Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Košice 8CoCsp/19/2025 7724201545 29. 05. 2026 JUDr. Agnesa Hricová ECLI:SK:KSKE:2026:7724201545.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcov v 1. rade A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. F. XX, v 2. rade G. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcom v E. F. XX, v 3. rade H. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v E. F. XXX právne zastúpených advokátkou JUDr. Monikou Marjanovič so sídlom v Košiciach na Urbánkovej ulici č. 1562/6 proti žalovanému EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal s.r.o. so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2, IČO: 53 255 739, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, o odvolaní žalobcov v 1. až 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 19Csp/20/2024-336 zo dňa 12.02.2025 takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktorý sú žalobcovia v 1. - 3. rade povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne. odôvodnenie: 1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), priznal žalovanému náhradu trov konania 100 %, ktoré sú povinní nahradiť žalobcovia v 1., v 2. a v 3. rade žalovanému spoločne a nerozdielne (výrok II.) a zrušil neodkladné opatrenie nariadené Uznesením zo dňa 10.4.2024 pod č.k. 19Csp/20/2024-53 (výrok III.). 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., a to parcela číslo 1083 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 670 m2, číslo 1084 - orná pôda o výmere 5807 m2 a rodinný dom I. F. XX G. J. G. F. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v 1. rade, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku, nie sú zaťažené záložným právom. Žalobcovia žalobu odôvodnili skutočnosťou, že dňa 25.11.2009 bola medzi žalobkyňou v 1. rade a právnym predchodcom žalovaného I. I. K., ako záložným veriteľom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. Záložná zmluva zabezpečovala úver poskytnutý žalobcom v 2. a 3. rade I. I. K. vo výške 69.580 Eur. Dôvodom uplatnenia nároku bolo tvrdenie žalobcov, že záložné právo je premlčané, preto ho nemožno vykonať. Ďalej žalobcovia namietali aj neplatnosť zosplatnenia úveru, či neplatnosť postúpenia pohľadávky. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 111, § 112, § 151j ods. 1 a 2, § 151md ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a žalobu voči žalobcom v 2. a 3. rade zamietol z dôvodu nedostatku ich vecnej aktívnej legitimácie v konaní a voči žalobkyni v 1. rade žalobu zamietol pre jej nedôvodnosť.
4. Z LV č. XXX k.ú. E. súd zistil, že A. B., C. D. (žalobkyňa v 1. rade) je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tam evidovaných a to, parcely číslo XXXX, parcely číslo 1084 a domu súp.č. 40 postaveného na parcele 1083. V časti „Poznámky“ je pod P 151/2015 poznamenané, že dňa 09.07.2015 bolo katastru nehnuteľností doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. v prospech I. I. K. na základe záložnej zmluvy V 571/09 - č.z. 173/15. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia v 2. a 3. rade uzatvorili so I. I. K. dňa 25.11.2009 Zmluvu o splátkovom úvere č. 483940987, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti vo výške 69.580,00 Eur. Úver boli žalobcovia povinní splácať od 30.11.2009 vo výške 71,29 Eur mesačne a následne po 418,70 Eur mesačne. Konečná splatnosť úveru bola k 20.10.2039. Za účelom zabezpečenia pohľadávky z úverovej zmluvy uzatvorila dňa 25.11.2009 spoločnosť I. I. K. a A. B. (žalobkyňa v 1. rade) Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX k.ú. E.. I. I. K. listom zo dňa 11.03.2015 oznámila žalobcom v 2. a 3. rade, že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky z úveru č. 483940987 v sume 4.662,45 Eur a žiadala dlžnú sumu uhradiť najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň ich poučila, že ak dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradia, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a pristúpiť k realizácii výkonu záložného práva. Žalobcovia výzvu prevzali osobne 17.03.2015. Následne listom zo dňa 06.05.2015 I. I. K. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a žiadala žalobcov v 2. a 3. rade, aby pohľadávku vo výške 71.248,28 Eur zo zmluvy o úvere uhradili do 15 dní na určený účet. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobcovia prevzali 12.05.2015. I. I. K. listom zo dňa 03.07.2015 oznámila žalobcom, že začala výkon záložného práva podľa § 151l ods. 1 OZ predajom predmetných nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Keďže mal súd v konaní za preukázané, že založené nehnuteľnosti sú predmetom výkonu záložného práva, ktoré nie je možné vykonať pre v žalobe uvádzané dôvody a výkonom záložného práva hrozí strata vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, súd konštatoval, že žalobkyňa v 1. rade má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Mal za to, že žalobcovia v 2. a 3. rade nemôžu mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko títo nie sú v konaní vecne aktívne legitimovaní z dôvodu, že právo domáhať sa neexistencie záložného práva, resp. určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom má iba záložca, ktorým v tejto veci nie nie je dlžník pohľadávky z úverovej zmluvy, teda žalobcovia v 2. a 3. rade, ale osoba odlišná od dlžníka – žalobkyňa v 1. rade. Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že záložné právo ako akcesorický záväzok ku hlavnému záväzku sleduje jeho osud, a keďže nárok z úverovej zmluvy je premlčaný je premlčané aj záložné právo. Záložné právo má svoju premlčaciu dobu, ktorá nemusí korešpondovať s premlčaním záväzku, ktorý zabezpečuje. Mal za to, že žalobcovia vychádzajú z nesprávneho právneho názoru, keď začiatok plynutia premlčacej doby počítajú od nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročný celý dlh z úverovej zmluvy, teda od splátky splatnej dňa 20.01.2015. Podľa názoru súdu výkon záložného práva mohol začať veriteľ prvý deň po zosplatnení úveru, t.j. 07.05.2015, resp. po uplynutí lehoty na plnenie, ktorú veriteľ poskytol dlžníkom do 15 dní od zosplatnenia, teda od 23.05.2015. Trojročná premlčacia doba by tak uplynula 06.05.2018, resp. 22.05.2018. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ začal s výkonom záložného práva v premlčacej dobe, keď listom zo dňa 03.07.2015 oznámil žalobkyni v 1. rade ako záložcovi a žalobcom v 2. a 3. rade ako dlžníkom začatie výkonu záložného práva. Začatie výkonu záložného práva je potvrdené aj existenciou poznámky o doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva na LV č. XXX k.ú. E.. Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 27.07.2015 podal návrh na vykonanie dražby u dražobnej spoločnosti Platiť sa oplatí s.r.o., preto od uvedeného dňa prestala v súlade s ustanovením § 112 OZ plynúť premlčacia doba. Poukázal na skutočnosť, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 11.09.2015, č.k. 16C/360/2015 – 116 bolo Slovenskej sporiteľni a.s. zakázané uskutočniť výkon záložného práva až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej, ktoré bolo právoplatne ukončené k 31.07.2021 zamietnutím žaloby. Po ukončení uvedeného konania (sp. zn. 16C/360/2015) uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s. s dražobníkom HeyPay s.r.o. dňa 05.08.2021 zmluvu o realizácii dražby, čím znovu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby. Slovenská sporiteľňa a.s. tak riadne pokračovala vo výkone záložného práva keďže dňa 09.11.2021 dražobník oznámil konanie dobrovoľnej dražby dňa 21.12.2021, ktorá sa podľa notárskej zápisnice z uvedeného dňa aj vykonala, pričom však bola zmarená vydražiteľkou L. I. B., ktorá v stanovenej lehote nezaplatila cenu dosiahnutú vydražením. Po oznámení, že dražba bola zmarená, uzatvoril dňa 17.02.2022 zmluvu o realizácií opakovanej dražby, ktorá sa konala dňa 07.04.2022, pričom aj táto dražba bola zmarená vydražiteľkou J. B. z toho istého dôvodu. V súlade so zákonom bola dňa 12.04.2022 uzatvorená zmluva o realizácií opakovanej dražby a následne aj dňa 11.07.2022, ktorá sa konala 08.08.2022, pričom na uvedenej dražbe nehnuteľnosti neboli vydražené, pretože na dražbu sa
nedostavil žiaden dražiteľ. Dňa 10.08.2022 bola preto uzatvorená ďalšia zmluva o realizácií opakovanej dražby. Následne došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. na základe zmluvy uzatvorenej dňa 13.12.2022, ktorá skutočnosť bola žalobkyni v 1. rade oznámená dňa 22.12.2022. Žalovaný listom zo dňa 21.03.2023 oznámil žalobkyni v 1. rade začatie, resp. pokračovanie vo výkone záložného práva. Dňa 21.04.2023 podal žalovaný návrh na vykonanie dražby u dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. a dňa 18.08.2023 uzatvorili zmluvy o vykonaní dražby. Dňa 11.03.2024 dražobník AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o. oznámila druhú opakovanú dražbu navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o. na deň 24.04.2024. V tomto konaní bolo uznesením zo dňa 10.04.2024 žalovanému neodkladným opatrením opätovne uložené zdržať sa výkonu záložného práva. Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo zistené, aké úkony boli vykonané po 10.08.2022, kedy uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s. a spoločnosť HeyPay s.r.o. zmluvu o realizácii 4. opakovanej dražby, mal súd za to, že premlčacia doba plynula ďalej najskôr od 11.08.2022 do 21.04.2023, kedy podal už súčasný žalovaný návrh na vykonanie dražby a vyhlásenie navrhovateľa dražby u dražobníka AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o.. Konštatoval, že z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že premlčacia doba plynula najskôr od 06.05.2015 do 26.07.2015, keď 27.07.2015 bol podaný návrh na vykonanie dražby. Z premlčacej doby tak uplynuli 2 mesiace a 20 dní. Znovu začala plynúť prvý deň po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu v konaní 16C/360/2015, teda od 01.08.2021. Z premlčacej doby uplynuli 4 dni, pretože dňa 05.08.2021 bola uzatvorená nová zmluva o vykonaní dražby s dražobníkom HeyPay s.r.o. Uzatvorením zmluvy o vykonaní dražby prestala znovu plynúť premlčacia doba a neplynula do 10.08.2022, keď bola uzatvorená zmluva o realizácii 4.opakovanej dražby, pričom následne najskôr od 11.08.2022 do 21.04.2023 plynula premlčacia doba, kedy žalovaný podal návrh a vyhlásenie navrhovateľa dražby u spoločnosti AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o.. Premlčacia doba tak plynula 8 mesiacov a 10 dní. Nakoľko z trojročnej premlčacej doby uplynulo celkovo 10 mesiacov a 34 dní, súd konštatoval, že výkon záložného práva nemôže byť premlčaný. 5. Námietky žalobcov o pochybení veriteľa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, neplatnosti postúpenia pohľadávky pre nedodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a tým aj pasívnej legitimácie žalovaného a tiež o zásahu dražby do práva vlastniť majetok považoval súd vzhľadom na predmet konania za irelevantné. Zdôraznil, že si žalobcovia protirečia, ak na jednej strane namietajú postup pri zosplatnení úveru (v takom prípade by pohľadávka nebola v celom rozsahu splatná), na druhej strane sa odvolávajú na premlčanie pohľadávky z úverovej zmluvy. Ak by nebolo platné zosplatnenie úveru, nemohol by byť premlčaný ani celý dlh z úverovej zmluvy, pretože konečná splatnosť úveru bola určená termínom 20.10.2039 a založené nehnuteľnosti by boli naďalej zaťažené záložným právom. Konštatoval, že ani prípadné neplatné postúpenie pohľadávky nemá vplyv na existenciu alebo neexistenciu záložného práva. Napokon, ak by postúpenie pohľadávky nebolo platné, žalovaný by nebol v konaní vecne pasívne legitimovaný a toto právo by patrilo pôvodnému záložnému veriteľovi Slovenskej sporiteľni a.s.. Nehnuteľnosti by neboli zaťažené záložným právom iba v prípade, ak by záložná zmluva bola neplatná, prípadne záložné právo by zaniklo v súlade s ustanovením § 151md OZ, alebo by pohľadávka z úverovej zmluvy vôbec nevznikla. Neplatnosť záložnej zmluvy nikto zo žalobcov netvrdil a neplatnosť záložnej zmluvy nezistil ani súd. Žalobcovia rovnako netvrdili zánik záložného práva v súlade so zákonom iba namietali jeho výkon pre premlčanie. V konaní tiež nebolo sporné, že pohľadávka z úverovej zmluvy existuje, resp. že žalobcovia v 2. a 3. rade si svoj dlh z úverovej zmluvy voči veriteľovi nesplnili v celom rozsahu. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby bol výkon záložného práva premlčaný alebo aby záložné právo zaniklo iným spôsobom, súd žalobu proti žalovanej v 1.rade zamietol a vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3 rade žalobu zamietol pre nedostatok ich vecnej pasívnej legitimácie. Súd zároveň v súlade s ustanovením § 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 10.04.2024 pod č.k. 19Csp/20/2024 - 53 zrušil. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré sú žalobcovia povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne. 7. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Navrhli napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázali na to, že v konaní namietali premlčanie pohľadávky, premlčanie výkonu záložného práva a po zmene žaloby, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 19.09.2024 rozšírili žalobu o argumentáciu o neplatnosti postúpenia
pohľadávky. Namietali, že napriek tomu, že vo svojom podaní zo dňa 22.11.2024 súdu oznámili, že k premlčaniu výkonu záložného práva nedošlo, súd sa v odôvodnení rozsudku zameral na nedôvodnosť podanej žaloby z dôvodu, že nedošlo k premlčaniu výkonu záložného práva. Mali za to, že nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2022 je neplatná pre rozpor s § 39 OZ, a preto žalovaný sa nestal platne záložným veriteľom a nie je aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Boli toho názoru, že záložca sa môže na súde úspešne dovolať určenia neexistencie záložného práva, ktoré bolo zriadené platne (teda neexistuje žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť záložnej zmluvy), ak preukáže, že nastala niektorá zo skutočností ustanovených v § 151md OZ, pričom existujú aj prípady, kedy sa možno úspešne dovolať určenia neexistencie zriadeného záložného práva aj bez toho, aby bola naplnená niektorá z týchto podmienok zániku záložného práva. Týmto prípadom je podľa žalobcov aj neplatné postúpenie pohľadávky na žalovaného. Podporne poukázali na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn . 9Co/96/2024 zo dňa 24.09.2024 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22Co/56/2023 zo dňa 27.11.2024. Mali za to, že ak zákon pripúšťa ako dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby neplatné zosplatnenie úveru (neplatné vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky,) a v danom prípade s tým súvisiace neplatné postúpenie pohľadávky je nelogické, aby sa oni nemohli domáhať určenia neexistencie záložného práva a museli by strpieť výkon dobrovoľnej dražby a až následne by mohli podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby. V ďalšom namietali, že súd sa vôbec nevyporiadal s ich námietkou o neskorom uplatnení práva právneho predchodcu žalovaného na zosplatnenie úveru, ktorý uvedené právo mal uplatniť 20.04.2015, no učinil tak až 06.05.2015. Napokon sa žalobcovia namietali záver súdu, že žalobcovia v 2. a 3. rade nie sú v konaní vecne aktívne legitimovaný, a preto nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Mali za to, že ich aktívna vecná legitimácia v konaní je daná titulom rodinno-právneho vzťahu a skutočnosťou, že predmetná nehnuteľnosť slúži na bývanie žalobkyne v 1. rade a tak ako aj na bývanie žalobcov v 1. a 2. rade a ich detí. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné nakoľko prijatie, či odmietnutie argumentácie žalobcov smeruje nevyhnutne a výlučne k zamietnutiu žaloby. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Bol toho názoru, že platnosť postúpenia pohľadávky nemá na výsledok sporu žiadnu právnu relevanciu nakoľko tak ako uviedol aj konajúci súd v napádanom rozhodnutí, záložné právo ani pohľadávka by neplatným postúpením nezanikli. Ani z tvrdení žalobcov nevyplýva, že by pohľadávka alebo záložné právo zanikli. Ak by pohľadávka nebola na žalovaného platne postúpená – s čím sa však žalovaný v žiadnom prípade nestotožnil, tak uvedené nemá za následok zánik či neexistenciu záložného práva a žalobu by bolo nevyhnutné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, keďže veriteľom by bol v takom prípade postupca. Rozhodnutia iných súdov, na ktoré žalobcovia poukázali nie sú podľa žalovaného aplikovateľné na prejednávaný prípad, nakoľko nie je možné stotožňovať konanie, ktorého predmetom je samotná existencia záložného práva a konanie o neplatnosti dražby podľa osobitného predpisu. 9. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli. 10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas, oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. 11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.05.2026 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Žalobcovia v podanom odvolaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a pod. 16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak, súd vyhodnotil tak, že to vyvoláva logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán. 18. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcov vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval príslušnú právnu normu, ktorú aj správne interpretoval. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechajúc pritom žiaden priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu zamietol. 20. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie, v ktorom žalobcovia
len opakujú tie argumenty, ktoré uvádzali už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolací súd reagujúc na odvolacie námietky žalobcov a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa: 21. Podstata žalobcami podaného odvolania spočívala v namietaní záveru súdu, že prípadné neplatné postúpenie pohľadávky nemá vplyv na existenciu alebo neexistenciu záložného práva, nakoľko zastávali názor, že neplatné postúpenie pohľadávky môže byť jedným z dôvodov zániku záložného práva. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia svoju odvolaciu argumentáciu založili výlučne na namietaní neplatnosti postúpenia zabezpečenej pohľadávky z pôvodného veriteľa a teda aj záložného veriteľa na žalovaného. 22. Podľa platnej právnej úpravy záložné právo môže zaniknúť niektorým zo spôsobov zániku upravených v ustanovení § 151md ods. 1 OZ alebo v osobitných predpisoch. Predovšetkým ustanovenie § 151md ods. 1 OZ vymenúva niektoré právne skutočnosti, ktorých právnym následkom je zánik záložného práva, vo všeobecnosti: a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom zálohu, c) vzdaním sa záložného práva záložným veriteľom, d) uplynutím času, na ktorý bolo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) prevodom zálohu v bežnom obchodnom styku alebo prevodom zálohu ak možnosť jeho prevodu bez záložného práva povoľuje záložná zmluva, g) iným spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, alebo h) vykonaním záložného práva. Pokiaľ záložca bude mať v úmysle sa na súde úspešne dovolať určenia neexistencie záložného práva, ktoré bolo zriadené platne (teda neexistuje žiadny dôvod, ktorý by spôsoboval neplatnosť záložnej zmluvy), bude musieť preukázať, že nastala niektorá z vyššie uvedených skutočností. Odvolací súd zastáva názor, že za dôvod zániku záložného práva nemožno považovať neplatné postúpenie pohľadávky za účelom zabezpečenia, ktorej bolo zriadené záložné právo, nakoľko postúpenie pohľadávky nemá žiaden vplyv na existenciu/neexistenciu záložného práva. V prípade, ak by žalobcami namietané neplatné zosplatnenie pohľadávky malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky z pôvodného záložného veriteľa na žalovaného, záložné právo by naďalej existovalo, avšak záložným veriteľom by bol naďalej pôvodný záložný veriteľ – Slovenská sporiteľňa, a.s.. Zároveň ako správne konštatoval súd prvej inštancie, v prípade neplatného postúpenia pohľadávky by žalovaný nebol v tomto konaní vecne pasívne legitimovaný, čo by malo za následok taktiež zamietnutie žaloby. Rozhodnutia krajských súdov, na ktoré odvolatelia poukázali nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko v týchto konaniach išlo o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, a teda predmetom týchto konaní nebolo posúdenie samotnej existencie záložného práva ale splnenie podmienok pre platné vykonanie dobrovoľnej dražby. 23. V ďalšom žalobcovia v podanom odvolaní namietali záver súdu, že žalobcovia v 2. a 3. rade ako dlžníci z úverovej zmluvy nie sú v konaní vecne aktívne legitimovaní, majúc za to, že ich aktívna vecná legitimácia je daná titulom ich rodinno-právneho vzťahu a tým, že v nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom bývajú spolu s ich deťmi. Uvedenú odvolaciu námietku odvolací súd považoval rovnako za nedôvodnú. 24. Záložné právo v zmysle § 151a OZ je vecným právom k cudzej veci, oprávňujúce veriteľa uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, má plniť funkciu zabezpečovaciu aj uhradzovaciu, pričom jeho výkon sa realizuje iba vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v danom právnom vzťahu ide. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti zo záväzkového vzťahu vzniknutého zmluvou o zriadení záložného práva je, keďže ide o právo vecné, len ten subjekt, ktorému vecné právo, v danom prípade vlastníctvo k predmetu zálohu, svedčí. Stranou sporu sa stáva ten, kto podá žalobu, to či je aktívne vecne legitimovaným závisí od toho, či je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia vo vzťahu, o ktorý v konaní ide, nie od toho, či sa za takého nositeľa sám považuje. 25. Výkon záložného práva sa z povahy veci môže uskutočňovať iba v rámci záväzkového právneho vzťahu založeného záložnou zmluvou, ktorého subjektmi sú záložný veriteľ a záložca ako vlastník založenej veci. Žalobcovia v 2. a 3. rade takéto postavenie nemajú, neboli ani zmluvnou stranou zmluvy o zriadení záložného práva, ani sa neskôr nestali vlastníkmi ani spoluvlastníkmi zaťažených nehnuteľností, čo by mohlo viesť k nadobudnutiu postavenia záložcu v zmysle § 151h OZ. Ich aktívna vecná legitimácia v konaní nemôže byť daná ich rodinno-právnym vzťahom so žalobkyňou v 1. rade a ani skutočnosťou, že v predmetnej nehnuteľnosti bývajú. V prejednávanej veci nositeľkou hmotnoprávneho oprávnenia,
objektívnej právnej motivácie na určení, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom je výlučne žalobkyňa v 1. rade, ako záložca a jediný vlastník týchto nehnuteľností. Súd prvej inštancie tak správne vo vzťahu k žalobcom v 2. a 3. rade žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. 26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešným žalobcom v 1. - 3. rade, ktorý sú žalobcovia v 1. - 3. rade povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).