Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sa/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200907 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200907.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, práv. zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, Železničná 1, Košice, v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : I. Žalobu žalobcu z a m i e t a ako nedôvodnú. II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.05.2017, podanou osobne na tunajšom súde dňa 16.05.2017, domáhal v zmysle ust. § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku v spojení s doplnením podania doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.07.2017, aby súd zakázal Daňovému úradu Košice pokračovať vo vykonávaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie rok 2012 a zdaňovacie obdobie rok 2013 vykonávanej u spoločnosti VENERG, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK 2022917578, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice, vložka č.: 24639/V, oddiel: Sro a prikázal žalovanému v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie 2012 a zdaňovacie obdobie 2013 ukončil. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. 2. V dôvodoch žaloby uviedol, že podáva „správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa druhej hlavy, štvrtej časti Správneho súdneho poriadku na ochranu subjektívnych práv žalobcu proti zásahu Daňového úradu Košice, pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie rok 2012 a 2013, ktorým konanie správcu dane vykazuje znaky nezákonného zásahu do práv žalobcu na ukončenie daňovej kontroly do jedného roka odo dňa jej začatia.“ Ďalej uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 „...prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania žiadosti o MVI k dnešnému dňu správca dane nevydal oznámenie, že pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, aj keď správcovi dane bola doručená konečná odpoveď dožiadaného správcu dane. Správca dane však aj napriek uvedenej odpovedi z MVI oznámenie o pokračovaní v kontrole nevydal dôkazy nevyhodnotil a tak spôsobil stav, že kontrola nebola ukončená v zákonnej ročnej lehote od jej začatia. Takýto stav nezákonnej daňovej kontroly zásahom správcu dane trvá do dnešného dňa. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku môže správca dane daňové konanie prerušiť, ak je potrebné získať informácie podľa zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EU) č. 904/2010. Mal za to, že vyššie uvedený iný zásah orgánu verejnej správy do práv žalobcu spočívajúci v neuplatnení postupu podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku (lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia) trvá a uvedené zakladá dôvody na jeho zrušenie a ukončenie daňovej kontroly z dôvodu jej nezákonnosti, pretože lehota na pokračovanie v daňovej kontrole začala plynúť doručením konečnej odpovede, na základe ktorej bola kontrola prerušená, a nie odo dňa vydania upovedomenia o pokračovaní v kontrole. Poukázal na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý implementuje smernicu Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblastí daní, v ktorej sú stanovené konkrétne lehoty na poskytnutie informácie na základe žiadosti cudzieho štátu, správca dane v predmetnom protokole uvádza, že žiadosť o MVI zaslal príslušný daňový úrad, avšak v zmysle citovanej smernice nie je zrejmé, kedy bola predmetná žiadosť odoslaná príslušným orgánom, ktorým je v zmysle § 2 písm. c) citovanej smernice Ministerstvo financií SR alebo ním určený iný orgán štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva, a teda z uvedeného nie je zrejmé, kedy vznikol dôvod, pre ktorý bolo možné daňovú kontrolu v zmysle § 61 Daňového poriadku prerušiť. Žalobca bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, nakoľko v predmetnom konaní mal žalovaný, ako orgánom verejnej moci ukončiť kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Taký zásah nie je dôvodom na rozhodnutie vo veci druhostupňovým orgánom. V zmysle uvedeného je zjavné, že sú naplnené predpoklady ust. § 262 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku na zakázanie iného zásahu do práv žalobcu a to vydaním rozhodnutia v súlade s § 46 Daňového poriadku, nakoľko: Uplynula lehota jedného roka na vykonanie daňovej kontroly odo dňa jej začatia, potom ako pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo...“ 3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.01.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.02.2018, pričom k obsahu žaloby žalobcu uviedol, že u daňového subjektu VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578 (ďalej len žalobca) bola dňa 17.04.2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9810401/5/1337707/2013/Baj zo dňa 09.04.2013 začatá daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2013. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov určuje v ustanovení § 46 ods. 10 zákona lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je v zmysle uvedeného ustanovenia najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Prerušenie daňovej kontroly zákon o správe daní špeciálne neupravuje. Ustanovenie § 46 ods. 10 citovaného zákona určuje, že na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 má správca dane povinnosť daňové konanie prerušiť, a to v prípade ak má vedomosť, že začalo konanie o predbežnej otázke. Podľa písm. b) citovaného ustanovenia, správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Zákonodarca v poznámkach k zákonu príkladmo uvádza zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010. Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii ako aj odpovede sú zasielané elektronickou formou. Správca dane v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku prerušil kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie január 2013: - Rozhodnutím č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 ( príloha č. 22) od 20.1.2014 do 25.11.2014 (uvedené rozhodnutie je predmetom správnej žaloby). Správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe podaných žiadostí: - 9810401/5/3568303/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č. 12) - odpoveď zo dňa 3.6.2014 - 9810401/5/3568175/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č.11) - odpoveď zo dňa 3.12.2013 - 9810401/5/3568051/13 zo dňa 1.8.2013 ( príloha č.10) - odpoveď zo dňa 24.4.2014 - 9810401/5/3567893/13 zo dňa 31.7.2013 (príloha č.9 ) - posledná odpoveď zo dňa 25.11.2014 Dňa 25.11.2014 bola Daňovému úradu Košice doručená posledná konečná odpoveď na predmetné dožiadania (príloha č. 29). Žalobcovi bolo dňa 5.12.2014 doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu Oznámenie č. 9801401/5/5191004/2014/Baj zo dňa 26.11.2014 ( príloha č. 30), že dňa 25.11.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od 20.1.2014. - Rozhodnutím č. 9810401/5/5259967/2014 zo dňa 01.12.2014 ( príloha č. 32) od 9.12.2014. Správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe žiadosti č. 9810104/5/5237141/14 zo dňa 1.12.2014 (príloha č. 31). Kontrola bola prerušená aj z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Hlavným dôvodom prerušenia kontroly je prebiehajúca daňová kontrola, ktorá sa vykonáva u dodávateľa žalobcu, u spoločnosti VENAS, a.s.. Spoločnosť VENAS, a.s. je v rozhodnom zdaňovacom období aj odberateľom žalobcu. Uvedená spoločnosť je majetkovo a personálne prepojená so žalobcom a obidve spoločnosti využívajú spoločné podnikateľské priestory. Výsledok daňovej kontroly u spoločnosti VENAS, a.s. je dôležitý pre ďalšie úkony súvisiace s daňovou kontrolou u žalobcu a budú mať priamy dopad na správne určenie daňovej povinnosti u kontrolovaného daňového subjektu VENERG, s.r.o.. Správca dane v čase výkonu kontroly spolupracoval s Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície a dňa 14.07.2014 vydal všetky účtovné doklady daňového subjektu predložené k daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 ( prílohy č. 28 - Poverenie, Výzva na vydanie veci, Zápisnica o vydaní veci a Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.07.2014), k číslu vyšetrovacieho spisu KRP-47/OEK-KE-2013. Žalovaný uvádza, že dňa 11.1.2018 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od 9.12.2014, nakoľko bola ukončená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za rovnaké zdaňovacie obdobie u daňového subjektu VENAS. O uvedenej skutočnosti bol žalobca oboznámený Oznámením č. 100199325/2018 zo dňa 22.1.2018. Žalovaný do dnešného dňa nemá vykázané prevzatie oznámenia splnomocneným zástupcom žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný má za to, že preskúmanie rozhodnutia č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 je bezpredmetné. Žalovaný zároveň uvádza, že postup správcu dane v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 je tiež predmetom správnej žaloby 9Sa/22/2017. Žalovaný zaslal Krajskému súdu v Košiciach vo veci správnej žaloby 9Sa/22/2017 Vyjadrenie č. 13571/2018 zo dňa 9.1.2018 spolu s originálom žurnalizovaného spisu, v ktorom sa nachádzajú aj vyššie uvedené dôkazy. Ako už bolo vyššie uvedené, daňový poriadok v prípadoch, kedy nie je možné v konaní konať pre rôzne prekážky, upravuje procesný inštitút prerušenia daňového konania. Zákon rozlišuje okolnosti, pre ktoré správca dane je povinný obligatórne prerušiť daňové konanie a okolnosti, pre ktoré môže fakultatívne prerušiť daňové konanie. Inštitút prerušenia daňového konania sa používa aj pri prerušení daňovej kontroly na základe odkazu v ustanovení § 46 ods. 10 daňového poriadku. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije ustanovenie § 61 daňového poriadku. Správca dane môže prerušiť daňové konanie resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti dôležitej pre vydanie rozhodnutia. Prerušenie daňového konania, resp. daňovej kontroly znamená, že správca dane voči daňovému subjektu nevykonáva úkony, t.j. nevykonáva dokazovanie a preverovanie sám ani prostredníctvom dožiadaného správcu dane. Žalovaný prikladá, k svojmu vyjadreniu prílohu, Stanovisko k prerušeniu kontroly č. 1400205/1/160398/2014 zo dňa 27.03.2014, vydané Finančným riaditeľstvom SR, Odbor daňovej a colnej metodiky, Oddelenie metodiky daňového procesu, v ktorom je uvedené nasledovné, cit.: „Podľa ustanovenia § 61 od. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len daňový poriadok) môže správca dane prerušiť daňové konanie, resp. daňovú kontrolu, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií. Ak sú výsledky daňových kontrol u dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu potrebné a rozhodujúce pre zistenie skutkového stavu u odberateľa, ktorého správca dane kontroluje, je možné považovať daňové kontroly u dodávateľov za konanie o inej skutočnosti a na základe toho prerušiť daňovú kontrolu u odberateľa. Jedná sa o zákonný dôvod na prerušenie daňovej kontroly.“ Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 začala dňa 17.4.2013, prerušená bola dvakrát, súčasnosti sa v daňovej kontrole pokračuje.. Daňový úrad Košice má za to, že z jeho strany nebolo porušené ustanovenie § 46 ods. 10 daňového poriadku, nakoľko vzhľadom na neplynutie lehôt počas prerušení daňovej kontroly jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 neuplynula. Žalovaný k doplneniu podania zo dňa 17.7.2017 uvádza, že podanie žalobcu je nejednoznačné a zmätočné. Výpočet rozhodnutí uvedených v žalobe 1Sa/21/2017 nie je možné paušalizovať zdaňovacím obdobím roku 2012 a 2013, nakoľko žalobca je mesačným platcom dane z pridanej hodnoty a daňové kontroly sa vykonávajú za rôzne zdaňovacie obdobia a rôznymi kontrolnými skupinami. Na podporu uvedeného žalovaný dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Sa/21/2017 zo dňa 25.9.2017, ktorým Krajský súd v Košiciach vylúčil rozhodnutia uvedené v správnej žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy na samostatné konania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že správca dane pri daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 postupuje v súlade so zákonom, nie je nečinný a v predmetnej veci rozhodne po vyhodnotení všetkých dôkazov v zákonom stanovenej lehote. Záverom žalovaný uvádza, že dňa 19.1.2018 sa na Krajskom súde v Košiciach pojednávalo vo veci správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy žalobcu VENERG, s.r.o., Skladná 6, 076 31 Streda nad Bodrogom, IČO: 45282897, DIČ: 2022917578, IČ DPH: SK2022917578, sp.zn. 1Sa/21/2017, ktorej obsah a argumenty žalobcu sú totožné so žalobou v konaní 6Sa/19/2017. Krajský súd v Košiciach na pojednávaní uznesením odmietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú, s ohľadom na nesprávny výklad pojmu iný zásah orgánu verejnej správy na strane žalobcu, v nadväznosti na ustanovenie §3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku, ako aj v nadväznosti na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Žalovaný zároveň uvádza, že k prerušeniu daňových kontrol zo strany kontrolných skupín správcu dane dochádza z dôvodu zabezpečenia účelu daňovej kontroly, t.j zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. V prípade nedostatočného zistenia a preverenia správca dane sa vystavuje riziku podania správnej žaloby žalobcu vo veci preskúmania rozhodnutia o výške dane. S uvedenou argumentáciou žalovaného sa Krajský súd v Košiciach stotožnil aj pri odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci správnej žaloby 1Sa/21/2017. Žalovaný dáva do pozornosti aj ustanovenie § 256 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánu verejnej správy. V nadväznosti na uvedené žalovaný uvádza, že rozhodnutie č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 20.1.2014, pričom žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy bola Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 16.5.2017, t.j. po zákonom určenej lehote. Daňový úrad Košice navrhol Krajskému súdu v Košiciach, aby v nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Sa/21/2017 zo dňa 19.1.2018, správnu žalobu žalobcu VENERG, s.r.o., Skladná 6, Streda nad Bodrogom, IČO 45282897, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ktorej predmetom preskúmania je rozhodnutie č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 zamietol z dôvodu jej nedôvodnosti a porušenia ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku. 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 16.3.2018, s tvrdeniami uvádzanými žalovaným v predmetnom stanovisku sa žalobca nestotožňuje, pričom má naďalej za to, že v predmetnom konaní došlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, kedy žalovaný žiadnym spôsobom neozrejmil, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobcu. 5. Krajský súd v Košiciach vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. 6. Súd v konaní o žalobe žalobcu proti inému zásahu orgánov verejnej správy podľa ust. § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, vyjadreniami žalovaného a obsahom administratívneho spisu žalovaného zistil, že žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je dôvodná z ďalej uvedených dôvodov. 7. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d) SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Podľa ust. § 252 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. Podľa ust. § 261 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne. 8. Vyššie uvedené a citované prvé dve zákonné ustanovenia sú definíciou iného zásahu orgánu verejnej správy a nečinnosti orgánu verejnej správy. 9. Úlohu súdu v konaní podľa ust. § 252 a nasl. SSP možno rozvrstviť na dve roviny. Prvou je úloha preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti inej aktivite verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy). Druhou je rovina, či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 10.V zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP je pre poskytnutie súdnej ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy nevyhnutné kumulatívne splnenie podmienok, a to aby išlo o zásah orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti žalobcovi alebo v jeho dôsledku priamo proti nemu vykonaný, zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie, žaloba bola podaná do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa žalobca o zásahu dozvedel, a súčasne nie neskôr ako dva roky od vykonania zásahu. 11. Podľa doktríny pri zásahu orgánu verejnej správy ide obvykle o aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci súvisiace s výkonom správnej činnosti. Doktrína sa teda v zásade zhoduje v tom, čo zásahom nie je. Zásahom nie je vydanie právneho predpisu, vydanie rozhodnutia a nie je ním ani nečinnosť, proti ktorej je poskytovaná ochrana žalobou proti nečinnosti v zmysle ust. § 242 a nasl. SSP. 12. Aj ustálená judikatúra považuje za iný zásah orgánov verejnej správy zásah proti subjektívnym verejným právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne a podobne. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv, teda o porušenie konkrétneho práva, ktorý zásah trvá alebo trvajú jeho dôsledky, či hrozí jeho opakovanie. 13. Základnou úlohou súdu aplikujúceho ust. § 252 ods. 1 SSP (predtým do 30.06.2016 ust. § 250v ods. 1 O.s.p.), ktorý koná v správnom súdnictve o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy, je preveriť, či žalobca skutočne prostredníctvom svojej žaloby sa domáha súdnej ochrany proti iným zásahom orgánu verejnej správy (materiálna stránka verejnej správy) a či žalobcom označená verejná správa skutočne takúto aktivitu vykonala (formálna stránka verejnej správy). 14. Uvedené je dôležité z toho hľadiska, že Správny súdny poriadok obsahuje viacero rôznych prostriedkov súdnej nápravy pochybení alebo nedostatkov verejnej správy, pričom výber konkrétneho prostriedku je ponechaný celkom na dispozičnej vôli účastníka. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k zvolenému prostriedku súdnej nápravy účastníkom zaujať žiadne iné hodnotiace stanovisko ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne, pričom ho nesmie v konaní upozorňovať na prípadnú nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej ochrany, resp. mu hradiť iný konkrétny prostriedok. Ako už bolo vyššie uvedené, zmyslom tejto právnej úpravy je posilnenie ochrany fyzických a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú založené na konkrétnom rozhodnutí orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyžadujú si súdnu pomoc vo forme nápravy tohto pre žalobcu spoločensky neúnosného stavu. 15. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplynulo, že žalovaný ako správca dane vykonal daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, pričom požiadal žiadosťami č. - 9810401/5/3568303/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č. 12) - odpoveď zo dňa 3.6.2014 - 9810401/5/3568175/13 zo dňa 31.7.2013 ( príloha č.11) - odpoveď zo dňa 3.12.2013 - 9810401/5/3568051/13 zo dňa 1.8.2013 ( príloha č.10) - odpoveď zo dňa 24.4.2014 - 9810401/5/3567893/13 zo dňa 31.7.2013 (príloha č.9 ) - posledná odpoveď zo dňa 25.11.2014 o medzinárodnú výmenu informácií (prílohy č. 9 až 13 administratívneho spisu žalovaného). Správca dane podľa ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 9810401/5/142959/2014 zo dňa 14.01.2014 ( príloha č. 22) od 20.1.2014 do 25.11.2014 daňovú kontrolu v súvislosti s medzinárodnou výmenou informácií prerušil z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Dňa 25.11.2014 bola Daňovému úradu Košice doručená posledná konečná odpoveď na predmetné dožiadania (príloha č. 29). Žalobcovi bolo dňa 5.12.2014 doručené prostredníctvom splnomocneného zástupcu Oznámenie č. 9801401/5/5191004/2014/Baj zo dňa 26.11.2014 ( príloha č. 30), že dňa 25.11.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 prerušená od 20.1.2014. Správca dane daňovú kontrolu prerušil z dôvodu prebiehajúcej medzinárodnej výmeny informácií podľa článkov 7, 15, 16 a 25 - 27 Nariadenia Rady č. 904/2010/EU na základe žiadosti č. 9810104/5/5237141/14 zo dňa 1.12.2014 (príloha č. 31). Kontrola bola prerušená aj z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia. Hlavným dôvodom prerušenia kontroly je prebiehajúca daňová kontrola, ktorá sa vykonáva u dodávateľa žalobcu, u spoločnosti VENAS, a.s.. Spoločnosť VENAS, a.s. je v rozhodnom zdaňovacom období aj odberateľom žalobcu. Uvedená spoločnosť je majetkovo a personálne prepojená so žalobcom a obidve spoločnosti využívajú spoločné podnikateľské priestory. Správca dane v čase výkonu kontroly spolupracoval s Krajským riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície a dňa 14.07.2014 vydal všetky účtovné doklady daňového subjektu predložené k daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie január 2013 ( prílohy č. 28 -Poverenie, Výzva na vydanie veci, Zápisnica o vydaní veci a Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 14.07.2014), k číslu vyšetrovacieho spisu KRP-47/OEK-KE-2013. Dňa 11.1.2018 bola ukončená daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za rovnaké zdaňovacie obdobie u daňového subjektu VENAS. O uvedenej skutočnosti bol žalobca oboznámený Oznámením č. 100199325/2018 zo dňa 22.1.2018. 16. Podľa ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. Podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú. 17. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, a preto nijakým spôsobom nemohol vykonať iný zásah do subjektívnych práv žalobcu a najmä nemohol vydať oznámenie o pokračovaní v kontrole, ktorá je prerušená podľa ust. § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, keďže v zmysle ust. § 61 ods. 5 Daňového poriadku po prerušení daňového konania lehoty neplynú, a preto žalovaný nemohol porušiť ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. 18. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzhľadom na žalobcom tvrdenú nečinnosť žalovaného spočívajúcu v tom, že nevydal oznámenie o pokračovaní v kontrole, čím bol ukrátený na svojich subjektívnych právach, lebo podľa žalobcu žalovaný neukončil kontrolu v zákonnej lehote po pominutí dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, podľa právneho názoru súdu bol právny prostriedok súdnej nápravy žalobcom zvolený nesprávne, pretože v preskúmavanom prípade nešlo o útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym verejným právam žalobcu, ktorý by bol spočíval v jeho činnosti, v jeho úkone alebo v jeho pokyne, a nebola teda naplnená ani materiálna, ani formálna stránka verejnej správy (bod 11 až 14 tohto uznesenia). 19. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd po preskúmaní veci žalobcu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto ju uznesením podľa ust. § 241 SSP ako nedôvodnú zamietol. 20. Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca, súd právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.