Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/43/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200775 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200775.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu BARBARA Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD. , advokát, s.r.o. , Krmanova 1, Košice, za ktorú koná advokát a konateľ JUDr. Marián Prievozník, PhD., proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101473403/2017 zo dňa 07.03.2017 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 10.08.2017 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.08.2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101473403/2017 zo dňa 03.07.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100570165/2017 zo dňa 05.04.2017. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 a 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 69.816,95 eur za zdaňovacie obdobie marec 2013. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia. 2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dožiadaný daňový úrad pre vybrané daňové subjekty v Bratislave vykonal miestne zisťovanie u spoločnosti Hydina Slovensko, s.r.o. Podľa odpovede doručenej správcovi dane 19.03.2014 sa spoločnosť Hydina Slovensko, s.r.o. nijakým spôsobom nepodieľala na zabezpečí prepravy od jej dodávateľa ani k jej odberateľovi, ani na manipulácii s tovarom s tým, že tovar zrejme išiel priamo od výrobcu do miesta určenia - žalobcovi. Z uvedenej odpovede vyplynulo, že správca dane DÚ VDS vykonával daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u daňového subjektu Podtatranská hydina, a.s. za zdaňovacie obdobie marec 2013. Šetrením u tohto daňového subjektu , ktorý bol dodávateľom daňového subjektu Hydina Slovensko, s.r.o. bolo od predsedu predstavenstva zistené, že tovar bol nakúpený od dodávateľa SLOVAKIA Farma, s.r.o., Popradská 66, Košice, nakládku tovaru zabezpečoval dodávateľ SLOVAKIA Farma, s.r.o. v Gdaňsku v Poľskej republike, pričom vykládku zabezpečoval konečne odberateľ BARBARA Slovensko, s.r.o. Výsledkom týchto dožiadaní bolo zistenie, že deklarované dodanie sóje je predmetom reťazového obchodu so zapojenými dodávateľmi SLOVAKIA Farma, s.r.o. - Podtatranská hydina, a.s. - Hydina Slovensko, s.r.o. BARBARA Slovensko, s.r.o. Daňovým úradom pre VDS boli vykonané kontroly u daňových subjektoch Hydina Slovensko, s.r.o. a Podtatranská hydina, a.s. a v rámci týchto kontrol boli zaslané žiadosti o medzinárodnú informáciu za účelom preverenia nadobudnutia sóje v zdaňovacom období marec 2013. Správca dane preto pristúpil k prerušeniu kontroly dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2013 (rozhodnutie zo dňa 18.02.2014). Z protokolu o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu vykonanej u daňového subjektu Hydina Slovensko, s.r.o. správca dane zistil, že daňový subjekt Podtatranská hydina, a.s. predmetný tovar - sóju nakúpil od daňového subjektu SLOVAKIA Farma, s.r.o. V čase týchto obchodov spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. zastupovala splnomocnená zástupkyňa p. E. Y., ktorá bola v tejto súvislosti vypočutá dňa 02.07.2014. Pri jej vypočutí správca dane predložil svedkyni mandátnu zmluvu a generálnu plnú moc zo dňa 01.01.2013 udelenú konateľom spoločnosti SLOVAKIA Farma, s.r.o. p. C. U., F. Y. X, T. X, Č. C.. O týchto písomnostiach menovaná nemala vedomosť. Ďalej uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o obchodných transakciách medzi spoločnosťou SLOVAKIA Farma, s.r.o. a daňovým subjektom Podtatranská hydina, a.s. Za daňový subjekt SLOVAKIA Farma, s.r.o. žiadne obchodné aktivity nevykonávala a nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť. Pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nevystavovala žiadne faktúry, žiadne zmluvy a s touto spoločnosťou neuzatvárala obchody a nič nepodpisovala. 3. V súvislosti s daňovým subjektom SLOVAKIA Farma, s.r.o. správca dane zistil, že u tohto subjektu boli vykonané kontroly dane z pridanej hodnoty za viaceré zdaňovacie obdobia roku 2012. V týchto kontrolách tento daňový subjekt so správcom dane nespolupracoval, na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra nesídli. Za porušenie povinností uvedených v § 81 ods.4 písm.b/, bod 2 zákona o DPH bola u daňového subjektu ku dňu 30.09.2013 zrušená registrácia platiteľa DPH. Kriminálnym úradom Finančnej správy SR bolo vykonané preverenie osoby konateľa spoločnosti SLOVAKIA Farma, s.r.o. p. C. U., ktorý bol od septembra 2012 jediným spoločníkom a konateľom tohto daňového subjektu. Pracovníci správcu dane vykonali šetrenie v mieste bydliska menovaného, pričom zistili, že C. U. na predmetnej adrese nevlastní žiadny byt, na tejto adrese je neznámy. Nemá zriadenú ani poštovú schránku pre doručovanie a poštu nepreberá. Z českého obchodného registra bolo zistené, C. U. vlastní ďalších asi 25 spoločností. Z týchto zistení správca dane vyvodil záver, že spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. vystupuje ako nárazník v reťazovom obchode s krvnou zmesou a sójovým šrotom ako medzičlánok medzi poľskými, resp. českými subjektmi a Podtatranskou hydinou, a.s. Kežmarok, resp. Hydinou Slovenska, s.r.o., Nová Ľubovňa. 4. Z odpovedí na dožiadanie z Poľskej finančnej správy doručených správcovi dane 24.09.2014 a 23.09.2016 vyplýva, že dodávky tovaru - krmivo pre spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. boli poľským dodávateľom potvrdené, pričom za odberateľov Slovakia farma, s.r.o. konal p. T. V.. Prepravu objednal a zaplatil poľský dodávateľ CARGILL. K obchodovaniu medzi spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s. a HYDINA, Slovensko, s.r.o. správca dane uviedol, že v čase realizovania obchodných transakcií boli spoločnosti personálne prepojené cez osobu Y.. T. V., ktorý spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. bol predsedom predstavenstva v období od 10.08.2007 do 24.07.2015 a spoločnosti Hydina Slovensko bol spoločníkom s 50 % - ným podielom v čase od 01.12.2009 do 08.07.2014. 5. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri výkone kontroly skúmal pôvod tovaru a zaúčtovanie faktúr obchodných partnerov. Z výpovede p. E. Y. vyplýva, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou SLOVAKIA Farma, s.r.o. a Podtatranská hydina, a.s. nedošlo. Daňový subjekt Hydina Slovensko, s.r.o. nákup tovaru deklaruje len predloženými faktúrami a predloženým účtovníctvom. Dodanie tovaru v tomto reťazovom obchode nebolo preukázané . Zo strany žalobcu okrem dodávateľských faktúr za tovar sója vystavených Hydinou Slovensko, s.r.o. neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom, ktorý je uvedený ako predmet dodania na faktúrach vystavených spoločnosťou Hydina Slovensko, s.r.o. Neboli predložené žiadne dôkazy o preprave tovaru dodávateľa k odberateľovi, ani dôkazy o prijatí tovaru kontrolovanou spoločnosťou, preto správca dane považoval za nepreukázané, že k vecnému plneniu na základe predmetných dodávateľských faktúr došlo tak, ako je to deklarované faktúrami. Správny orgán prvého stupňa poukázal na zistenia o spoločnosti SLOVAKIA Farma, s.r.o., z ktorých jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť nevykonávala ekonomickú činnosť, a teda nemohla nadobudnúť a ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom - sója ako vlastník. Dôkazy o nevykonávaní ekonomickej činnosti sú správcovi dane známe zo spisu SLOVAKIA Farma, s.r.o. 6. Správny orgán prvého stupňa poukázal na dôkaz - informáciu Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície - expozitúra východ zo dňa 16.12.2015 o výsluchu svedkyne E. Y.. Uvedená svedkyňa vo výpovedi dňa 25.09.2015 uviedla, že samotný obchod, ktorý prebiehal so spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK, s.r.o., Hydina Slovensko, s.r.o. realizoval Y.. T. V. (predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a.s.), ktorý nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi od spoločnosti z Poľska a Česka, kde tieto nakupoval práve cez spoločnosť a Mirbes, s.r.o., TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA Farma, s.r.o. z dôvodu, aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH, kde si takýmto spôsobom ponižoval vo svojich spoločnostiach vlastnú daňovú povinnosť a spomenuté spoločnosti Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. a Slovakia Farma, s.r.o. boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., Hydina Sk, s.r.o. a Hydina Slovensko, s.r.o. a následného poníženia vlastného daňového základu. Množstvo, druh tovaru, ktorý bol dovážaný do týchto spoločností bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti Y.. T. V. a jeho zamestnanec Y.. R.. Reálne spoločnosti Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o., Slovakia Farma, s.r.o. s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať takú deklarovanú činnosť. Sídla týchto spoločností boli len fiktívne, pričom sa jednalo o takmer prázdne kancelárske priestory. Po zoradení všetkých dôkazov týkajúcich sa deklarovaných dodaní tovaru v reťazovom obchode, kde deklarovaným dodávateľom tovaru mal byť Slovakia Farma, s.r.o., správca dane konštatoval, že v uvedenej spoločnosti nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. a následne dodaniu tovaru pre spoločnosť Hydina Slovensko, s.r.o. Spoločnosť Slovakia Farma, s.r.o. v tomto prípade bola nastrčená ako nárazník. 7. Správny orgán prvého stupňa poukázal na judikatúru ESD, ktorá vnútroštátnym orgánom a súdom priznáva oprávnenie zamietnuť uplatnenie práv upravených šiestou smernicou, ktorých sa dotknutá osoby dovoláva podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pokiaľ ide o právo na odpočet DPH. Okrem toho treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry ide o taký prípad nielen vtedy, ak sa daňového podvodu dopustí samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa dotknutou transakciou zúčastňuje na transakcii zapojenej do podvodu v oblasti DPH, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný hospodársky subjekt, ktorý na vstupe alebo výstupe zasiahol do reťazca dodania. Na základe uvedených dôkazov a skutočností správca dane prijal záver, že za kontrolované zdaňovacie obdobie došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 51 ods.1 písm.a/, § 49 ods.1 a § 19 ods.1, zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 8. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 03.07.2017 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a stotožnil sa s ich právnym hodnotením. 9. Žalovaný konštatoval, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ DPH. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, na základe ktorej si platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, nie je uskutočnený tak, ako je na nich uvedené (dodávateľ, tovar, služba), potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Podmienky uvedené v § 49 ods.1,2 písm.a/ a § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani za dobromyseľnosti platiteľa. naopak, zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočítanie dane stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený. 10. Žalovaný sa stotožnil s konštatovaním správneho orgánu prvého stupňa, ktorý v súvislosti s predmetným preverením nespochybnil dodanie tovaru (sóje) žalobcovi ako takého, ani nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťou Hydina Slovensko, s.r.o. 11. Žalovaný reagoval na odvolacie námietky žalobcu. K námietke žalobcu o absencii konkretizácii faktúr, z ktorých správca dane neuznal odpočítanie, dane žalovaný uviedol, že z textu rozhodnutia správcu dane vyplýva, že sa nepriznáva platiteľovi nárok na odpočítanie dane v sume 69.816,95 eur z faktúr vystavených dodávateľom Hydina Slovensko, s.r.o. za dodanie sóje za zdaňovacie obdobie marec 2013. V protokole z daňovej kontroly zo dňa 16.01.2017, ktorý je dôkazom uvedeným v odvolaním napadnutého rozhodnutia, sú podrobne špecifikované jednotlivé faktúry, z ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za predmetné zdaňovacie obdobie. Obsah protokolu je žalobcovi známy, na základe výzvy správcu sa k zisteniam v protokole vyjadril. Daňový subjekt tak mal vedomosť, o ktoré konkrétne faktúry v tomto prípade ide a neuvedenie presných čísel faktúr a ďalších identifikačných údajov možno v tomto prípade považovať iba za formálny nedostatok, ktorý podľa názoru žalovaného nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia. 12. Žalovaný reagoval na odvolaciu námietku týkajúcu sa zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly a dôvodov prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím zo dňa 18.02.2014. Žalobca namietal, že hoci dôvody na prerušenie daňovej kontroly zistil správca dane až z odpovede daňového úradu pre vybrané daňové subjekty doručené mu až dňa 19.03.2014, prerušil kontrolu už dňa 18.02.2014 z tohto dôvodu. Žalovaný uviedol, že u žalobcu boli vykonávané koordinované kontroly týkajúce sa viacerých zdaňovacích období, pričom správca dane mal preto v rámci internej komunikácie k dispozícii údaje súvisiace s týmito daňovými kontrolami prostredníctvom iných komunikačných kanálov (email, interné informačné systémy správcu dane), a to skôr, ako mu mohli byť doručené fyzicky poštou. V tomto prípade bola informácia vypracovaná iným správcom dane už v januári 2014 z interných systémov správcovi dane známa, hoci fyzicky mu bola doručená až v marci 2014. Preto správca dane už 18.02.2014, keď vydal rozhodnutie o prerušení konania, mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré boli dôvodom na prerušenie kontroly. Daňová kontrola bola začatá dňa 29.03.2014 a ukončená dňom doručenia protokolu, t.j. 18.01.2017. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 18.02.2014 bola daňová kontrola v zmysle § 61 ods.1 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to do ukončenia daňových kontrol vykonávaných v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov a do doručenia odpovedí z dožiadaní zaslaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Z toho vyplýva, že daňová kontrola mohla pokračovať až potom, keď budú ukončené daňové kontroly u subjektov v obchodnom reťazci (pretože doručenie odpovedí v rámci medzinárodnej výmeny informácií v súvislosti s daňovou kontrolou subjektov v obchodnom reťazci predchádzalo ukončenie daňových kontrol). Správca dane sa dozvedel o ukončení daňovej kontroly spoločnosti Hydina Slovensko, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2013 dňa 09.11.2016 a následne dňa 10.11.2016 oznámil žalobcovi, že prekážky, pre ktoré daňová kontrola bola prerušená pominuli. 13. K odvolacej námietke žalobcu, že odpoveď Poľskej finančnej správy, ktorá potvrdila dodanie aj prepravu tovaru od poľskej spoločnosti CARGILL sp.z.o.o. pre spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. nespochybniteľne, potvrdzuje dodanie tovaru a ak sa v reťazci vyskytla akákoľvek nezrovnalosť alebo porušenie zákona, netýka sa to žalobcu, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobcovi bol tovar (sója) dodaný, ale nebolo preukázané, že bol dodaný tak, ako to žalobca deklaroval. Bol vytvorený fakturačný reťazec, keď medzi dodávateľa a odberateľa tovaru (fyzické dodanie) boli vsunuté spoločnosti pre účely fakturácie. 14. V súvislosti s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej, ak aj spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o. nevykonávala podľa zistení správcu dane činnosť, neznamená to, že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nemohla tovar nadobudnúť priamo od Poľskej spoločnosti CARGILL sp.z.o.o., keďže tovar objednával priamo Y.. T. V.Ľ., ktorý bol v tom čase predstaviteľom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., žalovaný uviedol, že podľa odpovede Poľskej finančnej správy Y.. T. V. pri tomto obchode vystupoval za spoločnosť SLOVAKIA Farma, s.r.o., v ktorej však podľa údajov v obchodnom registri nebol ani konateľom ani spoločníkom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na už uvedenú výpoveď E. Y. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, podľa ktorej predseda predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Y.. T. V. nakupoval do spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., Hydina SK, s.r.o., Hydina Slovensko, s.r.o. tovar z Poľska a Česka cez spoločnosť Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. a SLOVAKIA Farma, s.r.o. z dôvodu získania daňovej výhody, pričom tieto spoločnosti s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky na vykonávanie takejto činnosti. K tvrdeniu žalobcu, že pri preverovaných transakciách nezískal žiadnu ekonomickú výhodu, žalovaný uviedol, že v prípade, ak by žalobca nadobudol sóju priamo z Poľska od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv na jeho daňovú povinnosť by bol nulový. Naopak, tým, že sóju nakúpil od slovenského dodávateľa, ako to deklaroval na faktúre, cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalovaný, ktorého štatutárnymi orgánmi sú občania Poľska, nakupoval tovar z Poľska sprostredkovane cez reťaz slovenských firiem, pričom fakturácie medzi spoločnosťami vo vnútri obchodného reťazca nemala žiadne ekonomické opodstatnenie, bola vytvorená umelo za účelom získania nadmerného odpočtu. 15. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa účasti na pochybných transakciách s DPH, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/97/2009, v ktorom súd upozornil na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj na tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činnosti, ktorými podnikať napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikania (§ 2 ods.1 Obchodného zákonníka), ale aj o subjektoch, spolupráci s ktorými tak činí. Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. 4Sžf/1/2016 upozorňuje, že štatutárny orgán spoločnosti mal nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale zvažovať aj možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR zdôrazňuje povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupní informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejné prístupné obchodné, živnostenské, daňové registre a pod.). Žalovaný zhodne so správnym orgánom prvého stupňa poukázal na judikatúru ESD a konštatoval, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. 16. Žalobca namietal, že neporušil ustanovenie § 19 ods.1, § 49 ods.1 a § 51 ods.1 písm.a/ zákona č. 222/2004 Z.z., pretože predložil faktúru od platiteľa dane hydina Slovensko, s.r.o., právo odpočítať mu vzniklo momentom, keď pri tovare vznikla jeho daňová povinnosť. Žalovaný na túto námietku uviedol, že podľa § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. podmienkou uplatnenia práva na odpočítanie dane je, aby vznikla daňová povinnosť podľa § 49 ods.1, t.j. musí vzniknúť daňová povinnosť dodávateľovi tovaru. V tomto prípade správca dane zistil, že dodávateľovi Hydina Slovensko, s.r.o. daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. nevznikla, a preto následne nemohlo žalobcovi ani vzniknúť právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 tohto zákona. 17. V podanej žalobe žalobca predovšetkým namietal, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj v rozhodnutí žalovaného nie sú identifikačné údaje faktúr (čísla, dátum vyhotovenia, dátum splatnosti, výška jednotlivých fakturovaných súm, či výška DPH), z ktorých si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnote v zdaňovacom období marec 2013 uplatnil odpočítanie dane v celkovej výške 69.816,95 eur. Absencia týchto údajov má za následok podstatnú vadu napadnutého rozhodnutia, ktorá zakladá jeho nepreskúmateľnosť. Nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý sa s touto námietkou v napadnutom rozhodnutí vysporiadal tak, že ide iba o formálny nedostatok, pričom žalobcovi z protokolu o daňovej kontrole zo dňa 16.01.2017 je známe, o ktoré faktúry sa jedná. 18. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na vykonané dokazovanie správcom dane ako aj zistenia, ktoré správca dane prezentoval z vykonaných dôkazov. namietal nesprávnosť a neúplnosť skutkových zistení. Rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa žalovaného vytýkal, že z nich nevyplýva, či alebo akým spôsobom sa správca dane zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom - faktúrami, dodacími listami alebo CMR dokladmi preukazujúcimi dodanie tovaru. Podľa žalobcu nie je pravdivé tvrdenie, že správca vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by boli faktúry preukazujúce dodanie tovaru vôbec vykonané ako dôkaz, aké skutočnosti z nich vyplynuli, ani ako tieto dôkazy žalovaný vyhodnotil. Všetky skutkové zistenia správcu dane sa týkali výlučne daňových subjektov Podtatranská hydina, a.s., Hydina Slovensko, s.r.o. a Slovakia Farma, s.r.o., ale nie žalobcu vo vzťahu ku ktorému sú len vyvodzované právne následky za konanie iných daňových subjektov. Vo vzťahu k žalobcovi nebolo vykonané akúkoľvek dokazovanie, žalovaný vychádzal výlučne so záverov daňových kontrol vykonaných u iných daňových subjektov, pričom len dohadmi a nepriamymi dôkazmi dospel k záveru, že žalobca mal o týchto skutočnostiach vedomosť, resp. že mal vedomosť o tom, že je zapojený do tzv. „transakcií poznačených podvodom“. 19. Podľa žalobcu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že daňové subjekty Podtatranská hydina, a.s. a Hydina Slovensko, s.r.o. získali pre seba neoprávnenú výhodu tým, že si znižovali DPH na vstupe tým, že objednávali tovar prostredníctvom neexistujúcich daňových subjektov Mirbes, s.r.o., TrueCom, s.r.o. a Slovakia Farma, s.r.o. Ak sa v tomto zmysle jednalo o podvodnú transakciu, nebol to žalobca, kto by mal z nej akýkoľvek prospech. Ani jeden z vykonaných dôkazov nesmeruje k tomu, že by žalobcovi tovar nebol dodaný alebo že by jeho dodaním získal daňovú výhodu. Namietal, že nemal vedomosť o opísanom konaní daňových subjektov Hydina Slovensko, s.r.o., Podtatranská hydina, a.s. a Slovakia Farma, s.r.o. iba na základe skutočností, že na jeho účet bola v septembri 2012 pripísaná platba z účtu spoločnosti Slovakia Farma, s.r.o. Táto platba nič nepreukazuje, pretože nesúvisí s preverovaným zdaniteľným obchodom za zdaňovacie obdobie marec 2013, žalobca nevie, z akého dôvodu mu táto platba prišla. Zo skutočnosti, že žalobcovi bola mylne poukázaná platba od spoločnosti Slovakia Farma, s.r.o. v žiadnom prípade nemožno usudzovať, že by žalobca mal vedomosť o tom, že táto spoločnosť bude vo februári 2013 použitá zo strany spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. ako nárazník pri objednaní tovaru z Poľska v úmysle znížiť jej daň na vstupe. Ide o ničím nepodloženú konštrukciu žalovaného. 20. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil, ktorý právny úkon v rámci predmetných obchodov je simulovaný, kto a z akého dôvodu simuluje, čo je obsahom skutočného úkonu. Podľa žalobcu za simulovaný právny úkon možno považovať výlučne objednanie tovaru spoločnosťou Slovakia Farma, s.r.o. Tento právny úkon nebol reálny, nerobil ho subjekt na to oprávnený, ale z vykonaného dokazovania vyplýva, že tovar v skutočnosti objednal Y.. T. V., ktorý nebol štatutárom spoločnosti Slovakia Farma, s.r.o. Bol však štatutárom spoločnosti Podtatranská hydina, a.s., pre ktorú Slovakia Farma „objednávala“ tovar takýmto spôsobom za tým účelom, aby jej tým znížila DPH na vstupe. To znamená, že žalovaný bol plne oprávnený spochybniť tento právny úkon a vychádzať zo skutočného obsahu právneho úkonu, ktorým malo byť objednanie tovaru z Poľska priamo spoločnosťou Podtatranská hydina, a nepriznať tejto spoločnosti daňovú výhodu spočívajúcu v odpočítaní DPH. Vo vzťahu medzi spoločnosťou Podtatranská hydina a Hydina Slovensko, resp. Hydina Slovensko a žalobcom však už o žiadny zastretý právny úkon nejde, ide o štandardnú kúpnu zmluvu uzavretú platne medzi existujúcimi spoločnosťami. Žalovanému vytýkal jeho záver, že spoločnosť Slovakia farma nemohla nadobudnúť ani nenadobudla právo nakladať s deklarovaným tovarom - sója ako vlastník, preto nemohla vlastnícke právo previesť na spoločnosť Podtatranská hydina, ktorá ho následne nemohla previesť na spoločnosť Hydina Slovensko a z toho dôvodu táto spoločnosť nemohla previesť vlastnícke právo na žalobcu. Toto právne posúdenie podľa žalobcu odporuje ustanoveniu § 41a ods. 2 OZ. Napriek tomu, že právny úkon - kúpna zmluva medzi poľským dodávateľom Cargill Sp.Z.o.o. je nepochybne neprávny právny úkon, súčasne ide o tzv. simulovaný právny úkon v zmysle § 41a ods. 1 OZ. Vychádzajúc zo zákona v tomto prípade platí tento zastretý právny úkon, tzn. kúpna zmluva medzi predávajúcim Cargill Sp.Z.o.o. a kupujúcim Podtatranská hydina, ktorého predstaviteľ v Poľsku skutočne objednal. Spoločnosť Podtatranská hydina teda vlastníctvo k tovaru v občiansko- právnom zmysle nadobudla podľa § 446 Obchodného zákonníka. 21. Žalobca odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR č. konania 3Sžf/1/2011 (R 1/2011) časti rozsudkov Súdneho dvora EÚ z 12. 01. 2016 (spojené konania C-354/03, C-355/03 a C-484/03), ako aj z uznesenia Súdneho dvora EÚ zo dňa 06. 02. 2014 č. C-33/13 bez toho, aby konkretizoval, ktoré citované právne názoru z týchto rozhodnutí svedčia, a v akom rozsahu, v jeho prospech. 22. Žalobca za zavádzajúce označil tvrdenie žalovaného, ktorý v súvislosti s dôkaznou povinnosťou žalobcu uviedol, že žalovaný nespochybnil existenciu, resp. dodanie tovaru, no spochybnil jeho dodanie za podmienok, ako ich žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými spoločnosťami Podtatranská hydina a Hydina Slovensko. Podľa žalobcu toto tvrdenie vytvára nesprávnu predstavu, ako keby si žalobca sám vystavil fiktívne faktúry, pričom ten istý tovar súčasne nadobudol iným spôsobom alebo od iného subjektu. Išlo o faktúry vystavené spoločnosťami Podtatranská hydina, ktoré potvrdili dodanie tovaru žalobcovi. Žalobca tvrdil, že uniesol dôkazné bremeno preukázať nielen fakturáciu, ale skutočné dodanie tovaru, ktoré nespochybnil ani žalovaný. Akékoľvek nedostatky zistené daňovými orgánmi sa týkajú výlučne iných daňových subjektov a nie žalobcu. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za pochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiaden dosah. 23. Žalobca napokon spochybnil zákonnosť postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly, a to tak pri prerušení daňovej kontroly, ako aj pri zachovaní lehoty na jej vykonanie podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová kontrola týkajúca sa DPH za mesiac marec 2013 bola v spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o., začatá dňa 29. 05. 2013 a skončená až dňa 05. 01. 2017 po uplynutí viac ako 3,5 roka od jej začatia. Odôvodnenie viacerých okolností týkajúcich sa prerušenia daňovej kontroly a pokračovania v nej zo strany žalovaného označil žalobca za svojvoľné. Napríklad v prvostupňovom rozhodnutí správca dane uviedol, že prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18-. 02. 2014 vzhľadom na informácie DÚ VDS, ktoré mu boli doručené až 19. 03. 2014, t. j. mesiac potom, než prerušil daňovú kontrolu. V novembri 2016 nebola správcovi doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií, ktorá bola dôvodom prerušenia konania, ale oznámenie o skončení daňovej kontroly u daňového subjektu Hydina Slovensko. Z toho možno usudzovať, že dôvody pre prerušenie daňovej kontroly spočívajúce v medzinárodnej výmene informácií, zanikli skôr. Žalobca namietal svojvoľný postup správcu dane pri prerušení daňovej kontroly, pretože dôvodom prerušenia konania je len začatie konania o predbežnej otázke a nie interná komunikácia správcu dane. 24. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28. 08. 2017 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. 25. K žalobnej námietke týkajúcej sa neuvedenia identifikačných údajov faktúr v rozhodnutí správcu dane uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v napadnutom rozhodnutí z dôvodu, že ide o formálny nedostatok, ktorý nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že ide o faktúry vystavené spoločnosťou Hydina Slovensko, s. r. o., za zdaňovacie obdobie marec 2013 pre žalobcu. Faktúry sú uvedené v protokole z daňovej kontroly, ktorý je dôkazom uvedeným v rozhodnutí správcu dane, obsah protokolu je žalobcovi známy, na základe výzvy správcu dane sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol nevedieť, o ktoré konkrétne faktúry v tomto prípade ide. Ide o formálny nedostatok bez spôsobilosti ovplyvniť vecnú stránku rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane obsahuje náležitosti vyžadované ust. § 63 Daňového poriadku. 26. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalobca preukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov, pretože predložil okrem faktúr aj dodacie listy a prepravné doklady CMR, ktoré sa ale v napadnutom rozhodnutí neuvádzajú, pričom žalobca tvrdí, že žalovaný uviedol len tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech žalobcu. V napadnutom rozhodnutí v časti, v ktorej je uvedené stanovisko žalovaného k námietkam žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný uviedol, že tieto doklady žalobca predložil vo vyrubovacom konaní a spolu s pripomienkami a vyjadrením daňového subjektu protokol z daňovej kontroly i správca dane prerokoval s odvolávajúcim sa, ale správca dane po preverení predložení dôkazov dospel k záveru, že tieto dôkazy nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane. 27. K námietke žalobcu, že ak aj spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o., konali za účelom získania daňovej výhody, žalobca o zapojení do takéhoto konania nemal vedomosť a nezískal žiadnu daňovú výhodu, sa žalovaný rovnako vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom uvádza, že v prípade, ak by odvolávajúci sa nadobudol sóju priamo od poľského dodávateľa, ktorý bol odosielateľom tejto sóje, vznikla by mu povinnosť odviesť daň a taktiež právo na odpočítanie tejto dane, takže výsledný vplyv ne jeho daňovú povinnosť by bol nulový, avšak tým, že sóju fakturoval slovenský dodávateľ cez ďalšiu spoločnosť, ktorá je zmiznutým obchodníkom, uplatnil si odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Hydina Slovensko, s. r. o., ale nepreukázal, že boli splnené podmienky na odpočítanie tejto dane. 28. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú poukázania na pochybenia iných spoločností a nie žalobcu a jeho vedomostí o účasti na podvodnom konaní, žalovaný uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., plnila funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti, ktorá nevykonávala hospodársku činnosť, z jej strany preto nemohlo v skutočnosti dôjsť k dodaniu tovaru spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., ktorá preto tento tovar nemohla reálne dodať spoločnosti Hydina Slovensko, s. r. o., a táto následne žalobcovi. Žalobcovi teda nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou Hydina Slovensko, s. r. o. Spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, bola zneužitá na účel vystavenia faktúr z daňou z pridanej hodnoty a nevykonávala reálnu hospodársku činnosť, bola nekontaktná. Spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., je uvedená na predložených nákladných listoch CMR, ktoré sa týkajú preverovaných zdaniteľných obchodov uskutočnených v marci 2013, príjemcom tovaru je žalobca. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemohol nevedieť o účasti spoločnosti Slovakia Farma na obchode so sójou v zdaňovacom období marec 2013. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na neopodstatnenú námietku žalobcu, že na základe prijatej platby z účtu Slovakia Farma, s. r. o., zo septembra 2012 nemohol nadobudnúť vedomosť o zapojení spoločnosti Slovakia Farma, s. r. o., do obchodu uskutočneného v marci 2013. V súvislosti s námietkami žalobcu v oblasti dôkazného bremena a jeho argumentáciou poukázaním na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, žalovaný poukázal na svoje stanovisko v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že v danom prípade bolo preukázané, že žalobca mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje transakcií zapojených do podvodu. K námietkam žalobcu týkajúcim sa postupu správcu dane pri prerušení daňovej kontroly a zachovania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že trvá na svojom stanovisku uvedenom v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že u žalobcu boli vykonávané koordinované kontroly týkajúce sa viacerých zdaňovacích období. Správca dane mal preto v rámci internej komunikácie k dispozícii údaje súvisiace s týmito daňovými kontrolami prostredníctvom iných komunikačných kanálov a to skôr, ako mu boli fyzicky doručené poštou. V tomto prípade bola informácia vypracovaná iným správcom dane už v januári 2014 správcovi dane známa, hoci fyzicky listinná forma bola doručená až v marci 2014. Preto správca dane už 18. 02. 2014, keď vydal rozhodnutie o prerušení kontroly, mal vedomosť o skutočnostiach, ktoré boli dôvodom na prerušenie kontroly. Išlo o prebiehajúce daňové kontroly v spoločnostiach zúčastnených v zistenom obchodnom reťazci subjektov, v rámci ktorých boli zasielané dožiadania zahraničnému správcovi dane. K žalobnej námietke týkajúcej sa doby trvania daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola začatá dňa 29. 03. 2013 a ukončená bola dňa 18. 01. 2017. Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 18. 02. 2014 bola daňová kontrola v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušená z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to do ukončenia daňových kontrol vykonávaných v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov a do doručenia odpovedí z dožiadaní zaslaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Z toho vyplýva, že daňová kontrola mohla pokračovať až potom, keď budú ukončené daňové kontroly u subjektov v obchodnom reťazci. Dňa 09. 11. 2016 bola správcovi dane doručená informácia o tom, že daňová kontrola spoločnosti Hydina Slovensko, s. r. o., za zdaňovacie obdobie marec 2013 bola ukončená. Následne potom dňa 10. 11. 2016 správca dane oznámil žalobcovi, že prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená pominuli dňa 09. 11. 2016. Informácia o výsledku daňovej kontroly u priameho dodávateľa žalobcu boli rozhodujúce pre preverenie skutočností, týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, preto správca dane v záujme objektívneho vyhodnotenia okolností zdaniteľných obchodov až do doručenia príslušných informácií nemohol pokračovať vo výkone kontroly a kontrolu z týchto dôvodov prerušil. 29. Súd v konaní podľa § 117 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g/ a § 105 ods. 2 písm. a/ SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 30. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. (odpočítanie dane platiteľom) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovaru a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ cit. zák. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona. 32. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). 33. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). 34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 35. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napríklad v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23. 06. 2010. Judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zák. č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 36. Právnu povinnosť uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu obdobne vyriešil Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 8Sžf/36/2010 zo dňa 28. 04. 2011: „uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre počítanie dane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje“. 37. Podobne aj v rozsudku č. k. 2Sžf/52/2010 z 21. 09. 2011 Najvyšší súd SR vyslovil nasledujúce závery: „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, ktoré mu naozaj boli dodané, konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcove tvrdenie o tom, že predmetný tovar bol dodaný spoločnosťou J., s. r. o.“. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového poriadku. Ustanovenia § 49 ods. 2 § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Podľa názoru správneho súdu žalobca nepreukázal splnenie týchto zákonných podmienok pre nárok na odpočítanie DPH z predmetných zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie marec 2013. 38. Žalobca predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného z dôvodu, že v nich absentujú identifikačné údaje týkajúce sa faktúr vystavených dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o., pre žalobcu v zdaňovacom období marec 2013. Správny súd zhodne s názorom žalovaného konštatuje, že predmetný nedostatok nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí správcu dane a žalovaného. V protokole správcu dane č. 100074594/2017 zo dňa 16. 01. 2017 na strane č. 11 sú tieto dodávateľské faktúry uvedené s údajmi čísla faktúr vystavených dodávateľmi, internými číslami faktúr u žalobcu, druhom tovaru, jeho množstvom, údajom o základe dane, ako aj o výške DPH. Ide o 5 faktúr vydaných dodávateľom žalobcu za obdobie od 05. 03. 2013 do 28. 03. 2013. Tieto údaje boli žalobcovi nesporne známe a absencia týchto údajov v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane nemohla mať za následok poškodenie subjektívnych práv žalobcu. 39. Žalobca v podanej žalobe namietal nedodržanie procesnej lehoty na jej vykonanie v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Konštatoval, že od začatia daňovej kontroly dňa 29. 03. 2013 do jej ukončenia dňa 18. 01. 2017 trvala daňová kontrola viac ako 3,5 roka. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa správny súd zistil, že pri výkone predmetnej daňovej kontroly nedošlo k porušeniu ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Predmetná daňová kontrola bola začatá dňom 29. 05. 2013 a bola ukončená dňom 05. 01. 2017 doručením protokolu o daňovej kontrole žalobcovi. Výkon daňovej kontroly bol prerušený v období od 18. 02. 2014 do 09. 11. 2016. Po vylúčení doby prerušenia daňovej kontroly celková doba výkonu daňovej kontroly neprekročila jeden rok. 40. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí žalobnú námietku, podľa ktorej k prerušeniu daňovej kontroly u žalobcu došlo bez objektívnych dôvodov v zmysle § 61 Daňového poriadku. Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bolo paralelné vykonávanie daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených v preverovanom obchodnom reťazci subjektov. V rámci týchto daňových kontrol boli realizované dožiadania zaslané v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Do ukončenia týchto daňových kontrol, ktorých výsledky a závery použil správca dane pri rozhodovaní o nároku žalobcu na odpočítanie dane. Preto správca dane mohol pokračovať v daňovej kontrole žalobcu až po ukončení daňových kontrol v spoločnostiach zúčastnených v obchodnom reťazci. Na konštatovaní o dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly u žalobcu nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca prerušil daňovú kontrolu rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2013, pričom dôvody na prerušenie daňovej kontroly (informácia daňového úradu pre vybrané daňové subjekty) mu boli v písomnej podobe doručené až dňa 19. 03. 2014. Pokiaľ správca dane mal vedomosť o dôvodoch prerušenia daňového konania z interných informačných systémov, je potrebné hodnotiť jeho postup ako súladný s ust. § 61 daňového poriadku. 41. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného nevyplynulo, či a akým spôsobom sa správca dane zaoberal dôkazmi predloženými žalobcom a to dodacími listami alebo CMR dokladmi, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru. Žalovaný sa k tomuto tvrdeniu ako odvolacej námietke vyjadril v poslednom odseku na strane 16 svojho rozhodnutia, keď konštatoval, že žalobca predložil spomínané doklady vo vyrubovacom konaní a žalovaný spolu s pripomienkami a vyjadrením žalobcu protokol z daňovej kontroly prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 24. 03. 2017. Po preverení týchto dôkazov dospel k záveru, že nepostačujú na preukázanie opodstatnenosti uplatneného odpočítania dane. 42. Žalobca v podanej žalobe poukázal na konštatovanie žalovaného o získaní neoprávnenej daňovej výhody daňovými subjektmi Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že ak sa v tomto zmysle jednalo o podvodnú transakciu, nebol to žalobca, kto by mal z nej akýkoľvek prospech, resp. žeby žalobca získal v tejto súvislosti daňovú výhodu. Správny súd k tomu uvádza, že úlohou správcu dane a žalovaného nebolo posúdiť, či žalobca z dodania sporného tovaru získal daňovú výhodu, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre odpočítanie DPH. 43. Žalobca vytýkal žalovanému, že nesprávne posúdil platnosť právnych úkonov - dodanie tovaru v preverovanom reťazci daňových subjektov. Podľa žalobcu za simulovaný právny úkon možno považovať výlučne objednanie tovaru spoločnosťou Slovakia Farma, s. r. o., pretože tento právny úkon nebol reálny, predmetný tovar v skutočnosti objednával Y.. T. V., ktorý nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti Slovakia Farma, s. r. o. Vo vzťahu medzi spoločnosťou Podtatranská hydina, a. s., a Hydina Slovensko, s. r. o., resp. Hydina Slovensko, s. r. o., a žalobcom však už nešlo o žiadny zastretý právny úkon a išlo o štandardné kúpne zmluvy platne uzavreté. S poukazom na ust. § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 446 Obchodného zákonníka žalobca konštatoval, že spoločnosť Podtatranská hydina, a. s., k predmetnému tovaru vlastníctvo v občiansko-právnom zmysle nadobudla. K uvedenej argumentácii správny súd uvádza, že úlohou správcu dane, žalovaného a v súdnom konaní ani správneho súdu nebolo posudzovať charakter právneho úkonu, na základe ktorého mala obchodná spoločnosť Slovakia Farma, s. r. o., nadobudnúť tovar od poľského dodávateľa, ale skúmať, či žalobca splnil zákonné podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH na základe predmetných faktúr v zdaňovacom období marec 2013. 44. Žalovaný v žalobe citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ z 12. 01. 2006 v spojených konaniach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ako aj uznesenie Súdneho dvora EÚ č. C-33/13 zo dňa 06. 02. 2014 bez toho, aby konkretizoval, ktoré právne názory Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ uvedené v týchto rozhodnutiach sú v jeho prospech, t. j. že zdôvodňujú jeho nárok na odpočítanie dane zo sporných obchodov. Nie je úlohou správneho súdu, aby na základe holej citácie judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR v prospech žalobcu vyhľadával právne závery podporujúce argumentáciu žalobcu v súdnom konaní. Napriek tomu správny súd je toho názoru, že právne závery uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ na obchody uzavreté medzi dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o., a žalobcom nedopadajú. Boli by aplikovateľné iba v prípade, ak by žalobca preukázal reálne uskutočnenie ním deklarovaných obchodov a zároveň by bola nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k jeho dodávateľovi. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach DPH totiž zohľadňuje požiadavku, aby daňový subjekt vyvinul maximálne možné úsilie na preverenie svojho obchodného partnera tak, aby mu nebolo možné vytknúť zanedbanie potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže voľne vstupovať do obchodno- právnych vzťahov v rámci realizácie svojho práva na slobodné podnikanie, ale pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodno-právnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nároku na odpočítanie DPH. V tomto smere žalovaný vo svojom rozhodnutí správne poukázal na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku č. k. 4Sžf/1/2016 zo dňa 07. 03. 2017, podľa ktorých štatutárny orgán spoločnosti musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania, pričom poukazuje na limity obozretnosti podnikateľa. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku zdôraznil povinnosť obozretného prístupu k vzniku zdaniteľných súkromno-právnych vzťahov, najmä povinnosť zaobstarať si a zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre, zoznamy dlžníkov úpadcov atď.). 45. Správny súd akceptuje záver správcu dane a žalovaného, ktorí v súvislosti s predmetným preverením nespochybnili dodanie tovaru žalobcovi, ani nespochybnili existenciu tovaru, no spochybnili jeho dodanie v rozsahu a za podmienok, ako to žalobca deklaroval spornými faktúrami vystavenými jeho dodávateľom Hydina Slovensko, s. r. o. Zákonné podmienky, ktorých splnenie zakladá platiteľovi právo na odpočítanie dane, totiž nemôžu spočívať len vo formálnom deklarovaní - predložení dokladov s predpísanými náležitosťami. Iba v prípade preukázania splnenia hmotno-právnych podmienok môže odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane. 46. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 47. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 48. Rozsudok bol vo veci prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).