Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/101/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201036 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201036.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: Ľ. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, práv. zast.: JUDr. Jozef Kiss, advokát, Krakovská 15, Košice proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.07.2015 č. KRPZ-KE-KDI2-58/2015-P takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č. T.-M.-T.-XX/XXXX-Q.-B. zo dňa 09.04.2015, ktorým tento ako správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., pretože žalobca svojím konaním porušil ustanovenie § 53 ods. 4 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., a toto rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 09.07.2015. V odôvodnení tohto rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli na vydanie meritórneho rozhodnutia postačujúce. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne rozpísal dôkazné materiály, z ktorých pri rozhodovaní o priestupku vychádzal a ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Okrem toho sa zaoberal aj návrhom na doplnenie dokazovania, ktorý predložil právny zástupca žalobcu a ktorý bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený dňa 11.11.2013, a to tak, že spisový materiál doplnil o znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia znalca W.. F. Q. a doplnok odborného vyjadrenia z odboru doprava cestná znalca R.. T.. Zvolený zástupca žalobcu bol s celým spisovým materiálom týkajúcim sa priestupku oboznámený, čo potvrdil svojím podpisom. Vyjadrením svedkyne F. K. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 08.03.2014 sa policajt objasňujúci dopravnú nehodu zaoberal, čo vyplýva aj z odborného vyjadrenia znalca R.. T., nakoľko tento mal vo vyjadrení posúdiť aj technickú prijateľnosť verzie nehody podľa tejto svedkyne, ako aj ostatných svedkov. Znalec R.. T. však konštatoval, že verzia svedkyne K., podľa ktorej malo vozidlo vedené V. Ő. 1 - 2 m pred zrážkou náhle zmeniť smer jazdy smerom na chodcov - žalobcu a Ľ. B. W.., je technicky neprijateľná z dôvodov, ktoré tam uviedol. Neprijateľnosť priebehu dopravnej nehody podľa výpovede svedkyne K. vyplýva aj zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie W.. Q.. V nadväznosti na uvedené závery znalcov, ak aj zástupca žalobcu žiadal o opätovné vypočutie svedkyne K., mal zabezpečiť jej prítomnosť na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.05.2014. Správny orgán dospel k záveru, že opätovné vypočutie svedkyne K. by bolo aj vzhľadom na nápomocnú výpoveď svedkyne Y. B. účelové v snahe napomôcť žalobcovi. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého sa chodec pred vstupom na vozovku musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Skutočnosť, že žalobca vstúpil do jazdnej dráhy motorovému vozidlu vyplýva nie len z výpovedí svedkov predmetnej dopravnej nehody a odborného vyjadrenia znalca R.. T., ale aj zo záznamu o podaní vysvetlenia samotného žalobcu zo dňa 11.10.2013. K námietke žalobcu, že vo veci nebol vypočutý X. B., ktorý celý priebeh nehody videl, odvolací orgán uvádza, že X. B. bol vypočutý dňa 08.08.2013, čo vyplýva zo spisového materiálu. Zo spisového materiálu taktiež vyplýva, že sa tam nenachádza len odborné vyjadrenie znalca R.. T., ale aj ďalší dôkazný materiál, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní o priestupku vychádzal. Skutočnosť, že nebola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody neznamená, že táto nebola riadne objasnená. Ak zvolený zástupca žalobcu namieta zaujatosť znalca R.. T., mal možnosť tak urobiť už skôr, konkrétne dňa 27.11.2013, 12.05.2014 a 09.04.2015, kedy sa s jeho odborným vyjadrením oboznámil a mal možnosť sa k nemu vyjadriť. To však neurobil a zápisnicu z ústneho pojednávania podpísal. Okrem toho zástupca žalobcu neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré namieta zaujatosť znalca R.. T.. Včas podanou žalobou zo dňa 04.09.2015, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 07.09.2015, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.07.2015 č. KRPZ-KE- KDI2-58/2015-P a vrátenia veci žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalobca nesúhlasí so závermi rozhodnutia správneho orgánu, nakoľko on do jazdnej dráhy vozidlu nevkročil. Poukazuje na chyby pri vyšetrovaní dopravnej nehody s tým, že vyšetrovanie sa vykonávalo jednostranne a neboli akceptované všetky jeho návrhy na jej nestranné vyšetrenie. Uvádza, že nebola vypočutá priama svedkyňa dopravnej nehody, o ktorej mala polícia vedomosť, pričom podľa jej vyjadrenia bol na mieste dopravnej nehody nejaký pán, ktorý vykonával merania a ktorého upozornila, že žalobca stál inde ako zameriava, na čo jej on uviedol, že on má plánik, z ktorého vychádza. Ak by bola vykonaná rekonštrukcia, bola by sa táto nezrovnalosť vysvetlila. Domnieva sa, že prvostupňové rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a že neboli vykonané všetky dostupné dôkazy, a preto zo strany žalovaného ide len o dohad. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.12.2015 opätovne poukazuje na odôvodnenie žalovaného rozhodnutia a dopĺňa, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri rozhodovaní z nazhromaždeného spisového materiálu. K žalobnej námietke, že nebola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody žalovaný uvádza, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a skutočnosť, že nebola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody ešte neznamená, že dopravná nehoda nebola riadne objasnená. Priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli pre vydanie meritórneho rozhodnutia postačujúce. Súd na základe ustanovení § 244 a nasl. O.s.p., podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a po vypočutí účastníkov konania na pojednávaní súdu dňa 24.03.2016, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správneho orgánu prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.). Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.). Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249 ods. 2 O.s.p.). Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno - právne a procesno - právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd nie je správnou inštanciou a nerozhoduje vo veci samej. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov chodcom sa rozumie účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. t) vyššie citovaného zákona sa na účely tohto zákona účastníkom cestnej premávky rozumie osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. w) vyššie citovaného zákona sa na účely tohto zákona vozovkou rozumie spevnená časť cesty určená predovšetkým na premávku motorových vozidiel. Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona je účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa ust. § 52 ods. 3 vyššie citovaného zákona smú chodci ísť po krajnici alebo po okraji vozovky najviac dvaja vedľa seba, ak tým najmä za zníženej viditeľnosti alebo za zvýšenej premávky neohrozia alebo neobmedzia cestnú premávku; to neplatí pre osoby, ktoré sa pohybujú po krajnici alebo po okraji vozovky na lyžiach, korčuliach alebo na obdobnom športovom vybavení, ktoré sa môžu pohybovať len v rade za sebou. Za zníženej viditeľnosti mimo obce musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky alebo oblečený reflexný bezpečnostný odev. Podľa ust. § 53 ods. 4 vyššie citovaného zákona sa chodec pred vstupom na vozovku musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c) vyššie citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v dôsledku ktorého vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. Ťažisko dokazovania v správnom konaní v tomto prípade spočívalo vo vykonaní listinných dôkazov. O dôkazoch, ktoré správny orgán vykonal a z ktorých v konečnom dôsledku logicky vyvodil skutkový aj právny záver obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí súd nemal žiadne pochybnosti (najmä jednoznačné závery odborného vyjadrenia - znalecký úkon č. XX/XXXX zo dňa 28.03.2014, ako aj jeho doplnenia - znalecký úkon č. XX/XXXX zo dňa 19.12.2014 v spojení s konštatáciami znaleckého posudku č. XX/ XXXX, záznam o dopravnej nehode zo dňa 08.08.2013, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 08.08.2013, ktorej súčasťou je aj náčrt, fotodokumentácia z dopravnej nehody zo dňa 08.08.2013, záznamy o podaní vysvetlenia zo dňa 08.08.2013 a 11.10.2013, zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.11.2013, 12.05.2014 a 09.04.2015). Požiadavka žalobcu na navršovanie ďalších dôkazov (rekonštrukcia dopravnej nehody) nie je podľa názoru súdu namieste, pretože ak zo strany správneho orgánu neexistujú pochybnosti o akomkoľvek dôkaze bez ohľadu na zdroj z akého pochádzajú a ak bol tento dôkaz zadovážený a vykonaný zákonným spôsobom, nie je potrebné k nemu pridávať ďalšie dôkazy. Iba v prípade vzniknutých pochybností (ktoré žalobca v žalobe okrem svojich tvrdení ničím nekonkretizoval) vzniká nutnosť správnych orgánov zadovažovať a vykonávať ďalšie dôkazy na potvrdenie jednoznačnosti skutkového stavu. Aj správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Všetky v administratívnom spise sa nachádzajúce dôkazy sú podľa názoru súdu dôkazy ako ktorékoľvek iné a nemajú ani väčšiu, ani menšiu váhu než ďalšie možné dôkazy. Žalobcom navrhnutý dôkaz, opätovný výsluch svedkyne p. K., ktorej rozpoznávaciu schopnosť spochybňuje sám žalobca v žalobe, podľa názoru súdu by na zistenom skutkovom stave nič nové vo veci nemohol vniesť vzhľadom aj na výpoveď dcéry žalobcu Y. B. o nápomocnej výpovedi v prospech žalobcu a o neprijateľnosti jej výpovede vyplývajúcej z odborného vyjadrenia R.. B. T. a znalca W.. Q., ako to vyplýva z týchto odborných posudkov, na ktoré žalovaný v žalovanom rozhodnutí poukazuje. Z tých istých dôvodov aj v priebehu správneho konania navrhovaná rekonštrukcia dopravnej nehody by podľa názoru súdu nič nové nemohla priniesť vzhľadom na žalovaným dostatočne zistený skutkový stav veci. Jednou z dôležitých okolností, ktoré podstatným spôsobom usmerňujú ustálenie skutkového stavu tak, aby ohľadne jeho správnosti nebolo pochýb, je aj účastníkovi správneho konania - žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Žalobca túto možnosť v priebehu správneho konania mal. Dňa 11.11.2013 predložil žalobca svoj návrh na doplnenie dokazovania ako odpoveď na žiadosť, kde okrem navrhnutých dôkazov uviedol viaceré argumenty na svoju obhajobu. Úlohou správneho orgánu bolo sa s týmito skutočnosťami vysporiadať. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán to urobil dostatočne, čo jednoznačne vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ktorý obsah je prenesený do žalovaného rozhodnutia tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania. Odôvodnenie žalovaného rozhodnutia obsahuje úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ktorými sa vyrovnával s návrhmi a námietkami žalobcu, ako aj s jeho vyjadreniami. Súd preto na základe vyššie uvedeného zastáva názor, vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami (sú totožné s odvolacími námietkami predostrenými v správnom konaní), s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal a ktoré by mohli spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav do takej miery, že by bol daný dôvod na postup súdu podľa § 250i ods. 1 veta druhá O.s.p. Žalobca na žiaden z vykonaných dôkazov nereagoval tak, že by spochybnil či už jeho dôveryhodnosť alebo jeho výpovednú hodnotu. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.