Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/47/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200528 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200528.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: B. F., bytom M. G., U.. Dr. A. E. XXXX/XX, zastúpená: JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Komárne, Senný trh 4, Komárno, o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 28.04.2014, č. OU-KN-PLO-2014/004095, samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Nitre p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28. 04. 2014. Navrhovateľke súd nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. OU-KN-PLO-2014/004095 zo dňa 28.04.2014., odporca nepriznal oprávnenej nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území W. zapísaný vo vl. č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX a XXXX/X o výmere 3605m2, v PKV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX roľa a lúka o výmere 60000m2, v PKV č. XXX, parc. č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX roľa a lúka o výmere 86892m2, parc. č. XXX-XXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX/X-X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX-XXXX, XXXX, XXXX zo spoločného majetku v úhrnnej výmere 105.8247m2 v podiele 1/38. V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovateľka si dňa 31. 12. 2004 uplatnila reštitučný nárok za nehnuteľnosti v kat. území W., ktoré boli pridelené L. F. a jej ako jeho manželke výmerom o vlastníctve pôdy č. 1372/48 - 11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Správny orgán po získaní potrebných dôkazných materiálov dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné navrátiť vlastnícke právo žiadateľom, pretože nie je preukázaný prechod majetku z pôvodného vlastníka na štát. Navrhovateľka tvrdí, že spolu s nebohým manželom L. F. nadobudli nehnuteľnosti na základe výmeru o prídele, avšak ich vlastníctvo nebolo zapísané v pozemkovom katastri. Nadobudnutie vlastníckeho práva bolo možné na základe prídelovej listiny, resp. výmeru o prídele do vlastníctva za predpokladu, že tieto boli vydané orgánom k tomu oprávneným a boli vkladuschopné. Predpokladom vkladuschopnosti týchto listín bola ich právna perfektnosť, čo okrem iného znamená, že listinu vydal orgán k tomu oprávnený a listina je opatrená pečiatkou orgánu, ktorý ju vydal ako i podpisom oprávnenej osoby. Predmetný výmer o prídele nie je vkladuschopná listina, pretože nebola opatrená pečiatkou. Jedná sa o neplatnú listinu, ktorá nemohla spôsobiť vznik vlastníctva k nehnuteľnostiam. Grafický prídelový plán nebol zapracovaný do pozemkového katastra, čo znamená, že nie je možné vyhotoviť ani identifikáciu uvedeného výmeru. Navrhovateľka ako reštitučný nárok uvádza ako prechod pozemkov do družstva, pričom koncom 50-tich rokov spolu s nebohým manželom opustila Obec W. a pozemky zostali v užívaní družstva. Po opustení pozemkov im tieto boli odňaté podľa § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. Správny orgán bol toho názoru, že prechodom pozemku do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, pretože tu vlastníctvo neexistovalo, ale pozemky prešli len do užívania JRD, o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 26. 06. 1958. Následne potom ONV Čalovo vydalo rozhodnutie č. Pôd 4096/1958 zo dňa 03. 07. 1958 o odňatí prídelu, ktoré však nemohlo vydať, pretože odňať majetok mohlo iba Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 23 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n. najneskôr do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby v prípade ak prídelca nehospodáril na pridelenej pôde so starostlivosťou riadneho hospodára. Týmto rozhodnutiu fakticky k zrušeniu výmeru nedošlo. Z predložených podkladov mal správny orgán za preukázané, že nehnuteľnosti neprešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990. Na základe týchto skutočností sa správny orgán v konaní nezaoberal, či žiadateľka spĺňa ďalšie podmienky § 2 zákona. V prechádzajúcom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 23Sp/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2010/00259/22-MA zo dňa 14. 05. 2010 potvrdil a Najvyšší súd v dôsledku odvolania navrhovateľky uznesením č. 10Sžr/38/2011-38 zo dňa 11. 01. 2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre 23SP/25/2010-27 zo dňa 15. 12. 2010 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Rozsudkom č. 23/SP/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 Krajský súd v Nitre zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2010/00259/22-Ma zo dňa 14. 05. 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správny orgán vykonal nové šetrenie a dokazovanie a dospel k záveru, že po druhej pozemkovej reforme, ktorej úlohou bolo vyvlastnenie a zoštátnenie a znovu prerozdelenie predovšetkým poľnohospodárskej pôdy sa v rokoch 1945-1946 do obce W. presídlilo zo stredného Slovenska 40 rodín, z obce M. M. XX rodín, z obce M. O. 20 rodín, z obce M. A. 2 rodiny a z obce T. 5 rodín. Vybrané rodiny sa mali presídliť do obce W. na základe podmienok uvedených vo výmere, na základe tohto výmeru sa majetok prevzal do držby a úžitku, pričom bolo nutné túto skutočnosť uviesť do zápisnice. Podľa podmienok výmeru presídlenci vstúpili zásadne do úžitku im určeného majetku ku koncu hospodárskeho roku losovaním bola prídelcom pridelená do držby a úžitku poľnohospodárska pôda, na ktorej mali riadne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Podľa zápisnice 23. 01. 1948 im bola pridelená pôda dňom 15. 10. 1946 a bola odovzdaná do držby. Po udalostiach v roku 1948 a vzniku JRD v W. niektorí presídlenci opustili obec v rokoch 1950 - 1956 a vrátili sa do svojich rodných obcí. V tomto období opustilo obec W. väčšina rodín a 9 rodín zostalo žiť v obci. Rodiny, ktoré opustili obec W. obdržali rozhodnutia o zrušení výmeru ONV Čalovo. Správny orgán ďalej zistil, že výmer o prídele nebol nikdy zapísaný do pozemkovej knihy, tak ako si to vyžadoval v rozhodnom čase zákon o intabulácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti identické, t.j. nie je možné ich kvalifikovanie identifikovať. Správny orgán zistil, že pozemok v PKN vložke č.1, XXX je vyznačená konfiškácia tam uvedených nehnuteľností celosti na pôvodného pozemno-knižného vlastníka I. L. a následne bolo poznačené v tejto vložke č. 1 pod B 34 a pozemno-knižnej vložke č. XXX pod B 12 poznačené vlastníctvo v prospech Československý štát - správa Štátny majetok MP v Čalove v celosti. Správny orgán si vyhodnotil v zmysle príslušnej judikatúry platnosť výmeru o vlastníctve a podľa jeho názoru tento výmer č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 2014 neobsahuje všetky náležitosti v zmysle príslušnej judikatúry. Správny orgán má za to, že autentickosť listiny (výmer o vlastníctve), ktorá je v spojení s ostatnými predloženými listinami z tejto doby sú dostatočným dôkazom, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené tam uvedeným osobám, má správny orgán za to, že neperfektný výmer o prídele v spojitosti s ostatnými listinami z tejto doby môže vyvolať účinky predpokladané v ust. § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR ale len v reštitučnom konaní. Správny orgán ďalej uvádza, že medzi podmienkami výmeru, ktoré vydávalo Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa uvádza aj skutočnosť, že presídlenci vstupujú zásadne do úžitku im určeného majetku koncom hospodárskeho roku. Presídlenci sa môžu zúčastniť len na parciách hospodárskych v rámci celkového obhospodarovania za odmenu v mieste primeranú poťažne zákonne alebo zmluvne upravenú. Podľa názoru správneho orgánu až po úplnom zaplatení prídelovej ceny sa považovali prídelcovia za plnohodnotného vlastníka nadobudnutej veci. Spôsob splácania určenej prídelovej ceny bol určený v § 19 vl. nariadenia č. 104/1945 Sb. n SNR. Podľa návrhu prídelového plánu miestnej roľníckej komisie č. 1358/48-11 vyhotoveného 19. 03. 1948, potvrdeného s výhradami Okresnou roľníckou komisiou dňa 24. 03. 1948 a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 bola navrhovateľke a jej manželovi určená prídelová cena 21.230,- Kčs. Podľa predložených a zadovážených dokladov pri mene L. F. sa eviduje pohľadávka 3.118,20 Kčs (15.591,40 Kčs - stará mena), pričom uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj listina dlžníkov ku dňu 31. 12. 1961. V priebehu správneho konania sa jednoznačne nepreukázalo, či prídelová cena bola splácaná alebo splatená. Správny orgán sa ďalej zaoberal rozhodnutím ONV v Čalove zo dňa 03. 07. 1958, ktoré bolo vydané nad rámec právomoci ONV a je teda nulitným aktom. V roku 1958 bola na ONV v Čalovci vykonaná revízia držby a užívania poľnohospodárskych pozemkov na území W., pričom bolo zistené, že niektorí prídelcovia vniesli pôdu do družstva, pričom následne v priebehu rokov 1950-1956 opustili obec a bolo potrebné túto skutočnosť zosúladiť so skutočným aktuálnym stavom. Správny orgán sa zaoberal aj ďalšou podmienkou okrem podmienky splácania prídelovej ceny, ktorou bola povinnosť prídelcu na nadobudnutej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára, toto vlastnícke právo bolo obmedzené povinnosťou prídelcu na pridelenej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Pokiaľ stanovené podmienky vlastník neplnil, mohol mu byť predmetný prídel odňatý do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného zväzu slovenských roľníkov a ONV. Podľa dostupných materiálov a jej manžel L. F. sa ujali držby pridelených pozemkov 15. 10. 1946 - 1949 po založení JRD v W., v roku 1949 sa stali jeho členmi, kde boli až do 30. 03. 1956, kedy odišli do M. M.. Rozhodnutie ONV o zrušení výmeru z roku 1958 bol ako dôsledok aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú situáciu t.j. opustenie majetku, odsťahovanie sa a nedodržanie podmienok prídelu a teda nie je dôsledok politickej perzekúcie alebo prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu. V konaní neoblo preukázané, že by L. F. a navrhovateľka urobili nejaké úkony v období od 1958-1989, ktoré by spochybňovali uvedené rozhodnutie. Podľa názoru správneho orgánu sa týmto potvrdilo len postavenie štátu ako vlastníka k uvedeným pozemkom v zmysle vládneho nariadenia č. 90/1950, keď z dôvodu vlastníka štátu nemohli byť a ani nebolo evidované podobné vlastníctvo podľa výmeru o prídele. Túto skutočnosť potvrdzuje aj zápis z roku 1955, podľa rozhodnutia č. PF-14/69-55 zo dňa 06. 06. 1955 vydaného Povereníctvom poľnohospodárstva, na základe ktorého sa nehnuteľnosti prideľujú do vlastníctva Československého štátu v správe štátneho majetku MP v W. a zároveň sa konštatuje, že predmetné nehnuteľnosti boli prevzaté prídelcom štátnym majetkom MP v W. 10. 03. 1950. Nepreukázaní reštitučného titulu v zmysle § 3 zákona nemožno konštatovať, že vlastnícke právo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorý z reštitučných titulov v zmysle zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedla, že sa správny orgán neriadil vysloveným právnym názorom súdu, hoci na prídelovej listine nie je odtlačok pečiatky Povereníctva poľnohospodárstva a Pozemkovej reformy v Bratislave tak tento formálny nedostatok neznamená, že výmer nebol vydaný, alebo že bol vydaný nekompetentným orgánom prípadne neoprávnenou osobou. Výmer je vydaný na predpísanom tlačive, podpísaný povereníkom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, teda oprávnenou osobou konať za povereníctvo, ak aj pridelené nehnuteľnosti neboli zapísané do pozemkovej knihy, tak v čase vydania výmeru 01. 04. 1948 až do roku 1950 síce na území dnešnej SR platila intabulačná zásada, ale v prípade nadobudnutia vlastníctva na základe rozhodnutí štátnych orgánov zápis do pozemkovej knihy nemal konštitutívne účinky, t.j. k nadobudnutiu vlastníctva došlo už na základe rozhodnutia. Nehnuteľnosti, ktoré boli odňaté na základe rozhodnutia ONV v W. zo dňa 03. 07. 1958 je neplatné, pretože rozhodnutie bolo vydané nad rámec právomoci Okresného národného výboru a tak nemohlo vyvolať právne účinky, teda nedošlo k zrušeniu výmeru. Nehnuteľnosti však navrhovateľke a jej nebohému manželovi na základe takéhoto rozhodnutia boli odňaté a preto podľa ich názoru došlo k odňatiu prídelu a prevzatiu nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, čím sa jedná o reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z. v rozhodnom období, teda v roku 1958. Navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V písomnom vyjadrení odporca uviedol, že žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pretože navrhovateľka nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva listinou, ktorá by bola právne perfektná a nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva, nemožno konštatovať, že ich vlastníctvo prešlo v rozhodnom období na štát a že je daný niektorým z reštitučných titulov uvedených v § 3. Tiež sa nestotožňuje s návrhom navrhovateľky, že nadobudnutie vlastníctva nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe. Výmer o prídele do vlastníctva bol vydaný 01. 04. 1948 a v tom období do roku 1950 platila na území terajšej SR intabulačná zásada, v zmysle ktorej vlastníctvo k pozemkom vzniklo až zápisom príslušných skutočností do pozemkovej knihy. Až od 01. 01. 1951, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 141/1950 Zb. občiansky zákonník, zanikla platnosť intabulačnej zásady. Zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu, poukázal na to, že navrhovateľka preukázala v reštitučnom konaní, že bola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, ktoré užívala s manželom do roku 1958, kedy túto pôdu vniesli do JRD a tam aj pracovali a potom v roku 1958 sa vrátili na M.. Poukázal na doklad z 05. 02. 1949 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva, ktorým udelilo súhlas k zaťaženiu nehnuteľnosti pre pohľadávku Okresnej sporiteľne v Komárne v sume 665.000,- Kčs. Navrhovateľka okrem rozhodnutia ONV o odňatí vlastníctva zo dňa 02. 07. 1958 nemá žiaden iný doklad. Tento orgán nebol oprávnený vydať takéto rozhodnutie a preto sa to považuje za ničotný právny akt a na základe neho prešlo vlastníctvo predmetným nehnuteľnostiam na štát, preto považuje odňatie vlastníctva vlastníkom bez právneho dôvodu. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na nové konanie. Zástupca odporcu na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, trval na podanom písomnom vyjadrení. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z. z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovateľka si uplatnila dňa 31. 12. 2004 žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. územiach W., ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré získala spolu s nebohým manželom L. F., na základe o výmeru o vlastníctve pôdy č. 1372/48-11 zo dňa 01. 04. 1948 vydaného povereníctvom Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave. Zákon č. 503/2003 Z. z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona 71/1967 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy konkrétnej veci. V danom prípade sa správny orgán po zrušení rozhodnutia Krajským súdom v Nitre v konaní 23Sp/25/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 doplnil dokazovanie náležitým spôsobom. Zaoberal sa splnením podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., teda skutočnosti, či nehnuteľnosti, ktoré žiada žiadateľka vydať prešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Podľa správneho orgánu žiadateľka na túto skutočnosť nepredložila žiaden dôkaz. Vnesením pozemkov do JRD nie je reštitučným titulom, pretože navrhovateľka a jej manžel, keď vstúpili do JRD prechodom pozemkov do družstva nedošlo k prechodu vlastníctva, vlastnícke právo sa zachovalo, pozemky prešli len do užívania o čom svedčí aj zápisnica zo dňa 23. 01. 1948. Po zrušení rozhodnutia rozsudok Krajského súdu v Nitre č. 23Sp/25/2010-46 zo dňa 12. 03. 2012 doplnil dokazovanie a správny orgán vyhodnotil dôkazy po historickej a právnej stránke vo svojom napadnutom rozhodnutí, zistil, že výmer navrhovateľky o prídele nebol nikdy zapísaný do pozemkovej knihy tak, ako to vyžadoval v rozhodnom čase zákon o intabulácii, pričom parcely podľa výmeru sú aj v súčasnosti neidentické, nie je ich možné kvalifikovane identifikovať. Na PKV č. 1 a 640 je vyznačená konfiškácia nehnuteľnosti v celosti na pôvodného vlastníka I. L. a následne poznačené vlastníctvo v prospech Československého štátu - správe štátneho majetku n.p. v Čalove. Podľa výmeru presídlenci vstupujú zásadne do úžitku ich určeného majetku koncom hospodárskeho roka. Prídelca sa až po zaplatení prídelovej ceny, resp. kúpnej ceny sa považoval prídelca za plnohodnotného vlastníka tak ako to je uvedené vo výmere o prídele. Podľa návrhu prídelového plánu vyhotoveného 19. 03. 1948 potvrdeného okresnou roľníckou komisiou dňa 24. 03. 1948 a schváleného povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 25. 03. 1948 bol navrhovateľke a jej nebo. manželovi určená prídelová cena 21.230,-Kcs pričom podľa predložených dokladov sa eviduje pohľadávka na prídelovej cene 3.118,20,- Kčs. Doklady o splatení sa nepodarili zadovážiť. Občania, ktorí však vniesli pridelenú pôdu do družstva mali počas členstva v družstve pozastavenú povinnosť platby za pridelenú pôdu podľa § 19 vládneho nariadenia č. 104/1949 Sb. n. SNR. Správny orgán sa náležitým spôsobom venoval aj rozhodnutiu ONV v Čalovci zo dňa 03. 07. 1958, ktorý rozhodol o zrušení prídelu. Poukázal na to, že okrem podmienky splácania prídelovej ceny pre pridelenie nehnuteľnosti do vlastníctva bola povinnosť prídelcu na nadobudnutej pôde osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Podľa príslušného nariadenia č. 104/1945, keď si vlastník tieto podmienky neplnil, mohol v zmysle § 23 mu byť tento prídel odňatý povereníctvom SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby. Keďže navrhovateľka a jej neb. manžel L. F. sa ujali držby pridelených pozemkov 15. 10. 1946 a hneď po založení JRD v Číčove v r. 1949 sa stali jeho členmi, kde boli až do 30. 03. 1956, kedy odišli do M. M., nesplnili tú 10 lehotu na možnosť odňatia prídelu, o čom rozhodlo ONV, na ktoré prešlo vybavovanie týchto opatrení v zmysle ust. § 2 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950, ktorým prešli do pôsobnosti národného pozemkového fondu po jeho zrušení na Ministerstvo pôdohospodárstva na národné výbory. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. na okresné národné výbory prešlo vykonávanie vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozor nad hospodárením prídelcov. Vydanie rozhodnutia o odňatí alebo zrušení výmeru, je dôsledok aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú situáciu, t.j. opustenie majetku, odsťahovanie alebo nedodržanie podmienok prídelu a nie je dôsledok politickej perzekúcie alebo prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a skutočnosti súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že správny orgán správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil, s ktorým sa krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje. Krajský súd nepriznal úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania, pretože si ich nežiadala. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.