Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/93/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200895 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7015200895.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu TRYPSY Style s.r.o., so sídlom Slanská 39, Prešov, IČO: 47 457 279, zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom, Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanému Inšpektorát práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 zo dňa 26.05.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku z r u š u j e protokol žalovaného Inšpektorátu práce Košice č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 zo dňa 26.05.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný vydal dňa 26.05.2015 protokol č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola vykonaná 13.05.2015 a 26.05.2015 v kontrolovanom subjekte TRYPSY Style s.r.o., Slanská 39, 080 06 Prešov - stavba LUX Karcher na Bardejovskej ul. v Prešove. 2. Žalovaný v uvedenom protokole uviedol, že výkon inšpekcie práce v kontrolovanom subjekte bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 3. Pri výkone inšpekcie práce bolo žalovaným zistené, že predmetom činnosti kontrolovaného subjektu je uskutočňovanie stavieb a ich zmien a ďalšie činnosti uvedené vo výpise obchodného registra. 4. Dňa 13.05.2015 o 09.55 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného TRYPSY Style s.r.o., Slanská 39, 080 06 Prešov - stavba LUX Karcher na Bardejovskej ul. v Prešove, kde pre zamestnávateľa vykonával závislú prácu: -. M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX - uzavretého dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 13.05.2015. 5. Žalovaný v protokole citoval doklady, z ktorých boli zistené nedostatky a v časti B/, Zistené nedostatky, bod 1. uviedol, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.05.2015 o 09.55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu pomocného robotníka pri penetrácii fasády na Bardejovskej ul. v Prešove a mala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu dohodu o vykonaní práce zo dňa 13.05.2015 a si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 13.05.2015 o 10.04 hod., teda po začiatku výkonu práce. 6. Žalovaný v protokole v časti VII. Opatrenia uviedol, že inšpektor práce v súlade s ustanovením § 12 ods. 2 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nariadil zamestnávateľovi zabezpečiť, aby nedostatok uvedený v bode B1 sa v budúcnosti neopakoval. 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - protokolu č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15 zo dňa 26.05.2015 a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 8. Žalobca v podanej žalobe poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, ďalej uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/31/2001 zo dňa 25.08.2011, podľa ktorých protokol o kontrole, resp. protokol o výsledku inšpekcie práce vzhľadom na charakter ich obsahu možno preskúmať súdom v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. a z tohto prieskumu by nemali byť vylúčené. 9. Žalobca považoval protokol, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní za nezákonný, čo odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami, a to: 1) zistenia žalovaného uvedené v protokole, ktoré viedli k uloženiu opatrenia žalobcovi, vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zo skutkového stavu opísaného v časti B/ Zistené nedostatky bod 1., ktorý je v rozpore s obsahom spisu, 2) protokol je v časti B/ Zistené nedostatky bod 1. nepreskúmateľný, a to pre jeho nezrozumiteľnosť, 3) protokol je nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, zmätočný a komplikovaný, 4) v protokole žalobcovi uložené opatrenie v časti VII. Opatrenia, je nezákonné, nezrozumiteľné, zmätočné, nejasné, nekonkretizované a tým nevykonateľné a protokol je v tejto časti nepreskúmateľný, a to aj pre jeho nezrozumiteľnosť. 10. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že nezákonnosť vyplýva z toho, že protokol v časti B/ Zistené nedostatky bod 1) je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázal na to, že žalovaný uviedol, že žalobca „...si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Žalobca konštatoval, že žalovaný neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu. Všeobecné odvolanie sa žalovaného na zákon o sociálnom poistení všeobecným konštatovaním, že žalobca „si nesplnil povinnosť podľa osobitného zákona o sociálnom poistení“, je nedostatočná a nepostačujúca. Žalovaný bol povinný v protokole - v rozhodnutí uviesť, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, toto porušenie konkretizovať, podrobne a presne ho skutkovo opísať, ďalej uviesť, aké ustanovenie (spolu s jeho paragrafovým znením) právneho predpisu bolo porušené. Z uvedeného v časti B/ Zistené nedostatky bod 1, nie je zrejmé, k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť, akú povinnosť mal žalobca svojim konaním porušiť. Tieto nedostatky robia protokol v tejto časti nezrozumiteľným, nejasným, neurčitým, zmätočným, nepreskúmateľným. 11. Žalobca ďalej uviedol, že nezákonnosť vyplýva z toho, že protokol v časti Opatrenia je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný, nepreskúmateľný čo do výroku o uložení opatrenia žalobcovi podľa § 12 ods. 2 písm. b/ ZoIP, ktorým žalovaný žalobcovi nariadil, aby „ako zamestnávateľ zabezpečil, aby nedostatok uvedený v bode B1 sa v budúcnosti neopakoval“. Poukázal na to, že je nemožné splnenie tohto opatrenia, pretože ako uviedol pod bodom 1) tejto žaloby, žalovaný neuviedol v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu, a teda nie je známy ani nedostatok, ktorého by sa mal žalobca v budúcnosti vyvarovať. Uviedol, že žalovaný nariadil splniť opatrenie, avšak toto opatrenie nijako nekonkretizoval, bližšie nešpecifikoval, ani 1) neuviedol, k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť, 2) neuviedol, aký nedostatok by mal žalobca odstrániť, resp. akému vzniku nedostatku by mal žalobca zabrániť do budúca (aby sa v budúcnosti nezopakoval), 3) neuviedol, akým spôsobom by mal žalobca zabezpečiť, aby nedošlo k ďalšiemu pochybeniu u kontrolovaného subjektu do budúcna, ani 4) nekonkretizoval, akým spôsobom mal žalobca splniť nariadené opatrenie. Poukázal na to, že tieto nedostatky protokolu ho robia arbitrárnym, formalistickým, nepreskúmateľným a najmä nevykonateľným. 12. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nezákonnosť preskúmavaného protokolu vyplýva ďalej z toho, že protokol v časti Záver neobsahuje „Stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu zamestnávateľa“. Aj keď protokol ho uvádza, inšpektor práce sa nevyjadril. Táto skutočnosť robí protokol nezákonným a taktiež takýto postup inšpektora práce je v rozpore s ustanovením § 14 ods. 3 písm. a/ ZoIP. 13. V závere podanej žaloby žalobca konštatoval, že postup žalovaného pri vypracovaní protokolu bol príliš formalistický vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobcu z protokolu vyplývajú. Uviedol, že protokol musí byť jasný a presvedčivý po obsahovej, ako aj formálnej stránke, a teda mal by byť perfektným právnym úkonom. 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.05.2016 uviedol, že z procesného hľadiska je protokol, voči ktorému smeruje žaloba, nie je rozhodnutím, ale iba jedným z podkladov pre rozhodnutie. Na jeho základe bolo inšpektorátom práce vydané rozhodnutie 117/15/O zo dňa 23.07.2015. Účastník konania mohol využiť opravný prostriedok, v rámci odvolacieho konania by bolo odvolacím orgánom preskúmané ako samotné rozhodnutie, tak aj konanie, ktoré mu predchádzalo vrátane protokolu. V prípade, že by žalobca nebol spokojný s rozhodnutím odvolacieho orgánu, mal právo nechať rozhodnutie aj s konaním preskúmať súdu. 15. Žalovaný z hmotnoprávneho hľadiska k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že porušenie zákona je v uvedenom protokole formulované jasne a zrozumiteľne. Poukázal na to, že v protokole sa doslova uvádza, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.05.2015 o 09.55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu pomocného robotníka pri penetrácii fasády na Bardejovskej ul. v Prešove a mala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu dohodu o vykonaní práce zo dňa 13.05.2015 a si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 13.05.2015 o 10.04 hod., teda po začiatku výkonu práce. Žalovaný konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva ako konanie zamestnávateľa, tak aj skutková podstata správneho deliktu. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade nelegálneho zamestnávania nie je možné uložiť odstrániť nedostatok, nakoľko tento bol už v čase prerokovania protokolu odstránený - zamestnanec bol prihlásený v Sociálnej poisťovni. Preto sa nariaďuje zabezpečiť, aby sa nedostatok v budúcnosti neopakoval. Obdobne sa postupuje aj v iných prípadoch, keď bol zistený nedostatok, ktorý bol už ale odstránený - oneskorené vyplatenie mzdy a pod.. 17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 07.10.2016 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 13.05.2016 uviedol, že protokol svojim obsahom je rozhodnutie (odôvodnenie v žalobe pod bodom III.), na základe ktorého žalovaný následne začína správne konanie o uložení sankcie. Protokol - rozhodnutie - je podkladom pre toto „sankčné“ konanie, pretože výška uloženej sankcie závisí od zistených nedostatkov a ich závažnosti počas inšpekcie práce, ktorá je zavŕšená vydaním protokolu. Protokol preto musí spĺňať všetky podmienky perfektnosti právneho úkonu práve pre jeho závažnosť a záväznosť pre kontrolovaný subjekt. Preto musí byť aj po materiálnej/obsahovej stránke, aj po formálnej stránke perfektné. Ide o rozhodnutie štátneho orgánu a svojou povahou je individuálnym správnym aktom, ktorý vydal nadriadený orgán voči kontrolovanému subjektu/podriadenému. 18. V závere písomného vyjadrenia žalobca uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe pod bodom IV., ktoré podrobne odôvodnil a na nich aj zotrváva. 19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého protokolu a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“), protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 21. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/, uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 22. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.), právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 23. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu 6). 24. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 25. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom prvého stupňa. 26. Podľa § 21 ods. 3 veta druhá zákona č. 125/2006 Z. z., všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 27. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný v protokole č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 zo dňa 26.05.2015 v časti B/, Zistené nedostatky, bod 1. uviedol, že zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 13.05.2015 o 09.55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., V. G. Z. XXX, narodený XX.XX.XXXX, ktorý pre zamestnávateľa vykonával prácu pomocného robotníka pri penetrácii fasády na Bardejovskej ul. v Prešove a mala s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu dohodu o vykonaní práce zo dňa 13.05.2015 a si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ uvedenú fyzickú osobu prihlásil dňa 13.05.2015 o 10.04 hod., teda po začiatku výkonu práce. 28. Žalobca v podanej žalobe predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu, pretože v časti B/ Zistené nedostatky bod 1. je nezrozumiteľný, nejasný, neurčitý, zmätočný a nepreskúmateľný, nakoľko žalovaný neuviedol, v čom spočívalo porušenie zo strany žalobcu. Zároveň uviedol, že všeobecné odvolanie sa žalovaného na zákon o sociálnom poistení všeobecným konštatovaním, že žalobca „si nesplnil povinnosť podľa osobitného zákona o sociálnom poistení“, je nedostatočná a nepostačujúca. Podľa názoru žalobcu žalovaný bol povinný v protokole uviesť, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo, toto porušenie konkretizovať, podrobne a presne ho skutkovo opísať a aké ustanovenie právneho predpisu bolo porušené. 29. Správny súd k zisteným nedostatkom uvedeným v protokole v časti B/, bod 1. uvádza, že z odôvodnenia zistených nedostatkov žalovaným, nie je možné preukázateľne zistiť, akú povinnosť si žalobca nesplnil podľa osobitného predpisu, pretože žalovaný v odôvodnení zistených nedostatkov skutkovo nevymedzil k akému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu malo dôjsť, pričom porušenie povinnosti nie je možné zistiť ani z konkrétneho zákonného ustanovenia, ktoré by sa vzťahovalo na nesplnenie povinností žalobcu, pretože žalovaný nesplnenie povinnosti žalobcu odôvodnil len všeobecným poukazom na osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Pokiaľ teda odôvodnenie zistených nedostatkov nie je skutkovo vymedzené a taktiež nie je špecifikované, z ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia vyplýva nesplnenie povinnosti žalobcu, preto nie je možné ani zistiť, nesplnenie akej povinnosti žalobcu je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho súdu žalovaný mal v napadnutom protokole konkrétne skutkovo vymedziť, k akému porušeniu povinnosti zo strany žalobcu došlo a po skutkovom vymedzení uviesť, z ktorého konkrétneho zákonného ustanovenia nesplnenie povinnosti žalobcu vyplýva, a teda ktoré zákonné ustanovenie bolo žalobcom porušené. Strohé konštatovanie nesplnenia si povinnosti žalobcu len so všeobecným poukazom na osobitný predpis (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) je podľa názoru správneho súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 30. Podľa čl. 152 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. 31. Účastník konania, ktorý nie je spokojný s vydaným rozhodnutím správneho orgánu, môže využiť svoje právo, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky v II. hlave (základné práva a slobody), v siedmom oddiele (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 32. Neoddeliteľnou súčasťou princípu právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 48/97 zo 07. januára 1998). 33. Správne súdnictvo predstavuje inštitút súdnej ochrany zákonnosti právoplatných (aj neprávoplatných) rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj kontroly zákonnosti postupu tých orgánov, ktorá sa vykonáva v individuálnych správnych veciach fyzických osôb (tiež právnických osôb). Pri vydávaní individuálnych správnych aktov musia byť splnené určité zásady, ktoré tvoria základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva. 34. Právo na riadne odôvodnenie a jemu zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu je jedným zo základných princípov právneho štátu a je nástrojom pre zaistenie predvídateľnosti aplikácie práva, právnej istoty a vylúčenie ľubovôle. Zásada zákazu ľubovôle je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúci ľubovôľu pri rozhodovaní, je nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie, ktoré môže záporne ovplyvniť práva alebo záujmy dotknutej osoby je tiež jedným z dôležitých princípov dobrej správy. Základ európskeho štandardu všeobecných pravidiel správneho práva, ktoré sú súčasťou súboru princípov dobrej správy, tvorí najmä základná Rezolúcia č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy, podľa ktorej by mali byť správne akty riadne odôvodňované a preskúmateľné. Povinnosť správnych orgánov riadne odôvodňovať svoje rozhodnutia je súčasne obsiahnutá i v čl. 41 Charty základných práv Európskej únie, ktorý ustanovuje právo na riadnu správnu prax. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ majú súdy v správnom súdnictve preskúmavať rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy, je z povahy veci nutné, aby bolo z daného rozhodnutia zrejmé, z čoho správny orgán vychádzal a akými skutkovými a právnymi úvahami sa riadil. Zároveň je potrebné uviesť, že protokol o výsledku inšpekcie je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve, čo vyplýva z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011). 35. Preto na základe vyššie uvedených úvah možno dospieť k záveru, že napadnutý protokol žalovaného v časti B/, Zistené nedostatky, bod 1. mal byť odôvodnený skutkovo a právne tak, aby bol preskúmateľný a taktiež aby jeho odôvodnenie zodpovedalo ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ tieto požiadavky nespĺňa, správny súd takéto rozhodnutie zruší pre nepreskúmateľnosť spočívajúcu v nedostatku dôvodov. 36. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd protokol žalovaného č. IKO-155-59-1.2/P-B28-15, č. ú. B 15 131 zo dňa 26.05.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ Správneho súdneho poriadku zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 37. Po vrátení veci žalovanému bude úlohou žalovaného postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu a protokol odôvodniť tak, aby bol preskúmateľný. 38. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SPP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.