Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200062 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200062.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: žalobcov: 1/ PaedDr. C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt I. XXX/XX, G. P., 2/ B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt s. č. XX, G. - I. C., 3/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XXXX/XX, G. - J., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení advokátom: JUDr. Peter Matejov, sídlo Hollého 12, Nitra, IČO: 42 049 415, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Poľnohospodárske družstvo Podhorany, sídlo 220, Podhorany, IČO: 00 614 041, zastúpený advokátskou kanceláriou: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, sídlo Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, 2/ L U S H spol. s r.o., sídlo Kuzmányho nábrežie 851/14, Zvolen, IČO: 31 566 391, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu OU- NR-OOP6-2019/048484-003 z 12.12.2019 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto r o z h o d o l : Správny súd návrh žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobcovia 1/ až 3/ sa spoločnou správnou žalobou, elektronicky odoslanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (§ 19 ods. 1 v spojení s § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "Správny súdny poriadok" alebo "SSP") dňa 05.02.2020, domáhajú vo veci samej preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví a jeho zrušenia spolu so zrušením jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Nitra (pozemkového a lesného odboru) č. OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II. z 28.08.2019. 2. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcov 1/ až 3/ ako účastníkov správneho konania, podané proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru, č. OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II. z 28.08.2019. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správny orgán povolil pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou v katastrálnom území M. lokalita PD O. z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej aj len ako „zákon o pozemkových úpravách“), t. j. je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch. 3. Žalobcovia v správnej žalobe súčasne navrhli priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. 4. Žalobcovia svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnili v podstate tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách, z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení pozemkových úprav musí príslušný okresný úrad pokračovať v ďalšom konaní o pozemkových úpravách, a to minimálne vykonávať práce predpokladané v uvedenom ustanovení zákona o pozemkových úpravách. Žalobcovia majú za to, že vykonávaním týchto ďalších prác dôjde k vzniku ďalších finančných nákladov pre všetky zúčastnené osoby a aj pre štát, čo nemožno označiť za súladné s verejným záujmom. Vzhľadom na závažnosť a relevantnosť žalobných dôvodov by bolo začatie vykonávania prác v rámci ďalšieho konania o pozemkových úpravách zjavne neopodstatnené. V prípade vyhovenia správnej žalobe by došlo k vzniku značnej hospodárskej a finančnej ujmy pre dotknuté osoby ako aj pre štát. Priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, by sa ním eliminovali vopred predpokladané a očakávané finančné náklady, ktoré by boli vynaložené zjavne neefektívne a nehospodárne. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe by nedošlo k vzniku žiadnej podstatnej hospodárskej alebo finančnej ujme a ani k ujme na právach a právom chránených záujmoch zúčastnených osôb, ktorej eliminácia by mala mať prednosť pred verejným záujmom. Ak by súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok a okresný úrad a zúčastnené osoby začnú vykonávať práce v ďalšom konaní o pozemkových úpravách, umožní to žalovanému, ako aj žiadateľovi - ďalšiemu účastníkovi 1/ argumentáciu o neefektívnosti správnej žaloby vzhľadom na vynaložené a nevratné finančné náklady, čo môže nesprávne ovplyvniť závery správneho súdu vo veci samej. 5. Správny súd uznesením č. k. 26S/5/2020 - 81 z 2. marca 2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 6. Žalovaný sa k návrhu na priznanie vyjadril podaním zo dňa 03.04.2020, doručeným správnemu súdu dňa 03.04.2020. Dňa 03.04.2020 žalovaný súčasne predložil správnemu súdu administratívny spis. 7. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne konkrétne dôkazy o tom aká im vznikla závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná ujma. Keďže v preskúmavanej veci ide o jednoduché pozemkové úpravy na návrh žiadateľa - ďalšieho účastníka 1/, tak podľa § 8h ods. 2 zákona o pozemkových úpravách žiadateľ o pozemkové úpravy musí preukázať zabezpečenie financovania nákladov spojených s jednoduchými pozemkovými úpravami predložením zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 25 ods. 1 zákona o pozemkových úpravách. Dňa 30.08.2018 žiadateľ predložil zmluvu o dielo, uzavretú s ďalším účastníkom 2/, ktorej predmetom je vykonanie jednoduchých pozemkových úprav v katastrálnom území M. v hospodárskom dvore PD O.. Termíny odovzdania jednotlivých etáp projektu jednoduchých pozemkových úprav v zmluve si žiadateľ s vykonávajúcou spoločnosťou môže upraviť s ohľadom na súdne konanie. Čiže žalobcom, ani štátu a ani žiadateľovi pokračovaním konania o pozemkových úpravách nevznikne žiadna závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná ujma. Vydanie rozhodnutia o povolení jednoduchých pozemkových úprav nemá žiadny vplyv na slobodné nakladanie s pozemkami, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov. Z týchto dôvodov žalovaný nesúhlasil s priznaním odkladného účinku správnou žalobou napadnutému rozhodnutia. 8. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 9. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 10. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 11. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 12. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 13. Podľa § 5 ods. 9 veta druhá SSP, účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. 14. Znenie § 184 SSP ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov Správny súdny poriadok normatívne (§ 184 SSP) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí. 15. Správny súd konštatuje, že Správny súdny poriadok ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia Správnym súdnym poriadkom ustanovených procesných podmienok. 16. Správny súdny poriadok v ustanovení § 185 a § 187 ods. 3 taxatívne vymedzuje procesné podmienky, za splnenia ktorých môže správny súd svojím rozhodnutím priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak táto nemá odkladný účinok zo zákona. Týmito procesnými podmienkami sú: (i) návrh žalobcu, (ii) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, (iii) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku. 17. Ako správny súd už uviedol v bode 3. a 6. odôvodnenia tohto rozhodnutia, prvé dve procesné podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda návrh žalobcu ako aj vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu, sú v prejednávanej veci naplnené. 18. Čo sa týka splnenia tretej procesnej podmienky - naplnenia dôvodov pre priznanie odkladného účinku, správny súd najskôr uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby musí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, ktoré sú subsumovateľné pod normatívne vymedzené dôvody (a to právne neurčitými pojmami) priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Od tohto vymedzenia totiž nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. 19. Ako správny súd už uviedol, žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej spolu aj len ako „žalobcovia“) navrhli priznať ich spoločnej správnej žalobe odkladný účinok, a to posudzujúc tento návrh podľa obsahu, na právnom základe § 185 písm. a) SSP. 20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd uvádza, že základnou a nevyhnutnou podmienkou toho, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, ak jeho priznanie žalobca v návrhu navrhuje pre existenciu dôvodov podľa § 185 písm. a) SSP, je (preukázaný, resp. aspoň osvedčený) stav, keď by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (I. čiastková kumulatívna podmienka) a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom (II. čiastková kumulatívna podmienka). 21. Správny súd berie pri rozhodovaní do úvahy výnimočnosť zásahu do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, pričom zároveň posudzuje mieru, akou predmetné rozhodnutie zasahuje do práv žalobcu, teda hodnotí intenzitu preukázanej hrozby ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú by okamžité vykonanie napadnutého rozhodnutia alebo iné právne následky napadnutého rozhodnutia priniesli a súčasne posudzuje, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. 22. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnym súdom musí mať vzhľadom na povahu dôsledkov, t. j. zásah do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu len výnimočný charakter, a preto musí byť návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe aj dostatočne zdôvodnený osobitnými okolnosťami (ktoré musia byť dôkazmi preukázané). 23. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca (resp. v prípade spoločnej správnej žaloby, o akú ide aj v prejednávanej veci, žalobcovia) (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým preukázať, resp. aspoň osvedčiť existenciu hrozby možnej závažnej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorá súčasne musí vyplývať z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom; nepostačuje v tomto smere len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej alebo finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, či o hroziacom inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí teda vyplývať (nielen) z konkrétnych tvrdení žalobcu, ale najmä z ním predložených, resp. označených konkrétnych dôkazov, ktoré by správny súd mohol zadovážiť, vykonať a vyhodnotiť na tento účel. 24. Žalobcovia zakladajú svoj návrh na priznanie odkladného účinku ich spoločnej správnej žalobe predovšetkým na tom, že vykonávaním ďalších v § 9 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách predpísaných prác zo strany okresného úradu dôjde k vzniku ďalších finančných nákladov nielen pre všetky zúčastnené osoby, ale najmä pre štát. Ďalej zakladajú svoj návrh na tom, že začať vykonávať práce v rámci ďalšieho konania o pozemkových úpravách by bolo vzhľadom na závažnosť a relevantnosť žalobných dôvodov zjavne neopodstatnené, keďže v prípade vyhovenia správnej žalobe by došlo k vzniku značnej hospodárskej a finančnej ujmy pre dotknuté osoby a aj samotný štát. Priznaním odkladného účinku by sa podľa žalobcov eliminovali predpokladané a očakávané finančné náklady, ktoré by boli vynaložené neefektívne a nehospodárne. 25. V prvom rade, čo sa týka argumentácie žalobcov o tom, že vykonávaním ďalších zákonom predpísaných prác zo strany okresného úradu by došlo k vzniku ďalších finančných nákladov nielen pre všetky zúčastnené osoby, ale najmä pre štát, tak vo vzťahu k tomuto správny súd uvádza, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby je inštitútom, ktorým sa môžu žalobcovia, ako jediný aktívne legitimovaný subjekt na podanie návrhu na priznanie odkladného účinku, domáhať výlučne ochrany svojich subjektívnych práv. Ustanovenia upravujúce inštitút odkladného účinku správnej žaloby nie je možné interpretovať izolovane, ale systematicky v spojení s ostatnými relevantnými ustanoveniami. Takým je aj ustanovenie § 177 ods. 1 SSP, ktoré normatívne upravuje, že žalobca sa môže správnou žalobou (teda vo veci samej) domáhať výlučne ochrany svojich subjektívnych práv. Ak sa správnou žalobou môžu žalobcovia domáhať vo veci samej ochrany len svojich subjektívnych práv, o to viac sa aj uvedeným inštitútom predbežnej procesnej ochrany (odkladného účinku správnej žaloby) môžu domáhať len ochrany svojich subjektívnych práv. 26. To, či okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy hrozí iným subjektom ako žalobcom konkrétna ujma, škoda či iný nenapraviteľný následok, ktoré by z hľadiska rozsahu napĺňali kritériá závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku, je preto v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe právne absolútne bezvýznamné, bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie o návrhu žalobcov. 27. Z tohto dôvodu sa preto ďalej správny súd ani nezaoberá dôvodnosťou toho, či od žalobcov odlišným subjektom hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok, ale len tým, či táto hrozba existuje vo vzťahu k žalobcom. 28. Ďalej, zameriavajúc sa už len výlučne na samotných žalobcov, tak títo svoj návrh odôvodňujú len všeobecným, abstraktným skutkovým tvrdením o hrobe vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody, bez toho, aby dostatočne určitým spôsobom konkretizovali (a uviedli čo i len jedno konkrétne skutkové tvrdenie o tom), v čom konkrétne im hospodárska a finančná škoda hrozí a na čom konkrétne zakladajú jej značný rozsah. 29. Len príkladmo správny súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobcovia neuviedli žiadne skutkové tvrdenia (a o to viac tieto ani nepreukázali, resp. aspoň neosvedčili) o tom, aká je ich aktuálna finančná situácia (napr. aká je hodnota ich aktív a pasív, čím sú tieto tvorené, aký hnuteľný či nehnuteľný majetok vlastnia, či sú majiteľmi bankových účtov, aké sú na nich aktuálne zostatky), v čom spočívajúce finančné straty (škoda) by im okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami žalobou napadnutého rozhodnutia hrozili, aká je ich výška a aký konkrétny vplyv by táto hrozba mala na žalobcov (napr. na ich schopnosť zabezpečovať svoje existenčné potreby). 30. Čo sa týka tvrdenej hrozby hospodárskej škody, vo vzťahu k tejto taktiež žalobcovia neuviedli žiadne skutkové tvrdenia (ani dôkazy) o tom, akým konkrétnym spôsobom by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami žalobou napadnutého rozhodnutia bola obmedzená možnosť faktického výkonu hospodárskej (ekonomickej) činnosti žalobcov, majúca za následok vznik ich hospodárskej škody, a to aspoň v značnom rozsahu (posudzujúc ju napr. aj podľa ekonomických výsledkov ich dovtedajšieho hospodárenia, ktoré by žalobcovia za účelom preukázania hrozby vzniku značnej hospodárskej škody predložili). 31. Keďže konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu splnenia podmienok vymedzených v § 185 písm. a) SSP, za naplnenia ktorých správny súd môže správnej žalobe žalobcov priznať odkladný účinok, bolo v plnom rozsahu na strane žalobcov. Vzhľadom na uplatňovanú dispozičnú zásadu správny súd nemôže za žalobcov vyhľadávať dôvody priznania odkladného účinku ich správnej žalobe a ani dôkazy tieto dôvody preukazujúce. 32. Žalobcovia v tomto konaní uvedené bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno neuniesli, keďže neuviedli žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a o to viac ani dôkazmi nepreukázali (resp. neosvedčili) existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 33. Napokon, čo sa týka odôvodnenia návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku aj závažnosťou a relevantnosťou žalobných dôvodov, tak na tieto správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nemôže akokoľvek prihliadať a ani ich posudzovať. Ustanovenie § 185 písm. a) SSP jednoznačným spôsobom vymedzuje podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Relevantným kritériom, na ktoré možno pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe prihliadnuť, nie je podľa § 185 písm. a) SSP nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia (a preto ju správny súd v tomto štádiu konania ani nemohol posudzovať). Správny súd preto pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku nijakým spôsobom zo žiadnych hľadísk nepreskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia v medziach žalobných bodov, ale zisťuje len existenciu zákonných predpokladov na vyhovenie návrhu navrhovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe tak, ako sú tieto taxatívne vymedzené v § 185 SSP. Preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je vždy až predmetom rozhodovania vo veci samej. 34. Žalobcovia teda v prejednávanej veci nepreukázali naplnenie poslednej z troch podmienok, ktorá by musela byť naplnená na to, aby správny súd mohol správnej žalobe žalobcov priznať odkladný účinok, a to existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by žalobcom hrozil v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. 35. Týmto súčasne odpadol dôvod posudzovať, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom, keďže toto posúdenie prichádza do úvahy len v prípade, ak je preukázaná existencia hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. 36. Správny súd z uvedených dôvodov, keď nebola splnená jedna z troch kumulatívnych podmienok, výlučne za splnenia ktorých môže správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, a ktoré sú taxatívne vymedzené v § 185 písm. a) SSP, nemohol návrhu žalobcov vyhovieť, a preto ho podľa § 188 SSP týmto uznesením zamietol. 37. Záverom správny súd pre úplnosť uvádza, že samotné nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe neznemožňuje a ani nijakým spôsobom neovplyvňuje meritórne prejednanie veci (za splnenia ostatných procesných podmienok). 38. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).