Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/479/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805205331 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7805205331.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne JJ.. D. F., W. Q. M., Q. Č.. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou Bobulová a Péteriová s.r.o., so sídlom v Nitre, Farská č. 4 proti žalovaným X. P. H., W. Q. T., U. Č.. XXX, X. G. H., W. Q. T. P. Č.. XXXX, X. H. H., W. Q. T. P. Č.. XXXX, zastúpení JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 71, o zaplatenie 51.628,99 eura s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovanej v prvom rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11C/7/2006-580 zo dňa 28.6.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade. Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom a v prevyšujúcom zamietajúcom výroku a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným v druhom a treťom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v prvom rade zaplatiť žalobkyni sumu 10.000,00 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti nad sumu 10.000,00 eur s prísl. žalobu zamietol. 2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobkyne v sume 51.628,99 eura s prísl. titulom záväzkového vzťahu zo zmluvy o dielo. 3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia hore uvedenej sumy z titulu neuhradených faktúr za zrealizované stavebné práce a dodávky na základe ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v prvom rade, ktorej predmetom boli stavebné práce, dodávky a úpravy rodinného domu v T. P.. Žalovaní v druhom a treťom rade sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa vyfakturovala žalovanej v prvom rade za zrealizované práce a dodávky viacerými faktúrami sumu 151.474,44 Sk, sumu 721.394,70 Sk a sumu 682.505,90 Sk. Zmluva o dielo č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola vypracovaná písomne medzi objednávateľom - žalovanou v prvom rade a dodávateľom - obchodnou spoločnosťou F. - F. X..H..E.., X. X. Q. A., ktorej predmetom malo byť stavebné dielo, a to stavebné úpravy rodinného domu Q. T. P. Č.. XXXX v termíne od X.X.XXXX T. XX.XX.XXXX s predpokladanou cenou za dielo vo výške 456.000,00 Sk. Predmetná zmluva nebola účastníkmi podpísaná a nebol podpísaný ani dodatok č. 1 k uvedenej zmluve, v ktorom bola zmenená cena diela na sumu 1.620.533,20 Sk. Svoj nárok na súde uplatnil právny predchodca žalobkyne - obchodná spoločnosť Genz s.r.o., so sídlom v Nitre (z dôvodu zmeny obchodného mena). Následne obchodná spoločnosť Genz s.r.o., Nitra postúpila pohľadávku na postupníka B. D.. 4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne, čo do sumy 10.000,00 eur vo vzťahu k žalovanej v prvom rade dôvodná. V konaní mal za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, ktorej existenciu súd vyvodil z účastníckej výpovedi žalovanej v prvom rade, ako aj zo svedeckej výpovede Š. F., svedka. Napokon o uzavretí zmluvy o dielo podľa názoru súdu svedčilo hlavne samotné správanie sa žalovanej v prvom rade, ktorá sprístupnila objekt, v ktorom sa vykonávali stavebné práce a počas realizácie prác spolupracovala so zamestnancami žalobcu, ako aj s jeho dodávateľmi. Podľa názoru súdu z výsledkov vykonaného dokazovania pritom nie je možné skutkovo uzavrieť, aby žalovaná pri uzatváraní zmluvy o dielo konala za niekoho iného. Podstatné pre rozhodnutie podľa názoru súdu o uplatnenom nároku bola skutočnosť, či stavebné práce boli žalobcom vykonané a v akom rozsahu boli súčasťou predmetu diela podľa ústnej zmluvy o dielo. Súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že pevná cena za vykonanie diela nebola dohodnutá, ale cena bola dohodnutá odhadom, t.j. v sume 400.000,00 Sk, čo malo vyplynúť z výpovede jednak žalovanej v prvom rade, ako aj svedka Š. F.. Uvedená suma bola navýšená až v dodatku č. 1 v zmluve, avšak dodatok nebol podpísaný účastníkmi. Ďalej mal súd za preukázané, že svedok Š. F. potvrdil úhradu sumy 151.474,44 Sk podpisom príjmového dokladu a že žalovaná v prvom rade uznala nárok žalobcu, čo do výšky pôvodne 15.000,00 eur, od ktorej súd odpočítal uhradenú faktúru v sume 151.474,44 Sk a mal za to, že zo strany žalovanej bola uznaná nesporne suma 10.000,00 eur. V tejto súvislosti poukázal súd aj na výpoveď svedka Š.S. F., ktorý potvrdil cenu diela v zmysle dohody so žalovanou v sume 400.000,00 Sk, čo zodpovedá približne sume 13.277,56 eura a v neposlednom rade aj vyhotoveniu znaleckého posudku, ktorý potvrdil, že v takej cene boli práce zo strany žalobcu prevedené, preto súd žalobe čiastočne v rozsahu 10.000,00 eur s prísl. vyhovel, vo vzťahu k žalovanej v prvom rade vyhovel. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanej v prvom rade ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena zamietol, keďže cena diela bola v podstate prekročená bez toho, aby na to žalovaná bola písomne upozornená, resp. jej bola oznámená novourčená cena žalobcom. Žalobkyni preto nevzniklo právo na zaplatenie rozdielu v cene. Keďže žalovaná podľa názoru súdu čiastočne uznala nárok žalobcu, čo do výšky 10.000,00 eur, zároveň však navrhla opätovne vykonať dôkazy výsluchom vypočutých svedkov G.. U. F. Y. Š. F., prípadne nariadením znaleckého dokazovania, súd v tomto smere návrhu na dokazovanie nevyhovel a nevykonal navrhnuté dôkazy vzhľadom na to, že označení svedkovia vo veci boli vypočutí. Podľa názoru súdu znalecký posudok za účelom zhodnotenia nehnuteľnosti by bol potrebný len v prípade, keby súd návrh posudzoval z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, kedy by sa súd zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej. 5. Vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade súd žalobu zamietol majúc za to, že uvedení žalovaní neboli v právnom vzťahu so žalobkyňou, keďže neboli ani objednávateľom prác a samotná skutočnosť, že sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu, na ktorom boli práce vykonávané nezakladá právny vzťah so žalobkyňou. 6. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcich výrokoch podala včas odvolanie žalobkyňa a vo vyhovujúcom výroku aj žalovaná v prvom rade. 7. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 51.628,99 eura s prísl. od 16.7.2004 do zaplatenia. Ďalej uviedla, že súd vyhovel jej návrhu čiastočne ohľadom sumy 10.000,00 eur, avšak bližšie nešpecifikoval, aké dodávky a práce sú v tejto sume zahrnuté. Súd bez bližšieho vysvetlenia dospel k nesprávnemu záveru, že cena za dielo bola dohodnutá ako cena odhadom, t.j. vo výške 400.000,00 Sk bez DPH. Súd sa pritom nevyporiadal pri rozhodovaní o cene diela odhadom s DPH, ktorá pri sume 400.000,00 Sk činila 56.000,00 Sk. Súd sa nevyporiadal s nepodpísaným dodatkom č. 1 k zmluve o dielo. Fakturácia prebehla na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo a ústne uzatvorenom dodatku k nej s tým, že fakturované boli iba skutočne vykonané práce. Nebola teda cena dohodnutá odhadom, ale bola dohodnutá cena dodávok a prác v uvedenej cenovej úrovni za skutočne realizované dodávky a práce v rozsahu fakturácie. Predmet fakturácie bol tiež predmetom znaleckého posudku, pričom znalec jednoznačne dospel k záveru, že fakturované dodávky a práce boli na dotknutom objekte reálne vykonané a boli fakturované v cenovej úrovni CENKROS 1. polrok 2003. Za kontroverzný považuje aj záver súdu o hodnovernosti svedka Š. F., ako aj záver o preukázaní úhrady sumy 51.474,44 Sk. Svedok Š. F. na pojednávaní 18.10.2007 úplne spochybnil úhradu predmetnej sumy žalovanou do jeho rúk, avšak na pojednávaní po cca 8 rokoch od vystavenia faktúry si náhle jasne a určite spomenul, že jedna faktúra mala byť uhradená cez stavebné sporenie a tá platba bola realizovaná. Je nepochybné, že táto platba nebola jej žalovanou v prvom rade reálne uhradená. Neexistuje ani doklad o bezhotovostnom prevode tejto platby na jej účet. Súd uveril tvrdeniam žalovanej v prvom rade napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého súdneho konania neustále klamala. Pri obhliadke dňa XX.X.XXXX žalovaná už uznala, že bola robená celá prístavba (predajňa potravín, bufet), reklamovala počas konania dielo - jeho vady. Výpovede žalovanej v konaní sú plné rozporov, poloprávd a neprávd. V konaní bolo preukázané, že žalovaná dielo fakticky už od začiatku roku 2004 užívala pre svoje podnikateľské účely, ktoré jej bolo odovzdané ku koncu roku 2003 a v skutočnosti bolo ukončené a malo iba drobné vady a nedorobky. Ich odstráneniu zabránila samotná žalovaná, ktorá odmietla zaplatiť za vykonané práce a dodávky, čo i len čiastočne a súčasne odmietla zápisnične prevziať vykonané práce a dodávky. Vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k nim sa domáhala zaplatenia žalovanej sumy ako vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, kde sa dielo realizovalo z titulu bezdôvodného obohatenia - plnenia bez právneho dôvodu. Je nepochybné, že realizáciou diela stúpla hodnota rodinného domu vo vlastníctve žalovaných v druhom a treťom rade. Ohľadne zamietnutej časti prevyšujúcej 10.000,00 eur žalobkyňa uviedla, že súd mal pri rozhodovaní postupovať podľa ust. § 634 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré súd síce citoval, ale pri rozhodovaní nepoužil. Pokiaľ súdu pri rozhodovaní nepostačoval už vypracovaný znalecký posudok o cene primeranej podľa § 634 ods. 1 mal nariadiť jeho doplnenie, resp. vypracovanie nového znaleckého posudku. Nepriznanie úrokov z omeškania nemá opodstatnenie v skutkovom ani právnom stave. Toto rozhodnutie podľa názoru žalobkyne nie je iba výsledkom zaujatosti konajúcej sudkyne v tejto veci. Má teda za to, že súd vec rozhodol neobjektívne, rozporuplne a zaujato a účelovo v prospech žalovaných. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy výlučne iba výpovede a tvrdenia žalovanej v prvom rade a nejednoznačne rozporuplné svedecké výpovede zaujatého svedka Štefana Porubčana, blízkeho priateľa žalovanej v prvom rade. Jej výpovede, ostatných svedkov, znalecký posudok, vysvetlenie znalca, zistenie z obhliadky absolútne pri rozhodovaní ignoroval, neuviedol však z akých dôvodov. 8. Žalovaná v prvom rade v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že žalobu vo vzťahu k nej zamietne. Podľa jej názoru odôvodnenie rozsudku nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho prezentovala. Súd mal v intenciách zrušujúceho uznesenia posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanej aj s námietkou o čiastočnej úhrade a až po vykonaní potrebného dokazovania na základe návrhov účastníkov vo veci opätovne rozhodnúť. Po zrušení veci však nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Ďalej poukázal na to, že neuznáva žiadny nárok žalobkyne a naopak od začiatku konania namietala premlčanie nároku. Z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd za preukázané, že časť akých konkrétnych stavebných prác boli vykonané a akej hodnoty. Skutkové zistenia tak boli a sú v rozpore s vykonaným dokazovaním, resp. vykonaním dôkazov absolútne nevypovedajú. Dokazovanie, ktoré navrhovala ohliadkou, znaleckým dokazovaním, povinnosťou žalobkyne predložiť prvotné doklady na zistenie skutkového stavu neboli vykonané a súd dospel na základe doposiaľ nazhromaždených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z rozsudku nevyplýva, kedy a s akým obsahom bola uzavretá ústna zmluva o dielo, aký bol konkrétny predmet diela, cena diela, termín realizácie diela a pokiaľ dielo závisí od technických noriem, tak tomuto nárok žalobkyne nezodpovedá. Sprístupnila objekt žalobkyni potom, ako dostala povolenie od obce Dedinky na realizáciu drobnej stavby. Za práce žalobkyni zaplatila, čo aj súd zaplatenie faktúry akceptoval. Práce reklamovala, pretože nezodpovedali kvalite bez toho, aby žalobkyňa riešila reklamáciu. Nedošlo vôbec k realizácii ústnej zmluvy o dielo, ktorý vychádza z myšlienky vybudovať penzión s účasťou právneho predchodcu žalobkyne na spoločnom podnikaní vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným. Tvrdí, že dielo je znehodnotené a cena, za akú požadovala plnenie žalobkyňa nemá hodnotu ani celá nehnuteľnosť. Za nepreskúmateľnú považuje tú časť rozsudku, ktorá deklaruje, že časť stavebných prác bola vykonaná, ktorá ale nie je špecifikovaná a preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné a nemôže ani posúdiť kvalitu a akosť súdom priznaných stavebných prác, ich kvalitu a primeranú cenu. Od počiatku namietala, že žalobkyňa uplatňuje aj za práce elektrikárske, kurenárske, pričom v skutočnosti nebola napojená elektrická ani rozvodná skriňa, ktorá bola pôvodne pripravená, ale na starú časť domu. Žiadne práce a náklady žalobkyne neschvaľovala ani dodatočne písomne neobjednávala. Z rozsudku nevyplýva jej povinnosť voči žalobkyni zaplatiť určitú sumu zodpovedá sume za vykonané práce, pretože tieto neboli špecifikované, či za práce, či za materiál. 9. Na základe podaného odvolanie odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a žalobkyne je čiastočne dôvodné. 10. Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade. Vo vzťahu k týmto žalovaným súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že títo neboli objednávateľmi prác od žalobkyne, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu vo vzťahu k nim zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. 11. K odvolaniu žalobkyne v tejto časti je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že realizáciou diela došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej v druhom a treťom rade. Je tomu tak preto, že v konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobkyne uzatvoril so žalovanou v prvom rade zmluvu o dielo a teda medzi nimi vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo (§ 489 Občianskeho zákonníka), čo neumožňuje prijať záver, že žalovaní v druhom a treťom rade sa realizáciou zmluvy o dielo bezdôvodne obohatili. 12. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanej v prvom rade a odvolanie žalovanej v prvom rade. Odvolací súd je v tejto časti toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno považovať za správne nakoľko jeho záver o tom, že cena za vykonanie diela bola dohodnutá odhadom a žalovaná v prvom rade uznala nárok žalobcu, čo do výšky 15.000,- eur nemá základ vo vykonanom dokazovaní. 13. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 19.3.2014 č.k. 1Co/124/2012-496, v ktorom uložil súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku a za tým účelom vykonať na základe návrhu účastníkov potrebné dokazovanie a vo veci opätovne rozhodnúť. Súd vo veci síce nariadil pojednávanie, avšak z obsahu jednotlivých zápisníc z pojednávaní nevyplýva, aby súd vykonal dokazovanie umožňujúce prijať hore uvedený skutkový záver ohľadom dohodnutej ceny za vykonanie diela odhadom a čiastočného uznania nároku žalovanou v prvom rade. 14. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd za dôvodné odvolanie žalobkyne, že „súd nesprávne - bez bližšieho vysvetlenia dospel k nesprávnemu záveru, že cena za dielo bola dohodnutá ako cena odhadom“, ako aj odvolanie žalovanej v prvom rade, že „neuznala žiadny nárok žalobcu“. 15. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo. 16. Podľa § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. 17. Podľa § 635 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. 18. Podľa § 636 Občianskeho zákonníka, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň odhadom. 19. Zmluva o dielo je dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. 20. Podstatné náležitosti zmluvy o dielo tvoria dohoda o predmete zmluvy a o poskytnutí ceny za dielo. Výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo. Cena diela predstavuje odplatu za predmet zmluvy v peniazoch a vyjadruje ekvivalentnosť zmeny diela za peniaze. Stanovuje sa predovšetkým na základe dohody účastníkov zmluvy alebo na základe zvláštneho predpisu, a to uvedením peňažnej sumy, prípadne iným spôsobom, ktorým ju možno nepochybne určiť. Výška ceny diela môže byť dohodnutá už pri uzatvorení zmluvy. Nie je ale vylúčené, aby k dohode o výške ceny došlo až po vykonaní diela. Ak nebola výška ceny takto určená, prípadne ak nebola určená platne, je objednávateľ povinný poskytnúť cenu primeranú. Podstatnou náležitosťou zmluvy je teda vykonanie diela za odplatu. Určenie výšky ceny diela, prípadne platnosť tohto dojednania, však predpokladom uzatvorenia zmluvy nie je. 21. V prejednávanej veci sa možno stotožniť s konštatovaním súdu prvej inštancie v tom, že právny predchodca žalobkyne a žalovaná v prvom rade uzatvorili ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola nesporne dodávka stavebných prác a stavebné úpravy rodinného domu Q. T. P. Č.. X, ktorého vlastníkmi sú žalovaní v druhom a treťom rade. Za takejto situácie bolo potrebné si potom ujasniť rozsah predmetu zmluvy - stavebných prác na rodinnom dome vykonané žalobcom a to, či a aká bola dohodnutá výška ceny za dielo. 22. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a nezisťoval rozsah predmetu dohodnutého diela, ale iba konštatoval, že žaloba žalobcu je opodstatnená čiastočne, čo do výšky 10.000,00 eur, vychádzajúc „z čiastočného uznania nároku žalovanou, čo do výšky 10.000,00 eur“. Z obsahu zápisníc o pojednávaní totiž nevyplýva, aby žalovaná uznala čiastočne svoj záväzok v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 153a O.s.p., čo by umožňovalo súdu rozhodnúť rozsudkom pre čiastočné uznanie žalobcom uplatneného nároku. Možno preto súhlasiť so žalovanou v prvom rade, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na základe akých dôkazov mal súd za preukázané aké konkrétne stavebné práce boli vykonané a v akej hodnote. 23. Rozporuplný je aj záver súdu prvej inštancie ohľadom výšky ceny odplaty, ktorú považoval za dohodnutú odhadom ak zároveň uviedol, že „žalobca nevedel preukázať, že pri určení ceny diela postupoval v zmysle platných predpisov“. Ako už bolo vyššie uvedené, výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej by k uzavretiu zmluvy nedošlo. Ak bol súd toho názoru, že žalobca nepostupoval pri určení ceny diela v zmysle platných právnych predpisov, bola žalovaná ako objednávateľ povinná poskytnúť cenu primeranú podľa § 634. V ďalšom konaní bude preto potrebné jednoznačne ustáliť, či výška ceny diela bola dohodnutá pri uzatvorení zmluvy, resp. či bola ustanovená osobitnými predpismi a pokiaľ nie, bude potrebné stanoviť cenu primeranú podľa rozsahu vykonaných prác. 24. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že odvolanie žalobkyne v zamietavom výroku vo vzťahu k žalovanej v prvom rade a odvolanie žalovanej v prvom rade sú dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku vo vzťahu k žalovanej v prvom rade a vo vyhovujúcom výroku k žalovanej v prvom rade zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 25. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne rozhodnúť o nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanej v prvom rade a za tým účelom na základe účastníkmi navrhnutých dôkazov určí rozsah prác vykonaných v rámci zmluvy o dielo pri stavebných úpravách rodinného domu a to aj za pomoci znaleckého dokazovania a následne ak nedospeje k jednoznačnému záveru o výške dohodnutej ceny diela, túto určí ako primeranú v rámci znaleckého dokazovania. Zároveň sa vyporiada s odvolacími námietkami účastníkov a to najmä so vznesenou námietkou premlčania. 26. Výrok o trovách odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným v druhom a treťom rade vyplýva z ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 C.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalovaní, preto súd uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovaným v druhom a treťom rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. V novom rozhodnutí však súd prvej inštancie rozhodne o trovách tohto dovolacieho konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou v prvom rade. 27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).