Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/56/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200746 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:8017200746.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcu S. I., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, S. Y., prechodne ul. P.. V. XXX/XX, G., proti žalovanému Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom v Prešove, Slovenská 40 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. KaPO 2N 10812/2017, ČRZ: 94516/2017 zo dňa 16.10.2017 takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný rozhodnutím č. : KaPO 2N 10812/2017, ČRZ: 94516/2017 zo dňa 16.10.2017 podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi“) žalobcovi v právnej veci o zaplatenie 2 000 000,- EUR s prísl., vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 14C/6/2017 nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci. 2. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že centru bola dňa 29.05.2017 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci vo vyššie označenej veci vedenej na Okresnom súde Trebišov, v ktorej žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci vystupuje v procesnom postavení žalobcu, ako žalovaní sú označení 1/ M. P., starosta obce, 2/ Q. I. G., 3/ Slovenská republika, v mene ktorej koná - Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, 4/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Prednosta Okresného úradu Trebišov a 5/ Slovenská republika, v mene ktorej koná správca vodného toku. Následne žalovanému bolo doručené aj vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci dňa 19.06.2017. Žalovaný ďalej v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že z predložených dokladov a vyjadrení žiadateľa vyplynulo, že žalobou z 30.04.2017 adresovanou Okresnému súdu Trebišov sa ako žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 03.01.2011 domáhal od vyššie označených žalovaných zaplatenia sumy 2 000 000,- EUR titulom náhrady škody spolu s 15,05 % p.a. úrokom z omeškania odo dňa vypustenia vodnej nádrže Bara - rybník, alebo zníženia jej vodnej hladiny, zaplatenia trov konania a ušlého zisku zo zmarenia podnikania na vodnej nádrži Bara - rybník vo výške 10 % p.a. z istiny od 01.01.2010. Žiadateľ zároveň navrhoval, aby žalovaným bola uložená povinnosť rešpektovať neodkladné opatrenie súdu, podľa ktorého sú žalovaní povinní zachovať terajší stav označenej vodnej nádrže a aby ich súd zaviazal zabezpečiť znalca na vyhodnotenie vodnej nádrže a navrhnúť také opatrenia, ktoré by túto vodnú nádrž zachovali aj pre nového majiteľa - firmu TOKAJ WEIN LORD s.r.o., Slovenské Nové Mesto. Žalobu o náhradu škody odôvodnil tým, že vodné dielo bolo postavené v rokoch 1960 - 1970 firmou Tokaj š.p., Slovenské Nové Mesto v súlade so všetkými vtedy platnými právnymi predpismi, no napriek tomu žalovaní od neho nezákonne požadujú povolenie na jeho výstavbu, a to za situácie, keď novým vlastníkom nádrže je spoločnosť TOKAJ WEIN LORD s.r.o. , ktorá ju získala od spoločnosti GALAFRUIT & CO, s.r.o., na základe nezaplatenej pôžičky. V žalobe ďalej tvrdil, že 96 % pozemkov pod vodnou nádržou je vo vlastníctve spoločnosti Agent 007, s.r.o., v rokoch 2006 až 2009 bola táto nádrž vyčistená a v rámci posilnenia hrádze a zásypov pozemkov za hrádzou bolo investovaných približne 2 000 000,- EUR. Keďže žalovaní od protiprávneho konania s úmyslom vypustiť vodu z nádrže neupustili a nerešpektujú jej legálnosť, žalobou od nich žiadal zaplatiť v prípade jej vypustenia náhradu škody vo vyššie uvedenej výške. 3. Žiadateľ spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci predložil žalovanému žalobu bez v nej uvedených príloh, ako aj stanovisko zo dňa 25.04.2017 adresované Okresnému úradu Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie. Výzvou z 08.06.2017 bol žalobca vyzvaný na doloženie potrebných dokladov, údajov a vyjadrení, okrem iného aj na predloženie: - príloh žaloby o náhradu škody - protokol o zriadení investičného majetku z 28.01.1999, zoznam z povodňovej prehliadky zo dňa 27.10.2016, zmluva o postúpení pohľadávok z 03.01.2011; - predloženie dokladu preukazujúceho vlastníctvo vodného diela Bara - rybník spoločnosťou TOKAJ WEIN LORD s.r.o.; - vysvetlenie, na základe čoho sa žalobca od žalovaných domáha zaplatenia sumy 2 000 000,- EUR, z čoho odvodzuje tento nárok a kedy mu tento nárok vznikol ; - predloženie dôkazu preukazujúceho úmysel žalovaných vypustiť vodnú nádrž a výzvu žiadateľa na upustenie od tohto konania; - predloženie výziev žalovaných na predloženie povolení na výstavbu vodného diela Bara - rybník, ktoré žiadateľ uvádza v žalobe z 30.04.2017; - vysvetlenie, z čoho odvodzuje povinnosti žalovaných smerujúce k záchrane vodnej nádrže a k zabezpečeniu znalca na „vyhodnotenie vodnej nádrže,“ ako to navrhuje v petite podanej žaloby; - predloženie dôkazu o vypustení vodnej nádrže, resp. znížení jej vodnej hladiny; - vysvetlenie, aká konkrétna škoda mu vznikla, kedy sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel a na preukázanie zodpovednosti žalovaných za túto škodu; - špecifikáciu uplatnenej sumy a vysvetlenie, z čoho presne pozostáva. 4. Žiadateľ na výzvu žalovaného žiadané doklady nepredložil, označil však osobu pani O. G.Á., ktorá podľa jeho tvrdenia má k dispozícii údaje a listiny potrebné na účely rozhodovania centra. Táto bola vyzvaná na doloženie vyššie označených dokladov, ako aj oznámenie požadovaných skutočností žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 14.07.2017, a následne doložila niektoré z požadovaných dokladov. Z predloženého vyjadrenia spoločnosti Agent 007 s.r.o. zo dňa 25.09.2015 k povodňovému riziku na Barskom potoku vyplynulo, že táto spoločnosť je väčšinovým vlastníkom pozemkov pod rybníkom a s jeho vypustením nesúhlasí. Predložila aj zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťami GALAFRUIT & CO, s.r.o. a TOKAJ WEIN LORD s.r.o. o kúpe trvalých porastov z 04.10.2010, predmetom ktorej je aj vodná nádrž Bara - rybník. Z predloženého záznamu Okresného úradu Trebišov, odboru starostlivosti o životné prostredie, z povodňovej prehliadky uskutočnenej dňa 27.10.2016 na vodnom toku Barský potok vyplynulo, že v tejto lokalite pretrváva povodňové riziko, ktoré vzniklo neodborným zásahom na potoku a vytvorením zdrže prehradením pôvodného koryta potoka. Podľa informácie starostu obce G. na danom mieste bola v minulosti vybudovaná malá nádrž na závlahy, ktorá bola vo vlastníctve Vinárskeho závodu š. p., Slovenské Nové Mesto. V roku 2004 sa na pôvodnej hrádzi uskutočnili terénne úpravy, pričom rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trebišov bolo nariadené ich odstránenie. Keďže nebolo možné zistiť, kto tieto terénne úpravy vykonáva, po zistení polície Obec G. vydala v roku 2010 rozhodnutie na ich odstránenie, ktoré adresovala žiadateľovi. Výsledkom povodňovej prehliadky zo dňa 27.10.2016 boli prijaté opatrenia : - odstrániť drevené predmety na vodnej ploche Barského potoka a na pobrežných pozemkoch, zodpovedná : NAFT-SM GASTRO Slovakia s.r.o.. 5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že z predložených dokladov žiadnym spôsobom nevyplynuli tvrdenia žiadateľa uvedené v žalobe o náhradu škody a naviac ani žiadateľ a ani ním označená osoba nevysvetlili, na základe čoho žiadateľ vyčíslil svoj nárok na náhradu škody v uvedenej sume a žiadnym spôsobom nebola preukázaná ani zodpovednosť žalovaných v 1. až 5. rade za takto označenú škodu. Z predložených listín nevyplynulo ani to, kedy sa žiadateľ dozvedel o zodpovednosti žalovaných za ním tvrdenú údajnú škodu. Žalovaný argumentoval tým, že škoda, ktorej náhrady sa žiadateľ domáha pred všeobecným súdom mu ešte nevznikla, pretože sám v žalobe uviedol, že žiada, aby žalovaní upustili od úmyslu vypustiť vodu z nádrže a až v prípade jej vypustenia sa domáha náhrady škody. Žalovaný zdôraznil, že jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu je jej vznik, žaloba o náhradu škody nie je inštitútom preventívneho charakteru a preto nie je možné sa domáhať nároku na náhradu škody, ktorá ešte nevznikla. Žalovaný uzavrel, že z predložených listinných dôkazov, ktoré mal k dispozícii, žiadnym spôsobom tvrdenia žiadateľa uvedené v jeho žalobe o náhradu škody nevyplývajú a predložené doklady nie sú postačujúce na preukázanie základu uplatneného nároku, čím nebolo možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu vo veci, s ktorou sa na centrum obrátil. Na doplnenie argumentácie žalovaný poukázal aj na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Senát Najvyššieho súdu prisvedčil argumentácii žalovaného v tom, že za správny nemožno považovať výklad, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sporu má ponechať len na tvrdení žiadateľa s tým, že potom by posudzoval len otázku materiálnej núdze žiadateľa a otázku hodnoty sporu, pričom by priznal nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by totiž znamenal v jednotlivých prípadoch uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať. Stotožnil sa tiež s názorom žalovaného, že za účelom odbremenenie súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon č. 327/2005 Z. z. citovaným ustanovením § 8 mu (Centru právnej pomoci) zveril právomoc tieto návrhy „eliminovať“ v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“ 6. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uzavrel, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o takomto nároku. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa preto žalovaný splnením ďalších zákonných podmienok už nezaoberal. 7. Žalobca včas podal proti rozhodnutiu správneho orgánu žalobu na Krajský súd v Prešove (podanú na poštovú prepravu dňa 07.11.2017), ktorá z dôvodu miestnej nepríslušnosti bola uznesením č. k. 6Sa/44/2017-10 zo dňa 05.12.2017 postúpená Krajskému súdu v Košiciach. V správnej žalobe žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil v celom rozsahu a tvrdil, že všetky podmienky vyžadované zákonom pre poskytnutie právnej pomoci splnil, žaloba o náhradu škody, ktorú uplatnil na všeobecnom súde, a v rámci ktorej žiadal o poskytnutie právnej pomoci je dôvodná, preto postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Zároveň mu postupom žalovaného bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z týchto podstatných dôvodov je rozhodnutie žalovaného postihnuté aj vadou nezákonnosti, preto žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 12.11.2018 k správnej žalobe namietal, že žalobca nešpecifikoval, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, preto nie je ani zrejmé akou úvahou dospel žalobca k záveru, že rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou nezákonnosti. Vytýkal žalobe, že jej chýba konkrétnosť skutkových a právnych dôvodov opodstatnenosti, a jej obsah nasvedčuje skôr tomu, že zo strany žalobcu ide len o obyčajnú nespokojnosť s rozhodnutím žalovaného a snahou žalobcu využiť inštitúty správneho súdnictva ako riadny opravný prostriedok. Zaujal stanovisko, že v zmysle platných a účinných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je mylná predstava žalovaného, že nárok na poskytnutie právnej pomoci vzniká už samotným podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, pretože ak by to tak bolo, zákonodarca by v zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi nestanovil podmienky, za akých je možné priznať právnu pomoc. V danej veci sa žalovaný riadil príslušnými ustanoveniami zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a dospel k záveru, že tieto podmienky z dôvodov, ktoré sú uvedené v preskúmavanom rozhodnutí splnené neboli. V závere písomného vyjadrenia poukázal aj na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/423/2014 zo dňa 19.05.2015, podľa ktorého: „Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v uvedenom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží súdu konajúcemu vo veci samej, avšak musí posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.“ 9. Žalobca v replike zo dňa 02.12.2018 k vyjadreniu žalovaného na podanej žalobe trval v celom rozsahu a žiadal o spravodlivý súdny proces, ktorý mu zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky. 10. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. o Správnom súdnom poriadku (SSP), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj oboznámením sa s obsahom jeho administratívneho spisu, v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru, že žaloba žalobcu z 07.11.2017 dôvodná nie je. 11. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žiadosťou zo dňa 25.05.2017, doručenou žalovanému 29.05.2017, žalobca žiadal o právne zastupovanie v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 14C/6/2017 v súvislosti s tým, že dňa 24.05.2017 mu v danej veci bolo zaslané uznesenie, ktorým súd žiadal, aby v lehote 45 dní od doručenia uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 30.04.2017, ktoré by podľa obsahu mohlo byť žalobou, a to : - o procesné a presné označenie žalovaných, zrozumiteľné opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. o čo konkrétne opiera svoje nároky a z čoho tieto nároky vyplývajú (prípadne aj s uvedením odkazov na právny predpis, na ktorý sa odvoláva), aby z podania bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, ako aj čoho sa žalobca domáha, o dôkazy, na ktoré sa odvoláva, ako aj doplnil špecifikáciu požadovanej sumy 2 000 000,- EUR tak, že uvedie jej špecifikáciu. Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci podaná žalobcom na príslušnom tlačive bola žalovanému doručená 19.06.2017. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca žiada o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred Okresným súdom Trebišov v právnej veci o zaplatenie 2 000 000,- EUR s príslušenstvom, sp. zn. 14C/6/2017 proti M. Č. a spol. V žiadosti označil kontaktnú osobu O. G., ktorá na výzvu predloží potrebné listinné dôkazy a materiály, preukazujúce opodstatnenosť nároku na poskytnutie právnej pomoci. 12. V administratívnom spise žalovaného sa nachádzajú listinné dôkazy (predložené žalobcom označenou osobou p. O. G.) elektronicky dňa 18.09.2017, a to list spoločnosti Agent 007 s.r.o., Hlavná 170/40, Ladmovce, označený ako „Vyjadrenie sa k povodňovému riziku na Barskom potoku v k. ú. Malá Bara“ zo dňa 25.09.2015 adresovaný Okresnému úradu Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, spolu s fotodokumentáciou celkovou na ôsmich stranách, Zmluva o kúpe trvalých porastov uzavretá medzi predávajúcim GALAFRUIT & CO s.r.o., Medzipivničná č. 202, Malá Tŕňa a kupujúcim TOKAJ WEIN LORD s.r.o., ul. M.R. Štefánika, Trebišov zo dňa 04.10.2010, stanovisko žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci k vodnej nádrži Bara - rybník, výzva na dodržanie vlastníckych práv, zákonov právneho štátu a Ústavy SR adresovaná Okresnému úradu životného prostredia Trebišov datovaná dňa 25.04.2017, Záznam z povodňovej prehliadky uskutočnenej dňa 27.10.2016 na vodnom toku Barský potok, povodňový úsek AI (okres Trebišov) a prerokovaný dňa 29.11.2016, spracovaný Okresným úradom Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako aj fotokópia žaloby datovaná dňom 30.04.2017 adresovaná Okresnému súdu Trebišov, v ktorej žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci vystupuje ako žalobca, proti žalovaným 1/ M. Č., starostovi obce, 2/ Obci I. G., 3/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Okresný úrad Trebišov, odbor starostlivosti o životné prostredie, 4/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná Prednosta Okresného úradu Trebišov a 5/ Slovenskej republike, v mene ktorej koná správca vodného toku, Správa povodia Bodrogu. 13. Z obsahu fotokópie predloženej žaloby, ktorá je vedená na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 14C/6/2017 vyplýva, že žalobca vytýka žalovaným 1/ až 5/ porušovanie zákonov a Ústavy Slovenskej republiky, pretože podľa žalobcu od neho požadujú povolenie na výstavbu vodného diela Bara - rybník, postaveného v rokoch 1960 - 1970 na základe všetkých potrebných povolení, ktoré požadoval vtedajší platný stavebný zákon z daného obdobia, teda táto vodná nádrž bola postavená v súlade so zákonom. Jej novým vlastníkom je spoločnosť TOKAJ WEIN LORD s.r.o., ktorá ju získala od predchádzajúceho majiteľa na základe nezaplatenej pôžičky ako záruku za pôžičku. Ak žalovaní žiadajú od nového majiteľa nové povolenie na realizáciu nádrže, tak konajú protizákonne a nemajú na takýto postup žiadne legálne oprávnenie. Tvrdil, že vodné dielo je aj v súčasnosti v rovnakej veľkosti ako v čase výstavby, pričom hrádza je trojnásobne posilnená, ako aj zásyp za hrádzou, ktorý má päťkrát väčší objem zeminy, ako je objem vody v nádrži. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že vodná nádrž sa bude využívať pri postrekovaní viniča, a taktiež je možné využitie vody na hasenie požiarov. Nádrž sa využíva aj na chov rýb, pre potreby poľovnej zveri a slúži aj na zachytávanie dažďovej vody, čím chráni obec Borša. Ďalej tvrdil, že 96 % pozemkov pod vodou je vo vlastníctve spoločnosti Agent 007 s.r.o., ktorá je jednou z firiem prepojených so žalobcom. V rokoch 2006 - 2009 bola nádrž vyčistená a bolo investovaných cca 2 000 000,- EUR v rámci posilnenia hrádze a zásypov pozemkov za hrádzou do výšky 18 m. V závere správnej žaloby (bod VI) žalobca tvrdil, že žalovaní nerešpektujú jeho výzvu upustiť od vypustenia vody z nádrže, preto pre prípad jej vypustenia žiadal, aby súd rozhodol rozsudkom tak, že mu žalovanými bude nahradená spôsobená škoda. V konaní o tejto žalobe bol žalobca uznesením č. k. 14C/6/2017-24 zo dňa 15.05.2017 vyzvaný, aby odstránil vady podanej žaloby, okrem iného doplnil opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností, o ktoré opiera svoje nároky, prípadne aj s uvedením odkazov na právne predpisy, na ktoré sa odvoláva. 14. Správny súd dáva do pozornosti, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade tak s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. 15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“). 17. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci osoba v materiálnej núdzi, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 18. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti. 19. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný ako správny orgán pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v konaní o žalobe o náhradu škody (vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 14C/6/2017) pri vyhodnotení podmienky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi dospel k záveru, že nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, v rámci ktorého žalobca žiadal poskytnúť právnu pomoc. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci (na základe žaloby, v ktorej žalobca tvrdil, že žalovaným bol ukrátený na svojich právach, jeho postupom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a preskúmavané rozhodnutie je postihnuté vadou nezákonnosti), preto bolo preskúmať zákonnosť postupu, ako aj právne závery uvedené v rozhodnutí žalovaného, ktorým mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. 20. Náhrada škody, ako kategória občianskeho práva je legislatívne vymedzená v ustanoveniach § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Platí, že všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady) zodpovednosti za škodu alebo, ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone. Vo všeobecnosti však takúto zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť len ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: - a/ porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), - b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, - c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, - d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil (ide o zodpovednosť za predpokladané zavinenie). 21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody, ako aj jej rozsahu spočíva na poškodenom. V právnom zmysle slova sa škoda definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Nemajetková ujma nemá síce charakter škody, avšak na základe zákona sa za súčasť škody považuje. Z uvedeného vyplýva, že základným predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie existencie škody, ako peniazmi vyjadriteľnej ujmy. Nepostačuje teda, ak niekto deklaruje, že až budúcim konaním fyzickej, alebo právnickej osoby mu vznikne škoda a v okamihu podania žaloby nevie preukázať ani jej vznik a ani stanoviť jej rozsah. Správny súd sa z týchto dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného vysloveným v preskúmavanom rozhodnutí, že : „...... nie je možné domáhať sa nároku na náhradu škody, ktorá ešte nevznikla. Žaloba o náhradu škody nie je inštitútom preventívneho charakteru.“ 22. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd dospel k záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pretože z jednotlivých listín predložených žalobcom k jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nevyplývajú skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím nebola splnená jedna z troch zákonných podmienok v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Správny súd v konaní správneho orgánu nezistil ani žiadne také pochybenia procesného charakteru, ktoré by prípadne mohli mať za následok zrušenie rozhodnutia žalovaného a jeho vrátenia na ďalšie konanie. 23. Z vyššie uvedených dôvodov súd jednotlivé námietky žalobcu obsiahnuté v žalobných dôvodoch vyhodnotil ako nedôvodné a po dôkladnom zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).