Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/30/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200465 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200465.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu J.. Z. N. Z. V. E. P. , A. A. X, K., zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava, proti žalovanému Okresnému úradu Košice-okolie, pozemkový a lesný odbor, Hroncova 13, Košice, o preskúmanie opatrenia žalovaného č. OU-KS- PLO-2017/000547 z 26. 04. 2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 28. 06. 2017 podanou na poštovú prepravu dňa 28. 06. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-KS-PLO-2017/000547 z 26. 04. 2017, ktorým žalovaný nevydal súhlasné záväzné stanovisko v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov k umiestneniu stavby rodinného domu v ochrannom pásme lesa katastrálneho územia Bukovec. 2. V napadnutom opatrení žalovaný konštatoval, že opatrenie - záväzné stanovisko vydáva ako príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva poverený úlohami v zmysle § 60 zákona o lesoch. Uviedol, že predmetná stavba rodinného domu je plánovaná na parcele KN-C č. 1155 v k. ú. Nižný Klátov a na parc. KN-C 776/2 v k. ú. Bukovec, okres Košice-okolie, ktorá sa nachádza do vzdialenosti 50 m od lesného porastu, teda v ochrannom pásme lesných pozemkov. Ich riadnym obhospodarovateľom je Urbariát obce Bukovec, pozemkové spoločenstvo, Bukovec č. 188. Zo žalobcom predložených dokladov a z vlastných podkladov žalovaný zistil, že plánovaná stavba sa nachádza v ochrannom pásme lesa, teda vo vzdialenosti 50 m od hranice lesného dielca (JPRL) č. 145. Pre dotknutý lesný pozemok - dielec č. 145 nachádzajúci sa na lesnom celku LC zvyšok LHC Bukovec a Opátka LHC Bukovec je vyhotovený a schválený program starostlivosti o lesy č. SL 016/2009. Podľa žalovaného primárnou podmienkou pre udelenie záväzného stanoviska je súhlas obhospodarovateľa predmetných lesných pozemkov. Urbariát obce Bukovec vyjadril nesúhlasný postoj k plánovanej výstavbe rodinného domu v ochrannom pásme lesa. Preto žalovaný súhlasné záväzné stanovisko s umiestnením stavby v ochrannom pásme lesa nevydal. 3. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že dôvodom nevydania súhlasného záväzného stanoviska bol výlučne nesúhlasný postoj Urbariátu obce Bukovec. Podľa žalobcu to nevychádza zo žiadneho ustanovenia zákona, ani to žalovaný právne neodôvodnil. Bez akéhokoľvek zisťovania príčin nesúhlasu urbárskeho spoločenstva a bez riadneho prešetrenia, či môže dôjsť k ohrozeniu lesa žalobcom navrhovanou stavbou v ochrannom pásme lesa, žalovaný bez ďalšieho s poukazom na nesúhlas pozemkového spoločenstva oznámil nevydanie súhlasného stanoviska. Tým žalovaný zasiahol do vlastníckeho práva ako základného ľudského práva. Ide o obmedzenie výkonu vlastníckeho práva, ktoré je v danom prípade nad rámec ústavou akceptovateľného obmedzenia, pretože obmedzenie stavby nemá právne opodstatnenie, keďže na vedľajších pozemkoch skoro po celej línii lesa v okolí sa nachádzajú stavby obdobného charakteru. Okrem toho zo zákona o lesoch nevyplýva pre orgán štátnej správy záväznosť stanoviska správcu a ani vlastníka lesa. Žalovaný mal v administratívnom konaní zisťovať, či a ako konkrétna stavba v ochrannom pásme lesa môže les poškodiť. Plánovaná stavba nemôže funkciu lesa ohroziť, pretože prístup ku stavbe a k pozemkom, na ktorom má stavba stáť, je od verejnej komunikácie a nie cez les a taktiež všetky inžinierske siete vedú od tejto verejnej komunikácie. 4. Žalobca ďalej uviedol, že samotnou výstavbou rodinného domu nemôže dôjsť ani k rozporu s verejným záujmom na ochranu lesa, existencia lesa zostane zachovaná, nebude obmedzený okolitý lesný ekosystém, dopravná obslužnosť lesa a obhospodarovanie okolitých lesných pozemkov nebude obmedzené a plnenie funkcie lesa nebude nijako ohrozené ani obmedzené. Podľa žalobcu zákon o lesoch nezakazuje umiestňovanie stavieb v ochrannom pásme lesa a ani nestanovuje minimálnu vzdialenosť stavby od hranice lesa. Ďalej uviedol, že zákon o lesoch v ust. § 10 nešpecifikuje postup ani podmienky pre vydanie záväzného stanoviska. Tento nedostatok však nemôže ísť bez ďalšieho na ťarchu vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme tak, aby ktorýkoľvek majiteľ alebo správca lesa de facto bez oprávnených dôvodov zamedzil vydaniu súhlasného stanoviska. Orgán verejnej správy je povinný postupovať tak, aby boli naplnené aspoň princípy správneho konania. Zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, z čoho vyplynulo aj nesprávne právne posúdenie veci. 5. Žalobca navrhol, aby správny súd zaujal právny názor, podľa ktorého žalovaný má pri posúdení záväzného stanoviska vychádzať z objektívnej situácie na mieste samom s tým, že nevydať súhlasné stanovisko je oprávnený len v prípade, ak by plánovanou stavbou v ochrannom pásme boli ohrozené funkcie lesa, ktoré má chrániť. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 24. 08. 2017 podľa jeho obsahu navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že ochranné pásmo lesných pozemkov je v zmysle § 10 ods. 1 zákona o lesoch definované ako pásmo pozemkov vzdialených do 50 m od hranice lesného pozemku. Podľa § 10 ods. 2 zákona o lesoch je na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa potrebné záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na oddelenie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Udelené záväzné stanovisko nie je podľa zákona o lesoch rozhodnutím ani opatrením, ako je to uvedené v žalobe, ale je len podkladom pre rozhodnutie iného orgánu verejnej správy. 7. Žalovaný ďalej uviedol, že vychádzal z listiny - VUK-Z, zmena druhu pozemku v k. ú. Bukovec zo dňa 17. 10. 2016, ktorá sa priamo týka dotknutých pozemkov a to konkrétne parc. č. KN-C776/2, pričom potrebné informácie o predmetných pozemkoch získal pri miestnom šetrení vykonanom dňa 11. 10. 2016. Preto o situácii na predmetných pozemkoch mal plnú vedomosť. Následne musel zákonným spôsobom vyhodnotiť situáciu a prípadné následky z toho vyplývajúce. Nástrojom na zabezpečenie ochrany lesných pozemkov je práve ochranné pásmo 50 m od hranice lesného pozemku. Prešetrením vyjadrenia urbariátu ho žalovaný považoval ako podporné stanovisko pri vydávaní záväzného stanoviska. Zohľadnil najmä ohrozenie susediaceho lesného porastu možným požiarom, či možným budúcim neplánovaným výrubom susediacich stromov, ktoré ako okrajové stromy porastu budú ohrozovať svojím náklonom, resp. vetvami samotnú stavbu rodinného domu, ako aj osoby v ňom žijúce, resp. v jeho okolí. Podľa platného programu starostlivosti o lesy SL 016/2009 je priemerná výška susedných stromov, resp. bude po ukončení rastu dosahovať 23 m. Pri vydávaní predmetného stanoviska žalovaný zohľadnil primárne ochranu lesných pozemkov, ako aj ochranu zdravia a majetku. Žalovaný nie je orgánom, ktorý rozhoduje vo veci o umiestnení stavby, ale ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prešetrení veci ochrany lesných pozemkov vydáva stanovisko ku samotnému konaniu. 8. Správny súd v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobou napadnuté nesúhlasné záväzné stanovisko žalovaného je opatrením orgánu verejnej správy, ktoré podlieha súdnemu prieskumu. Následne sa správny súd zaoberal otázkou, či žalobcovi svedčia iné zákonné procesné práva smerujúce k preskúmaniu obsahu záväzného stanoviska žalovaného. 9. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) na účely SSP sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Podľa § 140b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 12. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136 zákona. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušeného konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 13. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. 14. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona o lesoch ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Na udelenie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 15. Opatrením orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP sa rozumie správny akt orgánu verejnej správy odlišný od rozhodnutia (nepomenovaný ako rozhodnutie a nepovažovaný za rozhodnutie), ktorý bol vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, t. j. pri výkone jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy a ktoré účinkami môžu byť práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb priamo dotknuté. Podľa názoru správneho súdu záväzné stanovisko v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona nie je opatrením, ktoré by sa priamo dotýkalo práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby, ale iba odborným podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu na účely územného konania ako jedného z konaní upravených stavebným zákonom. 16. Správny súd konajúci a rozhodujúci v správnom súdnictve poskytuje súdnu ochranu subjektívnym verejným právam až potom, ak fyzická osoba alebo právnická osoba vyčerpala mimosúdne právne prostriedky na ochranu týchto práv. Z ustanovení § 140b ods. 5 a 6 vyplýva procesný mechanizmus ochrany subjektívnych verejných práv účastníka územného konania, ktorým sa môže domôcť nápravy v rámci správneho konania. Z uvedených ustanovení vyplýva, že účastník územného konania môže namietať obsah záväzného stanoviska, čo má za následok, že stavebný úrad je povinný územné konania prerušiť a vyžiadať si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Pri zotrvaní dotknutého orgánu na svojom stanovisku stavebný úrad je povinný vyžiadať si potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Námietky účastníka konania proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu je účastník územného konania oprávnený uplatniť aj v odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v územnom konaní. V takom prípade stavebný úrad je povinný odvolanie so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predložiť orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiadať si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. 17. Podľa názoru správneho súdu, ak by procedúrou v zmysle § 140b ods. 5, 6 stavebného zákona nedošlo k zmene nesúhlasného záväzného stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy, bude mať žalobca ako účastník územného konania (navrhovateľ) možnosť domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia o umiestnení stavby a súčasne namietať obsah záväzného stanoviska. V súdnom preskúmavacom konaní by bolo úlohou správneho súdu skúmať dodržanie ustanovení § 140b ods. 1, 5 a 6 stavebného zákona, t. j., či stavebný úrad v územnom konaní zosúladil predmetné záväzné stanovisko s inými záväznými stanoviskami a či dodržal procesný postup v prípade uplatnenia námietok účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby. Podľa názoru správneho súdu je uplatnenie súdneho prieskumu v takomto prípade subsidiárne vo vzťahu k procesným oprávneniam, ktoré patria účastníkovi správneho konania podľa osobitného zákona. V opačnom prípade by totiž správny súd zasahoval do právomoci stavebného úradu. 18. Z uvedených dôvodov preto správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g/ odmietol. 19. Pretože žaloba bola odmietnutá, súd v súlade s ust. § 170 písm. a/ SSP vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. 20. Pretože správny súd žalobu odmietol, žalobcovi vzniklo právo na vrátenie súdneho poplatku zaplateného za podanie žaloby (§ 11 ods. 3 posledná veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. O vrátení súdneho poplatku rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 14 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.