Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Sp/78/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201410 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201410.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľky: T. A. Q., narodenej XX.XX.XXXX, štátnej príslušníčky Afganskej islamskej republiky, bez cestovného dokladu, trvale bytom X., U., E. K. C., aktuálne s miestom pobytu U. Ú. T. A. pre Z. Y., zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, za účasti (pravdepodobne) maloletého syna navrhovateľky E. (C.. E.) Q., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, aktuálne s miestom pobytu ako navrhovateľka, ktorá je ako matka jeho zákonnou zástupkyňou proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o opravnom prostriedku navrhovateľky zo dňa 12.8.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p. PPZ-HCP- BB7-76-32/2015-AV zo dňa 28.7.2015 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-76-32/2015-AV zo dňa 28.7.2015 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby:
- navrhovateľka T. A. Q., narodená XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, trvale bytom X., U., E. K. C., štátna príslušníčka Afganskej islamskej republiky,
- a jej „rodinný príslušník“, takto označený odporcom a zaistený spolu s navrhovateľkou rozhodnutím odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-76-32/2015-AV zo dňa 28.7.2015,
t.č. obaja zaistení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, boli b e z o d k l a d n e prepustení zo zaistenia.
Navrhovateľka nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozhodnutím Č.p. PPZ-HCP-BB7-76-32/2015-AV zo dňa 28.7.2015 odporca podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodol, že: „Podľa § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. na základe začatého konania o readmisii podľa medzinárodnej zmluvy sa zaisťuje dňom 28. júla 2015 štátneho príslušníka Afganistanu menom A. Q., narodený XX.XX.XXXX, bez cestovného dokladu, spolu s rodinným príslušníkom (ďalej len „účastník konania“) na účel jeho vrátenia podľa medzi národnej zmluvy.“ S poukazom na ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku zaistenia „účastníka konania“ do času odovzdania v rámci Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej hranici č. 30/2004 Z.z. (ďalej len „readmisná dohoda“), najdlhšie
však do 28.8.2015 a v zmysle ust. § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov „účastníka konania“ umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia opísal už vykonanú readmisiu z Českej republiky na Slovensko, ku ktorej došlo 27.7.2015, zistený stav veci, oznámenie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka podľa ktorého „účastník konania“ sa nenachádza v evidenciách cudzineckej polície a Migračného úradu Maďarska, obsah zápisnice spísanej s navrhovateľkou dňa 27.7.2015. Tiež poukázal na vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľky a jej syna, mal. E. Q. č.p.: PPZ-HCP-BB7-76-021/2015-AV z 28.7.2015 z dôvodu ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Uviedol, že vo veci začal konanie o vrátení “účastníka konania“ na územie Maďarska. Poukázal na skutočnosť, že „účastník konania“ sa nemieni dobrovoľne vrátiť na maďarské územie a že v prípade ak by k zaisteniu nedošlo, pokračoval by „účastník konania“ v ceste do iných krajín Európskej únie (ďalej len „EÚ“), taktiež nelegálne. Dôvodil, že „účastník konania“ nepreukázal dispozíciu finančnými prostriedkami vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov a teda nesplnil podmienku § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, že existuje reálne riziko nelegálneho pohybovania sa v štátoch EÚ. K stanovenej maximálnej dĺžke zaistenia poukázal aj na aktuálnu situáciu nelegálnej migrácie v Maďarsku.
Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 12.8.2015, ktorým sa domáhala jeho zrušenia v celom rozsahu. Súhlasila s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Namietala v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie a tiež nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 20.8.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a opodstatnenosti. Súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 250sa O.s.p. súčasne nariadil, aby boli navrhovateľka a jej „rodinný príslušník“, (takto označený odporcom a zaistený spolu s navrhovateľkou rozhodnutím odporcu Č.p. PPZ-HCP-BB7-76-32/2015-AV zo dňa 28.7.2015), bezodkladne prepustení zo zaistenia.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa však podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu.
Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa ust. § 16 ods. 1 správneho poriadku účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca; ak nemá zákonného zástupcu a ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv, správny orgán mu ustanoví opatrovníka.
Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ust. § 1 ods. 1 správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa ust. § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.
Úvodom nasledovného odôvodnenia tohto rozsudku súd pokladá za potrebné vysporiadať sa s označením účastníkov konania pred súdom. Podľa ust. § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu odporcu, p. A. Q., nar. XX.XX.XXXX bola účastníčkou konania o zaistení a nakoľko podala opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu odporcu, v konaní pred súdom vystupuje ako navrhovateľka. V konaní pred odporcom uviedla, že je matkou maloletého syna E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Odporca v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia - avšak v časti textu ktorý predchádza samotnému napadnutému rozhodnutiu uviedol, že maloletý „E. Q., nar. XX.XX.XXXX je „zúčastneným maloletým cudzincom“. Vo výroku napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že zaisťuje navrhovateľku (T.. A. Q.) „s rodinným príslušníkom“. Pokiaľ mal odporca na mysli maloletého syna navrhovateľky (E., C.. E. Q.i) v mene ktorého však odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu odporcu podané nebolo, maloletý syn navrhovateľky E., C.. E. Q. mal v konaní pred odporcom postavenie účastníka konania, je účastníkom konania pred súdom v postavení zúčastnenej osoby, zastúpenej navrhovateľkou. V ďalšom texte teda bude súd p. A. Q. označovať ako „navrhovateľku“ a jej syna - mal. E., C.. E. Q. ako „zúčastnenú osobu“.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku.
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná, pričom odporca v konaní postupoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku. Odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci - napr. trasu pohybu navrhovateľky a zúčastnenej osoby z krajiny ich pôvodu do Českej republiky a na Slovensko, osobné pomery, vlastníctvo osobných dokladov, disponovanie finančnými prostriedkami, neakceptovanie možnosti asistovaného návratu. Ku konkrétnej námietke, týkajúcej sa ev. podania žiadosti o azyl súd poznamenáva, že: - jednak sama navrhovateľka uviedla, že o azyl v krajinách EÚ nepožiadala, - jednak odporca v konaní zistil, že navrhovateľka a ani zúčastnená osoba nie sú evidovaní v registroch žiadateľov o azyl v Maďarsku (oznámenie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 27.7.2015).
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná . Je v konaní preukázanou skutočnosťou, že navrhovateľka a ani zúčastnená osoba - jej mal. syn - nedisponujú žiadnymi osobnými, resp. cestovnými dokladmi, resp. povoleniami na pobyt, že na Slovensko (a následne do Českej republiky) pricestovali vo vlaku na trase Budapešť - Praha - Berlín, že navrhovateľka disponuje iba finančnou hotovosťou 4 500 forintov, že nedisponuje žiadnou platobnou kartou, že na Slovensku nikoho nepozná a že sa nechcela nakontaktovať na žiadnu mimovládnu organizáciu. Preto napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľky a zúčastnenej osoby - jej syna by v prípade, ak by toto rozhodnutie nevykazovalo znaky nepreskúmateľnosti (viď nasledovný text tohto odôvodnenia rozsudku), bolo potrebné posúdiť ako splňujúce aj predpoklad správneho posúdenia veci.
Pokiaľ ide o vhodnosť či nevhodnosť určenia ÚPZC Medveďov ako ubytovacieho zariadenia súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ toto zariadenie nie je účelovo uspôsobené pre rodiny s maloletými deťmi, je povinnosťou jeho prevádzkovateľa v prípade potreby vytvoriť pre umiestnenie takýchto cudzincov zodpovedajúce podmienky - a to aj dočasným uspôsobením konkrétnej časti tohto zariadenia.
K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia:
Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Vychádzajúc zo všeobecne platnej právnej teórie, ako aj zo znenia cit. ust. § 1 správneho poriadku (a následne aj z ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku, podobne ako aj z ust. § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) výrok každého rozhodnutia - teda aj správneho rozhodnutia je jadrom a najdôležitejšou časťou každého rozhodnutia. Teda jedine výrok rozhodnutia je tou jeho časťou, ktorá je záväzná a za splnenia prípadne ďalších predpokladov aj vykonateľná. Musí byť preto jasný, určitý a zrozumiteľný, nakoľko iba výrokom rozhodnutia môže dôjsť k vzniku, zmene, alebo k zániku určitej povinnosti, resp. iba ním môže byť rozhodnuté o otázke, ktorá bola predmetom správneho konania. Pokiaľ sa výrok správneho rozhodnutia týka určitej osoby, musí výrok obsahovať aj nespochybniteľnú identifikáciu takejto osoby a nepochybne musí obsahovať aj skutočnosti, ktoré má na mysli ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Povinnosť (a aj nutnosť) aby výrok rozhodnutia o zaistení v zmysle zákona o pobyte cudzincov obsahoval identifikáciu zaisťovanej osoby vyplýva aj z ust. § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ktoré výslovne uvádza, že: „Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny ...“. Ak sa má teda štátny príslušník tretej krajiny zaistiť, logicky musí výrok o jeho zaistení obsahovať jeho čo najpresnejšiu identifikáciu.
Z obsahu pripojeného administratívneho spisu niet pochýb o tom, že p. A. Q. - navrhovateľka, 22- ročná, je matkou maloletého 15-mesačného syna E., C.. E. Q.. Tieto skutočnosti odporca nespochybnil. Zo samotného výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odporca za použitia v ňom citovaných ustanovení zákona o pobyte cudzincov zaistil p. A. Q., nar. XX.XX.XXXX, štátnu príslušníčku Afganistanu, bez cestovného dokladu. Táto osoba - navrhovateľka bola vo výroku náležite identifikovaná. V predmetnom výroku napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka p. A. Q. sa zaisťuje: „ ... spolu s rodinným príslušníkom ...“, pričom táto - druhá zaistená osoba nie je vo výroku rozhodnutia žiadnym spôsobom identifikovaná. Rodinným príslušníkom p. A. Q. pritom môže byť napr. jej manžel, dieťa, súrodenec, rodič či starý rodič, resp. iný rodinný príslušník (napr. švagor, švagriná, strýko, teta, bratranec a pod.). Z výroku tohto rozhodnutia teda nie je vôbec zrejmé, kto okrem navrhovateľky mal byť či bol spolu s navrhovateľkou zaistený. Na tomto konštatovaní nič nemení skutočnosť, že na písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia - na mieste pred uvedením textu samotného rozhodnutia je uvedené: „ Zúčastnený maloletý cudzinec, ktorého je účastník konania zákonným zástupcom: E. Q., narodený XX.XX.XXXX, muž, štátny príslušník Afganistanu, bez cestovného dokladu, syn.“
Z uvedeného teda nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že výrokom napadnutého rozhodnutia odporca zaistil riadne identifikovanú navrhovateľku a jej rodinného príslušníka, ktorého však žiadnym spôsobom neidentifikoval. Takýto výrok napadnutého rozhodnutia je neurčitý a teda nepreskúmateľný. Naviac
odporca sa existenciu a identifikáciou druhej zaistenej osoby - „rodinného príslušníka“ - nezaoberal žiadnym spôsobom ani v odôvodnení rozhodnutia. (I keby tak urobil v odôvodnení rozhodnutia, nenapravil by tým závažné pochybenie vo výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko - ako to bolo vyššie ozrejmené - iba výrok rozhodnutia je vykonateľnou časťou rozhodnutia.)
Nad rámec vyššie uvedeného súd poukazuje aj na skutočnosť, že i keď (podľa výroku napadnutého rozhodnutia) zaistené mali byť podľa jeho výroku dve osoby, v celom texte rozhodnutia je uvádzané, že sa jedná o jednu osobu („účastník konania“). Takáto formulácia rozhodnutia tak isto navodzuje stav jeho nejasnosti a nepreskúmateľnosti, nakoľko z odôvodnenia je zrejmé, že by mala byť zaistená jedna osoba („účastník konania“), pričom z výroku rozhodnutia vyplýva, že by mali byť zaistené osoby dve (p. A. Q. „s rodinným príslušníkom“). Pozornosti súdu tiež neušlo, že navrhovateľka v priebehu spísania zápisnice z 27.7.2015 uviedla, že jej syn sa volá Amirali Q. - teda nie Anirali Q..
Súd poukazuje na skutočnosť, že odporca v rozhodnutí o administratívnom vyhostení č.p.. PPZ-HCP- BB7-76-021/2015-AV z 28.7.2015 náležitým spôsobom označil obidve vyhosťované osoby - p. A. Q., nar. XX.XX.XXXX a jej syna E. Q., nar. XX.XX.XXXX.
Pretože napadnuté rozhodnutie je z dôvodu vyššie uvedeného nepreskúmateľným, súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní, pokiaľ budú splnené zákonné predpoklady a pokiaľ odporca dospeje k názoru, že je vo veci potrebné vydať nové meritórne rozhodnutie, bude jeho úlohou vyvarovať sa pochybení na ktoré súd poukázal vyššie. Teda výrok prípadne vydaného rozhodnutia formulovať tak, aby v ňom boli osoby ktorých sa týka jednoznačne identifikované.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p.. Navrhovateľka i keď bola v konaní úspešná si náhradu trov konania neuplatnila a preto jej súd túto náhradu nepriznal
Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a) zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).