Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200528 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200528.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobcu: Y. W., P. 8, P., zastúpeného JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 09. 08. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 07. 2017, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2017 ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 24. 05. 2017 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je aj spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že žalobca podal dňa 13. 03. 2017 žiadosť o starobný dôchodok. K žiadosti pripojil evidenčný list dôchodkového poistenia od svojich zamestnávateľov a preukázal skutočnosti rozhodujúce pre určenie sumy starobného dôchodku, rozhodnutie Colného radu Štúrovo o dobe výkonu štátnej služby zo dňa 25. 09. 2001. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 04. 2017 rozhodol podľa §§ 65 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 555/2007 Z.z. tak, že zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 65 ods. 1 zák.. 461/2003 Z.z.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dôchodkový vek dosiahol 03. júna 2007, pričom k uvedenému dátumu nebol dôchodkovo poistný najmenej 15 rokov. Do uvedeného daň získal 3 579 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo mu bola pre výpočet výsluhového dôchodku zhodnotená celková doba výkonu služby v trvaní 32 rokov a 107 dní. Pretože doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č 461/200 Z.z.. 3. Colný úrad Štúrovo vydal dňa 25. 09. 2001 potvrdenie o dobe výkonu štátnej služby žalobcu, z ktorého vyplýva, že doba trvania služobného pomeru v colnej správe u žalobcu bola od 15. 04. 1971 do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 30. 09. 2001, t.j. celková doba výkonu štátnej služby podľa § 208 je 32 rokov a 107 dní. 4. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 5. Rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 26. 07. 2017 bolo odvolanie podané žalobcom proti rozhodnutiu zo dňa 12. 04. 2017 v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 04. 2017. 6. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. dňa 3. júna 2007. K uvedenému dátumu žalobca vo všeobecnom systéme poistenia získal 3 518 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom uviedol, že presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Žalobca teda získal 9 rokov a 233 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 25. septembra 2001 bola žalobcovi pre výpočet výsluhového dôchodku zhodnotená doba od 01. apríla 1969 do 30. marca 1971, od 15. apríla 1971 do 30. novembra 1971 a od 01. februára 1972 do 30 septembra 2001, t.j. v rozsahu 32 rokov a 107 dní. Podľa potvrdenia Colného úradu v Nitre zo dňa 28. 02. 2017 funkcia colníka nebola podľa rezortných zoznamov zaradená do I. a ani do II. pracovnej kategórie, ale do III. kategórie. Pretože doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.. 7. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ak keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Nakoľko účastník konania nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 8. Celková doba výkonu štátnej služby, ktorý bola účastníkovi konania zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 27 rokov a 179 dní a nakoľko účastník konania bez predmetnej doby služby nesplnil podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku správne zmietnutá. 9. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/138/2011, 9So/159/2011 nie je dôvodné, pretože v daných konaniach išlo o iné skutkové situácie ako v konaní žalobcu. V uvedených rozsudkoch išlo o poistencov, ktorí získali dobu služby v osobitnom systéme, zaradenú do zvýhodnených kategórií, zakladajúcu nárok na zníženie dôchodkového veku, preto tieto rozsudky nemožno aplikovať v prípade žalobcu. 10. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014, na ktorý poukazuje žalobca tiež nie je dôvodné, pretože právny názor uvedený v spomínanom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorý by a ustálila po určitú dobu, preto v súvislosti s aplikáciou tohto rozsudku je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení IV.ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. 11. 2011. Posudzovanie nároku žalobcu na starobný dôchodok možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 11. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 07. 2017 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa 09. 08. 2017, ktorá bola na Krajský súd v Nitre doručená dňa 21. 08. 2017. Žalobca žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 07. 2017 ako i prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 12. 04. 2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. V žalobe uviedol, že rozhodnutím žalovaného ako i prvostupňového orgánu a ich postupom boli porušené práva žalobcu tým, že i keď splnil obidve zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok t.j. dosiahol dôchodkov vek 62 rokov a bol poistený viac ako 15 rokov, zamietli jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku. 13. Obidve rozhodnutia majú spoločné to, že zamietnutie žiadosti o starobný dôchodok odôvodňujú tým, že žalobca nedosiahol dostatočnú dobu poistenia a že terajšia judikatúra je na tento prípad nepoužiteľná, pretože činnosť colníka nebola zaradená do I. alebo II. kategórie. Žalovaný právnu argumentáciu žalobcu odmieta s tým, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcom ide o iný skutkový a právny stav. 14. Uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek 60 rokov dňa 03. 12. 2015 a jeho celková doba poistenia je 41 rokov a 340 dní, a nie ako uvádza poisťovňa 9 rokov a 233 dní. 15. Ďalej poukázal na to, že právny názor žalovaného je v rozpore s ust. § 274 zák. č. 461/2003 Z.z. a ustálenou judikatúrou, ak žalovaný s poukazom na citované ustanovenie tvrdí že nemôže vchádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činností. Poukázal na to, že žalobca pri podaní žiadosti neodvodzoval svoj nárok na dôchodok tým, že dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 citovaného zákona, ale žiadosť na dôchodok podal potom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 citovaného zákona. 16. Žalobca poukázal na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, 10 So/59/2014, ktoré rozsudky vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj s Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho uviedol spisové značky rozsudkov Najvyššieho súdu SR, ale i krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí a ktoré vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe. 17. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celkový doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané v rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale i pre žalovaného. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 18. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 09. 2017 žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že žalobca 60 rokov veku dovŕšil 03. 12. 2005, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahol pripočítaním osemnástich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, t.j. 3. júna 2007. K uvedenému dňu získal 3518 dní obdobia dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Žalobca teda získal 9 rokov a 233 dní obdobia dôchodkového poistenia. Podľa potvrdenia Colného úradu Štúrovo zo dňa 25. 09. 2001 bola žalobcovi na výpočet výsluhového dôchodku zhodnotená doba v rozsahu 32 rokov a 107 dní. Podľa potvrdenia Colného úradu Nitra zo dňa 28. 02. 2017, funkcia colníka nebola podľa rezortných zoznamov zaradená do I. a ani do II. pracovnej kategórie. Colníci boli zaradení do III. pracovnej kategórie. 19. Nakoľko doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhov vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z. 20. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v prípade žalobcu nerozhodol inak, ako u poistencov , ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Inak rozhodla len v tých prípadoch, v ktorých súd žalovanú zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru, vyjadrenom v právoplatnom rozhodnutá. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 26. 07. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto vyššie označené rozhodnutie žalovaného, ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP na pojednávaní dňa 20. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 60 ods. 2 vyššie citovaného zákona, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 60 ods. 9 rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Podľa § 65 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta a) v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov, b) v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov. Podľa § 255 ods. 5 vyššie citovaného zákona, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55). Podľa poznámky pod čiarou osobitným predpisom 2) je zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z."). Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 23. Žalobca dovŕšil vek 60 rokov 03. 12. 2005, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. dosiahol pripočítaním osemnástich kalendárnych mesiacov k veku 60 rokov, t.j. 03. júna 2007. Pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby alebo náhradne služby v rozsahu od 01. 04. 1969 do 30. 03. 1971 a doba služobného pomeru v colnej práve od 15. 04. 1971 do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 30. 09. 2001, teda 32 rokov a 107 dní. Prvostupňový správny orgán žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zamietol a žalovaný napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. I napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 24. V rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. 08. 2012, na ktoré poukazuje žalobca a ktoré bolo prijaté správnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát č. R 83/2013, je uvedené, že ...“ vtedy, ak by navrhovateľ aj nesplnil podmienku získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme“ a tiež „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch“. 25. Žalovaný žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zamietol napriek ustálenej judikatúre súdov (napr. judikát R 55, ale aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/108/2012), že aj poberateľom výsluhových dôchodkov môže vzniknúť nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, pokiaľ nebola zohľadnená doba ich „civilného“ zamestnania, s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 dohovoru č. 128. 26. Najvyšší súd Slovenskej republiky dlhodobo judikuje vo svojich rozhodnutiach vzťahujúcich sa na nároky vojakov, policajtov, colníkov a ďalších pracovných pozícií, u ktorých zákonodarca stanovil osobitný režim dvoch výsluhových a dôchodkových dávok z osobitného systému dôchodkového poistenia, že ak uvedené osoby po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení a vykázaní dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme poistenia uplatňujú svoje nároky podľa zákona č. 461/2003 Z. z., je v takomto prípade nevyhnutné aplikovať článok 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). 27. Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava pri zohľadnení článku 29 Ústavy Slovenskej republiky a článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 právne viazaná judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike je povinná po zohľadnení všetkých období dôchodkového poistenia a všetkých osobných vymeriavacích základov vypočítanú sumu dôchodkovej dávky znížiť o sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy príspevku alebo výsluhového dôchodku za celé roky. 28. Správny súd preto aj v preskúmavanej právnej veci zastáva názor, že bez ohľadu na právnu kategorizáciu funkcie colníka, ktorý žalobca zastával v rámci výkonu služby od 01. 04. 1969 do 30. 03. 1971, od 15. 04. 1971 do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 30. 09. 2001, t.j. v rozsahu 32 rokov a 107 dní, je po splnení podmienky dôchodkového veku žalobcu, ktorú splnil 03. 06. 2007, žalovaný povinný zohľadniť pri skúmaní podmienok pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (doba dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov) aj obdobie dôchodkového poistenia zhodnotené v osobitnom systéme dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok zároveň zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získaného žiadateľom vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a v takomto krátenom rozsahu žiadateľovi podľa platného právneho stavu a judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj patrí. 29. V právnej nadväznosti na už uvedenú argumentáciu správny súd ďalej poznamenáva, že žalobca sa nedomáhal v administratívnom konaní priznania nároku na dôchodkovú dávku v zníženom dôchodkovom veku 55 rokov až 59 rokov, v súvislosti s čím by bolo prioritnou potrebou v konaní pred Sociálnou poisťovňou zisťovať prioritne existenciu doby služby v I. alebo II. kategórií funkcií v právnom režime zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 235/1992 Zb. v spojení s právnou úpravou obsiahnutou v § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 30. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. 31. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaný im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. 32. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia, a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. 33. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najskôr vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu. 34. Napokon v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 z 26.04.2017 Najvyšší súd SR jednoznačne argumentoval aj k otázke zohľadnenia výkonu funkcií v I. a II. kategórii funkcií nasledovne: „Z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok, vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku.“ 35. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu nie je vydané v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP, nakoľko rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP je právnym názorom správneho súdu orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 36. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok zohľadniť tak obdobie dôchodkového poistenia v tzv. civilnom zamestnaní, ako aj obdobie služobného pomeru colníka. Po zistení tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku so započítaním celej doby výkonu služby colníka vrátane základnej vojenskej služby je možné starobný dôchodok krátiť v súlade s článkom 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128. 37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel) priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 a § 175 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 3 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.