Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/47/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200461 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200461.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobkyne: L.. N.. B. R. O., C. XXXX/XX, T., práv. zast.: CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Štefánikova 10, Sobrance, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p. PPZ-HCP-SO1-2018/016082-001 zo dňa 16.02.2018, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného, ako aj Disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 zo dňa 15.12.2017 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) posúdil odvolanie žalobkyne podané proti Disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 zo dňa 15.12.2017 (ďalej len „napadnutý rozkaz“), ktorým bolo príslušníčke Policajného zboru L.. N.. B. O., nar. XX.XX.XXXX, Č. XXX XXX, služobne zaradenej v stálej štátnej službe vo funkcii referent Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „menovaná“) podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov, a na základe zistených skutočností rozhodol podľa ust. § 243 ods. 4 zákona tak, že odvolanie zamietol a napadnutý disciplinárny rozkaz potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný dôvodil, že: „Napadnutým rozkazom bolo menovanej uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov. Dôvodom vydania napadnutého rozkazu bola tá skutočnosť, že menovaná sa v dobe od 08.11.2017 neoboznámila s vykonanou zmenou v pláne služieb a toto oboznámenie nepotvrdila pri prvom nástupe do služby dňa 15.11.2017 po vykonaní zmeny svojim podpisom priamo v pláne na jeho druhej strane. Disciplinárne previnenie bolo zistené priamym nadriadeným T.. T.. T. W., riaditeľom oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď (ďalej len „OHK PZ Podhoroď“) pri kontrole plánu služieb dňa 22.11.2017. Predmetné konanie menovanej bolo jej nadriadeným vyhodnotené ako porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona a taktiež ako porušenie čl. 2 ods. 7 Pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.2/2012, ktorým sa určuje rozsah a vedenie evidenčných pomôcok na oddeleniach hraničnej kontroly Policajného zboru v znení Pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.25/2014 (ďalej len „pokyn UHCP P PZ“). Napadnutý rozkaz bol menovanej vyhlásený v súlade s § 60 ods. 1 zákona dňa 17.12.2018. Proti tomuto rozkazu podala menovaná v zákonnej 8-dňovej lehote odvolanie, ktoré bolo dňa 25.12.2017 doručené riaditeľovi OHK PZ Podhoroď. V úvode odvolania menovaná potvrdzuje, že s napadnutým rozkazom bola oboznámená dňa 17.12.2017. Poukazuje na nesprávnosť napadnutého rozkazu, ktorý vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci rozhodovacím orgánom, na nesprávne zistenia, ku ktorým dospel rozhodovací orgán na základe vykonaných dôkazov a na nezákonnosť napadnutého rozkazu, pričom každý z dôvodov sám o sebe je podľa menovanej dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozkazu. Každý dôvod menovaná podrobne rozobrala v samostatných bodoch. K nesprávnemu posúdeniu veci rozhodovacím orgánom menovaná v odvolaní uvádza, že sa svojím konaním nedopustila žiadneho zavineného porušenia povinností policajta, na základe čoho nemožno konštatovať akékoľvek disciplinárne previnenie menovanej podľa § 52 ods. 1 zákona, že absentuje povinnosť menovanej potvrdiť oboznámenie sa zo zmenou plánu služieb, konštatovanie výrokovej časti napadnutého rozkazu k nesplneniu povinnosti uloženú v čl. 2 ods. 2 (správne má byť ods. 7) pokynu je nepravdivé, nakoľko nemá oporu v znení pokynu UHCP P PZ, rozhodovací orgán zjavne ignoroval, resp. nereflektoval celé ustanovenie čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, predovšetkým ustanovenie 3 a 6 vety a keďže zmena v pláne bola vykonaná z dôvodu poskytnutia služobného voľna menovanej, potvrdenie oboznámenia sa so zmenou v pláne služieb nebolo potrebné potvrdzovať v súlade s ustanovením šiestej vety čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ. Menovaná ďalej namieta, že plán služieb sa nevzťahuje na už vykonané služby policajtov a aj v prípade, že by uvedený záver nebol aplikovaný, v predmetnom prípade menovaná nebola informovaná najneskôr 3 dni pred nástupom do služby čo je v rozpore s ustanovením štvrtej vety čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, preto z uvedených dôvodov nebola menovaná povinná vykonať potvrdenie o oboznámení sa. Ďalej namieta, že sa preukázateľne nemohla dopustiť disciplinárneho previnenia v období špecifikovanom rozhodovacím orgánom, keďže zmena v pláne služieb bola vykonaná neskôr ako dňa 08.11.2017, čo vyplýva z odôvodnenia samotného napadnutého rozkazu, rovnako aj z príkazu vyhotoveného dňa 09.11.2017 č.p. L.-V.-U.-XX/XXX/XXXX. Podľa § 242 ods. 7 zákona po podaní odvolania bol napadnutý rozkaz preskúmaný prvostupňovým orgánom, avšak tento nezistil žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by odvolaniu vyhovel, preto postúpil odvolanie spolu s napadnutým rozkazom a ďalším súvisiacim spisovým materiálom na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. V rámci odvolacieho konania bol posúdený napadnutý rozkaz v celom rozsahu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bol preskúmaný súvisiaci spisový materiál a po zhodnotení dôkazov a okolností prípadu jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo neprospech menovaného) odvolací orgán dospel k nasledovným zisteniam.“ Ďalej žalovaný, citujúc ust. § 50, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 56 ods. 1 a 2 a § 57 zákona č. 73/1998 Z.z., dôvodil: „Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že dňa 22.11.2017 pri kontrole plánu služieb riaditeľ OHK PZ Podhoroď zistil, že menovaná sa v dobe od 08.11.2017 neoboznámila so zmenou v pláne služieb a toto oboznámenie nepotvrdila pri prvom nástupe do služby dňa 15.11.2017 po vykonaní zmeny svojim podpisom priamo v pláne služieb na jeho zadnej strane. Riaditeľ OHK PZ Podhoroď dňa 22.11.2017 prostredníctvom stálej služby, ktorú vykonával L.. Z., zabezpečil oboznámenie sa so zmenou v pláne služieb u menovanej, nakoľko L.. Z. vykonával nočnú stálu službu od 19.30 hod dňa 22.11.2017 do 07.30 hod dňa 23.11.2017 a v uvedených dátumoch vykonávala menovaná nočnú službu v čase od 18.00 hod do 06.00 hod. Pri odovzdávaní stálych služieb dňa 23.11.2017 v kancelárii riaditeľa riaditeľ opätovne zistil, že menovaná zmenu v pláne služieb nepodpísala, pričom podľa úradného záznamu stálej služby L.. Z., ktorý ju so zmenou v pláne služieb oboznamoval, mala uviesť, že žiadnu zmenu nepodpíše s tým, že ak riaditeľ niečo chce, tak sa na ňu má obrátiť počas dennej služby dňa 24.11.2017. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona policajt je povinný plniť si svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Podľa čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ „riaditeľ, prostredníctvom stálej služby zabezpečí oboznámenie sa s plánom služieb všetkými policajtmi tak, aby následne mohol toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne. Každý policajt je povinný pri prvom nástupe do služby po schválení plánu alebo po vykonaní zmeny v pláne oboznámiť sa s plánom alebo vykonanou zmenou, ktorá sa ho týka a toto oboznámenie potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa. S plánom a so zmenou v pláne musí byť policajt oboznámený najneskôr tri dni pred nástupom do služby, to neplatí ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh a v prípade plánu služieb, ktorý je vedený formou elektronickej aplikácie „Plán služieb“. Oboznámenie policajt potvrdí priamo v pláne na jeho druhej strane, alebo v osobitnej prílohe plánu. Oboznámenie musí obsahovať poradové číslo, hodnosť, meno a priezvisko policajta, dátum a podpis oboznámeného. Potvrdiť oboznámenie sa so zmenou v pláne nie je potrebné, ak sa jedná o zmenu z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta. Nadriadený konanie menovanej vyhodnotil ako porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona. Nadriadený dňa 24.11.2017 podľa § 56 ods. 1 zákona oboznámil menovanú registratúrnym záznamom č.p.: L.-V.- U.-XXX/XXXXXX zo dňa 23.11.2017 o začatí disciplinárneho konania a zároveň ju požiadal, aby sa k veci písomne vyjadrila. Z písomného vyjadrenia menovanej vyplýva, že dňa 07.11.2017 v čase o 18.00 hod. nastúpila do plánovanej služby ako člen hliadky. Veliteľom hliadky bol L.. X.. V čase okolo 00.35 hod. dňa 08.11.2017 začala hliadka vykonávať predvedenie štátnych príslušníkov Vietnamu bez cestovných dokladov. Okolo 01.00 hod. spolu s veliteľom hliadky začali vykonávať administratívne úkony podľa pokynov stálej služby a tieto vykonávala aj po uplynutí plánovaného času skončenia služby o 06.00 hod. vyznačenom v pláne služieb. V čase okolo 09.00 hod. po ukončení administratívnych prác o tomto ukončení informovala riaditeľa OHK PZ Podhoroď, pričom sa informovala, či je potrebné zotrvať na útvare a vykonávať ďalšie úkony súvisiace s nedovoleným prekročením vonkajšej hranice, alebo má hliadka službu ukončiť. Riaditeľom OHK PZ Podhoroď jej bolo oznámené, že hliadka má ešte zotrvať na útvare a vykonávať úkony spojené s nedovoleným prekročením vonkajšej hranice, čo aj urobila a službu ukončila o 11.00 hod. o čom svedčí zápis jej odchodu z oddelenia v knihe príchodov a odchodov o 11.05 hod. Najbližšie do služby nastúpila dňa 15.11.2017 v čase o 20.00 hod.. Oboznámila sa so zmenou v pláne služieb zo dňa 08.11.2017, kde bola červenou farbou vyznačená zmena času služby nad rámec plánovaného času služby od 06.00 hod. do 09.00 hod.. Zmenu svojím podpisom nepotvrdila z dôvodu, že sa nezhodovala so skutočným časom ukončenia jej služby dňa 08.11.2017 a to o 11.00 hod., čo chcela prekonzultovať s riaditeľom OHK PZ Podhoroď. Dňa 22.11.2017 bola stálou službou vyzvaná k podpísaniu zmeny zo dňa 08.11.2017 v pláne služieb, čo odmietla z dôvodu, že do tohto času s riaditeľom OHK PZ Podhoroď túto nezrovnalosť neprekonzultovala osobne. Pri odchode z oddelenia stálej službe povedala, že ak by sa riaditeľ informoval, či zmenu v pláne služieb podpísala, nech mu odovzdá informáciu, že dňa 24.11.2017 má plánovanú službu v čase od 08.00 hod. do 20.00 hod. a že sa chce najprv osobne informovať, prečo došlo k zmene času skutočného trvania služby. Dňa 24.11.2017 pri príchode na OHK PZ Podhoroď sa musela spolu so stálou službou dostaviť k riaditeľovi OHK PZ Podhoroď, kde už nemala možnosť uvedenú nezrovnalosť prekonzultovať, keďže jej bolo riaditeľom OHK PZ Podhoroď ihneď oznámené, že voči nej začína disciplinárne konanie, ku ktorému sa mala vyjadriť do 08.00 hod. dňa 06.12.2017. Menovaná vo svojom vyjadrení ďalej uviedla, neporušila čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, nakoľko sa v citovanom článku neuvádza konkrétna lehota na podpísanie zmeny v pláne služieb, ktorá bola vykonaná po výkone služby. Menovaná má za to, že citovaný článok sa týka zmeny v pláne služieb pred nástupom do služby a v jej prípade došlo k zmene v pláne služieb nie pred nástupom do služby, ale po vykonaní služby. S uvedenou zmenou v pláne služieb zo dňa 08.11.2017, ktorá sa nezhoduje so skutočným časom jej vykonanej služby menovaná nebola riadne oboznámená, t.j. nebola oboznámená s dôvodom skrátenia jej služby a preto jej konaním nedošlo k porušeniu § 48 ods. 3 písm. a) zákona. V závere menovaná žiada o riadne oboznámenie s dôvodom skrátenia jej vykonanej služby a prehodnotenie dôvodu začatia disciplinárneho konania. Predložený spisový materiál obsahuje: - Úradný záznam riaditeľa OHK PZ Podhoroď T.. T.. T. W. zo dňa 23.11.2017 z ktorého vyplýva, že dňa 22.11.2017 zistil pri kontrole nepodpísanie zmeny v pláne služieb menovanou, pričom menovaná odslúžila od 08.11.2017 do 22.11.2017 vo výkone služby tri služby. Z uvedeného dôvodu kontaktoval stálu službu L.. T. Z., ktorý s menovanou slúžil v nočnej zmene zo dňa 22.11.2017 na deň 23.11.2017, aby menovanú na tento nedostatok upozornil. Pri odovzdávaní stálej služby dňa 23.11.2017 v čase okolo 07.25 hod. zistil, že menovaná opätovne nepotvrdila svojim podpisom zmenu v pláne služieb. Na otázku na L.. Z., prečo k tomu nedošlo, mu L.. Z. uviedol, že menovanú na nedostatok upozornil, no menovaná uviedla, že žiadnu zmenu nepodpíše s tým, že ak riaditeľ niečo chce, tak sa na ňu má obrátiť počas dennej služby dňa 24.11.2017. - Úradný záznam L.. T. Z. zo dňa 26.11.2017 vykonávajúceho stálu službu zo dňa 22.11.2017 na deň 23.11.2017 na OHK PZ Podhoroď, z ktorého vyplýva, že na základe upozornenia riaditeľa OHK PZ Podhoroď T.. T.. T. W. upovedomil menovanú, ktorá slúžila v nočnej zmene zo dňa 22.11.2017 na deň 23.11.2017, na nepodpísanie zmeny v službe zo dňa 08.11.2017. Menovaná ani po upozornení, predmetnú zmenu v pláne služieb nepotvrdila svojim podpisom na zadnej strane plánu, ale uviedla, že žiadnu zmenu nepodpíše s tým, že ak riaditeľ niečo chce, tak sa na ňu má obrátiť počas dennej služby dňa 24.11.2017. Pri odovzdávaní stálej služby dňa 23.11.2017 v čase okolo 07.25 hod. o odmietnutí menovanej podpísať zmenu v pláne služieb informoval riaditeľa OHK PZ Podhoroď. - Fotokópiu príkazu na vykonanie práce nad základný čas služby v týždni na deň 08.11.2017 pre 7 policajtov, na ktorom je určený nadčas menovanej od 06.00 hod. do 09.00 hod.. - Úradný záznam zástupcu riaditeľa OHK PZ Podhoroď B.. N.. T. Y. zo dňa 06.12.2017, z ktorého vyplýva, že dňa 08.11.2017 v čase cca 07.00 hod. do kancelárie riaditeľa OHK PZ Podhoroď vstúpila menovaná, ktorá sa riaditeľa OHK PZ Podhoroď v jeho prítomnosti a v prítomnosti zástupcu riaditeľa pre výkon služby OHK PZ Podhoroď opýtala, čo má robiť, pretože jej služba skončila v čase 06.00 hod. dňa 08.11.2017 a čaká na B.. L., ktorý zadáva osoby do IS MIGRA a ona s ním prišla do práce autom. Nato jej riaditeľ OHK PZ Podhoroď ústne prikázal, že má isť kúpiť stravu predvedeným osobám a inú úlohu jej nedal. Menovaná kývla hlavou na znak súhlasu a opustila kanceláriu. O splnení úlohy informovaný od menovanej nebol a žiadne iné úlohy jej nezadal. - Úradný záznam zástupcu riaditeľa pre výkon služby OHK PZ Podhoroď B.. Y.. T. P. zo dňa 06.12.2017, z ktorého vyplýva, že dňa 08.11.2017 v čase okolo 06.50 hod. sa dostavil na OHK PZ Podhoroď, kde pri dverách stálej služby stála menovaná, ktorá sa ho opýtala, že čo má robiť, že spolu s L.. X. čakajú na B.. L., ktorý vkladá osoby do IS MIGRA. Nakoľko nemal úplný prehľad o dianí na útvare a riešil veci na vonkajšej hranici a s ukrajinskou stranou, tak ju poslal za riaditeľom OHK PZ Podhoroď. Dňa 08.11.2017 v čase okolo 07.00 hod. do kancelárie riaditeľa OHK PZ Podhoroď vstúpila menovaná, ktorá sa riaditeľa OHK PZ Podhoroď v jeho prítomnosti a v prítomnosti zástupcu riaditeľa OHK PZ Podhoroď opýtala, čo má robiť, pretože jej služba skončila v čase 06.00 hod. dňa 08.11.2017 a čaká na B.. L., ktorý zadáva osoby do IS MIGRA a ona s ním prišla do práce autom. Nato jej riaditeľ OHK PZ Podhoroď ústne prikázal, že má isť kúpiť stravu predvedeným osobám a inú úlohu jej nedal. Následne sa menovaná otočila a bez ďalších otázok opustila kanceláriu. O splnení úlohy zo strany menovanej informovaný nebol a žiadne úlohy jej v ten deň nezadával. - Úradný záznam riaditeľa OHK PZ Podhoroď T.. T.. T. W. zo dňa 12.12.2017, z ktorého vyplýva, že dňa 08.11.2017 v čase okolo 07.00 hod sa do jeho kancelárie dostavila menovaná s otázkou čo má robiť, pretože skončila službu o 06.00 hod. a spolu s L.. X. čakajú na B.. L., s ktorým prišli do práce na jednom motorovom vozidle. Za prítomnosti oboch zástupcov jej ústne formou príkazu zadal úlohu - nakúpiť stravu pre predvedených migrantov, čo menovaná vzala na vedomie a z kancelárie odišla. Žiadna iná úloha jej zadaná nebola. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že v rámci disciplinárneho konania podkladom pre uloženie disciplinárneho opatrenia boli najmä nasledovné skutočnosti: - plán služieb policajtov OHK PZ Podhoroď s chýbajúcim podpisom menovanej na zadnej strane plánu služieb pri zmene jej služby dňa 08.11.2017 v kolónke „podpis oboznámeného“, - prezenčná listina z oboznámenia sa s pokynom UHCP P PZ podpísaná menovanou, - úradný záznam L.. T. Z. zaevidovaný pod č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX a č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX- XXX, - príkaz na vykonanie práce nad základný čas služby v týždni zaevidovaný pod č. L.-V.- U.-XXXX/ XXXXXX-XXX, - úradný záznam zástupcu riaditeľa OHK PZ Podhoroď B.. N.. T. Y. zaevidovaný pod č. L.-V.-U.-XXXX/ XXXXXX-XXX, - úradný záznam zástupcu riaditeľa pre výkon služby OHK PZ Podhoroď B.. Y.. T. P. zaevidovaný pod č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX, - úradné záznamy riaditeľa OHK PZ Podhoroď T.. T.. T. W. zaevidované pod č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX- XXX a č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX, z ktorých vyplynul záver uvedený v napadnutom rozkaze, že menovaná nepodpísala prezenčnú listinu k oboznámeniu sa so zmenou v pláne služieb zo dňa 08.11.2017 po nástupe do služby dňa 15.11.2017 a ani po upozornení stálou službou slúžiacou zo dňa 22.11.2017 na deň 23.11.2017. Vyhodnotením zhromaždených dôkazov v disciplinárnom konaní dospel priamy nadriadený k záveru, že skutočný stav veci bol objektívne zistený a menovanej bolo zavinené porušenie služobných povinností, zakladajúce dôvod uloženia disciplinárneho opatrenia, ktorým je postup menovanej v rozpore s čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, teda nepodpísanie zmeny v pláne služieb za deň 08.11.2017, spoľahlivo preukázané, za čo jej bolo riaditeľom OHK PZ Podhoroď uložené disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov. Postúpený spisový materiál obsahuje aj sprievodný list k postúpenému spisovému materiálu, žiadosť o vyjadrenie k porušeniu základných povinností adresovanú menovanej, fotokópiu časti plánu služieb na mesiac november 2017 policajtov OHK PZ Podhoroď, kde sa nachádza menovaná, fotokópiu pokynu UHCP P PZ, fotokópiu prezenčnej listiny z oboznámenia s pokynom UHCP P PZ, oznámenie o administratívnej chybe v žiadosti o vyjadrenie k porušeniu základných povinností menovanou, vyjadrenie menovanej k porušeniu základných povinností, žiadosť o vyjadrenie k disciplinárnemu konaniu menovanej adresovanú T.. Y.. T. P. a B.. N.. T. Y., fotokópiu Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených, fotokópiu úradného záznamu L.. L. L. k poskytnutiu stravy pre migrantov spolu s pokladničným bločkom, úradný záznam L.. Z. zo dňa 12.12.2017, záznam o oboznámení menovanej so spisovým materiálom zo dňa 12.12.2017 a dňa 13.12.2017, napadnutý rozkaz, odvolanie menovanej a upovedomenie splnomocnenca o predložení veci odvolaciemu orgán. Podľa § 243 ods. 3 zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. V priebehu odvolacieho konania bolo zabezpečené - vyjadrenie riaditeľa OHK PZ Podhoroď, z ktorého vyplýva, že menovaná dňa 11.09.2017 vykonávala prácu nad základný čas služby v týždni a zmenu v pláne služieb potvrdila svojím podpisom. Zmena v pláne služieb za deň 08.11.2017 u menovanej bola vykonaná 09.11.2017, kedy bol spracovaný príkaz na nadčas č.p. L.-V.-U.-XX-XXX/XXXX. Menovaná zmenu v pláne služieb vedenom v informačnom systéme SAP, ktorá bola vykonaná dňa 10.11.2017, potvrdila elektronickým podpisom (SAPPINom) dňa 02.12.2017. - Výstup z informačného systému SAP preukazujúceho potvrdenie elektronickým podpisom (SAPPINom) menovanou dňa 02.12.2017 zmeny zo dňa 08.11.2017, - Príkaz na vykonanie práce nad základný čas služby na deň 10.09.2017 a deň 11.09.2017. - Vyjadrenie zástupcu riaditeľa OHK PZ Podhoroď T.. Y.. T., z ktorého vyplýva, že všetky skutočnosti sa odohrali tak, ako to uviedol v úradnom zázname zo dňa 06.12.2017. Po príchode na OHK PZ v čase okolo 06.50 hod. dňa 08.11.2017 najprv informoval svojho riaditeľa o situácií na vonkajšej hranici a prejednávaných skutočnostiach s ukrajinskou stranou, pričom zápis do knihy príchodov a odchodov vykonal až potom. - Úradný záznam L.. I. X., z ktorého vyplýva, že dňa 07.11.2017 a dňa 08.11.2017 na svojom súkromnom osobnom motorovom vozidle cestoval do a zo zamestnania spolu s B.. T. L. a menovanou. Dňa 08.11.2017 v čase okolo cca 08.00 hod. im bola ako hliadke, ktorú vykonával s menovanou, uložená úloha zabezpečenia stravy pre migrantov, no z dôvodu zmeny bola stravu pre migrantov zakúpiť iná hliadka. K času, kedy menovaná bola dňa 08.11.2017 za riaditeľom OHK PZ Podhoroď uviedol, že si presný čas nepamätá, mohlo to byť okolo cca 08.00 hod. - Úradný záznam L.. X.. O. P. vykonávajúceho stálu službu dňa 08.11.2017 v dobe od 07.30 hod. do 19.30 hod., z ktorého nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti k meritu veci. - Úradný záznam B.. T. L., z ktorého vyplýva, že dňa 07.11.2017 a dňa 08.11.2017 na súkromnom osobnom motorovom vozidle L.. I. X. cestoval do a zo zamestnania spolu s ním a menovanou. - Úradný záznam L.. T. Z. vykonávajúceho stálu službu do 07.30 hod. dňa 08.11.2017, z ktorého nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti k meritu veci. - Fotokópiu napadnutého rozkazu preukazujúceho oboznámenie menovanej s napadnutým rozkazom. - Fotokópiu rozkazu riaditeľa riaditeľstva č. XX/XXXX o vyslaní menovanej na služobnú cestu s podpisom menovanej preukazujúcim jej oboznámenie s predmetným rozkazom - Vyjadrenie oddelenia správy technického dozoru vonkajšej hranice, z ktorého vyplýva, že záznam z kamerového systému na OHK PZ Podhoroď zo dňa 08.11.2017 už neexistuje. Z čl. 2 pokynu UHCP P PZ vyplýva, že plán služieb policajtov sa spracováva za účelom prehľadného plánovania a organizovania výkonu služby. Plán služieb je uložený v miestnosti stálej služby na mieste prístupnom každému policajtovi. Základná osnova plánu sa spracováva orientačne na celý kalendárny mesiac. Konkretizuje sa najmenej na 14 dní. Plánované služby sa v pláne vyznačujú v hornom riadku rubriky policajta, spodný riadok slúži na vyznačenie zmien. V rubrike „poznámka” sa vyznačuje celkový čas služby, ktorý má policajt v danom mesiaci odslúžiť, skutočný čas, ktorý policajt odslúžil a rozdiel medzi plánovaným a skutočným časom služby v mesiaci. Tieto údaje vyplňuje spracovateľ na konci mesiaca. Z vyššie uvedeného vyplýva, že plán služieb slúži na plánovanie služieb vopred, avšak zároveň aj na zaznamenanie skutočne odslúženého času u policajtov. Čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ znie „Riaditeľ, prostredníctvom stálej služby zabezpečí oboznámenie sa s plánom všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne. Každý policajt je povinný pri prvom nástupe do služby po schválení plánu alebo po vykonaní zmeny v pláne oboznámiť sa s plánom alebo s vykonanou zmenou, ktorá sa ho týka a toto oboznámenie potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa. S plánom a so zmenou v pláne musí byť policajt oboznámený najneskôr 3 dni pred nástupom do služby, to neplatí, ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh a v prípade plánu služieb, ktorý je vedený formou elektronickej aplikácie „Plán služieb“. Oboznámenie policajt potvrdí priamo v pláne na jeho druhej strane, alebo v osobitnej prílohe plánu. Oboznámenie musí obsahovať poradové číslo, hodnosť, meno a priezvisko policajta, dátum oboznámenia a podpis oboznámeného. Potvrdiť oboznámenie sa so zmenou v pláne nie je potrebné, ak sa jedná o zmenu z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta.“ Aplikované na prípad menovanej - riaditeľ OHK PZ Podhoroď prostredníctvom stálej služby zabezpečil 3 dni pred začiatkom mesiaca november 2017 oboznámenie menovanej s jej plánovanými službami. V prípade zmeny v plánovaných budúcich službách menovanej je povinný ju oboznámiť so zmenou v jej službách 3 dni pred nástupom do služby, čo neplatí, ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh. Keďže pokyn UHCP P PZ nešpecifikuje zmeny v budúcich službách, resp. zmeny vykonané, pretože si to vyžadovalo plnenie neodkladných úloh (zadržanie migrantov z dňa 07.11.2017 na deň 08.11.2017 nie je činnosť, ktorá sa dá naplánovať vopred, preto nemusí byť naplnená podmienka oboznámenia so zmenou 3 dni vopred) vzťahuje sa na všetky zmeny vykonané v pláne služieb. Menovaná v zmysle tretej vety čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ bola povinná pri prvom nástupe do služby po vykonaní zmeny, čo bolo dňa 15.11.2017, oboznámenie so zmenou za deň 08.11.2017 potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa (analogicky by to bolo v prípade vykonania zmeny v jej budúcich službách). Potvrdenie oboznámenia sa so zmenou v pláne nie je potrebné, ak sa jedná o zmenu z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta. Keďže na menovanú sa nevzťahovala ani jedna z uvedených možností, bola povinná sa so zmenou v pláne služieb oboznámiť. Menovaná vykonávala prácu nad základný čas služby, nečerpala dovolenku, nečerpala náhradné voľno, nebola práceneschopná. Služobné voľno a dôvody jeho udelenia striktne ustanovuje § 79 až 83 zákona. Pojem náhradné voľno nie je totožný s pojmom služobné voľno. Menovaná by sa nemusela oboznamovať so zmenou vo svojom pláne služieb či už budúcou, alebo minulou v prípade čerpania dovolenky, práceneschopnosti a poskytnutia služobného voľna podľa § 80 až § 83 zákona. Termín „pri prvom nástupe do služby“ časovo presne konkretizuje dobu pre splnenie povinnosti uloženej pokynom UHCP P PZ zo strany každého policajta k oboznamovaniu sa s plánom služieb a so zmenami v pláne služieb, aby bola vylúčená neurčitosť a časová neohraničenosť pre splnenie uvedenej povinnosti policajtmi. Takýmto časovým ohraničením splnenia úlohy podriadenými policajtmi je zároveň pre riaditeľa dosiahnutá možnosť nielen zabezpečiť v primeranej lehote oboznámenie podriadených policajtov, ale ho aj zo strany riaditeľa vedieť hodnoverne preukázať. Odvolací orgán sa stotožňuje s názorom prvostupňového orgánu k porušeniu čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ zo strany menovanej. Samotná podstata skutku, za ktorý bolo menovanej uložené disciplinárne opatrenie, jednoznačne spočíva v úmyselnom nepodpísaní zmeny služby za deň 08.11.2017 v pláne služieb menovanou. Hľadanie iného ponímania, resp. významu ods. 7 čl. 2 pokynu UHCP P PZ je v danom prípade zo strany menovanej zarážajúce v kontexte s oboznamovaním sa so zmenami v pláne služieb a potvrdzovaním tohto oboznámenia sa menovanou v minulom období rovnako, ako to bolo a je realizované všetkými ostatnými policajtmi slúžiacimi nielen na príslušnom oddelení, ale na všetkých základných útvaroch v pôsobnosti riaditeľstva. Menovaná bola s pokynom UHCP P PZ naposledy oboznámená dňa 15.05.2017. V zmysle pokynu bola povinná pri prvom nástupe do služby po vykonaní zmeny v pláne za deň 08.11.2017 oboznámiť sa s vykonanou zmenou a toto oboznámenie potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa. Podľa ods. 1 čl. 11 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie 17/2008“) službu nad základný čas služby v týždni v dôležitom záujme štátnej služby možno prikázať na a) plnenie neplánovanej úlohy, b) zvýšenie rozsahu úlohy, c) skrátenie termínu plnenia úlohy, d) zabezpečenie plnenia úloh pri zníženom počte policajtov z dôvodu ich neprítomnosti v službe alebo neobsadených funkčných miest, e) plnenie neodkladných úloh súvisiacich s operatívno-pátracou činnosťou, ak plnenie úloh Policajného zboru nie je možné zabezpečiť inak. Podľa ods. 2 čl. 11 nariadenia 17/2008 prikázať službu nad základný čas služby v týždni a nariadiť služobnú pohotovosť môže nadriadený. V čase jeho neprítomnosti môže prikázať službu nad základný čas služby v týždni a nariadiť služobnú pohotovosť jeho zástupca. Nadriadený môže na ním riadenom útvare písomne splnomocniť ďalších nižších nadriadených na prikazovanie služby nad základný čas služby v týždni a služobnej pohotovosti. Riaditeľ OHK PZ Podhoroď prikázal menovanej v súvislosti so zadržaním nelegálnych migrantov a dokumentovaním prípadu nedovoleného prekročenia vonkajšej hranice vykonanie práce nad základný čas služby, v súlade s internými predpismi spracoval príkaz na vykonanie práce nad základný čas služby v týždni na deň 08.11.2017 a predložil ho na schválenie riaditeľovi Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „riaditeľstvo“) ako príslušnému nadriadenému na schválenie. Menovaná príkaz potvrdila pri svojom mene vlastnoručným podpisom, čím súhlasila s poskytnutím náhradného voľna za odslúžené hodiny nad základný čas služby. Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že služba menovanej skončila dňa 08.11.2017 o 06.00 hod. a akákoľvek doba pokračovania služby oproti plánu služieb je posudzovaná ako vykonávanie práce nad základný čas služby a je podmienená príkazom oprávneného nadriadeného, v danom prípade riaditeľa riaditeľstva, a nezávisí od odchodu policajta z pracoviska zaznamenaného v knihe príchodov a odchodov. Akékoľvek predĺženie výkonu služby je závislé od rozhodnutia nadriadeného a nie od vlastného rozhodnutia policajta. Menovaná mala prikázaný výkon služby nad základný čas služby od 06.00 hod. do 09.00 hod. dňa 08.11.2017. Ďalšie zotrvanie policajta na pracovisku bez príkazu nadriadeného je len rozhodnutím policajta v čase jeho osobného voľna. Dňa 22.11.2017 po kontrole plánu služieb riaditeľ OHK PZ Podhoroď zistil neoboznámenie sa so zmenou v pláne služieb dňa 08.11.2017 menovanou, preto vydal pokyn stálej službe zabezpečiť oboznámenie menovanej so zmenou v priebehu jej nočnej služby. Dňa 23.11.2017 pri odovzdávaní stálej služby na konci zmeny L.. Z. sa dozvedel dôvod opätovného neoboznámenia sa zo zmenou zo strany menovanej, vyhodnotil ho ako porušenie služobnej disciplíny a dňa 23.11.2017 začal voči menovanej disciplinárne konanie vyhotovením žiadosti o vyjadrenie č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX, s ktorým oboznámil menovanú dňa 24.11.2017. Po začatí disciplinárneho konania začal riaditeľ OHK PZ Podhoroď zabezpečovať dôkazy na zistenie skutočného stavu veci. Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že riaditeľovi OHK PZ Podhoroď bola pokynom UHCP P PZ uložená úloha zabezpečiť prostredníctvom stálej služby oboznámenie sa s plánom služieb a so zmenami v pláne služieb všetkými policajtmi tak, aby následne mohol toto oboznámenie preukázať. Ak menovaná namieta, že vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 06.12.2017 uviedla, že žiada o riadne oboznámenie sa s dôvodom skrátenia vykonanej služby a prehodnotenie dôvodu začatia disciplinárneho konania, je potrebné k tomu uviesť, že tak spravila až ex post, po konaní v rozpore s pokynom UHCP P PZ, v rozpore s upozornením stálej služby a až po začatí disciplinárneho konania po vedomom spáchaní disciplinárneho previnenia menovanou. Prvostupňový orgán na zabezpečenie preukázania oboznámení policajtov s plánom služieb a so zmenami v pláne služieb po zistení nedostatku u menovanej túto v dobrej viere na nedostatok upozornil nad rámec, keďže menovanej túto povinnosť ukladá pokyn UHCP P PZ. Všetky ostatné v odvolaní uplatnené námietky, úvahy a tvrdenia menovanej možno označiť vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozkazu za nedôvodné, ktoré nič nemenia na podstate skutku, ktorým bolo vedome neoboznámenie sa predpísaným spôsobom, teda podpisom priamo v pláne služieb na jeho zadnej strane, so zmenou služby zo dňa 08.11.2017. Menovaná svojím konaním porušila základné povinnosti policajta v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona, pretože nepostupovala podľa čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona. V tejto súvislosti odvolací orgán zastáva názor, že v odôvodnení rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď ich účastník konania vníma ako relevantné. Odvolací orgán je však povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Napadnutý rozkaz bol v rámci odvolacieho konania posúdený nezávisle po skutkovej i právnej stránke a v súlade s požiadavkou zákonnosti a materiálnej pravdy pri rešpektovaní všetkých procesných zásad. Menovanej bola pred vydaním rozhodnutia daná možnosť oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a vyjadriť sa k podkladu tohto rozhodnutia. Menovaná túto možnosť využila, vo svojom písomnom vyjadrení zhodnotila dôkazy doplnené v odvolacom konaní, nenavrhla ich ďalšie doplnenie a v závere vyjadrenia požiadala odvolací orgán o vydanie rozhodnutia, ktorým bude napadnutý rozkaz zrušený. Preskúmaním predmetnej veci v rámci odvolacieho konania nebolo zistené porušenie právnych predpisov, napadnutý rozkaz bol vydaný na základe objektívne zisteného skutočného stavu veci za súčasného dodržania príslušných ustanovení zákona. V odvolacom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie. Podané odvolanie treba považovať za neodôvodnené. V dôsledku uvedených skutočností bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyni dňa 22.02.2018 (pondelok). 2. Včas podanou žalobou zo dňa 20.04.2018, elektronicky doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2018, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví, resp. v bode 1 tohto rozsudku. Vo svojej žalobe po popísaní priebehu administratívneho konania argumentovala nasledovne: „4.1. Dňa 15.12.2018 prvostupňový orgán, T.. T.. T.Š. W., riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „Prvostupňový orgán“), vydal Disciplinárny rozkaz č. 2, ktorým Žalobkyni uložil disciplinárne opatrenie o znížení služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov (ďalej len „Rozhodnutie Prvostupňového orgánu“). 4.2. Dňa 25.12.2017 Žalobkyňa ako odvolateľka podala proti Rozhodnutiu Prvostupňového orgánu svoje písomné podanie „Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia“ (ďalej len „Odvolanie“). 4.3. Dňa 02.01.2018 bola právnemu zástupcovi Žalobkyne doručená listina vyhotovená Prvostupňovým orgánom „Vec: L.. N.. O., predloženie veci odvolaciemu orgánu - upovedomenie“ zo dňa 27.12.2017 (ďalej len „Upovedomenie Prvostupňového orgánu“). Upovedomením Prvostupňového orgánu bol právny zástupca informovaný, že z dôvodu nestotožnenia sa s Odvolaním bola vec predložená Odvolaciemu orgánu. 4.4. Dňa 26.01.2018 bola Žalobkyni ako odvolateľke doručená doporučená zásielka - „Odvolanie proti Disciplinárnemu rozkazu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance č. 2/2017, oboznámenie so spisovým materiálom - Oznámenie“, č. L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX, zo dňa 23.01.2018 (ďalej len „Oznámenie Odvolacieho orgánu“). Oznámením bol právny zástupca informovaný o možnosti nahliadnuť do spisu v špecifikovanej dobe a o možnosti vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia sústredenom v spise. 4.5. Dňa 31.01.2018 Žalobkyňa ako odvolateľka podala písomné „Vyjadrenie na výzvu odvolacieho orgánu“, ktorým sa vyjadrila k procesným otázkam veci a vybraným podkladom sústredeným v spise (ďalej len „Vyjadrenie Žalobkyne“). 4.6. Dňa 16.02.2018 L.. N.. O. R., riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ďalej len „Odvolací orgán“), vydal Rozhodnutie Č.p. PPZ-HCP-S01-2018/016082-001, ktorým Odvolanie Žalobkyne zamietol a Rozhodnutie Prvostupňového orgánu potvrdil (ďalej len „Rozhodnutie Odvolacieho orgánu“). 4.7. Vzhľadom na skutočnosť, že Odvolací orgán sa stotožnil s Rozhodnutím Prvostupňového orgánu v plnom rozsahu, Žalobkyňa týmto v záujme zachovania stručnosti poukazuje na všetky argumenty, obsiahnuté v Odvolaní (-> Dôkaz č. 2) a Vyjadrení Žalobkyne (-> Dôkaz č. 5). Argumentácia obsiahnutá v Odvolaní ako aj Vyjadrení Žalobkyne totiž v plnej miere preukazuje aj nesprávnosť a nezákonnosť Rozhodnutia Odvolacieho orgánu. 4.8. Žalobkyňa týmto uvádza svoje nasledovné vyjadrenia k parciálnym výrokom Odvolacieho orgánu obsiahnutým v Rozhodnutí Odvolacieho orgánu: 4.8.1. K listinnému dôkazu „PRÍKAZ na vykonanie práce nad základný čas služby“, Č.p.: L.-V.- U.-XX- XXX/XXXX, Odvolací orgán konštatoval, že „v rámci disciplinárneho konania bol jedným z podkladov aj „PRÍKAZ na vykonanie práce nad základný čas služby“, Č.p.: L.-V.-U.-XX-XXX/XXXX - ďalej len PRÍKAZ (-> str. 5 druhý odsek Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). Aj z tejto listiny Odvolací orgán vyvodil záver, že „...menovaná nepodpísala prezenčnú listinu k oboznámeniu sa so zmenou v pláne služieb zo dňa 08.11.2017 a po nástupe do služby dňa 15.11.2017 a ani po upozornení stálou službou slúžiacou zo dňa 22.11.2017 na deň 23.11.2017“ (-> str. 5 druhý odsek Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). Takéto vyjadrenie Odvolacieho orgánu je nesprávne, nepravdivé, nelogické a nemá oporu v skutkovom stave. Priebeh skutkových udalostí bol v skutočnosti veľmi jednoduchý, a to nasledovne: 4.8.1.1. Dňa 07.11.2017 a 08.11.2017 Žalobkyňa vykonávala službu, ktorej trvanie bolo dlhšie než predpokladané, a to z dôvodu zadržania väčšieho počtu migrantov. 4.8.1.2. Dňa 09.11.2017 Prvostupňový orgán vyhotovil PRÍKAZ, ktorým Žalobkyni nariadil výkon služby nadčas na deň 08.11.2017. 4.8.1.3. Dňa 15.11.2017 a 16.11.2017 Žalobkyňa nastúpila do ďalšej najbližšej služby, kde bola stálou službou vyzvaná, aby v Pláne služieb podpísala zmenu v rozsahu trvania jej služby zo dňa 08.11.2017, ktorú vykonal Prvostupňový orgán. Žalobkyňa na znak svojho nesúhlasu zmenu v Pláne služieb nepodpísala. 4.8.1.4. Žalobkyni nikdy nebola poskytnutá možnosť prekonzultovať otázku evidovaného rozsahu trvania služby zo dňa 08.11.2017, resp. slobodne vyjadriť svoj nesúhlas so stanovením rozsahu tejto služby. Žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že PRÍKAZ zo dňa 09.11.2017, nariaďuje vykonanie práce na deň 08.11.2017 a teda spätne, do minulosti. Predmetný PRÍKAZ bol navyše vyhotovovaný oveľa neskôr, ako dňa 09.11.2017. PRÍKAZ je preto nejasný, zmätočný a nespôsobilý byť podkladom rozhodovania Odvolacieho orgánu. PRÍKAZ tak exemplárne preukazuje nesprávnosť posudzovania prípadu Prvostupňovým orgánom a Odvolacím orgánom. Ak má byť PRÍKAZ napriek uvedenému braný do úvahy, tak je potrebné ho posudzovať v prospech Žalobkyne, nakoľko je na ňom obsiahnutý podpis Žalobkyne, potvrdzujúci súhlas s rozsahom nariadenej práce nadčas. Uvedené konštatoval aj samotný Prvostupňový orgán (-> str. 4 druhý odsek Rozhodnutia Prvostupňového orgánu) hoci v protiklade s uloženou sankciou. 4.8.2. K Plánu služieb, Odvolací orgán v Rozhodnutí Odvolacieho orgánu konštatoval úlohu a základné náležitosti Plánu služieb v zmysle Čl. 2 Pokynu riaditeľa UHCP P PZ č. 2/2012 (ďalej len „Pokyn“) a zároveň uviedol čiastočnú citáciu Čl. 2 ods. 5 predposledná a posledná veta a čl. 2 ods. 7 Pokynu. Zo znenia ustanovení čl. 2 Pokynu Odvolací orgán vyvodil záver, že „keďže Pokyn UHCP P PZ nešpecifikuje zmeny v budúcich službách, resp. zmeny vykonané, pretože si to vyžadovalo plnenie neodkladných úloh... vzťahuje sa na všetky zmeny vykonané v pláne služieb“ (- > str. 7 tretí odsek Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). Uvedené vyjadrenie Odvolacieho orgánu je nesprávne, nakoľko je preukázateľne v rozpore s ustanovením Čl. 2 Pokynu. Odvolací orgán citoval predposlednú a poslednú vetu Čl. 2 ods. 5 Pokynu, ktoré znejú: „V rubrike „poznámka“ sa vyznačuje celkový čas služby, ktorý má policajt v danom mesiaci odslúžiť, skutočný čas, ktorý policajt odslúžil a rozdiel medzi plánovaným a skutočným časom služby v mesiaci. Tieto údaje vyplňuje spracovateľ na konci mesiaca.“ Odvolací orgán zjavne zakladá svoje rozhodnutie na doslovnom výklade ustanovenia Čl. 2 ods. 7 Pokynu, bez ohľadu na úlohy Plánu služieb. Napriek tejto rigidnosti však Odvolací orgán zjavne opomenul vziať do úvahy poslednú, dokonca ním citovanú vetu ustanovenia čl. 2 ods. 5 Pokynu, z ktorej vyplývajúc nasledovné konzekvencie: 4.8.2.1. Vyplňovanie už odslúženého času v Pláne služieb nepredstavuje „zmenu v pláne služieb“. Keďže ustanovenia čl. 2 ods. 5 Pokynu výslovne uvádza, že skutočne odslúžený čas a rozdiel medzi plánovaným a skutočným časom policajta sa v Pláne služieb vyplňuje na konci mesiaca. Pokiaľ je zavedenou praxou Prvostupňového orgánu stotožňovanie údajov skutočného odslúženého času so zmenami v pláne, tak takáto prax je v rozpore s ním vydaným Pokynom. Navyše, skutočne odslúžený čas a rozdiel medzi plánovaným a skutočným časom policajta je uvádzaný v rubrike „Poznámka“ z čoho je tiež zrejmé, že nepredstavuje zmenu Plánu služieb. 4.8.2.2. Vyplňovanie už odslúženého času v Pláne služieb má výlučne evidenčný charakter. Nie je teda správny názor Prvostupňového orgánu a Odvolacieho orgánu, že stanovovanie času už odslúženej služby je autoritatívne vynútiteľné Prvostupňovým orgánom, pod hrozbou uloženia disciplinárneho opatrenia a bez možnosti akéhokoľvek prediskutovania s dotknutým policajtom. Žalobkyňa si plne uvedomuje a rešpektuje zásady subordinácie a služobnej disciplíny a tieto vždy dodržuje, čo preukazuje absencia akýchkoľvek disciplinárnych opatrení počas celého doterajšieho výkonu služby. Avšak v právnom štáte otázka evidencie už odslúženého času Žalobkyne rozhodne nemá žiaden súvis s uvedenou zásadou, so zásadou služobnej disciplíny a nepatrí do výlučnej autoritatívnej právomoci nadriadeného orgánu. 4.8.2.3. Keďže evidovanie skutočného času, ktorý policajt odslúžil nepredstavuje „zmenu v pláne služieb“, Žalobkyňa nebola povinná potvrdzovať podpisom oboznámenie sa s akoukoľvek zmenou už vykonanej služby. A naopak, Prvostupňový orgán nebol oprávnený od Žalobkyne vyžadovať potvrdzovať podpisom oboznámenie sa s akoukoľvek zmenou už vykonanej služby. 4.8.2.4. Údaj o skutočne odslúženom čase Žalobkyne a rozdiele medzi plánovaným a skutočným časom služby mal byť v Pláne služieb vyplnený až na konci mesiaca november 2017. Preto ak by aj neplatil záver podľa ods. 4.8.2.3., tak Prvostupňový orgán nebol oprávnený už dňa 15.11.2017 od Žalobkyne požadovať potvrdenie akejkoľvek zmeny služby vykonanej v mesiaci november, v tomto prípade dňa 08.11.2017. 4.8.2.5. Vyplňovanie už odslúženého času v Pláne služieb žiadnym spôsobom nesúvisí s plnením akýchkoľvek neodkladných úloh. 4.8.2.6. Akékoľvek skutočnosti spojené s vypĺňaním už odslúženého času v Pláne služieb nie sú spôsobilé ohroziť riadny výkon služby. 4.8.3. K prikazovaniu práce nadčas, Odvolací orgán v Rozhodnutí Odvolacieho orgánu poukazuje na ustanovenia týkajúce sa nariaďovania práce nadčas a to ustanovenia Čl. 11 ods. 1 a 2 Nariadenia Ministra vnútra SR č. 17/2018 (-> str. 8 Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). V rámci uvedeného Rozhodnutie Odvolacieho orgánu obsahuje konštatovanie, že „Odvolací orgán považuje za potrebné uviesť, že služba menovanej skončila dňa 08.11.2017 o 06.00 hod. a akákoľvek doba pokračovania služby oproti plánu služieb je posudzovaná ako vykonávanie práce nad základný čas služby a je podmienená príkazom oprávneného nadriadeného, v danom prípade riaditeľa riaditeľstva, a nezávisí od odchodu policajta z pracoviska zaznamenaného v knihe príchodov a odchodov.“ (-> str. 8 štvrtý odsek Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). Žalobkyňa týmto poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohoto konania nie je ani porušenie povinnosti Žalobkyne vykonať prikázanú prácu nad základný čas služby, ani konkrétny čas služby Žalobkyne. Žalobkyňa tak dňa 08.11.2017, ako aj v akomkoľvek inom prípade, prikázanú službu nad základný čas služby riadne splnila. Žalobkyňa rovnako poukazuje na skutočnosť, že Odvolací orgán, ako aj Prvostupňový orgán, sa neustále zaoberá otázkou konkrétneho času trvania služby Žalobkyne zo dňa 08.11.2017. Odvolací orgán ďalej uvádza sugestívne vyjadrenia, ktoré ako by mali preukazovať, že Žalobkyňa porušila svoju povinnosť riadneho plnenia služby alebo sa dokonca snažila svojvoľne si čas služby predlžovať. Pritom sú to práve Prvostupňový orgán a Odvolací orgán, ktorí: 4.8.3.1. Požadovali od Žalobkyne vykonanie úkonu, ktorý nebola povinná urobiť (-> ods. 4.8.2. vyššie) a to bez možnosti akéhokoľvek prerokovania a pod hrozbou uloženia disciplinárneho opatrenia. 4.8.3.2. Ak mali naozaj pochybnosti, namiesto pragmatického zabezpečenia jednoznačných dôkazov (napr. kamerový záznam), pristúpili k prácnemu zabezpečovaniu najrôznejších nepriamych dôkazov, ktoré si navyše odporujú. 4.8.3.3. V priebehu konania nedostatočne zistili skutkový stav a uvádzali nepravdivé vyjadrenia (-> ods. 4.2.3. Odvolania). Uvedené presne ilustruje nesprávnosť postupu Odvolacieho orgánu, ktorý nesprávne zadefinoval už len samotný predmet konania. 4.8.4. K údajnému porušeniu povinností policajta, Odvolací orgán napokon v Rozhodnutí Odvolacieho orgánu konštatoval, že Žalobkyňa údajne žiadala o riadne oboznámenie sa s dôvodom skrátenia vykonanej služby a prehodnotenie dôvodu začatia disciplinárneho konania až ex post, t.j. po konaní v rozpore s Pokynom (-> str. 9 prvý odsek Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). Odvolací orgán ďalej konštatoval, že „všetky ostatné v odvolaní uplatnené námietky, úvahy a tvrdenia menovanej (Žalobkyne) možno označiť vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozkazu za nedôvodné, ktoré nič nemenia na podstate skutku, ktorým bolo vedomé neoboznámenie sa predpísaným spôsobom, teda podpisom na pláne služieb na jeho zadnej strane, so zmenou služby zo dňa 08.11.2017. Menovaná svojim konaním porušila základné povinnosti policajta podľa v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona, pretože nepostupovala podľa čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, čím sa dopustila disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona.“ (-> str. 9 druhý odsek Rozhodnutia Odvolacieho orgánu). Uvedené Vyjadrenia Odvolacieho orgánu sú preukázateľne nesprávne, a to z nasledovných dôvodov: 4.8.4.1. V zmysle Čl. 2 ods. 5 Pokynu platí, že skutočný čas, ktorý policajt odslúžil a rozdiel medzi plánovaným a skutočným časom služby v mesiaci sa vyplňujú v Pláne služieb do rubriky „poznámka“ a to na konci mesiaca. Údaje o už odslúženom čase teda nepredstavujú zmeny v pláne služieb a nevzťahujú sa na ne ustanovenia Čl. 2 ods. 7 Pokynu. 4.8.4.2. Žalobkyňa teda vo vzťahu k evidencii už odslúženého času nebola povinná vykonať akýkoľvek úkon podľa Čl. 2 ods. 7 Pokynu. 4.8.4.3. Žalobkyňa preto vo vzťahu k evidencii už odslúženého času neporušila a ani nemohla porušiť akúkoľvek povinnosť podľa Čl. 2 ods. 7 Pokynu. Žalobkyňa teda neporušila akékoľvek základné povinnosti policajta zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 73/1998“). Žalobkyňa sa tak nedopustila žiadneho disciplinárneho previnenia. 4.8.4.4. Prvostupňový orgán konal v rozpore s príslušnom právnou úpravou, nakoľko evidoval a zrejme ešte stále nesprávne eviduje skutočný čas, ktorý policajt odslúžil a rozdiel medzi plánovaným a skutočným časom služby v mesiaci, keďže vypĺňanie údajov týkajúcich sa dňa 08.11.2017 nevykonal na konci mesiaca a tieto považuje za zmenu v Pláne služieb. 4.8.4.5. Žalobkyňa teda v predmetnom prípade už odslúženej služby zo dňa 08.11.2017 nežiadala o oboznámenie sa s dôvodom skrátenia vykonanej služby „ex post“, nakoľko v zmysle vyššie uvedeného žiadne disciplinárne konanie nemalo byť začaté. 4.9. Nepreskúmateľnosť Rozhodnutia, V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 Zákona č. 73/1998 Z.z. platí, že „Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.“. V zmysle § 241 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z. platí, že „V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.“. V zmysle § 56 ods. 2 Zákona č. 73/1998 Z.z. platí, že „Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.“. Odvolací orgán sa napriek námietkam uvedeným v Odvolaní Žalobkyne žiadnym spôsobom nezaoberal vadami nepreskúmateľnosti Rozhodnutia Prvostupňového orgánu. V Rozhodnutí Odvolacieho orgánu absentuje odôvodnenie záveru o spáchaní údajného disciplinárneho priestupku (§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). Rovnako absentuje odôvodnenie druhu a výšky uloženého disciplinárneho opatrenia (§ 241 ods. 3 Zákona č. 73/1998 Z.z.). Následkom absencie relevantného odôvodnenia Rozhodnutia je nemožnosť jeho preskúmania, v dôsledku čoho je neúplný a najmä nepresvedčivý. Následkom neodôvodnenosti akéhokoľvek rozhodnutia je jeho nezákonnosť. 4.10. Na základe uvedených skutočností, v spojení s navrhovanými dôkazmi (-> Článok V. tejto žaloby) považuje Žalobkyňa za preukázané, že sú splnené nasledovné dôvody na zrušenie Rozhodnutia Odvolacieho orgánu ako aj Rozhodnutia Prvostupňového orgánu: a) rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), b) rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), c) rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, t.j. z dôvodu absencie relevantného odôvodnenia (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). V. Označenie Žalobkyňou navrhovaných dôkazov (§ 182 ods. 1 písm. f) SSP), 5.1. Žalobkyňa navrhuje, aby sa vykonali listinné dôkazy priložené k tejto žalobe (-> Dôkaz č. 1 až 9). VI. K nariadeniu pojednávania (§ 182 ods. 1 písm. g) SSP), 6.1. Žalobkyňa týmto uvádza, že netrvá na nariadení pojednávania konajúcim súdom.“ Z uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, „aby ctený súd vydal nasledovný rozsudok: Súd v súlade s § 191 ods. 1 SSP zrušuje Rozhodnutie Č.p. PPZ-HCP-S01-2018/016082-001, ktoré dňa 16.02.2018 vydal L.. N.. O. R., riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Súd v súlade s § 191 ods. 3 SSP zrušuje Disciplinárny rozkaz č. 2, ktorý dňa 15.12.2017 vydal T.. T.. T. W., riaditeľ Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď, Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. 8.2. Pre prípad, že sa súd nestotožní s vyššie uvedeným návrhom, Žalobkyňa navrhuje, aby ctený súd vydal nasledovný rozsudok: Súd v súlade s § 198 ods. 1 písm. b) SSP upúšťa od uloženia sankcie Žalovanej.“ 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.05.2018 zaujal nasledujúce stanovisko: „Dňa 17.12.2017 bol L.. N.. B.I. R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX T. (ďalej len „žalobkyňa“), vyhlásený Disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2/2017 zo dňa 15.12.2017 (ďalej len „disciplinárny rozkaz“), ktorým jej bolo uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov za porušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. Disciplinárne konanie voči žalobkyni bolo vedené v zmysle ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. z dôvodu, že žalobkyňa sa v dobe od 08.11.2017 neoboznámila s vykonanou zmenou v pláne služieb a toto oboznámenie nepotvrdila pri prvom nástupe do služby dňa 15.11.2017 po vykonaní zmeny svojim podpisom priamo v pláne na jeho druhej strane. Voči uvedenému disciplinárnemu rozkazu podala žalobkyňa odvolanie zaevidované pod č. p.: L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX. Nadriadený ako oprávnený orgán odvolaniu žalobkyni nevyhovel a v súlade s ustanovením § 242 ods. 7 zákona predložil dňa 27.12.2017 odvolanie žalobkyne spolu so spisovým materiálom riaditeľovi riaditeľstva ako odvolaciemu orgánu na rozhodnutie (č.: L.-V.-U.-XXXX/XXXXXX-XXX). Odvolací orgán rozhodnutím č.p.: PPZ- HCP-SO1-2018/016082-001 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a disciplinárny rozkaz potvrdil. Žalobkyňa poukazuje na nezákonnosť a nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho orgánu argumentujúc dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobkyne proti disciplinárnemu rozkazu podanom dňa 25.12.2017 a vyjadrení žalobkyne zo dňa 31.01.2018. K uvedenému uvádzam, že odvolací orgán v súlade s ustanovením § 243 zákona č. 73/1998 Z. z. preskúmal disciplinárny rozkaz v celom rozsahu a spolu s námietkami žalobkyne podanými prostredníctvom jej vyjadrenia zo dňa 31.01.2018 sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na 6 až 9 strane. Samotná podstata skutku, za ktorý bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie, jednoznačne spočíva v úmyselnom nepodpísaní zmeny služby za deň 08.11.2017 v pláne služieb žalobkyňou. Čl. 2 ods. 7 Pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2/2012, ktorým sa určuje rozsah a vedenie evidenčných pomôcok na oddeleniach hraničnej kontroly Policajného zboru v znení Pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 25/2014 (ďalej len „pokyn UHCP P PZ“) znie „Riaditeľ prostredníctvom stálej služby zabezpečí oboznámenie sa s plánom všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne. Každý policajt je povinný pri prvom nástupe do služby po schválení plánu alebo po vykonaní zmeny v pláne oboznámiť sa s plánom alebo s vykonanou zmenou, ktorá sa ho týka a toto oboznámenie potvrdiť svojim podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa. S plánom a so zmenou v pláne musí byť policajt oboznámený najneskôr 3 dni pred nástupom do služby, to neplatí, ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh a v prípade plánu služieb, ktorý je vedený formou elektronickej aplikácie „Plán služieb“. Oboznámenie policajt potvrdí priamo v pláne na jeho druhej strane, alebo v osobitnej prílohe plánu. Oboznámenie musí obsahovať poradové číslo, hodnosť, meno a priezvisko policajta, dátum oboznámenia a podpis oboznámeného. Potvrdiť oboznámenie sa so zmenou v pláne nie je potrebné, ak sa jedná o zmenu z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta.“ Riaditeľ OHK PZ Podhoroď, keďže si to vyžadovalo plnenie neodkladných úloh, prikázal žalobkyni v súvislosti so zadržaním nelegálnych migrantov a dokumentovaním prípadu nedovoleného prekročenia vonkajšej hranice vykonanie práce nad základný čas služby, a keďže nebolo možné okamžité zabezpečenie písomného príkazu na vykonanie práce nad základný čas služby v týždni na deň 08.11.2017 riaditeľom riaditeľstva ako oprávneným na jeho schválenie, predmetný písomný príkaz spracoval dodatočne. Žalobkyňa príkaz potvrdila pri svojom mene vlastnoručným podpisom, čím súhlasila s poskytnutím náhradného voľna za odslúžené hodiny nad základný čas služby. Podpísanie príkazu však vyžaduje iná interná norma a tento podpis nenahrádza podpis na oboznámenie sa s plánom služieb resp. so zmenami v pláne služieb na zadnej strane plánu služieb v zmysle pokynu UHCP P PZ. Je potrebné uviesť, že plánovaná služba menovanej skončila dňa 08.11.2017 o 06.00 hod. a akákoľvek doba pokračovania služby oproti plánu služieb je posudzovaná ako vykonávanie práce nad základný čas služby, bola podmienená písomným príkazom oprávneného nadriadeného, v danom prípade riaditeľa riaditeľstva. Na druhej strane je potrebné uviesť, že žalobkyňa vykonáva štátnu službu v ozbrojenom bezpečnostnom zbore, kedy vo výnimočných prípadoch, keď si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh (vykonávanie úkonov so zadržanými nelegálnymi migrantmi takouto neodkladnou úlohou bolo), nemôže ukončiť službu podľa plánu, ale nadriadeným jej môže byť prikázaná nadčasová služba. Podľa čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ daný prípad nespadá medzi striktne vymedzené prípady, pri ktorých sa od policajta nevyžaduje potvrdenie oboznámenia sa so zmenou v pláne služieb (v prípade čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta). Dňa 22.11.2017 po kontrole plánu služieb riaditeľ OHK PZ Podhoroď zistil neoboznámenie sa so zmenou v pláne služieb dňa 08.11.2017 žalobkyňou, preto vydal pokyn stálej službe zabezpečiť oboznámenie žalobkyne so zmenou v priebehu jej nočnej služby. Dňa 23.11.2017 pri odovzdávaní stálej služby na konci zmeny L.. Z. sa dozvedel dôvod opätovného neoboznámenia sa zo zmenou zo strany žalobkyne, vyhodnotil ho ako porušenie služobnej disciplíny a začal voči žalobkyni disciplinárne konanie. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia riaditeľ OHK PZ Podhoroď prihliadal na dikciu zákonodarcu uvedenú v ustanovení § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a uloženie príslušného disciplinárneho opatrenia, vzhľadom na vedomé úmyselné konanie žalobkyne aj napriek upozorneniu, považoval za plne dôvodné. Plán služieb policajtov slúži pre účel prehľadného plánovania a organizovania výkonu služby. Zmeny v pláne služieb vyjadrujú akúkoľvek odchýlku od prvotného plánu služieb. Každá zmena je podrobne zaznamenaná v pláne služieb. Na základe všetkých zaznamenaných zmien v pláne služieb sa na konci mesiaca v rubrike „poznámka“ okrem plánovaného času služby uvádza aj skutočný čas služby u každého policajta a rozdiel medzi plánovaným a skutočne odpracovaným časom služby. Hľadanie iného ponímania, resp. významu ods. 7 čl. 2 pokynu UHCP P PZ zo strany žalobkyne, vzhľadom na oboznamovanie sa so zmenami v pláne služieb a potvrdzovaním tohto oboznámenia sa žalobkyňou v minulom období rovnako, ako to bolo a je realizované všetkými ostatnými policajtmi slúžiacimi nielen na príslušnom oddelení, ale na všetkých základných útvaroch v pôsobnosti riaditeľstva, resp. ďalších útvaroch Policajného zboru. znamená len snahu žalobkyne o zbavenie sa zodpovednosti za preukázané disciplinárne previnenie. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný zároveň oznamuje, že súhlasí, aby súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.“ 4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 21.06.2018 a zo dňa 14.11.2018, pričom v podaní z 21.06.2018 uviedla: „2.1. Všeobecne k Vyjadreniu Žalovaného, Žalobkyňa kategoricky nesúhlasí s vyjadreniami Žalovaného obsiahnutými vo Vyjadrení Žalovaného, nakoľko tieto nezodpovedajú skutkovým okolnostiam prípadu a príslušnej právnej úprave. Parciálne vyjadrenia Žalovaného navyše nemajú žiaden súvis s predmetom sporu a slúžia zrejme len na vzbudenie dojmu o nejakom porušení povinností Žalobkyňou, ku ktorému však preukázateľne nedošlo. 2.2. K inštitútu zmeny v Pláne služieb, Vyjadrenie Žalovaného obsahuje na viacerých miestach vyjadrenia, v zmysle ktorých sa Žalobkyňa mala údajne dopustiť neoboznámenia sa s vykonanou zmenou v Pláne služieb resp. v úmyselného nepodpísania zmeny služieb za deň 08.11.2017 (-> str. 1 tretí odsek a str. 2 piaty odsek Vyjadrenia Žalovaného). Uvedené vyjadrenia Žalovaného sú preukázateľne nepravdivé. Údaje o skutočnom čase, ktorý policajt odslúžil a údaj o rozdiele medzi plánovaným a skutočným časom služby v mesiaci sa totiž vyznačujú v Pláne služieb v rubrike „poznámka“ a tieto údaje vyplňuje spracovateľ na konci mesiaca (-> Čl. 2 ods. 5 Pokynu riaditeľa UHCP P PZ č. 2/2012). Pokiaľ ustanovenie Čl. 2 ods. 5 Pokynu tieto údaje o skutočne odslúženom čase policajta explicitne klasifikuje ako údaje Plánu služieb v rubrike „poznámka“, vypĺňané na konci mesiaca, potom sa celkom zjavne nejedná o údaje zmeny plánu služieb podľa Čl. 2 ods. 7 Pokynu. V predmetnom prípade vyznačenia skutočného času služby odslúženého Žalobkyňou dňa 08.11.2017 do Plánu služieb sa teda jednoznačne nejednalo o zmenu plánu služieb. Žalobkyňa týmto poukazuje na skutočnosť, že Žalovaný sa vo svojom Vyjadrení Žalovaného žiadnym priamym ani nepriamym spôsobom nevyjadril k argumentácii Žalobkyne, poukazujúcej na ustanovenie Čl. 2 ods. (5) Pokynu (-> napr. ods. 4.8.2. Žaloby). Namiesto toho Žalovaný pristúpil k uvádzaniu nesúvisiacich resp. irelevantných vyjadrení, viď ods. 2.5. tohto vyjadrenia. 2.3. K údajnému porušeniu povinnosti podpísať Plán služieb, Žalovaný vo svojom Vyjadrení Žalovaného uviedol, že disciplinárne konanie voči Žalobkyni bolo vedené z dôvodu, že táto nepotvrdila oboznámenie sa so zmenou v pláne služieb „svojim podpisom priamo v pláne na jeho druhej strane“ (-> str. 1 tretí odsek Vyjadrenia Žalovaného). Žalovaný rovnako uviedol, že „samotná podstata skutku, za ktorý bolo žalobkyni uložené disciplinárne opatrenie, jednoznačne spočíva v úmyselnom nepodpísaní zmeny služby za deň 08.11.2017 v pláne služieb žalobkyňou“ (-> str. 2 piaty odsek Vyjadrenia Žalovaného). Uvedené tvrdenia Žalovaného rovnako nezodpovedajú skutočnosti. Z vyššie uvedených skutočností (-> ods. 2.2. tohto vyjadrenia) je totiž zrejmé, že údaje o skutočnom čase, ktorý policajt odslúžil a údaje o rozdiele medzi plánovaným a skutočným časom služby nepredstavujú tzv. zmenu v Pláne služieb. Je teda zjavné, že v prípade Žalobkyne nedošlo k nepodpísaniu zmeny v Pláne služieb podľa Čl. 2 ods. 7 Pokynu a Žalobkyňa sa teda nedopustila žiadneho disciplinárneho previnenia. Konanie Žalobkyne možno kvalifikovať výlučne ako nepripojenie podpisu k údajom o skutočnom čase, ktorý Žalobkyňa odslúžila a údajov o rozdiele medzi plánovaným a skutočným časom služby Žalobkyne v mesiaci, ktoré sa v zmysle Čl. 2 ods. 5 Pokynu majú vyznačovať v Pláne služieb v rubrike „poznámka“. Keďže žiaden všeobecne záväzný právny predpis, ani akýkoľvek interný predpis Žalovaného (viď najmä Čl. 2 ods. 5 Pokynu) nestanovuje povinnosť policajta pripojiť k týmto údajom svoj podpis, Žalobkyňa neporušila žiadnu povinnosti policajta a to bez ohľadu na prax zavedenú Žalovaným. Ak by aj teoreticky existovala povinnosť policajtov podpisovať údaje Plánu služieb v rubrike „poznámka“, údaj o skutočne odslúženom čase Žalobkyne mal byť do rubriky Plánu služieb „poznámka“ doplnený „na konci mesiaca“, t.j. na konci mesiaca november 2017. Žalovaný by teda ani v takom prípade nemal právo vyžadovať od Žalobkyne podpis Plánu služieb už dňa 15.11.2017. Pokiaľ aj Žalovaný zaviedol prax, v rámci ktorej sa podpis policajtov k údajom Plánu služieb vyžaduje, možno to kvalifikovať výlučne ako snahu Žalovaného o zabezpečenie potvrdenia súhlasu policajta s evidovanými údajmi a teda predídenie prípadným neskorším nedorozumeniam. Ani v takom prípade nemôže deklarovanie pochybností, nesúhlasu alebo odmietnutie podpisu predstavovať akékoľvek disciplinárne previnenie policajta. Otázka skutočne odpracovaného času policajta, má totiž mnoho konzekvencií bezprostredne vplývajúcich na policajta, ako napr. poskytnutie náhradného voľna, príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni, atď. Otázka určenia skutočne odpracovaného času policajta teda rozhodne nepodlieha jednostrannej autonómnej rozhodovacej právomoci nadriadených orgánov. Nakoľko sa jedná o otázku nesúvisiacu s inštitútom služobnej disciplíny alebo faktor ohrozujúci riadny výkon štátnej služby, má policajt plné právo sa k nej slobodne vyjadriť bez toho, aby mu bolo hrozené disciplinárnym postihom alebo dokonca aby mu bol disciplinárny postih priamo uložený. 2.4. Porušenie zákonných povinností Žalovaného, V zmysle § 48 ods. 4 Zákona č. 73/1998 platí nasledovné: „Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.“ V zmysle § 2a ods. 4 Zákona č. 73/1998 platí, že „Služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.“. V predmetnom prípade Žalobkyňa v súlade s § 48 ods. 4 prvá veta Zákona č. 73/1998 preukázateľne prostredníctvom stálej služby upozornila Žalovaného so svojou žiadosťou o svojom nesúhlase s pokynom na podpis Plánu služieb z dôvodu rozporu so všeobecne záväzným právnym predpisom (-> napr. str. 2 prvý odsek Disciplinárneho rozkazu). Nakoľko mal Žalovaný o výhrade Žalobkyne preukázateľnú vedomosť, bol v zmysle § 48 ods. 4 druhá veta Zákona č. 73/1998 povinný svoj pokyn písomne potvrdiť. Až po takomto písomnom potvrdení by bola Žalobkyňa teoreticky povinná udelenú povinnosť splniť. Napriek tomu, že sa zjavne nejednalo o prípad akéhokoľvek nebezpečenstva z omeškania, Žalovaný túto svoju povinnosť písomného potvrdenia pokynu nielen že porušil, ale navyše začal voči Žalobkyni disciplinárne konanie. Na základe uvedeného je zrejmé, že nedošlo k žiadnemu porušeniu povinnosti Žalobkyne a že akékoľvek postihovanie Žalobkyne za uplatňovanie jej práv predstavuje porušenie základného ustanovenia §a ods. 4 Zákona č. 73/1998. 2.5. K nekonzistentnosti vyjadrení Žalovaného, Žalovaný rovnako uviedol, že „Je potrebné uviesť, že plánovaná služba menovanej skončila dňa 08.11.2017 o 06:00 hod a akákoľvek doba pokračovania služby oproti plánu služieb je posudzovaná ako vykonávanie práce nad základný čas služby, bola podmienená písomným príkazom oprávneného nadriadeného, v danom prípade riaditeľa riaditeľstva. Na druhej strane je potrebné uviesť, že žalobkyňa vykonáva štátnu službu v ozbrojenom zbore, kedy vo výnimočných prípadoch... nemôže ukončiť službu podľa plánu, ale nadriadeným jej môže byť prikázaná nadčasová služba. Podľa čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ daný prípad nespadá medzi striktne vymedzené prípady, pri ktorých sa od policajta nevyžaduje potvrdenie oboznámenia sa so zmenou v pláne služieb (v prípade čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta.“ (-> str. posledný odsek a str. 3 prvý a druhý odsek Vyjadrenia Žalovaného). Uvedené vyjadrenia Žalovaného nielen že nijako nesúvisia s predmetom konania, ale Žalovaný si nimi navyše vzájomne protirečí. Predmetnom tohto prípadu totiž nie je otázka, či bol Žalobca oprávnený prikázať výkon nadčasovej služby, alebo či Žalobkyňa vykonala prikázanú nadčasovú službu alebo dokonca či Žalobkyňa spochybňovala oprávnenie oprávneného nadriadeného na prikázanie práce nadčas. Je bezpochyby zrejmé, že Žalobkyňa dňa 08.11.2017 rešpektovala príkaz nadriadeného a riadne splnila povinnosť výkonu nadčasovej služby. Uvedené dokazujú predložené dôkazy, ako aj vyjadrenia a konštatovania samotného Žalovaného. Predmetom tohto prípadu je otázka, či Žalobkyňa porušila akúkoľvek svoju povinnosť tým, že dňa 15.11.2017 nepodpísala v Pláne služieb údaj o skutočnom čase, ktorý Žalobkyňa odslúžila dňa 08.11.2017. Žalovaný na jednej strane poukazuje na skutočnosť, že výkon práce Žalobkyne nad základný čas služby bol podmienený písomným príkazom oprávneného nadriadeného, v danom prípade riaditeľa riaditeľstva. Zároveň však Žalovaný zjavne opomenul akokoľvek zohľadniť skutočnosť, že sa tak v predmetnom prípade preukázateľne nestalo. Pokiaľ je totiž nejaké povinnosť (t.j. služba) „podmienená“ splnením nejakej podmienky (t.j. príkaz), musí táto podmienka byť splnená pred vznikom povinnosti. Písomný Príkaz na výkon práce nadčas bol datovaný na dňa 09.11.2017, teda až nasledujúci deň po výkone nadčasovej služby Žalobkyne, pričom tento Príkaz bol dokonca reálne vyhotovený oveľa neskôr. Žalobkyňa pre odstránenie akýchkoľvek nedorozumení opätovne zdôrazňuje, že uvedené nie je predmetom sporu a nadčasovú službu vykonala. Je teda prinajmenšom otázne, čo na chcel Žalovaný uvedenými vyjadreniami poukázať alebo čo nimi chcel preukázať. Z vyjadrení Žalovaného je však zrejmé opomínanie resp. relativizácia doby vykonávania jednotlivých právnych úkonov, voľné a účelové narábanie s faktami, ktoré sú následne faktormi nesprávneho a účelového kvalifikovania a výkladu jednotlivých právnych inštitútov. Možno sa len domnievať, že z posledného citovaného odseku týkajúceho sa aplikácie čl. 2 ods. 7 Pokynu malo vyplývať, že pokiaľ bola Žalobkyni prikázaná nadčasová služba, bola Žalobkyňa povinná pripojiť svoj podpis údajom vyznačeným v Pláne služieb. Odhliadnime od skutočnosti, že Žalovaný porušil povinnosť riadneho, t.j. včasného vyhotovenia písomného Príkazu nadriadeného na výkon nadčasovej služby a všetky z toho vyplývajúce konzekvencie. Žalovaný však stále opomína odôvodniť, na základe akého dôvodu a na základe akého normatívneho ustanovenia vyžaduje pripojenie podpisu policajta (Žalobkyne) k údajom o už vykonanej nadčasovej službe za situácie, keď na druhej strane argumentuje povinnosťou policajta (Žalobkyne) túto nadčasovú službu na základe príkazu nadriadeného vykonať. Pokiaľ bola nadčasová služba riadne vykonaná, čo v prípade Žalobkyne nepochybne bola, má Žalovaný na základe svojho Príkazu k dispozícii všetky relevantné informácie. Akékoľvek potvrdzovanie vedomosti policajta (Žalovanej) o ním už vykonanej a preukázateľne nariadenej službe je neodôvodnené. Žalovaný rovnako opomína odôvodniť, ako malo nepodpísanie Plánu služieb Žalobkyňou narušiť alebo ohroziť plnenie úloh Policajného zboru tak, ako to Žalovaný konštatoval v Disciplinárnom rozkaze. Rovnako Žalovaný opomína v celom priebehu konaní odôvodniť na základe čoho považuje výkon služby vo výnimočných prípadoch na základe príkazu nadriadeného (§ 68 ods. 1 Zákona č. 73/1998) za inštitút totožný so službou vykonanou na základe zmeny v Pláne služieb (Čl. 2 ods. 7 Pokynu); a na základe čoho považuje spätne zapísané údaje o skutočnej dĺžke už vykonanej služby za zmenu v Pláne služieb. Pritom z obsahu ustanovenia Čl. 2 ods. 5 Pokynu, údaje o už vykonaných službách sa zapisujú na konci mesiaca, do Plánu služieb rubriky „poznámka“ a nevyžaduje sa pripojenie akéhokoľvek podpisu dotknutých policajtov. Údaje o skutočnej dĺžke už vykonanej služby vyznačené v Pláne služieb, ktoré obsahovo a účelovo plne zodpovedajú dikcii ustanovenia Čl. 2 ods. 5 Pokynu tak rozhodne nemôžu zároveň predstavovať údaje podľa Čl. 2 ods. 7 Pokynu tak, ako bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia tvrdí Žalovaný. Na základe uvedených skutočností je bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že za zmeny v Pláne služieb sa považujú len zmeny týkajúce sa budúcich služieb. Práve za účelom zabezpečenia riadneho plnenia úloh Policajného zboru, je vyžadované potvrdenie a neskoršia verifikácia oboznámenia sa dotknutých policajtov v Pláne služieb s budúcimi službami a prípadnými zmenami budúcich služieb. 2.6. K odôvodneniu Disciplinárneho rozkazu a Rozhodnutia Odvolacieho orgánu, Žalovaný napokon uviedol, že „odvolací orgán... preskúmal disciplinárny rozkaz v celom rozsahu a spolu s námietkami žalobkyne podanými prostredníctvom jej vyjadrenia zo dňa 31.01.2018 sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí na 6 až 9 strane“ (-> str. 2 štvrtý odsek Vyjadrenia Žalovaného). Žalobkyňa týmto poukazuje na skutočnosť, že tak Žalovaný, ako ani Odvolací orgán sa jednoznačne nevysporiadali so všetkými podstatnými argumentmi a svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili (-> ods. 4.9. Žaloby).“ Z uvedených dôvodov žalobkyňa v súlade s podanou žalobou zotrvala na svojom žalobnom návrhu. 5. Súd v konaní podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, za dodržania postupu podľa ust. §105 ods. 1 písm. a) a c), ust. § 106 ods. 1 SSP a ust. § 107 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania, dospel, po porade senátu, k záveru, že žalobe žalobkyni musí byť priznaný úspech z ďalej uvedených dôvodov. 6. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 2a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) služobný úrad alebo nadriadený nesmie policajta postihovať alebo znevýhodňovať preto, že policajt uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru. Podľa ust. § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa ust. § 48 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Policajt má právo a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, c) na prehlbovanie kvalifikácie, d) odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu 13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, e) podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 2a. (2) Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. a) až w) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, d) zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu ohrozeniu, e) pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu, i) vykonávať štátnu službu nestranne, j) poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje, 8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru, k) plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka, l) byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku, m) oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru, n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, o) preukázať nadriadenému, že riadne študuje a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace so štúdiom pri výkone štátnej služby, p) predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti, r) oznámiť bez zbytočného odkladu nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojho služobného preukazu alebo služobného odznaku, s) podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, t) nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného, u) zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu, v) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, w) zdržiavať sa na adrese v Slovenskej republike uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a bezodkladne oznámiť nadriadenému zmenu tejto adresy; to neplatí, ak je tomuto policajtovi poskytovaná zdravotná starostlivosť mimo územia Slovenskej republiky. Podľa ust. § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému. Podľa ust. § 49 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadený je povinný a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení, c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k služobnej disciplíne, d) oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností. Podľa ust. § 50 zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. Podľa ust. § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. Podľa ust. § 55 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a) až c). Podľa ust. § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ust. § 231 zákona č. 73/1998 Z.z. účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch, ak sa má konať o ich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy. Podľa ust. § 232 zákona č. 73/1998 Z.z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len „oprávnený orgán“). Podľa ust. § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. (2) Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa ust. § 234 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu. Podľa ust. § 235 ods. 1 - 3 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu. (2) Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu. (3) Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa ust. § 237 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z. z., (1) Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. (2) Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. (3) Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky. (4) Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné tajomstvo. Podľa ust. § 238 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. (3) Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. (4) Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ust. § 243 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Podľa ust. § 247a zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Podľa ust. § 241 ods. 1 - 4 zákona č. 73/1998 Z.z., (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Podľa ust. čl. 2 ods. 7 Pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2/2012, ktorým sa určuje rozsah a vedenie evidenčných pomôcok na oddeleniach hraničnej kontroly Policajného zboru v znení Pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 25/2014 (ďalej len „pokyn UHCP P PZ“), riaditeľ prostredníctvom stálej služby zabezpečí oboznámenie sa s plánom všetkými policajtmi tak, aby mohol následne toto oboznámenie preukázať. Uvedené oboznámenie a preukázanie sa týka aj zmien v pláne. Každý policajt je povinný pri prvom nástupe do služby po schválení plánu alebo po vykonaní zmeny v pláne oboznámiť sa s plánom alebo s vykonanou zmenou, ktorá sa ho týka a toto oboznámenie potvrdiť svojím podpisom s uvedením dátumu oboznámenia sa. S plánom a so zmenou v pláne musí byť policajt oboznámený najneskôr 3 dni pred nástupom do služby, to neplatí, ak si to vyžaduje plnenie neodkladných úloh a v prípade plánu služieb, ktorý je vedený formou elektronickej aplikácie „Plán služieb“. Oboznámenie policajt potvrdí priamo v pláne na jeho druhej strane alebo v osobitnej prílohe plánu. Oboznámenie musí obsahovať poradové číslo, hodnosť, meno a priezvisko policajta, dátum oboznámenia a podpis oboznámeného. Potvrdiť oboznámenie sa so zmenou v pláne nie je potrebné, ak sa jedná o zmenu z dôvodu čerpania riadnej dovolenky, služobného voľna alebo práceneschopnosti policajta. 7. Podľa výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalobkyni bola uložená sankcia, cit. „...za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým, že sa v dobe od 08.11.2017 neoboznámila s vykonanou zmenou v pláne služieb a toto oboznámenie nepotvrdila pri prvom nástupe do služby dňa 15.11.2017 po vykonaní zmeny svojim podpisom priamo v pláne na jeho druhej strane. L.. N.. B. O. svojim konaním nesplnila povinnosť jej uloženú v čl. 2 ods. 7 pokynu riaditeľa úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 z 21. novembra 2012, čím sa dopustila porušenia povinnosti policajta uvedenej v § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, čoho následkom bolo porušenie služobnej disciplíny uvedenej v § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.“ koniec citácie. 8. Na základe obsahu spisovej dokumentácie žalovaného má súd za to, že žalobkyňa objektívne nemohla v čase od 08.11.2017 do prvého nástupu do služby dňa 15.11.2017 porušiť pokyn UHCP P PZ, pretože zmena plánu služieb bola vykonaná až dňa 09.11.2017, a preto sa tak mohlo stať až dňa 15.11.2017, kedy žalobkyňa nastúpila do služby po čerpaní náhradného voľna, ktoré čerpala od 09.11.2017 do 14.11.2017 vrátane. 9. Podľa názoru súdu výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nespĺňa požiadavku jeho jasnosti, stručnosti a najmä určitosti, ktoré požiadavky musí mať každý výrok rozhodnutia. V súlade s právnou teóriou a ustálenou judikatúrou súdov sa správne delikty delia na priestupky, disciplinárne delikty, poriadkové delikty a iné správne delikty. Základnou spoločnou črtou správnych deliktov ako takých je presné označenie deliktu vo výroku rozhodnutia tak, aby nebol zameniteľný iným deliktom a zabránilo sa porušeniu zásady ne bis in idem, teda aby ten, kto spácha delikt, nebol potrestaný dvakrát za ten istý skutok. Aj keď citované ustanovenie § 241 ods. 1 explicitne neprikazuje, že výrok musí obsahovať vecné, časové a miestne určenia konania, z ktorých správnych delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o disciplinárnom previnení policajtov, je preto nevyhnutne potrebné vymedziť vo výrokovej časti presne, za aké konkrétne konanie (popis skutku) je príslušný subjekt postihnutý. Vo výrokovej časti teda musí byť opísaný skutok s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom. Toto je potrebné nielen pre zamedzenie dvojitého postihu pre rovnaký skutok, ale aj z dôvodu vylúčenia prekážky veci rozhodnutej, prekážky litispendencie, pre určenie rozsahu dokazovania a aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Ako to vyplýva z textu prvostupňového rozhodnutia orgánu, toto neobsahovalo riadne formulovaný výrok v zmysle vyššie uvedených požiadaviek na výroky rozhodnutia o správnych deliktoch a aj len z tohto dôvodu je možné považovať rozhodnutie za nezákonné. I keď by táto vada nebola namietaná v samotnej žalobe (a v danom prípade bola, poznamenáva súd), súd sám musí prihliadnuť na túto vadu ex offo. 10. Podľa názoru súdu na základe preskúmania rozhodnutí správnych orgánov a obsahu spisovej dokumentácie žalovaného je preukázané, že v danom prípade si žalobkyňa nesplnila svoju povinnosť stanovenú v ust. čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, avšak správne orgány neprihliadli na okolnosti, za ktorých sa tak stalo, napriek tomu, že žalobkyňa na tieto okolnosti pred začatím a aj po začatí disciplinárneho konania poukazovala, ako to aj žalovaný konštatuje v rozhodnutí, keď uvádza: „Zmenu svojím podpisom nepotvrdila z dôvodu, že sa nezhodovala so skutočným časom ukončenia jej služby dňa 08.11.2017 a to o 11.00 hod., čo chcela prekonzultovať s riaditeľom OHK PZ Podhoroď.“ Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa sa síce dopustila previnenia porušením ust. čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ, ktorého závažnosť však správne orgány dostatočne neodôvodnili a venovali sa dokazovaniu, ktoré podľa názoru súdu nebolo potrebné, pretože jediným porušením povinnosti žalobkyňou bolo neoboznámenie sa so zmenou plánu služieb na deň 08.11.2017 pri prvom nástupe do služby dňa 15.11.2017, čo žalobkyňa ani nikdy nepopierala, len namietala, že jej neboli zo strany nadriadených vysvetlené nezrovnalosti medzi odslúženou celou dobou od 09:00 hod. do 11:00 hod. dňa 08.11.2017, ktorého vysvetlenia sa iba domáhala, avšak plán služieb, ako aj prácu nadčas po uplynutí mesiaca dňa 02.12.2017 v súlade s čl. 2 ods. 5 pokynu UHCP P PZ odsúhlasila a potvrdila svojím podpisom, čo nie je ani podľa obsahu zmeny plánu služieb, v administratívnom spise žalovaného sa nachádzajúcom, ani medzi účastníkmi konania sporné. 11. Posúdenie závažnosti disciplinárneho previnenia pri rozhodovaní o uložení druhu disciplinárneho opatrenia (vrátane výčitky) z hľadiska možností nápravy policajta a obnovenie služobnej disciplíny podlieha správnej úvahe konajúceho služobného orgánu, ktorý pri rozhodovaní prihliada na zákonné kritériá pre ukladanie disciplinárnych opatrení - povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, a najmä či na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, disciplinárne opatrenie sa neuloží a uloží sa výčitka. 12. Súd je toho názoru, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje správna úvaha, na základe ktorej správne orgány rozhodli o postihu žalobkyne za spáchané disciplinárne previnenie. Taktiež sa nevysporiadali ani s jej námietkou, prečo takisto proti policajtovi L.. X., ktorý sa mal rovnako ako žalobkyňa podľa žalobkyne dopustiť rovnakého previnenia ako žalobkyňa, nebolo začaté disciplinárne konanie a bolo len oznámené žalobkyni, že L.. X. sa bude riešiť po skončení konania vedeného proti žalobkyni, pričom žalobkyni bolo uložené disciplinárne opatrenie, s ktorým sa spájajú negatívne dôsledky, napríklad nemožnosť udelenia disciplinárnej odmeny a iné, a nie napr. výčitka. Takéto konanie správnych orgánov sa súdu javí aj ako diskriminačné, ak by sa preukázalo tvrdenie žalobkyne. S touto námietkou žalobkyne sa správne orgány však vôbec nevysporiadali. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zákaz diskriminácie garantovaný Ústavou SR. Zákaz diskriminácie a nerovnakého zaobchádzania zaručuje aj Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 14, v zmysle ktorého k jeho porušeniu dochádza vtedy, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických situáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Za objektívne a rozumné zdôvodnenie sa považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v citovanom článku ústavy, pričom ostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení. Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Vzhľadom na absenciu správnej úvahy, na základe ktorej správne orgány rozhodli o tom, akým spôsobom potrestajú žalobkyňu za spáchanie disciplinárneho previnenia, je súd toho názoru, že ich konanie vykazuje aj znaky diskriminácie, pretože odlišné zaobchádzanie s dvoma policajtmi v rovnakej situácii bez odôvodnenia správnej úvahy, ktorá ich k takémuto odlišnému zaobchádzaniu viedla, je neprípustné a vykazuje znaky nepreskúmateľnosti. 13. Ďalej súd na základe vyššie v bode 6 citovaných zákonných ustanovení konštatuje, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného, podľa právnej teórie spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, obsahuje náležitosti určené právnou úpravou i náležitosti stanovené právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné ako je nepochybne aj ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia s tým, čo mu ukladá zákon, vysporiadať. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore aj len čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ak disciplinárny orgán len poukáže na zákonné citácie, bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých kritérií, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery z absencie skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia. Aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky judikovala viac razy, že osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy, pretože nestačí uviesť, že pri uložení určitého opatrenia na základe voľnej úvahy správny orgán prihliadal na mieru zavinenia a rozsah opatrenia bol uložený v rámci ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie opatrenia. Inak by bolo takéto rozhodnutie nepreskúmateľné (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/11/2013). 14. Námietka žalobkyne spočívajúca v tvrdení žalobkyne, že odvolací orgán sa napriek námietkam uvedeným v odvolaní žalobkyne žiadnym spôsobom nezaoberal vadami nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového orgánu a že v rozhodnutí odvolacieho orgánu absentuje dostatočné odôvodnenie záveru o spáchaní disciplinárneho previnenia a rovnako absentuje aj odôvodnenie druhu a výšky uloženého disciplinárneho opatrenia (§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.), podľa ktorej bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie v rozpore s ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., je podľa názoru súdu s poukazom na predchádzajúce odseky toto rozsudku preto jednoznačne dôvodná. 15. Podľa vyššie citovaného ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Z disciplinárneho rozkazu vyplýva, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia nebolo v súlade s ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na to, ako si žalobkyňa doteraz plnila svoje služobné povinnosti atď. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva len, že prvostupňový správny orgán „...prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia, ako aj na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností pričom dospel k názoru, že uloženie disciplinárneho opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších je plne dôvodné, nakoľko L.. N.. O. úmyselne porušila svoju povinnosť a aj po upozornení stálou službou naďalej odmietala splniť si svoju povinnosť a napraviť tak svoje protiprávne konanie, čím preukázateľne dochádzalo k porušeniu služobnej disciplíny.“ a žalovaný vo svojom rozhodnutí k tomu nič neuviedol, len konštatoval: „Všetky ostatné v odvolaní uplatnené námietky, úvahy a tvrdenia menovanej možno označiť vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozkazu za nedôvodné, ktoré nič nemenia na podstate skutku, ktorým bolo vedome neoboznámenie sa predpísaným spôsobom, teda podpisom priamo v pláne služieb na jeho zadnej strane, so zmenou služby zo dňa 08.11.2017.“, a to napriek tomu, že žalobkyňa aj v odvolaní namietala, že rozhodnutie neobsahuje relevantné odôvodnenia záveru o tom, že mala spáchať disciplinárny priestupok a že v rozhodnutí absentuje odôvodnenie druhu a výšky uloženého disciplinárneho opatrenia. 16. Pokiaľ vo vyššie citovanom ustanovení § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je uvedených niekoľko skutočností, na ktoré sa má pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliadať, nepostačuje, ak oprávnený orgán v disciplinárnom rozkaze uvedie, že prihliadol na tieto kritériá, resp. skutočnosti, ale nič konkrétne k nim neuvedie, a teda najmä neuvedie ako tieto kritériá vyhodnotil. 17. Zákonné ustanovenie § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. priamo oprávnenému orgánu ukladá pri disciplinárnom previnení prihliadať na plnenia služobných povinností, a teda na to, aký vplyv toto plnenie malo na rozhodovanie o disciplinárnom previnení žalobkyne, na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, na jeho následky a mieru zavinenia. Na to, aby rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní bolo preskúmateľné a aby obsahovalo dostatok dôvodov, musí obsahovať odôvodnenie, v smere ako disciplinárny orgán na tú ktorú zo skutočností uvedených v ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadal, ako tieto skutočnosti vyhodnotil, a zároveň ako vzhľadom na takéto vyhodnotenie prihliadal na uvedené skutočnosti pri ukladaní disciplinárneho opatrenia, a či nepostačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, uloženie výčitky podľa ust. § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. 18. Prvostupňový orgán verejnej správy takto naznačeným spôsobom nepostupoval a neprihliadol na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo disciplinárne previnie spáchané, neprihliadal ani na jeho následky, na mieru zavinenia a ani na doterajšie plnenie služobných povinností žalobkyňou a túto vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil ani žalovaný správny orgán. Pokiaľ žalovaný uvedené vady prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní neodstránil, zaťažil tak napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia napriek tomu, že mu taká vada musela byť známa aj z obsahu prvostupňového rozhodnutia v spojitosti s obsahom odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho konania. Preto súd uzatvára, že rozhodnutie oboch správnych orgánov je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 19. Súd ďalej uvádza, že nie je v jeho kompetencii posudzovať alebo nahradzovať činnosť správnych orgánov a tiež posudzovať otázku závažnosti porušenia služobnej povinnosti, pretože toto je všetko úlohou samotného správneho orgánu. Avšak na to, aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán sa s týmito otázkami aj náležite vysporiadal. V tomto smere v posudzovanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov nepreskúmateľné, pretože z nich nie je jasné, ktoré skutočnosti považovali správne orgány oboch stupňov za rozhodujúce pre voľbu medzi naznačenými niekoľkými možnosťami, akými skutkovými a právnymi úvahami sa pri tom riadili a či ich úvaha neporušuje pravidlá logického uvažovania. Tieto uvedené okolnosti pri preskúmavaní rozhodnutia vydaného na základe voľnej úvahy musí súd podrobiť svojej kognícii, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Správne orgány nevyhodnotili, prečo žalobkyni bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa ust. § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z., keď podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. možno uložiť 5 rôznych disciplinárnych opatrení, z ktorých u žalobkyne pripadali do úvahy dve možné disciplinárne opatrenia podľa ust. § 53 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 73/1998 Z.z., pričom v prípade ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. sú uvedené rozpätia, a teda rôzne možnosti okrem žalobkyni uloženého najprísnejšieho opatrenia, a taktiež pripadala do úvahy aj výčitka v zmysle ust. § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. 20. Ako už bolo uvedené, úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Súd v postupe žalovaného v predmetnej veci vidí formalistický prístup k zodpovedaniu otázok žalobkyne a tento prístup, ako už niekoľkokrát judikoval v iných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky, je preto v príkrom rozpore so zásadou dobrej správy veci verejných, aké má na mysli Rezolúcia Výboru ministrov Rady Európy (77) 31 vyjadrujúca minimálny štandard práv účastníkov konania, pokiaľ ide aj o právo byť informovaný, ešte pred vydaním rozhodnutia o všetkých známych skutočnostiach, konkrétne v danom prípade o nezrovnalostiach v zmene v pláne služieb na deň 08.11.2017, ktoré žalobkyňa namietala ešte pred začatím disciplinárneho konania, ale nebola vypočutá. Súd dospel preto k záveru, že žalovaný nevysvetlil žalobkyni ešte pred začatím disciplinárneho konania, po vykonanej zmene v pláne služieb, ktorú podľa žalobkyne správny orgán antidatoval, ňou namietané nezrovnalosti, preto v konaní nepostupoval v súlade s uvedenými zákonnými predpismi a uvedenou Rezolúciou a tým, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil v hore uvedenom smere, preto napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. 21. Súd ešte pre úplnosť dodáva, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pretože sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo právom chránených záujmoch odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, lebo samotný účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje subjektívne právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So/115/2010). Súd ďalej uvádza, že správny orgán i pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť. 22. Podľa názoru súdu z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyplývajú síce formálne náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 241 zákona č. 73/1998 Z.z., avšak absentujú tam obsahové náležitosti, najmä pokiaľ ide o správnu úvahu správnych orgánov vo vzťahu k zistenému skutku a najmä námietkam žalobkyne uvedeným aj v odvolaní žalobkyne, pri ich hodnotení žalovaným. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o tom, že odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov bolo vykonané v medziach správnej úvahy, túto okolnosť súd jednoducho preveriť nemohol pre jej absenciu. Vzhľadom na dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, v ktorých rozhodnutiach absentujú vyššie naznačené úvahy správnych orgánov o intenzite a závažnosti porušenia povinnosti žalobkyňou ustanovenou v ust. čl. 2 ods. 7 pokynu UHCP P PZ a na absenciu skutočností, resp. kritérií uvedených v ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., súd sa preto nemohol zaoberať ďalšími konkrétnymi žalobnými námietkami žalobkyne, práve pre uvedené absencie úvah správnych orgánov. 23. Z uvedených dôvodov súd preto podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, za použitia ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj Disciplinárny rozkaz riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Podhoroď Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 2 zo dňa 15.12.2017 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. 24. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude výrok rozhodnutia formulovať tak, aby tento spĺňal požiadavku určitosti, v odôvodnení rozhodnutia uviesť, akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení skutku žalobkyne, ktorý sa jej kladie za vinu, kedy presne sa žalobkyňa skutku, v ktorom správny orgán vidí disciplinárne previnenie, dopustila, doplniť dokazovanie o zistenie skutkových okolností týkajúcich sa plnenia služobných povinností žalobkyňou a odôvodniť najmä to, aký vplyv toto nesplnenie povinností žalobkyňou malo na rozhodovanie o disciplinárnom previnení žalobkyne, a súčasne prihliadnuť na povahu protiprávneho konania, na okolností, za ktorých bolo spáchané, na následky a mieru zavinenia, a tieto zistené skutočnosti v zmysle ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. vyhodnotiť, a to v medziach správnej úvahy. Ak disciplinárny orgán dospeje k záveru, že skutok žalobkyne je disciplinárnym previnením v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z., prípadne v zmysle ust. § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. alebo v zmysle ust. § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., vzhľadom na vyhodnotenie kritérií uvedených v ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., potom bude úlohou prvostupňového správneho orgánu opätovne rozhodnúť o disciplinárnom previnení žalobkyne a objasniť, prečo na jej nápravu nepostačuje výčitka, a tiež prípadne uviesť dôvody, pre ktoré správny orgán odlišne posúdil konanie žalobkyne od konania jej kolegu L.. X., ktoré konanie podľa žalobkyne bolo rovnaké ako konanie žalobkyne. 25. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 26. Toto rozhodnutie senát súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.