Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9CoE/113/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614203992 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614203992.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, proti povinnému: Y. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Y. XXXX/XX, o vymoženie sumy 1.519,65 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. januára 2016 č. k. 4Er/593/2014-88 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06. 05. 2014, a to v časti vymáhania sumy 1.422,22 eura, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 1,775% ročne, a to zo sumy 54,65 eura od 21. 03. 2012 do 21. 03. 2012, zo sumy 54,65 eura od 21. 04. 2012 do 15. 05. 2012, zo sumy 54,30 eura od 21. 08. 2012 do 17. 09. 2012, zo sumy 52,95 eura od 21. 09. 2012 do 24. 10. 2012, zo sumy 54,65 eura od 21. 10. 2012 do 24. 10. 2012, zo sumy 52,60 eura od 25. 10. 2012 do 03. 12. 2012, zo sumy 12,60 eura od 04. 12. 2012 do 18. 12. 2012, zo sumy 54,65 eura od 21. 11. 2012 do 18. 12. 2012, zo sumy 51,90 eura od 21. 12. 2012 do 20. 01. 2013, zo sumy 51,55 eura od 21. 01. 2013 do 21. 02. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 02. 2013 do 21. 02. 2013, zo sumy 51,20 eura od 22. 02. 2013 do 11. 03. 2013, zo sumy 50,85 eura od 21. 03. 2013 do 23. 04. 2013, zo sumy 15,85 eura od 24. 04. 2013 do 29. 05. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 04. 2013 do 29. 05. 2013, zo sumy 10,50 eura od 30. 05. 2013 do 19. 06. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 05. 2013 do 19. 06. 2013, zo sumy 0,15 eura od 20. 06. 2013 do 28. 07. 2013, zo sumy 54,65 eura od 21. 06. 2013 do 28. 07. 2013, zo sumy 14,80 eura od 29. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 54,65 eura od 21. 07. 2013 do zaplatenia, zo sumy 54,65 eura od 21. 08. 2013 do zaplatenia, zo sumy 54,65 eura od 21. 09. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1.420,90 eura od 14. 10. 2013 do 26. 11. 2013, zo sumy 1.340,90 eura od 27. 11. 2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahnu celkovo sumu 1.020 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy už iba úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.519,65 eura do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 316,83 eura. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), § 3, § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 3, ods. 4 písm. a), i), k), o), r), v), ods. 5, ods. 11, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Slovenského rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-35/14-EK zo dňa 27. 01. 2014. Súd prvej inštancie s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu jednotlivé plnenia, ktoré bol povinný zaviazaný oprávnenému rozhodcovským rozsudkom zaplatiť. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500009288 zo dňa 06. 02. 2012 vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1.020 eur, ktorý mal oprávnenému vrátiť spolu s úrokom v 42-och mesačných splátkach vo výške 54,65 eura. Celkovo tak mal povinný zaplatiť úver zvýšený o úrok v sume 2.295,30 eura. Zo zmluvy súčasne vyplýva, že povinnému bola schválená výška revolvingu (automatického poskytnutia ďalšieho úveru - peňažných prostriedkov) v sume 537,76 eura s tým, že podmienky poskytnutia revolvingu sú upravené v zmluvných dojednaniach (čl. 4). Zmluvné dojednania upravujú aj ďalšie podmienky zmluvy o revolvingovom úvere, napr. sankcie, ktoré by povinný mal uhradiť v prípade porušenia zmluvy - zmluvnú pokutu, úrok z omeškania (čl. 14). Ďalej uviedol, že zmluva obsahuje v bode 8 Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmetom je podľa zmluvy záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení stanovených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru a súčasne záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnutie možnosti odkladu splátok odplatu vo výške 146,92 eura s tým, že táto odplata je splatná dňom uzavretia dohody. Podľa dohody (bod 8.4) sa mali veriteľ a dlžník dohodnúť na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka (povinný) voči veriteľovi (oprávnený) na poskytnutie schváleného úveru oproti pohľadávke veriteľa (oprávnený) voči dlžníkovi (povinný) na zaplatenie odplaty za možnosť odkladu splátok, a to ku dňu poskytnutia úveru. Z karty klienta k zmluve o úvere ku dňu 24. 04. 2014 vyplýva nominálna výška úveru (pôžičky) v sume 2.295,30 eura, poskytnutá čiastka 1.020 eur, vyplatená čiastka 873,08 eura dňa 06. 02. 2012, splatená suma 775,65 eura s tým, že zostáva doplatiť 1.519,65 eura. Z oznámenia oprávneného zo dňa 23. 10. 2015 vyplýva, že povinný po 24. 04. 2014 na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy č. 8500009288 nezaplatil oprávnenému žiadnu sumu. Zmluva v bode 5 obsahuje údaje o požadovanom revolvingovom úvere a v bode 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere. V bode 5 je uvedená predpokladaná RPMN pre úver vo výške 70,01 eur a v bode 6 je uvedená RPMN pre úver vo výške 67,50 %. Predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve uvedené nie sú. Podľa údajov vyplývajúcich zo zmluvy, a to pri výške úveru 1.020 eur, výške splátky 54,65 eura, počte splátok 42 a mesačnej frekvencii splátok súd prvej inštancie vypočítal RPMN vo výške 70,01 %, pričom porovnaním RPMN uvedenej v zmluve bolo zistené, že v časti o schválenom (poskytnutom) úvere, je RPMN uvedená v nižšej výške, t. j. v neprospech spotrebiteľa. Táto skutočnosť, ako aj neuvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, spôsobuje, že úver poskytnutý povinnému sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho, súd prvej inštancie zistil, že povinnému bola na základe zmluvy o úvere vyplatená iba čiastka 873,08 eura, pretože oproti schválenému úveru vo výške 1.020 eur si oprávnený započítal sumu 146,92 eura ako odplatu za poskytnutie služby - možnosti odkladu splátok. Dohodu o odklade splátok (čl. 8 zmluvy), na základe ktorej si oprávnený v okamihu poskytnutia úveru započítal odplatu v sume 146,92 eura (povinnému túto sumu nevyplatil) súd prvej inštancie posúdil za absolútne neplatnú podľa § 39 a § 53 ods. 5 OZ a to pre jej rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie mal za to, že táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne z formátu dohody je zrejmé, že bola veriteľom vopred formulovaná a dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah (do vopred pripraveného textu, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, bola dopísaná iba výška odplaty za možnosť odkladu splátok). Dohoda podľa názoru súdu prvej inštancie výrazne zhoršuje postavenie dlžníka, ktorý prakticky už za možnosť poskytnutia odkladu splátok, a to bez ohľadu na to, či má o takúto "službu" vôbec záujem, resp. či mu bude vôbec poskytnutá, je povinný už v čase uzavretia zmluvy o úvere zaplatiť odplatu, ktorá je súčasne aj neprimerane vysoká, keď jej výška 146,92 eura takmer dosahuje sumu troch splátok, ktoré môžu byť odložené (3 x 54,65 eura = 163,95 eura, pričom z tejto výšky troch splátok odmena predstavuje 89,61%). Povinný pritom nemá žiadny právny nárok na odpustenie, resp. vrátenie, odmeny, ak "službu" nevyužije, resp. na zníženie odmeny, ak využije možnosť odkladu iba jednej alebo dvoch splátok, dohoda v tomto smere upravuje iba oprávnenie veriteľa na základe jeho uváženia odmenu znížiť. Z uvedených dôvodov súd považoval za výšku poskytnutého úveru iba sumu 719,42 eura, pri ktorej výške úveru už RPMN predstavuje 92,93%, čo je oproti RPMN uvedenej v zmluve v neprospech spotrebiteľa. Ďalej konštatoval, že zo zmluvy vyplýva, že táto neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva síce obsahuje údaj o výške, počte splátok (42) a ich splatnosti (20. dňa v mesiaci), avšak konečný dátum splatnosti, teda konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky, v zmluve absentuje. Rovnako v zmluve nie je uvedený ani dátum prvej splátky. Podľa názoru súdu prvej inštancie len tento samotný údaj o počte splátok neposkytuje spotrebiteľovi vstupujúcemu do úverového vzťahu jednoznačnú informáciu o konečnej splatnosti úveru. Zmluva tiež neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa zmluvy celková čiastka, ktorú musí povinný zaplatiť v sume 2.295,30 eura pozostáva z úveru a úrokov, v dôsledku čoho splátky vo výške 54,65 eura by mali pozostávať z úveru a úrokov, avšak zo zmluvy (ani zmluvných dojednaní) nie je zrejmé, aká časť splátok predstavuje úver, aká úrok a kedy sú splatné. Podľa zmluvných dojednaní bol veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie o schválení úveru, ktoré malo obsahovať aj splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, lehotu a podmienky splácania úrokov, dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania, celkovú výšku úveru, ako aj ďalšie údaje. Bez ohľadu na to, či takého oznámenie bolo povinnému zaslané, tieto náležitosti vymedzené v ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť obsahom zmluvy, t. j. musia byť spotrebiteľovi známe už v čase, keď vstupuje do úverového vzťahu, nie až dodatočne. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver poskytnutý povinnému je bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že zmluva neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade povinnému bol úver poskytnutý vo výške 873,08 eura, z ktorého povinný zaplatil sumu 775,65 eura, a preto mu zostáva splatiť sumu 97,43 eura, a nie sumu 1.599,65 eura, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť rozhodcovským rozsudkom a ktorú oprávnený žiada vymáhať. Ďalej za neprijateľnú a rozpore s dobrými mravmi považoval súd prvej inštancie dojednanú odplatu za úver. Podľa zmluvy mal povinný zaplatiť celkom čiastku 2.295,30 eura, ktorá sa skladá z úveru v sume 1.020 eur a úrokov v sume 1.275,30 eura za celú dobu čerpania úveru. Úroky tak predstavujú 125,03 % zo sumy úveru. Pri zohľadnení doby splatnosti úveru (42 mesiacov) potom predstavujú dojednané ročné úroky z úveru 35,76% (125,03 % : 42 mesiacov = 2,98 % mesačne x 12 mesiacov = 35,76% ročne). Dospel k záveru, že dojednanie výšky úrokov, i napriek tomu, že je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je podľa § 39 OZ neplatné. Dojednanie úrokov z úveru pre občana - fyzickú osobu vo výške presahujúcej 35% ročne, ktorá významne (viac ako dvojnásobne) prevyšuje úrokovú mieru 16,11% ročne z nových úverov poskytovaných v danom období obchodnými bankami obyvateľstvu so začiatočnou dobou fixácie 1 až 5 rokov, je podľa názoru súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi. Ešte výraznejšie sa tento rozpor prejavuje pri úroku z úverovej istiny v sume 873,08 eura, ktorá bola povinnému skutočne vyplatená, u ktorej predstavujú ročné úroky vo výške 46,56% (celková čiastka, ktorú mal povinný zaplatiť 2.295,30 eura mínus vyplatená suma 873,08 eura = úroky 1.422,22 eura, ktoré zo sumy úveru 873,08 eura predstavujú 162,90%, z čoho pri dobe splatnosti 42 mesiacov vyplývajú ročné úroky 46,56%). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M CdO 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný ďalej zaplatiť oprávnenému aj zmluvnú pokutu - vo výške 0,065% denne z jednotlivých dlžných súm, pričom obdobie platenia zmluvnej pokuty je viazané na skutočnosť, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania, na ktorého zaplatenie bol povinný tiež zaviazaný, dosiahnu celkovo sumu 1.020 eur. Aj dohodu o zmluvnej pokute posúdil súd prvej inštancie ako absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy § 40 ods. 1 OZ, keďže v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/2011 z 11. 11. 2013). Zmluvná pokuta v danej veci nebola dojednaná individuálne, ale iba v rámci zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Pokiaľ išlo o úrok z omeškania, ktorý bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť, tento bol oprávnenému, podľa názoru súdu prvej inštancie, priznaný aj z právom nedovoleného plnenia, a to úrokov, ktoré sú súčasťou sumy, ktorú bol povinný zaviazaný zaplatiť - celková čiastka a teda aj splátky by mali pozostávať z istiny a úrokov. Rozhodcovský rozsudok je v časti úroku z omeškania aj nevykonateľný. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému ako procesne úspešnému účastníkovi aj trovy rozhodcovského konania v sume 316,83 eura. Súd prvej inštancie mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby mal povinný platiť trovy rozhodcovského konania, v ktorom by mal podľa preskúmania rozhodcovho rozsudku každý z účastníkov len čiastočný úspech, dokonca povinný väčší ako oprávnený. Pri preskúmaní jednotlivých plnení súd prvej inštancie zistil, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na právom nedovolené plnenia a plnenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Tiež bolo zistené, že v dôsledku posúdenia časti plnení v rozpore so zákonom, je rozhodcovský rozsudok v časti úroku z omeškania aj nevykonateľný. S poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a to v časti vymáhania sumy 1422,22 eura (suma 1519,65 eura uplatnená návrhom na vykonanie exekúcie mínus suma 97,43 eura, ktorú z poskytnutého úveru zostáva zaplatiť po odpočítaní plnení posúdených za právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi), zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v celom uplatnenom rozsahu a tiež trov rozhodcovského konania vo výške 316,83 eura (pozostávajúcich z poplatku za rozhodcovské konanie 31,80 eura a trov právneho zastúpenia 285,03 eura). Záverom súd prvej inštancie dodal, že predmetom exekučného konania tak zostane vymáhanie sumy 97,43 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a navrhol zaviazať povinného na zaplatenie oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 79,05 eura vrátane DPH. Namietal, že v článku 6 zmluvy sú uvedené údaje zodpovedajúce obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška mesačnej splátky úveru, ako aj úrokov je uvedená v článku 6 zmluvy ako „Mesačná splátka (vrátane úrokov) 54, 65 eur“, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v článku 6 ako „Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/20“, z ktorých jednoznačne vyplýva počet mesačných splátok istiny úveru a úrokov - 42 ako aj termín ich splatnosti - dvadsiaty deň v mesiaci. Zároveň z uvedených údajov „Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci): 42/20“ vyplýva aj informácia o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom na deň uzavretia zmluvy - 06. 02. 2012 bola prvá splátka úveru splatná dňa 20. 03. 2012. Pri počte splátok 42 je jednoznačne definované, že konečnou splatnosťou úveru je deň splatnosti poslednej (42.) splátky úveru, t. j. 20. 08. 2015. Tiež tvrdil, že zároveň je údaj o dátume splatnosti poslednej splátky úveru, a teda aj konečnej splatnosti úveru, ako aj údaj o dátume prvej splátky úveru, uvedený aj v prílohe č. 7 zmluvy o revolvingovom úvere, t. j, v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorá je v zmysle článku 7 ods. 7.1 písm. g) zmluvy o revolvingovom úvere jej súčasťou. Mal za to, že údaj o výške, počte a termíne splatnosti splátok istiny a úrokov, ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru, je preto nesporne uvedený v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500009288 zo dňa 06. 02. 2012. Zmluva preto obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluva obsahuje aj údaj o výške RPMN, údaj o priemernej RPMN a jednoznačný údaj o celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť. Podľa jeho názoru, tvrdenie súdu, že zmluva nemá predpísané náležitosti je preto nedôvodné. Ďalej uviedol, že výpočet RPMN na kalkulačke uvedenej na súdom prezentovanej internetovej stránke nepreukazuje, že zodpovedá vzorcu stanovenému v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a že výpočet uvedený v zmluve je nesprávny. Mal za to, že výpočet podľa kalkulačky na uvedenej internetovej stránke vôbec nezohľadňuje deň poskytnutia úveru, ani splatnosť jednotlivých splátok, čo v zmysle spomenutého vzorca sú kľúčové údaje pre výpočet RPMN. Tvrdil, že RPMN uvedená v článku 6 zmluvy je vypočítaná na základe použitia všetkých údajov potrebných pre výpočet RPMN podľa prílohy č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré zároveň vyplývajú z údajov a ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 OZ a konštatoval, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti, čo rozhodnutie súdu vôbec nerešpektovalo. Tvrdil, že za obvyklú odplatu na finančnom trhu je možné považovať priemerné hodnoty, ktoré vyjadruje rovnovážny stav všetkých poskytovaných spotrebiteľských úverov. V období, kedy došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, bola priemerná odplata na úrovni 45,23%. Hodnota odplaty dohodnutá v zmluve uvedenú hranicu podstatným spôsobom neprevyšovala. Oprávnený namietal aj tvrdenie súdu o výške úroku a prezentovaný výpočet považoval za nesprávny. Konštatoval, že súd účelovo a z právneho hľadiska neprijateľným spôsobom pristupoval k posúdeniu odplaty za prevzatie záväzku veriteľa (oprávneného) poskytnúť odklad splatnosti splátok. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o revolvingovom úvere, táto skutočnosť vyplýva z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby. Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná a jej uzavretie zavádza úpravu, ktorá je výhodnejšia oproti zákonnej regulácii. Podľa jeho názoru, v prípade využitia odkladu splátok sa dlžník vyhne v prvom rade sankciám za omeškanie. Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o poskytnutí služby nie je neplatná, istina úveru uvedená v zmluve o revolvingovom úvere vo výške 1.020 eur, ktorá bola jedným z predpokladov na výpočet RPMN je správna, preto aj výška RPMN vypočítaná v súlade s prílohou č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je v zmluve uvedená v správnej výške, úver preto nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ohľadne zmluvných pokút uviedol, že tieto zmluvné sankcie jednoznačne vyplývajú priamo zo zmluvy, ktorá obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute. Dokument s dojednaním zmluvnej pokuty je podpísaný. Výška sankcií, ktoré si uplatnil za omeškania pritom zodpovedajú právnym predpisom platným v čase uzatvorenia zmluvy a ku dňu vzniku omeškania, t.j. vo výške podľa § 3a ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Záverom dodal, že pokiaľ exekučný súd tvrdí, že úroky z omeškania a zmluvné pokuty sú právom nedovoleným plnením, mal uviesť, na základe aplikácie akých právnych noriem k danému záveru dospel a na základe čoho aplikoval ustanovenie právnych predpisov upravujúcich úrok z omeškania a zmluvnú pokutu. Odvolanie podal oprávnený z dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) OSP. 3. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť a v celom rozsahu sa stotožnil sa s napadnutým uznesením. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Z obsahu spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 05. 05. 2014, kedy došiel súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline sp. zn. RK-PC-35/14-EK zo dňa 27. 01. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15. 03. 2014 a vykonateľnosť dňa 19. 03. 2014. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 09. 05. 2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., a rozhodcovskou zmluvou č. 8500009288. Súd prvej inštancie o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol uznesením zo dňa 06. 11. 2014 č. k. 4Er/593/2014-21 tak, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie a Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 28. 05. 2015 č. k. 9CoE/14/2015-74 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že nie sú naplnené podmienky na to, aby rozhodcovská zmluva, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci, bola považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením a súčasne dňa 15. 01. 2016 vydal poverenie pre súdneho exekútora na vymoženie sumy 97,43 eura a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. 8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 9. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. 10. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. 11. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). 12. Podľa § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvy o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. 15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2012 (v čase uzavretia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 16. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 18. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 19. Odvolací súd mal z listiny označenej „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ preukázané, že oprávnený s povinným dňa 06. 02. 2012 uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500009288, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Oprávnený sa v zmluve zaviazal poskytnúť povinnému úver (úverový limit) vo výške 1.020 eur a povinný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky splatiť v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci. Podľa článku 8.1. zmluvy zmluvné strany uzavreli dohodu o poskytnutí služby, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 146,92 eura a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 76,32 eura. Oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluva bola pripravená vopred na formulári (vrátane znenia zmluvných dojednaní),ktorý vopred zo strany oprávneného bol pripravený bez možnosti povinného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Z uvedených dôvodov právny vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať ako spotrebiteľský a aplikovať ustanovenia OZ upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. OZ) a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy). 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 23. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v odvolaní, odvolací súd dodáva, že zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie preto správne posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Povinnému bol poskytnutý revolvingový úver vo výške 1.020 eur na základe jeho písomnej žiadosti. V bode 5. Žiadosti/Zmluvy povinný navrhol uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere vo výške úverového limitu 1.020 eur, so splácaním úveru v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura splatných k 20. dňu v mesiaci, s predpokladanou RPMN 70,01%, s priemernou RPMN 45,66%, s ročnou úrokovou sadzbou 76,20%, pričom zmluvná odmena (celkové náklady) mala predstavovať 2.295,30 eura. Podľa bodu 6. Žiadosti/Zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.020 eur splatný v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura splatných 20. dňa v mesiaci, s RPMN 67,50%, s priemernou RPMN 45,66%, s ročnou úrokovou sadzbou 76,20%, so zmluvnou odmenou (celkovými nákladmi) vo výške 2.295,30 eura. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nebola preukázaná existenciu dvoch platných vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán (v zmysle § 44 ods. 2 OZ) v časti údaja o RPMN. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavuje celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pričom musí byť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluva musí obsahovať všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. V prípade RPMN sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov nielen vtedy, keď v zmluve nie je uvedená, ale aj vtedy ak je uvedená v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy). V danom prípade predpoklady použité pre výpočet RPMN v zmluve absentujú. Okrem toho po prepočte RPMN na základe údajov vyplývajúcich zo zmluvy bolo zistené, že RPMN uvedená v zmluve bola uvedená v nižšej výške 67,50%, t.j. v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Výška RPMN na základe údajov uvedených v zmluve bola 70,01%, ktorý údaj však má oprávnený uvedený ako údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru. V tomto smere preto neobstojí námietka oprávneného, že prezentovaný výpočet RPMN je výpočtom ročnej úrokovej sadzby, a nie výpočet RPMN. 24. Zmluva neobsahovala ani ďalšie náležitosti - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), ako ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva síce obsahuje údaj o výške, počte splátok (42) a ich splatnosti (20. dňa v mesiaci), no konečný dátum splatnosti, teda konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky, v zmluve absentuje. Významom tohto zákonného ustanovenia je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto je nutné, aby dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, a to na základe vstupných údajov, ktorými sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Z uvedeného súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že predmetná zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože je v nej len údaj splatnosť úveru, pri ktorom je uvedený počet a splatnosť splátok. Zmluva neobsahovala ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keďže nie je určený dátum splatnosti prvej splátky, teda nemožno určiť ani termíny splácania ďalších splátok. Podľa čl. 8. ods. 8.2 zmluvných dojednaní sa dlžník zaväzuje poskytnutý úver v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet veriteľa. V zmluve však neboli dohodnuté termíny splátok, bola dohodnutá len ich splatnosť na 20. deň v mesiaci. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, pričom prijatie návrhu na uzavretie zmluvy musí byť obsahovo totožné s návrhom, aby došlo k vzniku dvojstranného právneho úkonu zmluvy. Údaje o termínoch splátok a o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré v zmluve absentujú, sa mali podľa čl. 2.2 zmluvných dojednaní nachádzať až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Podľa čl. 7. zmluvných dojednaní je oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi prílohou zmluvy, pričom zmluvu je potrebné vykladať vždy súčasne s prílohami, avšak toto oznámenie sa v spise nenachádza. Navyše, odvolací súd, zhodne ako súd prvej inštancie, má za to, že bez ohľadu na to, či takéto oznámenie bolo povinnému zaslané, tieto náležitosti vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch musia byť obsahom zmluvy, t. j. musia byť spotrebiteľovi známe už v čase, keď vstupuje do úverového vzťahu, nie až dodatočne. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že úver poskytnutý povinnému je bezúročný a bez poplatkov. 25. Odvolací súd sa stotožňuje aj so závermi súdu prvej inštancie ohľadne neplatnosti dohody o možnosti odkladu splátok podľa čl. 8. Zmluvy, a to pre rozpor tejto dohody s dobrými mravmi, ako aj dohodnutej výšky úrokov, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená dohoda a ako aj dohodnutá výška úrokov neprimerane zaťažujú povinného ako spotrebiteľa. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že dohoda o poskytnutí služby bola zo strany povinného uzavretá dobrovoľne, pričom by nebola nikdy vznikla, keby povinný článok 8. osobitne nepodpísal, keďže táto dohoda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne z formátu dohody je zrejmé, že bola veriteľom vopred formulovaná a dlžník nemohol ovplyvniť jej obsah (do vopred pripraveného textu, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere, bola dopísaná iba výška odplaty za možnosť odkladu splátok). Dohoda výrazne zhoršuje postavenie dlžníka, ktorý prakticky už za možnosť poskytnutia odkladu splátok, a to bez ohľadu na to, či má o takúto "službu" vôbec záujem, resp. či mu bude vôbec poskytnutá, je povinný už v čase uzavretia zmluvy o úvere zaplatiť odplatu. Pokiaľ išlo o výšku úrokov, odvolací súd dodáva, že aj keď sú úroky z úveru predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Uvedené pritom konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie sp. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26. 04. 2012, sp. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01. 07. 2010), v ktorých vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. 26. Podľa rozhodcovského rozsudku bol povinný zaviazaný ďalej zaplatiť oprávnenému aj zmluvnú pokutu - vo výške 0,065% denne z jednotlivých dlžných súm, pričom aj túto dohodu o zmluvnej pokute bolo potrebné posúdiť za absolútne neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy § 40 ods. 1 OZ, keďže v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností tak podľa názoru odvolacieho súdu nepatrí oprávnenému ani nárok na úhradu trov rozhodcovského konania, ktoré mu boli rozhodcovským rozsudkom priznané vo výške 334,82 eura. 28. Vzhľadom na to, že povinnému bol úver poskytnutý v skutočnosti vo výške 873,08 eura (oprávnený zo sumy úveru 1.020 odpočítal odplatu za odklad splátok vo výške 146,92 eura), z ktorého povinný zaplatil sumu 775,65 eur, v dôsledku čoho povinnému zostáva zaplatiť sumu 97,43 eura, a nie sumu 1.599,65 eura, na úhradu ktorej bol zaviazaný rozhodcovským rozsudkom alebo sumu 1.519,65, ktorú oprávnený žiadal vymáhať. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného aj na plnenia, ktoré sú právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žiadosť v časti sumy 1.422,22 eura, ako aj zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v celom uplatnenom rozsahu a trov rozhodcovského konania vo výške 316,83 eura zamietol a v časti sumy 97,43 eura, ktorú je povinný ešte zaplatiť oprávnenému titulom poskytnutého revolvingového úveru, vydal poverenie pre súdneho exekútora. 29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).