Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/137/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201305 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7015201305.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej v právnej veci žalobcu: CORTEC s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Magnezitárska 2/A/1720, Košice, zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Gajdošech, Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21046304/2015 z 21.10.2015, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podanou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 21046304/2015 z 21.10.2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 20521110/2015 zo dňa 16.07.2015, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil rozdiel v sume 197.000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil. Žalobca žiadal uvedené rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť, vrátiť vec na nové konanie a zároveň mu priznať aj náhradu trov konania. Zároveň v žalobe požiadal, aby v súlade s ustanovením § 250c ods. 1 O.s.p. súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia do právoplatnosti ukončenia konania o tejto žalobe. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, výsledky ktorej uviedol v Protokole č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Fra z 24.06.2014, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi doručený, ktorý sa k protokolu aj písomne vyjadril. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia správcu dane boli závery o porušení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2012 z vyúčtovacej faktúry č. XXXX/XXX z 31.01.2012, dátum dodania: 31.01.2012, základ dane: 985.000,00 Eur, DPH 20 %: 197.000,00 Eur, spolu 1.182.000,00 Eur, popis: účtovanie úhrady zálohovej faktúry č. M. na základe dohody o úhrade zmenky. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/1921382/2014/ Fra zo 14.05.2014 vyplynulo, že podnikateľskou činnosťou žalobcu v zdaňovacom období január 2012 bol nákup a predaj gastronomických technológii. Konateľ žalobcu počas ústneho pojednávania predložil účtovné doklady za zdaňovacie obdobie 2012. Z predložených dokladov správca dane zistil, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so spoločnosťou ALNEP, s.r.o. ako zhotoviteľom Zmluvy o dielo č. XXXX/ XX 10.12.2010, predmetom ktorej bola dodávka unikátnej technológie na výrobu piva a plnenie piva do spotrebiteľských balení vrátane jej inštalácie a uvedenie do prevádzky. Podľa článku IV. predmetnej zmluvy bola cena predmetu diela stanovená na 1.970.000,00 Eur + DPH 20 % v sume 394.000,00 Eur, spolu 2.364.000,00 Eur, pričom táto suma mala byť zaplatená zhotoviteľovi priebežne počas realizácie diela a podkladom pre jednotlivé čiastkové úhrady ceny diela mali byť zálohové faktúry vystavené zhotoviteľom. Podľa článku IV., bod 5 predmetnej zmluvy okamihom zaplatenia ceny za dielo bezhotovostným prevodom rozumeli zmluvné strany moment pripísania sumy na účet zhotoviteľa. Spoločnosť ALNEP, s.r.o. vystavila vyúčtovaciu faktúru č. XXXX/XXX k zálohovej faktúre č. M. na základe dohody o úhrade zmenkou na sumu 985.000,00 Eur + DPH 20 % v sume 197.000,00 Eur, spolu 1.182.000,00 Eur. Žalobca dňa 31.01.2012 vystavil zmenku, ktorou sa zaviazal, že zaplatí spoločnosti ALNEP, s.r.o. sumu 1.182.000,00 Eur so splatnosťou 02.02.2012. Na predmetnej zmenke bol uvedený záznam, že suma 1.182.000,00 Eur bola uhradená na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. 02.02.2012. Podľa výpisu z bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX/XXXX zaplatil žalobca sumu 1.182.000,00 Eur na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. č. XXXXXXXXX/XXXX 01.02.2012. Dňa 27.06.2012 vystavila spoločnosť ALNEP, s.r.o. faktúru č. XXXX/XXX, ktorou fakturovala žalobcovi dodanie technológie na základe Zmluvy o dielo č. XXXX/XX v celkovej sume 1.364.000,00 Eur, pričom touto faktúrou deklarovala prijatie zálohovej platby vyfakturovanej vyúčtovacou faktúrou č. XXXX/XXX v sume 1.182.000,00 Eur 02.02.2012. Uvedené skutočnosti správca dane vyhodnotil tak, že spoločnosti ALNEP, s.r.o. vznikla daňová povinnosť v sume 197.000,00 Eur v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov dňom prijatia platby na základe zálohovej faktúry č. M. 02.02.2012, t. j. v zdaňovacom období február 2012 a daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. taktiež v zdaňovacom období február 2012. K uvedeným zisteným skutočnostiam žalobca sa vyjadril a namietol, že spoločnosť ALNEP, s.r.o. prijala 02.02.2012 platbu nie oproti zálohovej faktúre, ale prijala platbu zmenkovej sumy zo zmenky vystavením ktorej v prospech spoločnosti ALNEP, s.r.o. a jej prijatím spoločnosťou ALNEP, s.r.o. 31.01.2012 došlo k úhrade sumy vyúčtovanej zálohy. Spoločnosti ALNEP, s.r.o. vznikla daňová povinnosťou 31.01.2012 a tak žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január 2012. Vystavenie zmenky ako platobného prostriedku a jej odovzdanie spoločnosti ALNEP, s.r.o. je v súlade s dohodou o úhrade zmenkou považované za zaplatenie, resp. prijatie platby pre účely § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s článkom 73 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Údaj na faktúre č. XXXX/XXX z 27.06.2012 je dátum úhrady zálohovej faktúry č. XXXX/XXX bol 02.02.2012 je logický nesprávny, resp. sa jedná o chybu v písaní. Písomné vyjadrenie žalobcu správca dane s ním prerokoval 19.02.2015, o čom bola spísaná aj zápisnica o priebehu a výsledku dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokole z daňovej kontroly správca dane spísal úradný záznam. Na základe zistených skutočností správca dane - Daňový úrad Košice vydal rozhodnutie č. 20521110/2015 zo 16.07.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty, t. j. žalobcovi rozdiel v sume 197.000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 7.424,75 Eur a vyrubil mu daň v sume 189.575,25 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca ako daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane v sume 197.000,00 Eur v zdaňovacom období január 2012 z platby zaplatenej pred dodaním tovaru, ktorú jeho dodávateľ prijal dňa 02.02.2012 neoprávnene, čím porušil § 51 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 3. Proti tomuto rozhodnutie podal včas odvolanie žalobca, v ktorom nesúhlasil so záverom správcu dane o neuznaní práva na odpočítanie dane v sume 197.000,00 Eur z vyúčtovacej faktúry č. XXXX/ XXX k zálohovej faktúre č. M. s dátumom zdaniteľného plnenia dňa 31.01.2012 od spoločnosti ALNEP, s.r.o. z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne. Uviedol, že si uplatnil právo na odpočítanie dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. a Smernice Rady 2006/112/ES v zdaňovacom období január 2012, nakoľko moment vzniku daňovej povinnosti u spoločnosti ALNEP, s.r.o. nastal 31.01.2012. Zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd a Goldsborough Developments, ďalej na rozsudok vo veci C-549/11 Orfej Balgarija EOOD a predovšetkým na výklad článku 63, 65 a 73 Smernice Rady. Ďalej namietol, že sa domáhal riadneho právneho posúdenia veci, riadneho zistenia skutkového stavu doplnením dokazovania a rovnako tak rešpektovania procesných práv počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ale správca dane sa obmedzil na obhajobu vlastného postupu všeobecnými formuláciami o tom, že postupoval v súlade so zákonom, zaoberal sa všetkými pripomienkami, ktoré vzniesol a akýkoľvek návrh na dokazovanie zamietol, že si už zabezpečil dostatok dôkazov. Trvá na tom, že pokiaľ správca dane mal v úmysle nepriznať mu právo na odpočítanie dane, mal v prvom rade správne posúdiť otázku vzniku daňovej povinnosti spoločnosti ALNEP, s.ro., ktorá v intenciách rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 nie je viazaná na moment zaplatenia zmenky, ale na moment prijatia zmenky namiesto platby. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 21046304/2015 z 21.10.2015 podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. 20521110/2015 zo 16.07.2015. V odôvodnení rozhodnutia uviedol aký skutkový stav vo veci bol zistený správcom dane a poukázal na to, že v danom prípade žalobca zmenkou vystavenou 31.01.2012 sa zaviazal, že 02.02.2012l zaplatí na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. sumu 1.182.000,00 Eur, teda vystavená zmenka svedčí o platbe v budúcnosti (o 2 dni) aj keď zmenka obsahuje bezpodmienečný a nesporný písomný záväzok dlžníka (daňového subjektu) zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ako aj právo platiteľa zmenky - spoločnosť ALNEP, s.r.o. žiadať úhradu zmenky v termíne a spôsobom stanoveným na zmenke v deň vystavenia zmenky nie je možné považovať za deň platby, teda za deň vzniku daňovej povinnosti, nakoľko vystavenie alebo prijatie zmenky nemá účinok zániku záväzku. Zánik záväzku, prípadne pohľadávky nastáva až úhradou príslušnej sumy uvedenej na vystavenej zmenke. Spoločnosť ALNEP, s.r.o. fakturovala žalobcovi zálohovú platbu pred dodaním tovaru podľa Zmluvy o dielo č. XXXX/XX v sume 1.182.000,00 Eur zálohovou faktúrou č. M. z 09.11.2011 a vyúčtovacou faktúrou č. XXXX/XX z 31.01.2012, predmetom ktorej bola úhrada zálohovej faktúry č. M.. Z dokladov predloženým žalobcom je zrejmé, že zálohová platba v sume 1.182.000,00 Eur bola uhradená 02.02.2012, t. j. 2 dni po vystavení zmenky, t. j. aj dňom pripísania tejto sumy na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o., čím tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi vzniklo podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane v sume 197.000,00 Eur. 5. K námietke, že správca dane neaplikoval správne rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-419/02 BUPA Hospitals Ltd a Goldsborough Developments Ltd uviedol, že správca dane poukázal len na časť rozsudku, kde sa konštatuje, že v prípade, ak sa preddavková platba uskutoční pred tým, ako sa zrealizuje dodávka tovaru alebo poskytnutie služby, daň z pridanej hodnoty sa stáva splatnou prijatím platby. 6. K námietke, kde žaloba poukazuje na správnosť aplikácie rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 Orfej Balgarija EOOD uviedol, že uvedený rozsudok sa zaobeal aplikáciou článkov 63, 65, 75 a 80 Smernice Rady 2006/112/ES. Vec sa týka situácie, keď štyri fyzické osoby, vlastníci pozemku zriadili právo stavby na ich pozemku v prospech spoločnosti Orfej Balgarija EOOD. Ako protihodnotu za toto právo sa uvedená spoločnosť zaviazala previesť na vlastníkov pozemku vlastníctvo k niektorým objektom nachádzajúcim sa v ňou financovaných postavených a vlastnených budovách. Súdny dvor EÚ rozhodol, že právo EÚ nebráni tomu, aby vznikla daňová povinnosť k dani z pridanej hodnoty z týchto stavebných služieb už v okamihu, keď bolo zriadené právo stavby, t. j. predtým, než došlo k poskytnutiu týchto služieb, ak sú v okamihu zriadenia tohto práva už všetky príslušné prvky tohto budúceho poskytnutia služieb známe a hodnotu uvedeného práva možno vyjadriť v peniazoch, čo prislúcha preskúmať vnútroštátnemu súdu. Súdny dvor EÚ v 35. bode predmetného rozsudku poukázal na to, že zmluvy o výmene, v ktorých je protihodnota v zásade vyjadrená v naturáliách a plnenia, pri ktorých je protihodnota vyjadrená v peniazoch, predstavujú z ekonomického a obchodného hľadiska dve rovnocenné situácie. Uvádza, že zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorého podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke, teda právoplatnému majiteľovi zmenky vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky uvedenej v zmenke, ktorú voči tomu, kto na zmenku napísal svoje záväzné vyhlásenie a podpísal ho. Ide teda o dlhový cenný papier obsahujúci v prípade vlastnej zmenky platobný prísľub zaplatiť zmenkovú sumu. Naproti tomu naturálne plnenie, alebo tiež vecné plnenie prestavuje dodanie konkrétneho tovaru alebo služby, teda plnenie v inej ako peňažnej forme, pričom na účel určenia momentu vzniku daňovej povinnosti sa musí jednať o realizáciu takéhoto plnenia, nie o jeho prísľub, ako je to v prípade vystavenej zmenky. Vystavenie vlastnej zmenky spoločnosti ALNEP, s.r.o. nie je naturálnym plnením, keďže záväzok zmenkového dlžníka zaniká nie vystavením zmenky, ale až úhradou zmenkovej sumy. Stotožňuje sa so záverom správcu dane, ktorý určil na základe vykonaného dokazovania moment vzniku daňovej povinnosti spoločnosti ALNEP, s.r.o. na deň 02.02.2012. Vystavením zmenky 31.01.2012 nedošlo k naturálnemu plneniu v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 Orfej Balgarija EOOD. Žalobca nezaplatil platbu pred dodaním tovaru protihodnotu vyjadrenou v tovaroch alebo službách. Žalobca zaplatil platbu pred dodaním tovaru 02.02.2012, t. j. 2 dní po vystavení zmenky, kedy bola platba v sume 1.182.000,00 Eur zaplatená bezhotovostným prevodom z účtu žalobcu prevedená na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. a týmto dňom vznikla spoločnosti ALNEP, s.r.o. daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi vzniklo právo na odpočítanie dane v sume 197.000,00 Eur v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Súhlasí s tvrdením žalobcu, že od vzniku daňovej povinnosti spoločnosti ALNEP, s.r.o. bol závislý vznik práva žalobcu na odpočítanie dane, ale námietku, že správca dane nemal ustálené, kedy spoločnosť ALNEP, s.r.o. prijala od žalobcu zmenku, ani ako o tejto zmenke účtovala, považuje za neopodstatnenú, nakoľko spôsob zaúčtovania zmenky spoločnosťou ALNEP, s.r.o., nie je rozhodujúci pre vznik daňovej povinnosti. Spoločnosť ALNEP, s.r.o. síce uviedla na vyúčtovacej faktúre č. XXXX/ XXX z 31.01.2012 dátum dodania dňa 31.01.2012, ale tento údaj nie je správny, nakoľko z dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že spoločnosť ALNEP, s.r.o. prijala zálohovú platbu dňa 02.02.2012, teda daňová povinnosť tejto spoločnosti vznikla v zdaňovacom období február 2012. Tvrdenie, že vystavenie zmenky nie je naturálnym plnením považuje za neopodstatnenú námietku a námietku, že spoločnosť ALNEP, s.r.o. mohla o vzniku daňovej povinnosti účtovať a mohla uviesť ako deň vzniku daňovej povinnosti práve deň, kedy prijala zmenku ako naturálne plnenie, ktorá je spôsobilá zastúpiť plnenie v peniazoch s rovnakými účinkami na moment vzniku daňovej povinnosti. Z obsahu spisu správcu dane konštatuje, že v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane neuprel žalobcovi žiadne právo vyplývajúce z právnej úpravy ustanovujúcej v § 45 Daňového poriadku, pričom žalobca mal dostatočný časový priestor na preukázanie skutočností, ktoré by mali vplyv na správne určenie dane. 7. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného č. j.: 21046304/2015 z 21.10.2015, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice, Pobočka Spišská Nová Ves č.: 20521110/2015 zo 16.07.2015 zrušiť a vrátiť Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného, ako správcu dane považuje za nesprávne, nezákonné, lebo jeho záver vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a arbitrárne. Uviedol, že správca dane nespochybnil vznik daňovej povinnosti z pohľadu práva na odpočet dane, ale spochybnil moment vzniku tohto práva. Právo na odpočet si uplatnil v zdaňovacom období január 2012, pričom správca dane tvrdil, že toto právo malo vzniknúť až v zdaňovacom období február 2012. Má za to, že v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o a v súlade s ustanoveniami Smernice Rady č. 2006/2012/ES z 28.11.2006 si právo na odpočet dane uplatnil v zdaňovacom období január 2012, nakoľko moment vzniku daňovej povinnosti u spoločnosti ALNEP, s.r.o. nastal 31.01.2012. Správca dane v rozhodnutí sa zaoberal otázkou aplikácie smernice o DPH a to na základe jeho reakcie a jeho argumentácie, že právo na odpočet dane si uplatnil v súlade s článkom 73 smernice o DPH, pričom správca dane poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.02.2006 BUPA Hospitals a Goldsborough Developments vo veci C-419/02, kde odcitoval časť z bodu 45. K otázke momentu vzniku daňovej povinnosti mal správca dane čerpať z iného prameňa právaEÚ a to z rozsudku SDEÚ z 19.12.2012 vo veci C-549/11 Orfej Balgarija EOOD, v ktorom súdny dvor rozvíja otázky týkajúce sa momentu splatnosti dane v prípade, ak je potrebné aplikovať ustanovenie článku 65 smernice o DPH a ak vyplatený preddavok prestavuje platbu v naturáliách. Uvedený rozsudok neupravuje skutkovo totožný prípad, no aplikáciou právnej zásady „mutatis mutandis“, teda v merite rovnaký po nevyhnutných zmenách je možné dospieť k záveru o jeho priamej aplikovateľnosti. V rozsudku je uvedené: „nie je vylúčené, že podľa článku 65 smernice o DPH príslušná daň zo stavebných služieb sa stáva splatnou v okamihu, keď právo stavby, ktoré predstavuje celkovú protihodnotu za tieto služby, je zriadené v prospech spoločnosti, ktorá sa zaviazala poskytnúť uvedené služby, pretože v tomto okamihu sú už všetky príslušné prvky tohto budúceho poskytnutia služieb známe, a najmä predmetné služby sú presne identifikované“. Ďalej v otázke možnosti aplikácie článku 65 smernice o DPH uviedol, že z doslovného znenia tohto článku sa možno domnievať, že toto ustanovenie sa týka len vyplatenia preddavkov vyjadrených v peniazoch, ale na druhej strane zdôraznil. „text sekundárneho práva Únie má v rámci možností vykladať v takom zmysle, aby bol v súlade s ustanoveniami zmlúv a so všeobecnými zásadami práva Únie“. Z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania, v rámci ktorej je zásada daňovej neutrality na úrovni sekundárneho práva Únie a v špecifickom odbore zdaňovania osobitným vyjadrením, vyžaduje, aby porovnateľné situácie neboli posudzované rozdielne okrem prípadu, ak takéto rozdielne dokazovania by bolo možné objektívne odôvodniť. Zásada daňovej neutrality, ktorá je základnou zásadou spoločného systému DPH, teda nepripúšťa, aby sa s tovarom alebo poskytovaním podobných služieb, ktoré si navzájom konkurujú, zaobchádzalo z hľadiska DPH odlišne, ani aby sa s hospodárskymi subjektami, ktoré uskutočňujú zdaniteľné plnenia rovnakého druhu, zaobchádzalo pri vyberaní DPH rozdielne (bod 34 rozsudku č. C-549/11). Zásadu článku 65 smernice o DPH treba vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje aj v prípade, že je preddavok vyjadrený v naturáliách, ak sú splnené podmienky pripomenuté v bode 28 tohto rozsudku. Rečou uvedeného rozsudku rešpektujúc aplikačnú zásadu mutatis mutandis, je možné konštatovať, že ak preddavok, resp. zálohová platba je prijatá vo forme naturálneho plnenia, v našom prípade formou vystavenia a odovzdania zmenky, je toto plnenie spôsobilé zastúpiť plnenie v peniazoch s rovnakými účinkami na moment vzniku daňovej povinnosti a to všetko k okamihu, kedy bolo plnenie prijaté ako preddavok, t. j. v tomto prípade k momentu odovzdania zmenky namiesto peňazí. Naturálne plnenie v uvedenom rozsudku malo povahu zriadenia práva stavby, ktorému SDEÚ priznal rovnaké účinky ako plneniu v peniazoch. Ak je možné vecnému právu oceniteľnému peniazmi priznať takéto účinky tak uvedené musí bez diskusie platiť aj o zmenke, ktorá je cenným papierom, z ktorého podstaty vyplýva, že peňažné plnenie priamo vyjadruje. Samotné zaplatenie zmenkovej sumy je následne irelevantné a ani jej nezaplatenie by nebolo spôsobilé spochybniť prijatie naturálneho plnenia, ktoré zastupuje plnenie v peniazoch v súlade s článkami 65 a 73 smernice o DPH. Toto konštatovanie je pritom možné oprieť o ďalšie úvahy SDEÚ spomenuté aj v rozsudku Orfej Balgarija v bodoch 38 a 39. V uvedenom rozsudku súd vyslovil, že články 63, 65 a 73 smernice o DPH majú priamy účinok, čo znamená, že sa môže na ne odvolať a povinnosť štátneho orgánu je rozhodovať podľa nich a v súlade s výkladovými pravidlami, ktoré stanovujú aj rozsudky SDEÚ. Preto aj v danom prípade je nutné oddeliť prípad zmenkový od prípadu platobného, resp. prijatia naturálneho plnenia - zmenky, ktoré je spôsobilé zastúpiť plnenie v peniazoch s rovnakými účinkami na moment vzniku daňovej povinnosti. Toto správca dane neučinil a prakticky posúdil uskutočnenú platbu rovnako, ako keby žiadna zmenka vystavená a prijatá nebola. Domáhal sa riadneho právneho posúdenia, riadneho zistenia skutkového stavu doplnením dokazovania a rovnako tak aj rešpektovaním jeho procesných práv počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Má za to, že rozhodnutie správcu dane je nesprávne, nakoľko daňový subjekt ALNEP mohol o vzniku daňovej povinnosti účtovať a mohol uviesť deň vzniku daňovej povinnosti práve deň, kedy prijal zmenku ako naturálne plnenie. Ak túto zmenku prijal 31.01.2012, tak správne uviedol deň vzniku daňovej povinnosti 31.01.2012 a on sa mohol a môže dovolávať tohto údaja pri obhajobe svojho práva na odpočet dane. Na dôvažok ešte uviedol, že článok 65 smernice o DPH rovnako ako § 19 ods. 4 zákona o DPH hovoria rovnako o pojme prijatie platby. Ak má uvedený článok priamy účinok, tak výklad, ktorý je v rozpore s týmto článkom hoc aj s odvolaním sa na ustanovenie vnútroštátneho predpisu je nezákonný a neprijateľný. Prijatie platby formou naturálneho plnenia, t. j. prijatie zmenky a prijatie platby z tejto zmenky ako zmenkovej sumy sú pojmovo a právne dve odlišné právne skutočnosti, kedy prijatie zmenky je potrebné posudzovať ako naturálne plnenie preddavkovej faktúry dlžníkom a prijatie platby z tejto zmenky ako nový právny vzťah založený existenciou zmenky a jej splatnosťou. Za žiadnych okolností nie je možné tvrdiť, že až prijatím zmenkovej sumy došlo k prijatiu platby, nakoľko je tým negovaná podstata naturálneho plnenia v ponímaní, akom je definované Súdnym dvorom EÚ. Výklad žalovaného, že deň vystavenia zmenky nie je možné považovať za deň platby, teda za deň vzniku daňovej povinnosti, nakoľko vystavenie alebo prijatie zmenky nemá účinok zániku záväzku, teda popiera platobnú funkciu zmenky, je neakceptovateľný. Platobná funkcia zmenky je právnou teóriou bežne popisovaná a to aj s účinkami splnenia záväzku, ktorý názor zastáva aj napr. X., jeden z najuznávanejších a najcitovanejších odborníkov na zmenkové právo. 8. V závere žaloby zhrnul skutočnosti, ktoré uviedol v rozsiahlej žalobe tak, že je logicky vylúčené, aby prijatie zmenky ako platidla, ktoré podľa dohody medzi účastníkmi súkromnoprávneho vzťahu má zastúpiť plnenie v peniazoch a ktoré má jasnú hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch bolo posúdené tak, že sa nejedná o naturálne plnenie, keď z jasne identifikovaných dôvodov prijatie zmenky má za následok zánik záväzku. Argument, že zmenka je len prísľub zaplatiť zmenkovú sumu je v tomto ohľade absolútne neakceptovateľný. Ak k vystaveniu zmenky pridáme jej prijatie veriteľom a pridáme aj dohodu zmluvných strán o tom, že toto prijatie bude brať za plnenie s úmyslom považovať ho za dôvod splnenia záväzku zaplatiť určitú peňažnú sumu, tak záver žalovaného o povahe platby zmenkou je logicky nesprávny argument, že vystavenie zmenky nie je naturálnym plnením, je logicky nepostačujúci na vysporiadanie sa s jeho námietkami. Ak nevykonanie ním navrhovaných dôkazov malo byť zdôvodnené argumentom, ktorý je založený na nesprávnom právnom posúdení, tak všetky dôvody ním uplatnené vo vyrubovacom konaní potom aj naďalej trvajú. 9. Žalobca v žalobe požiadal súd, aby v súlade s § 250c ods. 1 O.s.p. vydal uznesenie, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že námietky, ktoré žalobca uviedol v žalobe sú totožné s námietkami, ktoré boli uvedené aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a s tými sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Zároveň k námietkam žaloby uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004. Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2012 z vyúčtovacej faktúry č. XXXX/XX z 31.01.2012, dátum dodania 31.01.2012, základ dane: 985.000,00 Eur, DPH 20 %: 197.000,00 Eur, spolu 1.182.000,00 Eur, popis: účtovanie úhrady zálohovej faktúry č. M. na základe dohody o úhrade zmenky. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že prijatie zmenky má byť posúdené tak, že sa jedná o naturálne plnenie, nakoľko nezaplatil žalobca platbu pred dodaním tovaru formou dodania tovaru alebo služby, ale zaplatil preddavok bezhotovostným prevodom na účet. Naturálne plnenie predstavuje konkrétnu službu alebo poskytnutie predmetov, ktoré spôsobujú zánik záväzku. Vystavenie vlastnej zmenky v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým č. 191/1959 Zb. je prísľubom dlžníka (vystavovateľa), že veriteľovi (remintentovi) zaplatí v určitý čas príslušnú peňažnú čiastku, pričom ide o samostatný právny vzťah nadväzujúci na predchádzajúci obchodnoprávny vzťah. V zásade úhrada zmenkou spočíva v zmene pohľadávky voči odberateľovi na pohľadávku voči zmenkovému dlžníkovi, t. j. vzťah obchodný sa mení sa vzťah zmenkový. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že prijatie zmenky má za následok zánik záväzku, ale má za následok zmenu pôvodného záväzku na záväzok zmenkový. Vystavenie zmenky nie je prijatím platby a teda ani momentom vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.. Akceptuje zásadu daňovej neutrality dane z pridanej hodnoty, zároveň však poukazuje na skutočnosť, že základná zásada daňovej neutrality vyžaduje, aby odpočítanie dane na vstupe bolo priznané, ak sú splnené i všetky hmotnoprávne podmienky. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty upravuje na európskej úrovni Smernica Rady č. 2006/112/ES (do 31.12.2006 Smernica Rady č. 77/388/EHS), ktorá je implementovaná v zákone č. 222/2004 Z. z.. V zmysle článku 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nakoľko skutkový stav v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-549/11 Orfej Balgarija EOOD, na ktorý žalobca poukazuje, nie je skutkovo a právne identický s prejednávaným prípadom, preto bol postup správcu dane, keď vo svojom rozhodnutí aplikoval zákon č. 22/2004 Z. z. v celom rozsahu legálny a legitímny. Z uvedeného dôvodu považuje námietky žalobcu za neopodstatnené a trvá na svojich záveroch, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 11. Krajský súd uznesením č. k. 6S/137/2015-27 z 02.02.2016 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. 21046304/2015 z 21.10.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 20521110/2015 zo 16.07.2015 až do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe. 12. Žaloba napadla na krajský súd dňa 19.11.2015. 13. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 14. Podľa § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 16. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona, avšak zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 17. Krajský súd na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 18. Rozsah preskúmania napadnutého rozhodnutia tak, ako to v rozsiahlej žalobe uviedol žalobca je posúdenie, či správca dane, resp. aj žalovaný v daňovom konaní postupovali podľa zásad Daňového poriadku, či dostatočne bol zistený skutkový stav veci a či zo strany správcu dane ako aj žalovaného došlo k správnemu v súlade so zákonom stanoveniu momentu vzniku daňovej povinnosti na základe vystavenej zmenky. 19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 20. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 21. Dokazovanie je teda procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť, dôkazné bremeno rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt. 22. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 24. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a dokladmi k ním. 25. Podľa § 45 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo na predloženie písomného poverenia u zamestnancov správcu dane na výkon daňovej kontroly a služobnému preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť najskôr do dňa jej ukončenia. Nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadrovať sa k priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k ním a nahliadať do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 26. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, zabezpečiť vhodné miestu a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné príklady vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátanie evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené a podávať k ním ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy alebo ich kópie a umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti a k výstupným dátam z týchto softvérov. 27. Z obsahu pripojených administratívnych spisov krajský súd konštatuje, že správca dane ako aj žalovaný postupovali v súlade s citovaným ustanovením § 3 a § 24 Daňového poriadku, pričom nevyplýva, že by správca dane nejakým spôsobom ukrátil na právach žalobcu, pretože žalobcovi bola poskytnutá dostatočná časová možnosť, aby sa mohol vyjadriť jednak k protokolu z daňovej kontroly, mohol predkladať v priebehu daňovej kontroly a navrhovať dôkazy, ako aj pred prerokovaním protokolu z daňovej kontroly zasielal správcovi dane písomné vyjadrenia, s ktorými správca dane sa riadne vysporiadal. Preto súd sa s námietkou žalobcu, že žalovaný, ale predovšetkým správca dane nepostupovali v priebehu daňového konania v súlade s Daňovým poriadkom je neopodstatnená. Treba zároveň uviesť, že daňové konanie vedie správca dane a dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom konaní alebo iných podaniach. Ak správca dane má pochybnosti o vierohodnosti niektorých predložených dôkazov, potom je oprávnený daňový subjekt vyzývať, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, resp. aby k predloženým dôkazom podal aj vysvetlenie. Úlohou správcu dane nie je vyhľadávať dôkazy a vykonávať dokazovanie do času, kým nebude mať potvrdené a preukázané to, čo tvrdí daňový subjekt, ale je predovšetkým na daňovom subjekte, aby on preukázal skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane. 28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. 29. Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej služby dňom prijatia platby. 30. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 31. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. 32. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolnosti, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Podmienkou na odpočítanie dane v zmysle citovaného ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH je vznik daňovej povinnosti, ktorý upravuje ustanovenie § 19 zákona o DPH. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. 33. V danom prípade správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie január 2012 s vyúčtovacej faktúry č. XXXX/XXX z 31.01.2012, dátum dodania: 31.01.2012, základ dane: 985.000,00 Eur, DPH 20 %: 197.000,00 Eur, spolu 1.182.000,00 Eur, popis: účtovanie úhrady zálohovej faktúry č. M. na základe dohody o úhrade zmenky. 34. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané toto: predmetom Zmluvy o dielo č. XXXX/XX uzavretej medzi daňovým subjektom ako objednávateľom a spoločnosťou ALNEP, s.r.o. ako zhotoviteľom bola dodávka unikátnej technológie na výrobu piva a plnenie piva do spotrebiteľských balení, vrátane jej inštalácie uvedenia do prevádzky. Podľa článku č. IV. predmetnej zmluvy bola cena predmetu diela stanovená dohodou zmluvných strán na sumu 1.970.000,00 Eur + DPH 20 %, pričom táto suma zhotoviteľovi mala byť zaplatená priebežne počas realizácie diela v súlade s harmonogramom platobných podmienok. Podkladom pre jednotlivé čiastkové úhrady ceny diela mali byť zálohové faktúry. Okamihom zaplatenia ceny za dielo bezhotovostným prevodom rozumeli zmluvné strany moment pripísania sumy na účet zhotoviteľa. Spoločnosť ALNEP, s.r.o. vystavila žalobcovi 09.11.2011 zálohovú faktúru č. M. na zálohovú platbu podľa platnej Zmluvy o dielo č. XXXX/XX v sume 1.182.000,00 Eur. Žalobca vystavil 31.01.2012 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazal, že zaplatí spoločnosti ALNEP, s.r.o. 1.182.000,00 Eur so splatnosťou dňa 02.02.2012. Dňa 31.01.2012 vystavila spoločnosť ALNEP, s.r.o. vyúčtovaciu vyktúru č. XXXX/XXX (dátum dodania 31.01.2012, dátum splatnosti 02.02.2012), ktorou účtovala žalobcovi na základe dohody o úhrade zmenkou uhradenie zálohovej faktúry č. M.. Podľa predloženého výpisu z bankového účtu žalobcu č. XXXXXXXXXX, vedeného vo VÚB, a.s. zaplatil žalobca platbu v sume 1.182.000,00 Eur na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. dňa 01.02.2012, na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. bola platba pripísaná dňa 02.02.2012. Žalobca vo svojom účtovníctve o zmenke neúčtoval platbu v sume 1.182.000,00 Eur odoslanú z účtu dňa 01.02.2012, zaúčtoval ako zálohovú platbu zaplatenú bezhotovostným prevodom. Dňa 27.06.2012 vystavila spoločnosť ALNEP, s.r.o. faktúru č. XXXX/XXX, ktorou fakturovala žalobcovi dodanie technológie na základe Zmluvy o dielo č. XXXX/XX v celkovej sume 2.364.000,00 Eur, pričom touto faktúrou deklarovala aj prijatie zálohovej platby vyfakturovanej vyúčtovacou faktúrou č. XXXX/XXX v sume 1.182.000,00 Eur dňa 02.02.2012. Spoločnosť ALNEP, s.r.o. dodala predmetnú technológiu žalobcovi a žalobca dodal predmetnú technológiu ďalej fyzickej osobe N. E. - CORTEC, IČO: XXXXXXXX (faktúra č. XXXXXX z 27.07.2012 v celkovej sume 3.447.864,00 Eur), ktorá ju následne dodala spoločnosti Pivovar Kaltenecker s.r.o., IČO: XXXXXXXX (faktúra č. XXXXXX z 27.07.2012 v celkovej sume 3.784.800,00 Eur). 35. Ako z uvedeného vyplýva v danom prípade sa žalobca zmenkou vystavenou 31.01.2012 zaviazal, že dňa 02.02.2012 zaplatí na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o. sumu 1.182.000,00 Eur, teda vystavená zmenka svedčí o platbe v budúcnosti, t. j. o 2 dni. Aj keď zmenka obsahuje bezpodmienečný a nesporný písomný záväzok dlžníka - žalobcu zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ako aj právo majiteľa zmenky - ALNEP, s.r.o. žiadať úhradu zmenky v termíne a spôsobom stanoveným na zmenke, deň vystavenia zmenky nie je možné považovať za deň platby, teda za deň vzniku daňovej povinnosti, nakoľko samotné vystavenie alebo prijatie zmenky nemá účinok zániku záväzku. Zánik záväzku, prípadne pohľadávky nastáva až úhradou príslušnej sumy uvedenej na vystavenej zmenke. V tomto prípade spoločnosť ALNEP, s.r.o. fakturovala žalobcovi zálohovú platbu pred dodaním tovaru podľa Zmluvy o dielo č. XXXX/ XX v sume 1.182.000,00 Eur zálohovou faktúrou č. M. z 09.11.2011 a vyúčtovacou faktúrou č. XXXX/ XXX z 31.01.2012, predmetom ktorej bola úhrada zálohovej faktúry č. M.. Z listinných dokladov, ktoré predložil žalobca je zrejmé, že zálohová platba v sume 1.182.000,00 Eur bola uhradená dňa 02.02.2012, t. j. 2 dni po vystavení zmenky, kedy bola táto suma pripísaná na účet spoločnosti ALNEP, s.r.o., kedy tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH a žalobcovi vzniklo v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane v sume 197.000,00 Eur. 36. Krajský súd poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby a ako vyplýva z predložených dokladov žalobcom, ktoré sú súčasťou administratívnych spisov, spoločnosť ALNEP, s.r.o. fakturovala žalobcovi zálohovú platbu pred dodaním tovaru podľa Zmluvy o dielo č. XXXX/XX v sume 1.182.000,00 Eur zálohovou faktúrou č. M. z 09.11.2011 a vyúčtovacou faktúrou č. XXXX/XXX z 31.01.2012, predmetom ktorej bola úhrada zálohovej faktúry č. M.. Z predložených dokladov je zrejmé, že zálohová platba v sume 1.182.000,00 Eur bola uhradená 02.02.2012. Naturálne plnenie alebo tiež vecné plnenie predstavuje dodanie konkrétneho tovaru alebo služby, teda plnenie v inej ako peňažnej forme, pričom na účel určenia momentu vzniku daňovej povinnosti sa musí jednať o realizáciu takéhoto plnenia, nie iba o jeho prísľub, ako je to aj v prípade danej vystavenej zmenky dňa 31.01.2012. V tomto prípade žalobca vo svojom účtovníctve o zmenke ani neúčtoval, ale platbu v sume 1.182.000,00 Eur odoslanú z účtu dňa 01.02.2012 zaúčtoval ako zálohovú platbu zaplatenú bezhotovostným prevodom, z čoho jednoznačne vyplýva, že sám žalobca vo svojom účtovníctve o zmenke z 31.01.2012 neúčtoval a sám v účtovníctve zaúčtoval platbu odoslanú z jeho účtu 01.02.2012 ako zálohovú platbu zaplatenú bezhotovostným prevodom. 37. Vystavenie vlastnej zmenky v súlade so zákonom č. 191/1959 Zb. je iba prísľubom dlžníka (vystavovateľa), že veriteľovi (remitentovi) zaplatí v určitý čas príslušnú peňažnú čiastku, pričom ide o samostatný právny vzťah nadväzujúci na predchádzajúci obchodnoprávny vzťah. Úhrada zmenkou spočíva v zmene pohľadávky voči odberateľovi na pohľadávku voči zmenkovému dlžníkovi, t. j. vzťah obchodný sa mení na vzťah zmenkový. Prijatie zmenky nemá za následok zánik záväzku, ale má za následok iba zmenu pôvodného záväzku na záväzok zmenkový. Vystavenie samotnej zmenky nie je prijatím platby a teda ani momentom vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 4 zákona o DPH. Na základe uvedených skutočnosti súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že dňom vzniku daňovej povinnosti pri platbách prijatých pred dodaním tovaru alebo služby vzniká až dňom prijatia tejto platby (§ 19 ods. 4 zákona o DPH) a nie dňom vystavenia zmenky, ako to tvrdí žalobca. 38. K námietkam ohľadne nesprávnej aplikácie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ súd poukazuje na to, že základná zásada daňovej neutrality vyžaduje, aby odpočítanie dane na vstupe bolo priznané, ak sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty upravuje na európskej úrovni Smernica Rady 2006/112/ES (do 31.12.2006 to bola 6. Smernica Rady 77/388/EHS), ktorá už bola implementovaná do zákona o DPH (zákon č. 222/2004 Z. z.). 39. Žalobca v žalobe uvádza, že rozsudok SDEÚ vo veci Orfej Balgarija EOOD č. C-549/11 neupravuje skutkovo totožný prípad, no aplikáciou právnej zásady mutatis mutandis možno dospieť k záveru o jeho priamej aplikovateľnosti, pretože v tomto rozhodnutí je robený výklad ohľadne článkov 63, 65 a 73 smernice o DPH, súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že skutkový a právny stav nie je identický s preskúmavaným rozhodnutím, a preto v danom prípade nie je ani aplikovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci č. C-459/11 Orfej Balgarija EOOD. 40. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby žalobcom súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol. 42. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.