Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/553/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515218477 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515218477.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcov 1) K. I., Y.. X.X.XXXX, J. XXX a 2) Ľ. I., Y.. XX.XX.XXXX, J. XXX, obaja zast. Advokátskou kanceláriou Peter Dittrich s.r.o., Košice, Mudroňova 29, proti žalovanému Ľ. N., Y.. XX.X.XXXX, L., P. XXXX/X, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 7C/1067/2015-81 z 21.6.2016 Okresného súdu Košice-okolie r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že žalobu zamieta. Žalovanému prisudzuje náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi spoločnosťou InDevel s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 418 234 a žalobcami v 1. a 2. rade pod č. 3/02/018/2013 z 18.9.2013 je bezúročná a bez poplatkov a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom trovy konania v sume 443,50 eur na účet právneho zástupcu žalobcov do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia návrhom, naposledy upraveným 9.6.2016 domáhali, ako ho skutkovo a právne odôvodnili, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a čím svoje stanovisko odôvodnil. Ďalej uviedol, že zistil nasledovný skutkový stav: Spoločnosť InDevel s.r.o., Žilina, Jesenského 1089/11, IČO 36 418 234 a žalobcovia v I. a II. rade 18.9.2013 uzatvorili zmluvu o pôžičke č. 3/02/018/2013, že veriteľ, spoločnosť InDevel s.r.o. sa zaviazala prenechať dlžníkom peňažné prostriedky v celkovej výške 7 000,- eur, že žalobcovia sa zaviazali prenechanú istinu 7 000,- eur veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým úrokom, ktorý činí 25% ročne a splniť ďalšie podmienky, dohodnuté v zmluve o pôžičke. Ročná percentuálna miera nákladov podľa výpočtu spoločnosti InDevel s.r.o. činila 50,91%, pričom do jej výpočtu neboli zahrnuté sankcie pre prípad omeškania a porušenia zmluvy o pôžičke, ani platby poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnosti a celková čiastka, ktorú dlžníci mali zaplatiť spoločnosti, činí 12 399,88 eur. Zmluvné strany sa zároveň v zmysle § 581 ods.3 Občianskeho zákonníka dohodli na započítaní prvej splátky dlžníka v sume 145,83 eur ako dohodnutého úroku proti časti pôžičky, ktorú sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom a túto čiastku bol oprávnený odpočítať zo sumy, ktorú sa zaviazal poskytnúť dlžníkom. V ďalšej časti zmluvy sa dohodli účastníci, že v prípade, ak nesplnia niektorú splátku v časti istiny a úroku včas a riadne, veriteľ je do splatnosti najbližšej splátky oprávnený žiadať o zaplatenie celej pôžičky vrátane dohodnutého úroku, alebo je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy o pôžičke. V prípade omeškania so zaplatením peňažného dlhu veriteľ má právo uplatniť voči dlžníkom úroky z omeškania vo výške 12% ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia. Taktiež sa dohodli na tom, že dlžníci sú povinní zaplatiť veriteľovi pri podpise zmluvy o pôžičke jednorazový poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 1,50% z peňažnej pôžičky, minimálne 150,- eur, a tento poplatok je veriteľ oprávnený odpočítať zo sumy, ktorú poskytol dlžníkom. Citoval znenie čl. 3 zmluvy - Osobitné ustanovenia, čl. 4 zmluvy - Zabezpečenie splnenia záväzku. Pred podpísaním zmluvy o pôžičke žalobkyňa v 1. rade podpísala zmluvu o sprostredkovaní s pánom I. B., zamestnancom spoločnosti InDevel s.r.o. za to, že jej bude vybavená pôžička a za toto sprostredkovanie bola povinná zaplatiť províziu vo výške 9% z ceny poskytnutého úveru, t.j. 630,- eur. Táto čiastka bola odpočítaná z poskytnutej pôžičky, pričom tieto náklady neboli započítané do RPMN. Spoločnosť InDevel s.r.o. po tom, čo žalobcovia svoje povinnosti riadne neplnili a poskytnutú pôžičku nesplácali v zmysle dohodnutých splátok, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.12.2014 postúpila svoju pohľadávku voči žalobcom na žalovaného Ľ. N.. V čase postúpenia pohľadávky podľa vyčíslenia činila pohľadávka celkom 14 190,73 eur. Žalovaný oznámením z 6.1.2015 vyzval žalobkyňu v 1. rade na vrátenie dlhu vo výške 14 161,54 eur a zároveň 15.6.2015 oznámil začatie výkonu záložného práva žalovanej v 1. rade a doručil jej 9.3.2015 výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti vedenej na Liste vlastníctva č. XXXX, v kat. území J., obec J., okres: Košice - okolie, a to bytu č. 3, vchod č. 2, súp.č. stavby 116 na pozemku registra C Katastra nehnuteľností 775/2 a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 61/366 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. 6.5.2015 oznámil žalobkyni v 1. rade, že poveril obchodnú spoločnosť REALITY, AUKCIE, FINANCIE, s.r.o., IČO: 48 024 210, so sídlom Oslobodenia 5/8, 010 04 Žilina, ako osobu oprávnenú na organizovanie dobrovoľných dražieb vykonaním dražby zálohu. Ďalej súd konštatoval, že žalobkyňa v 1. rade podaním z 13.10.2015, ktoré bolo súdu doručené 15.10.2015, svoj pôvodný návrh doplnila a opravila, žiadala, aby do konania ako žalobca v 2. rade vstúpil jej manžel Ľ. I. a konanie voči spoločnosti InDevel s.r.o. zobrala v celom rozsahu späť, keďže táto spoločnosť postúpila svoju pohľadávku na žalovaného v 2. rade a taktiež, keďže bolo upustené od výkonu záložného práva, zobrala žalobu späť aj voči spoločnosti Reality, akcie a financie s.r.o. Uznesením z 26.10.2015 pripustil vstup Ľ. I. do konania ako žalobcu v 2. rade a konanie voči spoločnosti InDevel s.r.o. a spoločnosti REALITY, AUKCIE, FINANCIE, s.r.o. zastavil, a zároveň predbežným opatrením nariadil žalovanému v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k zálohu, a to nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat.úz. obce J., zapísaným na LV XXXX ako byt č. 3 na 2. poschodí bytového domu so súpisným číslom 116, stojacom na parcele č. 775/2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súpisným číslom 116 vo veľkosti podielu 61/366 až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2.11.2015. Citujúc znenie § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2 O. z, § 1 ods.2, § 2 písm. d), g), h), i), § 11 ods.1 písm. a),b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia zmluvy a uzavrel, že v danom prípade z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom bol poskytnutý spotrebiteľský úver - pôžička. Súd preskúmal túto zmluvu a zistil, že neobsahuje niektoré zákonom dané náležitosti, ako to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, že zmluva neobsahuje údaje týkajúce sa RPMN, pretože táto je nesprávne vypočítaná, že celkové náklady žalovaných so spotrebiteľským úverom sú nesprávne vyčíslené. Pri preskúmaní úrokov zistil, že tieto sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove- sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom období, t.j. k 18.9.2013, kedy bola uzatvorená zmluva o pôžičke v kategórii Nové obchody pre domácnosť pri takýchto spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 - 5 rokov činila úroková sadzba hodnotu 11,04% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25%, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Rovnako tak zistil, že v rozhodujúcom období bola priemerná RPMN pre obdobné úvery pri splatnosti 1 - 5 rokov celkom 12,84%, pričom dohodnutá RPMN činila výšku 50,91%, avšak do hodnoty tejto RPMN nie je započítaný poplatok za sprostredkovanie v sume 630,- eur, jeho započítaním by RPMN činila 62%. Vzhľadom na tieto zistené nedostatky poskytnutej zmluvy o pôžičke sa v zmysle § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva pokladá za bezúročnú a bez poplatkov. Uzavretá zmluva o pôžičke obsahuje osobitné ustanovenia, nekalé obchodné praktiky spoločnosti InDevel s.r.o., ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a zákonnými ustanoveniami Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto jej súd nemôže poskytnúť ochranu. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods.1 O. z., treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. § 3 ods.1 O. z. nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 O. z., teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov, poskytovaných peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie NS SR 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009). Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných úrokov a citoval z jeho rozhodnutia. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 O. z., nakoľko v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku 11,04% a dohodnutá úroková miera medzi účastníkmi konania činila výšku 25%, čo je viac ako dvojnásobok obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov. Na základe takto zisteného skutkového stavu mal za to, že uzatvorená zmluva o pôžičke medzi spoločnosťou InDevel s.r.o. a žalobcami z 18.9.2013 je bezúročná a bez poplatkov. Tým, že táto pôžička je bezúročná a bez poplatkov a jej ďalšie náležitosti, najmä ustanovenia o zabezpečení splnenia záväzku formou záložnej zmluvy sú absolútne neplatné, pretože takto zabezpečený záloh sa nevzťahuje len na poskytnuté finančné prostriedky, ale aj na ďalšie sankcie, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o pôžičke, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa týka obrany žalovaného, že on neurčoval a nepreveroval podmienky zmluvy, iba pohľadávku kúpil, táto obrana nie je dôvodná, pretože na základe zmluvy o postúpení pohľadávky prevzal na seba všetky práva a povinnosti pôvodného veriteľa, preto jeho obranu nepovažoval za dôvodnú. Citujúc znenie § 142 ods.1 O.s.p., konštatoval, že žalobcovia mali v konaní plný úspech, preto zaviazal žalovaného aj na náhradu trov tohto konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia činia celkom - prevzatie a príprava zastúpenia z 9.10.2015, za podanie vo veci samej z 13.10.2015, účasť na pojednávaní 26.5.2016, 6.6.2016 podanie vo veci samej a účasť na pojednávaní 21.6.2016. Jeden úkon právnej pomoci v roku 2015 v zmysle Vyhlášky 655/2004 § 13 a) ods.1 činí 64,53 eur a v roku 2016 za jeden úkon činí 66,- eur. Režijný paušál v roku 2015 za dva úkony po 8,39 eur a v roku 2016 za tri úkony 8,58 eur + 20% DPH. Trovy právneho zastúpenia takto celkom činia 443,55 eur. Túto čiastku súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktoré odôvodnil nasledovnými dôvodmi (v zmysle poučenia rozsudku): V konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods.1 písm.f) O.s.p. spočívajúcej v tom, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti tomuto rozsudku podáva žalovaný odvolanie, ktoré odôvodňuje nasledovnými dôvodmi v zmysle § 365 ods.1 písm. a) až c) a písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako C.s.p.): neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žaloba ako taká, ktorú pôvodne podala žalobkyňa v 1. rade je žalobou o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa jeho názoru už v čase podania žaloby samotnou žalobkyňou mal súd postupovať tak, že žalobu mal zamietnuť z dôvodu, že neexistoval naliehavý právny záujem, pretože v čase podania žaloby nebola daná vecná legitimácia účastníkov konania, pretože jeden z účastníkov napádaného právneho úkonu nebol účastníkom súdneho konania. V zmysle rozsudku bývalého Najvyššieho súdu ČSSR z 29.2.1988, sp. zn. 3 Cz 61/87, uverejnený pod č. 36 Bulletinu Nejvyššího soudu ČR, ročník 1988 „V řízení o určení platnosti nebo neplatnosti smlouvy muže být žalobe vyhověno, jen jestliže se řizení účastní (na strane žalobce nebo žalovaného) všichni účastníci smlouvy, kteří ji uzavreli, prípadné jej ich právni nástupci." Túto právnu vetu rozsudku akceptujú dodnes rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (viď napr. 28 Cdo 2290/2003, 30 Cdo 2806/2005 a i.). V danom prípade existoval v čase podania žaloby nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, preto súd mal žalobu zamietnuť. Ak tak neurobil, odňal účastníkovi konania, a to žalovanému Ľ. N. možnosť konať pred súdom, ktorou je aj možnosť a oprávnené očakávanie spočívajúce v zamietnutí žaloby, ak konanie trpí neodstrániteľnou vadou, ktorou je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Vo vzťahu k tomuto dokonca ani neexistuje poučovacia povinnosť, a to vzhľadom na to, že žalobkyňa v 1. rade je zastúpená advokátom, ako aj z dôvodu, že aktívna vecná legitimácia je otázkou práva hmotného, a súd nesmie o hmotnom práve poučovať. Následne súd opätovne konal v rozpore s § 80 písm. c) O.s.p. v spojení s § 104 ods.1 O.s.p., pretože podaním právneho zástupcu žalobcov bolo navrhnuté, aby do konania vstúpil žalobca v 2. rade ako žalobca v 2. rade. Tým istým podaním však zobrali návrh voči žalovanému v 1. rade späť vzhľadom „k tomu“, že žalovaný v 1. rade postúpil svoju pohľadávku na žalovaného v 2. rade a taktiež zobrali návrh späť aj voči žalovanému v 3. rade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v 2. rade upustil od výkonu záložného práva predajom formou dobrovoľnej dražby a oznámil výkon záložného práva priamym predajom tretej osobe. Súd uznesením z 26.10.2015 rozhodol, že pripúšťa vstup Ľ. I., Y.. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX ako žalobcu v 2. rade. Zároveň konanie voči žalovanému v 1. a 3. rade zastavil. Žalovaný nemá vedomosť, kedy uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia opätovne vznikla vada v konaní spočívajúca v tom, že účastníkom konania nebol účastník právneho úkonu. Spoločnosť InDevel, s.r.o., ktorá napádanú zmluvu o pôžičke uzavrela, tým nielen, že stratila akékoľvek práva účastníka konania, ale aj akékoľvek možnosti brániť sa akýmikoľvek opravnými prostriedkami proti rozsudku. Odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia z 26.10.2015 opätovne vznikla vada v konaní, ktorá spočíva v tom, že kým do právoplatnosti predmetného uznesenia konanie trpelo vadou spočívajúcou v nedostatočnej aktívnej vecnej legitimácii, tak odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia konanie trpelo vadou spočívajúcou v nedostatočnej pasívnej vecnej legitimácii. Podľa jeho názoru nestačí pre splnenie podmienky pasívnej vecnej legitimácie to, že žalovaný je účastníkom konania, pretože k zmene veriteľa došlo nie prechodom, ale prevodom práva, teda zmluvou o postúpení pohľadávky; žalovaný nie je univerzálny právny nástupca spoločnosti InDevel, s.r.o. (a teda nedošlo k prechodu práv a povinnosti zo zmluvy o pôžičke č. 3/02/018/2013 z 18.9.2013, ale len k prevodu práv zo zmluvy o pôžičke. Pre úspešnosť žaloby o neplatnosť zmluvy alebo jej konkrétnych ustanovení je preto potrebné, aby na strane žalovaného bol najmä účastník právneho úkonu. Ak preto súd v rozpore s konštantnou judikatúrou aj napriek nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobe vyhovel, tak žalobe vyhovel bez toho, aby boli na to splnené procesné podmienky [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.]. Keďže v zmysle § 371 C.s.p. žalobu nemožno meniť, t.j. ani navrhnúť, aby do konania vstúpil na strane žalovaného ďalší subjekt, navrhuje žalovaný, aby Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie tak, že žalobu zamieta. Podľa názoru žalovaného nemôže odvolací súd zrušiť rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, pretože súd prvej inštancie mal už na začiatku konania postupovať v zmysle konštantnej judikatúry. V zmysle konštantnej judikatúry, a to najmä rozsudku Najvyššieho súdu ČSSR 3 Cz 61/87 súdy žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem vždy zamietajú, ak účastníkmi konania nie sú všetci tí, ktorý sporný právny úkon uskutočnili. Odvolací súd má dokonca povinnosť vyhnúť sa tzv. „overrulling-u", keď v zmysle čl. 2 ods. 2 základných princípov C.s.p. „každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít" a Najvyšší súd ČSSR patrí k najvyššej súdnej autorite, a v zmysle § 393 ods.3 C.s.p. „Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu." Žalovaný je však toho názoru, že súd sa už z princípu nemôže odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe, pretože žalobkyňa v 1. rade už pri podávaní žaloby resp. následne obaja žalobcovia boli od začiatku zastúpení advokátskou kanceláriou. Preto žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov konania. 4.K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že odvolanie neobsahuje žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by boli relevantné v odvolacom konaní. Žalovaný namieta skutočnosť, že neboli splnené procesné podmienky, ktoré by umožňovali konať súdu prvej inštancie, a to najmä aktívnu a následne aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. S tvrdeniami žalovaného v odvolaní nie je možné sa stotožniť, nakoľko po procesnej stránke bolo konanie uskutočnené v súlade s vtedy platným zákonom. Majú za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vynesené správne a to ako po procesnej tak aj po skutkovej a hmotnoprávnej stránke, a to po vykonaní potrebného a dostatočného dokazovania. Majú teda za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a žiadajú, aby odvolací súd vyniesol rozsudok, ktorým potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania podľa § 13a ods.1 písm. c) vyhlášky - podanie vo veci samej /66,00 eur/2 x 2 + 8,58 eur rež. pauš./ vo výške : 89,50 eur. 5.K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nie je pravdou, čo uvádza právny zástupca žalobcov, že vo svojom odvolaní neuviedol žiadne rozhodné skutočnosti, ktoré by boli relevantné v odvolacom konaní, pretože buď si odvolanie neprečítal alebo nepozná právo. Odvolanie proti rozsudku podrobne popisuje množstvo vád, ktoré boli počas konania uskutočnené právnym zástupcom žalobcov a súdom prvej inštancie, a preto rozsudok ako taký je v príkrom rozpore s právom. Zároveň poukázal na konštantnú judikatúru, ktorú pravdepodobne súd prvej inštancie ani právny zástupca žalobcov nepozná, no to nemôže byť na škodu žalovaného. Nieje ani pravdivé tvrdenie právneho zástupcu žalobcov, že po procesnej stránke bolo konanie uskutočnené v súlade s vtedy platným zákonom, pretože vtedy platný zákon, ako aj teraz platný zákon požaduje, aby bol naliehavý právny záujem na vyhlásenie neplatnosti právneho úkonu. Právny zástupca žalobcov ako aj súd si neuvedomil pri rozhodovaní, že žalovaný svoj podpis na zmluvu o pôžičke neumiestnil. Žalobcovia sa preto veľmi mylne domnievajú, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vynesené správne, a to ako po procesnej, tak aj po skutkovej a hmotnoprávnej stránke, a to po vykonaní potrebného a dostatočného dokazovania. V zmysle hore uvedeného preto trvá na svojom odvolaní a v zmysle podaného odvolania navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamieta a žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva náhradu trov konania. 6.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP, ktorý spočíva v tom, že neboli splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti); d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendenice). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. Žalovaný za nesplnenie procesných podmienok považuje nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie, ktorý nie procesnou podmienkou ale hmotnoprávnou a takýto nedostatok má za následok zamietnutie žaloby. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 10.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p.. 11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 12.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. c) CSP, že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, nie je daný. 13.Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa zabezpečuje buď namietnutím zo strany sudcu alebo zo strany účastníka v zmysle § 49 ods.1,2 CSP. Z obsahu spisu nevyplýva, aby námietku zaujatosti vzniesol zákonný sudca alebo niektorá zo strán sporu. Žalovaný takúto námietku nevzniesol ani v prvoinštančnom ani v odvolacom konaní a žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca vylúčený neuvádza ani v odvolaní. 14.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 15.Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Uplatnený odvolací dôvod je daný. 16.V konaní bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že medzi spoločnosťou InDevel s.r.o., Žilina, Jesenského 1089/11, IČO 36 418 234 a žalobcami v I. a II. rade 18.9.2013 bola uzatvorená zmluva o pôžičke č. 3/02/018/2013, že veriteľ, spoločnosť InDevel s.r.o. sa zaviazala prenechať dlžníkom peňažné prostriedky v celkovej výške 7 000,- eur, že žalobcovia sa zaviazali prenechanú istinu 7 000,- eur veriteľovi vrátiť spolu s dohodnutým úrokom, ktorý činí 25% ročne a splniť ďalšie podmienky, dohodnuté v zmluve o pôžičke. Súd správne vyhodnotil, že na túto je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva podľa zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (uznesenie ÚS SR z 5.6.2013, sp. zn. II. ÚS 329/2013), zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Rovnako správne súd vyhodnotil, že v zmysle § 11 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch takáto zmluva sa pokladá za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodov, ktoré uviedol v svojom odôvodnení a že dohodu o výške úrokov považoval za absolútne neplatnú. Rovnako je nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky z 12.12.2014 spoločnosť InDevel s.r.o. postúpila svoju pohľadávku voči žalobcom na žalovaného Ľ. N., celkom 14 190,73 eur. V čase postúpenia pohľadávky bol platný a účinný zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebných úveroch (ďalej len ZoSÚ), teda táto zmluva sa mala riadiť nim riadiť. 17.Podľa § 17 ods.1 ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka. 18.Podľa § 17 ods.2 pôvodný veriteľ je povinný o postúpení podľa odseku 1 spotrebiteľa bezodkladne informovať; to neplatí, ak pôvodný veriteľ po dohode s nadobúdateľom práv naďalej spravuje spotrebiteľský úver vo vzťahu k spotrebiteľovi. 19.Podľa § 525 ods.2 O. z. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 20.Podľa § 526 ods.1 O. z. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. 21.Podľa § 526 ods.2 O. z. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. 22.§ 17 ods.1 zák. č. 129/2010 Z. z. je lex specialis k všeobecným ust. o postúpení pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka. 23.Je nutné zdôrazniť, že predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie, lebo postúpením pohľadávky nedochádza k postúpeniu vzťahu na základe, ktorého pohľadávka vznikla, preto nemá postupca oprávnenia z tohto vzťahu, ale má len práva, ktoré prináležia postúpenej pohľadávke. V opačnom prípade by došlo k zmene zmluvy, a teda zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorá predpokladá v zmysle § 493 Obč. zák., na čo je potrebná dohodu zmluvných strán. (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 14.10.2010, sp. zn. 3 Obdo 7/2009). 24.Zhrnúc vyššie uvedené žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v tomto spore lebo nie je nositeľom tvrdeného hmotného práva, lebo zmluvou o postúpení pohľadávky prešlo na neho len právo vyplývajúce z postúpenej pohľadávky vo výške 14 190,73 eur, preto voči žalovanému nemožno určiť, že zmluva o pôžičke, uzavretá medzi spoločnosťou InDevel s.r.o., Jesenského 1089/11, 010 01 Žilina, IČO: 36 418 234 a žalobcami v 1. a 2. rade pod č. 3/02/018/2013 z 18.9.2013 je bezúročná a bez poplatkov. 25.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 26.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. 29.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 30.Žalovaný bol v prvoinštančnom, ale aj v odvolacom konaní úspešný, preto mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods.2 CSP. 31.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.