Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/14/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4011200569 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4011200569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci žalobcu: J. H., nar. XX.XX.XXXX, K. nad U. XX, XXX XX U. K., zastúpeného: Advokát Pirč, s.r.o., IČO: 36 855 910, kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, proti žalovanému: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre, Štefánikova tr. 88, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného číslo A/2011/01967 zo dňa 18.05.2011 podľa § 250 j) ods. 2 písm. d) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 380,18 eura (z toho 314,18 eura trov právneho zastúpenia a 66,-- eur iných trov konania) do 3 dní od jeho právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou došlou Krajskému súdu Nitra dňa 11.07.2011 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného číslo A/2011/01967 zo dňa 18.05.2011, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Zlaté Moravce číslo 145/2011-009-IJ zo dňa 14.01.2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby v zmysle § 247 a nasl. OSP uviedol, že dňa 14.01.2011 rozhodlo Mesto Zlaté Moravce, ako špeciálny stavebný úrad, rozhodnutím č. 145/2011-009-IJ (stavebným povolením) v zmysle ust. § 66 stavebného zákona, o povolení stavby „Hypermarket TESCO Zlaté Moravce - pozemné komunikácie“ stavebníka TESCO STORES SR a.s., Kamenné námestie 1/A, 815 61 Bratislava, IČO: 31 321 828. Žalobca ako účastník stavebného konania, napadol v odvolacej lehote dňa 16.02.2011 uvedené stavebné povolenie odvolaním, v ktorom namietal viacero porušení, právnych predpisov Slovenskej republiky v súvislosti so stavbou predmetnej pozemnej komunikácie a žiadal stavebné povolenie zrušiť. Najpodstatnejšou vadou stavebného povolenia, na ktorú žalobca vo svojom odvolaní poukazoval, bolo opomenutie jeho stavby, t.j. budovy so súpisným číslom XXXX na parcele číslo XXXX/X (odčlenenej od parcely číslo XXXX/X), vedenej na LV č. XXXX, katastrálne územie U. K.. V tejto budove sa nachádzajú obchodné a kancelárske priestory a je aj v súčasnosti aktívne využívaná. Uvedená stavba žalobcu sa totiž nachádza v bezprostrednej blízkosti pozemnej komunikácie, ktorej výstavba je predmetom napadnutého stavebného povolenia. V súvislosti s nezohľadnením a opomenutím tejto budovy žalobcu v stavebnom povolení tak bolo stavebným úradom obídených viacero zákonných povinností stavebníka pri výstavbe pozemnej komunikácie. Stavebný zákon č. 50/1976 Zb. v ust. § 48 uvádza: „Pri zakladaní stavby sa musí dbať, aby sa zakladaním stavby neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných pozemkov. Susedné stavby a pozemky, ktorých stabilita alebo základové pomery by sa mohli zakladaním stavby ohroziť, treba zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác“. Rovnako vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. v ust. § 14 ods. 3 uvádza: „Pri uskutočňovaní stavby a jej zmeny a pri odstraňovaní stavby nesmie byť ohrozená únosnosť základov susednej stavby a stabilita susednej stavby.“ Stavebný úrad však pri vydávaní stavebného povolenia na uvedené ustanovenia právnych predpisov nedbal a vo svojom rozhodnutí ani neuvádza, že v tesnej blízkosti pozemnej komunikácie sa nachádza budova so súpisným číslom XXXX, ktorej stabilita môže byť priamo ohrozená pri výkone stavebných prác tejto komunikácie. Stavebné povolenie tak vôbec nestanovuje povinnosti a podmienky stavebníka v súvislosti so zabezpečením ochrany stability budovy žalobcu, čím priamo obchádza vyššie citované právne predpisy. Žalobca rovnako vo svojom odvolaní voči stavebnému povoleniu poukazoval na rozpor tohto rozhodnutia s ust. § 6 bod 1.) vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 533/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, ktoré uvádza: „Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.“ Následne bod 6.) ust. § 6 cit. vyhlášky, konkrétne stanovuje, že: „Vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie.“ Vzdialenosť budovy žalobcu, ktorej priečelie s oknami je smerované práve k pozemnej komunikácii stavebníka, však bude rozhodne menšia ako 3 metre. V období realizácie výstavby pozemnej komunikácie by tak bola mimo iného vážne ohrozená aj požiadavka požiarnej bezpečnosti budovy žalobcu. Okrem samotného opomenutia a nezohľadnenia budovy žalobcu so súp. č. XXXX v stavebnom povolení, však poukazoval žalobca vo svojom odvolaní aj na ďalšie nepriaznivé dopady výstavby pozemnej komunikácie na jeho budovu, ako aj obchodné prevádzky, ktoré sa v nej nachádzajú. Tieto námietky sa týkali zvýšenia hluku a prašnosti, ako aj intenzity vibrácií prenášajúcich sa na jeho budovu, a to nielen počas samotnej výstavby pozemnej komunikácie ale aj následne počas jej užívania. Predmetná pozemná komunikácia sa totiž bude využívať za účelom zásobovania hypermarketu Tesco, čiže na prejazd kamiónov a nákladných áut. Tým dôjde nielen k ohrozeniu budovy, t.j. vlastníctva žalobcu, ale aj života a zdravia ľudí pracujúcich v obchodných prevádzkach, nachádzajúcich sa v tejto budove, resp. zákazníkov týchto prevádzok. Z dôvodu prašnosti, hluku ako aj vibrácií nebude prakticky možné otváranie okien na budove žalobcu a nemysliteľné tak bude vyvetranie miestností. Tieto obmedzenia ako aj samotné emisie tak budú mať obmedzujúci vplyv na prevádzku budovy, kde sa nachádzajú okrem iného aj kancelárske priestory a môžu spôsobiť i nepriaznivé zdravotné následky osôb v tejto budove. Žalobca rovnako namietal, že stavebný úrad v stavebnom povolení nezapracoval povinnosť stavebníka zabezpečiť prístup k jeho obchodným prevádzkam aj pre ich zákazníkov, resp. konkrétne nestanovil ako bude aj jemu samotnému umožnený prístup k jeho nehnuteľnostiam, vrátane rodinného domu so súpisné číslo XXX na parcele číslo XXXX, nakoľko súčasná prístupová cesta, ktorú si svojpomocne vybudoval bude zamedzená umiestnením staveniska a následne počas výstavby zrušená. V súvislosti s tým súčasne žiadal upraviť aj vymedzenie trvalého dopravného značenia na dokončenej zásobovacej komunikácii v zmysle stavebného povolenia na strane 4, ktoré umožňuje vstup na zásobovaciu komunikáciu iba vlastníkom nehnuteľností. Toto dopravné značenie preto navrhoval upraviť tak, aby bol umožnený prístup k obchodným prevádzkam v jeho nehnuteľnostiach aj zákazníkom týchto prevádzok. V dôsledku zamedzenia prístupu zákazníkov obchodných prevádzok by totiž žalobcovi vznikla značná majetková škoda vo forme nemalých finančných strát z dôvodu ohrozenia, možno až zániku jeho podnikania-živobytia. Odvolanie žalobcu preskúmal ako príslušný odvolací orgán Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre, t.j. žalovaný, avšak rozhodnutím č. A/2011/01967 zo dňa 18.05.2011 toto zamietol a stavebné povolenie Mesta Zlaté Moravce č. 145/2011-009-IJ zo dňa 14.01.2011 potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že námietky a dôvody vznesené odvolateľom sú námietkami materiálnymi, ktoré mali byť vysporiadané v rámci územného konania. Ani jedna z námietok údajne nemá charakter taký, ktorý by bolo možné uložiť stavebníkovi bez toho, aby došlo k narušeniu jeho nadobudnutých práv v rámci územného konania. Prvostupňový orgán sa tak podľa názoru Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre vysporiadal so všetkými podmienkami územného rozhodnutia, ktoré sa týkali ním povoľovaných stavebných objektov, z čoho vyplýva, že prijatím akejkoľvek inej podmienky alebo uložením akejkoľvek ďalšej povinnosti stavebníkovi, by došlo ku konaniu nad rámec územného rozhodnutia. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného o odvolaní je nesprávne a nezákonné. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťami, na ktoré žalobca vo svojom odvolaní poukazoval, a to najmä na rozpor stavebného povolenia so Stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. a vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. Bez náležitého preskúmania námietok žalobcu tak žalovaný tieto a priori odmietol, s odôvodnením, že mali byť uplatnené už v skorších fázach povoľovania stavby, pričom neuvažoval nad ich podstatou a sledovaným účelom. V prípade jednotlivého a dôkladného posudzovania námietok žalobcu, by totiž nemohol dôjsť k záveru, ku ktorému dospel. Žalobca pred vydaním stavebného povolenia nemohol mať vedomosť o skutočnosti, že stavebný úrad úplne opomenie v tomto rozhodnutí existenciu jeho budovy so súpisným číslom XXXX. Bezprostrednú blízkosť budovy s pozemnou komunikáciou, ktorej výstavba je predmetom stavebného povolenia, pritom žalobca priamo namietal už počas stavebného konania, o čom svedčia aj jeho námietky ako účastníka, uvedené v samotnom stavebnom povolení. Stavebný úrad túto námietku zamietol ako neopodstatnenú. Žalobca zdôraznil, že predmetná budova žalobcu nemohla byť uvádzaná už v územnom konaní z toho dôvodu, že súpisné a orientačné číslo jej bolo pridelené až rozhodnutím Mesta Zlaté Moravce č. 1769/12792 zo dňa 10.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2010, avšak územné konanie bolo ukončené ešte v roku 2007, čo potvrdzuje územné rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 1692/2007-020-IJ zo dňa 08.11.2007. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že žalobca v žiadnom prípade nemohol svoje námietky týkajúce sa jeho budovy so súpisným číslom XXXX uplatniť už v územnom konaní, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu č. A/2011/01967 zo dňa 18.05.2011, nakoľko táto budova v tom čase ešte neexistovala. Žalovaný sa však rovnako nevysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa nedostatočného dopravného značenia ako aj zamedzenia prístupu k jeho nehnuteľnostiam, ktoré ani neboli predmetom územného konania. O týchto otázkach sa totiž rozhodovalo až počas stavebného konania. Žalobca rovnako nemohol mať vedomosť, že v stavebnom povolení nebudú tieto záležitosti dostatočne upravené a v súvislosti s tým tak nemohol tieto už dopredu namietať. Žalobca ďalej považuje za neprípustné, že napriek jeho poukazu v odvolaní na rozpor stavebného povolenia so stavebným zákonom ako aj príslušnou vyhláškou Ministerstva životného prostredia, t. j. na jeho nezákonnosť, žalovaný ako odvolací orgán tieto porušenia nepreskúmal a vôbec sa nimi nezaoberal. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Zlaté Moravce č. 145/2011-009-IJ zo dňa 14.01.2011 (stavebné povolenie) považuje žalobca za nezákonné najmä z dôvodu, že v ňom je opomenutá budova žalobcu so súpisným číslom XXXX, v dôsledku čoho nie je zabezpečená, resp. ani upravená ochrana statiky a stability tejto budovy počas výstavby stavby - pozemná komunikácia, v zmysle stavebného zákona č. 50/1976 Zb. ako aj vyhlášky MŽP č. 532/2002. Nezohľadnením existencie budovy žalobcu tak došlo najmä k porušeniu povinnosti v zmysle bodu 6.) ustanovenie § 6 citovanej vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorej musí byť vzdialenosť priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, najmenej 3 m od okraja pozemnej komunikácie. Výstavbou pozemnej komunikácie v rozpore s uvedenými predpismi, resp. ich obídením, tak už v súčasnosti hrozí vážne poškodenie budovy žalobcu ako aj ohrozenie zdravia a života ľudí v nej pracujúcich, resp. nachádzajúcich sa, a to najmä v prípade jej zrútenia. Následným využívaním komunikácie nákladnou a kamiónovou dopravou by tak dochádzalo k negatívnym vplyvom na predmetnú budovu prakticky neustále, s rovnakými možnými nepriaznivými dôsledkami. Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Nitre č. A/2011/01967 považuje žalobca za nezákonné z dôvodu, že sa vôbec nevysporiadalo s jeho odvolaním proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa. Odvolací orgán vôbec nezobral do úvahy žalobcom deklarovaný rozpor stavebného povolenia s právnymi predpismi, a z toho vyplývajúcu nezákonnosť tohto rozhodnutia, ktorá nemohla byť namietaná v skorších štádiách konania, ktoré predchádzali jeho vydaniu. Zároveň sa však odvolací orgán vôbec nezaoberal ani námietkami žalobcu, ktorými žiadal upraviť nedostatočne riešené vymedzenie prístupu k jeho nehnuteľnostiam počas výkonu stavebných prác ako aj po zrealizovaní stavby. Z uvedených dôvodov sa žalobca žalobou domáhal zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí prvostupňového i odvolacieho správneho orgánu. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne vyjadril. Uviedol, že samotná stavba „Hypermarket TESCO Zlaté Moravce, bola do tohto územia a na tieto parcely osadená právoplatným územným rozhodnutím č. 1692/2007-020-IJ, zo dňa 08.11.2007. V tomto rozhodnutí boli okrem samotnej stavby doriešené všetky súvisiace a podmieňujúce investície. V danom prípade teda aj parkoviská a aj obslužné komunikácie. Ak si žalobca svoje práva ako účastník územného konania pred prvostupňovým (Mesto Zlaté Moravce) a druhostupňovým (Krajský stavebný úrad Nitra) správnym orgánom neobhájil, mal možnosť dané územné rozhodnutie dať preskúmať súdom, čo však v danom prípade nevyužil. Právoplatnosťou tohto územného rozhodnutia, v ktorom boli skúmané možnosti a podmienky umiestnenia hlavnej investície a ďalších stavebných objektov, bez ktorých táto investícia nie je možná / napr. prístupové cesty, parkoviská, obslužné komunikácie.../, bol rozbehnutý proces povoľovania jednotlivých stavebných objektov. Špeciálny prvostupňový stavebný úrad pri vydaní stavebného povolenia vychádzal z podmienok právoplatného územného rozhodnutia. Povinnosťou špeciálneho stavebného úradu pri povoľovaní jednotlivých stavebných objektov bolo zistiť, či boli dodržané podmienky územného rozhodnutia, čo sa aj stalo. V tejto súvislosti sa okrem iného skúma, či projektant takto povolených dopravných stavieb bol oprávnený k projektovaniu takejto stavby a či predložený projekt spĺňa náležitosti, čo do obsahu a formy. Samotné zakladanie dopravnej stavby a jej konštrukcia, odstupy od vedľajších stavieb, šírkové a výškové usporiadanie, oblúky, nájazdy, povrchová úprava atď., sú vecou noriem a ich uplatnenia v projekte. Povinnosťou oprávneného projektanta je tieto veci zladiť tak, aby neodporovali s vydaným územným rozhodnutím. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej skonštatoval, že špeciálny prvostupňový stavebný úrad sa vysporiadal so všetkými podmienkami územného rozhodnutia a teda prijatím akejkoľvek inej podmienky alebo uložením akejkoľvek ďalšej povinnosti stavebníkovi, by došlo ku konaniu nad rámec územného rozhodnutia, ktoré bolo právoplatne ukončené. Je treba vychádzať so skutočnosti, že proces povoľovania stavieb prechádza určitými špeciálnymi fázami, kde prvá fáza musí byť právoplatne ukončená a až potom môže nastúpiť druhá fáza povolenia stavby a to ako hlavnej stavby, tak s ňou súvisiacich stavieb, ktoré bez hlavnej stavby nemajú žiadny význam. Pri povoľovacom procese sa okrem všeobecného stavebného úradu, ktorý povoľuje hlavnú stavbu zúčastňujú tohto procesu ďalšie špeciálne stavebné úrady, ktoré povoľujú ďalšie súvisiace a podmieňujúce investície, ako je úrad životného prostredia, v prípade stavebných objektov súvisiacich s vodou a odkanalizovaním, úrad dopravy v prípade dopravných stavieb a pod. Bolo by teda protizákonné a scestné, ak niektorý zo špeciálnych stavebných úradov by stavbu nepovolil, ak táto stavba so všetkými svojimi väzbami a teda aj dopravno - komunikačnými napojeniami bola súčasťou právoplatného územného rozhodnutia. Žalovaný preto námietky žalobcu považuje za námietky materiálne, ktoré mali byť vysporiadané v rámci územného konania. Ani jedna z námietok podľa žalovaného nemá taký charakter, že by ju bolo možné uložiť stavebníkovi bez toho, aby došlo k narušeniu práv, ktoré nadobudol v rámci územného konania, nakoľko žalobca s predmetnou dopravnou stavbou nesúhlasí. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246 a ods.1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), a to bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 250 f OSP). Dospel pritom k záveru a dôvodnosti žaloby a rozhodnutie žalovaného považoval za potrebné podľa § 250 j ods. 2 písm. d) OSP zmeniť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Z predložených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že Mesto Zlaté Moravce, ako špeciálny stavebný úrad podľa § 3a ods.4 zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v nadväznosti na § 120 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku stavebným povolením č. 145/2011-009-IJ zo dňa 14.01.2011 rozhodlo o žiadosti stavebníka TESCO STORES SR a.s., Kamenné námestie 1/A, 815 61 Bratislava tak, že stavba „Hypermarket TESCO Zlaté Moravce“ / pozemné komunikácie/, členenie pozemných komunikácií na stavebné objekty: SO 03 prístupové komunikácie na parkovisko a parkovisko SO 04 Zásobovacia komunikácia charakter stavby: Inžinierske stavby (§ 43a/ ods. 3 písm. a) stavebný zákon) Účelová-verejná komunikácia (§ 1 odst. 2, písm. d), § 22 ods. 3 cestný zák.) umiestnenie stavby: na pozemkoch registra KN - C parcela č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, na pozemkoch registra KN- E parcela číslo XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, katastrálne územie U. K., vlastnícke vzťahy: k pozemkom parcela číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX má navrhovateľ „vlastnícke právo “na základe Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k ostatným pozemkom má navrhovateľ „iné právo“ na realizáciu inžinierskych stavieb, sa stavebníkovi podľa § 66 stavebného zákona povoľuje za podmienok uvedených vo výrokovej časti stavebného povolenia (ktoré pre ich rozsah nie je účelné v odôvodnení tohto rozhodnutia v plnom rozsahu opakovať). Proti tomuto stavebnému povoleniu podal žalobca včasné odvolanie, v ktorom proti stavebnému povoleniu vzniesol námietky obsahovo v podstate identické s tými, ktoré uvádza v odoslanej súdnej žalobe. O odvolaní ako odvolací správny orgán v zmysle § 3 ods. 5 písm. c) zákona číslo 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) rozhodol Obvodný úrad pre cestnú dopravu a komunikácie v Nitre a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Mesta Zlaté Moravce č. 145/2011-009-IJ zo dňa 14.1.2011 potvrdil. V jeho odôvodnení okrem stručného popisu prvostupňového rozhodnutia (stavebného povolenia), obsahu odvolania žalobcu opisu skutočného stavu a konania, ktoré vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzalo už v rámci svojich úvah a záverov uvádza iba to, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že toto je v súlade s hmotným a procesným právom vzťahujúcim sa na prejednávanú vec. Konštatuje, že úlohou prvostupňového orgánu bolo preskúmať, či boli splnené podmienky uvedené v právoplatnom územnom rozhodnutí a dospieva pritom k záveru, že špeciálny stavebný úrad sa vysporiadal so všetkými podmienkami územného rozhodnutia, ktoré sa týkali ním povoľovaných stavebných objektov. Z uvedeného má podľa žalovaného vyplývať, že prijatím akejkoľvek ďalšej povinnosti stavebníkovi by došlo ku konaniu nad rámec územného rozhodnutia. Odvolateľ (žalobca) mal podľa žalovaného možnosť postupovať podľa správneho poriadku a napadnúť územné rozhodnutie ďalšími mimoriadnymi oprávnenými prostriedkami. Žalovaný dôvodil tým, že proces povoľovania stavieb prechádza určitými špeciálnymi fázami, ktoré druhá fáza v danom prípade stavebné povolenie, nasleduje po prvej právoplatnej ukončenej fáze a to je územné rozhodnutie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že námietky a dôvody vznesené odvolateľom sú námietkami materiálnymi, ktoré mali byť vysporiadané v rámci územného konania. Ani jedna z týchto námietok nemá charakter taký, ktorý by bolo možné uložiť stavebníkovi bez toho, aby došlo k narušeniu jeho nadobudnutých práv v rámci územného konania. Z uvedených dôvodov žalovaný o odvolaní rozhodol vyššie uvedeným spôsobom. Súd vo vzťahu k napádanému rozhodnutiu žalovaného konštatuje, že toto je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné , keďže neobsahuje odôvodnenie obsahujúce náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa tohto ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný ako odvolací správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní vôbec neuvádza ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Odôvodnenie odvolacieho orgánu v tomto smere žiadnym spôsobom nevysvetľuje aplikáciou akých právnych predpisov a ktorých ich konkrétnych ustanovení dospel k záveru o potrebe zamietnutia odvolania žalobcu. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní tiež vôbec nevyrovnal s konkrétnymi námietkami žalobcu vyjadrenými v jeho odvolaní a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia o nich iba paušálne konštatuje, že tieto mali byť vysporiadané už v rámci územného konania. Uvedené vady odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ho robia pre nedostatok jeho dôvodov nepreskúmateľným. V dôsledku toho súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP a úspešnému žalobcovi priznal ich plnú náhradu. Trovy žalobcu sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 123,50 eura (príprava a prevzatie zastúpenia + podanie žaloby), 2-krát režijný paušál po 7,41 eura a 20 % DPH z uvedených súm vo výške 52,364 eura (v zmysle § 11 ods. 4, §14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmeňovaní a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Ďalšie trovy žalobcu sú tvorené ešte súdnym poplatkom, ktorý zaplatil z návrhu na začatie konania vo výške 66,-- eura. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť v platobnom mieste, ktorým je v zmysle § 149 ods. 1 OSP advokát, ktorý žalobcu zastupoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).