcií týkajúcich sa projektu HALLOWEEN PARTY 2011 a uvedenie spoločností, ktoré tieto služby objednali. Podľa výsledkov zistení spoločnosť NUTRI-EXACT SK, s.r.o nezabezpečovala prezentáciu žalobcu v súvislosti s realizáciou uvedeného projektu. Ak správca dane v rámci daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil dôkaznú povinnosť. V takom prípade je na daňovom subjekte, či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenia jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Žalobca tieto pochybnosti správcu dane nevyvrátil, lebo ak mal k dispozícii zmluvu o reklamnom partnerstve uzatvorenú medzi spoločnosťami NUTRI-EXACT SK, s.r.o. a PROMO STAR Company s.r.o., bolo jeho povinnosťou vyplývajúcou z ust. § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku tento doklad v rámci kontroly alebo vyrubovacieho konania predložiť správcovi dane. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané reálne dodanie fakturovaných služieb - reklamných plnení. Pokiaľ ide o žalobcom poukazovanú judikatúru Najvyššieho súdu SR, žalovaný uvádza, že rozhodnutie predstavuje výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. K námietke žalobcu, podľa ktorej nebol jeho zvolenému zástupcovi predložený k nahliadnutiu celý spisový materiál, žalovaný uvádza, že mu neboli predložené len písomné doklady, ktoré predložil správcovi dane konateľ spoločnosti NUTRI-EXACT SK, s.r.o., a to zmluva o prevode obchodného podielu a dodatky k zakladateľskej listine. Záverom žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Podľa ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ust. § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je predmetom dane dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sa ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ust. § 49 ods. 2 citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť platiteľ, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Ust. § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ust. § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vymedzuje formálnu stránku uplatnenia práva na odpočítanie dane, t.j. právo na odpočítanie dane bude môcť platiteľ dane uplatniť, len ak má k dispozícii doklady, ktoré budú preukazovať právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 citovaného zákona. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva. Podľa vyššie citovaných ustanovení § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, teda dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. Všeobecne sa uznáva, že dokazovanie prechádza troma fázami v rámci ktorých dochádza k obstaraniu dôkazu, vykonaniu dôkazu a zhodnoteniu dôkazu. Správca dane rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu vykoná. Daňový subjekt má povinnosť na podporu svojich tvrdení ponúknuť správcovi dane vykonanie dôkazov najmä o tých skutočnostiach, o ktorých má správca dane pochybnosti. Správca dane vykonané dôkazy hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti musia byť získané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Závery správcu dane z kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2011 sú zahrnuté v protokole č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Vas zo dňa 24.01.2013, ktoré zodpovedajú obsahu rozhodnutia žalovaného. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zo žalovaným zisteného skutkového stavu vo vzťahu k obsahu žaloby žalobcu podľa právneho názoru súdu žaloba žalobcu nie je dôvodná, pretože v správnom konaní nebolo úlohou žalovaného dokazovať, že nastali skutočnosti, o ktorých žalobca v daňovom priznaní tvrdí, že nastali. Naopak, bolo úlohou žalobcu preukázať, že tieto skutočnosti nastali. V daňovom konaní je dôkazným bremenom zaťažený daňový subjekt. Má povinnosť daň priznať a súčasne túto aj preukázať. Obsahom protokolu o daňovej kontrole môže byť preukázané kontrolné zistenie, že boli splnené podmienky nadmerného odpočtu len vtedy, ak daňový subjekt v daňovom konaní preukázal, že splnené boli. Z dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené v daňovom konaní a zo šetrení správcu dane vyplývajú skutočnosti, o ktoré žalovaný oprel svoj záver, a to ten, že realizácia predmetných zdaniteľných plnení nebola preukázaná. Žalovaný sa pri rozhodovaní spravoval úvahou, ktorú v odôvodnení rozhodnutia opísal a v rámci ktorej hodnotil vo vzájomnej súvislosti všetky skutočnosti, ktoré v konaní boli zistené. Pokiaľ si daňový subjekt uplatní právo na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty a následne nepreukáže, že boli splnené podmienky na takýto odpočet a že teda došlo k zdaniteľnému plneniu, je dôvodný záver o tom, že zo strany daňového subjektu išlo o úmysel získať neoprávnenú výhodu od štátu. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom daňového subjektu, pričom toto je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov podľa právneho názoru súdu dostatočným spôsobom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Iba v prípade, ak by boli právne závery správnych orgánov v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami správcu dane alebo by z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nevyplývali také závery, bolo by možné rozhodnutia správnych orgánov považovať za nedostatočne odôvodnené a tým nepreskúmateľné, a to v preskúmavanom prípade súd nezistil. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa právneho názoru súdu u žalobcu neboli splnené podmienky na odpočítanie dane ustanovené v § 19 ods. 1 až 4 a v § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, v tomto prípade žalobcu, a tiež preto, že žalobca mal možnosť si obstarať dostatočné dôkazy, ktoré by mu boli zabezpečili preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly je oprávnený preverovať skutočnosti pre určenie dane postupom podľa Daňového poriadku, a to žalobca neurobil, keďže také preukázateľné dôkazy správcovi dane a žalovanému nepredložil. Súd opakovane zdôrazňuje, že odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa (pojem „môže“) (§ 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane, teda žalobcu. Preto z vyššie uvedených dôvodov, keďže žalobca v daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu žalobcu po jej preskúmaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.