Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 15CoE/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7601895884 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7601895884.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Eduard Biro, Exekútorský úrad Košice, Nerudova 14, pod číslom I. XX/XXXX, na návrh oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, Garbiarska 2, Košice (pôvodne Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice), proti povinnému: O. D., nar. XX.XX.XXXX, P.Á. XXX/XX, A. X, Č. F., právne zast.: Mgr. Patrik Altner, advokát, Nad Olšinami 27, Praha 10, Česká republika, pre vymoženie 56,43 eur (1.700,- Sk) s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.12.2014 č.k. 0Er/3229/2001-22, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 17.12.2014 č.k. 0Er/3229/2001-22 rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 15.11.2001 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie tunajšieho súdu sp.zn. 1Ro 1753/00 zo dňa 09.11.2000. Súdu bolo prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinného, ktoré súd podľa obsahu posudzoval ako návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný uviedol, že ak v danej veci súd skutočne rozhodol v konaní platobným rozkazom už 09.11.2000, nikdy nebola zo strany oprávneného doručená povinnému upomienka pred podaním exekúcie ani akýkoľvek prípis v súdnom či exekučnom konaní. Povinný uviedol, že vznáša námietku premlčania a navrhuje, aby bol návrh oprávneného zamietnutý. Zároveň povinný uvádza, že trvalú adresu U. X, Z. D. S. opustil v polovici roku 2000, a následne sa zdržiaval v A., takže nemohol obdŕžať exekučný titul ani návrh oprávneného na zahájenie exekučného konania. Oprávnený k podaniu povinného uviedol, že námietky považuje za účelové, je málo pravdepodobné, aby ako platobný rozkaz, ktorého právoplatnosť vyznačoval exekučný súd, tak aj upovedomenie o začatí exekúcie prevzala iná osoba ako povinná. K námietkam premlčania oprávnený uviedol, že si svoju pohľadávku vrátane úrokov z omeškania uplatnil včas, čím došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Súd citoval ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že z pripojeného spisu sp.zn. 1Ro 1753/00 zistil, že platobný rozkaz sp.zn. 1Ro 1753/00 zo dňa 09.11.2000 a návrh bol doručovaný doporučene do vlastných rúk na adresu trvalého bydliska povinného dňa 14.11.2000 a opakovane dňa 15.11.2000. Po uložení zásielky na pošte táto bola prevzatá dňa 29.11.2000. Platobný rozkaz je teda spôsobilým exekučným titulom. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa 29.10.2001. Exekučným titulom je platobný rozkaz tunajšieho súdu sp.zn. 1Ro 1753/00 zo dňa 09.11.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 15.12.2000. Súd ďalej citoval ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku a ust. § 100 ods. 1, § 110 ods. 1 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka a zistil, že rozhodnutie sa stalo vykonateľným dňa 15.12.2000 a návrh na vykonanie exekúcie bol podaný u súdneho exekútora dňa 29.10.2001, teda pred uplynutím premlčacej lehoty. Rozhodnutie sa za desať rokov premlčuje odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 zákona č. 233/1995 Z.z., povinný nepreukázal, že by v čase doručovania platobného rozkazu sa v mieste doručovania nezdržiaval, a teda platobný rozkaz je spôsobilým exekučným titulom. Opodstatnenosť nároku oprávneného vyplýva z exekučného titulu, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote cestou svojho zvoleného zástupcu odvolanie povinný a v ňom uviedol, že požiadal o predĺženie lehoty o najmenej 30 dní, nakoľko si bol vedomý, že musí vyhľadať a opatriť dôkazy, ktoré si vyžiadajú dlhú časovú lehotu, a to s ohľadom na skutočnosť, že od novembra roku 2000 uplynul dlhý čas. Následne povinný od súdu neobdŕžal žiadny prípis či výzvu, v ktorej by bolo uvedené, do kedy má súdu svoje tvrdenie a vyjadrenie doplniť, ani neobdŕžal žiadnu informáciu zo strany súdu, kde by bolo uvedené, kde bude súd rozhodovať. Povinný zaslal 15.12.2014 súdu doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie, akonáhle mu bol odovzdaný listinný dôkaz a to čestné prehlásenie matky povinného, kedy povinný hlavne týmto dôkazom preukazuje svoje tvrdenie, že sa v dobe údajného doručenia platobného rozkazu sp.zn. 1Ro 1753/00 zo dňa 29.11.2000 na adrese U. X, Z. D. S. nezdržiaval a toto rozhodnutie si teda nemohol prevziať. Toto tvrdenie preukazuje povinný podacím lístkom zo dňa 15.12.2014 o odoslaní doplnenia návrhu na zastavenie konania zo dňa 15.12.2014. Súd tak pri vydaní napadnutého rozsudku (správne má byť uznesenia) neprihliadol k podaniu povinného odoslaného dňa 15.12.2014 a neprihliadol tak ani k priloženému dôkazu, ktorým povinný preukazuje svoje tvrdenie, že mu predmetný platobný rozkaz nebol doručený. Povinný je teda prekvapený tým, že súd v danej veci rozhodol bez toho, že by bolo skutočne preukázané, že povinnému bol hore uvedený platobný rozkaz skutočne doručený. Preto podľa názoru povinného platobný rozkaz vzhľadom na skutočnosť, že mu nikdy nebol doručený, nemohol nikdy nadobudnúť právoplatnosť a byť spôsobilým exekučným titulom. Povinný ďalej namieta, že konanie oprávneného je v rozpore s dobrými mravmi, kedy tento vymáha platobný rozkaz sp.zn. 1Ro 1753/00 zo dňa 29.11.2000 až po uplynutí 14 rokov. Odvolací súd prejednal odvolanie povinného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým tento zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jemu zodpovedajúcim odôvodnením napadnutého uznesenia, ktoré považuje za vecne správne, a na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu povinného stručne uvádza nasledovné: Podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa § 110 ods. 1 veta prvá a § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že exekúcia pod sp.zn. I. XX/XXXX je u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira vykonávaná na podklade rozhodnutia - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves dňa 09.11.2000 č.k. 1Ro 1753/00-9, ktorý bol doručovaný právnemu predchodcovi oprávneného (Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s. - ako navrhovateľ v konaní pod sp.zn. 1Ro 1753/00) a tiež povinnému - O. D., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase prihlásenej na trvalý pobyt na adrese U. X, XXX XX Z. D. S.. V danej veci súd zdôrazňuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore (bremeno tvrdenia), a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), pričom základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR bola pani O. D., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená na trvalý pobyt na adrese U. X, Z. D. S. v čase od 08.11.1988 do 02.08.2011, teda aj v čase doručovania hore uvedeného platobného rozkazu. Odvolací súd má zároveň k dispozícii doručenky preukazujúce prevzatie tohto platobného rozkazu a v tejto súvislosti poznamenáva, že aj laickým porovnaním podpisov povinného na doručenke s dátumom prevzatia hore uvedeného platobného rozkazu - 29.11.2000 a na námietkach proti exekučnému konaniu zo dňa 18.11.2013 možno konštatovať, že tieto podpisy sú rovnaké, pochádzajúce od tej istej osoby. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď dňa 19.09.2014 vyzval povinného na preukázanie jeho tvrdenia, že sa v čase doručovania platobného rozkazu č.k. 1Ro 1753/00-9 nezdržiaval na adrese, kde bol tento doručovaný a na toto preukázanie vzhľadom na jeho časovú a obsahovú nenáročnosť určil lehotu 10 dní. Aj napriek tomu, že sa jedná o sudcovskú lehotu, ktorá slúži na orientáciu účastníka konania, a je možné akceptovať aj jej mierne nedodržanie, súd nemôže vyčkávať bližšie neurčenú dobu, v ktorej účastník konania preukáže, resp. nepreukáže opodstatnenosť svojich tvrdení. Preto odvolací súd považuje námietku povinného o neakceptovaní dôkazu - čestného prehlásenia matky povinného za účelovú a v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že prvostupňový súd napokon v merite veci rozhodol po viac ako dvoch mesiacoch po vyzvaní povinného na preukázanie svojich tvrdení, ako aj na to, že predložené čestné prehlásenie matky povinného nemôže hore opísaný, súdom zistený a ustálený skutkový stav zvrátiť. Na základe uvedených procesných skutočností nadobudol platobný rozkaz č.k. 1Ro 1753/00-9 právoplatnosť a dňa 15.12.2000 sa stal vykonateľným rozhodnutím, a teda podľa citovaného § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekučným titulom. Na tomto skutkovom základe potom pôvodný oprávnený (Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s.) dňa 29.10.2001 navrhol u súdneho exekútora Mgr. Eduarda Bira vykonať exekúciu proti povinnému. Vzhľadom na text ust. § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka mal oprávnený, keďže ide o judikovanú pohľadávku, možnosť tak urobiť v lehote 10 rokov odkedy platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1Ro 1753/00-9 nadobudol vykonateľnosť, t.z. do 15.12.2010. Pokiaľ ide o namietané premlčanie nároku oprávneného, súd právnemu zástupcovi povinného dáva do pozornosti text ust. § 112 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktorý by mal byť svojím znením dostatočne jasný aj pre účastníka konania, ktorý nie je zastúpený advokátom a kde sa hovorí o spočívaní premlčacej lehoty od začatia exekučného konania. Zákon nestanovuje žiadne časove obmedzenie trvania exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Pre úplnosť však dodáva, že dôvodom nevyhovenia odvolacích námietok povinného bolo neunesenie dôkazného bremena povinným, aplikujúc tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, nie laické hodnotenie pravosti podpisu povinného. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli, preto mu neboli priznané. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.