Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/19/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200959 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200959.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: J. P., Q. XXX/XX, S., práv. zast.: JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na hradbách 5, Bardejov, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o správnej žalobe žalobcu vo veciach správneho trestania proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 14.06.2016 č. KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 21.03.2016 č. R.-S.-R.-XXX/XXXX-V.-XX, ktorým tento podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi pokutu vo výške 150,- eur a súčasne mu uložil povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- eur z dôvodu, že dňa 23.03.2015 v čase o 8:30 hod. v meste Košice v križovatke ulíc E. K. - W. W. D. ako chodec pri prechádzaní priechodu pre chodcov bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, vytvoril náhlu prekážku pre motorové vozidlo továrenskej značky U. U. W., červená farba, evidenčné číslo Q., ktoré v tom čase viedol vodič V. Z. v pravom jazdnom pruhu po ulici E. K. v smere jazdy od ulice C. k ulici I. W., následkom čoho došlo k zrážke chodca a motorového vozidla, pričom pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu, ktorý podľa predloženej lekárskej správy zo dňa 23.03.2015 utrpel ľahký úraz, a to nalomenie koncovej časti ihlice vpravo bez posunu s predpokladanou dobou liečenia do cca 4 týždňov, za to bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za porušenie ust. § 3 ods. 2 písm. b), § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 s poukázaním na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol: „Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, ako príslušný druhostupňový správny orgán začal dňa 17.05.2016 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu - uznesenia o postúpení veci zo dňa 05.07.2015, sťažnosti proti uzneseniu o postúpení veci advokáta JUDr. Matúša Hríba zo dňa 13.07.2015, plnomocenstva zo dňa 12.12.2014, uznesenia vo veci trestného stíhania zo dňa 21.07.2015, uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 27.03.2015, uznesenia o stíhaní pre prečin ublíženia na zdraví zo dňa 18.05.2015, sťažnosti V. Z. proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 19.05.2015, uznesenia v trestnej veci o zrušení uznesenia zo dňa 19.06.2015, zápisnice o výsluchu svedka V. Z. zo dňa 20.04.2015, zápisnice o výsluchu svedka J. P. zo dňa 18.04.2015, zápisnice o výsluchu svedka W. W. zo dňa 23.04.2015, uznesenia o pribratí znalca H.. X. Q. V.. - znalca z odboru doprava cestná zo dňa 18.04.2015, znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca H.. X.K. Q. V.., uznesenia o pribratí znalkyne Q.. G. F. znalca z odboru zdravotníctvo, znaleckého posudku č. XX/ XXXX o zdravotnom stave J. P. znalkyne Q.. G. F., lekárskej správy J. P. zo dňa 23.03.2015, záznamu dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015 - odpis, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015 - odpis, záznamu dopravnej nehody zo dňa 08.04.2015 - doplnenie, záznamu dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015, zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 23.03.2015, náčrtku z miesta dopravnej nehody, plániku z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, zápisu dychovej skúšky V. Z. zo dňa 23.03.2015, výsledku toxikologického vyšetrenia J. P. zo dňa 27.03.2015, protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi J. P. zo dňa 23.03.2015, plnomocenstva zo dňa 20.04.2015 a 18.05.2015, upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 27.03.2015, upovedomenia o vznesení obvinenia zo dňa 18.05.2015, upovedomenia o začatí trestného stíhania, vznesenia obvinenia zo dňa 18.05.2015, evidenčnej karty V. Z. zo dňa 08.07.2015, úradného záznamu zo dňa 08.12.2015, žiadosti B. G. V. zo dňa 30.11.2015, úradného záznamu zo dňa 18.11.2015 a 22.10.2015, upovedomenia o predĺžení lehoty zo dňa 02.11.2015, oznámenia o predĺžení lehoty zo dňa 28.10.2015, žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 22.10.2015, upovedomenia zo dňa 21.10.2015, úradného záznamu zo dňa 19.10.2015, 13.10.2015, 06.10.2015, ospravedlnenia JUDr. Matúša Hriba zo dňa 05.10.2015, evidenčnej karty vodiča V. Z. zo dňa 19.11.2015, evidenčnej karty vozidla Q. zo dňa 08.09.2015, detailov vyhľadania osoby zo dňa 19.11.2015, ospravedlnenia neúčasti právneho zástupcu JUDr. Matúša Hríba doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 23.11.2015, substitučného plnomocenstva zo dňa 18.11.2015, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19.11.2015, rozhodnutia o priestupku zo dňa 19.11.2015, odvolania J. P. proti rozhodnutiu o priestupku, úradného záznamu zo dňa 23.12.2015, stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k odvolaniu, rozhodnutia o odvolaní zo dňa 01.02.2016, zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.03.2016, rozhodnutia o priestupku zo dňa 21.03.2016, odvolania J. P. proti rozhodnutiu o priestupku a stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k odvolaniu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že J. P. spolu zavinil dopravnú nehodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku.“ Ďalej žalovaný citujúc ust. § 2 ods. 2 písm. t), § 2 ods. 2 písm. f), § 3 ods. 2 písm. a), § 53 ods. 2, § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku a ust. § 3, § 4 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní argumentoval nasledovne: „K námietke J. P. uvedenej v odvolaní, cit.: „Proti tomuto rozhodnutiu, a to proti všetkým výrokom napádaného rozhodnutia, týmto podávam v mene obvineného v zákonom stanovenej lehote odvolanie, nakoľko mám za to, že napádané rozhodnutie je nesprávne, keď správny orgán dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne tak vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia stavu veci.“ odvolací správny orgán uvádza, že má zato, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. K námietke, cit.: „Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia správneho orgánu možno vyvodiť jednoznačný záver, že o vine obvineného bolo rozhodnuté na základe záverov zo znaleckého posudku vypracovaného H.. X. Q., V.., ktorý poňal do svojho znaleckého posudku skutkový stav zistený z obsahu výpovedi účastníkov konania a svedka dopravnej kolízie, W. W.. (ďalej tiež „znalecký posudok“ alebo „znalec“). Závery zo znaleckého posudku považuje obvinený za neobjektívne, keď znalec vyslovil, že príčinou dopravnej nehody bol náhly a neočakávaný vstup obvineného do vozovky na priechode pre chodcov. Nesprávnosť znaleckého posudku tkvie v tom, že znalec nepoňal do svojho znaleckého posudku podstatnú časť výpovede svedkyne W. W., ako jediného svedka dopravnej nehody. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne, W. W., zo dňa 23.04.2015 (str. 3): „Všimla som si, že ešte keď sa blížil k priechodu pre chodcov obzrel do ľavej a pravej strany. Potom ako prišiel k okraju vozovky, pozrel sa už len priamo pred seba, pretože viacero aut jazdiacich z môjho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu už zastavilo pred priechodom pre chodcov,“ Za skutkový základ znaleckého posudku bola vzatá len ďalšia časť výpovede svedkyne, že obvinený náhle vstúpil na vozovku v mieste priechodu pre chodcov a pritom skutočnosť, že ostatné motorové vozidlá v rovnakom pruhu už pred časom zastavili, znalec ignoroval.“ odvolací správny orgán uvádza, že o spolu zavinení dopravnej nehody J. P. nebolo rozhodnuté len na základe znaleckého posudku H.. X. Q. V.., znalca z odboru doprava cestná, nakoľko predmetný znalecký posudok je len jedným z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály. V tejto súvislosti odvolací správny orgán poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona číslo 71/1967 o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi prepismi. Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, ako aj ustanovenie § 34 ods. 5 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny orgán podľa názoru odvolacieho správneho orgánu vo svojom rozhodnutí o priestupku podrobne rozpísal dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní o priestupku vychádzal (str. 5-6 rozhodnutia o priestupku), a ktoré tvoria súčasť spisového materiálu. Pokiaľ by sa J. P., resp. jeho právny zástupca zúčastnili ústneho pojednávania dňa 21.03.2016 boli by s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa predmetnej dopravnej nehody oboznámení. Odvolací správny orgán k uvedenej námietke taktiež uvádza, že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že znalec do svojho znaleckého posudku poňal nie len celú výpoveď W. W., ale aj celú výpoveď J. P. a V. Z., ako aj dôkazy obsiahnuté v spisovom materiály, čo podrobne rozpísal na strane č. 3 predmetného znaleckého posudku. Zo záverov predmetného znaleckého posudku teda vyplýva, že znalec za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody pokladá z technického hľadiska v prvom rade vstúpenie chodca J. P. do vozovky na priechode pre chodcov za danej situácie bez toho, aby sa presvedčil, či toto vstúpenie môže vzhľadom na situáciu bezpečne vykonať, pričom uvedené mal menovaný chodec po stránke technickej plnú možnosť vykovať. V druhom rade znalec za bezprostrednú príčinu vzniku dopravnej nehody pokladá nereagovanie vodiča V. Z. na spomalenie prvého vozidla v ľavom jazdnom pruhu, pričom je možné predpokladať, že menovaný vodič mal zníženú možnosť túto skutočnosť rozpoznať. Odvolací správny orgán vychádzajúc z výpovede samotného J. P. uvádza, že J. P., ako účastník cestnej premávky sa správal nedisciplinované a neohľaduplne, nakoľko neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienka ako aj svojím schopnostiam. Uvedené vyplýva najmä z jeho výpovede do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 18.04.2015, kde uviedol, cit.: „....V oboch ušiach som mal slúchadla, cez ktoré som počúval hudbu. ....Bol vtedy pekný deň a viem, že slnko mi vtedy silno svietilo do očí. Stál som tam asi tak 1 sekundu. Pretože som videl, že vozidlo, ktoré išlo v ľavom jazdnom pruhu zastavilo pred priechodom rozhodol som sa, že prejdem cez cestu. Vstúpil som na vozovku, kde ma asi tak po 1 až 2 sekundách zachytilo pravou bočnou stranou vozidlo, ktoré prichádzalo z môjho pohľadu z ľavej strany v pravom jazdnom pruhu....“ Z výpovede W. W. do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 23.04.2015 okrem iného vyplýva, že J. P. ešte keď sa blížil k priechodu pre chodcov sa obzrel doľava aj doprava, pričom potom ako prišiel k okraju vozovky pozeral už len priamo pred seba. Z uvedeného teda vyplýva, že J. P., ako chodec sa pred vstupom na vozovku nepresvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. K námietke J. P. uvedenej v odvolaní, cit.: „V tejto súvislosti obvinený poukazuje na smerodajné vyjadrenie riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredsedu európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd, V.. H.. F. S. D.....: „Tieto prípady sú úplným porušením všetkého, čo môže byť. Na vine je len a len vodič, pretože chodec sa právom môže spoliehať, že zastane aj druhé auto. Zákon totiž jasne hovorí, že keď jedno auto zastane pri priechode, musí zastať aj to druhé, keď sú pruhy súbežné, či chodca vidí alebo nevidí, “vystríha riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredseda európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd V.. H.. F. S. D... “ Evidentne ide o skutkovo podobný prípad, nakoľko svedkyňa uviedla, že pred kolíziou, už pred priechodom pre chodcov zastavilo dokonca niekoľko vozidiel v susednom pruhu, v rovnakom smere a súčasne to konštatuje aj znalec, no vo svojom znaleckom posudku sa tou kľúčovou skutočnosť pre vec samu absolútne nevysporiadal. Obvinený poukázal na názor medzinárodné uznávaného znalca v oblasti analýz dopravných nehôd, ktorý podal odborné stanovisko k bezvýnimočnej povinnosti vodiča svoje vozidla zastaviť pred priechodom pre chodcov, keď súčasne vodiči v súbežnom pruhu (v rovnakom smere) tak už učinili a z toho dôvodu vyvodil jednoznačný záver, že chodcovi nemožno pričítať zavinenie vo forme spoluúčasti, za prípadnú dopravnú kolíziu, keď vodič nezastaví v danej situácii pred priechodom pre chodcov.“ odvolací správny orgán uvádza, že sa V.. H.. F. S. D.. sa v článku, ktorý k odvolaniu priložil J. P. vyjadruje k prieskumu denníka V. o správaní sa vodičov pri priechodoch pre chodcov. Odvolací správny orgán po preštudovaní predmetného článku uvádza, že z predmetného článku nemožno zistiť, či výrok V.. H.. F. S. D.. sa týka daného článku, alebo dopravnej nehody v krátkosti popísanej v danom článku. Ak sa dané vyjadrenie V.. H.. F.Á. S. D.. aj týka popísanej dopravnej nehody nemožno podľa názoru odvolacieho správneho orgánu toto vyjadrenie aplikovať na všetky dopravné nehody s účasťou chodcov, nakoľko každá dopravný nehoda je individuálna. V prípade dopravnej nehody opísanej v predmetnom článku vodič na vozidle F. spravil myšičku a zaradil sa pred auto, ktoré dávalo prednosť chodkyni, ktorú si nevšimol a zrazil ju. Z uvedeného teda vyplýva, že sa jedná o úplne inú dopravnú nehodu s účasťou chodca, ktorej závery nemožno podľa názoru odvolacieho správneho orgánu aplikovať na dopravnú nehodu, ktorú spolu zavinil J. P.. K námietke, cit.: „V ďalšom v nadväznosti na závery znaleckého posudku obvinený poukazuje na to, že je absolútne irelevantné miesto, a to aj z hľadiska ust. § 52 a nasledujúcich ustanovení zákona o cestnej premávke, z ktorého miesta sa chodec ubezpečí, že prechod cez vozovku je bezpečný. Citované ustanovenie, resp. imperatívna norma daného právneho predpisu chodcom striktne prikazuje v záujme ochrany svojho zdravia, uistiť sa, že prechádzanie vozovkou je bezpečné ale v žiadnom prípade neustanovuje, že tak má chodec urobiť niekoľkokrát pripadne z akého miesto, a preto správny orgán výslovne diskvalifikoval obvineného na základe povinnosti contra legem, ktorú mu žiadna norma neukladá. Správny orgán nesprávne posúdili, keď nezohľadnili, že obvinený vykonal úkon v rámci svojej bezpečnosti, a to pri prechádzaní vozovkou po prechode pre chodcov a súčasne je obvinený „trestaný“ za porušenie povinnosti, ktorú nemá, resp. že šiju splnil. V zmysle ust. § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke: „Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. “ “ odvolací správny orgán uvádza, že J. P. nie je obvinený z porušenia ustanovenia § 52 zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku. K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 53 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť, ako aj ustanovenie § 53 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého sa chodec pred vstupom na vozovku musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Porušenie vyššie citovaných ustanovení zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákona platného a účinného v čase spáchania skutku J. P. vyplýva nie len z jeho samotnej výpovede, ale aj zo zápisnice o podaní vysvetlenia svedka W. W. a vodiča V. Z.. K námietke J. P. uvedenej v odvolaní, cit.: „Ak zohľadnime ďalšie fakty z obsahu znaleckého posudku (str. 27) ohľadne rýchlosti jazdy vozidla vodiča V. Z. (35 km/h), vzdialenosť jeho vozidla k danému priechodu pre chodcov v čase vstupu obvineného na priechod pre chodcov (10m), tak nemožno konštatovať, že obvinený vyhodnotil rýchlosť jazdy a vzdialenosť vozidla, ktoré viedol tento vodič neprimerane, a to z nasledovného: Obvinený dáva do pozornosti skutočnosť, že vozidlo, ktoré viedol V. Z., identifikované ako U. U. sa vyznačuje z objektívneho hľadiska garanciou spoľahlivosti a bezpečnosti a z toho dôvodu bolo nutné sa zaoberať aj brzdnou drahou vozidla, ktoré viedol tento vodič. Brzdná drahá vozidlá, ktoré je technický spôsobilé, a teda podrobené technickej kontrole je pri rýchlosti 50 km/h, 10 - 14 metrov a pri rýchlosti 35 km/h, dokonca metrov (tento údaj vyplýva z viacerých testov uverejnených na webových stránkach). Obvinený má za to, že ak by sa vodič, V. Z. venoval vedeniu motorového vozidla mal možnosť kolízii skutočne zabrániť, nakoľko pri rýchlosti vozidla vodiča 32 až 35 km/h, by celková dráha zastavenia vozidla podozrivého nemohla reálne presiahnuť 10 metrov. Rýchlosť vozidla Reakčná dráha Brzdná dráha Dráha zastavenia 35 km/h 2-4 m 6 m 8 m Z toho dôvodu obvinený nesúhlasí sa záverom znalca, že ku kolízii by nedošlo ak by vodič svoje motorové vozidlo viedol rýchlosťou 25 km/h, čím je dané podozrenie v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, že vodič V. Z. sa nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla.“ odvolací správny orgán uvádza, že H.. X. Q. V.. znalec o odboru doprava cestná bol do konania pribratý pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie v súlade s ustanovením § 36 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že znalec je osobou odlišnou od správneho orgánu, ako aj od účastníka konania a je to osoba, ktoré má špeciálne odborné znalosti alebo skúsenosti, a je preto schopná podať o odborných skutočnostiach alebo stavoch odborný posudok. Úlohou znalca v správnom konaní je vypovedať o skutočnostiach, ktoré spoznal až v správnom konaní, pričom tieto skutočnosti hodnotí výlučne z odborného hľadiska. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že znalecký posudok znalca H.. X. Q. V.. je len jedným z dôkazov obsiahnutý v spisovom materiály, z ktorého správny orgán pri hodnotení dôkazov vychádzal, t.j. správny orgán znalecký posudok hodnotí rovnako, ako ostatné dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, v súlade s ustanovením § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom nie je oprávnený posudzovať jeho správnosť, ale hodnotí len to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcich z ostatných dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály. V uvedenom prípade má odvolací správny orgán zato, že spolu zavinenie dopravnej nehody nebolo J. P. preukázané nielen samotným znaleckým posudkom, ale aj ostatnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiály. K námietke, cit.: „Z toho dôvodu obvinený nesúhlasí sa záverom znalca, že ku kolízii by nedošlo ak by vodič svoje motorové vozidlo viedol rýchlosťou 25 km/h, čim je dané podozrenie v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, že vodič V. Z. sa nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla.“ odvolací správny orgán uvádza, že zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že vodič V. Z. je taktiež uznaný spolu vinným zo zavinenia predmetnej nehody, okrem iného aj z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného a účinného v čase spáchania skutku. O uvedenej skutočnosti by bol J. P. resp. jeho právny zástupca informovaný, pokiaľ by sa bol zúčastnil ústneho pojednávania dňa 21.03.2016, na ktoré bol riadne a včas prvostupňovým správnym orgánom predvolaný. K námietke, cit.: „Na základe vyššie uvedeného obvinený navrhuje, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že konanie o priestupku proti obvinenému zastavuje.“. odvolací správny orgán uvádza, že návrhu J. P. zastaviť konanie nemožno v zmysle ustanovenia § 76 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vyhovieť. Osobitnú pozornosť odvolací správny orgán venoval postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní sankcie za priestupok. Odvolací správny orgán konštatuje, že sankciu za priestupok uložil správny orgán v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti odvolací správny orgán uvádza, že J. P. bola uložená sankcia v dolnej hranici sankčného rozpätia, keďže v zmysle § 22 ods. 2 písm. c) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa odseku 1 písm. g) sa uloží pokuta od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že J. P. spolu zavinil dopravnú nehodu ako chodec bol mu uložený najnižší možný peňažitý trest. Prvostupňový správny orgán druh a výšku sankcie, ktorú uložil obvinenému J. P. odôvodnil aj v rozhodnutí o priestupku. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce, ako aj poľahčujúce. V prospech obvineného prvostupňový správny orgán, aj napriek tomu, že sa nezúčastnil ústneho pojednávania prihliadol na skutočnosti, ktoré uviedol do zápisnice zo dňa 18.04.2015, kde J. P. uviedol, že je na plnom invalidnom dôchodku, pretože prekonal detskú mozgovú obrnu. V neposlednom rade prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie za priestupok prihliadol aj na skutočnosť, že svojím nedbanlivostným konaním spôsobil zranenia sám sebe. Prihliadajúc na hore uvedené okolnosti, ako aj kritériá uvedené v § 12 ods. 1 zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženú prvostupňovým správnym orgánom za primeranú a jej výšku za dostatočne odôvodnenú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní sankcie vzal do úvahy tak skutočnosti priťažujúce ako aj poľahčujúce. Zároveň chce odvolací správny orgán poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia aj za použitia správnej úvahy, ktorá j e limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Aj určenie výšky sankcie v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Odvolací správny orgán by túto mohol zmeniť, len ak by došlo k vybočeniu z rámca zákona. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 16.06.2016. 2. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 16.08.2016, podanou v ten istý deň na poštovú prepravu a doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.08.2016, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nahradiť mu trovy konania vo výške 363,78 eur z titulu trov právneho zastúpenia. V 1. bode žaloby žalobca namietal rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi žalovaného, pričom uviedol, že: „Prvostupňový orgán rozhodol na podklade zisteného skutkového stavu o spolu vine žalobcu na dopravnej kolízii zo dňa 23.03.2015 z dôvodu porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. a), ust. § 53 ods. 2 a 3 a ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a to najmä s odkazom na vykonané znalecké dokazovanie znalcom H.. X. Q., V.. pod č. XX/XXXX, obsah výpovede svedka dopravnej kolízie, W. W., (ďalej tiež „svedok“) a z výsluchov dotknutých účastníkov dopravnej kolízie, žalobcu ako chodca a V. Z. ako vodiča (ďalej tiež „vodič“). Prvostupňový orgán skonštatoval mieru zavinenia na dopravnej nehode u žalobcu vychádzajúc z výpovede žalobcu v správnom konaní, že ten mal v čase incidentu slúchadla v ušiach a bol oslepený slnkom, za ďalšie z výpovede svedka, že žalobca sa bezprostredne pred vstupom na priechod pre chodcov neubezpečil, či neprichádza k priechodu pre chodcov vozidlo a napokon zo záverov zo znaleckého posudku, že žalobca náhle vstúpil na vozovku, čím neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Žalobca podotýka, že všetky tieto menované okolnosti mali prisvedčiť tomu, že žalobcova spoluvina na dopravnej nehode má byť posúdená ako bezvýnimočná, s čím sa týmito závermi stotožnil aj žalovaný. Žalobca má za to, že takto zistený skutkový stav je neobjektívny, keďže neboli riadne objasnené okolnosti svedčiace v prospech žalobcu a súčasne tak nebol v konečnom dôsledku vykonaný jediný dôkaz v prospech žalobcu, a tak žalobca už vo svojom odvolaní poukázal na fakty ktoré ho zodpovednosti výslovne zbavujú, a to aj na podstatnú časť výpovede „jediného svedka“ dopravnej nehody. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne, W. W., zo dňa 23.04.2015 (str. 3): „Všimla som si, že ešte keď sa blížil k priechodu pre chodcov obzrel do ľavej a pravej strany. Potom ako prišiel k okraju vozovky, pozrel sa už len priamo pred seba, pretože viacero aut jazdiacich z môjho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu už zastavilo pred priechodom pre chodcov.“ Žalobca uvádza, že zmieňovaný znalec poňal za skutkový základ znaleckého posudku len časť výpovede svedka a to, že žalobca náhle vstúpil na vozovku v mieste priechodu pre chodcov a pritom skutočnosť, ktorú uviedol svedok a to, že ostatné motorové vozidla v rovnakom pruhu už pred časom zastavili znalec ignoroval a výslovne narábal len so skutočnosťou, že žalobca sa pred vstupom na vozovku neubezpečil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, pritom znalec ako aj orgány verejnej správy tiež ignorovali skutočnosťou, že tak žalobca pred prechodom na priechod pre chodcov už učinil. Svedok uviedol, že pred kolíziou, v relevantnom čase už zastavilo dokonca niekoľko vozidiel v susednom pruhu, v rovnakom smere a súčasne to konštatuje aj znalec, no vo svojom znaleckom posudku sa s tou kľúčovou skutočnosť, od ktorej záviselo posúdenie zodpovednosti účastníkov nehody, de facto exkulpácia žalobcu nezaoberal. Žalobca okrem iného vo svojom odvolaní v súvislosti so zavinením žalobcu poukázal na názor medzinárodné uznávaného znalca v oblasti analýz dopravných nehôd, riaditeľa Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredsedu európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd, V.. H.. F. S. D.., ktorý podal odborné stanovisko k bezvýnimočnej povinnosti vodiča svoje vozidla zastaviť pred priechodom pre chodcov, keď súčasne vodiči v súbežnom pruhu (v rovnakom smere) tak už učinili a z toho dôvodu vyvodil jednoznačný záver, že chodcovi nemožno pričítať zavinenie vo forme spoluúčasti, za pripadnú dopravnú kolíziu, keď vodič nezastaví v danej situácii pred priechodom pre chodcov: „Tieto prípady sú úplným porušením všetkého, čo môže byť. Na vine je len a len vodič, pretože chodec sa právom môže spoliehať, že zastane aj druhé auto. Zákon totiž jasne hovorí, že keď jedno auto zastane pri priechode, musí zastať aj to druhé, keď sú pruhy súbežné, či chodca vidí alebo nevidí,“ vystríha riaditeľ Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity a podpredseda európskeho združenia pre výskum a analýzu dopravných nehôd V.. H.. F. S.Ý. D...“ Dôkaz: - Z.:/..V..W.-B.-R. V.-I.-Q.-G.-Q.. Žalovaný sa na str. 8 svojho napádaného rozhodnutia vysporiadal s názorom tohto znalca značne zmätočne, lebo jednak žalovaný konštatuje, že z novinového článku, kde bolo žalobcom na tento názor poukázané nemožno jednoznačne posúdiť a porovnať prípad účastníkov dopravnej kolízie a prípad posudzovaný V.. H.. F. S. D.., no súčasne v ďalšom žalovaný už je uzrozumený s týmto a konštatuje, že sa jedná o úplné inú dopravnú nehodu, ktorej závery nemožno podľa názoru žalovaného aplikovať na predmetnú dopravnú nehodu. Žalobca súhlasí s názorom žalovaného, že každá dopravná nehoda je individuálna, no v danom prípade V.. H.. F. S. D.. sa vyjadroval bezpochyby k analogickej situácii, kedy vyslovil, že chodcovi nemožno nikdy pričítať za vinu pri dopravnej kolízii, ktorej bol chodec účastný to, keď sa chodec, ktorý prechádza cez priechod pre chodcov bude spoliehať len na to, že ostatné vozidla v rovnakom jazdnom pruhu už zastavili. Z uvedeného hľadiska považuje žalobca tiež závery znaleckého dokazovania za tendenčné a neobjektívne a v skutku vzhľadom na ustálený skutkový stav o zastavení ostatných vozidiel v čase pred nehodou v súbežnom pruhu aj za nadbytočné, preto že vzhľadom k situácii v cestnej premávke bolo bezvýnimočnou povinnosťou vodiča zastaviť vozidlo a žalobca mal právo bez ďalšieho spoliehať sa na to, že takú povinnosť má vodič každého vozidla. Okrem iného žalobca tiež uvádza, že orgány verejnej správy tiež ignorovali ďalšiu podstatnú skutočnosť svedčiacu o nevine žalobcu, a to keď nezohľadnili, že žalobca už predstihu vykonal úkon v rámci svojej bezpečnosti, čo plyne taktiež z výpovedi svedka. Žalobca v končenom dôsledku konštatuje, že závery z vykonaného dokazovania sa javia ako neobjektívne na posudzovaný skutok žalobcu, čo reflektuje tiež znalecké dokazovanie, ktoré si zjavne odporuje už ustálenej praxe posudzovania zavinenia chodca pri analogicky podobných dopravných kolízii.“ V 2. bode žaloby namietal nesprávne právne posúdenie stavu veci, pričom uviedol, že: „Na podklade stanoviska medzinárodne uznávaného znalca v oblasti analýz dopravných nehôd, ktorý podal nie len zákonný manuál ako posudzovať dané situácie ale súčasne tak proklamoval odborne stanovisko k povinnosti vodiča svoje vozidla zastaviť pred priechodom pre chodcov, keď súčasne vodiči v súbežnom pruhu (v rovnakom smere) tak už učinili, preto má žalobca za to, že pri takto zistenej analogicky rovnakej skutkovej situácii v cestnej premávke, de facto zisteného skutkového stavu v čase incidentu nemožno žalobcovi pričítať zavinenie vo forme spoluúčasti za dopravnú kolíziu, keď sa ten právom spoliehal a toto právo podľa názoru zmieňovaného znalca žalobca mal, že pred priechodom pre chodcov dotknutý vodič zastaví tak ako to učinili ostatní vodiči v súbežnom pruhu. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o cestnej premávke: „Ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo; to neplatí pre vodiča električky.“ Žalobca má za to, že orgány verejnej správy tendenčne zobrali za zreteľ svojho rozhodovania len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k vysloveniu spoluúčasti žalobcu na dopravnej kolízii pritom okolnosti svedčiace v prospech žalobcu, ktoré ho zbavujú akejkoľvek zodpovednosti na účasti pri dopravnej kolízii výslovne ignorovali s čím pričítali žalobcovi celý rad porušení zákona o cestnej premávke a tak nesprávne posúdili právny stav veci, keď bolo sprvu rozhodnuté a tak potvrdené zavinenie žalobcu s uložením sankcie.“ 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.01.2017, v ktorom uviedol, že: „Odvolací správny orgán zaujíma nemenné stanovisko, tak ako to uviedol vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-56/2016-P zo dňa 14.06.2016. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel k záveru, že J. P. spolu zavinil dopravnú nehodu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku v spojení s výrokom rozhodnutia o odvolaní. K námietkam žalobcu uvedeným v žalobe odvolací správny orgán uvádza, že tieto sú totožné s námietkami uvedenými v odvolaní, a preto máme zato, že vo svojom rozhodnutí o odvolaní sa odvolací správny orgán podrobne zaoberal každou námietkou J. P. uvedenou v odvolaní, a žiadna jeho námietka nezostala zo strany odvolacieho správneho orgánu bez povšimnutia. Na záveroch vyjadrených v Rozhodnutí o odvolaní krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach trvá.“ 4. K vyjadreniu žalovaného z 03.01.2017, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 24.02.2017, sa žalobca už nevyjadril. 5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, konajúc bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 SSP dňa 05.05.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol z ďalej uvedených dôvodov. 6. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. t) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) platného a účinného v čase spáchania skutku sa na účely tohto zákona účastníkom cestnej premávky rozumie osoba, ktorá sa priamo zúčastňuje cestnej premávky. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. f) zákona sa na účely tohto zákona chodcom rozumie účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera. Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a) zákona je účastník cestnej premávky povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam. Podľa ust. § 53 ods. 2 zákona chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané. Podľa ust. § 53 ods. 4 zákona pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany. Podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania priestupku na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupok spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. 7. K bodu 1. žaloby, v ktorom žalobca namietal rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi, súd uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa žalobcu je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutkový stav zistený žalovaným je v súlade s administratívnymi spismi žalovaného a že žalobca porušil vyššie citované ust. § 3 ods. 2 písm. a), ust. § 53 ods. 2 prvá veta a ods. 4 prvá veta zákona, pretože sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť cestnej premávky ani neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke, poveternostným slnečným podmienkam a svojim schopnostiam. Žalobca nebral ani ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel a vstúpil na vozovku bez ohľadu na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla a bezprostredne pred vstupom na vozovku sa nepresvedčil, či ju môže bezpečne prejsť. Žalobca ako chodec prechádzajúci po priechode pre chodcov so slúchadlami na ušiach počúvajúc hudbu prišiel k okraju vozovky, pozrel sa priamo pred seba a prechádzal po priechode pre chodcov, nemôže mať absolútnu prednosť aj napriek tomu, že z jeho pohľadu v ľavom jazdnom pruhu vozidlá už zastavili pred priechodom pre chodcov. Pokiaľ sa žalobca obzrel do ľavej a pravej strany nie bezprostredne pred vstupom na vozovku, tak takéto jeho presvedčenie sa, či môže po priechode pre chodcov prejsť bez nebezpečenstva, podľa názoru súdu nepostačuje. Preto súd námietky žalobcu nepovažoval za dôvodné, majúc za to, že bola naplnená skutková podstata priestupku podľa vyššie citovaného ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch. 8. K tvrdeniu žalobcu, v ktorom poukazoval na vyjadrenie V.. H.. F. S., D.., súd uvádza, že sa stotožňuje s konštatovaním žalovaného v žalovanom rozhodnutí v tom smere, že všeobecné závery menovaného odborníka nemožno aplikovať na predmetnú dopravnú nehodu, ktorú spoluzavinil žalobca, pretože v preskúmavanom prípade ide o netotožný skutok so skutkom žalobcu. 9. Pokiaľ žalobca v 2. bode žaloby namietal nesprávne právne posúdenie stavu veci, tak súd zastáva názor, že ako prvostupňový správny orgán, tak aj druhostupňový správny orgán sa zodpovedne zaoberali spoluzavinením žalobcu na dopravnej nehode a nedomnieva sa, že by boli brali na zreteľ svojho rozhodovania len tú časť zisteného skutkového stavu, ktorá smeruje k vysloveniu spoluviny žalobcu na dopravnej nehody. Ani súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by žalobcu zbavili akejkoľvek zodpovednosti zo spoluúčasti na dopravnej nehode, ktorú žalobca zavinil svojím nedbanlivostným konaním v zmysle vyššie citovaného ust. § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch. Preto ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. 10. Na základe vyššie uvedeného a správnymi orgánmi zisteného skutkového stavu veci súd považuje rozhodnutie žalovaného za súladné so zákonom, ako aj so zákonom o priestupkoch a stotožniac sa so závermi žalovaného uvedenými v odôvodnení rozhodnutia (bod 1 tohto rozsudku), preto podľa ust. § 190 SSP žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 11. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.