Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/404/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212461 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415212461.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne: O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, proti žalovanému: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 3. augusta 2017 č. k. 16C/408/2015-241 v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. augusta 2017 č. k. 16C/408/2015-247 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 470 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 1 CSP, vzhľadom na plný úspech žalovaného v konaní rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, že žiadnemu z účastníkov súd neprizná náhradu trov prvoinštančného konania, alternatívne sa domáhala zrušenia uznesenia súdu prvej inštancie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci s poukazom na ust. § 470 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Rozhodol tak aj napriek tomu, že sa jedná o vec, ktorá sa prejednala predovšetkým podľa Civilného mimosporového poriadku, pričom ustanovenia Civilného sporového poriadku sa v danom prípade použijú len vtedy, ak CMP neustanovuje inak. Štvrtý oddiel druhej hlavy prvej časti CMP obsahuje samostatné ustanovenia týkajúce sa trov konania, ich platenia, ako aj náhrady. Z tohto dôvodu je právna úprava týchto právnych inštitútov CMP upravená inak ako v CSP. Súd prvej inštancie preto mal vychádzať z príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Poukázala na ust. § 395 ods. 1, § 1, § 2 ods. 1, § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. S poukazom na uvedené ustanovenia Civilného mimosporového poriadku zastáva názor, že súd prvej inštancie, ak rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa CSP, tak túto vec po právnej stránke posúdil nesprávne, a preto v tejto veci mal rozhodnúť o náhrade trov konania podľa citovaných ustanovení CMP a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. 3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Namietal, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neodôvodnila, prečo by mu nemal byť priznaný nárok na náhradu trov konania, keď žalobkyňa konanie vyvolala a svojím konaním spôsobila, že bol nútený v konaní sa dať zastúpiť advokátom, ako aj to, že konanie sa zbytočne predlžovalo, čím vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia. Poukázal na ust. § 55 CMP, ktoré umožňuje priznať strane konania náhradu trov konania, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Už vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 20. 07. 2015 žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Poukázal na výnimočnosť situácie a na to, že žalobkyňa sa správa neeticky a nemorálne, má neracionálne a neetické požiadavky a šikanuje jeho aj ich dcéru nezmyselnými a vymyslenými oznámeniami na políciu, podávaním návrhov na súd. Je toho názoru, že práve tento prípad je ten, ktorý mal zákonodarca na mysli, ak do CMP zapracoval ust. § 55, ktoré umožňuje priznať náhradu trov konania, aj v mimosporovom konaní, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Predmetom konania bol návrh žalobkyne doručený súdu prvej inštancie dňa 18. 06. 2015, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného prispievať jej na výživu rozvedenej manželky 35 eur mesačne od 18. 06. 2015. O podanom návrhu rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 03. 2016 č. k. 16C/408/2015-180 tak, že návrh žalobkyne zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôsledku podaného odvolania proti uvedenému rozsudku vec prejednal Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 9Co/488/2016-225 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (odsek 2). 7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Úzke inštitucionálne prepojenie sporového a mimosporového kódexu je vyjadrený vzájomnou subsidiaritou, pričom Civilný sporový poriadok je v tomto vzťahu lex generalis (všeobecná subsidiarita sporového poriadku). Civilný mimosporový poriadok z hľadiska svojej systematiky upravil vo svojej všeobecnej časti tie procesné inštitúty, ktoré sú výnimkami zo všeobecnej právnej úpravy a použijú sa výlučne na konanie podľa tohto zákona. Ak niektorý z inštitútov nemá komplexnú úpravu v Civilnom mimosporovom poriadku alebo vôbec nie je v Civilnom mimosporovom poriadku upravený, použije sa primerane právna úprava sporového poriadku. 8. Ôsmy oddiel Civilného mimosporového poriadku upravuje konanie vo veciach výživného plnoletých osôb. 9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 11. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 12. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Civilný mimosporový poriadok diferencuje medzi platením trov konania a hradením trov. V súlade s § 2 ods. 1 CMP ustanovenia Civilného sporového poriadku sa použijú v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak. CSP v § 262 ods. 1 normuje, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V konaniach podľa CMP je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď CMP normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú v zásade dve výnimky a to § 53 CMP, ktorý priznáva tam v taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať s § 55 CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. V konaniach upravených zákonom - Civilným mimosporovým poriadkom platí, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na ich náhradu od iného účastníka. Toto všeobecné pravidlo pri rozhodovaní o trovách konania je prelomené v dvoch prípadoch, a to v prípade, keď náhradu trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon (§ 53 CMP) a v prípade vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). 13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva, pričom takýmto postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, keď je jeho rozhodnutie nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, a navyše, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania vec nesprávne právne posúdil podľa CSP, pričom v danej veci pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné postupovať podľa príslušných vyššie citovaných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Keďže v danom prípade bolo predmetom sporu výživné na rozvedenú manželku, na vec sa vzťahovala úprava druhej časti prvej hlavy - ôsmy oddiel - „Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb“, ktorá je upravená Civilným mimosporovým poriadkom, čo znamená, že aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať ustanovenia CMP. 14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o trovách konania v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení Civilného mimosporového poriadku a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).