Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/83/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200747 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7017200747.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu U. S. Steel Obalservis s.r.o., Košice, Vstupný areál U. S. Steel Košice, právne zastúpený DLA Piper Weiss-Tessbach Rechtsanwalte GmbH, organizačná zložka, so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.05.2017 č. 764286/2017, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 25.05.2017 č. 764286/2017 a rozhodnutie Mesta Košice zo dňa 10.02.2017 č. MK/B/2017/220831/B/2017/00058017/09 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Mesto Košice ako správca dane podľa § 99 ods.1 a 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v spojitosti s § 104f zákona č. 582/2004 Z.z. účinného do 30.11.2012 a podľa § 4 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Daňový poriadok“) rozhodnutím z 10.02.2017 č. MK/B/2017/220831/ B/2017/00058017/09 vyrubilo žalobcovi rozdiel dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2011 vo výške 21.045,16 eur. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi bola dňa 07.01.2011 doručená výzva na podanie dodatočného daňového priznania na rok 2011 za nehnuteľnosti, ktoré boli odčlenené z katastrálneho územia Ž. do katastrálneho územia N. s účinnosťou od 01.01.2009. Správca dane v tejto výzve určil lehotu na jeho podanie do 31.01.2011. 3. Keďže žalobca na základe tejto výzvy nepodal daňové priznanie za nehnuteľnosti, ktoré boli odčlenené z katastrálneho územia Ž. do katastrálneho územia N., s účinnosťou od 01.01.2009, správca dane začal daňovú kontrolu. Predmetom daňovej kontroly bolo zistenie základu dane z nehnuteľnosti na základe LV č. XXX kat. územie Ž. zo dňa 10.02.2009, na ktorom boli vyznačené plomby o zmene práva k nehnuteľnostiam vyznačené na základe zápisu Z-7338/2018. Súbežne s preverovaním tohto LV bol preverovaný LV č. XXXX kat. územie Ž.D. zo dňa 26.05.2011, ktorý vznikol na základe spätného prechodu nehnuteľností z kat. územia N.M. na kat. územie Ž. na základe zápisu Z-2935/2011. Správca dane vychádzal pri daňovej kontrole aj zo zápisnice o začatí daňovej kontroly zo dňa 28.11.2011, v ktorej sa žalobca vyjadril, že nenastali zmeny v nehnuteľnostiach v rokoch 2009 - 2011. 4. V zmysle § 15 ods.10 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vyhotovil protokol o daňovej kontrole č. k. B/2012/181405/11844 zo dňa 17.01.2012, ktorého súčasťou bolo vyčíslenie rozdielu daňovej povinnosti v celkovej výške 21.045,16 eur. Správca dane daňovú povinnosť žalobcu za rok 2011 vyčíslil v zmysle dostupných dôkazov, t.j. listu vlastníctva č. XXX kat. územie Ž. zo dňa 10.02.2009, na ktorom boli vyznačené plomby o zmene práva k nehnuteľnostiam vyznačené na základe zápisu Z-7338/2008, ktorý sa týkal nehnuteľnosti prechádzajúcich do kat. územia N., LV č. XXXX kat. územie Ž. zo dňa 26.05.2011, ktorý vznikol na základe spätného prechodu nehnuteľnosti z kat. územia N. na kat. územie Ž. na základe Z-2935/2011, na základe daňového priznania za rok 2008 zo dňa 31.01.2008, pri pôvodnom spôsobe využitia stavieb podľa schváleného všeobecne záväzného nariadenia Mesta Košice č. XX o miestnych daniach v zmysle neskorších predpisov a doplnkov. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím z 25.05.2017 č. 764286/2017 tak, že rozhodnutie Mesta Košice z 10.02.2017 č. MK/B/2017/220831/ B/2017/00058017/09 potvrdil. 6. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že správca dane výzvou z 05.01.2011 č. B/2010/110592/0250528, ktorou vyzval žalobcu na podanie daňového priznania za rok 2011 v lehote do 31.01.2011 na nehnuteľnosti, ktoré boli s účinnosťou od 01.01.2009 odčlenené z kat. územia Ž. do kat. územia N., odôvodnil tým, že Ústavný súd SR zo dňa 27.10.2010 na neverejnom zasadnutí prijal nález pod sp. zn. II.ÚS 65/2010-49, ktorým vyslovil, že základné práva Mesta Košice vo veci sporu Mesta Košice a Katastrálneho úradu Košice, Správa katastra Košice - okolie za účasti Obce N. bolo zo strany Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu porušené. Ústavný súd SR preto zrušil uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 6Sžo/43/08 zo dňa 29.10.2008 (ktorým odvolací súd odmietol odvolanie Mesta Košice podané proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach) a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Správca dane vo výzve uviedol, že zrušením uznesenia Najvyššieho súdu SR sa vec vrátila späť do odvolacieho konania na rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.11.2007 č.k. 6Sp/18/2007 sa stalo neprávoplatným a nevykonateľným, a že uvedené dokumenty sú k dispozícii k nahliadnutiu u správcu dane Mesta Košice. Správca dane zároveň poučil žalobcu o následkoch spojených s nevyhovením výzvy (určenie dane podľa pomôcok). 7. Žalobca na výzvu správcu dane reagoval listom zo dňa 31.01.2011, v ktorom uviedol, že dňa 14.01.2011 mu bola Obcou N. doručená fotokópia odpovede Správy katastra Košice - okolie na návrh na vykonanie výmazu zapísaného rozhodnutia Správy katastra Košice - okolie z 20.06.2007 č. H-2/97/ d-Bj, ktorá bola adresovaná právnemu zástupcovi Mesta Košice. V odpovedi je uvedené, že nálezom Ústavného súdu SR nebolo rozhodnuté o určení predmetnej hranice, a preto na jeho základe nie je možné vykonať zmenu hranice v katastri nehnuteľností. Z uvedeného dôvodu žalobca podal daňové priznanie za predmetné nehnuteľnosti Obci N.. 8. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobia rokov 2009, 2010 a 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol, v ktorom vyčíslil rozdiel dane z nehnuteľností za rok 2011 v sume 21.045,16 eur. 9. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa správcu dane v prípade nehnuteľností nachádzajúcich sa na území, ktoré boli predmetom súdneho sporu ukončeného meritórnym rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 08.06.2016 č.k. 4Sžr/32/2016 žalovaný uviedol, že katastrálny odbor Okresného úradu Košice - okolie v odpovedi na výzvu žalovaného uviedol, že dňa 11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Obce N.. Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 65/2010, ktorým stratila právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra vo veci priebehu hranice Obce N. a hranice katastrálneho územia N.. Na základe tohto nálezu bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Mesta Košice. Konanie ďalej pokračovalo na Najvyššom súde SR a rozsudkom zo 14.05.2013 č.k. 1Sžr/43/2012 bolo rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ zrušené a vec bola vrátená Správe katastra Košice - okolie na ďalšie konanie. Dňa 10.08.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru zo dňa 25.10.2013 č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-Bj, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Obce N.. Žalobca v odvolaní namietal, že si riadne splnil povinnosti, keď podal daňové priznanie za rok 2011 v Obci N., pretože sporné územie bolo k 01.01. daného kalendárneho roka evidované v katastrálnom území N.. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžr/32/2016 a rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-Bj. 10. Na túto námietku žalobca v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 70 ods.1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Dňa 11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie z 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ, ktorým ako príslušný štátny orgán rozhodol o zmene hranice medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Obce N.. Dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález z Ústavného súdu SR č. II.ÚS 65/2010, ktorým stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie. Na základe tohto nálezu bola záznamom obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v súbore popisných a geodetických informácií v prospech Mesta Košice. Žalobca s poukazom na ustanovenia § 18 ods.2 a § 99 ods.1 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov konštatoval, že vzhľadom na právny stav k 01.01.2011 správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods.1 písm.a) zákona č. 582/2004 Z.z. vykonávalo Mesto Košice. 11. K odvolacej námietke žalobcu, že k určeniu priebehu hranice podľa § 52 katastrálneho zákona došlo spätne ku dňu začatia konania a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR má v súvislosti s rozhodnutím správneho orgánu účinky ex tunc, t.j. spätne, žalovaný uviedol, že na základe nálezu Ústavného súdu SR č. II.ÚS 65/2010 bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Mesta Košice, rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru z 25.10.2013 č. OÚ- KS-KO1-H-2/97/d-Bj, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Obce N. nadobudla právoplatnosť až dňa 10.08.2016, a to na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4Sžr/32/2016 zo dňa 08.06.2016. Žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR a z odpovedi katastrálneho odboru Okresného úradu Košice - okolie z 25.11.2016 č. OÚ-KS-KO1-2938/2016. Rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie z 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ stratilo právoplatnosť dňa 08.11.2010. Najvyšší súd SR vo výroku rozsudku sp. zn. 4Sžr/32/2016 uvádza, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01.12.2015 mení tak, že rozhodnutie odporcu z 25.10.2013 č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-Bj z 25.10.2013 potvrdzuje. Podľa žalovaného z obsahu týchto dokumentov a rovnako aj z ustanovenia § 52 katastrálneho zákona v platnom znení od 01.01.1996 do 31.12.2001 nevyplýva, že by k zmene katastrálnej hranice malo dôjsť spätne ku dňu podania návrhu, tak ako to tvrdí žalobca. Žalobca tiež nepovažoval za opodstatnenú odvolaciu námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nulitné, pretože správcom dane nehnuteľnosti bola v roku 2011 Obec N., keďže podľa uvedených skutočností je zrejmé, že rozhodnutie vydal vecne a miestne príslušný správca dane - Mesto Košice. 12. Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu. V žalobe navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 25.05.2017 č.k. 764286/2017 z dôvodu uvedeného podľa § 191 ods.1 písm.a), c), f) a g) Správneho súdneho poriadku, ako aj rozhodnutie Mesta Košice z 10.02.2017 č.k. MK/B/2017/220831/ B/2017/00058017/09, a z dôvodov uvedených v § 191 ods.1 písm.a), b), c), f) a g). Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 13. Žalobca v žalobe namietal, že Mesto Košice, ako aj žalovaný, nesprávne vyhodnotili skutkový stav na riadne posúdenie veci, nesprávne aplikovali príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, konaním Mesta Košice a žalovaného došlo k porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, a boli porušené základné princípy pri správe daní, ako aj princíp právneho štátu a právo na ochranu majetku, ktoré sú garantované Ústavou SR. 14. Žalobca v žalobe konštatoval, že katastrálnym rozhodnutím zo dňa 20.06.2007 určil Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice priebeh hranice medzi Obcou N. a Mestom Košice, a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. podľa geometrického plánu č. 16/2007 vyhotoveného spoločnosťou Geotop s.r.o., úradne overeného Správou katastra Košice zo dňa 10.05.2007 pod č. 317/07. Katastrálnym rozhodnutím bolo rozhodnuté, že sporné územie patrí do katastrálneho územia Q. N.. Na odvolanie Mesta Košice rozhodnutie katastrálneho úradu preskúmal krajský súd, ktorý rozsudkom z 22.01.2007 sp. zn. 6Sp/18/2007 rozhodnutie potvrdil. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podalo Mesto Košice odvolanie, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/43/08 z 29.10.2008 odmietnuté ako oneskorene podané. Na základe uvedeného k 01.01.2011 bolo v katastri nehnuteľností evidované, že sporné územie patrí do katastrálneho územia Q. N.. S poukazom na § 70 ods.1, ods.2 zákona č. 162/1995 Z.z. záväzným a hodnoverným údajom bol k tomuto dátumu vedený v katastri údaj, že predmetná nehnuteľnosť v spornom území sa nachádza v katastrálnom území Q. N.. Nález Ústavného súdu SR, ktorý sa stal vykonateľným až 10.01.2011, čiže po 01.01.2011, preto nemal vplyv na hodnovernosť a záväznosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností k 01.01.2011. Mesto Košice podľa žalobcu malo vychádzať v zmysle § 71 ods.1 zákona č. 162/1995 Z.z. na účely správy daní a poplatkov zo záväzných údajov katastra. 15. K zmene zápisu v katastri nehnuteľností došlo až v priebehu apríla 2011. Ku dňu 01.01.2011, ako aj v lehote na podanie daňového priznania k dani z nehnuteľností za rok 2011, t.j. do 31.01.2011 podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností sporné územia a predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali na území Q. N., to znamená miestne príslušným správcom dane z nehnuteľností bola Q. N.. Ku dňu 01.01.2011, ani ku dňu 31.01.2011 nebol zapísaný v katastri nehnuteľností údaj, z ktorého by vyplývalo, že sporné územia a predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú na území Mesta Košice. Z toho nepochybne vyplýva, že Mesto Košice nemohlo byť k 01.01.2011 príslušným správcom dane, pretože zo žiadnej evidencie a verejne dostupných právne záväzných informácií nevyplývala skutočnosť, že by sa sporné územia a predmetné nehnuteľnosti nachádzali na území Mesta Košice, a teda, že by Mesto Košice bolo príslušným správcom nehnuteľností. Zákon č. 162/1995 Z.z. neobsahuje ustanovenie, ktoré by prikazovalo použiť ten údaj, ktorý síce možno je hodnoverný, ale nie je zapísaný v katastri nehnuteľností, a teda nie je záväzný. V tomto smere žalobca upriamil pozornosť aj na článok 1 ods.1 a článok 2 ods.2 Ústavy SR. 16. Žalobca v žalobe poukázal na to, že by pri spochybňovaní záväznosti a hodnovernosti údajov zapísaných v katastri nehnuteľností Mesto Košice aj žalovaný opomína skutočnosť, že spor ohľadom sporného územia bol právoplatne ukončený katastrálnym rozhodnutím, a to tak, že sporné územia, a teda aj predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území Q. N.. Z toho teda vyplýva, že aj keby bolo sporné územie k 01.01.2011 zapísané ako nachádzajúce sa na území Mesta Košice (čo však nebolo), takýto zápis preukázateľne nebol hodnoverným, a teda by nemohol byť použitý. Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav rozhodný pre správne vyrubenie dane z nehnuteľností a pre určenie miestne príslušného správcu dane pre rok 2011 je, že sporné územie a predmetné nehnuteľnosti sa k 01.01.2011 nachádzali v katastrálnom území Q. N., a teda miestne príslušným správcom dane z nehnuteľností bola Q. N., a nie Mesto Košice. 17. Žalobca poukázal v zmluve na skutočnosť, že žalovaný svojím rozhodnutím č. 1020503/1/561668 zo dňa 27.09.2012 prerušil v zmysle § 25a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov konanie vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Košice z 02.03.2012 o vyrubení rozdielu dane s ohľadom na prebiehajúci spor medzi Obcou N. a Mestom Košice o priebehu hraníc týkajúcich sa sporného územia, a konkrétne do vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžr/32/2016. Je zrejmé, že žalovaný správne usúdil, že pre rozhodnutie je rozhodné, ako správa katastra, resp. súdy rozhodujú o veci sporného územia. Toto žalovaný, ako aj Ministerstvo financií SR v rovnakom prípade, ale týkajúcom sa iného daňovníka, vyhodnotili ako dôležitú skutočnosť pre zistenie skutkového stavu. 18. Žalovanému bol dňa 17.10.2016 doručený právoplatný meritórny rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžr/32/2016, ktorým Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/59/2013-145 zo dňa 01.12.2015 a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-Bj zo dňa 25.10.2013, a tým pominuli dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR bolo podľa § 52 zákona č. 162/1995 Z.z. potvrdené, že predmetná nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dane z nehnuteľností (ktorú vyrubilo Mesto Košice za rok 2011, ako aj roky 2009 a 2010), podľa jeho tvrdenia ako správca dane z nehnuteľností, sa nachádza v katastrálnom území Q. N.. Napriek tomuto rozhodnutiu žalovaný uvedené rozhodnutie vo veci dane z nehnuteľností za rok 2011 nerešpektoval, ale rešpektoval ho len vo veci dane za nehnuteľnosti za roky 2009 a 2010. 19. Keďže správcom dane z nehnuteľností príslušným pre predmetné nehnuteľnosti za rok 2011 bola Q. N., nemohlo Mesto Košice vydať zákonné rozhodnutie, ktorým by ako správca dane pre daň z nehnuteľností vyrubilo daň z nehnuteľností žalobcovi na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. N.M.. Žalobca daňové priznanie k dani z nehnuteľností nachádzajúcich sa v spornom území správne podal za rok 2011 správcovi nehnuteľností, ktorým je: a) podľa zápisu v katastri nehnuteľností k 01.01.2011, a tiež k 31.01.2011, t.j. k poslednému dňu lehoty na podanie daňového priznania, podľa katastrálneho rozhodnutia 1 a katastrálneho rozhodnutia 2, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžr/32/2016, podľa rozhodnutí žalovaného č. 103497/2017 a č. 103484/2017 týkajúcich sa rokov 2009 a 2010, a podľa usmernenia rozhodnutí iných dotknutých orgánov a Ministerstva financií SR v rovnakej veci Obec N., a tomuto správcovi dane žalobca aj svoju daňovú povinnosť splnil. 20. Žalobca úhradou vyrubenej dane, ktorú mu vyrubil zákonmi, t.j. miestne a vecne príslušný správca dane, splnil svoju zákonnú povinnosť a nemohol byť z dôvodu právnej istoty opätovne zdaňovaný na tom istom predmete dane. V prípade, že Mesto Košice bolo toho názoru, že je zákonným správcom dane, malo si túto odvodenú daň nárokovať u správcu dane - Q. N.. 21. Na základe žalobou napadnutých rozhodnutí bola žalobcom uhradená daň z nehnuteľností za rok 2011 vo výške 21.045,16 eur Mestu Košice, čím došlo k dvojitému zdaneniu, ktoré je v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Na túto nezákonnosť už bolo poukázané aj v rozhodnutí Ministerstva financií SR z 08.06.2012 č. MF/016183/2012-722, v ktorom konštatoval, že odvolací orgán pochybil v prípade aplikácií ustanovenia § 74 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, keď riešenie námietky daňovníka o duplicitnom zdanení tých istých nehnuteľností dvomi správcami dane, odkázal na riešenie prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov. K úhrade dane žalobcom došlo vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalobca nemá záujem byť vedený ako daňový dlžník, čo však neznamená, že s rozhodnutím súhlasí, alebo že ho považuje za vydané v súlade so zákonom. 22. Konaním žalovaného a Mesta Košice sa porušila zásada zákazu dvojitého zdanenia, ktorá sa aplikuje v daňovom práve, v dôsledku čoho sa porušili práva žalobcu ako účastníka daňového konania. Konaním žalovaného vznikla značná škoda vyplývajúca z duplicitnej úhrady dane z nehnuteľností na jednu nehnuteľnosť dvom odlišným správcom dane, a žalobcovi vznikajú ďalšie náklady spojené s daňovým konaním, ktoré žalovaný neodôvodnene vyvoláva už od roku 2011. Žalobca upozornil, že podľa § 4, § 6 a § 10 zákona o miestnych daniach je predmetom dane nehnuteľnosť (pozemok, stavba). Z uvedeného vyplýva, že každá nehnuteľnosť môže podliehať dane z nehnuteľností len raz, a daň z nehnuteľností môže vyrubiť len jeden vecne a miestne príslušný správca dane. Z uvedeného dôvodu žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a Mesta Košice sú nezákonné a vydané v rozpore so základnými princípmi daňového práva. V prípade, že Mesto Košice bolo názoru, že je zákonným správcom dane, nemusí už odvedenú daň nárokovať u správcu dane Q. N.. K takému hodnoteniu došiel Najvyšší súd SR aj v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 18.05.2011 č.k. 2Sžf/37/2010 v obdobnej veci. Rozhodnutie prvostupňového aj druhostupňového orgánu sa malo spravovať ustanoveniami procesného právneho predpisu, ktorý bol účinný v čase začatia konania, a to zákonom č. 511/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu začatia konania, pričom žalovaný aj Mesto Košice vo svojich rozhodnutiach tvrdia, že rozhodovali v zmysle daňového poriadku, čo je v rozpore s prechodným ustanovením § 165 ods.2 tohto zákona, podľa ktorého na konania neukončené pred jeho účinnosťou sa použijú doterajšie právne predpisy, t.j. zákon č. 511/1992 Zb. 23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.10.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné v zásade z rovnakých dôvodov ako ich uviedol v odvolaní, a to, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vo svojom rozhodnutí, ktoré žalobca napadol žalobou, sa dôkladne zaoberal a vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré žalobca uvádza aj v podanej žalobe. 24. Žalovaný vo vyjadrení opätovne uviedol, že dňa 11.11.2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 č. H-2/97/d-BJ, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž., v prospech Q. N.. Zápis z tohto rozhodnutia bol v katastri nehnuteľností vykonaný v priebehu mesiaca august v roku 2009. Do dňa 11.11.2008, keď sa nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia štátneho orgánu preukázal opak, bolo sporné územie evidované v katastrálnom území Ž., t.j. bolo súčasťou územia Mesta Košice. Nálezom Ústavného súdu SR č. II.ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010, ktoré nadobudol právoplatnosť 08.11.2010, stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie z 20.06.2007 č. H-2/97/d- BJ vo veci určenia priebehu hranice Q. N. a hranice katastrálneho územia N., a právny stav sa vrátil do pôvodnej podoby, kedy bolo sporné územie súčasťou Mesta Košice. Žalovaný zdôraznil, že opak, t.j., že sporné územie patrí k Q. N., nebol preukázaný až do dňa 10.08.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť nové rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru zo dňa 25.10.2013 č.k. OÚ- KS-KO1-H-2/97/d-Bj. Na základe nálezu Ústavného súdu SR bola Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice - okolie záznamom obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnym územím N. a Ž. v prospech Mesta Košice. Zápis tohto rozhodnutia bolo v katastri nehnuteľností záznamom vykonaným v priebehu mesiacov apríl - jún v roku 2011. Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že sporné územie bolo k 01.01.2011 súčasťou Q. N., sa nezakladá na pravde, keďže tomu tak bolo od 11.11.2008 do 08.11.2010. 25. Podľa žalovaného je v predmetnej veci podstatný fakt, že dátum samotného zápisu práva záznamom nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, keďže záznam je úkon správy katastra, ktorý plní iba evidenčné funkcie. Na túto skutočnosť bol žalovaný upozornený aj samotnou Správou katastra Košice - okolie z odpovedí zo dňa 13.09.2013 č. 1782/13 na výzvu Finančného riaditeľstva SR. Správnosť rozhodnutia žalovaného potvrdzuje aj odpoveď Správy katastra Košice - okolie z 11.03.2009 č. 393/09 na list Obce N. zo dňa 10.03.2009, ktorým obec žiadala o informáciu o dôvodoch nevykonania zápisu zmien na základe rozhodnutia katastra zo dňa 20.06.2007. Správa katastra okrem iného v ňom uvádza, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2008, a týmto dňom prešlo dotknuté územie z katastrálneho územia Ž. do katastrálneho územia N. bez ohľadu na to, kým nebude vykonaný zápis tohto rozhodnutia do katastra nehnuteľností. Zhodne a v súlade s katastrálnym zákonom platí tento princíp aj pri zápise nálezu Ústavného súdu SR z 27.10.2010 č. II.ÚS 65/2010-49, v dôsledku ktorého sa rozhodnutie správy katastra zo dňa 20.06.2007 č. H-2/97/d-Bj stalo neprávoplatným. 26. Podľa názoru žalovaného zápis katastra nehnuteľností je podľa zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodujúci iba pre určenie osoby daňovníka (§ 5) a pri aplikácii ustanovenia § 6 ods.3 uvedeného zákona, t.j. na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny pozemkov podľa § 6 ods.1 citovaného zákona. V žiadnych ďalších súvislostiach, a teda ani v súvislosti s určením katastrálneho územia a príslušného správcu dane tento zákon na zápis v katastri nehnuteľností neodkazuje. Ustanovenie § 18 ods.2 zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov pojednáva o stave k 1. januáru zdaňovacieho obdobie ako takom, bez jeho väzby na zápis v katastri nehnuteľností, ktorého hodnovernosť, ako je zrejmé ustanovení § 70 ods.1 a § 71 ods.2 katastrálneho zákona môže byť vyvrátená, čo sa aj v predmetnom prípade stalo spomínaným nálezom Ústavného súdu SR. 27. Žalobca v žalobe uviedol, že nález Ústavného súdu SR sa stal vykonateľným až dňa 10.01.2011, teda po 01.01.2011 a z uvedeného dôvodu katastrálny úrad ani nevykonal zmenu v katastri k 01.01.2011. Žalobca na základe uvedeného usúdil, že nález Ústavného súdu SR preto nemal vplyv na hodnovernosť a záväznosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností k 01.01.2011. K tejto námietke žalovaný okrem už uvedeného uvádza, že dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 65/2010, ktorým rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-Bj zo dňa 20.06.2007 vo veci určenia priebehu hranice Q. N. a hranice katastrálneho územia N. stratilo právoplatnosť. Z odpovede katastrálneho odboru Okresného úradu Košice - okolie z 25.11.2016 č. OÚ-KS-KO1-2938/2016 vyplýva, že podkladom pre obnovu pôvodnej hranice v súbore popisných a geodetických informácií medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech Mesta Košice bol právoplatný, a nie vykonateľný nález Ústavného súdu SR. Vykonateľnosť bola na náleze Ústavného súdu SR vyznačená v súvislosti s plnením, ktoréým bolo Najvyššiemu súdu SR uložené do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu uhradiť priznané trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu Mesta Košice. Tvrdenie žalobcu, že kataster nevykonal zmenu v katastri k 01.01.2011 z dôvodu, že nález Ústavného súdu SR bol vykonateľný až dňa 10.01.2011 je nepodloženou domnienkou žalobcu. 28. Žalovaný v rámci rozhodovania a odvolania žalobcu prerušil odvolacie konanie do právoplatného meritórneho rozhodnutia vo veci samej, a to na základe právneho názoru Ministerstva financií SR vysloveného v rozhodnutí, ktorým Ministerstvo financií SR v predmetne zhodnom prípade, ktorý sa však týka iného daňového subjektu vlastniaceho nehnuteľnosti v spornom území, preskúmava rozhodnutia žalovaného mimo odvolacieho konania. Žalovanému bol dňa 17.10.2016 Mestom Košice na základe jeho výzvy doručený právoplatný meritórny rozsudok Najvyššieho súdu SR z 08.06.2016 č. 4Sžr/32/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2016. Týmto rozsudkom Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 01.12.2015 č.k. 2Sp/59/2013-145 a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru z 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-Bj. Tým pominuli dôvody, pre ktoré bolo daňové konanie prerušené. Žalovaný následne rozhodol vo veci dane z nehnuteľností vyrubenej Mestom Košice žalobcom za zdaňovacie obdobia rokov 2009, 2010 a 2011 v súlade s ustanoveniami katastrálneho zákona (§ 71 ods.2 Katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmie používať) a v súlade s právnym stavom, ktorý nastal na základe právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov, a nie na základe iba zaevidovania tohto právneho stavu záznamom v katastri nehnuteľností, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Žalovaný v žiadnom rozhodnutí o odvolaniach žalobcu neuplatnil retroaktivitu, ale v rozhodol v súlade s platnou legislatívou a s obsahom rozhodnutí štátnych orgánov právoplatných k dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z nehnuteľnosti, t.j. k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Právny štát k 1. januáru zdaňovacích období rokov 2009 - 2011 nebol zhodný, keďže k 01.01.2009 a 01.01.2010 existujúci právny stav na rozdiel od právneho stavu k 01.01.2011 preukazoval príslušnosť sporného územia k Obci N., žalovaný za použitia rovnakého princípu vyhovel odvolaniam žalobcu v plnom rozsahu a rozhodnutia Mesta Košice zrušil. 29. Žalovaný k námietke žalobcu, že napadnutým rozhodnutím zapríčinil dvojité zdanenie, uviedol, že v predmetnej veci rozhodol v rámci svojich kompetencií v súlade s platnou legislatívou, a s obsahom rozhodnutí štátnych orgánov právoplatných k dátumu rozhodujúcemu na vyrubenie dane z nehnuteľností. Žalobca bol už výzvou Mesta Košice zo dňa 05.01.2011 č. B/2010/110592/00250528 doručenou dňa 17.01.2011, t.j. pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania na rok 2011 oboznámený s nálezom Ústavného súdu SR, na základe ktorého rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie zo dňa 20.06.2007 č. H-2/97/d-Bj stratilo právoplatnosť a pôvodná hranica medzi katastrálnymi územia N. a Ž. bola obnovená v prospech Mesta Košice. Žaloba napriek tomu podal daňové priznanie na rok 2011 Q. N. a po doručení právoplatného výmeru Q. N. na rok 2011 voči rozhodnutiu Q. N. neuplatnil žiadne opravné prostriedky, ale daň uhradil. Následne žalobca neuplatnil žiadne mimoriadne opravné prostriedky. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca mal oproti Mestu Košice v Q. N. nižšiu daňovú povinnosť, a preto bolo pre neho „výhodnejšie“ byť daňovým subjektom v Q. N.Ľ.. Q. N. okrem skutočností, že bola informovaná o právoplatnom náleze Ústavného súdu SR, bola Katastrálnym úradom, Správou katastra Košice - okolie listom č. 844/11 zo dňa 27.04.2011 oboznámená so skutočnosťou, že dňa 08.11.2010 nadobudol právoplatnosť nález Ústavného súdu SR, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2008 č. 6Sžo/43/2008, v dôsledku čoho rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ vo veci určenia priebehu hranice medzi katastrálnym území N. a Ž., sa stalo neprávoplatné. 30. Na námietku žalobcu, že v prípade, že Mesto Košice bolo toho názoru, že je zákonným správcom dane, malo si už odvedenú daň nárokovať u správcu dane - Q. N., žalovaný uviedol, že táto realizácia nie je možná vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o samostatné rozpočty dvoch samostatných právnych subjektov, ktoré v súlade so splnomocňujúcimi ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov určujú na svojom území všeobecne záväznými nariadeniami sadzby dane z nehnuteľností. Už z vyrubenej daňovej povinnosti, ktorá je rozdielna, je zrejmé, že vysporiadanie obcí medzi sebou je nereálne. Mesto Košice je oprávnené vyrubiť daň z nehnuteľností na rok 2011 iba za použitia ročných sadzieb dane zakotvených vo všeobecnom nariadení platnom v zdaňovacom období roku 2011, inak by porušilo zákon. 31. Na námietku žalobcu, že žalovaný, ako aj Mesto Košice, postupovalo nesprávne podľa zákona č. 563/2009 Z.z. v rozpore s ustanovením § 165 ods.2 tohto zákona, žalovaný uviedol, že uvedené ustanovenie sa vzťahuje na sankciu, ktorá sa má uložiť podľa zákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov za predpokladu, že daňové konanie bolo začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou zákona č. 563/2009 Z.z. Na prejednávanú vec sa vzťahuje prechodné ustanovenie § 165b ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov účinného od 30.12.2012, podľa ktorého daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. Podľa ustanovenia § 165b ods.2 uvedeného zákona sa § 165 ods.2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a od 30.12.2012 nepoužijú. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval námietky žalobcu za neopodstatnené. 32. Žalobca v replike zo 23.11.2017 zotrval na svojich žalobných námietkach, pokiaľ sa týka určenie miestnej príslušnosti správcu dane pre vyrubenie dane z nehnuteľností za rok 2011. Konštatoval, že predmetný nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 65/2010-49 z 27.10.2010 nemal žiadne priame účinky voči žalobcovi. Súhlasil s tvrdením žalovaného, že záznam podľa katastrálneho zákona nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, a plní iba evidenčné údaje, ale predmetom sporu nie je vznik, zmena ani zánik práv k nehnuteľnostiam, ale určenie miestnej príslušnosti správcu dane (obce) pre vyrubenie dane z nehnuteľností. Pritom platí, že pre určenie miestnej príslušnosti je rozhodujúci stav uvedený v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01. príslušného kalendárneho roka. Neskoršie záznamy správy katastra meniace údaje zapísané v katastri nemôžu mať retroaktívne účinky a meniť miestnu príslušnosť správcu dane, ktorá bola daná k 01.01. príslušného kalendárneho roka. Takýto postup a výklad zavádza právnu neistotu ohľadom miestnej príslušnosti správcu dane. 33. Žalobca naďalej trvá na tom, že pre určenie miestnej príslušnosti je v danom prípade rozhodujúci stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 01.01.2011, ktorý na účely miestnej príslušnosti je potrebné považovať za údaj záväzný. Rovnaký stav bol zapísaný aj ku dňu 31.01.2011, t.j. k poslednému dňu lehoty pre podanie daňového priznania. K zmene zápisu záznamom došlo až neskôr v priebehu roka 2011. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že na podklade právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie zo dňa 25.10.2013 č.k. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-Bj správa katastra vykonala záznam, ktorým predmetné katastrálne územie bolo priradené do hraníc Q. N.. To znamená, že po skončení súdneho konania, pre ktoré bolo odvolacie konanie v roku 2012 prerušené, bolo jasne určené, že predmetné územie prináleží do katastrálneho územia Q. N., a nie Mesta Košice. Zápis v katastri určujúci predmetné územie do katastrálneho územia Mesta Košice sa teda ukázal ako nehodnoverný. 34. Žalobca ďalej poukázal v replike aj na to, že od začiatku daňového konania, už v priebehu daňovej kontroly vykonanej Mestom Košice bolo zrejmé, že daň z predmetných nehnuteľností za rok 2011 vyrubila Q. N.. Táto skutočnosť bola žalovanému dlhodobo známa zo spisu a vyjadrení, a opravných prostriedkov žalobcu voči postupu a rozhodnutiam Mesta Košice. Hoci žalovaný súhlasí vo svojom vyjadrení, že taká situácia nemala nastať. Bez ohľadu na zásady pri správe daní a ústavné práva žalobcu len konštatoval, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie Mesta Košice, a nie rozhodnutie Q. N., a preto v odvolacom konaní nemohol o rozhodnutí Q. N. rozhodovať. Podľa názoru žalobcu, ak žalovaný bol presvedčený o tom, že Q. N. vydala nezákonné rozhodnutie, bol povinný vykonať príslušné kroky, majúc na pamäti základné zásady vyjadrené najmä v § 3 ods.1 Daňového poriadku. Žalobca mohol vo veci vyrubenej dane Q. N. podľa § 75 ods.1 písm.c) Daňového poriadku rozhodnúť o obnove konania, mohol podľa § 77 ods.3 v spojení s § 77 ods.1 Daňového poriadku zrušiť príslušné rozhodnutie o vyrubení dane, a vo veci vyrubenej dane Q. N. mal podľa § 64 ods.2 písm.a) v spojení s § 64 ods.3 Daňového poriadku rozhodnúť o nulite takého rozhodnutia. Žalovaný žiadnym týmto spôsobom nepostupoval, a ako druhostupňový odvolací orgán neodôvodnene a v rozpore s aplikovateľnými právnymi predpismi chránil záujmy Mesta Košice. Žalobca si riadne splnil svoju daňovú povinnosť na základe právoplatného zákonne vydaného rozhodnutia príslušného správcu dane, t.j. Q. N.. Ak sa považovalo Mesto Košice za správcu dane, malo z úradnej moci inicializovať kompetenčný spor s Q. N., a nezdaňovať žalobcu druhýkrát. Tento kompetenčný spor mohol a mal s využitím iných inštitútov Daňového poriadku vysporiadať aj sám žalovaný, minimálne v záujme ochrany majetkových práv žalobcu s cieľom zamedziť dvojité zdanenie. 35. Žalovaný na repliku žalobcu podal dňa 06.03.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca nesprávne interpretuje jeho vyjadrenia týkajúce sa posúdenia stavu k 01.01. príslušného zdaňovacieho obdobia, ktorý je rozhodujúci pre určenie miestnej príslušnosti, a ktorý je podrobne uvedený na 4. a 5. strane jeho vyjadrenia z 26.10.2017 k žalobe, na ktorom žalovaný trvá. Žalovaný opätovne zdôraznil fakt, že dátum vykonania zápisu správy katastra na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu nemá vplyv na vznik, zmenu, ani zánik práv k nehnuteľnostiam, keďže záznam je úkon správy katastra, ktorý plní iba evidenčné funkcie. Rovnako naň nemá vplyv vyznačenie, či nevyznačenie plomby. Z dotknutých ustanovení katastrálneho zákona je zrejmé, že aplikácia pojmu „právo k nehnuteľnostiam“ vo vzťahu k právnickým osobám, alebo fyzickým osobám, nie je zúžené iba na právo vlastnícke, užívacie, právo vyplývajúce z vecného bremena, resp. iné právo toho-ktorého konkrétneho vlastníka užívateľa, nájomcu, a pod., ale zahŕňa v sebe okrem iných aj práva obcí vo vzťahov k ich územiu. Právny dopad právoplatných rozhodnutí štátnych orgánov, spôsob ich zápisu, ako i následky vyvrátenia hodnovernosti údajov katastra, sa riadi ustanoveniami katastrálneho zákona. Podľa názoru žalovaného vzhľadom na ustanovenie § 18 ods.2 a § 99 ods.1 zákona č. 582/2004 Z.z. nie je podstatné, či k 01.01.2011 bolo sporné územie zapísané v prospech Mesta Košice. Podstatným je fakt, že okamihom právoplatného zrušenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/43/08 zo dňa 29.10.2008 prestali pôsobiť jeho účinky a je nutné na nich nazerať, že po tom čase neexistujú. Následkom toho sa vec vrátila do odvolacieho konania, keby o odvolaní Mesta Košice voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.11.2007 č. 6Sp/18/2007-29 mal rozhodnúť Najvyšší súd SR. Dňa 08.11.2010, t.j. právoplatnosťou nálezu Ústavného súdu SR stratilo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie z 20.06.2007 č. H-2/97/d-Bj vo veci určenia priebehu hranice Q. N. a hranice katastrálneho územia N., a bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami N. a Ž. v prospech mesta, ktorá bola zapísaná záznamom. Dátum zápisu zmeny do katastra nie je rozhodujúci. Miestna príslušnosť k 01.01.2011 patrila Mestu Košice, preto rozhodnutie napadnuté odvolaním žalobcu žalovaný v odvolacom konaní potvrdil. Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to na rozsudky zo 14.01.2015 č.k. 10Sžr/9/2014, zo dňa 10.02.2015 č.k. 4Sžr/55/2013, zo 16.07.2013 č.k. 1Sžr/102/2012 a z 13.12.2017 č.k. 5Sžrk/2/2016. 36. Pokiaľ žalobca v replike uviedol, že nebol zo strany žalovaného usmernený podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu Q. N., žalovaný uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie riadne odôvodnil, pričom odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie preskúmal v rozsahu uvedenom v ustanovení § 74 ods.2 Daňového poriadku v rozsahu požadovanom v odvolaní. Z obsahu odvolania žalobcu voči rozhodnutiu Mesta Košice je zrejmé, že žalobca v ňom tvrdil podanie daňového priznania Q. N., ale dvojité zdanenie tých istých nehnuteľností nenamietal, a ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Z dôvodu absencie námietky dvojitého zdanenia v podanom odvolaní sa ňou žalovaný ani nemohol zaoberať, a v rámci odvolacieho konania postupoval v súlade so zákonom. 37. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie Mesta Košice, oboznámil sa s administratívnym spisom, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 38. Podľa § 2 ods.1 písm.a) zákona č. 582/2004 Z.z. miestnou daňou, ktorú môže uložiť obec, je daň z nehnuteľností. Podľa § 3 zákona č. 582/2004 Z.z. zdaňovacím obdobím miestnych daní uvedených v § 2 ods.1 písm.a), b), e), f) a h), a poplatku uvedeného v § 2 ods.2 je kalendárny rok. Podľa § 18 ods.2 prvá a druhá veta zákona č. 582/2004 Z.z. na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmenu skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 99 ods.1 zákona č. 582/2004 Z.z. správu daní z nehnuteľností podľa § 2 ods.1 písm.a) vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. 39. Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o katastri nehnuteľností“) kataster obsahuje podľa písm.a) okrem iných údajov geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území. Podľa § 70 ods.1 zákona o katastri nehnuteľností údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 70 ods.2 zákona o katastri nehnuteľností údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky, alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy, sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. Podľa § 71 ods.1 až 3 zákona o katastri nehnuteľností záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a iné informačné systémy o nehnuteľnostiach. Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 40. Predmetom súdneho preskúmavania je rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Košice z 10.02.2017 č. MK/B/2017/220831/B/2017/00058017/09, ktorým bol podľa § 68 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený žalobcovi rozdiel dane z nehnuteľností na rok 2011 v sume 21.045,16 eur. Medzi účastníkmi je sporné, ktorý správca dane bol vecne a miestne príslušný na vyrubenie dane z nehnuteľností za rok 2011. Žalobca tvrdil, že sa riadil údajmi v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011, ako aj ku dňu 31.01.2011, a daň z nehnuteľností zaplatil Obci N., ktorého považoval za vecne aj miestne príslušného správcu dane. Týmto si splnil svoju daňovú povinnosť, a pokiaľ Mesto Košice sa považuje za zákonného správcu dane, mal si uplatňovať daň od Obce N.. Vydaním žalobou napadnutých rozhodnutí bola porušená zásada dvojitého zdanenia. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/37/2010. 41. Krajský súd v Košiciach v senáte 6S rozhodol v obdobnej právnej veci evidovanej pod sp. zn. 6S/21/2017 a 6S/45/2017 tak, že žalobe vyhovel. Obdobné právne veci boli prejednávané aj v senáte 7S, v ktorom senát rozhodol na základe opačného právneho názoru, a žalobu zamietol. Z uvedeného dôvodu súd uznesením zo dňa 14.03.2019 č.k. 6S/83/2017-188 prerušil konanie vo veci 6S/83/2017 do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach 6S/21/2017, 6S/30/2017 a 6S/45/2017. 42. Po doručení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/32/2018 z 19.06.2019, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajskému súdu v Košiciach z 01.03.2018 č.k. 6S/45/2017-79, súd dňa 17.10.2019 pokračoval v prerušenom konaní. 43. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku, ktorý sa týkal obdobnej právnej veci, t.j. toho istého zdaňovacieho obdobia a nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v spornom katastrálnom území Q. N. a Mesta Košice, okrem iného uviedol toto: „Najvyšší súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že sa v tejto veci nebude detailne zaoberať otázkou záväznosti údajov katastra a v nadväznosti na to skúmaním podmienok miestnej príslušnosti správcu dane. Aj keď sa táto otázka javí ako zásadná, najvyšší súd má za to, že skutkové okolnosti prípadu podmieňujú posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti inou skutočnosťou, ktorá je pre prejednávanú vec kľúčová a odsúva ostatné otázky do úzadia. Skutočnosť, že žalobca už daň za totožné nehnuteľnosti a totožné zdaňovacie obdobie uhradil inému správcovi dane (obec N.) ako je správca dane, ktorý žalobcovi daň vyrubil v prejednávanom prípade (mesto Košice), pričom sám sťažovateľ ako správny orgán druhého stupňa vo veci uvádza, že rozhodnutie obce N. pre rok 2011 už nemôže preskúmať ani ho posúdiť ako nulitné, je tou najzásadnejšou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prejednávanej veci. V prípade, že daň je už daňovníkom uhradená a sťažovateľ nepoukázal na žiadne možnosti, ako tento stav zvrátiť, potom je neprípustné, aby za totožný predmet a zdaňovacie obdobie bola daňovníkovi vyrubená ďalšia daň, pokiaľ by takúto situáciu nenastoľoval priamo normatívny predpis. V prejednávanej veci je preto potrebné kategoricky uzavrieť, že napadnutým rozhodnutím sťažovateľa v podstate došlo k duplicitnému zdaneniu žalobcu, čo právna norma nepripúšťa. Najvyšší súd v danom prípade nepovažuje za potrebné ustaľovať, do akej miery žalobca konal účelne a či uhrádzal obci N. daň s vedomím, že táto obec nie je miestne príslušným správcom dane, ako na to poukazuje sťažovateľ. Vzhľadom na skutkový priebeh ohľadne zmeny hranice katastrálneho územia a rozdielnosť právnych názorov na otázku ustálenia skutočného územného obvodu, do ktorého predmetné nehnuteľnosti patrili k 1. januáru 2011, možno sa uspokojiť s konštatovaním, že žalobca nemusel mať jasno v otázke miestnej príslušnosti správcu dane. V jeho prospech však rozhodne svedčí skutočnosť, že podľa údajov katastra k 1. januáru 2011 boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu vedené v katastrálnom území N.. Sťažovateľ vo svojej argumentácii netvrdil, že by bolo výlučnou zodpovednosťou žalobcu ako daňovníka určiť miestne príslušného správcu dane a uhradiť mu daň a že prípadný omyl v tejto otázke je pripisovaný na vrub daňovníka a má za následok povinnosť uhradiť daň okrem nepríslušnému správcovi dane aj miestne príslušnému správcovi dane. Pričom sťažovateľ vytvoril práve takúto situáciu, keďže zaviazal žalobcu opakovane uhradiť daň za totožné nehnuteľnosti, pričom skôr zaplatenú daň a rozhodnutie, ktorým bola vyrubená, ponecháva v platnosti. Je nepopierateľným faktom, že daňové orgány konajú na základe zásady oficiality, a teda aj bez iniciatívy daňovníkov dbajú na dodržiavanie právnych predpisov a správne vyberanie daní. Preto musí najvyšší súd podotknúť, že pokiaľ sťažovateľ svojou argumentáciou naznačuje, že vinou žalobcu, ktorý nepodal riadny ani mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu obce N., došlo k situácii, že sťažovateľ už nemá právne prostriedky na preskúmanie rozhodnutia obce N. (ktoré považuje za vydané miestne nepríslušným správcom dane), táto jeho argumentácia je priamo scestná a bez opory v zákone. Nie je predsa povinnosťou daňovníka, a to ani v prípade, že by bol nespokojný s rozhodnutím správcu dane, podávať proti rozhodnutiu opravné prostriedky. Pokiaľ mal sťažovateľ pod „preskúmaním rozhodnutia v rámci svojich kompetencií“ na mysli preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, či obnovu konania (ako mimoriadne opravné prostriedky), najvyšší súd uvádza, že oba tieto inštitúty sú uplatniteľné aj z úradnej moci správneho orgánu, preto nie je potrebné dávať za vinu daňovníkovi, že ich sťažovateľ nemôže uplatniť. Ako logickejšia sa v kontexte prejednávanej veci javí skôr možnosť, že podnet na preskúmanie rozhodnutia obce N. a posúdenie jeho zákonnosti mohol pre sťažovateľa vzísť napríklad od mesta Košice ako správcu dane (ktoré bolo zainteresované už do konania o zmene hranice katastrálneho územia a možno dôvodne predpokladať, že malo vedomosť o predmetných nehnuteľnostiach a o daňovej povinnosti na nich sa vzťahujúcej).“ 44. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 13.09.2019 sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6S/21/2017. V tomto rozsudku vyslovil právny názor k záväznosti údajov katastra zapísaných ku dňu 01.01.2011 a konštatoval, že správnosť právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu. Uviedol, že: „Pre rozhodovanie oboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené dôkazom opaku. Strata právoplatnosti rozhodnutia správy katastra totiž sama o sebe nemá účinky opačného rozhodnutia.“ Najvyšší súd SR ďalej konštatoval, že: „Pre rozhodnutie vo veci totiž postačuje vyššie poskytnutý výklad, podľa ktorého pre určenie správcu dane a ostatných, pre daňové veci rozhodujúcich skutočností, sú záväzné údaje zapísané v katastri, ak nie je preukázaný opak; v prejednávanej veci nijakým rozhodnutím do dňa 01.01.2011 nebolo meritórne (ani len neprávoplatne) rozhodnuté o tom, že údaje katastra (o identite katastrálneho územia) je nesprávny.“ V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR konštatoval, že: „Žalobca mal právo (a vlastne aj povinnosť) vychádzať pri podávaní daňového priznania zo záväzných údajov katastra, pokiaľ neboli relevantným spôsobom vyvrátené. Za takéto vyvrátenie nepochybne nemožno považovať výzvu na podanie daňového priznania Mestom Košice, v ktorom sa odkazovalo na nález Ústavného súdu SR (kasačný súd poznamenáva, že rovnakú výzvu Mesto Košice adresovalo žalovaného aj vo vzťahu k zdaňovacím obdobiam rokov 2009 a 2010). Nie je namieste ani vyčítať žalobcovi, že nepodal opravný prostriedok proti platobnému výmeru Obce N., pokiaľ bol uzrozumený so svojou daňovou povinnosťou, navyše, pri vynaložení primeranej obozretnosti. Kasačný súd poznamenáva, že nie je možné od daňového subjektu očakávať, že bude osobitne zisťovať ešte aj to, na základe akého právneho titulu, a akým právnym postupom boli do katastra zapísané štandardné údaje o tom, v ktorom katastrálnom území sa nachádza jeho nehnuteľnosť, a prípadne sa potom zaoberať otázkou, aký postup zvolí príslušný katastrálny orgán po strate právoplatnosti tohto titulu.“ 45. Z citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR vyplýva, že žalobná námietka žalobcu týkajúca sa zákonného správcu dane vzhľadom na výklad príslušných ustanovení katastrálneho zákona ohľadom záväznosti údajov katastra, ako aj porušenie zásady zákazu dvojitého zdanenia, je opodstatnená. 46. Žalobca v žalobe ešte namietal použitie nesprávneho procesného predpisu v rozhodovaní žalovaného, a prvostupňového správneho orgánu, súd túto námietku vzhľadom na ustanovenie § 165b ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. nepovažuje za dôvodné. 47. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.10.2019 namietal postup súdu v tom, že pokračuje v prerušenom konaní, hoci Najvyšší súd SR ešte nerozhodol o všetkých veciach uvedených vo výroku uznesenia o prerušení konania. Svoju námietku odôvodnil tým, že podľa skúseností žalovaného senáty Najvyššieho súdu SR nie vždy rozhodujú v obdobných právnych veciach rovnako, a majú odlišné právne názory. Túto námietku súd nepovažoval za opodstatnenú vzhľadom na to, že proti uzneseniu o pokračovaní v konaní nie je prípustná sťažnosť, keďže ide o rozhodnutie o vedení konania. Súd nepovažuje za potrebné vyčkať do rozhodnutí vo všetkých veciach uvedených v uznesení o prerušení konania, vzhľadom na to, že aj v prípade rôznych právnych názorov jednotlivých senátov Najvyššieho súdu SR ako kasačného súdu, je tento súd povinný zjednocovať tieto právne názory, a vydať zjednocujúce stanovisko. 48. Vzhľadom na uvedené súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Mesta Košice podľa § 191 ods.1 písm.c) Správneho súdneho poriadku, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods.6 Správneho súdneho poriadku). 49. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods.1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému. 50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.