Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 9Co/304/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212461 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415212461.3 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľky: O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou, Nové Zámky, Radničná 4, proti odporcovi: L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. R., J. M. C. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ema Zacharová, advokát s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky a o trovách konania, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. júna 2018 č. k. 16C/408/2015-268 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že odporcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 470 ods. 1 CSP (ďalej len „CSP“), ust. § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 2, § 52, § 53, § 55, § 57 a § 58 CMP. Zdôraznil, že v konaniach podľa CMP je priznanie nároku na náhradu trov konania výnimočné, keď CMP normuje všeobecné pravidlo o náhrade trov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Z daného pravidla existujú dve výnimky, a to § 53 CMP, ktorý priznáva v tam taxatívne stanovených prípadoch nárok na náhradu trov konania podľa zásady úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, že to možno spravodlivo požadovať s § 55 CMP, ak je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé a to aj mimo konaní vymenovaných v § 53 CMP. 1.1. Súd o nároku na náhradu trov konania týkajúceho sa účastníkov konania rozhodol podľa § 52 CMP z dôvodu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom si každý z účastníkov platí trovy konania sám a žiaden nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka a nejedná sa o konanie v zmysle § 53 CMP, ani súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali uplatniť použitie ust. § 55 CMP. Nestotožnil sa s právnym názorom právnej zástupkyne odporcu, ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 05. 09. 2017 uviedla, že je toho názoru, že práve na tento konkrétny prípad by malo byť uplatnené ust. § 55 CMP z dôvodu šikanózneho konania navrhovateľky voči osobe odporcu, nakoľko ust. § 55 CMP je špeciálne a jeho využitie by bolo možné len vo výnimočnej situácii, čo sa podľa súdu nestalo v tomto konaní, nakoľko každý občan má právo na súdnu ochranu a na základe dokazovania súd rozhodol tak, že návrh na určenie výživného na rozvedenú manželku zamietol. 2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a priznania mu nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%, alternatívne sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutie vo veci samej, ktorým súd prvej inštancie návrh navrhovateľky zamietol a toto rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Oba súdy konštatovali, že návrh bol nedôvodný a z odôvodnenia súdu vyplýva, že priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky bolo v rozpore s dobrými mravmi a to hlavne pre prístup navrhovateľky. Predchádzajúce rozhodnutie, ktorým mu bola priznaná náhrada trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, bolo zrušené odvolací súdom, ktorý neuviedol, že by priznanie jeho nároku na náhradu trov konania bolo nesprávne alebo nespravodlivé, iba uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania mal súd prvej inštancie vychádzať z ustanovení CMP. Mal za to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nezistil žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali uplatniť použitie ust. § 55 CMP. Už vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 07. 2015 poukázal na výnimočné okolnosti tohto prípadu a na to, že navrhovateľka sa správala neeticky, nemorálne, šikanuje jeho, aj ich spoločnú dcéru nezmyselnými a vymyslenými oznámeniami na polícii a podávaním návrhov na súd. Aj v tomto konaní išlo o štvrtý návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom tieto opakovane podávané návrhy podáva s cieľom donútiť ho k výdavkom na právne zastúpenie. Takéto konanie navrhovateľky sa nedá vyhodnotiť inak, ako šikanózne. Medzičasom, ako podal na súde prvej inštancie návrh na zrušenie a vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, došlo k predaju spoločnej nehnuteľnosti, za čo navrhovateľka obdržala viac ako 36.000 Sk. Ani túto skutočnosť neoznámila Centru právnej pomoci, čo svedčí o jej charaktere a zmýšľaní. V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Poukázal na výnimočnosť vzniknutej situácie a má za to, že správanie navrhovateľky je v rozpore s dobrými mravmi, z jej strany ide o zneužitie práva a ako také nemá nárok na súdnu ochranu. Je toho názoru, že práve tento prípad je ten, ktorý mal zákonodarca na mysli, keď do CMP zapracoval ust. § 55. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu IV. ÚS 147/08. Napokon namietal, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. 3. K podanému odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Dôvodila tým, že nie je pravdivé tvrdenie odporcu ohľadne jej šikanózneho a neetického správania, rovnako nie sú pravdivé tvrdenia o tom, že by bránila predaju spoločných nehnuteľností, nakoľko tieto sa predali o podstatne vyššiu kúpnu cenu, za akú ju chcel predať odporca. To, že mala vážny záujem predať nehnuteľnosť, je aj skutočnosť, že dňa 20. 04. 2018 bola uzatvorená kúpna zmluva na predaj nehnuteľnosti na základe dohody účastníkov za 93.000 eur. V čase podania návrhu o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky bola v takej životnej situácii, že okrem invalidného dôchodku iný príjem nemala, a teda bola nútená pristúpiť k podaniu tohto návrhu. Napokon uviedla, že pokiaľ odporca uvádza rôzne svoje subjektívne úvahy o jej charaktere a zmýšľaní, podľa jej názoru spravodlivé okolnosti prípadu nepreukazujú a sú skôr dôkazom o spôsobe komunikácie a správania sa odporcu voči nej. 4. K podanému vyjadreniu navrhovateľky sa opätovne vyjadril odporca, ktorý zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v podanom odvolaní zo dňa 17. 07. 2018. Uviedol, že od začiatku konania poukazoval na výnimočné okolnosti prípadu, ako aj na šikanózne správanie navrhovateľky voči jeho osobe a ich spoločnej dcére. V konaní išlo o štvrtý návrh o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom ani v jednom konaní jej nárok nebol priznaný. Trvá na tom, že vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo spravodlivé, keby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke. Popieral, že by bol ochotný predať nehnuteľnosť za akúkoľvek cenu, len aby znemožnil bývanie navrhovateľky. Pravda je taká, že vzhľadom na konanie navrhovateľky, nehnuteľnosť nemohol užívať, dokonca mu bol do nej znemožnený prístup. V súvislosti s tvrdením navrhovateľky, že od februára 2014 platil aj jednotlivé splátky hypotéky a režijné náklady na bývanie je potrebné uviesť, že to ona mu znemožnila prístup do nehnuteľnosti, a preto bol s dcérou nútený sa odsťahovať a zabezpečiť si bytovú situáciu inak. 5. K vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že na svojom vyjadrení k podanému odvolaniu v plnom rozsahu trvá a je toho názoru, že odporca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové argumenty a skutočnosti, ktoré by už v konaní nebol uviedol a ktoré by poukazovali na výnimočnosť prípadu. Má za to, že podmienky ustanovenia § 55 CMP v predmetnej veci naplnené neboli, súd sa týmito v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal a zdôvodnil ich a napadnutým rozhodnutím nedošlo k porušeniu žiadnych procesných, ani iných práv odporcu, a preto navrhuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba a odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. m/ CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, pretože prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil. 7. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky smerujúci voči odporcovi na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky vo výške 35 eur mesačne. Manželstvo navrhovateľky s odporcom bolo rozvedené rozsudkom OS Nové Zámky sp. zn. 12P/10/2012-29 zo dňa 28. 02. 2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 08. 2012. Rozsudkom OS Nové Zámky sp. zn. 16P/37/2012-108 zo dňa 31. 05. 2012 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30 eur mesačne od 11. 02. 2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01. 09. 2012. Navrhovateľka svoj návrh odôvodňovala tým, že po rozvode manželstva sa jej situácia zhoršila, pretrvávajú u nej zdravotné problémy a naďalej je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 145 eur mesačne. Sama znášala náklady spojené s bývaním v rodinnom dome na adrese D. J. M. C. XX, ktorý patril do BSM účastníkov konania, nakoľko odporca aj s ich dcérou sa z domu odsťahovali. Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, keď mal za to, že z predchádzajúcich konaní je zrejmé nemorálne správanie sa navrhovateľky voči rodine, ktorá manželstvo rozvrátila svojím agresívnym chovaním, nielen k nemu, ale aj k ich maloletej dcére a túlaním sa. Situácia sa zhoršila a vyústila do toho, že sa musel spolu s maloletou dcérou vysťahovať z vlastného rodinného domu. Navyše si navrhovateľka dlhodobo neplnila vyživovaciu povinnosť voči spoločnej maloletej dcére S., nar. XX. XX. XXXX. Upozornil, že v danom prípade už ide o štvrtý návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom v každom návrhu žiadala inú výšku výživného s cieľom donútiť ho k výdavkom na právne zastúpenie. 8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom OS Nové Zámky zo dňa 18. 03. 2016 č. k. 16C/408/2015-180, ktorým súd návrh navrhovateľky zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok v dôsledku podaného odvolania navrhovateľky preskúmal odvolací súd, ktorý svojím rozsudkom zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 9Co/488/2016-225 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky by bolo i v rozpore s dobrými mravmi a v neposlednom rade, i vzhľadom na prístup navrhovateľky, ktorá nepoprela, že nikdy neprispela na náklady na bývanie, rovnako neprispela na výživu dcéry len s odôvodnením, že odporca mal dostatok finančných prostriedkov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a mal za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zohľadnil i širšie okolnosti prípadu, a to prístup navrhovateľky k plneniu si povinností ohľadne starostlivosti o domácnosť, uhrádzanie spoločných výdavkov, správanie sa voči odporcovi, ako aj ich dcére. 9. Uznesením zo dňa 03. 08. 2017 č. k. 16C/408/2015-241 súd prvej inštancie rozhodol o trovách prvoinštančného konania, keď žalovanému priznal náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu. Uvedené uznesenie bolo v dôsledku podaného odvolania zrušené uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 12. 2017 č. k. 9Co/404/2017-261 a vrátené v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie s tým, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné aplikovať ustanovenia Civilného mimosporového poriadku. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie opätovne rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď mal za to, že v danom prípade by bolo spravodlivé aplikovať ust. § 55 CMP. 10. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh. 11. Po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o trovách prvoinštančného konania dospel odvolací súd k záveru, že sú tu také dôvody, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 55 CMP, a preto považoval odvolanie odporcu za dôvodné. 12. Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a funkciu sankčnú. Sankčná funkcia má eliminovať možnosť zneužívania súdneho systému v prípade, že by konanie existovalo bez nutnosti znášať náklady, ktoré sú s konaním spojené. Sankciu spravidla nesie ten, kto spôsobil, že je nevyhnutné brániť v konaní na súde svoje individuálne práva. Náhrada trov konania v mimosporových konaniach je v podstate postavená na zásade, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, avšak toto platí vtedy, ak CMP neustanovuje inak. V predmetnom ustanovení § 52 sa teda generálne vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56. V zmysle § 55 CMP je generálna klauzula prelomená vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. To znamená, že aplikácia ust. § 55 CMP prichádza do úvahy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Ak súd vyhodnotí, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé, môže priznať nárok na náhradu trov konania v akomkoľvek konaní podľa Civilného mimosporového poriadku. To znamená nielen v konaniach vymedzených v § 53 CMP. Pri hodnotení kritériá, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé by nemal súd ako za jediné kritérium zohľadňovať osobné a majetkové pomery účastníkov. Relevantné by mali byť konkrétne okolnosti v prejednávanej veci. Je tu potrebné odlíšiť prípadné jednorazové obštrukcie, ktoré vznikli zavinením konania niektorého z účastníkov. Okolnosti, kde je možné nárok na náhradu trov konania priznať, môžu byť v prípade, ak by išlo o šikanózny návrh, a rovnako aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde v prípade na ich postoj v konaní. Priznanie náhrady trov konania v konaniach vedených podľa CMP musí teda zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu, pričom jedným z rozhodujúcich hľadísk bude aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom. 13. Odporca si uplatnil náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, pričom o odvolacích trovách rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 9Co/488/2016-225 tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Predmetom konania preto zostalo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o trovách konania pred súdom prvej inštancie. 14. Odvolací súd po preskúmaní danej veci, ako aj okolností daného prípadu sa stotožnil s názorom odporcu, že v danom prípade sú tu také výnimočné okolnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 55 CMP a priznanie náhrady trov prvoinštančného konania odporcovi. V danej veci sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom ako vyplýva z obsahu spisu, ale aj tvrdenia odporcu, navrhovateľka podala už štvrtý návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, keď predchádzajúce návrhy zobrala späť, pričom odporcovi, ktorý využil svoje zákonné právo a dal sa zastúpiť právnym zástupcom, spôsobovala trovy konania, ktoré vznikli v predchádzajúcich konaniach. Navrhovateľka do rozvodu manželstva si uplatnila voči odporcovi výživné na manželku, ktorej aj bolo priznané rozsudkom OS Nové Zámky zo dňa 31. mája 2012 č. k. 16P/37/2012-108 vo výške 30 eur mesačne od 11. 02. 2012. Už v uvedenom rozhodnutí sa konštatovalo, že navrhovateľka nikdy neprispievala na náklady spojené s bývaním, ani na splátky úverov, a rovnako nezabezpečovala ani výživu ich maloletej dcéry, príp. jej štúdium. Navrhovateľka voči odporcovi podala viacej priestupkových oznámení, o ktorých bolo rozhodnuté zastavením konania o priestupku (č. l. 125, 127). Pre správanie navrhovateľky odporca s dcérou S. nar. XX. XX. XXXX bol nútený sa odsťahovať zo spoločnej domácnosti, v spoločnej nehnuteľnosti zostala bývať navrhovateľka až do odpredaja tejto nehnuteľnosti. Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľka si dlhodobo neplnila vyživovaciu povinnosť voči ich spoločnej dcére, vyjadruje sa o nej hanlivo, nestará sa o ňu, ignoruje ju. Z obsahu spisu tiež vyplynulo, že navrhovateľka podala už štvrtý návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom takéto konanie navrhovateľky je možné označiť za šikanózne. V samotnom rozsudku vo veci samej, ktorým súd návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky zamietol sa konštatuje, že priznanie tohto príspevku by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, i vzhľadom na prístup navrhovateľky, ktorá v iných konaniach nepoprela, že nikdy neprispievala na náklady na bývanie a rovnako neprispievala na výživu dcéry s odôvodnením, že odporca mal dostatok finančných prostriedkov. I keď z rozvodového rozsudku nie je možné jednoznačne konštatovať, kto sa viac zapríčinil o rozvrat manželstva, odvolací súd dospel k tomu záveru, že vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu - i s ohľadom na šikanujúce správanie sa navrhovateľky voči odporcovi, ktorá viackrát podala voči nemu návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ako aj na jej postoj k plneniu si vyživovacej povinnosti na spoločnú dcéru účastníkov konania - by bolo spravodlivé odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, avšak cez okolnosti daného prípadu mu priznať náhradu trov prvoinštančného konania. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania odporcovi by odvolací súd považoval za krajne nespravodlivé, keď navrhovateľka voči nemu viedla už štvrté konanie vo veci určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky, pričom predchádzajúce tri návrhy zobrala späť, odvolací súd by rozhodnutie, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania považoval aj za rozporné s princípmi spravodlivosti, keď odporca by si musel platiť trovy advokáta z vlastných prostriedkov, pričom na jeho výživu je niekoľko odkázaná dcéra účastníkov konania. Odvolací súd pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnil i majetkové pomery na oboch stranách a predovšetkým okolnosti vyplývajúce zo spisu, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu vo veci samej, na ktorom tentokrát zotrvala. Vzhľadom na majetkové pomery navrhovateľky sa takéto rozhodnutie nebude javiť ani neprimerané a nebude odporovať ani dobrým mravom. 15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a odporcovi priznať nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).