Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/88/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200773 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200773.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: BARBARA Slovensko, s.r.o., so sídlom Železničná 2, Čaňa, IČO: 45 568 669, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Prievozník, PhD., Advokátska kancelária so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101453986/2017 zo dňa 29. júna 2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 101453986/2017 z 29.06.2017, ktorým podľa § 74 ods. l4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100500762/2017 zo dňa 21.03.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní vyrubený rozdiel v sume 88.853,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013 daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa, potvrdil. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spis súd zistil, že správca daní vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu na získanie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2013 O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 104145047/2016 z 20.10.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu 24.10.2016. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole, o čom správca dane so splnomocneným zástupcom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100420951/2017 z 08.03.2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100500762/2017 21.03.2017, ktorým vyrubil rozdiel dane v sume 88.853,16 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2013. 3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie uvedeného rozhodnutia boli závery o porušení § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). 4. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v uvedenej sume z faktúr za dodanie sóje, vystavených spoločnosťami: Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 12.02.2013, základ dane 116.220,75 Eur, DPH 23.244,15 Eur. HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Nová Ľubovňa 505, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 15.02.2013, základ dane 84.l614,35 Eur, DPH 16.922,87 Eur, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 19.02.2013, základ dane 73.425,95 Eur, DPH 14.685,19 Eur, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 21.02.2013, základ dane 53.078,50 Eur, DPH 10.615,70 Eur, číslo faktúry: XXXXXXXXXX z 27.02.2013, základ dane 106.289,80 Eur, DPH 21.257,96 Eur a číslo faktúry XXXXXXXXXX z 28.02.2013, základ dane 10.636,45 Eur, DPH 2.127,29 Eur. 5. Za účelom preverenia deklarovaných dodaní zaslal dožiadanie správca dane daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty. Z odpovede DÚ VDS č. 9900451/5/120882/2014/Gold z 13.01.2014 vyplýva, že konateľ spoločnosti Podtatranská hydina a.s. MVDr. F. O. potvrdil dodanie tovaru žalobcovi, daň bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Predmetný tovar táto spoločnosť nakúpila od dodávateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorá mala zabezpečovať aj prepravu tovaru. Tovar podľa údajov na CMR bol nakladaný v poľskom meste Gdaňsk - Gdynia a vykladaný priamo v Čani. Zamestnanci Podtatranská hydina a.s. s tovarom fyzicky nemanipulovali. Konateľ spoločnosti Podtatranská hydina potvrdil aj dodanie tovaru spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. na základe vystavených faktúr č. XXXXXXXXXX, XXX, XXX, XXX a XXX, daň bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Predmetný tovar táto spoločnosť nakúpila od dodávateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o. v zmysle prijatých faktúr č. XXXXXXXXX, XXX,XXX až XXX. Konateľ spoločnosti Podtatranská hydina a.s. komunikoval so zástupcami spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. s poľským občanom P. P.. Prepravu tovaru mala zabezpečiť SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Tovar podľa údajov na CMR bol nakladaný v poľskom meste Gdaňsk - Gdynia a vykladaný priamo v Čani. Zamestnanci Podtatranskej hydiny a.s. s tovarom fyzicky nemanipulovali. 6. V prípade dodaní tovaru spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. správca dane zaslal dožiadanie na príslušné DÚ VDS, z ktorého vyplýva, že k dodaniu tovaru došlo, daň bola priznaná a odvedená v príslušnom zdaňovacom období. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakúpila tovar od dodávateľa Podtatranská hydina a.s., prepravu zabezpečovala Podtatranská hydina a.s., tovar bol prepravený a odovzdaný prepravcom priamo odberateľovi BARBARA SLOVENSKO, s.r.o. a zamestnanci HYDINA SLOVENSKO s.r.o. s tovarom fyzicky nemanipulovali. 7. Správca dane zistil, že DÚ VDS vykonáva daňové kontroly v spoločnostiach HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s., výsledky ktorých majú vplyv na daňovú kontrolu vykonávanú u žalobcu aj za zdaňovacie obdobie február 2013, pričom v rámci týchto kontrol boli zasielané žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, preto odo dňa 18.02.2014 správca dane prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím č. 9801404/5/585494/2014 z 13.02.2014. Prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli dňa 23.09.2016, ktorú skutočnosť správca dane žalobcovi oznámil. 8. Z výsledkov daňových kontrol vykonaných v spoločnostiach HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. správca zistil, že bolo preverované dodanie sóje spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. a pri preverovaní bolo zistené, že sóju nakúpila táto spoločnosť od spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorú v čase realizácie obchodných transakcií zastupovala splnomocnená zástupkyňa Y. P.. Y. P. bola vypočutá 02.07.2014 k predloženým listinám (Mandátnej zmluve a Generálnej plnej moci z 01.01.2013 udelenej konateľom spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. H. Q.) uviedla, že nemá vedomosť o predložených listinách. Plná moc jej bola udelená v roku 2012 , ale táto v tom istom roku bola následne zrušená. Nemá žiadnu vedomosť o obchodných transakciách medzi spoločnosťami SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranská hydina a.s.. Za spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. žiadne obchodné aktivity nevykonávala a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosti Podtatranská hydina a.s. nevystavovala žiadne faktúry, žiadne zmluvy s ňou neuzatvárala a nepodpisovala. Nevie kto spracovával účtovníctvo za spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o.. 9. V spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. boli vykonané kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl, augusta 2012 a január až jún, september až december 2012. V uvedených kontrolách daňový subjekt so správcom nespolupracoval, na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra nesídli. Tejto spoločnosti k 30.09.2013 bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Konateľ spoločnosti H. Q. na uvedenej adrese v Prahe nebýva, nevlastní žiadny byt a je tam neznámy. Nemá zriadenú ani poštovú schránku pre doručovanie, takže poštu nepreberá. Konateľ spoločnosti H. Q. vlastní ďalších cca 25 spoločností, na ktoré je vydaných niekoľko exekučných príkazov. Spoločnosť vystupuje ako nárazník v reťazovom obchode s kŕmnou zmesou a sójovým šrotom, ako medzičlánok medzi poľskými, resp. českými subjektmi a Podtatranskou hydinou, a.s., resp. HYDINOU SLOVENSKO s.r.o., vykazuje vysoké hodnoty intrakomunitárnych dodaní s oslobodením od dane, nepodáva súhrnné výkazy, nepreukázala dodanie tovaru zo Slovenska. 10. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupovala v kontrolovanom zdaňovacom období tovar - kŕmne zmesi, ktorý využíva na svojich, resp. prenajatých farmách pri chove nakúpenej jednodňovej hydiny a to od poľskej spoločnosti FIRMA HANDLOWO-PRODUKCYJNA „BARBARA“ SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Turza, Poľsko, ktorá vlastní výrobňu kŕmnych zmení. Tovar podľa zistení bol fakturovaný slovenskej spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., následne spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a odberateľovi HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Prepravu tovaru realizovali poľské prepravné spoločnosti, prevažne „TRANS-TUR“ SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA SPÓLKA lKOMANDYTOWA, Turza, Poľsko, ktorá je personálne prepojená s dodávateľom BARBARA Poľsko. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupovala kŕmne zmesi zároveň aj od slovenskej spoločnosti BARBARA Slovensko s.r.o., ktorá je tiež personálne prepojená s poľskou spoločnosťou BARBARA Poľsko a rovnako s poľskou prepravnou spoločnosťou TRANS-TUR a zároveň vlastní výrobňu kŕmnych zmesí v prevádzke na adrese svojho sídla v Čani. Spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. sa nijakým spôsobom nepodieľali na preprave, ani nemanipulovali s tovarom. 11. Obdobne prebiehali obchodné prípady so sójou, ktorú používajú výrobcovia kŕmnych zmesí ako BARBARA Poľsko a BARBARA Slovensko s.r.o. ako vstupnú surovinu. Tovar bol dodávaný z prístavov v poľských mestách Gdaňsk alebo Gdynia od troch poľských dodávateľov, pričom jeho pôvod je podľa získaných informácií v tretej krajine. 12. Podľa odpovedí poľskej finančnej správy dodávky tovarov od poľských spoločnosti BARBARA Poľsko a CARGILL Sp. z o.o. boli potvrdené, platby boli uhradené bankovým prevodom. Za odberateľa SLOVAKIA FARMA s.r.o. spoluprácu dohodoval MVDr. F. O.. Prepravu mali uskutočniť poľské spoločnosti TRANS-TUR Sp. z o.o. a P.T.H.U. TRANSWIT Vitold Wanczycki. 13. V čase realizovania obchodných transakcií boli spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. personálne prepojené prostredníctvom MVDr. F. O., ktorý bol predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a zároveň jedným zo spoločníkov spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. 14. Z výpovede Y. P., ktorá k obchodom medzi spoločnosťami Podtatranská hydina a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. uviedla, že predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. MVDr. F. O. nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi od spoločnosti z Poľska a Česka prostredníctvom spoločností Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. z dôvodu, aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH, kde si takýmto spôsobom ponižoval vo svojich spoločnostiach vlastnú daňovú povinnosť. Spoločnosti Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. boli podľa jej vyjadrenia do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Podtatranská hydina a. s., Hydina SK s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a následného poníženia vlastného daňového základu. Tovar dovážaný do týchto spoločností bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti MVDR. F. O. a jeho zamestnanec P.. U.. Reálne spoločnosti Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídla spoločností boli len fiktívne, išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Daňové priznania týchto spoločností na starosti mala účtovníčka, ktorej meno nevie. 15. DÚ VDS, ktorý vykonával daňovú kontrolu v spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. dospel k záveru, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťami SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranská HYDINA a.s. nedošlo a následne nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nákup tovaru deklarovala len predloženými faktúrami a predloženým účtovníctvom. Dodanie tovaru v deklarovanom reťazovom obchode nebolo preukázané. 16. Správca dane konštatoval, že zo strany žalobcu neboli okrem preverovaných faktúr vystavených spoločnosťami HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. predložené žiadny dôkazy o uskutočnení vecného plnenia deklarovaného faktúrami - neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom, ktorý je uvedený ako predmet dodania na faktúrach vystavených spoločnosťami HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. ako vlastník neboli predložené žiadne dôkazy o preprave tovaru od dodávateľa k odberateľovi, že nadobudol právo nakladať s tovarom, ktorý je uvedený ako predmet dodania na faktúrach vystavených spoločnosťami HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. ako vlastník, neboli predložené žiadne dôkazy o preprave tovaru od dodávateľa k odberateľovi, ani dôkazy o prijatí tovaru, a preto správca dane považoval za nepreukázané, že k danému vecnému plneniu na základe predložených dodávateľských faktúr došlo tak, ako je na nich deklarované, nakoľko neboli predložené žiadne dôkazy o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a tým aj o nadobudnutí tovaru zo strany žalobcu nakladať s tovarom ako vlastník. Deklarované dodanie tovaru bolo predmetom obchodného reťazca: poľské spoločnosti - SLOVAKIA FARMA s.r.o. - Podtatranská hydina a.s. - HYDINA SLOVENSKO s.r.o. - BARBARA Slovensko, s.r.o. (žalobca). Zo zistení, ktoré sa týkajú spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť nevykonávala reálnu hospodársku činnosť, nemohla teda dodať tovar ani zabezpečovať nakládku tovaru a prepravu tovaru a teda nemohla nadobudnúť a ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom, t. j. sója ako vlastník. Táto spoločnosť vykazuje známky nárazníka a zmiznutého obchodníka, v sídle spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra nesídli a ani v čase deklarovaných obchodov nesídlila, nemala a nemá vytvorené podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti, jej konateľ ju v skutočnosti nikdy nezastupoval, jeho pobyt nie je známy, dokonca je po ňom vyhlásené pátranie. Preverovanie okolností vzájomných obchodov v deklarovanom reťazci správca dane vykonal preto, lebo v preverovanom obchodnom prípade týkajúcom sa deklarovaných dodaní sóje pochybnosti správcu dane jednoznačne vznikli. Dokazovaním bolo preukázané, že k dodaniu tovaru v uvedenom obchodnom reťazci nedošlo tak, ako bolo faktúrami deklarované, nedošlo teda k vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých dodávateľov v danom reťazci a následne nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca bol povinný prijať také opatrenia, ktorými by zabránil svojej účasti na pochybných transakciách s DPH. Je registrovaný ako výrobca krmív, preto musí byť s detailami transakcií týkajúcich sa dodaní sóje oboznámený, pretože predmetom deklarovanej dodávky bola rastlinná zložka na výrobu krmív, obchodovanie s ktorými podlieha špeciálnej právnej úprave za dodržania zákonných podmienok, ktoré ustanovuje zákon č. 271/2005 Z. z. (krmivársky zákon). 17. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na judikatúru ESD, v zmysle ktorej vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Ďalej poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania. Žalobca neprijal opatrenia, ktoré možno od neho dôvodne požadovať na zabezpečenie skutočnosti, aby sa nezúčastňoval plnení poznačených podvodom. Z protokolu z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie september 2012 správca dane zistil skutočnosti, podľa ktorých žalobca musel mať vedomosť o spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o., nakoľko vo výpise z jeho účtu v UniCredit Bank Slovakia a.s. je uvedená platba v sume 70.000,00 Eur prijatá z účtu spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o.. 18. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH v sume 88.853,16 Eur z faktúr od spoločností Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Napriek tomu, že predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane, lebo správca dane kontrolou zistil a preukázal, že žalobca uplatnením práva na odpočítanie dane z faktúr vystavených dodávateľmi HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. porušil § 49 ods. 1, 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 a) zákona o DPH. Žalobca predložil 07.11.2016 vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č. 104145047/2016 z 20.10.2016, ktoré pripomienky boli so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokované dňa 08.03.2017, o čom svedčí zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100420951/2017. 19. Proti rozhodnutiu správcu dane podal odvolanie žalobca a navrhol rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 20. Žalovaný rozhodnutím č. 101453986/2017 z 29.06.2017 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítane dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnený tak, ako je na nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba) potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. Správca dane postupoval vo vzťahu k žalobcovi v prvom rade kontrolou jeho prvotných dokladov s následne komplexným preverovaním dodávateľom žalobcu, čím došlo k zisteniu obchodných reťazcov spoločností. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v rozsudku sp. zn. 3Sžf/24/2012 je správca dane oprávnený v prípade pochybností preverovať celý obchodný reťazec. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemá povinnosť napovedať, akým spôsobom má subjekt okrem dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval, prípadne že tovar nebol súčasťou opakovaného predaja medzi reťazcami na Slovensku aj v členských krajinách. 21. Poukázal na výpoveď Y. P., ktorá uviedla, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., ako aj iné spoločnosti boli do obchodného reťazca v súvislosti s obchodmi realizovanými spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a následného poníženia vlastného daňového základu. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídlo bolo len fiktívne, išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Táto spoločnosť preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Zo strany tejto spoločnosti nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu tohto tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., resp. nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru spoločnosťou HYDINA Slovensko s.r.o.. Dodávateľské spoločnosti v danom prípade nepreukázali dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH. Ak nebolo dodávateľom preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi pri dodaní tovaru vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH. Ak nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. 22. Povinnosťou správcu dane nie je vyhľadávať a zisťovať skutočností, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri nárokovaní odpočítania dane, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nároku dôkazmi. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť pre daňový subjekt nie je iba povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na predmetných faktúrach. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca v danom prípade nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako je to uvedené na preverovaných faktúrach. Nepredložil také dôkazy, na základe ktorých by správca dane mohol uplatniť odpočítanie dane zo zdaniteľných obchodov deklarovaných faktúrami. 23. K námietke žalobcu v odvolaní, že zistenia týkajúce sa obchodovania s kŕmnymi zmesami medzi poľskými a slovenskými spoločnosťami s poukázaním na personálne prepojenie poľských spoločností so spoločnosťou BARBARA Slovensko s.r.o. (žalobcu) sa netýkajú obchodných vzťahov pri dodaní sóje, pri ktorých vystupujú iné poľské subjekty a vo vzťahu k preverovanému zdaniteľnému obchodu sú tieto zistenia irelevantné. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na výpoveď Y. P., ktorá objasnila pôvod zapojenia spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. do obchodného reťazca, z ktorej vyplynulo, že táto spoločnosť nikdy reálne nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. 24. K námietke, že odpoveď poľskej finančnej správy, ktorá potvrdila dodanie aj prepravu tovaru od poľskej spoločnosti CARGILL sp. z o.o. pre spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. nespochybniteľne potvrdzuje dodanie tovaru uviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobcovi bol tovar (sója) dodaný, avšak nebolo preukázané, že bol dodaný tak, ako to žaloba deklaroval. 25. K námietke, kde poukazuje na predložené faktúry, dodacie listy, ktoré podľa jeho názoru preukazujú dodanie tovaru od dodávateľov HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. žalovaný uviedol, že konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky je plne v súlade s procesnoprávnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Bezvýhradným akceptovaním žalobcom predkladaných dokumentov ako faktov, bez komplexného posúdenia celej transakcie ako celku, s vplyvom na jednotlivé zúčastnené strany, by správca dane porušil princípy daňovej kontroly a vedenia dokazovania. Žalobca ako daňový subjekt je povinný preukázať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti a to aj bez potreby dodatočného preverovania a zabezpečiť vierohodnosť, zrozumiteľnosť a preukaznosť realizovaných transakcií. 26. K námietke, že žalobca z dodania tovaru žiadnu daňovú výhodu nezískal a naopak z tovaru zaplatil DPH, ktorej vrátenie si uplatňuje v rámci odpočtu žalovaný uviedol, že ak by žalobca nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový, ale tým, že sóju nakúpil od slovenského dodávateľa (ako to deklaroval na faktúrach), cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane. Skutočnosť, že žalobca, ktorého štatutárnymi orgánmi sú občania Poľska, nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez slovenské spoločnosti, pričom fakturácia medzi spoločnosťami vo vnútri obchodného reťazca nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, bola vytvorená umelo, s cieľom získania nadmerného odpočtu. 27. K námietkam týkajúcim sa účasti na pochybných transakciách žalobcu s DPH, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch v spolupráci s ktorými tak činí. Aj v rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky č. 4Sžf/1/2016 upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). 28. V zmysle judikatúry ESD vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Okrem toho treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania (rozsudky ESD C-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-131/13 Italmoda). V danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. 29. K námietke žalobcu, že správca dane z toho istého vyrobil tri samostatné pohľadávky na neuznaných odpočtoch DPH, čo je neprípustný a zákonu odporujúcu postup, žalovaný uviedol, že článok 203 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Uvedené je premietnuté do zákona o DPH a to § 69 ods. 5, v zmysle ktorého každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Na druhej strane nárok na odpočítanie dane je podmienený splnením podmienok hmotnoprávnej povahy, ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom platiteľ dane musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako bol deklarovaný predloženými dokladmi. 30. K tvrdeniu žalobcu, že v rozhodnutí správcu dane sa opakovane poukazuje na to, že v daňovom konaní sa prihliada na skutočný obsah právnych úkonov, resp. reálnosť transakcií, ktorá má mať prednosť pred formálnou deklaráciou dodania tovaru na faktúre a správca dane postupoval presne opačne uviedol, že žalobca favorizuje fyzické dodanie tovaru pred formálnou deklaráciou dodania tovaru na faktúre, ale dodanie tovaru musí byť deklarované predložením faktúr, ktoré však musia mať povahu faktu, t. j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v predmete dodávky i dodávateľa. V danom prípade z dokazovania vyplynulo, že fakturovaný tovar nedodali žalobcovi spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., keďže tento tovar právne nenadobudli, ani fyzicky tento tovar neprijali. 31. K námietke žalobcu kde poukazuje na dĺžku trvania daňovej kontroly, ktorá začala v roku 2013 a skončila až v roku 207 žalovaný uviedol, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti začala 15.04.2013 (Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 9801404/5/1323838/2013 z 15.04.2013) a mala byť ukončená do 15.04.2014. Správca dane rozhodnutím č. 9801404/5/585494/2014 z 13.02.2014 prerušil daňovú kontrolu odo dňa 18.02.2014 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu potreby získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu - zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných obchodov. 32. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli 23.09.2016, správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, ktorú uskutočnil v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku, oznámil daňovému subjektu oznámením zo dňa 26.09.2016. Dňa 24.10.2016 správca dane ukončil daňovú kontrolu v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku doručením protokolu č. 104145047/2016. Daňová kontrola teda bola ukončená v zákonnej lehote 24.10.2016, čím správca dane neporušil procesné lehoty. Z uvedeného dôvodu považuje za neopodstatnené námietky týkajúce sa nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly. 33. Včas podanou žalobou žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Preskúmavané rozhodnutia navrhol zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e) a ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 34. Žalobca v prvej časti žaloby uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal správca dane pri vydaní rozhodnutia a v tejto súvislosti namieta nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení a to najmä nesúhlasí s tvrdením, že nepredložil okrem faktúr žiadne iné dôkazy o dodaní tovaru. Okrem faktúr boli predložené aj dodacie listy a CMR doklady, pričom z napadnutého rozhodnutia nevyplýva aké iné dôkazy mal predložiť. Správca dane vykonával dokazovanie najmä prostredníctvom dožiadaní na základe záverov kontrol u iných daňových subjektov, ktoré však nie sú priamo použiteľné vo vzťahu k nemu, pretože sa jedná o skutočnosti, ktoré sa netýkajú jeho, ale iných daňových subjektov. Ak aj po zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. získali pre seba neoprávnenú výhodu prostredníctvom neexistujúcich spoločností Mirbes s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o., nebol to on, kto by mal z týchto transakcií prospech. Dodanie tovaru jemu bolo riadne potvrdené. Dokazovanie nebolo vykonané dostatočne, nebola dostatočne preukázaná jeho pozícia v rámci transakcií a ani jeho vedomosť o tom, že môže jednať o transakcie poznačené podvodom. Dokazovanie vykonané najmä prostredníctvom dožiadaní a na základe záverov kontrol u iných daňových subjektov nie je priamo použiteľné vo vzťahu k nemu. Napriek skutočnosti, že prevažnú väčšinu osôb bolo možné priamo vypočuť aj v rámci tohto daňového konania, sú konštatovania žalovaného vo vzťahu k nemu len v rovine dohadov, domnienok a nepriamych dôkazov. Nesúhlasí s názorom žalovaného, že SLOVAKIA FARMA s.r.o. nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, nemohla preto vlastnícke právo previesť na spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a táto následne na spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Tvrdí, že v zmysle § 41 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vlastníctvo k tovaru v občianskoprávnom zmysle nadobudla. Poukazuje aj na § 446 Obchodného zákonníka a uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia vlastnícke právo k tovaru nadobudol momentom jeho dodania, pretože nebolo preukázané, že by on v čase, keď mal toto právo nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je jeho vlastníkom a nie je oprávnený s tovarom nakladať za účelom predaja. Nesúhlasí ani s tvrdením, že by mal mať vedomosť o podvodnom konaní na základe skutočnosti, že na jeho účet bola v septembri 2012 pripísaná platba z účtu SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Táto platba nesúvisí s preverovaným zdaniteľným obchodom z februára 2013. On nemal možnosť ovplyvniť účet, z ktorého jeho dlžník zabezpečil úhradu z mylného poukázania platby. Nemožno usudzovať, že by mal mať vedomosť o využití tejto firmy spoločnosťou Podtatranská hydina a. s. ako nárazníka pri objednávaní tovaru z Poľska s cieľom získania daňovej výhody. Žalovaný uprednostnil formálnu deklaráciu vo vzťahu medzi SLOVAKIA FARMA s.r.o. a Podtatranskou hydinou a.s. pred skutočným dodaním tovaru. Zastáva názor, že je zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že nespochybnil existenciu, resp. dodanie tovaru, ale spochybnil jeho dodanie za podmienok, ako ich on deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., lebo vytvára nesprávnu predstavu, ako keby on sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo od iného subjektu, pričom išlo predsa o faktúry vystavené spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktoré potvrdili dodanie tovaru jemu. Ďalším dokazovaním bolo potvrdené, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. bola od začiatku reálnym účastníkom predmetného obchodu, nakoľko jej štatutári tovar v Poľsku fakticky objednávali (hoci formálne za iný subjekt) a platili zaň kúpnu cenu. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetný tovar vo vzťahu k nemu skutočne pochádzal od tohto dodávateľa. V súvislosti s dôkazným bremenom, resp. účasťou na obchodoch poznačených podvodom argumentuje poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie a to konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 (R/1/2011), rozsudok Európskeho súdneho dvora z 12.01.2006, ide o spojené konanie C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj na uznesenie č. C-33/13 zo dňa 06.02.2014. Tvrdí, že splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. uniesol svoje dôkazné bremeno, akékoľvek zistené nedostatky sa týkajú vylúčení iných subjektov, pričom podľa neho žalovaný uprednostnil princíp kolektívnej viny. Daňový podvod, ktorého sa mali dopustiť iné osoby mal byť ukončený ešte predtým, než bol tovar dodaný jemu, ktorý jeho dodaním nezískal žiadnu daňovú výhodu. Žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 35. Žalovaný v písomnom vyjadrení k námietkam žalobcu uviedol, že prioritnou úlohou orgánov verejnej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platiť na dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či tento svoje zákonom stanovené povinnosti splnil. 36. Správa dane pri rozhodovaní dôsledne uplatňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazu spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam. Pri aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov je povinný správca dane hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy, ktorá ovláda daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu, ktoré uviedol v daňovom priznaná. Preto námietku žalobcu, že správca dane nevykonal ďalšie dokazovanie nie je opodstatnená. Dokazovanie vykonáva správca dane a je na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. V zmysle nálezu Ústavné súdu Slovenskej republiky č. III.ÚS 401/09-17 zo 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinností v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Aj z ustálenej judikatúry NS SR (napríklad rozsudok vo veci sp. zn. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18.05.2011), ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napríklad rozsudok vo veci č. k. 9Afs/60/2012-44, 2Afs/24/2007-119) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. 37. Z predloženého spisového materiálu žalovaný zistil, že správca dane viedol dokazovanie tak, aby smerovalo z rôznych strán k prevereniu vecnej a formálnej správnosti uplatneného odpočítania dane deklarovaného na základe faktúr od spoločností Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. za dodanie sóje. Preverovaním správca dane nespochybnil dodanie tovaru, t. j. sóje žalobcovi, ako takého, nespochybnil ani existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Správca dane vychádzal z vlastných šetrení v koordinácii s inými správcami dane a z ich súvisiacich šetrení a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z faktúr vystavených uvedenými spoločnosťami. 38. Z judikatúry Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary a služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré boli pre nárok na odpočítanie dane stanovené, a najmä musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. 39. V zmysle judikatúry Európskeho súdneho dvora vnútroštátnym orgánom a súdom v zásade prináleží zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoba dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Okrem toho treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcií zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasiahol do reťazca dodania, napríklad rozsudky ESD C-439/04 Kittel, C-440/04 Recolta Recycling SPRL, C-131/13 Italmoda. V danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. 40. K námietke, že zistenia správcu dane sa netýkali žalobcu a mali mať právne následky pre iný daňový subjekt uviedol, že správca dane zistil, že v reťazci subjektov SLOVAKIA FARMA s.r.o. - Podtatranská hydina a.s. - HYDINA SLOVENSKO s.r.o. - BARBARA Slovensko s.r.o., resp. SLOVAKIA FARMA s.r.o. - Podtatranská hydina a.s. - BARBARA Slovensko s.r.o. (žalobca) síce prebehla fakturácia, ale reálne uskutočnenie obchodu sa nepotvrdilo. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorá nevykonávala hospodársku činnosť, z jej strany preto nemohlo v skutočnosti dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina a.s., ktorá tento tovar nemohla reálne dodať spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. následne spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. (žalobcovi). Základným predpokladom vzniku práva na odpočítanie dane u príjemcu tovaru alebo služby podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je skutočnosť, že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi tovaru, alebo v tomto prípade dodávateľom - spoločnostiam Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. nebol preukázaný. Podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane žalobcom z predmetných faktúr vystavených spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. teda preukázateľne splnené neboli. 41. Správca dane nepožadoval, aby žalobca prevzal zodpovednosť za zabezpečenie úplnosti dokazovania, ale vykonaným dokazovaním dospel k jednoznačnému záveru, že deklarované zdaniteľné obchody sa neuskutočnili tak, ako bolo deklarované predloženými faktúrami. 42. V odôvodnení rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. V odôvodnení je uvedené z akých skutočností správa dane, ako aj on vychádzal a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecne správne, sú v súlade s príslušnými ustanoveniami uvedeného zákona, ako aj Daňového poriadku. Taktiež postup správcu dane, ako aj jeho nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, teda neboli porušené práva žalobcu. Súhlasil, aby vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 43. Žalovaný návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku navrhol nevyhovieť z dôvodu, že ho nepovažuje za opodstatnený, pretože postupom správcu dane by žalobcovi nehrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životné prostredie, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 44. Žalobca v replike predovšetkým poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 3Sžf/1/2011 „ak je nesporná existencia nakúpeného materiálového plnenia a toto je štandardne preukázané prijatou faktúrou s prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ktoré nie je absolútne. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré má daňový subjekt štandardne archivovať, od následného neštandardného vyšetrovacieho (forenzného) dokazovania. Každá transakcia musí byť hodnotená samostatne a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu." 45. Ďalej poukázal na judikatúru ESD a to najmä na rozsudok z 12.01.2006 spojené konanie C-354/03, C-355/03 a C-484/03, podľa ktorého „plnenia o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobu podliehajúcou dani, konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca: a) alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“ 46. Európsky súdny dvor v uznesení č. C-33/13 zo dňa 06.02.2014 uvádza: „správny výklad šiestej smernice Rady č. 77/388/EHS vylučuje, aby bol daňovníkovi odmietnutý nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty splatný alebo zaplatený z dôvodu ním nadobudnutých tovarov, na základe toho, že vystaviteľ faktúry, ktorá sa týka tejto dodávky spáchal trestný čin, alebo sa dopustil nezrovnalostí, ktoré sú dôvodom na konštatovanie, že fakturovaná transakcia nebola skutočne zrealizovaná spomenutým vystavovateľom, ibaže bude na základe objektívnych dôkazov - bez požiadavky overovacích činností zo strany daňovníka, ktoré nie sú jeho úlohou - preukázaný fakt, že daňovník vedel alebo mal vedieť, že dodávka je spojená s trestným činom v oblasti DPH." 47. Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-277/2014 z 22.10.2015: „ustanovenia šiestej Smernice Rady 77/388/EHS bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu“. 48. Žalovaný tvrdí, že on údajne vedel alebo mal vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na operácii poznačenej podvodom, pričom toto tvrdenie v daňovom konaní nebolo preukázané akýmkoľvek dôkazom. Napriek tomu v rámci daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí sa k veci mohli vyjadriť. Na túto okolnosť sa ich nikto nepýtal, čo nepochybne vyplynulo aj z toho, že sa jednalo o daňové kontroly vykonané u iných subjektov, o ktorých sa nemal ako dozvedieť, ani v nich nemal akékoľvek procesné postavenie. Žalovaný závery týchto kontrol mechanicky prevzal bez toho, aby boli jednotlivé osoby dopočuté k tomu, či sa on zúčastňoval uvedených transakcií alebo či mal vôbec vedomosť o tom, akým spôsobom alebo od koho jeho dodávatelia Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nadobúdajú tovar. 49. Krajský súd uznesením č. k. 6S/88/2017-53 z 11.01.2018 návrh žalobcu na odkladný účinok správnej žaloby zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.02.2018. 50. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonom stanovených podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, replikou žalobcu, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 51. Predmetom preskúmavajúceho konania je preskúmať a zistiť, či boli splnené zo strany žalobcu zákonné podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. z preverovaných faktúr, či postup správcu dane, ako aj žalovaného bol v súlade s Daňovým poriadkom, ako aj to, či dokazovanie vykonané správcom dane bolo v súlade s § 24 Daňového poriadku. 52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť (§ 19 tohto zákona). 53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 54. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 zákona o DPH môže platiteľ dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH. 55. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 56. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 57. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 58. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním. 59. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada. 60. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 61. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 62. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 63. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia daňové subjektu majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti. 64. Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia právom, aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. 65. Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 66. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa citovaného § 24 ods. 1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t. j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Tento preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Daňové konanie ako vyplýva z citovaného § 24 Daňového poriadku vedie správca dane, ale dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotenie dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplne zistenie skutkového stavu veci, z ktorého dôvodu sa hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. 67. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane nie je uskutočnený tak, ako je nej uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky, ktoré sú uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, lebo to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ dane, ktorý nárok na odpočítanie si uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný aj preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený. Z uvedeného dôvodu správca dane skúma aj uskutočnenie zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Ak neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, potom nemôže úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. 68. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Podtatranská hydina a.s., nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo prejsť právo nakladať s tovarom ako vlastník ani na spoločnosť Podtatranská hydina a.s., následne na spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a nakoniec na žalobcu, t. j. BARBARA SLOVENSKO s.r.o.. Z toho dôvodu žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s.. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka v reťazci zúčastnených spoločností, nesídli na adrese zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a v roku 2013 nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. boli personálne prepojené prostredníctvom osoby MVDr. F. O., ktorý bol predsedom Predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a zároveň jedným zo spoločníkov spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Z odpovede poľskej daňovej správy na dožiadanie správcu dane vyplynulo, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. pri nákupe tovaru od poľskej spoločnosti CARGILL Sp. z o.o. zastupoval MVDr. F. O., ktorý však nebol konateľom tejto spoločnosti, ale konateľom bol v čase uskutočňovania obchodov H. Q., bytom v Českej republike (konateľom od 23.10.2012), ktorý je však nekontaktný. Tovar mal byť následne spoločnosťou SLOVAKIA FARMA s.r.o. predaný spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o., t. j. spoločnostiam personálne prepojeným osobou MVDr. F. O.. Je dôvodné poukázať na výpoveď Y. P., ktorá pred orgánmi činnými v trestnom konaní (list č. PPZ-378/NKA-FP-VZ-2015 zo 16.12.2015) uviedla, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o., ako aj iné spoločnosti boli do obchodného reťazca v súvislosti s obchodmi realizovanými spoločnosťami Podtatranská hydina a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Hydina SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a následného poníženia vlastného daňového základu. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídlo spoločnosti bolo len fiktívne, išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. preukázateľne plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti - nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Zistenia správcu dane preukazujú, že zo strany spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o., resp. žalobcovi a nemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru spoločnosťou HYDINA Slovensko s.r.o. žalobcovi. 69. V obdobnej veci už rozhodoval Krajský súd v Košiciach a to rozsudkom č. k. 8S/43/2017 zo dňa 22. marca 2018, v ktorom krajský súd preskúmaval rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013 žalobcu a išlo o nákup a predaj tovaru sóje medzi žalobcom a daňovými subjektmi tak, ako v danom prípade. Z uvedeného dôvodu v zmysle § 140 SSP súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/43/2017 z 22. marca 2018, v ktorom je uvedené: „Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010. Judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 70. Právnu povinnosť uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu obdobne vyriešil Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28.04.2011: „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre počítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje“. 71. Podobne aj v rozsudku č. k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011 Najvyšší súd SR vyslovil nasledujúce závery: „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané, konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou J., s. r. o.“. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenia § 49 ods. 2 § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Podľa názoru správneho súdu žalobca nepreukázal splnenie týchto zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie DPH z predmetných zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie marec 2013. 72. Žalobca predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného z dôvodu, že v nich absentujú identifikačné údaje týkajúce sa faktúr vystavených dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o., pre žalobcu v zdaňovacom období marec 2013. Správny súd zhodne s názorom žalovaného konštatuje, že predmetný nedostatok nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného. V protokole správcu dane č. 100074594/2017 zo dňa 16.01.2017 na strane č. 11 sú tieto dodávateľské faktúry uvedené s údajmi čísla faktúr vystavených dodávateľmi, internými číslami faktúr u žalobcu, druhom tovaru, jeho množstvom, údajom o základe dane, ako aj o výške DPH. Ide o 5 faktúr vydaných dodávateľom žalobcu za obdobie od 05.03.2013 do 28.03.2013. Tieto údaje boli žalobcovi nesporne známe a absencia týchto údajov v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane nemohla mať za následok poškodenie subjektívnych práv žalobcu. 73. Žalobca v podanej žalobe namietal nedodržanie procesnej lehoty na jej vykonanie v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Konštatoval, že od začatia daňovej kontroly dňa 29.03.2013 do jej ukončenia dňa 18.01.2017 trvala daňová kontrola viac ako 3,5 roka. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že pri výkone predmetnej daňovej kontroly nedošlo k porušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňom 29.05.2013 a bola ukončená dňom 05.01.2017 doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Výkon daňovej kontroly bol prerušený v období od 18.02.2014 do 09.11.2016. Po vylúčení doby prerušenia daňovej kontroly celková doba výkonu daňovej kontroly neprekročila jeden rok. 74. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí žalobnú námietku, podľa ktorej k prerušeniu daňovej kontroly u žalobcu došlo bez objektívnych dôvodov v zmysle § 61 Daňového poriadku. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bolo paralelné vykonávanie daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov. V rámci týchto daňových kontrol boli realizované dožiadania zaslané v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Do ukončenia týchto daňových kontrol, ktorých výsledky a závery použil správca dane pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odpočítanie dane. Preto správca dane mohol pokračovať v daňovej kontrole žalobcu až po ukončení daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených v obchodnom reťazci. Na konštatovaní o dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly u žalobcu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18.02.2013, pričom dôvody na prerušenie daňovej kontroly (informácia daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) mu boli v písomnej podobe doručené až dňa 19.03.2014. Pokiaľ správca dane mal vedomosť o dôvodoch prerušenia daňového konania z interných informačných systémov, je potrebné hodnotiť jeho postup ako súladný s ustanovením § 61 Daňového poriadku. 75. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, či a akým spôsobom sa správca dane zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom a to dodacími listami alebo CMR dokladmi, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu ako odvolacej námietke vyjadril v poslednom odseku na strane 16 svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že žalobca predložil spomínané doklady vo vyrubovacom konaní a žalovaný spolu s pripomienkami a vyjadrením žalobcu protokol z daňovej kontroly prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 24.03.2017. Po preverení týchto dôkazov dospel k záveru, že nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane. 76. Žalobca v podanej žalobe poukázal na konštatovanie žalovaného o získaní neoprávnenej daňovej výhody daňovými subjektmi Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že ak sa v tomto zmysle jednalo o podvodnú transakciu, nebol to žalobca, kto by mal z nej akýkoľvek prospech, resp. žeby žalobca získal v tejto súvislosti daňovú výhodu. Správny súd k tomu uvádza, že úlohou správcu dane a žalovaného nebolo posúdiť, či žalobca z dodania sporného tovaru získal daňovú výhodu, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. 77. Žalobca vytýkal žalovanému, že nesprávne posúdil platnosť právnych úkonov - dodanie tovaru v preverovanom reťazci daňových subjektov. Podľa žalobcu za simulovaný právny úkon možno považovať výlučne objednanie tovaru spoločnosťou Slovakia Farma, s.r.o., pretože tento právny úkon nebol reálny, predmetný tovar v skutočnosti objednával MVDr. F. O., ktorý nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti Slovakia Farma s.r.o. Vo vzťahu medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., a Hydina Slovensko s.r.o., resp. Hydina Slovensko, s.r.o., a žalobcom však už nešlo o žiadny zastretý právny úkon a išlo o štandardné kúpne zmluvy platne uzavreté. S poukazom na ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 446 Obchodného zákonníka žalobca konštatoval, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s., k predmetnému tovaru vlastníctvo v občiansko-právnom zmysle nadobudla. K uvedenej argumentácii správny súd uvádza, že úlohou správcu dane, žalovaného a v súdnom konaní ani správneho súdu nebolo posudzovať charakter právneho úkonu, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., nadobudnúť tovar od poľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období marec 2013. 78. Žalovaný v žalobe citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ z 12. 01. 2006 v spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj uznesenie Súdneho dvora EÚ č. C-33/13 zo dňa 06. 02. 2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré právne názory Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ uvedené v týchto rozhodnutiach sú v jeho prospech, t. j. že zdôvodňujú jeho nárok na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Nie je úlohou správneho súdu, aby na základe holej citácie judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR v prospech žalobcu vyhľadával právne závery podporujúce argumentáciu žalobcu v súdnom konaní. Napriek tomu správny súd je toho názoru, že právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté medzi dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o., a žalobcom nedopadajú. Boli by aplikovateľné iba v prípade, ak by žalobca preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a zároveň by bola nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach DPH totiž zohľadňuje požiadavku, aby daňový subjekt vyvinul maximálne možné úsilie na preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mu nebolo možné vytknúť zanedbanie potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže voľne vstupovať do obchodno- právnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodno-právnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere žalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku č. k. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07.03.2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre, zoznamy dlžníkov úpadcov atď.). 79. Správny súd akceptuje záver správcu dane a žalovaného, ktorí v súvislosti s predmetným preverením nespochybnili dodanie tovaru žalobcovi, ani nespochybnili existenciu tovaru, no spochybnili jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými jeho dodávateľom Hydina Slovensko, s.r.o. Zákonné podmienky, ktorých splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočítanie dane, totiž nemôžu spočívať len vo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísanými náležitosťami. Iba v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok môže odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane“. 80. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. 81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo v konaní úspešný nebol. 82. Tento rozsudok prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).