Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200435 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7017200435.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu: Akadémia vzdelávania Tatry s.r.o., sídlom Ul. 1. Mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 337 494, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Geškovou, PhD., advokátkou, so sídlom Námestie osloboditeľov 65/6, Liptovský Mikuláš, IČO: 50 178 105, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017 takto, r o z h o d o l : I. Rozhodnutie žalovaného Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky 5634/2017- M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.20 a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 002/2016/2.2/ HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02. 09.2016 z r u š u j e . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Správny orgán prvého stupňa - Národný inšpektorát práce (ďalej len „NIP“), rozhodnutím pod. č.: 002/2016/2.2/HOR/O VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02.09.2016 rozhodol podľa ustanovenia § 27 ods. 14 písm. a) a b) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoBOZP”) o odobratí oprávnenia žalobcovi č. VVZ-0025 / 14-05.1 vydané dňa 05.05.2014 na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu činnosti 05.1 Výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky. 2. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že Inšpektorát práce Žilina vykonal u žalobcu inšpekciu práce v dňoch 08.06.2016, 28.06.2016 , 04.07.2016 a 06.07.2016, v rámci ktorej zistil u neho viaceré nedostatky uvedené v protokole č. IZA-53-32-2.2,24,25-16 zo dňa 06.07.2016 (oprava protokolu zo dňa 11.7.2016). Na návrh Inšpektorátu práce Žilina a na základe zistených nedostatkov NIP listom č. VVZ/2016/2566, 2016/13131 zo dňa 28.07.2016 (ďalej len „oznámenie o začatí správneho konania“) oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci odobratia oprávnenia č. VVZ-0025/14-05.1 a umožnil mu vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu. NIP žalobcu oboznámil s nasledovnými dôvodmi pre odobratie oprávnenia: 1.) Účastník konania vykonal v dňoch 17. 03. 2016 až 19. 03. 2016 a 28. 04. 2016 až 30. 04. 2016 výchovu a vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1000 V školiteľom N. O., ktorý nebol odborne spôsobilým na odprednášanie všetkých tém v rámci II . časti výchovy a vzdelávania „Osobitné požiadavky“. L. O. totiž disponuje osvedčením revízneho technika vyhradeného technického zariadenia elektrického č. 0252/30/ 10/EZ-E-E2-A , B/OS vydaným dňa 23.06.2010 v rozsahu iba pre elektrické zariadenia s napätím do 1 000 V. 2.) Žalobca vykonal v dňoch 17.03.2016 až 19.03.2016 a 28.04.2016 až 30.04 .2016 výchovu a vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1000 V, trieda objektu B - s nebezpečenstvom výbuchu v rozpore so schváleným vzorovým projektom výchovy a vzdelávania prináležiacim k jeho oprávneniu na výkon výchovy a vzdelávania v rozsahu činnosti 05.1. V schválenom vzorovom projekte nie je uvedená výchova a vzdelávanie v rozsahu, v akom ju žalobca vykonal v hore uvedenom období, a chýba aj učebný plán so stanoveným počtom hodín a učebná osnova vypracovaná pre teoretickú časť vykonanej výchovy a vzdelávania (t. j. výchovy a vzdelávania týkajúcej sa prevádzky nad 1000 V, trieda objektu B - s nebezpečenstvom výbuchu). 3.) Žalobca vykonal v dňoch 17.03.2016 až 19.03.2016 a 28.04.2016 až 30.04.2016 výchovnovzdelávaciu aktivitu v zapožičaných priestoroch, ktoré mala prenajaté Akadémia vzdelávania Zvolen, o. z. tzn. nie vo vlastných alebo prenajatých priestoroch, ako je to uvedené v bode 5 schváleného vzorového projektu prináležiaceho k oprávneniu na výkon výchovy a vzdelávania v rozsahu činnosti 05.1. 4.) Podľa „Záznamovej knihy zo základného vzdelávania § 23 - E 1,A do 132 kV druh výchovnej a vzdelávacej aktivity: Vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1000 V, trieda objektov bez nebezpečenstva výbuchu“ vykonal v dňoch 28.04.2016 až 30.04.2016 uvedenú výchovnovzdelávaciu aktivitu v rozpore so schváleným vzorovým projektom tým, že témy T1 až T4 boli odprednášané v nižšom časovom rozsahu ako je uvedené v schválenom vzorovom projekte. 5.) Žalobca porušil § 38 ods. 4 ZoBOZP tým, že neevidoval v období rokov 2014 až 2016 údaje o službe poskytnutej dodávateľským spôsobom, ktorou je výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky, a to meno a priezvisko alebo obchodné meno odberateľa služby, dátum vykonania a časový rozsah vykonávania služby, stručný opis vykonanej služby, mená a priezviská odborných zamestnancov, ktorí službu vykonali . 6.) Žalobca porušil § 16 ods. 2 písm. c) s poukázaním na § 16 ods. 4 ZoBOZP tým, že vydal dňa 19.03.2016 osvedčenie o odbornej spôsobilosti v elektrotechnike , ev. č. 53/2016/ZV napriek tomu, že fyzická osoba mu nedoložila lekársky posudok vo vzťahu k práci nie starší ako 6 mesiacov. 3. Správny orgán prvého stupňa ďalej poukázal na to, že v oznámení ustanovenej lehote dňa 22.08.2016 bolo na NIP doručené vyjadrenie účastníka konania č. 03/2016/IP zo dňa 18.08.2016 k uvedeným nedostatkom. Podľa NIP žalobca vo vyjadrení nevyvrátil vytýkané nedostatky. Vo vyjadrení len konštatoval, že bol školiteľom N. O. uvedený do omylu ohľadom rozsahu jeho odbornej spôsobilosti, a že v schválenom vzorovom projekte mal len „administratívny nedostatok“, ktorého zmenu nestihol bezodkladne oznámiť NIP. NIP v rozhodnutí konštatoval existenciu všetkých hore uvedených nedostatkov č. 1 - 6. Konštatoval, že bolo porušené ustanovenie § 27 ods. 13 písm. c), ako aj § 16 ods. 2 a § 38 ods. 4 ZoBOZP. NIP na základe uvedeného rozhodol o odobratí oprávnenia žalobcovi č. VVZ-0025114- 05.1 vydaného dňa 05.05.2014 z dôvodu podľa § 27 ods. 14 písm. a) a b) ZoBOZP. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 23.09.2016, teda v zákonom stanovenej lehote. Preskúmavaným rozhodnutím č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017 žalovaný ako príslušný správny orgán druhého stupňa v zmysle ustanovenia § 4 písm. e) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“ alebo „ZoIP“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 002/2016/2.2/HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02.09.2016 o odobratí oprávnenia č. VVZ-0025 / 14-05.1 vydané dňa 05.05.2014 na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu činnosti 05.1 Výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 15.05.2017. 5. Žalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v odvolaní namieta, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje všetky podstatné náležitosti. Nesúhlasil s touto námietkou, pretože uvedený výrok obsahuje všetky náležitosti požadované podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku . Okrem toho žalobca namietal, že neboli náležite preverené skutočnosti, či školiteľ N. O. odprednášal všetky témy v rámci II. časti výchovy a vzdelávania „Osobitné požiadavky“. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nenáležitom preverení skutočností. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z príslušných záznamových kníh, podľa jeho názoru vyplýva, že výchovu a vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1 000 V vykonal u žalobcu v dňoch 17.03.2016 až 19.03.2016 a 28.04.2016 až 30.04.2016 jediný školiteľ N. O., ktorého podpis je umiestnený pri všetkých témach vrátane tých, ktoré sú nad rámec jeho odbornej spôsobilosti. Žalobca v odvolaní ospravedlňuje skutočnosť, že školiteľ N. O. nemal požadovanú odbornú spôsobilosť, teda v oblasti výchovy a vzdelávania elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky nad 1000 V, tým, že ho L. O. uviedol do omylu v otázke odbornej spôsobilosti. Žalobca dodal, že súrne potreboval L. O. na zastúpenie iného školiteľa, pričom L. O. mu prisľúbil, že má požadovanú odbornú spôsobilosť. S touto argumentáciou žalobcu sa podľa žalovaného vysporiadal už NIP v jeho rozhodnutí. Napriek tomu žalovaný dodal, že osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je podľa § 27 ods. 13 písm. b) ZoBOZP povinná spĺňať po celý čas výchovy a vzdelávania podmienky uvedené v § 27 ods. 4 ZoBOZP, tzn. je povinná vykonávať výchovu a vzdelávanie len tými školiteľmi, ktorí majú požadovanú odbornú spôsobilosť. Z toho nepriamo vyplýva aj jej povinnosť overiť si všetky potrebné skutočnosti, aby nedochádzalo k prípadným omylom. Argumentácia žalobcu sa podľa žalovaného javila ako účelová. Služby školiteľa N. O. použil totiž až dvakrát, prvýkrát v termíne 17. - 19.marca a druhýkrát v termíne 28. - 30.apríla 2016. Ak aj žalobca prvýkrát nedisponoval, pre náhlosť situácie, dostatočne potrebným časom na overenie odbornej spôsobilosti školiteľa N. O., nemožno to už s určitosťou tvrdiť o druhej výchovnovzdelávacej aktivite, do začiatku ktorej ubehol viac ako mesiac. Podľa žalobcu ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa všetky požadované náležitosti. Podľa žalovaného je naopak odôvodnenie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej žalobca namietal, že NIP mu nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Podľa žalovaného však uvedené procesné pochybenie nie je významného charakteru, pretože nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ale len tie, ktoré uviedol už vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania. S jeho argumentáciu sa pritom NIP vysporiadal už v napadnutom rozhodnutí. Okrem toho NIP od zaslania predmetného oznámenia nevykonal žiadne nové dokazovanie a nedospel k žiadnym novým zisteniam, s ktorými by bolo potrebné oboznámiť žalobcu. Žalovaný mal za to, že so všetkými nedostatkami, ktoré boli žalobcovi kladené za vinu v napadnutom rozhodnutí, bol oboznámený už v predmetnom oznámení. Žalobca na záver odvolania namietal, že odobratie oprávnenia neprichádza do úvahy, pretože Inšpektorát práce Žilina mu už uložil pokutu vo výške 2000 Eur a dvakrát udeliť trest za tú istú vec nie je možné. Žalovaný v tejto súvislosti konštatoval, že ustanovenie § 19 ods. 5 zákona o inšpekcii práce upravuje iba zákaz uložiť pokutu a nie odobratie oprávnenia, a to v prípade, ak už bolo za to isté porušenie právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia. Okrem toho uvedené sankcie majú podľa žalovaného v tomto prípade odlišnú funkciu, odobratie oprávnenia má preventívny charakter a pokuta represívny. K ostatným nedostatkom uvedeným v rozhodnutí o odobratí oprávnenia sa žalobca nevyjadril. Žalovaný v závere konštatoval, že NIP vychádzal z dostatočne preukázaných nedostatkov č. 1 až 6. Za najzávažnejší nedostatok, ktorý môže byť sám osebe dôvodom pre odobratie oprávnenia, žalovaný považoval nedostatok č. 1. Skutočnosť, ktorá je obsahom prvého nedostatku, a to že L. O. nemal príslušnú odbornú spôsobilosť, predstavuje podľa jeho názoru závažné porušenie podľa § 27 ods. 13 písm. b) ZoBOZP. Zvyšné nedostatky považoval za porušenie § 27 ods. 13 písm. c) ZoBOZP. Táto jemne odlišná aplikácia ustanovení zákona na zistený skutkový stav nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, podľa ktorého bol porušením ustanovení § 27 ZoBOZP daný dôvod na odobratie oprávnenia podľa § 27 ods. 14 písm. a) a b) ZoBOZP. Na základe vyššie uvedeného procesného a vecného posúdenia predmetu prvostupňového rozhodovania žalovaný konštatoval, že NIP opieral svoje rozhodnutie č. 002/2016/2.2/HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02.09.2016 vo veci odobratia oprávnenia č. VVZ-0025114- 05.1 vydané dňa 05.05.2014 na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu činnosti 05.1 Výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky, o existenciu relevantného dôvodu na zastavenie konania, ktoré vyhodnotil správne, a preto rozhodol v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na základe uvedeného a v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku žalovaný odvolanie zamietol ako nedôvodné a rozhodnutie potvrdil. 6. Správnou žalobou zo dňa 19.06.2017 doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote dňa 20.06.2017, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017. Žalobca uviedol, že ako právnická osoba pôsobí v oblasti výchovy a vzdelávania na základe oprávnenia č. WZ - 0025/14 - 05.1 vydané dňa 5.5.2014 na činnosť 05.1 výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky. NIP vydal dňa 02.09.2016 rozhodnutie č. 002/2016/2.2/HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074, ktorým žalobcovi odobral oprávnenie č. WZ - 0025/14 - 05.1 vydané dňa 05.05.2014 na činnosť 05.1 výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky. Žalobca sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal. O odvolaní rozhodol žalovaný ako odvolací orgán, ktorý odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce, č. rozhodnutia Ministerstva: 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017. Rozhodnutie Ministerstva bolo žalobcovi doručené dňa 15.05.2017. 7. Žalobca mal za to, že rozhodnutie je nezákonné, pretože správne orgány pri rozhodovaní vec nesprávne právne posúdili, uložili neprimeranú sankciu, žalobcu potrestali dvakrát, porušili procesný postup pri vykonávaní inšpekcie, rozhodnutie nedostatočne odôvodnili a nezohľadnili všetky potrebné skutočnosti relevantné v predmetnej veci. Týmto konaním vážne zasiahli do práv žalobcu. Ako bolo uvedené v priebehu kontroly, dôvodom je primárne prvý dôvod, ostatné sami o sebe nie sú dôvodmi na odobratie oprávnenia. 8. Prvým dôvodom pre odobratie oprávnenia je podľa žalobcu skutočnosť, že žalobca vykonal v dňoch 17.03.2016 - 19.03.2016 a 28.04.2016 - 30.04.2016 výchovu a vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1000V, (ďalej len „školenia“) školiteľom N. O., nar. XX.X.XXXX, bydlisko U. X/XX, XXX XX Ž. B. V., ktorý nebol odborne spôsobilý na odprednášanie všetkých tém v rámci 11. časti výchovy a vzdelávania „Osobitné požiadavky“. L. N. O. disponuje osvedčením revízneho technika vyhradeného technického zariadenia elektrického č. 0252/30/10/EZ-E- EZ-A, B/OS v rozsahu iba pre elektrické zariadenia do 1000 V. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že táto situácia bola spôsobená tým, že žalobcov štandardne školiaci školiteľ N.. R., ktorý je aj zamestnancom žalobcu, nečakane a náhle nemohol absolvovať dve ohlásené školenia. Vzhľadom k tomu, že žalobca považoval voči záujemcom za korektné a zodpovedné školenie zrealizovať našiel iného školiteľa L.. N. O., ktorý ho ubezpečil, že on všetky potrebné doklady preukazujúce jeho odbornú spôsobilosť má a že mu ich obratom zašle. Vzhľadom k tomu, že žalobca kvôli prihláseným záujemcom chcel ohlásené školenie zrealizovať spoľahol sa na ubezpečenie N. O.. Až následne, po vykonaní dvoch už vopred ohlásených školení žalobca zistil, že N. O. potrebné doklady odbornej spôsobilosti nemá. Po tomto zistení žalobca bezodkladne a na vlastné náklady a z vlastnej iniciatívy vykonal opätovné preškolenie všetkých zúčastnených. Týmto spôsobom chcel sám odstrániť nedostatky pôvodného školenia. Pri realizácii školení žalobca tiež mal na zreteli skutočnosti, že zamestnanci prihlásení na školenia musia jednotlivé školenia absolvovať v určitom časovom slede, inak ich predchádzajúce certifikáty stratia účinnosť. Aj z tohto dôvodu sa snažil žalobca zohľadňovať všetky skutočnosti, t.j. riešiť akútny a náhly nedostatok školiteľa, povinnosť realizovať ohlásené školenia a nespôsobiť ujmu zamestnancom, t.j. eliminovať potenciálnu ujmu. N. O. bola v tejto súvislosti uložená sankcia - zákaz vykonávať činnosť školiteľa do nadobudnutia potrebného dokladu spôsobilosti - osvedčenie na činnosť revízny technik vyhradeného technického zariadenia elektrického nad 100OV (rozhodnutie č. IZA-54-32-2.2/R-A22-16 zo dňa 06.07.2016). Zároveň bola za tento nedostatok žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 Eur Inšpektorátom práce v Žiline rozhodnutím č. OPS/ROZ/2017/503 zo dňa 12.04.2017. Pokuta bola rozhodnutím Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 02.06.2017 v rámci autoremedúry znížená na 1.000 eur, pretože aj v takejto výške je spôsobilá splniť svoj účel. 9. Žalobca mal za to, že za jedno porušenie zákona, pritom nezavinené bol sankcionovaný dvakrát, čo je neprimerané. Ministerstvo v odôvodnení rozhodnutia č. 5634/2017-M_OOP zo dňa 11.05.2017 na strane 4 konštatuje, že odobratie oprávnenia a udelenie pokuty majú odlišné funkcie s tým, že odobratie oprávnenia má preventívny charakter a pokuta represívny. Uvedené tvrdenie a zdôvodnenie nie je v súlade so zákonom. Podľa ust. § 19 ods. 6 ZoIP má uloženie pokuty preventívny charakter. Správny orgán teda podľa jeho názoru vychádzal pri svojej právnej úvahe z nesprávnej funkcie sankcie, čo mohlo mať vplyv na jeho úvahu o jej uložení. Mal za to, že uloženie pokuty by bolo samo osebe dostatočnou sankciou za uvedené porušenie zákona, pretože pokuta má preventívny charakter a má zabrániť opakovaniu porušenia. Žalobca iniciatívne sám odstránil dôsledky tohto konania, doposiaľ nebol správne trestaný, riadne si plní svoje povinnosti. Išlo o prvé a jednorazové, t.j. nie sústavné porušenie zákona. Mal za to, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty pre odobratie oprávnenia v zmysle § 27 ods. 14 písm. a) a b) ZoBOZP. V obidvoch prípadoch sú podľa zákona dôvodom odobratia oprávnenia závažné alebo opakujúce sa nedostatky. V tomto prípade nešlo o tieto nedostatky, a to aj s ohľadom na to, že išlo o jednorazové a jediné porušenie zákona. Závažnosť je potrebné posudzovať aj s ohľadom na následné chovanie žalobcu, ktorý ako náhle zistil, že jeho školiteľ nie je odborne spôsobilý iniciatívne sám odstraňoval tieto nedostatky. Jeho konaním teda nedošlo k žiadnej škode, ujme, ani k vystaveniu ohrozeniu. 10. Ďalším dôvodom odobratia oprávnenia je, že žalobca vykonal v dňoch 17.03.2016 - 19.03.2016 a 28.04.2016 - 30.04.2016 školenia v rozpore so schváleným vzorovým projektom výchovy a vzdelávania prináležiacim k jeho oprávneniu na výkon výchovy a vzdelávania v rozsahu činnosti 05.1. Správny orgán vytýkal žalobcovi, že v schválenom vzorovom projekte nie je uvedená výchova a vzdelávanie v rozsahu v akom ju účastník konania vykonal a chýba aj učebný plán so stanoveným počtom hodín a učebná osnova vypracovaná pre teoretickú časť vykonanej výchovy. Čo sa týka rozsahu, žalobca má vo vzorovom projekte uvedenú výchovu a vzdelávanie v rozsahu, ktorý značne presahuje požiadavky požadované zákonom. V tejto súvislosti žalobca inicioval na Inšpektoráte práce v Žiline konanie o zmene vzorového projektu, ktorý podal dňa 09.08.2016, t.j. ešte pred oznámením o začatí konania o odobratí oprávnenia. Jeho úmyslom bolo zosúladiť požadované počty hodín so zákonnými požiadavkami, pretože zákon (resp. vyhláška) nepožadoval až toľko hodín výchovy, ako bolo v schválenom projekte. Táto skutočnosť žalobcu znevýhodňovala vo vzťahu k iným poskytovateľom výchovy. Vzorový projekt bol teda nad rámec vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 356/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách a rozsahu výchovnej a vzdelávacej činnosti, o projekte výchovy a vzdelávania, vedení predpísanej dokumentácie a overovaní vedomostí účastníkov výchovnej a vzdelávacej činnosti a záznamové knihy sa prispôsobili vyhláške, ktorú možno považovať nadradenú vzorovému projektu. Záznamová kniha žalobcu bola stanovená na 28 hodín a to systémom 27 h výučba a 1 h overenie vedomostí. Žalobca teda dodržal minimálny počet hodín stanovený vyhláškou 356/2007 Z. z. V tejto súvislosti tiež NIP vydal oficiálnu správu na svojej webovej stránke, a to dňa 16.01.2015, podľa ktorej je pri školeniach potrebné prednostne vychádzať zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Aj z tejto správy podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že subjekty sa majú primárne riadiť záväzným právnym predpisom, ktorý je v tomto ohľade nadradený vzorovému projektu. 11. Žalobca poukázal aj na tretí dôvod, ktorým je skutočnosť, že žalobca vykonal školenia v zapožičaných priestoroch. Žalobca s touto argumentáciou nesúhlasí a považuje tento dôvod za formalistický a šikanózny. Žalobca je podnikateľský subjekt a snaží sa vykonávať svoju činnosť pre neho čo najvýhodnejšie. Ak mal možnosť realizovať školenia v zapožičaných priestoroch bezodplatne, tak je rozumné a plne v súlade s jeho záujmom využiť tieto možnosti. Žalobca vykonával školenia v priestoroch partnerskej spoločnosti Akadémia vzdelávania Zvolen o. z., ktorá nemohla v danom čase školenia realizovať a vzhľadom na dlhoročnú dobrú a korektnú spoluprácu došlo k dohode o možnosti odprednášať predmetné školenia týmto spôsobom. Opačný postup by bol zásahom do práva podnikať. V schválenom projekte je síce uvedené, že sa budú školenia realizovať vo vlastných alebo prenajatých priestoroch ale žalobca to uviedol s tým, že ide o najbežnejšie spôsoby užívania nehnuteľností na realizácie školení. Bolo by formalistické, ak by sa prijal taký záver, že si týmto žalobca sám obmedzil spôsob využitia priestorov na školenia. Dôvod uvádzaný v bode 4 je vlastne dôvodom obdobným ako v bode 2, t.j. správny orgán má za to, že došlo k odprednášaniu tém v nižšom časovom rozsahu. Preto sa v tejto súvislosti odvolal na argumentáciu uvádzanú v bode 2. 12. Správny orgán mal ďalej za to, že žalobca porušil § 38 ods. 4 ZoBOZP a to tým, že neevidoval v období od 2014 - 2016 údaje podľa tohto ustanovenia. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že disponoval síce neúplným zoznamom, avšak všetky potrebné informácie má vo svojej administratívnej a účtovej dokumentácii a je možné ich kedykoľvek zistiť. Mal za to, že táto požiadavka je skôr otázkou vedenia si prehľadu školených osôb a nemá žiadny vplyv na kvalitu vzdelávacej činnosti. Posledným dôvodom je skutočnosť, že žalobca vydal osvedčenie o odbornej spôsobilosti fyzickej osobe bez toho, aby mu táto doložila lekársky posudok vo vzťahu k práci nie starší ako 6 mesiacov. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca predložil žalovanému lekárske potvrdenie, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že táto fyzická osoba je plne spôsobilá na výkon predmetnej práce. Mal za to, že namietanie tohto dôvodu je formalistické, pretože ak je cieľom tejto povinnosti zisťovať žalobcom, či je osoba zdravotne spôsobilá na výkon práce je potrebné posudzovať obsah predloženého potvrdenia a nie jeho názov. Tento dôvod ako jeden z dôvodom pre odobratie oprávnenia považoval za šikanózny. 13. Žalobca medzi ďalšie žalobné dôvody uviedol aj nevypracovanie Dodatku k protokolu, t.j. nevyjadrenie sa k argumentom žalobcu ako účastníka správneho konania a nedostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu. Citoval ust. § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP a uviedol, že z rozhodnutia NIP vyplýva, že NIP správne konanie vo veci odobratia oprávnenia začal na základe vykonanej inšpekcie práce podľa protokolu č. IZA-53-32-2.2/PA22,24,25- 16 zo dňa 06.07.2016 (oprava protokolu zo dňa 11.07.2016). K protokolu sa dňa 08.07.2016 (t.j. ešte pred opravou protokolu) vyjadril žalobca a uviedol svoje argumenty na vyvrátenie dôvodov na odobratie oprávnenia. Následne však nedošlo k vyhotoveniu dodatku k protokolu a uvedeniu vyjadrenia a stanoviska Inšpektorátu práce k argumentácii žalobcu ako účastníka správneho konania. Žalobca tak bol toho názoru, že nebol informovaný, ako sa správny orgán vysporiadal s jeho právnou a skutkovou obranou. Ak by tak urobil, žalobca by vedel akými úvahami sa správny orgán riadi a vedel by jeho prípadné argumenty vyvrátiť alebo viesť obhajobu správnym smerom. Správny orgán tak podľa žalobcu porušil zákonom stanovený postup, t.j. jeho konanie bolo nezákonné a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Správny orgán sa v konaní o odobratí oprávnenia vôbec nezaoberal argumentáciou žalobcu, ktorá smerovala k jeho obhajobe, ale došlo len k opakovaniu vlastných argumentov. 14. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/150/2015-115, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2003, IV. ÚS 115/03, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.04 2008 sp. zn. 2 Sžo 81/2007, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01 2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010 a konštatoval, že v predmetnej veci išlo o interpretáciu pojmov ako „závažné a opakované nedostatky“, ktorými sa správny orgán vôbec nezaoberal. NIP vo svojom rozhodnutí prevzal len znenie textu z Oznámenia o začatí správneho konania poukázal na to, že rozhodnutie NIP má len necelé tri strany, pričom odôvodneniu je venovaná asi polovica strany a už z jeho rozsahu je podľa žalobcu zrejmé, že rozhodnutie nebolo dostatočne zdôvodnené. Na tejto skutočnosti podľa žalobcu nič nezmenilo ani rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného. V tomto odôvodnení sa žalobca prvýkrát mohol oboznámiť s argumentáciou správneho orgánu, pričom v tejto fáze už nemohol voči nej nijako namietať. NIP sa svoje rozhodnutie nezdôvodnil dostatočne. Mal za to, že právne posúdenie je nesprávne a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, pretože nedošlo k vyhotoveniu Dodatku k protokolu. Rozhodnutie je teda podľa jeho právneho názoru nezákonné. Ani správny orgán už nemal možnosť sa so stanoviskom žalobcu ako účastníka konania ďalej konfrontovať, keďže išlo o konečné rozhodnutie. Nesúhlasil s konštatovaním, že NIP sa s argumentáciou žalobcu vysporiadal vo svojom rozhodnutí. 15. Žalobca mal za to, že sankcia je neprimeraná a pre žalobcu absolútne likvidačná. V tomto prípade išlo o jednorazové a jediné porušenie zákona. Závažnosť je potrebné posudzovať aj s ohľadom na následné chovanie žalobcu, ktorý ako náhle zistil, že jeho školiteľ nie je odborne spôsobilý tak iniciatívne sám odstraňoval tieto nedostatky. Jeho konaním teda nedošlo k žiadnej škode, ujme, ani k vystaveniu ohrozeniu. Doposiaľ nebol žalobca sankcionovaný za porušenie akéhokoľvek zákona. Odobratie oprávnenia je pre neho likvidačné. Zároveň je podľa jeho názoru potrebné prihliadnuť k dôvodom, pre ktoré žalobca pristúpil k vykonaniu avizovaných školení, a to je náhla indispozícia odborne spôsobilej osoby - N.. R., ktorý je zároveň aj zamestnancom žalobcu, tiež skutočnosti že zamestnanci prihlásení na školenia musia jednotlivé školenia absolvovať v určitom časovom slede, inak im predchádzajúce certifikáty stratia účinnosť. Ďalším dôvodom je ubezpečenie L.. O., že spĺňa požadovanú odbornú spôsobilosť. 16. Žalobca poukázal na ustanovenie § 19 ods. 5 ZoIP a konštatoval, že za to isté porušenie bolo žalobcovi jednak odobraté oprávnenie, ako aj uložená pokuta vo výške 2.000 Eur. Zároveň bol žalobcovi uložený zákaz vykonávať školenia prostredníctvom p. O. do doby, kým si nezabezpečí potrebnú odbornú spôsobilosť. Odobratie oprávnenia považoval za majetkovú sankciu, pretože sa zásadným spôsobom odrazí v majetkovej sfére žalobcu a to tým, že mu úplne znemožní vykonávať všetky doterajšie podnikateľské aktivity - školenia v zmysle oprávnenia. So zásadou zákazu dvojitého trestania sa stotožňuje aj Najvyšší súd SR. Zákaz dvojitého trestania sa pritom týka aj situácie, ak konanie porušovateľa naplní znaky rôznych skutkových podstát, rôznych porušení podľa rôznych právnych prepisov. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (2 Sžo 153/2008). 17. Záverom žalobca poukázal aj na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov. Mal za to, že odôvodnenie NIP, ako aj žalovaného, vôbec nie je riadne odôvodnené a presvedčivé. Správny orgán pritom uložil žalobcovi tú najprísnejšiu sankciu a už z tohto dôvodu mali byť podľa žalobcu rozhodnutia náležite zdôvodnené a správne orgány, ako aj inšpektoráty práce sa mali vysporiadať s argumentáciou žalobcu, zdôvodniť z akého dôvodu považujú nedostatok za závažný, ďalej uviesť prečo nezohľadnili dôvody a okolnosti porušenia povinnosti. Správne orgány sa s argumentáciou žalobcu nevysporiadali, nevypracovali ani Dodatok k protokolu, ktorý správny orgán musí vyhotoviť podľa § 14 ods. 3 písm. a.) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Na základe uvedeného žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017 a rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 002/2016/2.2/HOR/O, WZ/2016/2566, 2016/15074, zo dňa 02.09.2016, ktorými bolo žalobcovi odobraté oprávnenie č. VVZ - 0025/14 - 05.1 vydané dňa 05.05.2014 na činnosť 05.1 výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky. 18. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 07.02.2019. Žalovaný mal za to, že ani jeden zo žalobných dôvodov, ktorý by spôsoboval nezákonnosť rozhodnutia nebol naplnený. Žalobca v predmetnej veci namietal, že školiteľ L.. N. O., prostredníctvom ktorého žalobca vykonával výchovu a vzdelávanie vo vyššie uvedenej časti ho uviedol do omylu, že disponuje potrebnými oprávneniami, a teda je odborne spôsobilou osobou pre uvedenú časť výchovy a vzdelávania. Žalobca teda údajne v dobrej viere nechal L.. N. O. predmetnú výchovu a vzdelávanie vykonávať. V tejto súvislosti považoval žalovaný za potrebné upozorniť, že naplnenie a sústavné dodržiavanie zákonných podmienok na vykonávanie činností na základe oprávnenia udeleného NIP je objektívnou zodpovednosťou, t.j. žalobca sa nemôže z tejto zodpovednosti vyviniť takýmto spôsobom. Takisto mal žalovaný za to, že tvrdenie, že malo byt' pre vyvodenie záverov príslušného kontrolóra NIP o porušení zákonných podmienok podstatné preverenie „motívu, prečo v predmetných dňoch lektor. tj. L.. N. O., vykonával činnosť bez odbornej spôsobilosti a prečo v telefonickom rozhovore tvrdil, že oprávnením disponuje“ je pre posúdenie zákonnosti tohto dôvodu na odobratie oprávnenia irelevantné. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o nenáležitom preverení skutočností. Z predloženého spisového materiálu, konkrétne z príslušných záznamových kníh vyplýva, že výchovu a vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1 000 V vykonal u účastníka konania v dňoch 17.03.2016 až 19.03. 2016 a 28.04.2016 až 30.04.2016 jediný školiteľ N. O., ktorého podpis je umiestnený pri všetkých témach vrátane tých, ktoré sú nad rámec jeho odbornej spôsobilosti. Na viac mal žalovaný za to, že pri zachovaní bežnej a obvyklej opatrnosti mal žalobca zistiť, že školiteľ L.. N. O. podmienky odbornej spôsobilosti nenaplnil, a teda nemal mu vôbec umožniť výkon výchovy a vzdelávania v predmetnej časti. Žalobca v každom okamihu výkonu činnosti na základe oprávnenia vydaného NIP zodpovedá za to, že budú naplnené zákonné podmienky na výkon tejto činnosti, t.j. aj odborná spôsobilosť určeného školiteľa v zmysle ustanovenia § 27 ods. 4 písm. b) ZoBOZP. Zo záverov vykonanej inšpekcie je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca v rozpore s bodom 5 schváleného vzorového projektu prináležiaceho k oprávneniu na výkon výchovy a vzdelávania v rozsahu činnosti 05.1, vykonal v dňoch 17.03.2016 až 19.03.2016 a 28.04.2016 až 30.04.2016 výchovnovzdelávaciu aktivitu v zapožičaných priestoroch, ktoré mal prenajaté iný subjekt ako žalobca, a to občianske združenie Akadémia vzdelávania Zvolen. o. z. Žalobca teda vykonával výchovu a vzdelávanie v priestoroch tretieho subjektu, bez platnej nájomnej zmluvy, teda nie vo vlastných alebo prenajatých priestoroch, ako je to uvedené v bode 5 schváleného vzorového projektu k oprávneniu. Podľa „Záznamovej knihy zo základného vzdelávania § 23 -E l,A do 132 kV druh výchovnej a vzdelávacej aktivity: „Vzdelávanie elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1 000 V, trieda objektov bez nebezpečenstva výbuchu“ vykonal žalobca v dňoch 28.04.2016 až 30.04.2016 uvedenú výchovnovzdelávaciu aktivitu podľa názoru žalovaného takisto v rozpore so schváleným vzorovým projektom tým, že témy TI až T4 boli odprednášané v nižšom časovom rozsahu, ako je uvedené v schválenom vzorovom projekte a teda aj v tomto prípade preukázateľne porušil ustanovenie § 27 ods. 13 písm. c) ZoBOZP. 19. Žalobca si podľa názoru žalovaného nesprávne, resp. účelovo toto usmernenie NIP vykladá tak, že môže kedykoľvek počet hodín uvedený v schválenom vzorovom projekte znížiť na rozsah uvedený v platnej právnej úprave. Účelom usmernenia je, aby vykonávaná výchova a vzdelávanie vždy spĺňali minimálne podmienky stanovené platnou právnou úpravou, t j. účelom usmernenia je, aby boli osoby oprávnené vykonávať výchovu a vzdelávanie uzrozumené s tým, že ak sa právna úprava zmení, t j. oproti predchádzajúcemu právnemu stavu, z ktorého vychádzal schvaľovaný vzorový projekt sa počet hodín zvýši, tak sú povinní vychádzať z počtu hodín ustanovených príslušnou vyhláškou, t j. musia konať v súlade s platnou právnou úpravou. Ľubovoľné znižovanie počtu hodín výchovy a vzdelávania uvedeného v už schválenom vzorovom projekte, ktorý bol náležitosťou pre získanie oprávnenia na vykonávanie výchovy a vzdelávania by bolo v rozpore s účelom zákona. Žalobca takisto podľa jeho názoru preukázateľne porušil aj ustanovenie § 38 ods. 4 ZoBOZP, a to tým, že neevidoval v období rokov 2014 až 2016 údaje o službe poskytnutej dodávateľským spôsobom, ktorou je výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky, a to meno a priezvisko alebo obchodné meno, tak ako mu to citované ustanovenie ukladá. Sám žalobca v žalobe uvádza, že príslušnú evidenciu v rozsahu stanovenom zákonom neviedol. 20. Žalobca v žalobe uviedol, že bol za tú istú vec potrestaný, resp. sankcionovaný dvakrát, t. j. že mu napadnutým rozhodnutím NIP bolo odobraté oprávnenie a súčasne mu bola za tú istú vec uložená pokuta vo výške 2.000 Eur a zároveň bol žalobcovi uložený zákaz vykonávať školenia prostredníctvom školiteľa L.. N. O., a to až do doby, kým si nezabezpečí potrebnú odbornú spôsobilosť. Žalovaný v súvislosti s uvedeným poukázal na to, že ustanovenie § 19 ods. 5 ZoIP upravuje iba zákaz uložiť pokutu ako sankciu za porušenie predpisov, kde túto možnosť zákon ukladá, dvakrát v tej istej veci, t. j. v prípade, ak už bolo za to isté porušenie právoplatne uložená pokuta alebo iná majetková sankcia. V prípade odobratia oprávnenia žalobcovi postupoval NIP v súlade s ustanovením § 27 ods. 15 ZoBOZP, ktorý NIP ukladá povinnosť odobrať oprávnenie osobe oprávnenej na výchovu a vzdelávanie ak: a) zistí závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonávaní výchovy a vzdelávania, b) zistí závažné alebo opakované porušovanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania. Z vyššie uvedených skutočností je podľa žalovaného zrejmé, že žalobca dôvody odobratia oprávnenia uvedené v písm. a) a b) naplnil a teda NIP nemohol postupovať inak ako v súlade s citovaným ustanovením vydať rozhodnutie o odobraní oprávnenia. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie NIP ako aj jeho rozhodnutie ako odvolacieho orgánu bolo zdôvodnené riadne. NIP aj žalovaný sa v odôvodnení dôkladne zaoberali zisteným a preukázaným skutkovým stavom. V odôvodnení oboch rozhodnutí bolo dostatočne určito uvedené kedy, akých a v akom rozsahu porušení zákona o BOZP sa žalobca dopustil a čo viedlo správne orgány k vydaniu napadnutých rozhodnutí. V závere mal žalovaný za potrebné opakovane uviesť, že samotné porušenie zákona uvedené pod bodom 1 (vykonávanie výchovy a vzdelávania prostredníctvom školiteľa bez odbornej spôsobilosti) je takým porušením ZoBOZP, ktoré by samo o sebe malo za následok povinnosť NIP vydať rozhodnutie o odobratí oprávnenia (viď ustanovenie § 27 ods. 14 písm. a) a b) ZoBOZP). Žalovaný musí konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by k porušeniu § 27 ods. 13 písm. b) ZoBOZP nedošlo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal žalovaný za to, že žaloba, ktorou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia je nedôvodná a navrhol, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. 21. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 01.03.2019, v ktorom poukázal na prieťahy zo strany žalovaného. Konštatoval, že v plnom rozsahu zotrváva na argumentácii uvedenej v žalobe. Žalobcom uvádzané argumenty sú podľa jeho názoru podrobne spracované, podložené odkazmi na skutkový stav, právne predpisy a súvisiacu judikatúru. Žalovaný ich vo svojom vyjadrení podľa žalobcu nevyvrátil, naopak, išlo len o zopakovanie argumentácie uvedenej v rozhodnutí. Právny názor uvedený žalovaným podľa neho nie je v súlade s princípmi správneho trestania. Sankcie boli ukladané duplicitne a neprimerane prísne s ohľadom na povahu porušenia a okolnosti, ktoré s tým súviseli. Zároveň došlo k porušeniu procesného postupu tak ako je popísaný v žalobe. Mal za to, že žalovaný, ako aj Národný inšpektorát práce ako prvoinštančný orgán zámerne hľadali rôzne ďalšie čiastkové porušenia, ktoré však nemajú oporu ani v skutkovom stave, ani v právnych predpisoch a najmä ani v logike veci. Naopak, svedčia o šikanóznom prístupe správneho orgánu vo vzťahu k žalobcovi. Takýto prístup správnych orgánov je neprípustný. Žalobca v súčasnosti nemôže vykonávať školenia, čím sa razantne zasiahlo do jeho práva podnikať. 22. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP) a v právnej konfrontácii žalobných bodov s obsahom argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy a obsahu jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.5.2017 v spojení s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. 002/2016/2.2/HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02.09.2016 je potrebné v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s ods. 3 písm. a) SSP zrušiť. 23. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. 002/2016/2.2/HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02.09.2016 o odobratí oprávnenia č. VVZ-0025 / 14-05.1 vydané dňa 05.05.2014 na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu činnosti 05.1 Výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky. 24. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) bod 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej “ZoIP“), Národný inšpektorát práce vydáva a odoberá oprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce. 25. Podľa § 21 ods. 3 ZoIP, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 26. Podľa § 12 ods. 2 písm. a), b) ZoIP, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených. 27. Podľa § 13 ods. 2 ZoIP, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 28. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP, inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. 29. Podľa § 27 ods. 14 písm. a), b) 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej “ZoBOZP“), Národný inšpektorát práce odoberie oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, ak zistí závažné alebo opakujúce sa nedostatky pri vykonávaní výchovy a vzdelávania alebo zistí závažné alebo opakované porušovanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania. 30. Podľa § 38 ods. 4 ZoBOZP, právnické osoby a fyzické osoby podľa § 14 až 16, § 21, § 22 a 27 sú povinné evidovať údaje o službách poskytnutých dodávateľským spôsobom, a to meno a priezvisko alebo obchodné meno odberateľa služby, dátum vykonania a časový rozsah vykonávania služby, stručný opis vykonanej služby, a ak ide o technické zariadenia, aj zoznam technických zariadení, na ktorých bola vykonaná služba. Právnické osoby podľa prvej vety poskytujúce služby dodávateľským spôsobom sú povinné evidovať aj mená a priezviská odborných zamestnancov, ktorí službu vykonali. Ustanovenia prvej vety a druhej vety sa nevzťahujú na plnenie tlakovej nádoby na dopravu plynov vrátane plnenia nádrže motorového vozidla plynom podľa § 15. 31. Podľa § 27 ods. 13 písm. c) ZoBOZP, osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná spĺňať pri výchove a vzdelávaní podmienky ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade so schváleným vzorovým projektom výchovy a vzdelávania. 32. Podľa § 16 ods. 2 ZoBOZP, podmienkou na vydanie preukazu, osvedčenia alebo dokladu podľa odseku 1 písm. b) je a) vek najmenej 18 rokov, ak právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú inak, b)vzdelanie a prax podľa právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, c) zdravotná spôsobilosť na prácu potrebná na vykonávanie činnosti uvedenej v prílohe č. 1a, d) absolvovanie odbornej prípravy v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, e) overenie odborných vedomostí. 33. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) a d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 35. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa dôvody pre vydanie rozhodnutia o odobratí oprávnenia č. VVZ-0025 / 14-05.1 vydané dňa 05.05.2014 na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v rozsahu činnosti 05.1 Výchova a vzdelávanie elektrotechnikov, samostatných elektrotechnikov a elektrotechnikov na riadenie činností alebo na riadenie prevádzky rozdelil do spolu šiestich bodov a to: 1. nezabezpečenie odborne spôsobilého školiteľa (L. N. O. nebol odborne spôsobilým na výkon výchovy a vzdelávania elektrotechnikov na riadenie činnosti alebo na riadenie prevádzky nad 1000V v termínoch 17.03.2016 až 19.03.2016 a 28.04.2016 až 30.04.2016), 2. neuvedenie rozsahu výchovy a vzdelávania vo schválenom vzorovom projekte, v akom ju žalobca vykonal, 3. vykonávanie výchovnovzdelávacej aktivity v prenajatých priestoroch, 4. výkon výchovnovzdelávacej aktivity v dňoch 28.04.2016 až 30.04.2016 v nižšom časovom rozsahu ako je to uvedené v schválenom vzorovom projekte, 5. porušenie evidenčnej povinnosti v zmysle § 38 ods. 4 ZoBOZP v rokoch 2014 až 2016 a 6. porušenie § 16 ods. 2 písm. e) v spojitosti s § 16 ods. 4 ZoBOZP tým, že žalobca vydal osvedčenie o odbornej spôsobilosti napriek tomu, že fyzická osoba mu nedoložila lekársky posudok nie starší ako 6 mesiacov. 36. Dôvody, na základe ktorých správny orgán prvého stupňa a žalovaný pristúpili k odobratiu oprávnenia možno preto rozdeliť do dvoch skupín. Dôvod uvedený pod bodom č. 1 by mohol predstavovať závažný nedostatok pri vykonávaní výchovy a vzdelávania a dôvody pod bodom č. 2 až 6 podľa svojho charakteru by mohli predstavovať menej závažné nedostatky, resp. porušovania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania, ktoré však podľa správneho súdu v zmysle § 27 ods. 14 písm. a), b) ZoBOZP by mohli byť dôvodom pre odobratie oprávnenia len vtedy, ak by sa týchto žalobca dopustil opakovane, t.j. ak by žalobca napriek vytýkaným nedostatkom pokračoval v porušovaní právnych predpisov alebo opakovane konal v rozpore so schváleným vzorovým projektom, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Práve z uvedeného dôvodu sa správny súd pri preskúmavaní zákonnosti v predmetnej veci zameral na dôvod uvedený v bode č. 1, nakoľko len tento sám o sebe môže odôvodniť uloženie takej sankcie vo vzťahu k žalobcovi, ktorá ako právnická osoba pôsobí v oblasti výchovy a vzdelávania od roku 2014, a ktorá môže mať pre tohto účastníka až likvidačný charakter. 37. Správny súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a administratívnom spise žalovaného, s tvrdeniami účastníkov v žalobe a v jednotlivých vyjadreniach považoval za nesporný skutkový stav, tak ako ho zistil a posúdil správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný, pokiaľ ide o dôvod uvedený v bode č. 1 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutia žalovaného. Uvedené skutočnosti potvrdil pokiaľ ide o uvedený dôvod aj samotný žalobca, ktorý tieto skutočnosti nerozporoval. Spornou tak medzi účastníkmi konania pred správnym súdom ostáva otázka závažnosti porušenia právneho predpisu, konkrétne § 27 ods. 13 písm. c) ZoBOZP a teda, že žalobca dočasne nespĺňal pri výchove a vzdelávaní podmienky ustanovené právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonávať výchovu a vzdelávanie v súlade so schváleným vzorovým projektom výchovy a vzdelávania a to tým, že v termínoch 17.03.2016 až 19.03.2016 a 28.04.2016 až 30.04.2016 nezabezpečil odborne spôsobilého školiteľa, nakoľko L. N. O. nedisponoval osvedčením revízneho technika vyhradeného technického zariadenia elektrického č. 0252/30/10/EZ-E-EZ-A, B/OS v rozsahu pre elektrické zariadenia nad 1000 V. 38. Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v tejto súvislosti neuvádza čo možno považovať za závažné nedostatky pri vykonávaní výchovy a vzdelávania alebo závažné porušovania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vykonávaní výchovy a vzdelávania. Správny súd má preto v tejto súvislosti za to, že pri určení závažnosti porušenia právnych predpisov je potrebné nielen formalisticky poukázať na ustanovenie právneho predpisu, ktoré malo byť žalobcom objektívne porušené, ale je potrebné uvedené porušenie posúdiť komplexne, prihliadnuť na spôsob porušenia predpisov žalobcom a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých k nemu došlo, tak aby bolo možné určiť intenzitu porušenia zo strany žalobcu. Správny súd zároveň poukazuje na skutočnosti, ktoré vyplývajú z tvrdení žalobcu, a ktoré jednotlivo a vo vzájomnom súhrne majú byť zohľadnené pri posúdení intenzity porušenia žalobcu. Za relevantné skutočnosti považuje správny súd tvrdenia žalobcu, že išlo len o dočasný nedostatok, keďže štandardne lektorskú činnosť v tomto odbore vykonával N.. R., ktorý však náhle nemohol absolvovať dve ohlásené školenia. Žalobca navyše podľa jeho vyjadrenia bol N. O. uvedený do omylu, že má potrebné osvedčenia na danú lektorskú činnosť a taktiež správny súd považoval za relevantnú aj informáciu od žalobcu, že bezodkladne po zistení, že daná osoba potrebné doklady odbornej spôsobilosti nemá z vlastnej iniciatívy vykonal opätovné preškolenie všetkých zúčastnených. Žalobca zároveň dôveryhodným spôsobom vysvetlil aj to, prečo musel urýchlene zabezpečiť náhradného lektora na vzdelávaciu činnosť (prihlásení uchádzači museli jednotlivé školenia absolvovať v určitom časovom slede, inak ich predchádzajúce certifikáty stratia účinnosť). Navyše žalobca v tejto oblasti pôsobí od roku 2014 a doteraz podľa zistení správneho súdu mu neboli vytýkané žiadne nedostatky v oblasti výkonu vzdelávacej činnosti. Napriek uvedenému, ani žalovaný, ani správny organ prvého stupňa na žiadnu z týchto okolností neprihliadli a to napriek tomu, že išlo o jeho prvé previnenie a pristúpili k odňatiu oprávnenia z dôvodu závažného porušenia právnych predpisov podľa § 27 ods. 14 písm. a), b) ZoBOZP, pričom dostatočne nevysvetlili prečo porušenie žalobcu dosiahlo až takú závažnú intenzitu a prečo podľa ich názoru došlo k závažnému porušeniu právnych predpisov. Správny súd je toho názoru, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dané okolnosti nedostatočne a nesprávne právne posúdili, a to obzvlášť za tej situácie, keď uvedená sankcia má pre žalobcu až likvidačné dôsledky. Z vyššie uvedeného dôvodu je rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť následkom čoho bolo vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 39. Súčasťou preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve je okrem samotného prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prieskum konania pred správnym orgánom, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej v tejto súvislosti namietal nevypracovanie Dodatku k protokolu, t.j. nevyjadrenie sa k argumentom žalobcu ako účastníka správneho konania a nedostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu s poukazom na ust. § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP a v tejto súvislosti poukázal na to, že z rozhodnutia NIP vyplýva, že NIP správne konanie vo veci odobratia oprávnenia začal na základe vykonanej inšpekcie práce podľa Protokolu č. IZA-53-32-2.2/ PA22,24,25-16 zo dňa 06.07.2016 (oprava protokolu zo dňa 11.07.2016). K protokolu sa dňa 08.07.2016 (t.j. ešte pred opravou protokolu) vyjadril žalobca a uviedol svoje argumenty na vyvrátenie dôvodov na odobratie oprávnenia. Následne však nedošlo k vyhotoveniu dodatku k protokolu a uvedeniu vyjadrenia a stanoviska Inšpektorátu práce k argumentácii žalobcu ako účastníka správneho konania. Uvedené pripustil aj žalovaný, keď nespochybnil, že NIP mu nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom toto procesné pochybenie nepokladal za významné a podľa jeho názoru to nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. S uvedeným sa správny súd nestotožňuje a považuje porušenie práva účastníka správneho konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že protokol je povinný inšpektorát práce v zmysle § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. prerokovať so žalobcom, je povinný prejednať s ním aj jeho dodatok. Uvedené vyplýva z ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., v zmysle ktorého je dodatok k protokolu súčasťou protokolu o zistených nedostatkoch. Nakoľko je dodatok súčasťou samotného protokolu, ktorý zákon vyžaduje prerokovať so zamestnávateľom musí byť aj dodatok k tomuto protokolu prerokovaný so žalobcom, nepostačuje len vyjadrenie zamestnávateľa k dodatku. Je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ešte pred rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa predstavuje jediný prostriedok obrany kontrolovaného subjektu voči záverečným zisteniam z kontroly, pričom vyjadrenie správneho orgánu prvého stupňa k námietkam žalobcu by mal byť formou dodatku k protokolu v zmysle ust. § 13 ods. 2 v spojitosti s ust. § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. prerokovaný so žalobcom. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že správny orgán prvého stupňa sa navyše ani vo svojom rozhodnutí o odňatí oprávnenia vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenú v jeho „Vyjadrení k začatiu konania vo veci odobratia oprávnenia č. VVZ/2016/2566, 2016/13131 zo dňa 28.07.2016“, v ktorom žalobca namietal skutočnosti, ktoré následne rozšíril v rámci jeho podaného odvolania a potom aj v správnej žalobe, ktorá je podkladom pre rozhodnutie správneho súdu v predmetnej veci. Správny súd za tejto procesnej situácie musí prisvedčiť žalobcovi, že bolo porušené jeho právo vyjadriť sa k zistenému skutkovému a právnemu stavu nakoľko vyhodnotenie námietok žalobcu bolo až súčasťou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, teda odvolacieho správneho orgánu. Inými slovami, žalobca sa mohol oboznámiť s vyhodnotením jeho námietok vo veci až z rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa, voči ktorému však už nemohol reagovať, keďže proti uvedenému už nebol prípustný riadny opravný prostriedok a to napriek tomu, že svoje námietky predkladal už dňa 28.07.2016 vo svojom vyjadrení, a teda ešte pred rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca sa za takej situácie nemal možnosť oboznámiť s právnou argumentáciou správnych orgánov, resp. na túto reagovať protiargumentmi alebo predkladať ďalšie dôkazy a iné skutočnosti na podporu svojich tvrdení. Z vyššie uvedených dôvodov tak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP. 40. Vzhľadom na zistenie podstatného porušenia ustanovenia o správnom konaní už správny súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatným námietkam žalobcu a z vyššie uvedených dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. g) v spojení s ods. 3 písm. a) SSP rozhodol rozsudkom tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 5634/2017-M_OOP, 19846/2017 zo dňa 11.05.2017 v spojitosti s rozhodnutím Národného inšpektorátu práce č. 002/2016/2.2/HOR/O, VVZ/2016/2566, 2016/15074 zo dňa 02.09.2016. 41. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Košiciach prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).