Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Sa/14/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200294 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200294.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. M. R., bytom A. XX, XXX XX B. W., proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Štefánikovo námestie 5, 052 01 Spišská Nová Ves, o žalobe proti n e č i n n o s t i orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým Okresnému úradu Spišská Nová Ves, Pozemkový a lesný odbor uloží povinnosť konať vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Q., predloženej dňa 07.01.2014 o 12:03 hod. a 12.03.2014 s posledným úkonom výzvu č. OU- SN-2014/003945-28 zo dňa 24.06.2014 a zmluvu posúdil v súlade s § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vykonal záverečný úkon o evidencii tejto zmluvy do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Uložil žalovanému priznať mu náhradu trov konania. 2. V žalobe uviedol, že poľovnícka organizácia S. uzavrela zmluvu o užívaní poľovného revíru Q., ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého Lesného úradu Spišská Nová Ves č. j. 380/93, 434/93 z 02.08.1993. Zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá v zmysle § 13 a nasl. zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Uzavretiu zmluvy predchádzalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov 02.05.2013, z ktorého bola vyhotovená notárska zápisnica. 3. Žalovaný listom č. OU-SN-PLO-2014/0065 z 20.01.2014 mu oznámil, že „nakoľko vo veci otázky plnenia zákonnej podmienky pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, t. j. ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, koná Okresný súd v Spišskej Novej Vsi do právoplatnosti rozsudku. V predmetnej veci nie je možné pokračovať vo veci zaevidovania zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014.“ 4. Voči postupu žalovaného bol podaný podnet na Okresnú prokuratúru Spišská Nová Ves, ktorý bol vybavený listom č. Pd 49/14-9 z 10.06.2014, v ktorom ho informujú, že proti postupu žalovaného podal upozornenie prokurátora, nakoľko žalovaný vybavil vec bez toho, aby sám skúmal splnenie podmienok na zaevidovanie predmetnej zmluvy, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.. Zároveň navrhol správnemu orgánu skúmať splnenie podmienok v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. a podľa výsledku zistenia rozhodnúť zákonným spôsobom. Žalovaný listom č. OU- SN-2014/003945-28 24.06.2014 ho vyzval na predloženie splnomocnení, ktorej výzve vyhovel podaním zo 07.07.2014. Od doručenia požadovaných dokladov žalovaný nekonal a žalobcovi do dnešného dňa neoznámil stav veci. 5. Z dôvodu nečinnosti žalovaného bol podaný podnet na prokuratúru, ktorý prokurátorka vybavila podaním žaloby na nečinnosť správneho orgánu tak, ako konštatuje v oznámení č. Pd 181/14/8810-7 z 05.12.2014. V danej veci Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/144/2014 zo 06.05.2015 návrh zamietol. Žalovaný od doručenia výzvy č. OU-SN-2014/003945-28 z 24.06.2014 už nevykonal žiadne procesné úkony. 6. Oznámenie bolo Krajským súdom v Košiciach právne kvalifikované v uznesení sp. zn. 6S/44/2014-20 z 10.07.2014 ako rozhodnutie, ktorým správny orgán prerušil konanie v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní, ktoré podľa § 248 O.s.p. nie je oprávnený súd preskúmavať z dôvodu, že ide o procesné rozhodnutie, ktoré sa týka vedenia konania. V danej veci žalovaný nevyzval účastníka, aby podal návrh na súd pre preskúmanie merita veci, ale návrh podala konkurenčná poľovnícka organizácia, nejde o predbežnú otázku, ktorá sa v konaní vyskytla. 7. Odcitoval z uznesenia Najvyššieho správneho súdu zo dňa 14.01.2014 č. 7Ans 10/2012-50 „Mají-li soudy efektívně poskytovať ochranu těm, kteří se brání proti průtahům ve správním řízení způsobeným nečinností správního orgánu, není možné připustit, aby správní orgány mohly svoji případnou nečinnost eleminovat zneužitím institutu přerušení správního řízení a zablokovat tak zásah soudu, neboť je představitelné, že i to může být nezákonnou nečinností. Opačný záveř by v řade případů činil ze žaloby na ochranu proti nečinnosti slepou munici, jejimž použitím by nebylo možno dosáhnout účinků, které požaduje žalobce a které zamýšlel zákonodárce. Odepření účinné soudní ochrany by protiřečilo čl. 36 odst. 1 Listiny základních práv a svobod. Uvedený názor je tak pro rozšířený senát zcela nepřijatelný.“ 8. Podstatou sporu v tomto bodě tedy není otázka možnosti přezkoumání zákonnosti rozhodnutí o přerušení řízení (s následkem zrušení takového rozhodnutí), ale otázka, zda k přerušení řízení došlo věcně důvodně a po rozumu zákona (a správní orgán tedy nečinný není), anebo zda přerušení řízení je nedůvodné nebo účelové a správní orgán je užil jen jako jakýsi procesní paraván, který má zastřít porušování povinnosti „vyřizovať věci bz zbytečných průtahů“ (§ 6 odst. 1 spr. ř.). 9. Z těchto důvodů tedy v řízení o nečinnostní žalobě je skutečnost, že řízení bylo přerušeno, skutkovou okolností, k žalobní námitce plně podléhající kognici správního soudu jako součást zjišťovaného skutkového stavu. To, že rozhodnutí, jímž bylo řízení přerušeno, je v řízení jiného typu (o žalobách proti rozhodnutí) z přezkoumání soudem vyloučeno, je skutečnosti zcela jinou, která na právě vysloveném závěru nic nemění.“ 10. Podľa jeho názoru nemôže obstáť pred súdom obrana žalovaného, že bolo nevyhnutné prerušiť proces evidencie zmluvy oznámením - rozhodnutím o prerušení konania podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku v dôsledku začatia konania o predbežnej otázke. Okresný súd Spišská Nová Ves v súdnom konaní 7C/348/2013 posudzuje žalobný návrh z 22.11.2013 v tomto znení: - že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je neplatné, - že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je neplatné, - že uznesenie č. 2 prijaté na zhromaždení vlastníkov je neplatné, - že uznesenie č. 3 prijaté na zhromaždení vlastníkov je neplatné, Následne uznesením zo dňa 05. júna 2014 súd pripustil zmenu návrhu a petit rozšíril - že zmluva o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014, ktorá bola predložená dňa 07.01.2014, je neplatná. Toto konanie bolo prerušené oznámením z 2001.2014, kedy otázka platnosti zmluvy ešte nebola predmetom posudzovania na okresnom súde. 11. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 5Co/680/2014 z 29.07.2014 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia z dôvodu, že „naopak, v dôsledku navrhovaného PO by mohla žalovanému v 1. rade vzniknúť neprimeraná ujma, pričom zákaz žalovaného v 1. rade zdržať sa užívania spoločného Poľovného revíru Q. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, by ho obmedzil vo výkone jeho práv nielen v nevyhnutnom rozsahu." Žalovaný preto svojim konaním nielen fakticky, ale aj právne dočasne upravil pomery, kedy predloženú zmluvu nezaevidoval, ale poveril užívaním revíru žalobcu PZ Q.. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax iných súdov, napr. Krajský súd v Prešove v uznesení 6Co/252/2014 zo 04.12.2014 konštatuje: „Ani odvolací súd nie je toho názoru, že je nevyhnutné do skončenia veci samej nariadiť úplný zákaz výkonu poľovníctva podľa napadnutej zmluvy, ktorej platnosť sa má posudzovať vo veci samej. Zmysel a cieľ výkonu práva poľovníctva má svoj význam a to aj v rámci spoločenského hľadiska (odvrátenie škody na poľnohospodárskych plodinách). Do rozhodnutia vo veci samej sa javí, aby sa podľa spochybnenej zmluvy výkon práva poľovníctva vykonával s tým, že právo na náhradu škody nie je dotknuté. Nemožno pritom nebrať zreteľ aj na otázku vecnej legitimácie." 12. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 13. Podľa § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve zmluva musí obsahovať odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 14. Zmluva o postúpení užívania poľovného revíru aj v zmysle § 47 ods. 1 OZ, ako aj § 14 ods. 3 písm. g) zákona o poľovníctve do dnešného dňa nenadobudla účinnosť. Rozhodovať o otázke účinnosti patrí len orgánu štátnej správy tak, ako vymedzuje § 16 zákona o poľovníctve. Túto otázku účinnosti (či podpísali zmluvu vlastníci vlastniaci nadpolovičnú väčšinu), nie je možné predbežne preskúmavať ani v súdnom konaní. Ak by súd mal skúmať, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, preskúmaval by zmluvu, ktorá doposiaľ nebola evidovaná na orgáne štátnej správy a takýmto neprimeraným spôsobom by zasahoval do kompetencii a výkonu štátnej správy. Otázka účinnosti zmluvy, teda otázka vzniku práv a povinností je viazaná na evidenčný úkon orgánu štátnej správy. Nie je možné, aby táto povinnosť a toto oprávnenie bolo predmetom skúmania súdom ešte pred tým, ako o tom rozhodne príslušný orgán štátnej správy. Preto je zrejmé, že nemôže ísť o predbežnú otázku, nakoľko zákonodarca zveril právomoc posúdiť, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov žalovanému.“ 15. Ďalej odcitoval z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 z 19.03.2008. „Soud musí nejen respektovat právo, ale jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Jinými slovy, právo musí být především nástrojem spravedlnosti, nikoliv souborem právních předpisů, které jsou mechanicky o formalistický aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráněného příslušnou normou." 16. Vlastnícke právo sa zaraďuje svojou povahou do kategórie základných práv a slobôd jednotlivca a patrí k jadru personálnej autonómie jednotlivca vo vzťahu k verejnej moci. Tento prístup aplikuje aj zákonodarca v zákone č. 563/2009 Z. z.. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 1 dodatkového protokolu nie je nastolená spravodlivá rovnováha tam, kde dotknutá osoba musí znášať individuálnu a nadmernú záťaž, pričom pre úvahu, či namietnutá úprava rešpektuje spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými záujmami a najmä či sťažovateľa nezaťažuje neprimerane veľkým bremenom, sú podstatné aj podmienky odškodnenia (rozsudok Sporrong a Lonnroth proti Švédsku z 23.09.1982). V rozhodnutí Herrmann proti Nemecku súd uviedol, že požiadavka spravodlivej rovnováhy je zvýraznená okolnosťou, že vlastník pozemku dostáva (hoci aj zanedbateľné nízke) platby od poľovného združenia za výkon práva poľovníctva, keďže sa tým znemožní iným osobám ponechať si finančný zisk z užívania pozemku vlastníka. 17. Postup žalovaného evidentne a jednoznačne je potrebné považovať ako neprimeraný zásah do pokojného užívania majetku, kedy neodôvodnene je proklamovaný verejný záujem postavený nad úroveň vlastníckych práv. Proklamovaný verejný záujem je odôvodňovaný potrebou podľa § 4 ods. 6 zákona o poľovníctve a tak „zákonným" spôsobom revír užíva bývalý užívateľ, terajší žalobca a iniciátor súdneho konania. 18. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ak jedna z týchto podmienok nie je splnená, zásah do vlastníctva nemožno označiť za obmedzenie, ktoré je v súlade s Ústavou SR. V tomto prípade žalovaný neprimerane zasiahol do vlastníckych práv niekoľkých stoviek vlastníkov poľovných pozemkov, kedy odmietol pokračovať v evidencií zmluvy o užívaní poľovného revíru. 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol: vzhľadom k rozsahu podanej žaloby, ako aj k tomu, že predmetné súdne konanie je minimálne štrnástym súdnym konaním vo veci jeho povinnosti konať vo veci evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. predloženej 07.01.2014 sa už niekoľkokrát vyjadroval. Považuje za dôležité uviesť, že o predmetnom konaní Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkového a lesného odboru vo veci žiadosti Poľovníckej organizácie S. so sídlom v B. S. Č.. XXX zo dňa 07.01.2014 o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. už právoplatne rozhodol. 20. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 6S/44/2014-20 z 10.07.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.09.2014 uviedol, že podľa názoru súdu a podľa obsahu oznámenia z 20.02.2014 č. OU-SN- PLO-2014/00065 ide o rozhodnutie, ktorým správny orgán prerušil konanie v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní a že správny orgán bude pokračovať' v konaní potom, keď' o tzv. predbežnej otázke, t. j. o neplatnosti priebehu zhromaždenia vlastníkov PR Q. konaného dňa 02.05.2014 rozhodne Okresný súd v Spišskej Novej Vsi vo veci pod sp. zn.: 7C/348/2013. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením č. 7C/348/2013-284 z 20.11.2014 konštatoval, že zamietol aj ďalšiu časť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorým mal súd nariadiť Okresnému úradu Spišská Nová Ves, pozemkovému a lesnému odboru povinnosť pokračovať vo veci evidencie zmlúv o užívaní predmetného poľovného revíru. Zo zákonného ustanovenia (§76 ods. 2 O.s.p.) vyplýva, že súd môže nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy, keď to možno od neho spravodlivo žiadať. Z obsahu spisu je zrejme, že práve predmetný okresný úrad pozastavil rozhodovanie v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. z dôvodu tohto súdneho konania, teda vyriešenie otázky zákonnosti postupu žalovaných je na rozhodnutí súdu v tomto konaní. Bolo by nelogické a absurdné túto povinnosť preniesť na predmetný subjekt. 21. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 3Co/1049/2014 z 29.01.2015 konštatoval: „Za najpodstatnejší dôvod pre zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia však odvolací súd považuje skutočnosť, že žalobca v 1. rade v spoločnom poľovnom revíre vykonáva ochranu poľovníctva a zabezpečuje starostlivosť o zver na základe rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, pozemkového a lesného odboru č. OU-SN-PLO-2014/003968-103 z 23.06.2014 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KE-OOP4-2014/0341634/SZC z 05.09.2014. Žalobca v 1. rade je oprávnený užívať poľovný revír Q. v rozsahu vymedzenom v § 24 ods. 1 a § 26 zákona o poľovníctve na základe právoplatného poverenia vydaného zákonom splnomocneným správnym orgánom v príslušnom správnom konaní. Uvedené rozhodnutie má podľa svojej povahy dočasný charakter. Žalovaný v 1. rade je oprávnený poľovný revír užívať v obmedzenom rozsahu, pričom z tvrdenia žalovaných, z ich návrhov na nariadenie predbežného opatrenia ani z iných dôkazov nevyplýva, že by zo strany žalovaného v 1. rade dochádzalo k excesom pri povolenom užívaní poľovného revíru. 22. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 7S/144/2014-640 zo 06.05.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2015 konštatoval: „Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu súd konštatuje, že postup správneho orgánu nie je v rozpore so zákonom. S prihliadnutím na ust. § 79 ods. 2 písm. c) citovaného zákona všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na proces evidencie zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, takže tento nebol oprávnený na vydanie rozhodnutia o prerušení správneho konania v zmysle § 29 Správneho poriadku. Preto na vzniknutú situáciu reagoval listom oznámením z 20.01.2014 č. OU-SN-PLO201/00065, ktoré sa stalo aj predmetom súdneho prieskumu v konaní, vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6S 44/2014. Uvedené konanie však bolo správne zastavené z dôvodov uvedených v jeho odôvodnení. Súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj so záverom, obsiahnutom v tomto odôvodnení, v zmysle ktorého o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré ako predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, môže rozhodnúť iba súd, ak už takýto návrh bol doručený príslušnému okresnému súdu. Nemožno totiž toto konanie pred súdom ignorovať v záujme striktného naplnenia ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve . Takýto postup by bol v zmysle platnej početnej judikatúry Ústavného súdu SR prísne formalistický, nehovoriac o dôsledkoch rozhodnutia správneho orgánu v prípade, že by tieto podmienky vyhodnotil inak, než by o nich právoplatne rozhodol súd. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, t. j. nepovažoval postup odporcu za nečinnosť v ich zmysle a návrh navrhovateľa ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 jednomyseľne zamietol.“ 23. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 6S/73/2015-50 zo 17.09.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07.11.2015 a ktorý návrh na nečinnosť pre jeho neprípustnosť zamietol. 24. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 6S/4/2016-58 z 21.04.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.05.2016 konštatoval: „Aj dôvodová správa k citovanému zákonu o poľovníctve, k jeho ustanoveniu § 13 a § 14 uvádza, že pre schválenie zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je potrebné rozhodnutie správneho orgánu v správnom konaní, že tento ju bude iba registrovať. Účelom tejto zmeny bolo odľahčiť činnosť orgánov štátnej správy, ktoré boli zahltené správnymi konaniami vo veci schvaľovania nájomných zmlúv. K § 16 uvádza, že návrh zákona dáva možnosť vlastníkovi poľovného revíru alebo vlastníkovi spoločného poľovného revíru rozhodnúť o spôsobe využitia práva poľovníctva v poľovnom revíri. Preto nie je dôvod, aby rozhodnutie vlastníka revidoval správny orgán, ktorý zmluvu iba zaeviduje z dôvodu výkonu štátneho dozoru v poľovnom revíri.“ 25. Z citovaného ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve však vyplýva, že správny orgán môže pristúpiť k evidencii takejto zmluvy len za splnenia v ňom uvedených podmienok. Iba ak ich splnenie považuje za preukázané, môže zmluvu zaregistrovať. 26. V danom prípade však bola na všeobecnom súde podaná žaloba, predmetom ktorej je určenie neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré ako predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán, ktorý vychádzajúc z listín obsiahnutých v spisovej dokumentácii, ako to vyplýva aj z jeho vyjadrenia, má o splnení týchto podmienok pochybnosti. 27. Z obsahu jednotlivých zmlúv o užívaní poľovného revíru Q., uzavretých s vlastníkmi poľovných pozemkov v jednotlivých katastrálnych územiach, tvoriacich predmetný poľovný revír s poľovníckou organizáciou S. so sídlom v B. S. XXX, predložených uvedenou poľovníckou organizáciou, prílohou ktorých je zoznam vlastníkov poľovných pozemkov a príslušné listy vlastníctva, súd zistil, že pochybnosti odporcu o splnení podmienok pre postup podľa § 16, ods. 1 zákona o poľovníctve, ako sú uvedené aj v písomnom vyjadrení, sú odôvodnené, pretože ako to vyplýva z niektorých listov vlastníctva, ktoré správny orgán v priebehu konania skúmal a tieto aj označil, pozemky v nich špecifikované nemajú charakter poľovných pozemkov, pretože sa skutočne nachádzajú v intraviláne tej ktorej obce, v jej zastavanom území. 28. Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 01.01.2014 uzavretej vlastníkmi poľovných pozemkov predmetného poľovného revíru, nachádzajúcich sa v kat. území M. vyplýva, že túto okrem iných uzavreli aj V. V., nar. XX.XX.XXXX pod bodom 21 a Q. V., nar. XX.XX.XXXX pod bodom 22, obaja bytom M. 1, ktorí ju aj podpísali, pričom ako to vyplýva z fotografie náhrobného kameňa, nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii, menované osoby s rovnakými identifikačnými údajmi zomreli pred uzavretím zmluvy i konania sporného zhromaždenia, a to V. dňa XX.XX.XXXX a Q. dňa XX.XX.XXXX. Vychádzajúc z obsahu spisovej dokumentácie súd konštatuje, že postup správneho orgánu nie je v rozpore so zákonom.“ 29. Ďalej súd v rozhodnutí konštatuje: „ Vychádzajúc z vyššie uvedeného a na uvedenom základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je možné konštatovať, že odporca nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, pretože pri prerušení konania lehoty neplynú a vopred sa predpokladá, že konanie nebude pokračovať' po určitý čas. Tento čas zákonom nie je vymedzený. V praxi tento čas môže podľa povahy prekážky trvať mesiace, prípadne roky, napr. ak o predbežnej otázke rozhoduje súd, ako v danom prípade, a to pod sp. zn. 7C/348/2013, vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, ktoré konanie nie je právoplatne skončené, preto súd uzatvára, že ide tu o vážny dôvod, pre ktorý odporca vo veci navrhovateľa nemôže konať. 30. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. III. ÚS 98/2016-14 z 24.02.2016 konštatoval: „Okrem toho napadnuté uznesenie ani priamo nevstupuje do práv a právom chránených záujmov súvisiacich s výkonom práva poľovníctva, resp. do práva sťažovateľa vlastniť majetok, pretože na to má dať konečnú odpoveď iba výsledok prebiehajúceho konania na okresnom súde vedenom pod sp. zn. 7C/348/2013, ktoré doposiaľ nie je právoplatne ukončené.“ 31. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č. I. ÚS 105/2016-15 zo dňa 24.02.2016 konštatoval: „Napadnuté uznesenie ani priamo nevstupuje do jej práv a právom chránených záujmov súvisiacich s výkonom práva poľovníctva, resp. jej právom vlastniť majetok, pretože na to má dať konečnú odpoveď iba výsledok prebiehajúceho konania na okresnom súde pod sp. zn. 7C/348/2013, ktoré však nie je právoplatne skončené.“ 32. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017 konštatuje: „Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku. 33. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. l a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, či činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno- technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. 34. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti o oprávnenosťou subjektov, ktoré dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované tiež súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu, ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade so zásadami zákonnosti vyjadrenými v § Správneho poriadku formálne „prerušil“, javia ako dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem. 35. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scriptu sunt“ (právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“, domáhali jeho plynulého priebehu a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru.“ 36. Má za to, že ani v jednom konaní nebolo súdom konštatované, že postup správneho orgánu je v rozpore so zákonom. 37. Súd v konaní bez nariadenia pojednávania sa oboznámil so žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy, t. j. žalovaného, oboznámil sa s písomným vyjadrením žalovaného, ako aj pripojeným administratívnym spisom a dospel k záveru, že žalovaný v danej veci nie je nečinný, a preto žalobu v súlade s ustanovením § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zamietol. 38. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu, ako aj zo samotnej žaloby vyplýva, že Poľovnícka organizácia S. uzavrela zmluvu o užívaní poľovného revíru Q., ktorý bol uznaný rozhodnutím bývalého Lesného úradu Spišská Nová Ves č. j. 380/93, 434/93 z 02.08.1993. Zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá v zmysle § 13 a nasl. zákona o poľovníctve, jej uzavretiu predchádzalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov 02.05.2013, z ktorého bola vyhotovená aj notárska zápisnica. Zmluva o užívaní poľovného revíru Q. je zo dňa 01.01.2014 a bola predložená 07.01.2014 na jej zaevidovanie v zmysle § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Žalovaný listom č. OU-SN-PLO-2014/00065 z 20.01.2014 žalobcovi oznámil, resp. Poľovníckej organizácii S., že vo veci nebude konať, kým sa právoplatne nerozhodne vo veci vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi, t. j. ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru, vlastníci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 39. Žalobca sa obrátil na Okresnú prokuratúru v Spišskej Novej Vsi, ktorá mu oznámila listom č. Pd 49/14-9 z 10.06.2014, že podala upozornenie prokurátora, aby žalovaný vybavil vec bez toho, aby sám skúmal splnenie podmienok na zaevidovanie predmetnej zmluvy, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Na základe toho žalovaný listom č. OU-SN-2014/003945-28 z 24.06.2014 vyzval žalobcu na predloženie splnomocnení, ktorej výzve žalobca vyhovel dňa 07.07.2017. Z dôvodu pretrvávajúcej nečinnosti žalovaného žalobca podal podnet na prokuratúru, ktorý prokurátor vybavil podaním žaloby na nečinnosť správneho orgánu na Krajský súd v Košiciach a krajský súd uznesením č. k. 7S/144/2014 zo dňa 06.05.2015 návrh zamietol. 40. Žalobca na Krajskom súde v Košiciach žiadal preskúmať oznámenie zo dňa 20.01.2014 a krajský súd uznesením č. k. 6S/44/2014-20 z 10.07.2014 z dôvodu, že správny súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť procesného rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania. 41. Na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi bol podaný návrh dňa 22.11.2013 na vyslovenie, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov je neplatné, že zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov je neplatné, že uznesenie č. 2 prijaté na zhromaždení vlastníkov je neplatné, že uznesenie č. 3 prijaté na zhromaždení vlastníkov je neplatné a dňa 05. júna 2014 bol petit rozšírený o vyslovenie, že zmluva o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014, ktorá bola predložený dňa 07.01.2014 je neplatná. Toto konanie sa vedie pod sp. zn. 7C/348/2013. Konanie vo veci na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi právoplatne skončené nie je a nebolo súdom ani vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia zakázať žalovanému v 1. rade zdržať sa užívania spoločného poľovného revíru Q. až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný na Krajskom súde v Košiciach podal návrh na nečinnosť orgánu verejnej správy a krajský súd uznesením č. 7S/144/2014-64 zo 06.05.2015 návrh ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol z dôvodu, že o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa práve splnenia podmienok, ktoré ako predbežnú otázku pri evidenčnom procese musí riešiť správny orgán môže rozhodnúť iba súd a ak už takýto návrh bol doručený príslušnému okresnému súdu, nemožno takéto konanie pred súdom ignorovať v záujme striktného naplnenia ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.06.2015. 42. Krajský súd v Košiciach uznesením č. 6S/73/2015-50 zo 17.09.2015 návrh na nečinnosť pre jeho neprípustnosť zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 07.11.2015. Uznesením č. k. 6S/4/2016-58 z 21.04.2016 návrh ako nedôvodný zamietol, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.05.2016 a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve vyplýva, že správny orgán môže pristúpiť k evidencii takejto zmluvy len za splnenia v ňom uvedených podmienok, iba ak ich splnenie považuje za preukázané, môže zmluvu zaregistrovať. Z príloh k zmluve o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014 vyplýva, že nie všetky pozemky v nich špecifikované, predovšetkým na liste vlastníctva nemajú charakter poľovných pozemkov, pretože sa niektoré nachádzajú v intraviláne tej ktorej obce, v jej zastavanom území a že zmluvu mali uzavrieť a dokonca aj podpísať, napr. aj vlastníci V. V. a Q. V., ktorí v čase konania zhromaždenia, ako aj v čase uzatvárania zmluvy zo dňa 01.01.2014 už nežili. Odporca nekonal vo veci bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že v konaní bol nečinný, pretože pri „prerušení konania“, ktorú skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 20.01.2014, že vo veci bude pokračovať až po právoplatnom rozhodnutí vo veci vedenej na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013, ktoré konanie právoplatne skončené nie je. 43. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach č. III. ÚS 98/2016-14 z 24.02.2016 a č. I. ÚS 105/2016-15 zo dňa 24.02.2016 konštatoval, že napadnuté uznesenie ani priamo nevstupuje do práv sťažovateľa a právom chránených záujmov súvisiacich s výkonom práva poľovníctva, resp. právom vlastniť majetok, pretože na to má dať konečne odpoveď iba výsledok prebiehajúceho konania na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013, ktoré však nie je právoplatne skončené. Ako už bolo uvedené, na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013 sa vedie konanie na základe podaného návrhu z 22.11.2013 a doplneného 05.06.2014 aj o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014. 44. Krajský súd predovšetkým poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017, v ktorom konštatuje: „Z citovaných ustanovení zákona o poľovníctve vyplýva, že proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku. 45. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, či činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno- technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie. 46. Vzhľadom na skutočnosť, že v súvislosti o oprávnenosťou subjektov, ktoré dotknutou zmluvou postúpili užívanie poľovného revíru inému subjektu, vznikla u orgánu verejnej správy dôvodná pochybnosť, keďže v súvislosti s touto otázkou bolo iniciované súdne konanie, sa závery krajského súdu o zákonnosti postupu tohto správneho orgánu, ktorý v nadväznosti na uvedené administratívne konanie o evidencii tejto zmluvy v súlade so zásadami zákonnosti vyjadrenými v Správnom poriadku formálne „prerušil“, javia ako dôvodné, ústavne udržateľné a neodporujúce zmyslu a účelu aplikovaných právnych noriem. 47. Nad rámec ústavný súd v súlade so zásadou „vigilantibus iura scriptu sunt“ (právo patrí bdelým) podotýka, že uvedená procesná situácia administratívneho konania účastníkom dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru nebráni, aby sa ako účastníci súdneho konania, kvôli ktorému bolo toto administratívne konanie formálne „prerušené“, domáhali jeho plynulého priebehu a aby prípadne dotknutú zmluvu o užívaní poľovného revíru zobrali späť a na evidenciu predložili novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru. 48. Vychádzajúc z toho, že skutočne na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi od sp. zn. 7C/348/2013 sa vedie aj konanie o neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014, ktorú žalobca - Poľovnícka organizácia S. predložila na jej evidenciu a okresný súd nemá posudzovať to, či zmluvu podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov, ale má posúdiť to, či skutočne túto zmluvu podpísali vlastníci poľovných pozemkov, ktorí nimi boli ku dňu 01.01.2014, nakoľko z predložených dokladov vyplýva to, že niektoré osoby, ktoré boli pôvodne vlastníkmi niektorých nehnuteľností v čase podpísania zmluvy, ako aj konania zhromaždenia už mali byť mŕtvi. Taktiež správny orgán je oprávnený posúdiť, či všetky nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v zmluve o užívaní poľovného revíru majú charakter poľovných pozemkov, najmä keď z niektorých listov vlastníctva vyplýva, že tam uvedené pozemky sú v intraviláne obce a nachádzajú sa v jej zastávanom území. Z uvedeného dôvodu súd námietku žalobcu, že správny orgán je nečinný z dôvodu, že konanie, ktoré sa vedie na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013 a predovšetkým výsledok jeho rozhodnutia nemôže mať vplyv na zaevidovanie predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. Poľovníckou organizáciou S. zo dňa 01.01.2014 za nedôvodnú. 49. Na základe uvedených skutočností súd konštatuje, že nemožno dospieť k záveru, že žalovaný nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, pretože pri „prerušení konania“ lehoty neplynú a vopred sa predpokladá, že konanie nebude pokračovať po určitý čas. Tento čas zákonom vymedzený nie je. V danom prípade žalovaný vo veci nekoná z dôvodu, že na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 7C/348/2013 sa vedie konanie aj o neplatnosť zmluvy o užívaní poľovného revíru Q. zo dňa 01.01.2014, ktorú Poľovnícke združenie S. predložilo žalovanému na registráciu. O tom, či uvedená zmluva je platná môže rozhodnúť iba všeobecný súd a oprávnený na takéto rozhodnutie v žiadnom prípade nie je žalovaný ako správny orgán. Tak, ako uviedol v náleze Ústavný súd Slovenskej republiky č. I. ÚS 721/2016-39 zo dňa 08.03.2017 žalobca plynulosti konania v prípade dotknutej zmluvy o užívaní poľovného revíru sa môže domáhať na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi vo veci sp. zn. 7C/348/2013. V administratívnom konaní môže zobrať späť žiadosť na evidenciu predloženej zmluvy a potom následne môže predložiť novú „perfektnú“ zmluvu o užívaní poľovného revíru na jej evidenciu v súlade s ustanovením § 16 ods. 1, 2 zákona o poľovníctve. 50. Žalobca v konaní úspešný nebol, žalovaný náhradu trov konania si neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznáva právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo o a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania, d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku / ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.