Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/60/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200413 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200413.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: W. M. S. M., XXX S. M., E., Y., práv. zast.: JUDr. Tibor Bacsó, advokát, Žriedlova 28, Košice, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Jarková 31, Prešov, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-68-001/2017 z 31.03.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný, meniac výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. B.-K.-B.-XX/XXXX-N. zo dňa 04.01.2017 jeho doplnením o text: „s poukázaním na ust. § 33 ods. 1 písm. c)“ zákona č. 404/2011 Z.z., v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zamietol žiadosť žalobcu o udelenie povolenia prechodného pobytu za účelom štúdia v zmysle ust. § 33 ods. 6 písm. d) uvedeného zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme s prihliadnutím na stanovisko Zastupiteľského úradu SR v N., pričom rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi, v skutočnosti jeho splnomocnenému zástupcovi dňa 06.04.2017. Žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia argumentoval nasledovne: „Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov (ďalej len „odvolací orgán“), ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 58 ods. 1 správneho poriadku, preskúmalo v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie a konštatuje splnenie podmienok odvolania, týkajúcich sa prípustnosti, včasnosti a podania oprávnenou osobou. Preskúmaním spisového materiálu účastníka konania vedeného vo veci zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia bolo zistené, že účastník konania si 24.08.2016 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v N. (ďalej len „zastupiteľský úrad“) podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia v zmysle § 24 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorá správnemu orgánu bola doručená 07.11.2016. Účel pobytu - štúdium, účastník konania preukázal potvrdením Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach z 15.08.2016, v ktorom je uvedené, že účastník konania je od 01.02.2017 prijatý ako študent samoplatca na dennú formu doktorandského štúdia na ich fakulte v študijnom odbore Priemyselné inžinierstvo a manažment. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia prihliadal na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Ďalej uviedol, že udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania nie je vo verejnom záujme, čo bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Preto odvolací orgán doplnil výrok rozhodnutia správneho orgánu o § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu jednoznačnosti a zrozumiteľnosti výroku rozhodnutia. Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musia byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval. Správny orgán v rámci správneho konania vykonal kontrolu pobytu podľa § 75 zákona o pobyte cudzincov na adrese plánovaného prechodného pobytu účastníka konania. Vykonanou kontrolou 01.12.2016 v mieste ubytovania správny orgán zistil, že na adrese ubytovania v študentskom domove V. Č.. XX N. má účastník konania zabezpečené ubytovanie od 01.02.2017 do 31.12.2021. Správny orgán vyhodnotil všetky dostupné poznatky a podklady k účastníkovi konania kde zistil, že s účastníkom konania bol 24.08.2016 na zastupiteľskom úrade vykonaný osobný pohovor, z ktorého vyplynulo, že účastník konania pozná predmet, ktorý bude študovať po príchode na územie Slovenskej republiky. Štúdium na Slovensku si zvolil, vzhľadom na povesť krajiny s vysoko rozvinutým vzdelávaním a priemyslom. Taktiež správny orgán v rozhodnutí uvádza, že účastník konania neabsolvoval prijímacie pohovory alebo skúšky, pozná možnosti svojho uplatnenia sa vo svojom domovskom štáte po ukončení štúdia na Slovensku. Informácie o štúdiu na Slovensku získal z webovej stránky od priateľa. Správny orgán v rozhodnutí uvádza, že účastník konania neuvažuje po ukončení štúdia si predlžiť pobyt na Slovensku a chce sa vrátiť do svojho domovského štátu. Ďalej správny orgán vo svojom rozhodnutí uvádza, že zo záznamu z osobného pohovoru vyplynulo, že účastník konania neovláda slovenský jazyk, študovať bude v anglickom jazyku, ktorý neovláda slovom ani písmom. Počas osobného pohovoru na Zastupiteľskom úrade v N. požiadal o tlmočníka. Taktiež pri osobnom pohovore uviedol, že počas prvých 6 mesiacov pobytu na Slovensku sa bude venovať štúdiu anglického jazyka. Správny orgán v rozhodnutí uvádza, že rodinní príslušníci účastníka konania manželka a štyri deti plánujú po udelení prechodného pobytu účastníkovi konania na území Slovenskej republiky podať si žiadosť o udelenie prechodného pobytu za účelom zlúčenia rodiny. Dodal aj to, že účastník konania predpokladá, že vďaka zvýšeniu kvalifikácie sa dokáže lepšie uplatniť na pracovnom trhu v domovskom štáte. Počas štúdia a po jeho ukončení bude mať garantované pracovné miesto u svojho súčasného zamestnávateľa E. U.. Všetky náklady spojené so štúdiom mu budú hradené z vládneho štipendia z Ministerstva štátu Y. pre vyššie vzdelávanie. Správny orgán ďalej v rozhodnutí uvádza, že účastník konania v osobnom pohovore uviedol, že pán S., ktorého splnomocnil na zastupovanie v konaní o udelenie prechodného pobytu je jeho priateľ. Pána M. označil v súvislosti so štúdiom a prechodným pobytom ako predstaviteľa Technickej univerzity v Košiciach. Správny orgán ďalej uviedol, že účastník konania poprel, že by za služby spojené s jeho štúdiom a pobytom na území Slovenskej republiky niekoho finančne odmenil. Dodáva aj to, že účastník konania počas pohovoru pôsobil nedôveryhodne, kde mimoriadne pochybnosti vyvoláva jeho tvrdenie, že pri nulovej znalosti anglického jazyka vďaka 6 mesačnému jazykovému kurzu zvládne doktorandské štúdium v technickom odbore. Na základe všetkých získaných informácií z predložených dokladov a z osobného pohovoru účastníka konania zastupiteľský úrad nadobudol dojem, že deklarovaný účel pobytu a jeho imigrácia vrátane jeho rodinných príslušníkov do členských krajín európskej únie k zlepšeniu životných podmienok nezodpovedá skutočnosti a prioritným zámerom účastníka konania aj vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú a sociálno - ekonomickú situáciu v štáte Y.. Správny orgán ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že v zázname z osobného pohovoru zastupiteľský úrad upozornil, že podávanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia občanmi štátu Y. má organizovaný charakter a vedie k vytvoreniu ucelenej komunity Y. občanov na území Slovenskej republiky, napr. v meste Košice. Na základe všetkých získaných informácií zo sprievodných dokladov a z osobného pohovoru s účastníkom konania zastupiteľský úrad neodporučil vyhovieť žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Po vyhodnotení všetkých dostupných podkladov a na základe správnej úvahy s poukázaním na stanovisko zastupiteľského úradu, správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza, že je presvedčený, že udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania nie je vo verejnom záujme. Správny orgán z dôvodu končiacej lehoty na rozhodnutie o žiadosti účastníka konania 05.12.2016 požiadal odvolací orgán o predĺženie lehoty na rozhodnutie o žiadosti o 30 dní, uvedenej žiadosti odvolací orgán vyhovel, o čom bol účastník konania informovaný. Správny orgán 05.12.2016 vyzval splnomocnenú osobu, aby sa podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci vyjadrila k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhla jeho doplnenie a to v lehote do 5 dní od prevzatia výzvy v súlade s ustanovením § 27 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku. V uvedenej výzve správny orgán oboznámil účastníka konania so všetkými zistenými skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre vydanie rozhodnutia. Splnomocnená osoba si výzvu prevzala 12.12.2016. Splnomocnená osoba túto možnosť využila a v stanovenej lehote sa vyjadrila. Vo svojom vyjadrení uviedla, že účastník konania si podal na Veľvyslanectve v N. žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia. Následne bol účastník konania predvolaný na zastupiteľský úrad na osobný pohovor, kde bolo zistené, že neovláda anglický jazyk slovom ani písmom a napriek tejto skutočnosti má študovať v anglickom jazyku. Vo vyjadrení ďalej splnomocnená osoba uvádza, že účastník konania anglický jazyk ovláda slovom aj písmom, avšak počas osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade bol v strese a preto si vo vhodnej chvíli nemohol spomenúť na konkrétne slová, prípadne správny gramatický tvar. Taktiež vo vyjadrení uvádza, že dôvodom žiadosti účastníka konania o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia bola skutočnosť, že bol prijatý na doktorandské štúdium na Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach. Dodal, že počas doktorandského štúdia je povinný absolvovať jeden rok jazykovej prípravy v anglickom jazyku na zvládnutie odbornej terminológie. V prílohe svojho vyjadrenia splnomocnená osoba účastníka konania doložila správnemu orgánu potvrdenie o prijatí na doktorandské štúdium v odbore Priemyselné inžinierstvo a manažment, ktoré 13.12.2016 vydala Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach. Ďalej v napadnutom rozhodnutí správny orgán uvádza, že účastník konania predložil doklad potvrdzujúci účel jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky - štúdium - potvrdenie Strojníckej fakulty, Technickej univerzity v Košiciach o prijatí na doktorandské štúdium v odbore Priemyselné inžinierstvo a manažment od 01.02.2017 ako študent samoplatca, kde náklady na štúdium a ďalšie náklady súvisiace s jeho pobytom bude hradiť Veľvyslanectvo Y., ktoré to deklaruje vo svojom potvrdení zo dňa 28.07.2016. Podľa správneho orgánu najväčšie pochybnosti o skutočnom účele pobytu účastníka konania vyvoláva fakt, že chce študovať doktorandské štúdium práve v anglickom jazyku, ktorý neovláda slovom ani písmom. Z osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade vyplynulo, že anglický jazyk bude študovať 6 mesiacov. Vo vyjadrení sa pred vydaním rozhodnutia účastník konania uvádza, že anglický jazyk ovláda slovom aj písmom, ale na osobnom pohovore si v strese nevedel spomenúť na konkrétne slová, prípadne gramatické tvary. Podľa názoru správneho orgánu tieto skutočnosti uvedené splnomocnenou osobou sú zavadzajúce. Správny orgán v rozhodnutí taktiež uvádza, že na základe dokladov predložených účastníkom konania a po zadovážení všetkých podkladov pre rozhodnutie dospel k záveru, že udelenie prechodného pobytu na účel štúdia pre účastníka konania nie je vo verejnom záujme, čo správny orgán vyhodnotil ako dôvod na zamietnutie žiadosti v zmysle § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej uvádza, že podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania prihliadal na stanovisko zastupiteľského úradu. Na základe skutočností uvedených v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia správny orgán posúdil, či účastník konania spĺňa podmienky na jeho udelenie. Verejný záujem je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Správny orgán v rozhodnutí ďalej uviedol, že je presvedčený o tom, že zastupiteľský úrad zatupuje Slovenskú republiku a jej štátne orgány v zahraničí, je v osobnom kontakte s účastníkom konania, vedie s ním osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti, kde si môže všímať nielen slovné odpovede na položené obligatórne otázky, ale i mimiku a celkový prejav cudzinca, pričom z tohto pohovoru spracúva písomný záznam. Správny orgán nemôže ignorovať závažné poznatky a upozornenia zastupiteľského úradu, ktorý vykonal s účastníkom konania osobný pohovor, na základe ktorého si z bezprostredných reakcií účastníka konania vytvoril úsudok o jeho úmysloch na území Slovenskej republiky, pozná prostredie z ktorého účastník konania pochádza a pozná bezpečnostnú situáciu v regióne, obzvlášť ak je táto skutočnosť zadefinovaná v zákone. Správny orgán v rozhodnutí skonštatoval že na základe uvedených skutočnosti a s prihliadnutím na verejný záujem a stanovisko zastupiteľského úradu v zmysle § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov vyplynulo, že udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania nie je vo verejnom záujme, čo je v zmysle § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností v rámci konania o žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia prihliadal podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov aj na osobné a rodinné pomery účastník konania, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, pričom zistil, že účastník konania je ženatý, má štyri deti, kde manželka a aj deti žijú na území domovského štátu Y.. Účastník konania nemá na území Slovenskej republiky žiadne blízke osoby podľa § 116 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V závere odôvodnenia rozhodnutia správny orgán uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa vlastnej správnej úvahy rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), Ústavu Slovenskej republiky ako aj ostatné platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia budú neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania. Odvolaním podaným splnomocnenou osobou v lehote určenej v rozhodnutí účastník konania uvádza, že si 24.08.2016 na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v N. podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom štúdia. Uvádza, že správny orgán ako orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti si za tým účelom zabezpečil stanovisko zastupiteľského úradu. Ďalej v odvolaní uvádza, že základnou podmienkou udelenia prechodného pobytu na účel štúdia je plánované štúdium na území Slovenskej republiky, cituje zákon o pobyte cudzincov a uvádza, že štúdiom sa podľa zákona o pobyte cudzincov rozumie štúdium na strednej škole, vysokej škole, jazykovej škole alebo účasť na jazykovej alebo odbornej príprave k štúdiu na vysokej škole. Dodáva, že účel štúdia preukázal potvrdením Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Účastník konania je presvedčený, že Technická univerzita v Košiciach si určuje vlastné pravidlá prijímania študentov o všetkých stupňoch a formách štúdia. Dodáva, že je si vedomý zákonných obmedzení prijímania študentov. Myslí si, že Technická univerzita v Košiciach dokáže sama posúdiť, ktorí uchádzači o štúdium sú schopní na štúdium nastúpiť. V prípade, že študent štúdium nezvláda, je vylúčený zo štúdia o čom univerzita bezodkladne informuje správny orgán, následkom toho študentovi prechodný pobyt zaniká. Podľa účastníka konania správny orgán jasne prekračuje svoju zákonom danú právomoc, ak sa snaží univerzite určiť, kto je a kto nie je schopný na univerzite študovať. Myslí si, že týmto postupom správny orgán jasne porušuje princíp uvedený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Ďalej v odvolaní účastník konania poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí správny orgán uvádza, že počas osobného pohovoru na zastupiteľskom úrade pôsobil nedôveryhodne. Namieta, že práve na neho pôsobí nedôveryhodne napádané rozhodnutie správneho orgánu, kde miestami v ňom vyvoláva dojem, že ide len o neúspešne prekopírované rozhodnutie z inej veci, kde účastníkom konania bola žena. Poukazuje na to, že v rozhodnutí bol správnym orgánom označený ako účastník konania, potom zas ako účastníčka konania. V ďalšom odseku svojho odvolania účastník konania poukazuje na tvrdenie zastupiteľského úradu, že imigrácia účastníka konania do Slovenskej republiky je dôvodná, vzhľadom na bezpečnostnú a sociálno - ekonomickú situáciu v štáte Y.. Poukazuje na to, že už v rozhodnutí správny orgán uvádza, že bezpečnostná situácia v mieste bydliska účastníka konania je stabilná. K sociálno - ekonomickej situácii v štáte Y. účastník konania uvádza, že stačí len poukázať na potvrdenie z 28.07.2016, ktoré deklaruje zabezpečenie všetkých nákladov na štúdium v zahraničí štátnymi orgánmi Y.. V odvolaní účastník konania poukazuje na stanovisko zastupiteľského úradu, v ktorom upozorňuje správny orgán na organizované podávanie žiadosti o prechodný pobyt občanov Y., čo vedie k vytvoreniu ucelenej komunity Y. občanov na území Slovenskej republiky, napr. v meste Košice. Uvádza štatistické údaje občanov Y. evidovaných v roku 2015 v Košiciach a na celom Slovensku. Taktiež pre porovnanie uvádza štatistické údaje o počte cudzincov v Slovenskej republike. Namieta, že žiadny právny predpis neumožňuje správnemu orgánu zamietnuť žiadosť o udelení prechodného pobytu na základe dojmov zastupiteľského úradu o vytvorení ucelených komunít zahraničných migrantov. V ďalšom odseku svojho odvolania účastník konania uvádza, že správny orgán v napadnutom rozhodnutí uvádza, že udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania nie je vo verejnom záujme. Dodáva, že pre neho ide o mimoriadne dôležité rozhodnutie, nepriaznivo ovplyvňujúce jeho budúcnosť. Preto k verejnému záujmu uvádza, že v zákone o pobyte cudzincov sa uvádza, že policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia. Následne v odvolaní účastník konania podrobne rozoberá bezpečnostné riziko, hospodárske záujmy a ochranu verejného zdravia vo vzťahu jeho osoby k podanej žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia. V závere odvolania účastník konania poukazuje na to, že správny orgán nijakým spôsobom neodôvodnil svoje tvrdenie, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme, rozhodnutie správneho orgánu považuje za arbitrárne, pretože je založené na svojvôli správneho orgánu. Taktiež napadnuté rozhodnutie považuje za neodôvodnené, pretože porušuje jeho právo na spravodlivé konanie, ako to vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/07. Navrhuje, aby správny orgán vyhovel jeho žiadosti a udelil mu prechodný pobyt na účel štúdia. Odvolací orgán po preskúmaní spisových materiálov k predmetnej veci dospel k záveru, že správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a podklady pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli dostatočné, preto súhlasí so závermi správneho orgánu, že udelenie prechodného pobytu na účel štúdia účastníkovi konania podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov nie je vo verejnom záujme. Podľa ustanovenia § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správny orgán na základe skutočností uvedených v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia účastníka konania posudzuje, či spĺňa podmienky na jeho udelenie. Úloha správneho orgánu v tomto smere je mimoriadne dôležitá a zodpovedná. Odvolací orgán k námietkam účastníka konania týkajúcich sa ovládania anglického jazyka uvádza, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záznamu z osobného pohovoru vykonaného s účastníkom konania na Zastupiteľskom úrade v N. citujem: „Žiadateľ neovláda SJ, štúdium bude v AJ, ktorý žiadateľ slovom neovláda. Počas osobného pohovoru požiadal o tlmočníka. Počas prvých 6 mesiacov pobytu v SR sa bude venovať štúdiu AJ“. Odvolací orgán je presvedčený, že zastupiteľský úrad zastupuje Slovenskú republiku a jej štátne orgány v zahraničí, je v osobnom kontakte s účastníkom konania, vedie s ním osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti, kde si môže všímať nielen slovné odpovede na položené obligatórne otázky, ale i mimiku a celkový prejav cudzinca, pričom z tohto pohovoru spracuje písomný záznam. Odvolací orgán nemôže ignorovať závažné poznatky a upozornenia zastupiteľského úradu, ktorý vykonal s účastníkom konania osobný pohovor, na základe ktorého si z bezprostredných reakcií účastníka konania vytvoril úsudok o jeho úmysloch na území Slovenskej republiky, pozná prostredie, z ktorého účastník konania pochádza a pozná bezpečnostnú situáciu v regióne, obzvlášť, ak je táto skutočnosť zadefinovaná v zákone. Verejný záujem je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. K tvrdeniam účastníka konania, že Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach ako vzdelávacia inštitúcia, si sama určuje svoje pravidlá a prijíma študentov a správny orgán nie je kompetentný do toho procesu zasahovať, odvolací orgán uvádza, že tak ako odvolací orgán ani správny orgán toto tvrdenie účastníka konania a taktiež jeho prijatie na Technickú univerzitu v Košiciach. Je však potrebné uviesť, že na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nie je právny nárok. Udelene resp. o neudelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia účastníkovi konania je v kompetencii správneho orgánu, ktorý rozhoduje o žiadosti, kde okrem iných skutočností prihliada aj na stanovisko zastupiteľského úradu podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením účastníka konania, že rozhodnutie správneho orgánu je arbitrálne. Správny orgán udelí prechodný pobyt po splnení všetkých podmienok daných zákonom o pobyte. Nie je na svojvôli správneho orgánu či udelí, alebo neudelí prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Čiže v žiadnom prípade nejde len o dojem zastupiteľského úradu ako to v odvolaní uvádza účastník konania. K námietke účastníka konania, kde v odvolaní uvádza, že napadnuté rozhodnutie na neho pôsobí nedôveryhodne, a miestami v ňom vyvoláva dojem, že ide len o neúspešne prekopírované rozhodnutie z inej veci, kde účastníkom konania bola žena, odvolací orgán uvádza, že s časti dáva účastníkovi konania za pravdu. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí našiel niekoľko chýb v písaní, kde správny orgán označil účastníka konania ako účastníčku konania. Podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníka konania. Takúto opravu možno vykonať buď na podnet účastníka konania, alebo z vlastného podnetu. Tieto chyby v písaní nemajú žiadny vplyv na napadnuté rozhodnutie, ktorým správny orgán zamietol žiadosť účastníka konania na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdium. K skutočnostiam, kde v odvolaní účastník konania uvádza štatistické údaje o počte cudzincov jednotlivých štátnych príslušnosti na území Slovenskej republiky je potrebné uviesť, že na vydanie rozhodnutia o odvolaní nemajú žiadny vplyv, odvolací orgán tak ako správny orgán nespochybňujú tieto štatistické údaje, ale tieto informácie ako aj informácie k bezpečnostnému riziku, hospodárskym záujmom Slovenskej republiky a ochrane verejného zdravia neboli dôvodom vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia. Odvolací orgán vyhodnotil poznatky a podklady k účastníkovi konania vedené v spisovom materiáli, ktorého súčasťou je aj záznam z osobného pohovoru s účastníkom konania na zastupiteľskom úrade. Na základe získaných informácií, ktoré účastník konania uviedol v osobnom pohovore vyplýva, že po príchode na územie Slovenskej republiky chce študovať na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach študijný odbor Priemyselné inžinierstvo a manažment, kde vyučujúci jazyk je anglický jazyk. Odvolací orgán má značné pochybnosti o rozsahu a spôsobe výučby anglického jazyka, berúc do úvahy skutočnosť, že pri nulovej znalosti anglického jazyka vďaka ročnej jazykovej príprave zvládne odborné terminológie na doktorandskom štúdiu. Odvolací orgán je toho názoru, že účastník konania by už mal pred nástupom na štúdium ovládať jazyk, v ktorom bude študovať na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach a nevyhovárať sa na jazykovú prípravu anglického jazyka organizovaného školou až po udelení prechodného pobytu, vďaka ktorému zvládne doktorandské štúdium. Z vyššie uvedených dôvodov, s prihliadnutím na verejný záujem a stanovisko zastupiteľského úradu podľa § 33 ods. 1 písm. c) vyplýva, že pobyt a štúdium účastníka konania nie je vo verejnom záujme, čo je podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Odvolací orgán uvádza, že správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval nielen Dohovor, Ústavu Slovenskej republiky ale aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu účastníkovi konania by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život účastníka konania. Vzhľadom k tomu, že odvolacím orgánom neboli zistené dôvody na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ 2. Včas podanou žalobou, podanou osobne na súde dňa 05.06.2017, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. B.-K.-B.-XX/ XXXX-N. zo 04.01.2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil právo na náhradu trov konania vo výške 382,34 eur. Žalobca v žalobe namietal, že podľa jeho názoru v predmetnej veci nie sú a neboli splnené predpoklady pre zamietnutie odvolania, preto podáva správnu žalobu z dôvodov, že napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) Správneho súdneho poriadku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca v žalobe namietal, že: „A) Žalovaný ako aj správny orgán pri svojom tvrdení o neovládaní anglického jazyka vychádzajú zo Záznamu z osobného pohovoru vykonaného so žalobcom na Zastupiteľskom úrade v N. (ďalej aj „Záznam“). Z predmetného Záznamu má podľa tvrdení žalovaného vyplynúť tá skutočnosť, že žalobca počas pohovoru požiadal o tlmočníka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či bol žalobcovi tlmočník zabezpečený alebo nie (?), ak bol tlmočník zabezpečený, kto to bol, bol prítomný počas celého pohovoru (?), kto pomáhal žalobcovi s vypísaním žiadosti ak údajne neovládal anglický jazyk (?). Z uvedených dôvodov považuje žalobca Záznam ako dôkaz, na základe ktorého vyhodnotil žalovaný ako aj správny orgán absolútnu neznalosť anglického jazyka žalobcu za nedostatočný. B) Doktorandské štúdium žalobcu na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, študijný odbor „Priemyselné inžinierstvo a manažment“ je plne garantované na základe vládneho štipendia Ministerstva štátu Y. pre vyššie vzdelávanie. Žalobca bude mať počas štúdia a po jeho skončení garantované pracovné miesto u svojho doterajšieho zamestnávateľa E. U., Y.. Žalovaný svojím rozhodnutím bezdôvodne odopiera žalobcovi, ako vysokoškolskému pedagógovi, právo doplniť si svoje vzdelanie prostredníctvom doktorandského štúdia na slovenskej univerzite, na ktorú bol riadne prijatý. Žalobca sa doposiaľ nikdy nezdržiaval na území Slovenskej republiky, preto vyjadrenia žalovaného resp. správneho orgánu o vytvorení „ucelenej komunity Y. občanov“ považuje za nenáležité, urážlivé, kopírujúce predstavy určitých politikov, ktoré nemôžu a nesmú byť zahrňované do rozhodovania správnych orgánov. Správny orgán rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov konkrétneho konania, teda musí pristupovať k veci ako aj k účastníkom striktne individuálne. Je neprípustné, aby rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z akejsi politiky kolektívnej viny. Zamietnutie žiadosti žalobcu len na základe dojmu správneho orgánu o vytvorení ucelenej komunity Y. občanov je neprípustné. Napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípade nemožno považovať za proporcionálne vzhľadom k vzdelaniu žalobcu, jeho právu na ďalšie vzdelanie, bez náležitého vyhodnotenia jej osobných a majetkových pomerov.“ 3. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.07.2017 k námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe uviedol, že: „Žalovaný k námietkam žalobcu uvedených v častiach A. a B. uvádza, že napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia žalobcovi na území Slovenskej republiky. Predmetnú žiadosť žalobcovi žalovaný zamietol v zmysle ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme s poukázaním na § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Správny orgán na základe skutočností uvedených v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel štúdia žalobcu posudzuje, či spĺňa podmienky na jeho udelenie, teda z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu na účel štúdia nie je vo verejnom záujme. Žalovaný k žalobným námietkam žalobcu týkajúcich sa ovládania anglického jazyka uvádza tak, ako aj v napadnutom rozhodnutí, že pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záznamu z osobného pohovoru vykonaného so žalobcom na Zastupiteľskom úrade v N. citujem: „Žiadateľ neovláda SJ, štúdium bude v AJ, ktorý žiadateľ slovom neovláda. Počas osobného pohovoru požiadal o tlmočníka. Počas prvých 6 mesiacov pobytu v SR sa bude venovať štúdiu AJ“. Žalovaný je presvedčený, že zastupiteľský úrad zastupuje Slovenskú republiku a jej štátne orgány v zahraničí, je v osobnom kontakte so žalobcom, vedie s ním osobný pohovor na účel predbežného posúdenia žiadosti, kde si môže všímať nielen slovné odpovede na položené obligatórne otázky, ale i mimiku a celkový prejav cudzinca, pričom z tohto pohovoru spracuje písomný záznam. Žalovaný nemôže ignorovať závažné poznatky a upozornenia zastupiteľského úradu, ktorý vykonal so žalobcom a osobný pohovor, na základe ktorého si z bezprostredných reakcií žalobcu vytvoril úsudok o jeho úmysloch na území Slovenskej republiky, pozná prostredie, z ktorého žalobca pochádza a pozná bezpečnostnú situáciu v regióne, obzvlášť, ak je táto skutočnosť zadefinovaná v zákone. Žalovaný žalobné námietky týkajúce sa kopírovania predstáv určitých politikov a že je neprípustné, aby rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z akejsi politiky kolektívnej viny považuje za irelevantné z dôvodu, že Policajný zbor Slovenskej republiky je apolitický, čo mu vyplýva z etického kódexu príslušníka Policajného zboru. Cudzinecká polícia má prehľad o pôsobení a štruktúre cudzincov na území Slovenskej republiky, ale správna úvaha v tomto smere nebola podkladom rozhodnutia. Verejný záujem je právny pojem, ktorý ale nie je pojmom legálne definovaným, pretože vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Z toho vyplýva, že verejný záujem je časovo a miestne premenný stav a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Je nepochybné, že žalobca na osobnom pohovore na zastupiteľskom úrade požiadal o tlmočníka. K žalobným námietkam, či žalobcovi bol zabezpečený tlmočník, kto to bol, a kto mu pomáhal s vypísaním žiadosti, žalovaný uvádza, že za správne vyplnenie žiadosti o udelenie pobytu a dotazníka k žiadosti na zastupiteľskom úrade si žiadateľ zodpovedá sám. Žalovaný ďalej uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal zo spisového materiálu, kde súčasťou bol aj záznam z osobného pohovoru, ktorý je opatrený pečiatkami so štátnym znakom, doložkou prekladateľa a podpisom pracovníka Zastupiteľského úradu v N., ktorý osobný pohovor so žalobcom vykonal. K námietke žalobcu, či mu počas osobného pohovoru na Zastupiteľskom úrade bol zabezpečený tlmočník a kto to bol žalobca uvádza, že v zázname z osobného sa uvádza, že: „Mimoriadne pochybnosti vyvoláva tvrdenie žiadateľa, že pri nulovej znalosti AJ vďaka 6 mesačnému jazykovému kurzu zvládne PhD. štúdium v technickom odbore“. Na základe týchto informácií z osobného pohovoru jasne vyplynulo, že žalobca neovláda anglický jazyk, nakoľko počas pohovoru požiadal o tlmočníka. Žalovaný však vo vyjadrení pred vydaním rozhodnutia uviedol, že anglický jazyk ovláda slovom aj písmom, ale na osobnom pohovore na zastupiteľskom úrade si v strese nevedel spomenúť na konkrétne slová, prípadne gramatické tvary. Žalobca nemá dôvod pochybovať o informáciách uvedených v zázname z osobného pohovoru a dôvodí tým, že zastupiteľský úrad zastupuje Slovenskú republiku a jej štátne orgány v zahraničí, je v osobnom kontakte so žalobcom, vedie s ním osobný pohovor za účelom predbežného posúdenia žiadosti. Pri rozhodovaní o žiadosti žalobca nemôže svojvoľne ignorovať závažné poznatky a upozornenia zastupiteľského úradu, ktorý vykonal so žalobcom osobný pohovor, na základe ktorého spracoval záznam z osobného pohovoru. Žalovaný vyhodnotil poznatky a podklady k žalobcovi vedené v spisovom materiáli, ktorého súčasťou je aj záznam z osobného pohovoru so žalobcom na zastupiteľskom úrade. Na základe získaných informácií, ktoré žalobca uviedol v pohovore vyplýva, že po príchode na územie Slovenskej republiky chce študovať na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, študijný odbor Priemyselné inžinierstvo a manažment, kde vyučujúci jazyk je anglický jazyk. Žalovaný má značné pochybnosti o rozsahu a spôsobe výučby anglického jazyka, berúc do úvahy skutočnosť, že pri nulovej znalosti anglického jazyka vďaka 6 mesačnému jazykovému kurzu zvládne doktorandské štúdium v technickom odbore. Žalovaný je toho názoru, že žalobca by už mal pred nástupom na štúdium ovládat' jazyk. v ktorom bude študovať na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach a nespoliehať sa na 6 mesačný intenzívny kurz anglického jazyka až po udelení prechodného pobytu, vďaka ktorému zvládne doktorandské štúdium. Z vyššie uvedených dôvodov, s prihliadnutím na verejný záujem a stanovisko zastupiteľského úradu podľa § 33 ods. 1 písm. c) vyplýva, že pobyt a štúdium žalobcu nie je vo verejnom záujme, čo je podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu. Žalovaný uvádza, že správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval nielen Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd, Ústavu Slovenskej republiky ale aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zamietnutia žiadosti o udelenie prechodného pobytu žalobcu by boli neprimerané, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu. Podľa žalovaného, žalobca vo svojej žalobe uvádza námietky, ktoré už uviedol aj vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu číslo B.-K.-B.-XX/XXXX-N. zo dňa 04.01.2017. S odvolacími, ako aj žalobnými námietkami sa žalovaný riadne vysporiadal vo svojom rozhodnutí číslo PPZ-HCP-PO2-68-001/2017 zo dňa 31.03.2017 ako aj v písomnom vyjadrení k správnej žalobe. Žalovaný konštatuje, že boli naplnené zákonné dôvody na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel štúdia. Na základe preukázaných skutočností Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, ktoré 31.03.2017 vydalo rozhodnutie číslo PPZ-HCP-PO2-68-001/2017 v zmysle zákona o pobyte cudzincov, a ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.04.2017, navrhuje Krajskému súdu Košice, aby túto žalobu zamietol a rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov potvrdil. Žalovaný nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.“ 4. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 17.08.2017, ku ktorému sa žalobca už nevyjadril. 5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa so žalovaným rozhodnutím, ako aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, s obsahom žaloby a vyjadrením žalovaného, s obsahom administratívneho spisu prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu a po vypočutí účastníkov konania dospel k záveru, že žalobe žalobcu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol z ďalej uvedených dôvodov. 6. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní súdu uviedla: „Vážený súd, trváme na podanej správnej žalobe zo dňa 05.06.2017, a teda žiadame, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Teda navrhujeme, aby našej žalobe bolo vyhovené. To je všetko.“ 7. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní súdu uviedol: „My ako žalovaná strana trváme na svojom rozhodnutí, dôvody sme uviedli vo vyjadrení k žalobe a žiadame súd, aby žalobu zamietol a naše rozhodnutie potvrdil.“ 8. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení ku dňu 30.04.2017 (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) prechodný pobyt na účel štúdia udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý a) je žiakom strednej školy, b) je poslucháčom jazykovej školy, c) je študentom vysokej školy, alebo d) sa zúčastňuje jazykovej alebo odbornej prípravy k štúdiu na vysokej škole, ktorá je organizovaná vysokou školou v Slovenskej republike. Podľa ust. 24 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar udelí prechodný pobyt na účel štúdia na predpokladaný čas štúdia, najviac však na 6 rokov. Podľa ust. § 24 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu a splnil si povinnosť podľa § 111 ods. 2 písm. a). Podľa ust. § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu. Podľa ust. § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme okrem iných dôvodov uvedených v ust. § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. 9. Zo spisovej dokumentácie prvostupňového, ako aj druhostupňového správneho orgánu vyplynulo, že žalovaný v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zamietol žiadosť žalobcu o udelenie povolenia prechodného pobytu za účelom štúdia podľa ust. § 33 ods. 6 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, a teda z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu žalobcovi nie je vo verejnom záujme s prihliadnutím na stanovisku Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v N., z ktorého stanoviska pri svojom rozhodnutí predovšetkým vychádzal, pričom prihliadol osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky, osobné a rodinné pomery žalobcu, ako aj na jeho finančnú situáciu a dĺžku predpokladaného pobytu žalobcu v zmysle ust. § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré údaje o žalobcovi uvedené v rozhodnutí žalovaného korešpondujú s obsahom spisovej dokumentácie, ktorú si žalovaný zabezpečil pre svoje rozhodnutie od žalobcu ako žiadateľa o udelenie prechodného pobytu v zmysle ustanovení § 31 a nasl. zákona o pobyte cudzincov a zabezpečil si aj stanovisko Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v N., na ktoré bol povinný prihliadnuť. 10. Súd súhlasí s interpretáciou žalovaného týkajúcou sa verejného záujmu a k tomu len dodáva, že verejný záujem je druhom záujmu, ktorý je všeobecne prospešný a je opakom čisto súkromného záujmu. Uplatňuje sa pri tvorbe interpretácii aj pri aplikácii práva. Ide tu o slovné spojenie použité v textoch právnych predpisov na formálne vyjadrenie všeobecnejších bližšie nešpecifikovaných javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. V preskúmavanom prípade zákon o pobyte cudzincov neustanovuje žiadne kritéria na interpretáciu verejného záujmu. Preto pokiaľ žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je všeobecne prospešné pre Slovenskú republiku na základe v žalovanom rozhodnutí uvedených a zistených skutočností a faktov o žalobcovi, že nie je záujmom Slovenskej republiky žalobcovi udeliť prechodný pobyt pre účely štúdia, pretože u neho prevažuje súkromný záujem a záujem jeho celej rodiny, potom sa súd stotožňuje so záverom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu prechodný pobyt žalobcovi neudeliť. Súd pre úplnosť ešte dodáva, že v zmysle toho, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu, je časovo a miestne premenný, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase, tak podľa niektorých názorov (V.. Z. L., H.. - bývalý sudca Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, odborník na európske právo) takéto neurčité pojmy nemožno v izolovanej forme ani súdne preskúmať. 11. Ak žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu pre účely štúdia zamietol žiadosť žalobcu podľa ust. § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov, teda z dôvodu, že udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme a poukázal pritom aj na ust. § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie prechodného pobytu prihliada aj na stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu, potom nie je pre súd jasná a zrozumiteľná námietka žalobcu spočívajúca v jeho tvrdení, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobca toto nesprávne právne posúdenie veci jasne a jednoznačne ani nekonkretizoval. 12. K námietkam žalobcu spočívajúcich v jeho tvrdeniach o ovládaní anglického jazyka súd uvádza, že pokiaľ z osobného pohovoru, ktorý vykonal so žalobcom na Zastupiteľskom úrade v N. tento zastupiteľský úrad, vyplýva, že žalobca neovláda slovenský jazyk, študovať bude v anglickom jazyku, ktorý žalobca slovom neovláda a žalobca neovláda ani slovenský jazyk, je namieste otázka, v ako jazyku by žalobca mal študovať na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach, študijný odbor „Priemyselné inžinierstvo a manažment“. Aj rozporuplné tvrdenia žalobcu o tom, že ako to uviedol v zázname z osobného pohovoru dňa 24.08.2016, že počas prvých 6 mesiacov pobytu v Slovenskej republike sa bude venovať štúdiu anglického jazyka na uvedenej fakulte a súčasne bude študovať v anglickom jazyku na uvedenej fakulte študijný odbor „Priemyselné inžinierstvo a manažment“, svedčia tomu, že žalobca neovláda anglický jazyk slovom ani písmom. Neovládanie anglického jazyka žalobcom slovom jednoznačne vyplýva aj z toho, že pri osobnom pohovore požiadal o zabezpečenie tlmočníka. Podľa názoru súdu z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalobcovi tlmočník nebol zabezpečený a či žalobcovi niekto pomohol pri napísaní žiadosti je jedine na žalobcovi. 13. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, že každý osobný pohovor a najmä osobný pohovor na Zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzine, v danom prípade v N., ktorý zastupuje Slovenskú republiku v zahraničí, znamená osobný kontakt so žiadateľom, v danom prípade so žalobcom, a preto si musí všímať nielen odpovede na položené otázky, ale aj mimiku a celkový prejav cudzinca a na základe svojho dojmu spracuje z tohto pohovoru písomný záznam, ako sa to udialo v danom prípade. Preto podľa názoru súdu záznam z osobného pohovoru so žalobcom bol žalovaný povinný zohľadniť ako stanovisko zastupiteľského úradu k žiadosti o udelenie prechodného pobytu žalobcu, pretože každý zastupiteľský úrad zastupuje Slovenskú republiku a jej štátne orgány v zahraničí. 14. K námietke žalobcu, že žalovaný kopíruje predstavy určitých politikov a že je neprípustné, aby rozhodnutia správneho orgánu vychádzali z akejsi politiky kolektívnej viny, súd uvádza, že tieto konštatovania žalovaného uvedené v žalovanom rozhodnutí vyplývajú z vlastnej činnosti žalovaného pri pôsobení a štruktúre cudzincov na území Slovenskej republiky, avšak táto úvaha žalovaného nebola dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu o udelenie prechodného pobytu pre účely štúdia. Rozhodným pre posúdenie žiadosti žalobcu žalovaným bol záznam z osobného pohovoru so žalobcom, z ktorého záveru vyplýva, že žalobcom deklarovaný účel pobytu v Slovenskej republike nezodpovedá skutočnosti a prioritným zámerom žalobcu vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú a sociálno - ekonomickú situáciu v štáte Y. a že účelom jeho žiadosti je imigrácia vrátane jeho rodinných príslušníkov do členských krajín Európskej únie a zlepšenie svojich životných podmienok, ako aj poznatok Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v N., že podávanie žiadosti o udelenie prechodného pobytu Slovenskej republiky za účelom štúdia občanmi štátu Y. má organizovaný charakter a vedie k vytvoreniu ucelenej komunity Y. občanov, napr. v meste Košice. Pokiaľ žalovaný z tohto záznamu z osobného pohovoru konštatoval poznatky Zastupiteľského úradu v N., urobil tak na základe ust. § 33 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, a teda v súlade so zákonom. 15. Podľa názoru súdu námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nie je dôvodná, pretože žalovaným rozhodnutím bola daná odpoveď žalobcovi na všetky právne a skutkovo významné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom žalovaný svoje závery riadne odôvodnil z podkladov, ktoré bol povinný si pre svoje rozhodnutie zabezpečiť. Skutočnosť, že žalobca s názorom žalovaného sa nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné. 16. K poslednej námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, súd konštatuje, že žalobca neuviedol konkrétne, v čom je zistenie skutkového stavu nedostačujúce pre riadne posúdenie veci a pretože žalovaný si pre účely svojho rozhodnutia zabezpečil všetky potrebné podklady, ktoré pripojil žalobca k svoje žiadosti a ktoré si žalovaný zabezpečil od príslušných úradov, súd považuje zistenie skutkového stavu za dostačujúce na riadne posúdenie veci žalobcu. 17. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd, považujúc námietky žalobcu za nedôvodné, žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. Súd žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože v konaní bol neúspešný a žalovaný si právo na náhradu trov konania pred súdom neuplatnil (§ 167 ods. 1 a § 168 SSP). 19. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.