Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/90/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200671 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200671.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: W.. G. J., D. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 1N 11766/2017, ČRZ: 79135/2017 zo dňa 11.09.2017, takto: r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca správnou žalobou, v zákonnej lehote podanou na Krajský súd v Košiciach 6. 11. 2017, žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. KaPO 1N 11766/2017, ČRZ: 79135/2017 zo dňa 11.9.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c, d, e, f, g zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/, vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania. 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 10 ods. 2 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nepriznal žalobcovi nárok na bezplatné poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/46/2017, v konaní o preskúmanie Opatrenia Finančného riaditeľstva SR č. 236731/2017 zo dňa 13.3.2017 a rozhodnutia obce Studenec č. 198/2016 zo dňa 30.11.2016. Rozhodnutie odôvodnil poukazujúc na § 3 ods.1, § 6a ods.1 v spojení s § 6 ods. 1, písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z. a dôvodil právnym názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorý vyslovil, že žiadateľ nespĺňal podmienku podľa § 6 ods. 1, písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z., t.j. kritérium hodnoty sporu, ak hodnota sporu predstavovala 49,23 Eur a neprevyšovala tak hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR č.321/2013 Z.z., v roku 2014 vo výške 352 Eur. Žalovaný uzavrel aj v posudzovanej veci, že pre priznanie žalobcom požadovanej právnej pomoci je rozhodujúcim kritériom hodnota sporu v označenom konaní na Krajskom súde v Košiciach, vedenej pod sp. zn. 7S/46/2017, ktorá činí 74,56 Eur a neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády č. 280/2016 Z.z., t.j. 435 Eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na tom, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa § 6 ods.1 písm. c/ zák. č. 327/2005 Z. z. a jeho žiadosti preto nebolo možné vyhovieť s odkazom i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29.11.2016, sp. zn.: 10Sžo/371/2015, preto zotrval na záveroch svojho rozhodnutia a žiadal žalobu zamietnuť. 3. Žalobca v správnej žalobe poukázal na ust. § 6 ods. 1, písm. c/ zák. č. 327/2000 Z. z. a konštatoval, že v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/46/2017 na Krajskom súde v Košiciach sa domáha zrušenia nezákonného Opatrenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 236731/2017 zo dňa 13.3.2017, vo vzťahu k rozhodnutiu obce Studenec zo dňa 30.11.2016 o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2016. Preto podľa žalobcu žalovaný nesprávne právne vec posúdil, lebo v jeho veci nie je možné ustáliť výšku hodnoty predmetu sporu a tak nejde o obdobnú právnu vec o akú išlo v žalovaným označenom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (10Sžo/371/2015 z 29.11.2016), v ktorom na rozdiel od jeho veci bol predmet sporu oceniteľný v peniazoch. Žalobca reagoval nesúhlasne na vyjadrenie žalovaného vo vyjadrení zo dňa 25.6.2018 a vo vyjadrení i žalovaný 17.7.2018 zotrval na svojom právnom názore. 4. Správny súd konajúc o žalobe, ktorá bola podaná podľa § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/ 18. októbra 2018, zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 1N 11766/2017, ČRZ: 79135/2017 zo dňa 11.09.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a f/ SSP, vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. V odôvodnení uviedol, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný nesprávne právne posúdil žiadosť žalobcu o priznanie nároku na priznanie právnej pomoci v ním označenom konaní podľa hodnoty sporu s odkazom na ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z., s odkazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo 371/2015 zo dňa 29.11.2016.. Správny súd mal za to, že žalobca požiadal o právnu pomoc v konaní o preskúmanie rozhodnutia finančného správneho orgánu, ktoré nie je možné oceniť peniazmi. V konaní na Krajskom súde v Košiciach, vedenej pod sp. zn. 7S/46/2017 sa žalobca domáha preskúmania a zrušenia Opatrenia žalovaného č. 236731/2017 zo dňa 13.3.2017 a rozhodnutia obce Studenec zo dňa 30.11.2016 o vyrubení dane z nehnuteľnosti, /činí 74,56 Eur/, v ktorom nie je možné posudzovať hodnotu sporu v peniazoch. Preto konštatoval, že sa žalovaný napadnutým rozhodnutím, konajúc o žiadosti žalobcu na poskytnutie právnej pomoci hodnotením splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z., dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. 5. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) sp.zn. 8S 63/2017 z 18. októbra 2018 podal včas a riadne žalovaný kasačnú sťažnosť. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2 Sžk/11/2019 zo dňa 26.6.2019 ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania posúdil kasačnú sťažnosť žalovaného ako dôvodnú a rozsudkom zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/63/2017 z 18. októbra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Najvyšší súd SR odkázal na podstatné časti napadnutého rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorý konštatoval, že „žalovaný vec nesprávne právne posúdil, ak v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný posúdil žiadosť žalobcu o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v ním označenom konaní podľa hodnoty sporu s odkazom na § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. Dôvodil, že podmienky na ustanovenie poskytovania právnej pomoci sú upravené v § 3 ods. 1, v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2, v § 6a ods. 1 a v § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z.z. a uviedol, že žalobca požiadal žalovaného o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom pod sp. zn. 7S/46/2017 o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 236731/2017 zo dňa 13. marca 2017 a rozhodnutia obce Studenec č. 198/2016 zo dňa 30. novembra 2016. Správny súd zistil, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/46/2017 ide o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného podľa § 177 a nasl. SSP. Hodnotenie podmienky hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 pís. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci na základe žiadosti žalobcu, v spojení s vládnym Nariadením č. 280/2016 Z.z., ktoré určuje sumu minimálnej mzdy vo výške 435 Eur, je nezákonné. Žalovaný pri skúmaní, či žalobca ako fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, podľa správneho súdu aplikoval nesprávne ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. a nesprávne konštatoval, že hodnota sporu žalobcu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Nesprávne právne uzavrel, že kritérium hodnoty sporu sa týka aj posudzovanej veci žalobcu, a to v konaní o preskúmanie rozhodnutia finančného správneho orgánu. Nevzal do úvahy, že žalobca sa v uvedenom konaní vedenom pod sp. zn. 7S/46/2017 domáha preskúmania a zrušenia oznámenia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 236731/2017 zo dňa 13. marca 2017, vo vzťahu k rozhodnutiu obce Studenec zo dňa 30. novembra 2016 o vyrubení dane z nehnuteľnosti, v ktorom nie je významnou hodnota sporu, ale predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorú nie je možné vyčísliť, či posudzovať v peniazoch a že teda ide o prípad sporov, v ktorých nie je možné hodnotu vyčísliť. Žalovaný sa tak v napadnutom rozhodnutí, konajúc o žiadosti žalobcu na poskytnutie právnej pomoci, podľa správneho súdu dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci.“ 8. Kasačný súd konštatoval, že „žalovaný podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade namietal, že žalobca bol správne poučený podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. a uviedol, že vo veci žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/46/2017 bol povinný zaoberať sa aj posudzovaním splnenia podmienky hodnoty sporu, keďže ju zákon stanovuje ako jednu z podmienok pre priznanie právnej pomoci. Podľa žalovaného žalobca podal žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a i v tejto súvislosti dôvodil, že zákonodarca v ust. § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. používa spojenie „hodnota sporu“, ktoré je však potrebné vykladať ako „hodnota právnej veci“, v ktorej sa žiada poskytnutie právnej pomoci. Použitím striktne gramatického výkladu by muselo platiť pravidlo, že žalovaný nemôže skúmať hodnotu sporu vo všetkých nesporových konaniach, a to ani v prípadoch, keď sa dá jednoznačne ustáliť. Obdobne žalovaný napríklad posudzuje hodnotu sporu aj v prípadoch žiadostí o poskytnutie právnej pomoci v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy výsledkom konania nemusí byť vždy aj zaplatenie peňažnej sumy jedným z manželov na vyrovnanie podielov, ale výsledkom môže byť aj prikázanie jednotlivých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva do výlučného vlastníctva účastníkov konania. V takom prípade žalovaný posudzuje hodnotu, či už hnuteľných alebo nehnuteľných vecí, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, aj keď len zo samotného označenia konania nie je možné hodnotu sporu zistiť. Mal za to, že rovnaký právny názor, ako bol vyslovený v jeho rozhodnutí, zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, na ktorý žalovaný opätovne poukázal. Ide o obdobnú vec, v ktorej rovnako nebola priznaná právna pomoc v konaní o preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu. Názor krajského súdu o tom, že v danom prípade ide o spor, v ktorom nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, považoval za nesprávny. Podľa žalovaného aj keď nejde o sporové konanie, je v danom prípade možné hodnotu sporu, resp. hodnotu danej právnej veci vyčísliť v peniazoch, a preto bol povinný posudzovať splnenie tejto podmienky. Podľa žalovaného zmyslom stanovenia podmienky hodnoty sporu je jednak to, že neposkytnutie právnej pomoci v prípadoch, ktoré je možné oceniť v peniazoch a ktoré nedosahujú hodnotu minimálnej mzdy, nepredstavuje významný zásah do práv občana a v neposlednom rade aj to, aby náklady, ktoré vzniknú štátu v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, neboli v zjavnom nepomere k celkovej hodnote sporu. Týmto sa zároveň predchádza zneužívaniu inštitútu právnej pomoci osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval a kasačnú sťažnosť žalovaného považoval za nedôvodnú“. 9. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku potom kasačný súd citoval ust. § 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že „predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KaPO 1N 11766/2017, ČRZ: 79135/2017 zo dňa 11. septembra 2017, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia jednej z podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. KaPO 1N 11766/2017, ČRZ: 79135/2017 zo dňa 11. septembra 2017 nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci, o ktorú žiadal vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/46/2017 v konaní o preskúmanie oznámenia Finančného riaditeľstva SR č. 236731/2017 zo dňa 13. marca 2017 a rozhodnutia obce Studenec č. 198/2016 zo dňa 30. novembra 2016. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že konštatoval, že vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 7S/46/2017 hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ na žalovaného obrátil, predstavuje sumu 74,56 Eur, t. j. hodnotu dane z nehnuteľnosti, vyrubenej žalobcovi za rok 2016 rozhodnutím obce Studenec č. 198/2006 zo dňa 30. novembra 2016. Uzavrel, že hodnota sporu, v ktorom žalobca žiadal o ustanovenie advokáta, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z.z., t. j. sumu 435 Eur, ktorá je jedným z kritérií pre priznanie požadovanej právnej pomoci, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Žalovaný odôvodnil vychádzajúc z právneho názoru vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo 371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27. októbra 2015 vo veci žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ktorý nespĺňal kritérium hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z., ktorá predstavovala zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 Eur a neprevyšovala tak hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z.z., ktorá v roku 2014 bola 352 Eur.“ 10. Kasačný súd napokon zhrnul, že „z ustanovenia § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Zákonodarca stanovil tieto podmienky v § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. kumulatívne, čo znamená, že na to, aby bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci posúdená kladne, je nevyhnutné splniť všetky v uvedenom zákonnom ustanovení upravené podmienky. Dve z troch týchto podmienok musia byť navyše splnené počas celého trvania poskytovania právnej pomoci (viď § 6 ods. 2 uvedeného zákona). Jednou z takýchto podmienok je práve určenie hodnoty sporu, v rámci ktorého sa o právnu pomoc žiada. Hodnota takého sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej v príslušnom období. V prípade žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci žalovaný ustálil, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca ako žiadateľ na žalovaného obrátil so žiadosťou o právnu pomoc, predstavuje sumu 74,56 Eur, ako sumu dane z nehnuteľnosti na rok 2016, ktorá mu bola vyrubená Obcou Studenec ako prvostupňovým správnym orgánom a potvrdená Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako odvolacím správnym orgánom, ktoré odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obce Studenec zamietlo. Keďže táto suma neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy na rok 2017, ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z.z., t. j. sumu 435 Eur, nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc. Správny súd sa s týmto záverom žalovaného nestotožnil a ustálil, že predmetom sporu, v ktorom žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci, je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vyššie uvedených správnych orgánov, čo nie je možné vyčísliť, či posudzovať v peniazoch. Kasačný súd sa s názorom správneho súdu nestotožnil a jeho rozhodnutie považuje za nesprávne. V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Zákon č. 327/2005 Z.z. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa § 3 ods. 1 a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa § 4 ods. 1 písm. a/ je vo všeobecnosti pod pojmom „spor“ možné rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky a to platí primerane aj vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť, napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov.)“. 11. Záverom kasačný súd poukázal na spôsob hodnotenia hodnoty sporu v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, v ktorom bola posudzovaná obdobná vec a konštatovaná správnosť postupu žalovaného pri posudzovaní hodnoty sporu. &z uvedeného bolo potrebné vyvodiť, že aj v preskúmavanom prípade podľa nebola právna pomoc priznaná žalobcovi žalovaným v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z.,. Kasačný súd napokon uviedol, že ak správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci pre nesplnenie uvádzanej podmienky hodnoty sporu, ktorú bolo podľa neho možné ustáliť s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, zaťažil svoje rozhodnutie vadou nezákonnosti. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu. 12. Správny súd pripomína, že podľa § 469 SSP, ak dôjde v dôsledku kasačnej sťažnosti k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. Správny súd tak opätovne posudzoval rozhodnutie žalovaného na základe žalobných námietok žalobcu zhrnutých a odôvodnených v ods. 1 a 3 tohto rozsudku, súc viazaný právnym názorom kasačného súdu o otázke splnenia podmienky žalobcom podľa § 6 ods. 1 pís. c/ zákona č. 327/2005 Z. z., pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Kasačný súd teda rozsudkom rozhodol v súlade s právnym názorom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016, ktorý potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27. októbra 2015. V tomto bola otázka hodnoty sporu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, posúdená tak, že nespĺňal kritérium hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z.z., ak táto predstavovala výšku 49,23 Eur / zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody/ lebo neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 Z.z., ktorá v roku 2014 bola 352 Eur. 13. Po pojednávaní v zmysle § 190 v spojení s ust. §191 žalobu ako nedôvodnú zamietol a konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané po správnom právnom posúdení veci žalovaným, ktorý, rovnako ako Najvyšší súd SR odkázal na iný predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016. 14. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a/ v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddĺžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, b/ v cezhraničných sporoch, v občianskoprávnych veciach, v obchodnoprávnych veciach, v pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c/ v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d/ osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z.z. sa na účely zákona právnou pomocou rozumie poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci. 15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je predovšetkým úlohou správneho súdu poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov konania v oblasti verejnej správy. V posudzovanej veci bolo predmetom preskúmania rozhodnutie žalovaného, ktorým ako orgán verejnej správy poverený rozhodovaním o otázkach bezplatnej právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci po preskúmaní a zhodnotení splnenia podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. 16. V preskúmavanej veci „hodnota sporu“ v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia orgánov verejnej správy správnym súdom, ktorom sa žalobca obrátil na žalovaného so žiadosťou o právnu pomoc predstavovala sumu 74,56 Eur. Ide o daň z nehnuteľnosti na rok 2016 , ktorá bola vyrubená žalobcovi rozhodnutím Obce Studenec, -prvostupňovým správnym orgánom a potvrdená rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako odvolacím správnym orgánom. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29. novembra 2016 „hodnota sporu“ v preskúmavanej veci tiež neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy na rok 2017, ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 280/2016 Z.z., t. j. sumu 435 Eur. Potom opäť v súlade s právnym názorom kasačného súdu nebola splnená jedna zo zákonných podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc upravená v § 6 ods. 1 pís. c/ zákona č. č. 280/2016 Z.z. a tak je súd povinný konštatovať, že rozhodnutie žalovaného je tak správne a zákonné a žaloba žalobcu nedôvodná. 17. K otázke, ktoré rozhodnutia pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nie je možné chápať ako konania, kde predmet sporu nie je možné stanoviť si správny súd však dovolí pripomenúť i neskorší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28. 9. 2017. V tomto Najvyšší súd SR vychádzal pri posudzovaní podmienok § 6 ods. 1 pís. c/ zákona č. 327/2005 Z. z z úvahy o nemožnosti aplikovať hodnotu sporu pri rozhodovaní o priznaní bezplatnej právnej pomoci štátom v niektorých typoch administratívnych rozhodnutí, kde sa preskúmava nie samotná výška sporu, ale zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo/70/2016 zo dňa 28. 9. 2017 uviedol: „Predmetom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov. V rámci tohto typu súdneho konania ide o posúdenie, či postup a napadnuté rozhodnutie vydané správnym orgánom možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi, čo samo o sebe je skutočnosťou objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené na nachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. V praxi síce môže nastať situácia, keby rozhodnutie správneho orgánu znie na určitú sumu (napr. dorubenie dane), avšak na účely jeho súdneho prieskumu je smerodajný dôvod vydania takého rozhodnutia a nie samotná výška, pričom dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky nie je možné ako hodnotu veci určiť.“ 18. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo pri hodnotení splnenia kritérií na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci aj z obsahu oznámenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 13. 3. 2017, ktorý bol žalovanému známy a je súčasťou jeho administratívneho spisu a oboznamuje podstatu konania, v ktorom žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný a napokon aj správny súd pri právnom hodnotení vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol základom napadnutého rozhodnutia aj podľa obsahu administratívneho spisu. 19. Správny súd nezistil žalobcom namietané žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ SSP, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 20. Podľa § 167 a nasl. SSP rozhodol súd o náhrade trov konania tak, že neúspešnému žalobcovi správny súd nepriznal náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania. Žalovanému trovy konania, ktoré v zmysle § 168 neuplatnil, správny súd nepriznal. 21. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.