Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6CoE/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607204025 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4607204025.4 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej: Z. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. P. XXX, o vymoženie 365,13 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany z 23. apríla 2012, č. k. 4Er/346/2007-66, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, vyhlásil súd prvého stupňa exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, pričom o náhrade trov exekúcie bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa mu rozhodcovská doložka javila ako neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy. Konštatoval, že ak je neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je tu dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko táto potom prebiehala na základe nespôsobilého exekučného titulu. S poukazom na uvedené exekučný súd rozhodcovskú doložku opätovne preskúmal podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené, či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej formulárovej zmluvy, teda v rámci oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Význam rozhodcovskej doložky je pritom v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V prípade rozhodovania v rozhodcovskom konaní totiž nejde o výkon verejnej moci, ale o rozhodovanie súkromnou osobou, ktorej zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Z vykonaného dokazovania zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský vzťah, ako aj to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS, § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako „ZRK“), § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej aj „EP“), § 2, § 3 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“). Uviedol, že možnosť, ktorú poskytuje rozhodcovská zmluva, a to možnosť obrátiť sa na všeobecný súd je iba iluzórna, nakoľko ak rozhodcovské konanie iniciuje dodávateľ, spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, a preto trvá len do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je pritom zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi. Poukázal na to, že postupoval v súlade s právnym názorom vyplývajúcim z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 322/2010-37. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podaním zo dňa 21. 09. 2011 oznámil skutočnosti (v období od 01. 08. 2006 do 05. 06. 2007 bol zamestnancom oprávneného), na základe ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie. Súd prvého stupňa o vylúčení súdneho exekútora nerozhodoval, nakoľko exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, a to z dôvodu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom a že právne vzťahy vzniknuté z tejto zmluvy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Nesúhlasil s názorom súdu, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Mal za to, že sa zmluvné strany dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov, a teda v závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie, alebo konanie pred všeobecným súdom. Poukázal na to, že existenciu uvedenej rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s právnym poriadkom SR preveril pri skúmaní svojej vecnej príslušnosti sám rozhodcovský súd pri začatí rozhodcovského konania. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Za dôležité považoval, či doložka sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom a alternatívnym riešením sporu. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom (prekážka litispendencie). Záverom poukázal na § 44 ods. 2 EP a na to, že v tomto prípade súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienil v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko sa stotožnil s napadnutým uznesením. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 244/2002 Z. z. v znení ďalších noviel o rozhodcovskom konaní, môže mať rozhodcovská zmluva formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a), b), alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 ZRK, musí v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 ZRK, ide síce o pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom. Túto povinnosť odvolací súd oprel aj o judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 3Cdo 164/1996 (R 58/1997) uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V tejto časti odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (I ÚS 443/2001-17, I ÚS 419/2011-9). Preto, pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinnú zaväzuje rozhodcovský rozsudok, nevyplývajú z neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnej za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd navyše poznamenáva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinnou - Zmluva o úvere č. 4210573 zo 06. 06. 2006. Zo Zmluvy o úvere, v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru z čl. 17 vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na rozhodcovskej zmluve vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa OSP. Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011) poukazuje, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy. Mal za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve o úvere č. 4210573 zo 06. 06. 2006, uzatvorenej medzi účastníkmi, nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zák. č. 244/2002 Z. z. o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu, z čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Odvolací súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zrejmé, že nespĺňa náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, nakoľko nedošlo k podpisu uvedených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obidvoma sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že bola datovaná dňom 06. 06. 2006, ale povinná zmluvu podpísala 05. 06. 2006 u notárky JUDr. Márie Vatrskovej, kde došlo k osvedčeniu jej podpisu. Nie je možné posúdiť, či Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli súčasťou zmluvy o úvere a boli s ňou technicky spojené, avšak ani z ich samotného technického spojenia by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, a že sú s ňou oboznámení a či s nimi súhlasia. Zmluvné strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy a podpísané obidvomi zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné predpokladanú znalosť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru preukázať. Štandardná rozhodcovská doložka má byť správne uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Zo spisového materiálu nevyplýva, či predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia Zmluvy o úvere, nakoľko s oprávneným ani povinnou nepodpísaného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania - povinná osoba nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužila možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná. Prvostupňový súd zastavil konanie, zaoberal sa rozhodcovskou doložkou a konštatoval, že exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je nevykonateľný. Odvolací súd sa stotožnil s výrokovou časťou rozhodnutia o zastavení konania, pretože súd je povinný zastaviť exekúciu aj bez návrhu, keď vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (takou okolnosťou je aj neexistencia vykonateľného exekučného titulu). Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bola v odvolacom konaní úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani je žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.