Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/757/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112228214 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4112228214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, zastúpený JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, so sídlom Radlinského 50, Piešťany, proti žalovaným: 1. F.. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXXX, Z., zastúpená Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom Farská 34, Nitra, 2. D.. P. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/X, Z. O., t. č. bytom B. XX, Z., o zaplatenie sumy 7.420,81 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 9. decembra 2014 č. k. 9C/27/2014-94 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2015 č. k. 9C/27/2014-109 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.821,08 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.420,81 eura od 04. 07. 2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že o týchto bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 1, § 11 ods. 1, 2, § 12 ods. 1 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, § 261 ods. 3, § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Mal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu dojednaného úveru v sume 350 000 Sk v prospech žiadateľov, t. j. žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí v čase žiadosti o úver boli spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo žiadosti žalovanej v 1. rade zo dňa 21. 12. 2006. Žalovaní ako solidárni dlžníci prestali splácať poskytnutý úver žalobcovi, ktorý podľa čl. IV od zmluvy odstúpil a žalovaná suma predstavovala zostatok nesplatenej istiny od 14. 12. 2011 do 15. 12. 2020 vo výške 7.420,81 eura, ako aj zmluvný úrok, ktorý bol vyčíslený ku dňu odstúpenia t. j. k 30. 04. 2012 vo výške 4,4 % z nesplatenej istiny vo výške 598,36 eura a taktiež bol dôvodný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 10% zo súčtu žalovanej istiny, ktorá bola zmluvne dojednaná podľa čl. VIII. ods. 8.5 zmluvy, pričom táto zmluvná pokuta bola podľa názoru súdu primeraná. Argumentáciu a obranu žalovanej v 1. rade súvisiacu s prevodom spoluvlastníckeho podielu na žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie považoval za právne irelevantnú, pretože nedošlo k zmene v osobe dlžníkov, ktorá zmena bola možná iba so súhlasom veriteľa, tak ako to vyplýva z čl. VIII. predmetnej zmluvy, ako aj z čl. IV. bod 4.8., pričom tento záväzok účastníkov nepatril medzi záväzky bývalých manželov, pretože žalovaní mali zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo ešte pred uzavretím tejto zmluvy v roku 1997, a teda vystupovali ako solidárni dlžníci úveru, z ktorého sú teda zaviazaní spoločne a nerozdielne. S poukazom na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1 prvá veta, cez ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že bolo dôvodné žalobe vyhovieť v plnom rozsahu. V konaní bolo preukázané, že dlžníci si svoj spoločný záväzok splatiť úver v zmysle článku IV zmluvy nesplnili, a preto žalobcovi ako veriteľovi vzniklo právo požadovať plnenie a dohodnuté sankcie od ktoréhokoľvek z nich podľa čl. VIII zmluvy, nakoľko sa stali solidárnymi dlžníkmi predmetného záväzku. Uplatnená výška pohľadávky nebola medzi účastníkmi sporná. Súd zároveň poukázal i na rozsudok NS SR 5Obdo/19/2009 v obdobnej právnej veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalovaná v 1. rade, domáhajúc sa ním zmeny napadnutého rozhodnutia a zamietnutia žaloby, resp. zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkla súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí jednostranne zohľadnil len tvrdenia žalobcu, pričom ňou prednesenými tvrdeniami sa nevysporiadal správne a nedostatočne ich hodnotil. V konaní neboli taktiež zohľadnené tvrdenia žalovaného v 2. rade, nakoľko tento nebol vypočutý. Nesúhlasila s tým, že má byť spolu so žalovaným v 2. rade zaviazaná spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.821,08 eura s príslušenstvom, pričom poukázala na to, že z majetkového vysporiadania po rozvode manželstva so žalovaným v 2. rade, ako aj z rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. 09. 2004 vyplýva, že žalovaný v 2. rade sa ako jeden zo žiadateľov z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania zaviazal splácať všetky úvery, nakoľko na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05. 05. 2004 sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, na ktoré bol predmetný úver poskytnutý. Ona listom zo dňa 21. 12. 2006 žiadala o zmenu dlžníka úveru, a to na žalovaného v 2. rade, preto je zrejmé, že žalobca o týchto skutočnostiach vedel. K uvedeným skutočnostiam je potrebné vypočuť žalovaného v 2. rade. Od roku 2007 nemala vedomosť, že by mala byť z titulu zmluvy so žalobcom dlžníčkou, nakoľko od rozvodu manželstva a majetkového vysporiadania v roku 2004 jej nebol doručený ani jeden výpis zo strany žalobcu, nakoľko celá domová nehnuteľnosť aj s pôžičkami prešla na bývalého manžela, teda žalovaného v 2. rade, čo potvrdzuje aj fakt, že všetky doposiaľ vyplatené splátky úveru boli uhrádzané z účtu žalovaného v 2. rade. Domnieva sa, že žalobca koná v rozpore s dobrými mravmi, keď okrem žalovaného v 2. rade požaduje zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne aj od nej, aj napriek tomu, že bol oboznámený so skutočnosťou, že žalovaný v 2. rade bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorú bol poskytnutý úver, v čase podania žaloby na súd. Má preto za to, že žalovanú sumu je povinný zaplatiť výlučne žalovaný v 2. rade. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej v 1. rade uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za dôvodný a vecne správny. K tvrdeniu žalovanej v 1. rade, že ju nevyzýval k plneniu si zmluvných povinností a nedoručoval jej výpisy, uviedol, že takúto povinnosť ako veriteľ nemal. Žalovaní ako dlžníci si museli byť vedomí svojich záväzkov vyplývajúcich im zo zmluvy o poskytnutí podpory. Skutočnosť rozvodu manželstva žalovaných nemá právne relevantný vplyv na ich povinnosti založené úverovou zmluvou, ako ani skutočnosť, že žalovanou udávaná nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou prevedená na žalovaného v 2. rade. Medzi ním ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi nebola uzatvorená žiadna písomná, platná dohoda, resp. dodatok k zmluve, na základe ktorej by sa výlučným dlžníkom stal žalovaný v 2. rade a žalovaná v 1. rade by ako dlžníčka zanikla. Dohoda uzavretá výlučne medzi dlžníkmi ako bývalými manželmi o vyporiadaní BSM nezaväzuje a nemá právne následky voči tretej osobe, v tomto prípade voči nemu ako veriteľovi. 4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalovanej v 1. rade písomne nevyjadril. 5. Opravným uznesením zo dňa 17. 06. 2015 č. k. 9C/27/2014-109 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku č. k. 9C/27/2014-94 zo dňa 09. 12. 2014, ktoré má správne znieť nasledovne: „Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, zast. JUDr. Jozef Bolješik, advokát, Radlinského 50, 921 01 Piešťany, proti odporcom: 1. F.. D. E., nar. XX.X.XXXX, Z. XXXX, XXX XX Z., zast. Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Farská 34, 94901, Nitra, 2. D.. P. E., nar. XX.X.XXXX, E. XXX/X, XXX XX Z. O. , t.č. bytom Z., B. XX, o zaplatenie sumy 7.420,81 eur s príslušenstvom.“ V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 164 prvá a druhá veta OSP, ako i na skutočnosť, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia došlo k inej zrejmej nesprávnosti, keď v záhlaví rozhodnutia nebolo uvedené meno a priezvisko sudcu, ktorý rozsudok vydal. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1. rade nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 12. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 13. Odvolací súd je v zmysle ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 365 a § 366 CSP. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP súčasne vymedzuje, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Táto výnimka sa týka i nerozlučného spoločenstva v konaní (§ 77), ktoré je dôsledkom pôsobenia obsahu hmotnoprávneho vzťahu na strany sporu, kedy ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane. 14. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že žalovaní v 1. a 2. rade v zmluvnom vzťahu so žalobcom vystupovali v postavení spoludlžníkov, keď dňa 28. 09. 2000 (v tom čase ako manželia, i keď predmetný záväzok nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu zrušenia BSM rozhodnutím súdu v roku 1997) uzatvorili Zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, vo forme úveru. S ohľadom na vyššie uvedené potom platí, že odvolanie žalovanej v 1. rade privodí procesnoprávne účinky i pre žalovaného v 2. rade a rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne žalovaného v 2. rade nenadobudne samostatne právoplatnosť. Odvolací súd pri použití ustanovenia § 379 písm. b/ CSP tak nebol viazaný rozsahom odvolania podaného žalovanou v 1. rade a preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu. 15. Predmetom konania je žaloba žalobcu, doručená súdu prvej inštancie dňa 24. 08. 2012, o zaplatenie istiny v sume 7.420,81 eura, nesplatených zmluvných úrokov vo výške 598,36 eura, úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.420,81 eura od 04. 07. 2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 801,91 eura, ako i trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že dňa 28. 09. 2000 žalobca uzatvoril so žalovanými Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 403/279/2000 uzatvorenú podľa ustanovení zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, na základe ktorej poskytol žalovaným podporu vo výške 11.617,87 eura. V zmysle zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 4,4%, a to formou 239 splátok, vo výške jednotlivej splátky 72,89 eura a poslednej splátky vo výške zostatku dlhu. Pri kontrole finančných zostáv žalobcu bolo zistené, že ku dňu 03. 07. 2012 boli žalovaní v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru vo výške nesplatenej istiny 7.420,81 eura a nesplatených úrokov 598,36 eura. Napriek zaslaným výzvam na úhradu žalovaní na uvedené nereagovali a dlžnú sumu s príslušenstvom neuhradili, ktorá skutočnosť viedla žalobcu k podaniu žaloby na súd. 16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a dostatočným spôsobom odôvodnil. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania, pri posudzovaní danej veci sa odvolací súd zaoberal len námietkami žalovanej v 1. rade v podanom odvolaní. K dôvodom podaného odvolania žalovanou v 1. rade odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s obranou voči žalobe prezentovanou žalovanou v 1. rade v priebehu konania, pričom správne ustálil záver o jej nedôvodnosti. Rovnako ako súd prvej inštancie, i odvolací súd je toho názoru, že argumentácia žalovanej v 1. rade v tom smere, že výlučné vlastníctvo nehnuteľností, na nadobudnutie ktorých boli použité finančné prostriedky získané z poskytnutého úveru, svedčí v prospech žalovaného v 2. rade, je právne bezpredmetná, keď v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že obaja žalovaní boli pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí podpory formou úveru so žalobcom v postavení spoludlžníkov, ktorá skutočnosť v konaní pred súdom založila ich nútené nerozlučné procesné spoločenstvo. V tomto smere je právne neopodstatnený i poukaz žalovanej v 1. rade na majetkovo-právne vysporiadanie bývalých manželov po rozvode manželstva, keď z obsahu spisu je zrejmé, že v čase uzatvárania zmluvy o úvere boli žalovaní v 1. a 2. rade síce manželia, avšak záväzok z titulu poskytnutého úveru nenadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo na základe rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 04. 1997 č. k. 17C/68/97-13 počas trvania manželstva. Rovnako na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, v kontexte s obranou žalovanej v 1. rade nemá vplyv ani skutočnosť, že žalovaná v 1. rade žiadala žalobcu o zmenu dlžníka úveru, keď z konania pred súdom prvej inštancie je súčasne nepochybné, že existencia žiadneho právne relevantného úkonu žalobcu ako veriteľa vo vzťahu k zmene osoby dlžníka nebola preukázaná, keď zmenu osoby dlžníka bolo možné realizovať len s písomným súhlasom veriteľa-žalobcu, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie, poukazujúc i na znenie čl. IV, bod 4.8 uzatvorenej zmluvy. Z uvedeného potom možno ustáliť jednoznačný záver o tom, že jedinou právne relevantnou skutočnosťou, účinnou vo vzťahu k zmene osoby dlžníka, by bol písomný súhlas veriteľa-žalobcu, či už vo forme uzavretej dohody s uvedeným obsahom, resp. dodatku k zmluve, na základe ktorého by sa výlučným dlžníkom vo vzťahu k žalobcovi stal žalovaný v 2. rade. To, že žalobca takýto úkon vo vzťahu k osobe dlžníka neurobil, v konaní ani nebolo sporným, keď sama žalovaná v 1. rade sa pred súdom prvej inštancie vyjadrila len o existencii ústnej dohody, a len so žalovaným v 2. rade. S ohľadom na uvedené, na takéto závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, by nemal vplyv ani výsluch žalovaného v 2. rade, ktorý bol na súdom prvej inštancie vytýčené termíny pojednávania opakovane predvolaný, avšak na pojednávania sa nedostavil. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevypočul žalovaného v 2. rade nezakladá dôvod na ustálenie záveru o nedostatočne, resp. neúplne zistenom skutkovom stave, keď tak ako už odvolací súd uviedol, súd prvej inštancie i bez výsluchu žalovaného v 2. rade riadne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne právne závery, na ustálení ktorých by ani výsluch žalovaného v 2. rade nemal vplyv. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na znenie ustanovenia § 195 ods. 1 CSP, účinné od 01. 07. 2016, v zmysle ktorého výsluch strany sporu o tvrdených skutočnostiach súd nariadi na návrh, poukazujúc tak na skutočnosť, že pre riadne zistenie skutkového stavu nie je nevyhnuté vždy vypočuť stranu sporu (predtým účastníka konania). K argumentácii žalovanej v 1. rade o konaní žalobcu v rozpore s dobrými mravmi odvolací súd udáva, že výkon práva žalobcu na plnenie titulom spoločného dlhu žalovaných z platne uzatvorenej zmluvy o úvere nie je možné považovať v rozpore s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka. 18. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).