Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Sa/34/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201212 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7016201212.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci žalobcov: 1. T. Q. a 2. U. Q., obaja bytom B., J. XX, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Košice, Komenského 52, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.08.2016 sp. č. OU-KE-OOP1-2016/031334/GEC, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 25.08.2016 sp. č. OU-KE-OOP1-2016/031334/GEC žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba Správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa 29.04.2016, spisové č.: OU-KE-OVVS2-2016/003287, č. priestupku: 2015/1715/ LAK, ktorým boli žalobcovia v 1. a 2. rade uznaní vinnými zo spáchania priestupku, a to: - žalobca v 1. rade zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.l písm.d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.04.2015 v čase okolo 19:20 hod. v záhradkárskej lokalite pod ulicou Z. v B. sa vyhrážal ujmou na zdraví oznamovateľke J. B. a D. B. slovami "koho tu má zmlátiť, komu má pripásať", následne sa pred oznamovateľkou oháňal palicou a touto ju udrel po hlave, pričom keď vyberala z vrecka mobilný telefón, presne nezisteným spôsobom ju udrel po ľavej ruke a týmto jej spôsobil podľa Lekárskej správy zo dňa 06.04.2015 zmliaždenie spánkovej časti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa s dobou liečenia do 7 dní a následne udrel palicou po chrbte psa oznamovateľky, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví a iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods.2 s poukazom na § 11 ods.l písm.b) zákona o priestupkoch mu bola za spáchaný priestupok uložení sankcia - pokuta vo výške 40,-- eur a podľa § 79 ods.l cit. zákona aj povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,-- eur; - žalobca v 2. rade zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.04.2015 v čase okolo 19:20 hod. v záhradkárskej lokalite pod ulicou Z. v B. oznamovateľke J. B. vulgárne nadával slovami "tlstá sviňa", čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, za čo mu bola podľa § 11 ods.1 písm.a) citovaného zákona uložená sankcia - pokarhanie a podľa § 79 ods.1 cit. zákona aj povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,-- eur. 2. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, spisového materiálu, ako aj po vyhodnotení vykonaného dokazovania, stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. 3. Citujúc ustanovenia § 2 ods.1, § 3, § 49 ods.1 písm.a) zákona o priestupkoch a § 32 ods.1, 2, § 34 ods.5 a § 46 Správneho poriadku konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri vydaní rozhodnutia z dostupných podkladov - z výpovedí oznamovateľky A. B., svedkov T. N., S. S., L. S., D. B., učinených v priebehu trestného stíhania vo veci, resp. v konaní o priestupku, z Lekárskej správy oznamovateľky zo dňa 06.04.2015, vystavenej L.. T. Q., UNLP Košice, z výpovedí obvinených žalobcov v 1. a 2. rade, učinených v priebehu trestného stíhania vo veci, resp. v konaní o priestupku, z vyjadrenia obvinených T. Q. a U. Q. k podkladom pred vydaním rozhodnutia, zo skutočností známych správnemu orgánu z úradnej činnosti (že obvinení U. Q. J. T. Q. a oznamovateľka J. B. a svedok D. B. doposiaľ neboli za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods.l písm.d) priestupkového zákona stíhaní). Po ich posúdení, hoci obvinený žalobca v 1. rade spáchanie skutku poprel, považoval prvostupňový správny orgán za spoľahlivo preukázané, že tento obvinený priestupok, kladený mu za vinu, špecifikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia, spáchal, z čoho ho usvedčuje svedecká výpoveď svedka T. N., ktorý dosvedčil úder po ruke oznamovateľky, do chrbta psa, ako aj vyhrážky ujmou na zdraví, svedecká výpoveď S. S., ktorý dosvedčil, že sa obvinený oháňal palicou a udrel po chrbte psa, svedecká výpoveď L. S., ktorá dosvedčila úder po hlave a po ruke oznamovateľky i úder do chrbta psa a svedecká výpoveď D.Q. B., ktorý dosvedčil úder po ruke oznamovateľky. Na základe uvedených svedeckých výpovedí v ich vzájomnej súvislosti, v nadväznosti na Lekársku správu oznamovateľky, vystavenú dňa 06.04.2015, ktorá preukazuje, že oznamovateľka utrpela ľahký úraz s dobou liečenia do 7 dní - pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa, nemal prvostupňový správny orgán o vine obvineného T. Q. žiadne pochybnosti. Prvostupňový správny orgán taktiež považoval za spoľahlivo preukázané, že obvinený U. Q. v rovnakom čase a na rovnakom mieste oznamovateľke nadával slovami "tlstá sviňa", z čoho usvedčuje svedecká výpoveď T. N., ktorý dosvedčil, že tento obvinený oznamovateľke nadával slovami "tlstá sviňa, tučná sviňa, piča", svedecká výpoveď S. S., ktorý dosvedčil, že menovaný vulgárne nadával, svedecká výpoveď D. B., ktorý dosvedčil, že tento obvinený pokrikoval rôzne vulgárnosti, ako aj priznanie obvineného U. Q., ktorý pripustil, že vyslovil voči oznamovateľke nadávku "tlstá sviňa". 4. Odvolací orgán tiež konštatoval, že svedkovia S. S., L. S., T. N. a D. B. boli pred začatím výsluchu riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede a toto poučenie vlastnoručne podpísali, teda nebol dôvod spochybňovať ich výpovede, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo. V súvislosti s vyjadrením oboch obvinených k podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj s doplnením odvolania, v ktorých poukazujú na rozpory vo výpovediach svedkov S. S., L. S.D., T. N. J. D. B., odvolací orgán uviedol, že svedkovia boli v rámci konania o priestupku pred prvostupňovým správnym orgánom vypočúvaní v značnom časovom odstupe od predmetného incidentu a napriek tejto skutočnosti žiaden z uvedených rozporov nie je spôsobilý vyvrátiť, že sa obvinení dopustili skutkov tak, ako je uvedené v oboch výrokových častiach napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Zastáva názor, že spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch bolo na základe uvedených dôkazov obvineným T. Q. a U. Q. dostatočne preukázané. Po posúdení týchto dôkazov zvlášť i v ich vzájomných súvislostiach považoval skutkový stav uvedený v oboch výrokových častiach napadnutého rozhodnutia za ustálený. Navyše obvinený T. Q. sa k spáchaniu skutku uvedeného v prvej výrokovej časti napadnutého rozhodnutia čiastočne priznal, keď uviedol, že hodil palicu po psovi oznamovateľky a obvinený U. Q. sa k spáchaniu skutku uvedeného v druhej výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu priznal, keď uviedol, že oznamovateľke nadával slovami "tlstá sviňa". Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, na základe obvinenými predloženého CD nosiča so zvukovým záznamom, nakoľko o zákonnosti tohto dôkazu možno pochybovať, keďže obvinení T. Q. a U. Q. neuviedli, akým spôsobom tento dôkaz získali a či disponujú súhlasmi nahrávaných osôb nielen na vyhotovenie, ale aj na použitie tohto záznamu ako dôkazu v rámci predmetného konania. Zvukový záznam svojvoľne vyhotovený bez súhlasu nahrávaného je neopomenuteľne zaťažený porušením osobnostných práv dotknutej osoby, chránených na úrovni zákonných noriem (napr. Občiansky zákonník), ako aj Ústavy SR a medzinárodných dohovorov (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Žalovaný tiež zdôraznil, že obvinení T. Q. J. U. Q. žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátili skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený prvostupňovým správnym orgánom, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je aj podľa jeho názoru vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Odvolací orgán nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Obvinení z priestupku v odvolaní ani v doplnení odvolania neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložili prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové relevantné dôkazy vo veci. 5. Včas osobne na Krajský súd v Košiciach dňa 04.10.2016 podanou blanketárnou žalobou zo dňa 09.11.2016, doplnenou podaním zo dňa 30.01.2017, sa žalobcovia domáhali zrušenia citovaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. V rozsiahlej žalobe opísali priebeh predmetného incidentu, na základe ktorého sa začalo predmetné konanie, celého administratívneho konania, ako aj obsah jednotlivých úkonov, realizovaných zo strany správnych orgánov, účastníkov konania i svedkov. Na základe uvedených skutočností považujú napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, za nezákonné, nakoľko podľa ich názoru výrok a aj odôvodnenie týchto rozhodnutí sa opiera o svedecké výpovede S.. S., L.. S., T.. N. J. D.. B. s tým, že tieto správne orgány považovali za vierohodné s odkazom na ich poučenie podľa § 35 ods.1 a ods.4 zákona o priestupkoch napriek tomu, že oni navrhovali doplniť dokazovanie zvukovým záznamom, ktorý ako taký v ich prípade je spôsobilý spochybniť pravdivosť týchto svedeckých výpovedí, ako dokázať, že minimálne svedkovia J.. B., D.. B. J. S.. S.ár dňa 06.04.2015 okolo 19.20 hod. pred záhradkou č. XXX, ktorá sa nachádza v záhradkárskej osade A. XX-XX pod E.. Z. F. B., sami naplnili skutkovú podstatu priestupku spáchaného v zmysle ust. § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch, prípadne skutkovú podstatu trestného činu spáchaného v zmysle ust. 356 ods.1 Trestného zákona a následne priestupku spáchaného v zmysle ust. § 21 ods.1 písm.f) zákona priestupkoch. V súvislosti s argumentáciou žalovaného o nezákonnosti nimi navrhovaného dôkazu (zvukový záznam) poukázali na to, že vo svojom podaní zo dňa 18.04.2016 navrhli vyžiadanie si písomného súhlasu na vykonanie predmetného dôkazu od uvedených svedkov správnymi orgánmi s tým, že je to v ich vlastnom záujme, aby v rámci dokazovania pravda ako to uvádzajú práve oni, v takom rozsahu vyšla aj najavo s tým, že ak títo svedkovia súhlas na vykonanie tohto dôkazu z nejakého dôvodu neposkytnú, bude to považované za ich snahu o to, aby pravda najavo nevyšla, t.j. vytýkali vo veci konajúcim správnym orgánom, že sa nesnažili vykonať ohľadne tohto zvukového záznamu test proporcionality. V tejto súvislosti poukázali na § 32 ods.1 a ods.2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Uviedli tiež, že v podaní zo dňa 15.08.2016, ktorým doplnili odvolanie zo dňa 02.06.2016, navrhli, aby správny orgán prvého stupňa uskutočnil buď sám porovnávanie objektívnou metódou, t.j. analýzou za pomoci rôznych špeciálnych prístrojov a výpočtovej techniky, ktoré slúžia na detailné vyhodnocovanie všetkých vzoriek a na získanie maximálneho množstva informácií, ktorých vyhodnotením možno typovať alebo identifikovať osoby, resp. navrhli, aby uvedené vzájomné porovnávanie sporného materiálu s porovnávacím materiálom, uskutočnené analýzou za pomoci rôznych špeciálnych prístrojov a výpočtovej techniky dal vykonať niektorému kriminalistickému ústavu, zaoberajúcemu sa kriminalistickými metódami na identifikáciu osôb na základe analýzy reči buď v pôsobnosti KR PZ v Košiciach alebo niekde inde. Týmto ich návrhom vyhovené nebolo, v dôsledku čoho nepovažujú skutkový stav za dostatočne zistený. 7. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.03.2017 žalovaný navrhol žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne nové skutočnosti, žaloba sa opiera o tie isté dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v druhostupňovom rozhodnutí. Preto trvá na argumentácii uvedenej v jeho odôvodnení. Zhodne ako v napadnutých rozhodnutiach opísal priebeh administratívneho konania a zistený skutkový stav veci. Konštatoval, že žalobcovia opäť napádajú hodnovernosť svedeckých výpovedí S. S., L. S., T. N. J. D.Q. B. a trvajú na použití nimi vytvoreného zvukového záznamu na CD ako dôkazu, pričom navrhujú, aby si správny orgán vyžiadal súhlasy uvedených svedkov na použitie predmetného CD nosiča so zvukovým záznamom ako dôkazu. Žalovaný zastáva názor, že spáchanie predmetného priestupku bolo žalobcom dostatočne preukázané na základe výpovedí svedkov S. S.D., L. S., T. N. J. D. B. a tiež na základe ich čiastočného priznania k spáchaniu priestupku spôsobom, vedeným vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný trvá na tom, že predložený CD nosič so zvukovým záznamom nemožno použiť ako dôkaz, nakoľko sa jedná o nezákonný dôkaz, pretože žalobcovia neuviedli, akým spôsobom tento dôkaz získali a nepredložili súhlasy nahrávaných osôb nielen na vyhotovenie, ale aj na použitie tohto záznamu ako dôkazu v rámci predmetného konania, čo bolo jednoznačne ich povinnosťou. 8. V replike zo dňa 12.06.2017 žalobcovia zotrvali na svojich argumentoch, uvedených v žalobe. Navrhli, aby súd v dokazovaní postupoval buď v zmysle ust. § 120 písm.b), to konkrétne v spojení s ust. § 6 ods.2 písm.b) S. s. p., teda v prípade, ak to bude mať tunajší súd za potrebné, aby predvolal a zápisnične vypočul ako svedkov ďalších účastníkov citovaných ust. § 32 ods.3 písm.a) S. s. p. s tým, aby ich zároveň vyzval k tomu, aby dali výslovný súhlas na vykonanie dôkazu predmetným zvukovým záznamom, to v rámci zistenia pravdy, a v prípade, ak títo tento výslovný súhlas dajú, tak aby tunajší súd bez ďalšieho vykonal dôkaz týmto zvukovým záznamom, alebo, aby tunajší súd bez ďalšieho v dokazovaní v prípade uvedeného zvukového záznamu postupoval v zmysle čl. 16 ods.2 v spojení s čl. 3 ods.1 C. s. p., podľa ktorých súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods.1. S poukazom na to, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené, žiadali, aby v súvislosti s nimi predloženým zvukovým záznamom súd bez ďalšieho vykonal test proporcionality, nakoľko tento dôkaz jednak bol vyhotovený a aj v priestupkovom konaní bol predložený v rámci dôkaznej núdze, a zároveň, že tento zvukový záznam zachytáva jednak deliktuálne správanie sa samotných, teda len niektorých svedkov, a tiež dokazuje, že celá skupina svedkov nepravdivo vypovedala o podstatných skutočnostiach i napriek tomu, že títo svedkovia tak, ako to uviedol sám žalovaný v už tu vyššie spomenutom odôvodnení svojho rozhodnutia boli pred začatím výsluchu riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. 9. V duplike zo dňa 26.10.2017 žalovaný zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené s tým, že tvrdenia žalobcov, spochybňujúce pravdivosť svedeckých výpovedí, považuje za účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchané skutky. 10. Správny súd v konaní podľa ustanovenia § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len "SSP"), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, dospel k záveru, že žaloba žalobcov v 1. a 2. rade dôvodná nie je. 11. Z priestupkového spisu, vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ (ďalej iba „OR PZ“) v Košiciach, Odbore poriadkovej polície (ďalej iba OPP), Obvodnom oddelení PZ (ďalej iba OO PZ) Košice - Sídlisko KVP PU: 293/OPP-KVP-2015, ČVS: ORP-1134-KV-KE-2015 súd zistil, že dňa 06.04.2015 bolo týmto útvarom prijaté oznámenie J. B., že v čase okolo 19:20 hod. v rámci prechádzky s manželom, bratom, jeho manželkou a kamarátom T. N. popod cestný most A. B. v smere od lokality Č., po chodníku pri chatách, ktoré sa nachádzajú pod ulicou Z., boli slovne a následne aj palicou ohrozovaní a napadnutí dvomi mužmi, nachádzajúcimi sa na dvore jednej z chát. Z úradného záznamu zo dňa 06.04.2015 okrem už uvedeného vyplýva, že nakoľko hliadka OO PZ Košice - Sídlisko KVP v tom čase plnila iné úlohy, na miesto bola vyslaná hliadka OO PZ Košice - Západ, ktorá po príchode na miesto zistila, že sa tam nachádzajú okrem oznamovateľky a ňou špecifikovaných osôb, aj žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí prebývali v chate a ktorí uviedli, že nikoho nenapadli, ale že napadnutí boli oni. Zúčastnení si odporovali vo vzájomných obvineniach a každý tvrdil niečo iné. Keďže v tom čase nehrozilo žiadne nebezpečenstvo, všetci boli poučení o možnosti podať oznámenia na polícii. 12. Z obsahu citovaného spisu zároveň vyplýva, že J. B. podala dňa 06.04.2015 vo forme zápisnice na OO PZ Košice - Sídlisko KVP trestné oznámenie o fyzickom napadnutí. Táto do zápisnice uviedla, že dňa 06.04.2015 v čase okolo 19:20 hod. bola spolu so svojím manželom D. B., svojím bratom S. S., jeho manželkou L. S. a kamarátom T. N. na prechádzke, išli popod cestný most A. B. v smere od lokality Č., po chodníku pri chatách, ktoré sa nachádzajú pod ulicou Z. a keď prechádzali asi okolo piatej chaty, všimli si, že na pozemku chaty je veľký neporiadok. Niečo k sme tomu povedali a následne k plotu prišiel muž vo veku okolo 50 rokov, ktorý mal sivé vlasy, dlhé asi po ramená a tento im začal nadávať, pýtal sa, čo tam robia, potom ich začal slovne vyháňať. Voči tomuto sa oni slovne bránili tým, že nie sú na jeho pozemku. On potom na niekoho kričal, aby prišiel k nemu. Následne cez bránku z pozemku vyšiel muž, vysoký asi 190 cm, silnej postavy, s krátkymi vlasmi, mladší od predošlého muža, ktorý mal v ruke palicu a keď išla k nemu, tiež sa vypytoval, čo tam robia a kričal a oháňal sa palicou. Potom sa rozohnal a celou silou tou palicou udrel po ľavej strane hlavy. Palicou udrel po chrbte aj jej brata. Švagriná jej povedala, že tou palicou udrel aj jej psa, ktorého som tam mala, ale uvedené ona nevidela. Keď došlo k tomuto napadnutiu, radšej ušli z miesta preč. K veci ešte uviedla, že medzi nimi došlo k slovným výmenám názorov, ale oni uvedených mužov žiadnym spôsobom nenapádali a nezasahovali do ich pozemku, i napriek čomu ich tento muž bezdôvodne napadol palicou. Preto chcela, aby bol za svoje konanie postihnutý. K priamym vyhrážkam zo strany tohto muža na jej adresu nedošlo a ostatným nebolo spôsobené žiadne zranenie. Následne privolali políciu, no po ich príchode títo muži tvrdili, že sme im chceli preskočiť plot, že sa báli, pretože majú zlé skúsenosti z minulosti a taktiež tvrdili, že k žiadnemu napadnutiu z ich strany nedošlo. Preto si spísali policajti ich údaje a poučili ju o ďalšom postupe. Na lekárskom ošetrení zatiaľ nebola. 13. Uznesením zo dňa 05.05.2015 bolo podľa § 199 ods.1 Trestného zákona začaté trestné stíhanie vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Trestného zákona. 14. Do zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného, spísanej dňa 20.05.2015, J. B. podrobnejšie opísala priebeh predmetného incidentu. Uviedla, že keď prechádzali asi okolo piatej chatky, tak ich kamarát T. N. upozornil na neporiadok v jednej záhrade. Keď prišli k živému plotu pred uvedenou záhradou, zrazu z ľavej strany buchol po plote tejto záhrady nejaký starší, asi 50-ročný bradatý a sivovlasý muž a začal na nich kričať nejaké nadávky a niečo v tom zmysle, aby sme odtiaľ vypadli preč. Ona sa voči týmto nadávkam ohradila a povedala, že sú na verejnom priestranstve a že on nemá právo ich odtiaľ vyhadzovať. Nato začal tento muž na niekoho kričať, pričom ona si myslela, že sa ich snažil len zastrašiť. Po chvíľke, keď už boli na odchode, vyšiel zo záhrady, nevedela či presne z tej, na ktorej bol neporiadok, asi dvojmetrový, dobre stavaný muž vo veku okolo 40 rokov, ktorý mal kratšie hnedé vlasy a v ruke držal dve palice. Nevedela presne povedať, o aké palice sa jednalo, zdalo sa jej však, že to poli asi 50- centimetrové poriská, čo s určitosťou nevedela. Mladší muž začal pokrikovať, že "koho tu má zmlátiť" a na to medzi ňou, jej bratom a týmto mužom s palicami došlo k slovnej výmene. Tento muž, ktorého vtedy videla po prvýkrát sa palicou na ňu rozohnal a udrel ju do ľavej časti hlavy. Trvalo jej asi tri sekundy, kým sa z tejto rany spamätala a vtedy si všimla, že sa ku nej vracia jej manžel, ktorý už bol na odchode, aby jej pomohol, pričom uvedený muž na jej manžela zakričal "čo tu vyskakuješ, keď na to nemáš ani kilá a ani výšku". To, či udrel aj jej manžela uviesť nevedela, ale asi nie, len na neho pokrikoval. Zahnal sa aj na jej brata S. S., ale nevedela, či ho udrel. Brat jej potom vravel, že nič necítil, žeby ho niekto udrel. Na to vybrala svoj mobilný telefón z vrecka a chcela zavolať políciu, keď zistila, že ju niekto buď kopol alebo buchol do ruky. Hneď na to sa z miesta všetci vzdialili a keď boli od týchto mužov ďalej, zavolala na políciu. Uviedla tiež, že obaja muži niekam zmizli a vrátili sa po príchode policajnej hliadky už bez palíc, pričom už pri sebe mali aj občianske preukazy. Policajnej hliadke potom tvrdili, že vraj ona snažila preliezť plot do ich záhrady a že poškodenými sú oni. Na odporučenie člena policajnej hliadky, vyslanej na miesto predmetného incidentu sa odobrala na lekárske ošetrenie, nakoľko mala na hlave opuch. Na základe poučenia policajtov podala trestné oznámenie a z uvedeného ošetrenia predložila lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že utrpela zmliaždenie spánkovej časti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní. Uvedené zranenia jej nesťažili obvyklý spôsob života a nebola ani práceneschopná. 15. Žalobca v 1. rade T. Q. do zápisnice o výsluchu svedka dňa 21.05.2015 uviedol, že dňa 06.04.2015 v čase okolo 20:05 hod. sa nachádzal v otcovej záhrade v záhradkárskej lokalite oproti ulici Z. XX F. B.. Vo vnútri chaty počul nejakú hlučnú skupinku ľudí, ktorá prechádzala pred ich záhradou. Vyšiel na terasu chaty a zbadal skupinku troch mužov a dvoch žien, ktorí tam boli s hnedým psom, pričom boli dosť hluční a zrejme mali vypité. Chvíľku ich pozoroval, keď sa zrazu začala cez živý plot pred ich záhradou predierať žena s blond vlasmi a taktiež aj dvaja muži, jeden z nich bol menší a mal čierne vlasy a ten druhý mal svetlejšie vlasy a zdalo sa mu, že mal plešinku. Keď sa táto žena predrala cez praskajúci živý plot k plotu ich záhrady, prstom ukazovala smerom na pivnicu. Z vedľajšej záhrady prišiel k plotu susedinej záhrady brat U. Q., ktorý ostal v záhrade a uvedených ľudí sa pýtal, čo tam robia a či niekoho hľadajú. Na to ich vyzval, aby opustili priestor od živého plota, na čo tá blondínka s vyšším mužom reagoval tak, že oni si môžu robiť čo chcú, že sú na verejnom priestranstve. Brat U. ich opätovne vyzval, aby opustili priestor, na čo menší muž z tejto skupinky, ktorý bol riadne opitý, odlomil zo živého plota konár a začal s ním pichať pred brata a vulgárne nadával na brata, ktorý na neho zakričal, aby som išiel pre mobil a zavolal policajtov. On vzal palicu, bol to nejaký konár a vyšiel som von pred záhradu, kedy zbadal, že je tam skupinka troch mužov a dvoch žien so psom, ktorých nepozná a nikdy predtým ich nevidel. Opýtal sa ich, čo sa tam robia, prečo je tam taký krik, na čo mu uvedená blondína povedala, že ona nič nerobí len sa pozerá, pričom menší muž prišiel k nemu a začal sa na neho tlačiť, ako by sa chcel biť a vôbec nič nehovoril. On ho upozorňoval, aby prestal, lebo nemá na to, aby to riešil takýmto spôsobom. Blondínka stále tvrdila, že oni nič neurobili, že sa len pozerali, ich pes, stále okolo neho behal a brechal po ňom a keďže sa bál, aby ho nepohrýzol, keď zas išiel k nemu, hodil po ňom palicu, ktorú mal v ruke, na čo pes ušiel. Blondína sa rozčúlila, že po jej psovi nebude nič hádzať a do tohto vstúpila druhá čiernovlasá žena, ktorá blondínu volala, aby išli preč. Táto čiernovlasá žena s vyšším čiernovlasým mužom odišli asi o 50 metrov ďalej, smerom k blokom na ulici Z. a ostali tam. Medzitým, ako čiernovlasá žena s vyšším mužom odchádzali preč, blondínka zobrala zo zeme palicu, ktorú hodil po psovi a išla smerom ku nemu. Na to vyšiel zo záhrady aj jeho brat U., ktorý mal už v ruke asi 50- centimetrové porisko od metly. Hneď na to ako sa do toho zapojil jeho brat, táto blondína sa začala oháňať palicou aj na neho a verbálne ho provokovala. Brat pred ňou ustupoval, pričom jej sa podarilo udrieť ho do ruky. Na to sa naťahovali na tom, kto zavolá policajtov, až nakoniec zavolala žena s blond vlasmi. Táto po celý čas vyvolávala konflikt spolu s druhým vyšším mužom, ostatní z ich skupinky sa do toho skoro vôbec nezapájali. Potom blondína odišla preč smerom k ich skupinke, začala na nich kričať, že nemajú nikam ísť, že už volala policajtov. Oni v chate čakali na príchod policajnej hliadky zo Západu. Na záver uviedol, že on nikoho počas predmetného incidentu neudrel, ani sa nikomu nevyhrážal a ani nenadával, len hodil palicu po psovi. Ani jeho nikto z tejto skupinky neudrel. Akurát menšiemu mužovi, ktorý do neho postrkoval bruchom povedal, že je drobec. 16. Žalobca v 2. rade U. Q. do zápisnice o výsluchu svedka dňa 21.05.2015 okrem iného uviedol, že dňa 06.04.2015 v čase okolo 20:00 hod. po tom, čo sa cez živý plot k ich plotu predierala nejaká žena s mužom a ďalší ľudia boli za živým plotom, sa išiel pozrieť k plotu, kde sa slušne pozdravil a opýtal, či niekoho hľadajú a čo tam vlastne chcú a slušne ich požiadal, aby opustili miesto, na čo táto žena po nich začala vrieskať, že ona tam môže byť, že sú na verejnom priestranstve, pričom sa k nej pridal menší muž, ktorý mu začal vulgárne nadávať aj ďalší muž, ktorý bol trochu vyšší. On zakričal na svojho brata, ktorý bol v otcovej záhrade, aby vzal telefón a zavolal políciu a nejaký ďalší muž v pozadí zakričal, že to on na neho zavolá políciu. Menší muž z tejto skupinky prišiel k živému plotu, odlomil konár a ako nepríčetný začal pichať pomedzi oká oplotenia záhrady, ako keby mu chcel vypichnúť oči a vulgárne mu nadával. Aj uvedená žena po ňom začala vrieskať a nadávať mi do debilov a rôzne iné nadávky. Nakoľko všetci z tejto skupinky javili známky požitia alkoholu a nevedel koľko ich je, vzal zo záhrady asi 50-centimetrové porisko od metly a preskočil plot zo záhrady na ulicu. Najprv vyšiel pred otcovu záhradu jeho brat T. Q. a hneď za ním aj on. Obaja s bratom mali v rukách palice, nakoľko nevedeli koľko ľudí je vlastne pred záhradou, keďže už v minulosti mali problémy s opitými a taktiež s bezdomovcami a cigánmi. Ako bol pred záhradou zistil, že sa tam nachádzali traja muži, dve ženy aj so psom. Jedna zo žien s mužom odišli hneď preč, smerom k blokom ku ulici Z. a aj ostatných volali preč od nás. Okolo nich pobehoval ich veľký hnedý pes, asi labrador, preto sa začal na psa oháňať palicou, aby ho odohnal, keďže stále okolo nich štekal. Na to jeho brat hodil svoju palicu po psovi, pretože ten nebol na vôdzke a blížil k nemu. Či ho trafil, nevedel uviesť. Aj on sa na psa zahnal, ale neudrel ho. Na to prišla ku nemu táto žena a začala do neho strkať palicou a pokrikovala po ňom, či by udrel ženu. Nakoľko do neho stále palicou postrkovala, natiahol pravú ruku s palicou, pričom druhou rukou chytil jej palicu, ktorou ho slabo udrela po ruke a snažil sa jej ju vytrhnúť, na čo táto žena ako ustupovala dozadu, ako on sa po nej akože zahnal, ale neudrel ju, spadla na zem. Vtedy začala kričať, že vraj ju udrel, čo nie je pravda. Na to k nej pribehli aj ostatní a s nimi sa pobrala preč. Cestou ešte kričala, že zavolá políciu. Po nejakom čase prišla policajná hliadka a táto skupinka až vtedy uviazala svojho psa na vôdzku. Policajti si vypočuli obe strany, pričom táto žena im už tvrdila, že ju neudrel on, ale že ju udrel jeho brat T., pričom na tomto tvrdení trval aj vyšší muž z ich skupiny. Na záver uviedol, že on nikoho počas tohto incidentu neudrel, ani sa nikomu nevyhrážal. Nejaké nadávky voči nim som povedal, ale bola to len reakcia na verbálny útok z ich strany. Celý tento incident vyvolala žena spoločne s mužom, ktorý bol nižšej postavy a mal čierne vlasy a taktiež s tým druhým vyšším mužom. 17. Svedkyňa L. S., švagriná oznamovateľky, do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 25.05.2015 uviedla, že v inkriminovaný deň bola na prechádzke s manželom S. S., jeho sestrou J. B. a jej manželom D. B. a spoločným kamarátom T. N. na prechádzke. V čase asi po 19-tej hodine, počas prechádzky sa rozprávali o tom aký je po zime všade neporiadok, na čo im kamarát T. N. povedal, že on im ukáže jedno zaujímavé miesto. Keď išli po cestičke pred záhradkami, ktoré sú pod ulicou Z., neďaleko od benzínového čerpadla Slovnaft, T. N. ukázal J. B., jej mužovi a aj jej manželovi jednu záhradu, v ktorej bolo veľa neporiadku. Ona sa k plotu tejto záhrady pozrieť nešla a spoločne s T. N. pokračovala po cestičke ďalej. Keď bola od tejto záhrady vzdialená približne 20 až 30 metrov, počula nejaký krik a keď sa otočila, zbadala dvoch mužov, ktorí mali v rukách palice a stáli oproti švagrinej J. B. a jej manželovi. Jeden z nich mal dlhé prešedivelé vlasy a druhý mal kratšie vlasy a bol silnejšej postavy. Videla, ako tento silnejší muž s palicami šermoval pred jej švagrinou, keď ju zrazu palicou udrel po hlave, na čo švagriná J. spadla na zem. Potom udrel po chrbte aj jej psa, ktorý bol s nami na prechádzke. Uviedla, že tento silnejší muž udrel švagrinú aj po ruke, ale nevedela už presne uviesť, či to bolo pred alebo po údere do hlavy. Jej manžel išiel na pomoc svojej sestre, pričom keď bol nad ňou zohnutý, silnejší muž natiahol svoju ruku s palicou a chcel touto palicou udrieť aj jej manžela, na čo ona začala kričať z celého hrdla a muž od J. a jej manžela odstúpil. Následne privolali hliadku polície. Na záver uviedla, že mužov, ktorí tam mali záhradu vôbec nepozná a nikdy ich nevidela. Počas uvedeného incidentu, ani jej, ani jej manželovi S. S. nebolo spôsobené žiadne zranenie. 18. Svedok D.Ó. B., manžel oznamovateľky, do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 10.06.2015 uviedol, že v predmetný deň bol s manželkou J. B., švagrinou L. S., švagrom S.M. S. a kamarátom T. N. na prechádzke na Q., odkiaľ potom išli všetci spoločne pešo ku kamarátovi na sídlisko B., ktorý býva na Z. ulici. Nevedel presne koľko bolo hodín, ale začalo sa stmievať, keď prechádzali okolo záhradkárskej oblasti, ktorá je pod ulicou Z. v B., keď im kamarát T. N. povedal, aby sa pozreli do jednej záhrady, že uvidia, koľko ľudia dokážu nahromadiť odpadkov. Tak prišli všetci k plotu jednej záhrady, kde bol neskutočný neporiadok. Po chvíľke prišiel k plotu záhrady nejaký muž chudšej postavy, ktorý mal prešedivelé dlhé vlasy a začal na nich kričať, aby vypadli z jeho pozemku. Nakoľko boli na verejnom priestranstve, voči jeho výzve sa ohradili s tým, že im má dať pokoj. Uvedený muž mal zrejme vypité, pretože na nich pokrikoval rôzne vulgárnosti. Oni na Q. vypili asi po dve pivá, takže nikto z nich opitý nebol, pretože z Q. išli pešo na sídlisko B. asi dve hodiny. Keďže nemal chuť naťahovať sa s týmto mužom, pomaličky išli so švagrom, švagrinou a T. N. od nich preč, smerom na ulicu Z.. Jeho manželka J. sa s týmto mužom ešte slovne naťahovala, nakoľko sa mu snažila vysvetliť, že neboli na nikoho pozemku. Keď odchádzal, zrazu zo záhrady vyšiel vysoký muž, robustnejšej postavy, ktorého zrejme zavolal sivovlasý muž, v ruke držal nejakú palicu, ktorou sa snažil zastrašiť jeho manželku, ktorá na to vytiahla z vrecka svoj mobilný telefón a chcela volať na políciu. Tento silnejší vysoký muž, ktorého vôbec nepoznal, udrel manželku palicou po ruke, pričom jej mobilný telefón z ruky vypadol. Na to ju ešte niekoľkokrát touto palicou udrel niekde v oblasti ramena. Nepamätám už, kde všade ju udrel a koľkokrát, nakoľko sa to celé zomlelo veľmi rýchlo. Jeho manželka kričať a tak sa k nej rozbehol na pomoc, pričom ako k nej prichádzal, tento silnejší muž zodvihol palicu aj na neho a povedal mu, že "čo do neho skáčem, že na neho nemám". Jeho palicou neudrel, pretože manželka už medzi tým vytočila z mobilu políciu a keď to počul tento silnejší muž, tak sa od nich stiahol a vrátil sa do svojej záhrady. Počas tohto incidentu on neutrpel žiadne zranenie, len jeho manželka. 19. Svedok T. N., kamarát oznamovateľky, do zápisnice o výsluchu svedka zo dňa 15.06.2015 uviedol, že v predmetný deň bol na prechádzke na Q. s jeho známymi J. B., jej manželom D. B., kamarátkou L. S. a jej manželom S. S. a mali so sebou aj J. psa, Írskeho setera. Z Q. išli spoločne pešo cez les smerom na sídlisko B. na ulicu Z.. Počas prechádzky lesom sa bavili o čiernych skládkach a vtedy povedal jeho kamarátom, že im ukáže jednu záhradu, v ktorej je veľký neporiadok. Keď prešli popod most na sídlisku na B. a boli pri záhradkárskej lokalite, bolo to k večeru, kamarátom ukázal jednu záhradu, v ktorej bol veľký neporiadok. Zastali pred plotom do tejto záhrady, ktorej adresu a ani popisné číslo uviesť nevedel a pozreli sa ponad živý plot a rozprávali sa spoločne o tom, ako ľudia dokážu nahromadiť takýto neporiadok. Chvíľku na to vyšiel cez bočnú bránku záhrady starší dlhovlasý muž, ktorý mal prešedivené vlasy a začal na nich kričať rôzne nadávky. S kamarátkou L. S. radšej išiel od tejto záhrady preč smerom k ulici Z., pričom J. B., jej manžel D.Ó. B. a S. S. ešte ostali na cestičke pred uvedenou záhradou. Kamarátka J. B. mala s týmto starším dlhovlasým mužom slovné nezhody, nakoľko tento na ňu pokrikoval, aby vypadla preč a rôzne nadávky v zmysle" tlstá sviňa" a podobné nadávky, na čo mu J. B. povedala, že je na verejnom priestranstve a nie na jeho pozemku. Chvíľku mal tento muž, ktorého vôbec nepozná, s J. slovné nezhody, nakoľko táto si nenechá skákať od nikoho po hlave a po chvíľke tento dlhovlasý muž na niekoho zavolal, zrejme na svojho brata a potom obaja vyšli pred ich záhradu, v držali nejaké palice. On bol s kamarátkou L. S. od uvedenej záhrady vzdialený asi tak 50 metrov, keď sa obzrel a videl, ako sa J. slovne naťahuje s týmito neznámymi mužmi. J. manžel D. a S. už boli taktiež na odchode od uvedenej záhrady, keď zrazu zbadal, ako sa druhý muž silnejšej postavy, zahnal palicou a udrel J. B. po ruke. Koľkokrát J. udrel, nevedel uviesť, lebo mu akurát bránil vo výhľade S. S., ktorý práve prichádzal smerom ku nim. Po tom, ako tento muž J. udrel palicou, S. S. J. D. B. sa otočili a išli na pomoc J. B.. Hneď na to sa všetci pokúšali zavolať na políciu, ale ako prvej sa to podarilo J.. Hneď na to ako sa J. dovolala na políciu, tak obaja muži ušli späť na svoju záhradu. Oni potom čakali na príchod policajnej hliadky. Obaja jemu neznámi muži hliadke tvrdili, že vstúpili na ich záhradu, čo nie je pravda, pretože boli na vychodenom chodníku, na lúčke pred ich záhradou, teda na verejnom priestranstve. Jemu títo muži nijako neublížili, len ako sa vracali na pomoc J., tak muž silnejšej postavy na nich pokrikoval, že načo sa vracajú, že ich všetkých palicou pobije. Na záver uviedol, že počas tohto incidentu neutrpel žiadne zranenie, len jeho kamarátka J. B., ktorú muž silnejšej postavy udrel palicou. Čo sa týka J. psa, tak tento na nikoho neútočil, len tam počas tohto incidentu medzi J. a týmito mužmi pobehoval. Je to veľmi krotký pes a nikomu by neublížil. 20. Z lekárskej správy UNLP Košice, Oddelenia urgentného príjmu, zo dňa 06.04.2015 vyplýva, že v uvedený deň bola v tomto zdravotníckom zariadení vyšetrená J. B., u ktorej bolo zistené zmliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa s tým, že pacientka udala, že bola napadnutá neznámou osobou, ktorá ju udrela palicou do hlavy. Podľa zistenia lekára toto zranenie bolo spôsobené tupým predmetom a mohlo byť spôsobené tak, ako to uviedla pacientka. Predpokladaná doba liečenia bola stanovená do 7 dní s tým, že ide o ľahký úraz. 21. Uznesením zo dňa 16.06.2015 ČVS: ORP-1134/KV-KE-2015 bola predmetná vec postúpená Okresnému úradu Košice na prejednanie priestupku, nakoľko uvedený skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, nie je trestným činom. 22. Dňa 07.10.2015 bola správnemu orgánu prvého stupňa Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, Odborom poriadkovej polície, Obvodným oddelením PZ Košice - Sídlisko KVP podľa § 60 ods.3 písm.d) zákona o priestupkoch predložená správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 07.10.2015 ako podnet na začatie konania o priestupku, z obsahu ktorej vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podozrivými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustili spôsobom, špecifikovaným v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedenej správy zároveň vyplýva, aké úkony boli v priebehu objasňovania priestupku týmto útvarom PZ vykonané a čo bolo ich obsahom. 23. Zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 03.12.2015 vyplýva, že na tomto ústnom pojednávaní sa zúčastnili žalobcovia v 1. a 2. rade ako obvinení zo spáchania predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch, ako aj svedkovia - poškodená J. B. J. T. N.. Žalobcovia do zápisnice zhodne uviedli, že trvajú na svojich výpovediach, podaných počas trestného stíhania vo veci. Popreli, že sa predmetného priestupku dopustili s tým, že poškodenú ani jeden z nich neudrel a jej výpoveď, ako aj výpovede ostatných svedkov považovali za špekulatívne, keď títo raz tvrdili, že J. B. palicou udrel žalobca v 2. rade a keď on to poprel, tvrdili, že ju udrel žalobca v 1. rade. Opakovane uviedli aj to, že J. B. sa ich snažila verbálne vyprovokovať, vulgárne im nadávala. Žalobca v 1. rade uviedol, že z jeho strany žiadne nadávky ani vyhrážky neodzneli, žalobca v 2. rade pripustil, že na adresu menovanej použil nadávku „tlstá sviňa“, pretože keď mu nadávala, tiež si servítku pred ústa nekládol. Žiadali, aby boli vo veci vypočutí všetci svedkovia. Z uvedenej zápisnice zároveň vyplýva, že poškodená J. B. zotrvala na svojej výpovedi, učinenej počas trestného stíhania vo veci a zhodne opísala priebeh predmetného incidentu s tým, že v čase tohto výsluchu si na niektoré podrobnosti už pre odstup času nespomínala. Reagujúc na otázky žalobcov uviedla, že po tom, čo bola udretá palicou, sa strhla mela, všetci kričali a rozbehli sa preč. Policajtov zavolali, až keď boli vzdialení asi 50 - 100 m. Ona a jej spoločníci žiadali policajtov o vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu po tom, čo žalobcovia začali tvrdiť, že oni sú pod vplyvom alkoholu. Trestné oznámenie podala na príslušnom obvodnom oddelení po tom, ako jej to bolo odporučené hliadkou. Uviedla tiež, že so žalobcami sa nikdy predtým nestretla, ani ich nevidela, po výzve žalobcu v 2. rade, aby opustili uvedené miesto, nevidela dôvod, prečo by ho mali opustiť, keď išlo o verejné priestranstvo, došlo medzi nimi k hádke, nespomínala si presne, aká komunikácia medzi nimi prebehla s tým, že určite tam boli aj nejaké nadávky. Potvrdila, že L. S. a U. Q. mali výmenu názorov, počula nadávky, avšak konkrétne výrazy nevedela potvrdiť, ani vyvrátiť. Poprela, žeby ona, jej manžel a T. N. voči žalobcovi v 2. rade použili konkrétne výrazy, aj vulgárne, na ktoré sa žalobcovia pýtali. Uviedla tiež, že keďže žalobcov nepoznala, nevedela ktorý je ktorý a vždy tvrdila, že palicou ju napadol žalobca v 1. rade. Nespomínala si, či ju menovaný udrel aj po nohách. Poprela, žeby mali požité alkoholické nápoje. T. N. ako svedok do uvedenej zápisnice uviedol, že okolnosti predmetného skutku opísal už pred orgánmi činnými v trestnom konaní a tieto zopakoval. Na otázky žalobcov uviedol, že sa s nimi nikdy predtým nestretol ani ich nevidel, že verbálnemu útoku žalobcu v 2. rade sa bránil prehováraním zvyšku skupiny, aby to nechali tak, neriešili to, že nemá význam hádať sa cez plot. Konštatoval, že D. B. mal tiež nejaké poznámky, avšak nevedel potvrdiť, že použil také výrazy, na aké bol žalobcami dotazovaný. Nepočul ani konkrétnu komunikáciu S. S. a žalobcu v 2. rade. Uviedol, že je možné, že poškodená použila výrazy, ktoré žalobca v 2. rade konkretizoval s tým, že tam odznelo kadečo. Poprel, žeby uvedené výrazy použila L. S., ako aj to, žeby on tohto žalobcu vyzýval, aby prišiel von. Uviedol tiež, že v čase, keď bola poškodená udretá, bol asi 50 m vzdialený, že žalobca v 1. rade mal v rukách dve palice a žalobca v 2. rade jednu, že poškodená bola udretá asi po pravej ruke, D. B. bol pri nej a S. S. sa nachádzal asi 7 až 10 metrov od nich. Poprel, žeby poškodená útočila na žalobcu v 2. rade alebo žeby držala v ruke palicu. Nevidel, keď žalobca v 1. rade poškodenú udrel do oblasti hlavy, ani žeby ju udrel po nohách, ale videl, ako udrel jej psa. Potvrdil tiež to, že žalobca v 2. rade fyzicky neútočil. Uviedol tiež, že vypil dve pivá asi dve hodiny pred incidentom. Ostatní svedkovia sa na uvedené pojednávanie nedostavili. 24. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade zotrvali na svojich výpovediach z predchádzajúceho pojednávania a trvali na vypočutí svedkov D. B., L. S.D. J. S. S., ktorí sa neustanovili ani na toto pojednávanie. 25. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 10.02.2016 vyplýva, že tohto sa okrem žalobcov, ktorí trvali na predchádzajúcich vyjadreniach, zúčastnili aj svedkovia S. S. a L. S.. Svedok S. S. uviedol, že okolnosti, za ktorých došlo ku skutku, opísal na polícii a na uvedenej výpovedi trvá v celom rozsahu, pretože na polícii vypovedal, keď mal udalosť v čerstvej pamäti a v súčasnosti, rok po incidente si už na podrobnosti nepamätá. V zmysle uvedeného reagoval aj na otázky žalobcov, ktoré mu boli kladené. Uviedol, že pokiaľ si spomína, poškodená v ruke palicu nedržala, neútočila, žalobca v 2. rade nikoho palicou neudrel, v uvedený deň nebol pod vplyvom značného množstva alkoholu. Pes poškodenej, keďže boli na prechádzke, asi bol voľne pustený. Policajti nezaistili na mieste incidentu palice ako zbrane, pretože po tom, čo bola privolaná polícia, títo ich odniesli do dvora. Nespomínal si, či žalobca v 2. rade mal v rukách jednu, alebo dve palice, nepovažoval to však za podstatné. Svedkyňa L. S. do zápisnice uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojej výpovede, učinenej na polícii s tým, že po roku od incidentu si už na podrobnosti skutku nespomína. V rámci svojich odpovedí na otázky žalobcov uviedla, že nepočula, žeby poškodená a svedkovia S. S. J. T. N., vulgárne kričali na žalobcu v 2. rade a vyzývali ho, aby vyšiel von rovnako, ako ani ona sama na neho pri záhrade nekričala, pretože nebola pri plote. Keď začula krik poškodenej, spolu s T. N. sa nachádzala viac ako 30 metrov od nej. 26. Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 15.03.2016 vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade ako obvinení zo spáchania predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch na tomto pojednávaní zhodne prehlásili, že boli s obsahom celého priestupkového spisu oboznámení a zároveň im bola daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom, ktorú využili a opakovane navrhli ako svedka v tomto konaní vypočuť D. B. s tým, že k veci sa ešte písomne vyjadria. Svedkyňa L. S. zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Poprela, žeby v čase incidentu bola pod vplyvom alkoholu a uviedla, že pes poškodenej sa v prírode pohyboval na voľno. 27. Dňa 18.04.2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie žalobcov zo dňa 18.04.2016 k dokazovaniu, vedenému pred správnym orgánom prvého stupňa. Poukazujúc na rozdiely vo výpovediach jednotlivých svedkov v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní i predmetnom administratívnom konaní, ako aj rozdiely v ich výpovediach navzájom zdôraznili, že v administratívnom konaní nebolo zo strany uvedených osôb hodnoverným spôsobom preukázané, žeby zo strany žalobu v 2. rade došlo k vulgárnemu ataku voči poškodenej a následne aj voči ďalším svedkom, ani to, žeby došlo k fyzickému útoku zo strany žalobcu v 1. rade na telesnú integritu poškodenej svedkyne, resp. jej psa. Výpovede uvedených svedkov považovali vzhľadom na ich príbuzenský, resp. priateľský vzťah za účelové. Konštatovali, že predmetný incident bol vyprovokovaný práve uvedenými svedkami, čo potvrdzuje zvukový záznam, ktorý vyhotovili v uvedený deň. Disponujú teda dôkazom, ktorý je spôsobilý preukázať, že práve uvedení svedkovia sa dopustili spáchania priestupku podľa § 21 ods.1 písm.f) zákona o priestupkoch, čo vyvoláva pochybnosti v ich prospech. V prípade, že by správny orgán považoval za potrebné tento dôkaz preskúmať a vyhodnotiť a pokiaľ by mal za to, že by sa mohlo jednať o nezákonný dôkaz žiadali, aby si správny orgán vyžiadal súhlas od dotknutých osôb a tento dôkaz vykonal s tým, že ak by svoj súhlas s vykonaním predmetného dôkazu nevyslovili, svedčilo by to o tom, že klamali a nechcú, aby ich klamstvá vyšli najavo. Zároveň žiadali, aby si správny orgán vyžiadal výpisy z registra trestov i z evidencie priestupkov menovaných svedkov považujúc vzhľadom na ich správanie sa za pravdepodobné, že v nich budú mať záznam. Konštatovali, že predmetný incident sa so zohľadnením odlišností v ich výpovediach odohral tak, ako to prezentovali žalobcovia a že práve voči nim bol spáchaný priestupok, t.j. že poškodenými sú práve oni. Zdôraznili, že uvedení svedkovia narúšali ich súkromie a boli pod značným vplyvom alkoholu, avšak policajná hliadka dychovú skúšku ani napriek ich naliehaniu nevykonala. Navrhli, aby správny orgán predmetné konanie buď zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, síce má obligatórne znaky predmetného priestupku, ale s prihliadnutím na to, že išlo o nutnú obranu, nie je priestupkom, resp. že predmetný priestupok nespáchali oni, ale svedkovia. 28. Dňa 29.04.2016 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie spisové č.: OU-KE- OVVS2-2016/003287, č. priestupku: 2015/1715/LAK, ktorým žalobcov v 1. a 2. rade uznal vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.l písm.d) zákona o priestupkoch tak, ako bol vymedzený v bode 1 odôvodnenia tohto rozsudku. 29. O odvolaní žalobcov zo dňa 02.06.2016, doplnenom podaním zo dňa 15.08.2016, dôvody ktorého korešpondujú s dôvodmi ich písomného vyjadrenia zo dňa 18.04.2016 i dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 30. Na pojednávaní dňa 06.10.2020 žalobcovia v 1. a 2. rade zotrvali na podanej žalobe v celom jej rozsahu žiadali, aby jej správny súd vyhovel. 31. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie dňa 06.10.2020, na ktoré bol riadne a včas predvolaný nedostavil, pričom tento svoju neprítomnosť na ňom vopred elektronickým podaním zo dňa 01.10.2020 ospravedlnil a zároveň vyslovil svoj súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na uvedené správny súd v súlade s § 114 SSP pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti. 32. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje, alebo ohrozuje záujem spoločnosti, a je za priestupok výslovne označené v tomto, alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 33. Podľa § 3 citovaného zákona na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 34. Podľa § 49 ods.1 písm.d) citovaného zákona sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto svojím konaním úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami, alebo iným hrubým správaním. 35. Podľa ods.2 citovaného zákonného ustanovenia za priestupok podľa ods.1 písm.a) možno uložiť pokutu do 33,-- eur, za priestupok podľa ods.1 písm.b) až d) a písm.g) pokutu do 99,-- eur, za priestupok podľa ods.1 písm.e) pokutu do 200,-- eur a za priestupok podľa ods.1 písm.f) pokutu do 331,-- eur. 36. Podľa § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 37. Podľa ustanovenia § 32 ods.2 cit. zákona rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 38. Podľa ustanovenia § 34 ods.5 cit. zákona správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo, a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 39. Podľa ustanovenia § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a musí obsahovať predpísané náležitosti. 40. Podľa § 194 ods.1, 2, SSP - správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa súd obmedzil na otázku, či vykonané dôkazy z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú spochybnené, najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. 42. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti sa správny súd stotožnil so závermi žalovaného, že priestupok sa stal a tento spáchali žalobcovia tak, ako je to uvedené v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Protiprávne konanie žalobcov bolo vo výrokovej časti rozhodnutí správnych orgánov vymedzené úplne a určite. Skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozhodnutí správnych orgánov je v zhode s obsahom administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. 43. Nesporným je, že medzi žalobcami a už vyššie menovanými svedkami dňa 06.04.2015 vo večerných hodinách došlo ku konfliktu. Z výpovedí svedka T. N. nepochybne vyplýva, že žalobca v 2. rade v danej situácii na adresu poškodenej svedkyne použil okrem iných aj slovné spojenie "tlstá sviňa", čo sám v rámci svojej výpovede pred správnym orgánom dňa 03.12.2015 potvrdil, keď uviedol, že na adresu J. B. mohol použiť nadávku „tlstá sviňa“, pretože keď mu nadávala, tiež si servítku pred ústa nekládol. Toto jeho konanie bolo vo veci konajúcimi správnymi orgánmi správne kvalifikované ako hrubé správanie, napĺňajúce znaky skutkovej podstaty priestupu podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch. Podľa názoru správneho súdu v konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané aj to, že rovnakého priestupku, avšak spôsobom drobného ublíženia na zdraví, sa dopustil aj žalobca v 1. rade, ktorý síce spáchanie predmetného skutku poprel, avšak toto bolo preukázané výpoveďami poškodenej svedkyne, ako aj svedkov T. N., S. S., L. S. J. D. B., špecifikovaných v bodoch 14, 18, 19, 23 a 25 odôvodnenia rozsudku. Za podstatný v tejto súvislosti považoval správny súd dôkaz - lekársku správu UNLP Košice, Oddelenia urgentného príjmu zo dňa 06.04.2015, ktorá jednoznačne potvrdila, že poškodená svedkyňa J. B. utrpela ľahký úraz (pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vľavo a zmliaždenie ľavého lakťa) s dobou liečenia do 7 dní, pričom z uvedenej správy tiež vyplýva, že tento úraz bol spôsobený úderom tupým predmetom, t.j. mohol byť spôsobený mechanizmom opísaným uvedenou svedkyňou. Vychádzajúc z uvedeného nepovažoval správny súd za potrebné vykonať ďalší dôkaz, navrhovaný žalobcami - oboznámenie nimi zhotoveného zvukového záznamu z uvedeného dňa, ktorý navyše nebol zadovážený zákonným spôsobom (bez súhlasu dotknutých osôb). Za daných okolností bolo irelevantným aj vykonanie testu proporcionality v tejto súvislosti, keďže nešlo iba o tvrdenie proti tvrdeniu (poškodená svedkyňa - žalobcovia), ale výpoveď poškodenej bola potvrdená citovanou lekárskou správou aj výpoveďami ďalších svedkov, ktorí aj keď s ňou boli v príbuzenskom, resp. priateľskom vzťahu, vypovedali po príslušnom zákonnom poučení najmä pred orgánmi činnými v trestnom konaní spontánne a z ich výpovedí, ani navzájom, nevyplývajú také závažné dikrepancie, ktoré by ich pravdivosť spochybňovali, resp. vyvracali. Odlišnosti v ich výpovediach pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred správnym orgánom prvého stupňa, na ktoré poukazovali žalobcovi, podľa názoru súdu, so zohľadnením aj toho, že tieto boli učinené so značným časovým odstupom, nemožno považovať za zásadné a pre rozhodnutie v tejto veci právne významné. 44. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcov, spočívajúcu v tom, že práve menovaní svedkovia sa vo vzťahu k nim dopustili spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, prípadne ďalších, nimi špecifikovaných, čo mal preukázať nimi predložený dôkaz - zvukový záznam zo dňa 06.04.2015 (vulgárne nadávky a pod.), túto považoval správny súd za právne irelevantnú, pretože predmet tohto súdneho konania je vymedzený obsahom rozhodnutia správneho orgánu, napadnutého žalobou, t.j. v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného, ktorým v nadväznosti na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, boli vinnými zo spáchania priestupku podľa § 49 ods.1 písm.d) zákona o priestupkoch na tam uvedenom skutkovom základe uznaní žalobcovi v 1. a 2. rade. 45. Nemožno akceptovať ani konštatovanie žalobcov, že pokiaľ by na základe výzvy správneho orgánu, čo požadovali, svedkovia odmietli súhlas na vykonanie tohto dôkazu dať, bolo by to z tohto dôvodu, že klamali, pretože ide iba o domnienku, navyše pre posúdenie ich zodpovednosti za skutky, ktoré im boli kladené za vina ktoré boli dostatočne preukázané, irelevantnú. 46. Vzhľadom na zistený, ustálený a preukázaný skutkový dej nie je možné správanie sa žalobcov posúdiť ani ako nutnú obranu v zmysle § 2 ods.2 písm.a) zákona o priestupkoch, keďže z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že zo strany svedkov nedošlo k narušeniu integrity ich obydlia ani k fyzickému zásahu do ich osobnej integrity. 47. Za primerané považoval správny súd aj sankcie, ktoré boli obom žalobcom v priestupkovom konaní uložené. Správna úvaha správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného v tejto súvislosti nevybočila z medzí a rámca, stanovených zákonom (§ 11 ods.1, § 49 ods.2 zákona o priestupkoch), pričom charakter sankcie a výška pokuty vo vzťahu k jednotlivým žalobcom boli správnymi orgánmi dostatočne odôvodnené, keď pri ich ukladaní vychádzali z kritérií, vyplývajúcich z § 12 ods.1 zákona o priestupkoch a prihliadli na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, ako aj osobu páchateľa. Navyše v tejto súvislosti žalobcovia v žalobe žiadne námietky nevzniesli. 48. V postupe vo veci konajúcich správnych orgánov neboli zistené ani žiadne procesné pochybenia, ktoré by mali vplyv na zákonnosť ich rozhodnutí. 49. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods.1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovia nemali v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcom nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcov spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods.1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods.2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.1 písm.c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods.1, 2 SSP).