Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26S/5/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200062 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200062.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcov: 1. O.. C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, G. P., 2. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XX, G. - I. C., 3. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G., zastúpených: JUDr. Peter Matejov, advokát, so sídlom Hollého 12, Nitra, IČO: 42 049 415, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Odbor opravných prostriedkov, Pozemkový referát, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1. Poľnohospodárske družstvo Podhorany, so sídlom Podhorany 220, IČO: 00 614 041, zastúpený: spoločnosť JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, konajúca prostredníctvom konateľa B.. M. B., 2. LUSH spol. s r. o., so sídlom Kuzmányho nábrežie 851/14, Zvolen, IČO: 31 566 391, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: OU-NR-OOP6-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie žalovaného číslo OU-NR-OOP6-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor číslo OU-NR-PLO-2019/005892-39 R- II zo dňa 28.08.2019 r u š í a vec v r a c i a Okresnému úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie. II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. III. Súd ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Krajský súd v Nitre ako správny súd (§ 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len "SSP" alebo "Správny súdny poriadok") z predloženého administratívneho spisu žalovaným zistil, že dňa 04.05.2018 bola podaná žiadosť o povolenie jednoduchých pozemkových úprav zo strany žiadateľa - Poľnohospodárske družstvo Podhorany (ďalej len „žiadateľ“), v rámci ktorej uviedol, že ako vlastník pozemných stavieb v hospodárskom dvore žiada o povolenie jednoduchých pozemkových úprav v k. ú. M. v rozsahu podľa priloženej grafickej prílohy v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách v znení neskorších predpisov. 2. Dňa 04.06.2018 Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“, resp. „zákon o PÚ“) verejnou vyhláškou nariadil podľa § 7 ods. 2 zákona o pozemkových úpravách konanie o začatí pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav (prípravné konanie) v katastrálnom území M., v lokalite Poľnohospodárskeho družstva Podhorany z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. k) zákona o pozemkových úpravách, je potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch. Vyhláška bola vyvesená od 08.06.2018 do 25.06.2018. 3. Príslušný orgán dňa 07.06.2018 pozval pozvánkou na stretnutie vlastníkov a tiež vykonal prieskum záujmu vlastníkov pozemkov o vykonanie jednoduchých pozemkových úprav v k. ú. M.. Následne dňa 18.06.2018 sa uskutočnilo stretnutie vlastníkov jednoduchých pozemkových úprav v k. ú. M. JPÚ PD Podhorany, o ktorom bola spísaná zápisnica. 4. Správny súd tiež zistil, že v administratívnom spise sa nachádzalo aj čestné prehlásenie žiadateľa (bez dátumu), v rámci ktorého prehlásil, že stavby, nachádzajúce sa v kat. území M. - areál družstva, ďalej bližšie špecifikované, boli postavené pred rokom 1991. Okrem toho vyhlásil, že stavebníkom vyššie uvedených budov (stavieb) je Poľnohospodárske družstvo Podhorany č. 220, 951 46 Podhorany, IČO: 004614041. Okrem žiadateľa uvedené čestné prehlásenia podpísali aj svedkovia - bývalí členovia PD Podhorany a to O. V. a Z. A.. 5. Podaním zo dňa 01.08.2017 (pozn. správneho súdu, správne malo byť 01.08.2018) boli zo strany Okresného úradu Nitra, Pozemkový a lesný odbor, stanovené špecifické podmienky v prípravnom konaní o jednoduchých pozemkových úpravách v katastrálnom území M., ako aj podaním zo dňa 14.08.2018 boli zaslané žiadosti o vyjadrenie dotknutým subjektom, ktorých vyjadrenia sa nachádzajú v spise. 6. Dňa 10.10.2018 bol spísaný záznam z vyhodnotenia prieskumu záujmu účastníkov jednoduchých pozemkových úprav, vykonaného v rámci prípravného konania PD Podhorany v katastrálnom území M., v rámci ktorého správny orgán previedol sumarizáciu odovzdaných prehlásení s nasledovným výsledkom: 1. vlastníci, ktorí súhlasia s JPÚ predstavujú - 36245 m2, 2. vlastníci, ktorí nesúhlasia s JPÚ predstavujú - 10746 m2, 3. vlastníci, ktorí sa nevyjadrili - 4292 m2. Týmto konštatoval, že bol preukázaný záujem vlastníkov o jednoduché pozemkové úpravy. 7. Rozhodnutím č. OU-NR-PLO-2018/023286-30 zo dňa 23.10.2018 Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor ako príslušný orgán povolil pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou v katastrálnom území M. lokalita PD Podhorany z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Ďalšie podmienky vymedzil bodmi I. až VII. a určil pozemky na vyrovnanie: Parcely registra E-KN: p.č. XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX,XXXX/X. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie B. Z., O.. C. T. a J. Y., ako aj sa vyjadril žiadateľ, v dôsledku čoho žalovaný rozhodnutím č. OUNR-OOP6-2019/011964-2 zo dňa 25.02.2019 v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2018/023286-30 zo dňa 23.10.2018 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 9. V novom konaní Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, vykonal záznam z tvaromiestnej obhliadky konanej dňa 26.03.2019, ktorá sa uskutočnila dňa 26.03.2019 za účasti pracovníka žiadateľa a starostky obce Podhorany, kde v zázname sa uvádza, že zúčastnené osoby konštatujú, že stavby v hospodárskom dvore boli postavené ešte pred rokom 1989. Prílohou záznamu je fotodokumentácia v počte 17 ks. 10. Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, rozhodnutím č. OU-NR- PLO-2019/005892-39 R- II. zo dňa 28.08.2019 opätovne rozhodol tak, že povolil pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou v katastrálnom území M. lokalita PD Podhorany z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. k) zákona: je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch. 10.1. Následne Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor v bode I. určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 zákona obvod JPÚ, ktorý je zobrazený v grafickej prílohe tohto rozhodnutia. 10.2. V bode II. rozhodol, že nevyníma z obvodu pozemkových úprav žiadne pozemky v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 zákona. 10.3. V bode III. určil obmedzenie činností v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) a § 26 zákona. 10.4. V bode IV. určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. f) zákona rozsah a skladbu projektovej dokumentácie na vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav. 10.5. V zmysle § 8 ods. 7 zákona v bode V. oznámil z dôvodu informovania nájomcov o termíne zániku nájomných vzťahov k pôvodným pozemkov, že 31.10.2020 je predpokladaný termín schválenia projektu pozemkových úprav. 10.6. Zároveň v bode VI. uskutočnil výzvu v zmysle § 5 ods. 5 zákona a v bode VII. Uskutočnil oznámenie v zmysle § 23 ods. 4 zákona. 10.7. V poslednom bode, číslo VIII. určil pozemky na vyrovnanie. 10.8. V závere výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán poučil, že v zmysle § 6 ods. 6 zákona, ak je účastník zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa na plnomocenstve musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov. 10.9. V odôvodnení poukázal na priebeh konania a tiež uviedol, že v prípravnom konaní OÚ-PLO-NR vykonával potrebné zisťovania. Na základe predloženej žiadosti a priložených dokladov, zabezpečil a preskúmal údaje katastra nehnuteľností a mapové podklady, zostavil zoznam vlastníkov s výmerami pripadajúcimi na ich spoluvlastnícke podiely a vykonal obhliadku v teréne. Správny orgán v prípravnom konaní obstaral vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií k možnostiam rozvoja v obvode projektu JPÚ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti následne poukázal na svoje rozhodnutie vo výrokovej časti. 11. Aj proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie B. Z., J. Y. a O.. C. T., ku ktorému sa taktiež vyjadril žiadateľ, v dôsledku čoho správny orgán rozhodol napadnutým rozhodnutím č. OU-NR- OOPž-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia (oznámenia) 12. Rozhodnutím č. OU-NR-OOPž-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019 žalovaný odvolávajúc sa na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolania O.. C. T., B. Z. a J. Y. všetky v zast. Advokátskou kanceláriou Matejov & Matejová zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II. zo dňa 28.08.2019 potvrdil. 13. V odôvodnení žalovaný v prvom rade poukázal na doterajšie správne konanie vo veci a rozhodnutie na prvostupňovom správnom orgáne. 14. Mal za to, že predmetom odvolania a preskúmania v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku je rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II. zo dňa 28.08.2019, ktorým podľa § 8 ods. 1 a § 8b zákona o PÚ povolil pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav v kat. území M. lokalita PD Podhorany z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. k) zákona o PÚ, pričom rozsah preskúmania je určený potrebou zistiť, či rozhodnutie napadnuté navrhovateľkami je alebo nie je zákonné. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v zmysle § 46 správneho poriadku musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať so spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát, mal za to, že predmetné rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR- PLO-2019/005892-39 R-II. zo dňa 28.08.2019, ako výsledok konania o začatí pozemkových úprav podľa § 7 zákona o PÚ začatého na základe žiadosti PD Podhorany spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 správneho poriadku, ako aj náležitosti zákona o PÚ najmä ust. § 7, § 8, § 8b a § 8h. 15. Žalovaný svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 46, § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku a § 7 ods. 1, ods. 2, § 8 ods. 1, § 8b ods. 1, § 8h ods. 2 zákona o PÚ. 16. Druhostupňový správny orgán po preštudovaní s vecou súvisiaceho spisového materiálu mal za to, že OU-NR-PLO sa vo svojom rozhodnutí č. OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II. zo dňa 28.08.2019 vysporiadal s podmienkami zákona o PÚ na povolenie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskom dvore PD Podhorany v kat. území M.. 17. Čo sa týkalo dôvodov odvolania uvedených v bode I., že správny orgán pri skúmaní či poľnohospodárske stavby v hospodárskom dvore boli postavené do 24.06.1991, nemal posúdiť čestné prehlásenie žiadateľa, ako aj jeho bývalých zamestnancov ako presvedčivý a objektívny dôkaz, najmä ak vznik PD Podhorany sa datuje na 10.01.1991. V tejto súvislosti konajúci správny orgán konštatoval, že OU-NR-PLO sa v rámci vykonaného dokazovania času výstavby poľnohospodárskych stavieb riadil okrem iného aj ust. § 34 správneho poriadku a dňa 26.03.2019 vykonal tvaromiestnu ohliadku hospodárskeho dvora za účasti pracovníka žiadateľa a starostky obce Podhorany, kde v zázname sa uvádza, že zúčastnené osoby okrem iného konštatujú, že stavby v hospodárskom dvore boli postavené ešte pred rokom 1989. Správny poriadok v § 39 ods. 2 uvádza, že správny orgán čestné vyhlásenie nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. V danom prípade ani jeden z dôvodov na nepripustenie čestného vyhlásenia nebol naplnený, nakoľko čas výstavby hospodárskych budov sa nijakým spôsobom nedotýka práv a právom chránených záujmov odvolateliek. Účasť obce ako stavebného úradu a jeho vyhlásenie nemôže správny orgán spochybňovať a to až do času, pokiaľ sa nepreukáže opak. Čo sa týkalo v odvolaní uvádzanej skutočnosti, že PD Podhorany nemohlo byť stavebníkom stavieb v hospodárskom dvore, nakoľko vzniklo dňom 10.01.1991, konajúci orgán konštatoval, že vo vyjadrení sa k odvolaniu splnomocnený zástupca žiadateľa doložil fotokópiu uznesenia členskej schôdze JRD ZOBOR Výčapy Opatovce zo dňa 29.11.1990, kde sa uvádza, že JRD ZOBOR Výčapy - Opatovce sa rozdeľuje na 5 samostatných poľnohospodárskych družstiev medzi nimi aj PD Podhorany, pričom tieto novovzniknuté právnické osoby prevzali majetok a pohľadávky v celom rozsahu. 18. K bodu II. odvolania, kde účastníčky zhodne nesúhlasia s náhradnými pozemkami určenými na vyrovnanie, nakoľko podľa názoru navrhovateliek nespĺňajú podmienku zákona o PÚ, žeby tieto pozemky mali mať rovnakú hodnotu ako pôvodné, konajúci orgán konštatoval, že hodnota pozemkov na účely vyrovnania sa stanovuje znaleckým posudkom. Z ustanovenia § 9 ods. 1 písm. c) zákona o PÚ vyplýva, že hodnota pozemkov sa nezisťuje v rámci prípravného konania, ale spracováva sa až po povolení jednoduchých pozemkových úprav, t. j. znalecké posudky na pozemky v hospodárskom dvore, ako aj na účely vyrovnania sa zadajú až po povolení pozemkových úprav. 19. Čo sa týkalo dôvodov odvolateliek uvádzaných v bode III. odvolania, nepreukázanie podmienok vyplývajúcich z § 1 ods. 1 zákona o PÚ, konajúci orgán konštatoval, že pozemkovými úpravami v tomto prípade v hospodárskom dvore dôjde k racionálnemu usporiadaniu minimálne v tom, že vlastník budov bude vlastniť aj pozemok pod poľnohospodárskou stavbou a pozemky sa môžu preusporiadať tak, aby sa vlastníci v nakladaní s pozemkami neobmedzovali. Dokonca za súhlasu vlastníka pozemku v hospodárskom dvore môže byť jeho vlastníctvo presunuté do pozemkov určených na vyrovnanie o výmere, ktorá bude v rovnakej hodnote ako v hospodárskom dvore. Následne sa vyjadril aj k jednotlivým odsekom v bode III. odvolania. 20. K bodu IV. odvolania, kde účastníčky zhodne namietali neexistenciu a nedostatočné skúmanie účelnosti pozemkových úprav odvolací správny orgán konštatoval, že správne orgány konajú pri povolení pozemkových úprav v súlade s ustanoveniami zákona o PÚ, všeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe žiadosti žiadateľa. Žiadne voľné úvahy - skúmanie existencie iných spôsobov vyriešenia daného stavu, skúmanie hospodárnosti konania, skúmanie charakteru a druhu stavieb, skúmanie skutočného podnikateľského zámeru PD Podhorany atď. v danom konaní nie sú relevantné ani prípustné. Účelnosť v intenciách zákona o PÚ bola v danom prípade jasne preukázaná tým, že vlastník poľnohospodárskych stavieb (doklad LV č. 1066) postavených do 24. júna 1991 (doklad čestné prehlásenia a záznam z tvaromiestnej ohliadky) požiadal o povolenie pozemkových úprav v hospodárskom dvore, aby boli jeho pozemky prednostne umiestnené pod stavby v jeho vlastníctve § 8h ods. 7 zákona o PÚ. Čo sa týkalo názoru navrhovateliek ohľadom nepreukázania účelnosti pozemkových úprav z hľadiska rozdrobenosti vlastníctva pozemkov, následného sceľovania a sprístupnenia nových pozemkov konajúci správny orgán konštatoval, že je pravdou, že odvolateľky nemajú rozdrobené vlastníctvo pozemkov v rámci hospodárskeho dvora, ale ich nakladanie s týmto vlastníctvom je do značnej miery obmedzené, lebo pozemky sa nachádzajú v rámci oploteného hospodárskeho dvora, t. j. sú neprípustné. Pozemkové úpravy aj v tomto môžu napomôcť, ak by vlastníčky súhlasili, môže sa ich výmera určená podľa hodnoty pozemku v hospodárskom dvore umiestniť na pozemky určené na vyrovnanie, ktoré sú právne prípustné a v nakladaní s novými pozemkami nebudú obmedzované. 21. Čo sa týkalo dôvodov odvolania uvedených v bode V., kde navrhovateľky objasňovali, že skutočným dôvodom žiadosti PD Podhorany je získanie vlastníckeho práva k ich pozemkom, konajúci správny orgán konštatoval, že v danom konaní o pozemkových úpravách nebolo možné, aby prišlo k inému spôsobu vyrovnania ako je vyrovnanie v zákonne primeraných pozemkoch, ktorých hodnota sa určí znaleckým posudkom. Dodal, že správne orgány v rámci prípravného konania pri žiadosti na usporiadanie pozemkov v hospodárskych dvoroch neskúmajú, prečo žiadateľ nevyužil iné spôsoby vysporiadania pozemkov v hospodárskom dvore, ako sú kúpne alebo zámenné zmluvy a čo ho viedlo takéto zmluvy neuzatvoriť, nakoľko takéto skúmanie nemá oporu v zákone o PÚ. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu (v podanej žalobe) 22. Žalobcovia napadnuté rozhodnutie napadli žalobou zo dňa 05.02.2020, ktorá bola správnemu súdu doručená dňa 05.02.2020. 23. Napádané rozhodnutie, ako aj všetky rozhodnutia mu predchádzajúce, žalobcovia považovali za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobcovia boli toho názoru, že odvolací orgán ako ani prvostupňový orgán absolútne nevzal do úvahy ich námietky proti povoleniu pozemkových úprav formou jednoduchých úprav (ďalej len „JPÚ“), pričom vznesené námietky boli a sú natoľko závažné a relevantné, že neumožňujú, aby boli JPÚ povolené. Žalobcovia preto namietali a naďalej namietajú voči zákonnosti a správnosti všetkých doterajších rozhodnutí označených v tejto správnej žalobe z nasledovných dôvodov: 23.1. V prvom rade namietali nepreukázanie splnenia zákonnej podmienky podľa § 2 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení (ďalej len „zákon o PÚ“). Prvostupňový orgán odkazuje vo svojich rozhodnutiach v súvislosti s preukázaním splnenia uvedenej zákonnej podmienky na čestné prehlásenie PD Podhorany a svedkov - bývalých členov PD Podhorany (O. V. a Z. A.), z ktorého by malo byť preukázané, že stavby v areáli družstva boli postavené pred rokom 1991, a zároveň, že stavebníkom bolo PD Podhorany. Odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí súhlasil s postupom prvostupňového orgánu, keď takéto dôkazy nesprávne považoval za dostatočné, a to aj napriek vlastnému odkazu na ustanovenie § 39 ods. 2 Správneho poriadku o nepripustení čestného vyhlásenia, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi. Žalobcovia boli toho názoru, že predmetné čestné vyhlásenie nemalo byť pripustené ako dôkaz v konaní, nakoľko tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi v tom, že je zvýhodnený jeden z účastníkov konania, a to konkrétne žiadateľ PD Podhorany. Podľa názoru žalobcov, čestné prehlásenie samotného žiadateľa o JPÚ, ako aj jeho bývalých zamestnancov nemôže byť hodnotené ako presvedčivý a objektívny dôkaz, nakoľko to vylučuje už samotné postavenie družstva ako žiadateľa a jeho bývalých zamestnancov. V opačnom prípade je tak jednoznačne založená nerovnováha medzi účastníkmi konania. Žalobcovia preto naďalej namietajú, že by uvádzaným čestným prehlásením mohol okresný úrad dospieť k relevantnému záveru o splnení zákonnej podmienky uvedenej v § 2 ods. 5 zákona o PÚ. Odvolací orgán rovnako nedostatočne zistil skutkový stav pre účely riadneho posúdenia veci a nevysporiadal sa s námietkou žalobcov, že z čestného vyhlásenia nie je možné (ani pokiaľ by neboli pochybnosti o objektivite jeho obsahu) presvedčivo preukázať a vyvodiť, že by predmetné stavby boli naozaj postavené pred rokom 1991, a už vôbec nie, že by ich stavebníkom bolo samotné PD Podhorany. Proti tvrdeniu, že by stavebníkom malo byť samotné PD Podhorany svedčí už len samotný deň vzniku tohto družstva, ktorý sa datuje na deň 10.01.1991, a preto právne ani fakticky nemohlo byť stavebníkom daných stavieb, ktoré ako samotné družstvo a jeho bývalí zamestnanci vyhlásili, že boli postavené ešte pred rokom 1991. Konštatovanie odvolacieho orgánu, že žiadateľ predložil (navyše až v odvolacom konaní) fotokópiu (teda nie originál ani osvedčenú kópiu) Uznesenia členskej schôdze JRD ZOBOR Výčapy Opatovce zo dňa 29.11.1990 je nedostatočné, nakoľko odvolací orgán nedisponuje originálnym vyhotovením uvádzanej zápisnice, o hodnovernosti ktorej majú žalobcovia vážne pochybnosti, a preto nemôže byť takýto dokument dostatočným dôkazom pre vyriešenie tak zásadnej otázky (ne)splnenia zákonnej podmienky uvedenej v § 2 ods. 5 zákona o PÚ. Žalobcovia sú dokonca toho názoru, že aj pokiaľ by sa predmetná zápisnica považovala za nespochybniteľný dokument, tak existencia zápisnice naopak potvrdzuje závery a námietky žalobcov, že žiadateľ PD Podhorany nebol stavebníkom daných stavieb, keďže tieto boli postavené pred rokom 1991 zrejme družstvom JRD ZOBOR Výčapy Opatovce. Z uvedených rozporov je zrejmé, že tak prvostupňový orgán, ako aj odvolací orgán nepostupovali riadne a dôsledne, keď sa uspokojili s dôkazmi bez akejkoľvek relevancie pre danú vec, pričom svoje závery a rozhodnutia nepodložili inými, právne relevantnými dôkazmi a zisteniami, ktoré by preukazovali splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 2 ods. 5 zákona o PÚ. Uvedené čestné prehlásenie, ako ani zápisnicu z členskej chôdze nebolo možné v konaniach akceptovať ako dôkaz o splnení danej zákonnej podmienky, pričom správne mal odvolací orgán vychádzať naďalej zo stavu, že prvostupňový orgán nepreveril dostatočným spôsobom splnenie jednej zo zákonných podmienok na povolenie pozemkových úprav. 23.2. V ďalšom bode žalobcovia namietali neadekvátnosť pozemkov určených na vyrovnanie, vytýkajúc pritom tú skutočnosť, že odvolací orgán sa nevysporiadal s námietkou žalobcov, keďže žalobcovia zásadne odmietli a odmietajú, že by predmetné pozemky určené na vyrovnania spĺňali atribúty zákona o PÚ, teda najmä, že by tieto pozemky mali rovnakú hodnotu ako pozemky dotknutých vlastníkov, ktoré sa zahrnuté do obvodu JPÚ. Už len jednoduchým porovnaním podľa dostupných katastrálnych údajov je zrejmé, že sa jedná o neadekvátnu náhradu za pozemky, ktoré by mali byť v rámci JPÚ dotknutým vlastníkom odňaté. Z údajov katastrálneho operátu vyplýva, že pozemky dotknuté JPÚ majú vyššiu hodnotu, než sú pozemky určené na vyrovnanie, keďže už len ich umiestnenie v zastavanom území obce určuje ich hodnotu v úplne inom meradle, než pozemky určené na vyrovnanie, ktoré sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce a sú jednoznačne určené druhovo len ako poľnohospodárska pôda, ktorej bonita je neporovnateľne nižšia, než pozemky dotknutých vlastníkov. Predmetné pozemky určené na vyrovnanie, resp. ich hodnota, ako aj hodnota dotknutých pozemkov musí byť určená znalcom (§ 8h ods. 5 zákona o PÚ), aby bolo možné jednoznačne potvrdiť, že pozemky určené na vyrovnanie majú rovnakú hodnotu než pozemky dotknuté pozemkovými úpravami. Uvedenú „ponuku“ náhradných pozemkov preto považovali a stále považujú žalobcovia za v rozpore so zákonom, dokonca nemorálnu, priečiacu sa akýmkoľvek dobrým mravom a ústavným právam oprávneného a dobromyseľného vlastníka, čo len potvrdzuje už skôr zmienené obavy žalobcov ako účastníkov konania o využití zákona zo strany PD Podhorany na uspokojenie si vlastných súkromných záujmov a rozhodne nie verejných záujmov. Odvolací orgán však uvedenú námietku nesprávne nevzal do úvahy v kontexte celého posudzovaného prípadu, čím len preukázal, že ako kompetentný orgán nehľadí na verejný záujem, a už vôbec nie aj na oprávnený a dôvodný záujem žalobcov ako dotknutých vlastníkov. 23.3. Žalobcovia taktiež vzniesli námietku nepreskúmania základných zákonných podmienok § 1 ods. 1 zákona o PÚ. Žalobcovia trvajú naďalej na tom, že akékoľvek rozhodnutie príslušného orgánu v otázke (ne)povolenia JPU musí byť v súlade so zákonom o PÚ, ale nielen v čisto formálnej rovine dodržania jednotlivých paragrafových znení upravujúcich postup orgánu, ale rozhodnutie musí bez akejkoľvek pochybnosti napĺňať a spĺňať základný zmysel a účel zákonnej úpravy pozemkových úprav, vyjadrený v citovanom ustanovení zákona o PÚ. Odvolací orgán, ako aj prvostupňový orgán však svojimi doterajšími rozhodnutiami tento zmysel a účel zákona podstatne a nesprávne zjednodušujú, dokonca popierajú a sú v s nimi v prísnom a zjavnom rozpore. Tak ako už žalobcovia opakovane v doterajších konaniach uvádzali, hlavnou povinnosťou príslušných úradov v rámci rozhodovania o povolení JPÚ je dôsledne preveriť, či žiadané pozemkové úpravy naplnia deklarovaný cieľ samotného zákona. V konečnom dôsledku je teda nevyhnutné, aby príslušný úrad dôkladne preskúmal a zistil bez akýchkoľvek pochybností nasledovné skutočnosti, bez zodpovedania ktorých nemôže zákonne vydať rozhodnutie o povolení JPÚ (a to ani v prípade týkajúcom sa hospodárskeho dvora): · k akej závažnej a podstatnej ujme dôjde na právach žiadateľa bez povolenia žiadaných pozemkových úprav?; · čo je skutočným dôvodom žiadosti o vykonanie pozemkových úprav?; · je vykonanie pozemkových úprav vo verejnom záujme?; · ako môže povolenie pozemkových úprav zasiahnuť do práv dotknutých vlastníkov, ktorí nesúhlasia s vykonaním pozemkových úprav?; · posúdiť existenciu efektívnejších a racionálnejších riešení bez zbytočného zaťažovania nielen štátneho aparátu, ale aj dotknutých vlastníkov! Z citovaného ustanovenia zákona o PÚ teda vyplýva, že základným zmyslom a cieľom zákonnej úpravy pozemkových úprav je RACIONÁLNE usporiadanie pozemkového vlastníctva a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho majetku s ním spojeného, ktoré má byť vykonávané zásadne VO VEREJNOM ZÁUJME v súlade o. i. S FUNKCIAMI POĽNOHOSPODÁRSKEJ KRAJINY A PREVÁDZKOVO EKONOMICKÝMI HĽADISKAMI MODERNÉHO POĽNOHOSPODÁRSTVA A LESNÉHO HOSPODÁRSTVA A PODPORY ROZVOJA VIDIEKA. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu (ako aj z ostatných rozhodnutí v danej veci) podľa názoru žalobcov jednoznačne vyplynulo, že odvolací orgán, ako aj prvostupňový orgán ignorujú tieto elementárne zákonné podmienky, na ktorých je celý zákon o PÚ postavený, keďže z daných rozhodnutí orgánov oboch stupňov nie je zrejmé: · v čom spočíva racionálnosť daných pozemkových úprav?; · čo je verejným záujmom v danej veci?; · v čom spočíva verejný záujem povoľovaných pozemkových úprav?; · ako je preukázaný súlad pozemkových úprav s funkciami poľnohospodárskej krajiny?; · ako je preukázaný súlad pozemkových úprav s prevádzkovo ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Z napadnutého rozhodnutia (ani z predchádzajúcich rozhodnutí) nie je možné za žiadnych okolností dospieť k odpovediam na tieto zásadné otázky, ktoré vyplývajú z úvodného ustanovenia samotného zákona o PÚ. Je zrejmé, že okresný úrad (či už v pozícii prvostupňového orgánu alebo odvolacieho orgánu) aplikuje v praxi veľmi zužujúci výklad zákona o PÚ, resp. celkom zjavne nesprávne právne posudzuje vec, nakoľko z doterajších rozhodnutí vyplýva, že absencia žalobcami uvádzaných a citovaných zákonných podmienok nie je pre tieto orgány absolútne žiadnou prekážkou na to, aby nezákonne povolil pozemkové úpravy. 23.4. V rámci námietky neexistencie účelnosti vykonania pozemkových úprav žalobcovia namietali absenciu preukázateľným a hodnoverným spôsobom vyriešenej a preverenej podmienky účelnosti navrhovanej pozemkovej úpravy. Mali za to, že z odôvodnenia žalovaného je zrejmé, že okresný úrad si vykladá účelnosť nedostatočným spôsobom bez toho, aby náležite a spravodlivo zvážil všetky podstatné skutočnosti (t. j. nielen tie, ktoré môžu svedčiť v prospech záujmov žiadateľa). Pokiaľ by okresný úrad (odvolací aj prvostupňový) postupoval korektne a odborne, musel by podmienku účelnosti skúmať spravodlivo a dôsledne v širších súvislostiach, ako je napr.: · existencia iných racionálnejších spôsobov vyriešenia požiadavky žiadateľa, · otázka hospodárnosti tohto konania, · nezaťažovanie štátnych úradov na riešenie súkromných (nie verejných) záujmov jednotlivcov. Rovnako mal okresný úrad skúmať podmienku účelnosti žiadaných pozemkových úprav aj v kontexte možnej potreby a naliehavosti usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov hospodárskeho dvora za účelom podpory rozvoja poľnohospodárskej činnosti žiadateľa PD Podhorany (navyše keď vlastnícke a užívacie pomery sú zjavne usporiadané!), na čo už žalobcovia poukazovali vo svojich odvolaniach. Z napadnutého rozhodnutia ani z celého doterajšieho konania nie je zrejmé, akým spôsobom preveroval okresný úrad tieto elementárne zákonné podmienky pre povolenie JPÚ. V skutočnosti v rámci areálu tzv. hospodárskeho dvora nie je zo strany žiadateľa vykonávaná žiadna živočíšna výroba (na čo žalobcovia opakovane upozorňovali), ktorá by bola očakávaná vzhľadom na charakter a druh stavieb na dotknutých pozemkoch (napr. matečník, teľatník, maštale a pod.), pričom v rámci celoslovenského trendu fungovania družstiev je živočíšna výroba vykonávaná v minimálnom, ak už aj nie v nulovom rozsahu. Rovnako počet zamestnancov deklarovaných v počte 5-9 (zdroj finstat), absolútne nenasvedčuje tomu, že by žiadateľ vykonával akúkoľvek poľnohospodársku činnosť. Z napadnutého rozhodnutia (ako aj z ostatných rozhodnutí v danej veci) je zjavné, že odvolací orgán ani prvostupňový orgán nepreverili skutočný podnikateľský zámer PD Podhorany, teda či skutočný zámer je v súlade s podporou verejného záujmu v kontexte podpory moderného poľnohospodárstva, podpory rozvoja vidieka atď. V danom prípade navyše nebol preukázaný ani dôvod na JPÚ v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. k) zákona o PÚ, t. j. potreba usporiadania vlastníckych a užívacích práv. Zo skutočného stavu veci vyplýva, že žiadateľ PD Podhorany nerušene dotknuté parcely ostatných výlučných vlastníkov užíva, má k nim prístup, pričom PD Podhorany nie je vlastníkom týchto pozemkov, a teda nemá žiaden zákonný nárok na predmetné susedné pozemky. Jednoduché konštatovanie odvolacieho orgánu o preukázaní účelnosti nariadenia JPU tým, že žiadateľ PD Podhorany bude mať po vykonaní JPU možnosť žiadať o finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, a že zabezpečí rozvoj zamestnanosti v danom regióne len dokazuje nedostatok a neexistenciu relevantných zákonných dôvodov na povolenie JPU. Podľa názoru žalobcov, žiadateľ PD Podhorany môže žiadať o finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ bez ohľadu na povolenie JPU, rovnako ako môže (pokiaľ naozaj vykonáva podnikateľskú činnosť) zvyšovať zamestnanosť v regióne aj bez JPU. Žalobcovia namietajú tieto závery odvolacieho orgánu a majú za to, že pokiaľ by už prípravné konanie (ako aj následne odvolacie konanie) bolo vykonané dôsledne, riadne a zákonne, zistilo by sa, že zákonné dôvody na povolenie JPÚ neexistujú. 23.5. V poslednej námietke žalobcovia uvádzali skutočné dôvody žiadateľa pozemkových úprav a tie vymedzili snahou o získanie vlastníckeho práva k dotknutým susedným pozemkom vo vlastníctve žalobcov, navyše vlastnícky usporiadaných, za podmienok zjavne pre tieto dotknuté osoby nevýhodných (čo potvrdzuje aj časť pôvodne napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu o pozemkoch určených na vyrovnania), t. j. jednoznačne snaha využiť zákonnú úpravu pozemkových úprav nie vo verejnom záujme, ale čisto vo vlastnom záujme. 24. Žalobcovia v žalobnom návrhu vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby správny súd po prejednaní tejto žaloby na nariadenom pojednávaní vydal podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), ako aj § 191 ods. 3 písm. a) SSP rozsudok, ktorým by zrušil rozhodnutie žalovaného číslo OU-NR-OOP6-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor číslo OU-NR- PLO-2019/005892-39 R-II zo dňa 28.08.2019 v celom rozsahu a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. IV. Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovaného 25. Správny súd uznesením č. k. 26S/5/2020-81 zo dňa 02.03.2020 vyzval žalovaného okrem iného na vyjadrenie sa k žalobe doručenej správnemu súdu dňa 05.02.2020 a na uvedenie rozhodujúcich skutočností na svoju obranu. 26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 03.04.2020, doručeným správnemu súdu dňa 03.04.2020. 27. K námietkam žalobcov, týkajúcich sa nepreukázania splnenia zákonnej podmienky podľa § 2 ods. 5 zákona o PÚ žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenie je jedným z dôkazov, ktoré pripúšťa správny poriadok v rámci správneho konania. V danom konaní správny orgán pri zisťovaní, či ide o stavby poľnohospodárskych podnikov pred 24.06.1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe, pripustil čestné vyhlásenie bývalých pracovníkov žiadateľa o jednoduché pozemkové úpravy, nakoľko čas výstavby hospodárskych budov sa nijakým spôsobom nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcov. Splnenie podmienky ust. § 2 ods. 5 zákona o PÚ bolo aj doplnené vykonaním tvaromiestnej ohliadky dňa 26.03.2019 za účasti pracovníka žiadateľa o JPÚ a starostky obce Podhorany, kde v zázname sa uvádza, že zúčastnené osoby okrem iného konštatujú, že stavby v hospodárskom dvore boli postavené ešte pred rokom 1989. O skutočnosti, že či ide o stavby postavené pred 24.06.1991 svedčí aj rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru - odboru výstavby č. 3761/81, ktoré si správny orgán zadovážil z odboru katastrálneho Okresného úradu Nitra na základe údajov z listu vlastníctva č. XXXX. Rovnako si správny orgán zadovážil z odboru katastrálneho Okresného úradu Nitra delimitačný protokol z delenia JRD ZOBOR Výčapy Opatovce zo dňa 26.11.1991, kde v dodatku zo dňa 08.10.1992 sa do majetku PD Podhorany dostali v zozname uvedené stavby. Uvedené doklady si z originálov overil správny orgán pre odvolacie konanie. Keďže vlastníctvo a účel daných stavieb je jednoznačný z listu vlastníctva č. XXXX prvostupňový správny orgán nemal pochybnosť nepripustiť čestné vyhlásenia bývalých pracovníkov žiadateľa. Čo sa týkalo žalobcami uvedenej skutočnosti, že PD Podhorany s dátumom vzniku 10.01.1991 nemohlo byť stavebníkom predmetných stavieb, žalovaný dodal, že v danom prípade je právne irelevantné zisťovanie, kto bol stavebníkom daných poľnohospodárskych stavieb, nakoľko takúto povinnosť zákon o PÚ správnemu orgánu neukladá skúmať. 28. V ďalšej časti žalovaný k námietkam žalobcov, týkajúcich sa neadekvátnosti pozemkov určených na vyrovnanie uviedol, že správny orgán začne práce na okrem iného aj ohodnotení pozemkov až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení pozemkových úprav (§ 9 ods. 1 zákona o PÚ). Podľa § 8h ods. 5 zákona o PÚ sa hodnota pozemkov určí znaleckým posudkom podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že hodnota všetkých pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav sa určí znaleckým posudkom t. j. ako pozemkov v hospodárskom dvore, tak aj pozemkov určených na vyrovnanie, čiže nebude sa hodnota zisťovať iba na základe druhu pozemku a jeho bonity ako uvádzajú žalobcovia. Sumárna výmera pozemkov určených na vyrovnanie je 76278m2 a výmera pozemkov žalobcov v hospodárskom dvore je 13331m2. Z uvedeného vyplýva, že výmera pozemkov určených na vyrovnanie je 5,7krát väčšia ako výmera pozemkov žalobcov. Okrem toho poukázal na § 8h ods. 7 zákona o PÚ, že ak vlastník pozemnej stavby, ktorá sa nachádza v obvode hospodárskeho dvora, vlastní v obvode projektu pozemkových úprav pozemky, má prednostný nárok na umiestnenie nových pozemkov pod touto pozemnou stavbou. Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že iba za súhlasu vlastníka pozemku v hospodárskom dvore môže byť jeho vlastníctvo presunuté do pozemkov určených na vyrovnanie o výmere, ktorá bude v rovnakej hodnote ako v hospodárskom dvore, inak bude iba vlastníctvo pozemkov v hospodárskom dvore preusporiadané tak, aby sa vlastníci navzájom neobmedzovali v nakladaní s nehnuteľnosťami. 29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k námietke označenej ako námietka nepreskúmania základných zákonných podmienok uviedol, že vo všetkých konaniach o pozemkových úpravách príde, ako aj v tomto prípade by prišlo, k naplneniu základného ust. zákona o PÚ - § 1 ods. 1 tým, že v hospodárskom dvore dôjde k racionálnemu usporiadaniu minimálne v tom, že vlastník budov bude vlastniť aj pozemok pod poľnohospodárskou stavbou a pozemky sa môžu preusporiadať tak, aby sa vlastníci pozemkov v rámci hospodárskeho dvora v nakladaní s pozemkami neobmedzovali. Zákon o PÚ umožňuje za súhlasu vlastníka pozemku v hospodárskom dvore, aby bolo jeho vlastníctvo presunuté do pozemkov určených na vyrovnanie vo výmere, ktorá bude v rovnakej hodnote ako v hospodárskom dvore. Z toho dôvodu sa v konaní určil aj obvod pozemkov určených na vyrovnanie v dostatočne veľkej výmere. Týmto je dodržaná aj podmienka vykonania pozemkových úprav vo verejnom záujme. K jednotlivým odsekom žalovaný ešte dodal, že čo sa týkalo ods. a) správne orgány konali pri povolení pozemkových úprav podľa ust. zákona o PÚ, všeobecne záväzných právnych predpisov a na základe žiadosti žiadateľa o vykonanie JPÚ z daného dôvodu. Žiadne voľné úvahy správnemu orgánu v danom konaní nie sú prípustné. K ods. b) uviedol, že správne orgány vo svojom konaní zisťovali náležitosti, ktoré vyžaduje v danom konaní zákon o PÚ na základe predloženej žiadosti PD Podhorany o vysporiadanie pozemkov pod stavbami v hospodárskom dvore. K ods. c) dodal, že pozemkové úpravy sú vždy vykonávané vo verejnom záujme, nakoľko sa pred povolením pozemkových úprav zisťuje prieskum záujmu o pozemkové úpravy a v rámci konania o pozemkových úpravách vlastníci získavajú benefity z nového preusporiadania pozemkov. Ods. d) samotné povolenie JPÚ nezasahuje žiadnym spôsobom do práv vlastníkov, ktorí nesúhlasili s vykonaním pozemkových úprav, nakoľko v prípravnom konaní išlo o zisťovanie splnenia náležitostí zákona o PÚ a vlastníci týmto rozhodnutím nie sú nijako obmedzovaní pri nakladaní s pozemkami v obvode JPÚ. Ods. e) správne orgány vo svojom konaní zisťovali náležitosti, ktoré vyžaduje v danom konaní zákon o PÚ na základe predloženej žiadosti PD Podhorany o vysporiadanie pozemkov pod stavbami v hospodárskom dvore, je na samotných účastníkoch konania či využijú iné spôsoby riešenia, ktoré im ponúkajú ustanovenia Občianskeho zákonníka. 30. Ďalej sa žalovaný v rámci tohto bodu vyjadrenia vyjadril aj k ďalším odsekom a to ods. 1), kde uviedol, že ako bolo vyššie uvedené racionálnosť daných pozemkových úprav spočíva minimálne v tom, že žiadateľ - vlastník budov PD Podhorany bude po ich vykonaní vlastniť aj pozemok pod poľnohospodárskou stavbou a pozemky vlastníkov sa v rámci hospodárskeho dvora preusporiadajú tak, aby sa vlastníci v nakladaní s pozemkami neobmedzovali. Ods. 2) a 3) odkázal na ods. c) vyššie a ods. 4) a 5) dodal, že v danom prípade je súlad PÚ s funkciami poľnohospodárskej krajiny, s prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami a podporou rozvoja vidieka preukázaný už samotným žiadateľom, ktorý podľa výpisu z obchodného registra vykonáva okrem iného aj poľnohospodársku výrobu. Usporiadaním vlastníctva pozemkov pod stavbami bude môcť požiadať o finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, ako aj zabezpečiť ďalší rozvoj zamestnanosti v danom regióne. 31. K výtke žalobcov, týkajúcej sa námietky neexistencie účelnosti vykonania pozemkových úprav žalovaný uviedol, že účelnosť pozemkových úprav bola preverená v rámci prípravného konania ako jedna z prvých podmienok. Po nariadení prípravného konania bolo zisťované, či žiadateľ je vlastníkom poľnohospodárskych stavieb, či tieto poľnohospodárske stavby boli postavené do 24.06.1991 a či pozemky pod týmito poľnohospodárskymi stavbami sú vo vlastníctve iných vlastníkov ako je žiadateľ - PD Podhorany. Hlavnými podkladmi v prípravnom konaní boli list vlastníctva č. XXXX, ktorým bolo overené vlastníctvo poľnohospodárskych stavieb žiadateľa, čestné prehlásenia a terénna ohliadka so zápisom, ktorými bol overený čas výstavby poľnohospodárskych stavieb, listy vlastníctva č. XXXX, č. XX a grafické údaje katastra nehnuteľností, predmetom ktorých bolo zistené, že poľnohospodárske stavby (alebo ich časti) vo vlastníctve žiadateľa sú postavené na pozemkoch iných vlastníkov ako je žiadateľ. Splnením týchto podmienok bola jednoznačne preukázaná účelnosť JPÚ. Následným vykonaním pozemkových úprav sa usporiadajú vlastnícke, ako aj užívacie pomery pozemkov pod poľnohospodárskymi stavbami v areáli hospodárskeho dvora. Zákon o PÚ neukladá skúmať správnemu orgánu, či vlastník poľnohospodárskych stavieb vykonáva živočíšnu výrobu vzhľadom na charakter a druh stavieb, ako aj zisťovanie počtu zamestnancov. O pozemkové úpravy z dôvodu § 2 ods. 2 písm. k) zákona o PÚ môže požiadať subjekt, ktorý podniká v akomkoľvek odbore podnikania a správny orgán JPÚ povolí, ak tento subjekt splní podmienky zákona o PÚ vzťahujúce sa k vyššie uvedenému dôvodu pozemkových úprav. Žiadne voľné úvahy správneho orgánu, čo uvádzajú žalobcovia, ako je skúmanie existencie iných spôsobov vyriešenia daného stavu, skúmanie hospodárnosti konania, skúmanie charakteru a druhu stavieb, skúmanie skutočného podnikateľského zámeru PD Podhorany atď. v danom konaní nie sú relevantné, ani prípustné. 32. V rámci bodu, týkajúceho sa skutočných dôvodov žiadateľa o pozemkové úpravy, žalovaný zastal ten postoj, že v danom konaní o pozemkových úpravách nie je možné, aby prišlo k inému spôsobu vyrovnania, ako je vyrovnanie v zákonne primeraných pomeroch, ktorých hodnota sa určí znaleckým posudkom. Opätovne zopakoval, že v rámci prípravného konania správne orgány pri žiadosti na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch neskúmajú, prečo žiadateľ nevyužil iné spôsoby vysporiadania pozemkov v hospodárskom dvore, ako sú kúpne alebo zámenné zmluvy a čo ho viedlo takéto zmluvy neuzatvoriť, nakoľko takéto skúmanie nemá oporu v zákone o PÚ. 33. Záverom žalovaný dal do pozornosti odôvodnenie svojho žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V. Ďalší priebeh správneho súdneho konania 34. Podaním, doručeným súdu 16.04.2020, podal vyjadrenie k žalobe aj ďalší účastník 1/ a to Poľnohospodárske družstvo Podhorany, v rámci ktorého vyjadril nesúhlas so žalobou v celom rozsahu. Podľa jeho názoru správny orgán, voči rozhodnutiu ktorému podaná správna žaloba smeruje, postupoval správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi a riadne svoje rozhodnutie, ako i postup, ktorý jeho prijatiu predchádzal, odôvodnil, či už po skutkovej stránke, kedy uviedol skutkové zistenia a zdôraznil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci, ako i príslušné právne normy, ktorými sa spravoval pri svojom postupe a rozhodovaní o veci, a detailne zodpovedal všetky námietky, ktoré žalobcovia v podstate iba opakujú v podanej žalobe. Vzhľadom k uvedenému bola preto najmä námietka nepreskúmateľnosti absolútne neopodstatnená. V tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť, že žalobcovia sa nestotožňujú s rozhodnutím správneho orgánu, ich subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo dokonca až arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. 35. Pokiaľ išlo o námietku k rozsahu skutkového stavu, v tejto súvislosti poukázal na účel správneho súdnictva, v zmysle ktorého nie je úlohou správneho súdu skúmať skutkový stav a nahrádzať tak činnosť správneho orgánu, keď základným cieľom, respektíve poslaním konania v správnom súdnictve podľa Správneho súdneho poriadku (v čase vydanie rozhodnutia podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku) je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý zásadne posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy (viď napríklad Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/3/2011 zo dňa 24.11.2011). V správnom súdnom konaní sa teda súd musí obmedziť iba na skúmanie faktu, či rozhodujúce správne orgány, voči rozhodnutiam ktorých smeruje žaloba, aplikovali na prejednávanú vec príslušné hmotnoprávne predpisy a zároveň, či ich postup je v súlade s príslušnými procesnými právnymi predpismi. Vzhľadom k uvedenému mal preto za to, že správny súd sa ani nemôže akoukoľvek „skutkovou“ námietkou žalobcov zaoberať. Bez ohľadu na uvedené zdôraznil, že skutkový stav bol správnymi orgánmi zistený úplne a presne, nepochybne v rozsahu dostačujúcom pre prijatie rozhodnutia vo veci. 36. V tejto súvislosti podotkol, že správna žaloba žalobcov smeruje proti Rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, pozemkový referát číslo OU-NR-OOP6-2019/048484 -003 zo dňa 12.12.2019, ktorému predchádzalo už skoršie rozhodnutie odboru opravných prostriedkov zo dňa 25.02.2019, ktorým odvolací orgán vytkol prvostupňovému správnemu orgánu nedostatky v predchádzajúcom konaní, pričom mu uložil vysporiadať sa s nimi v ďalšom konaní a následnom rozhodnutí, a to vrátane návrhov a pripomienok účastníkov konania. 37. Čo sa týkalo námietok žalobcov, odkázal na skoršie vyjadrenia k ich odvolaniam voči napadnutým rozhodnutiam Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru. Postup žalobcov považoval za zbytočnú obštrukciu a samoúčelné zneužívanie opravných prostriedkov, ktoré im právny poriadok Slovenskej republiky dáva k dispozícii, to všetko napokon v ich neprospech, keď si tým sami spôsobujú prieťahy v usporiadaní dotknutých pozemkov, na konci ktorého budú môcť voľne disponovať svojím majetkom, a teda ho aj speňažiť, a to nezávisle od akokoľvek potrebnej súčinnosti, alebo akejkoľvek participácie ďalšieho účastníka. 38. Ďalej mal za to, že či už prvostupňový správny orgán, po zrušení jeho prvotného rozhodnutia vo veci, kedy následne v konaní postupoval v zmysle povinností, ako ďalej postupovať a konať, ktoré mu uložil odvolací orgán, a napokon aj odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí zo dňa 12.12.2019, sa detailne vysporiadali s aktuálnymi, ako aj so skoršími a všetkými námietkami a odvolacími dôvodmi žalobcov. Odvolací správny orgán v svojom napadnutom rozhodnutí detailne reagoval na všetky (podstatné) skutočnosti uvádzané opakovane v odvolaní, na ktoré následne vo vyjadrení poukázal. Tiež zdôraznil, že žalobcovia sú aktuálne obmedzený v nakladaní s ich vlastníctvom do značnej miery, keďže sa pozemky nachádzajú v rámci oploteného hospodárskeho dvora žiadateľa, t. j. sú neprístupné a práve vykonanie pozemkových úprav povedie k tomu, že budú disponovať pozemkami, ktoré sú fakticky aj právne prístupné a v nakladaní s novými pozemkami nebudú akokoľvek obmedzované. 39. Okrem absencie skutočných, resp. relevantných dôvodov na súdne preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu považoval za potrebné z formálneho hľadiska podanej správnej žalobe vytknúť aj nedostatok absencie zrejmej, jednoznačnej a nezameniteľnej identifikácie ujmy na subjektívnych právach žalobcov, tzn. aké konkrétne práva žalobcov mali byť napadnutým rozhodnutím, resp. postupom, ktorý mu predchádzal porušené a akým spôsobom, resp. v takej intenzite, ktorá skutočne predstavuje podstatný, alebo zásadný zásah do ich subjektívnych práv, v čom mal taký podstatný zásah spočívať. Aj bez ohľadu na to, že v danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené neprichádza podľa názoru ďalšieho účastníka akýkoľvek taký konkrétny a svojou intenzitou alebo dôsledkami kvalifikovaný zásah, a teda tomu zodpovedajúca ujma žalobcov do úvahy, poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nemožno vyhovieť ani takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie by síce mohlo viesť k zisteniu formálneho rozporu činnosti orgánov verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa (viď Uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016). Nakoniec, účelom správneho súdnictva je poskytovanie účinnej ochrany subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná, skutočnosť ktorá je vyjadrená aj v ustanovení § 177 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého sa správnou žalobou môže domáhať žalobca ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Úlohou správnych súdov totiž nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Je zrejmé, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Zároveň vyjadril presvedčenie o tom, že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú podrobný popis skutkového stavu v predmetnej veci, sú v potrebnom rozsahu a dostatočne zdôvodnené, vychádzajú zo správnej aplikácie hmotnoprávneho i procesného predpisu, pričom žalovaný sa zákonným a relevantným spôsobom vysporiadal s námietkami vznesenými v žalobcami podanom odvolaní, s ktorými sa mal a musel zaoberať. Z tohto pohľadu nemožno napadnuté rozhodnutie žalovaného považovať za nepreskúmateľné. Naopak, z tejto perspektívy je ako nepreskúmateľnú vnímať skôr žalobu žalobcov, z ktorej nie je presne zrejmé, akému subjektívnemu právu sa má poskytnúť ochrana. 40. S poukazom na vyššie uvedené preto navrhol rozsudkom v celom rozsahu žalobu zamietnuť a žalobcov zaviazať k náhrade trov konania ďalšieho účastníka - Poľnohospodárskeho družstva Podhorany, v rozsahu 100 %. 41. Správny súd uznesením č. k. 26S/5/2020-118 zo dňa 30.04.2020 zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Dôvodil tým, že žalobcovia v prejednávanej veci nepreukázali naplnenie poslednej z troch podmienok, ktorá by musela byť naplnená na to, aby správny súd mohol správnej žalobe žalobcov priznať odkladný účinok, a to existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, či iného vážneho nenapraviteľného následku, ktorý by žalobcom hrozil v prípade okamžitého výkonu alebo inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2020. 42. Po právoplatnosti rozhodnutia o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd vyzval výzvou č. 26S/5/2020-134 zo dňa 11.06.2020 žalobcov konajúcich prostredníctvom svojho právneho zástupcu (uvedeného v záhlaví tohto rozsudku) na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného a tiež k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ k žalobe v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Zároveň dodal, že ďalší účastník 2/ sa k správnej žalobe nevyjadril. Uvedená výzva bola žalobcom (resp. ich právnemu zástupcovi) doručená dňa 28.06.2020. 42.1. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného, ako aj ďalšieho účastníka 1/ vyjadrili podaním zo dňa 17.07.2020, v rámci ktorého k otázke relevantnosti čestného vyhlásenia doplnili, že obrana žalovaného jednoznačne potvrdzuje neprípustnosť čestného vyhlásenia ako dôkazu. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že otázka času výstavby hospodárskych budov sa nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcov, bolo zrejmé, že žalovaný si naďalej zachováva značne formálny prístup v hodnotení dôkazov, ako aj v rámci výkladu zákona, čo je potrebné bez ďalšieho rázne odmietnuť. Z podstaty celého sporu podľa názoru žalobcov nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že otázka času výstavby predmetných budov je jednou z kľúčových, nakoľko odpoveď na túto otázku predstavuje zákonnú hranicu medzi povolením alebo nepovolením JPÚ. V konečnom dôsledku je naopak zrejmé, že vyriešenie tejto otázky sa nielen okrajovo, ale celkom priamo dotýka a má vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcov ako vlastníkov pozemkov, ktoré majú byť JPÚ dotknuté. 42.2. K otázke neadekvátnosti pozemkov určených na vyrovnanie žalobcovia zotrvali stále na názore, že žalovaný, resp. príslušný správny orgán mal už v tomto štádiu správneho konania zabezpečiť znalecký posudok na určenie hodnoty pozemkov určených na vyrovnanie, keďže mu to výslovne prikazuje zákon o PÚ v ustanovení § 8h ods. 5. Boli tiež toho názoru, že aj v tomto prípade sa jedná o podstatnú skutočnosť, či žalovaný (pozn. správneho súdu, žalovaný nie je žiadateľ) ako žiadateľ o JPÚ je schopný zabezpečiť pre žalobcov náhradu za pozemky v hodnote garantovanej zákonom. Uvedené zistenie je tak ďalším relevantným predpokladom k povoleniu JPÚ, bez naplnenia ktorého nie je možné JPÚ povoliť. Navyše z vyjadrení žalovaného považovali za zjavné, že žalovaný si je vedomý, že už pre účely povolenia JPÚ je potrebné mať preukázanú zákonnú podmienku rovnakej hodnoty pozemkov určených na výmenu s pozemkami, ktoré majú byť v rámci JPÚ usporiadané. 42.3. V ďalšej časti vyjadrenia žalobcovia doplnili svoju argumentáciu v otázke nepreskúmania základných zákonných podmienok a mali za to, že žiadateľ nie je žiadnym spôsobom obmedzovaný v nakladaní s pozemkami v hospodárskom dvore, teda k žiadnemu obmedzovaniu nedochádza. Rovnako tak namietali tvrdenia o získavaní benefitov a tiež odmietli argumentáciu žalovaného, že nie je možné a ani zákonné, aby súlad PÚ s funkciami poľnohospodárskej krajiny, s prevádzkovo - ekonomickými hľadiskami a podpory rozvoja vidieka bol daný statusom žiadateľa. 42.4. Nesúhlasili ani s vyjadrením žalovaného v otázke neexistencie účelnosti vykonania pozemkových úprav a opätovne poukázali na účel zákona o PÚ. Mali za to, že žalovaný absolútne neskúmal splnenie základných predpokladov pre povolenie PÚ tak ako mu to ukladá zákon. 42.5. Rovnako tak nesúhlasili s názorom žalovaného v otázke skutočných dôvodov žiadateľa o pozemkové úpravy a to konkrétne, že skúmanie dôvodov, prečo nedošlo k inému usporiadaniu vzájomných vzťahov vlastníkov v hospodárskom dvore nemá oporu v zákone o PÚ. 42.6. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ žalobcovia uviedli, že tento vo svojom vyjadrení neuvádzal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by preukazovali, že správna žaloba je nedôvodná. Následne doplnili úlohy súdu v správnom súdnictve a to o zvýraznenú citáciu, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a tiež poukazom na rozhodnutia ústavného súdu. Preto zastali názor, že práve postup žiadateľa vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcami je potrebné označiť ako zneužívanie zákonného inštitútu JPÚ na vlastné súkromné účely. 42.7. S poukazom na uvedené, ako ústavou zaručenú ochranu vlastníctva, zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. 43. Správny súd vyzval výzvou č. 26S/5/2020-147, č. 26S/5/2020-148 a č. 26S/5/2020-149 zo dňa 23.07.2020 žalovaného, ako aj ďalších účastníkov na vyjadrenie sa k replike žalobcov v lehote 20 dní od doručenia výzvy. Zároveň dodal, že na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať. 43.1. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, preto naďalej trvá na rozhodnutí a odôvodnení a navrhuje, aby správny súd rozsudkom zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 43.2. Ďalší účastník 1/ vo svojej duplike uviedol, že žalobcovia boli vo svojej replike v časti, týkajúcej sa jeho vyjadrenia veľmi strohí. Napriek tomu dodal, že so závermi žalobcov nemožno v žiadnom prípade súhlasiť a nie je výmyslom ďalšieho účastníka 1/, že žalobcovia v správnej žalobe musia konkrétnym spôsobom identifikovať svoje subjektívne právo, ochrany ktorého sa domáhajú, ako aj rozhodnutie alebo postup orgánu verejnej moci, ktorým bolo do tohto práva zasiahnuté, ale táto požiadavka pramení z rozhodovacej činnosti ústavného súdu SR. Zotrval na svojom návrhu, aby správny súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol. 43.3. Ďalší účastník 2/ sa na výzvu súd k replike žalobcov nevyjadril. 44. Správny súd s poukazom na skutočnosť, že žalobca v žalobe uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, nariadil vo veci pojednávanie na deň 08.10.2020. 44.1. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že sa pridržiavajú v celom rozsahu správnej žaloby zo dňa 05.02.2020, pričom touto žalobou sa domáhajú rozsudku, ktorým správny súd napadnuté rozhodnutie OÚ NR ako odvolacieho orgánu zruší v celom rozsahu a zároveň správny súd zruší v celom rozsahu aj rozhodnutie OÚ NR ako prvostupňového správneho orgánu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu odvolacieho správneho orgánu. Čo sa týkalo dôvodnosti, resp. dôvodov podanej správnej žaloby žalobcovia poukazujú na ihneď viaceré pochybenia správnych orgánov, ktoré sú pomerne detailne rozpísané, či už v správnej žalobe, ako aj vo vyjadrení žalobcov zo dňa 17.07.2020. Hlavným dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu je podľa názoru žalobcov tá skutočnosť, že tak správny orgán prvostupňový, ako aj odvolací správny orgán nesprávne právne posúdil vec a to najmä tým, že si nesprávne právne vykladá zákon o pozemkových úpravách a to najme aplikáciu základného ustanovenia tohto zákona t. j. § 1 ods. 1. Na doplnenie žalobných dôvodov žalobcovia zdôraznili v súvislosti s náhradnými pozemkami, ktoré boli zo strany žiadateľa ponúknuté, že ide o ornú pôdu, ktorá podľa ich názoru by mala byť prioritným záujmom samotného žiadateľa ako poľnohospodárskeho družstva, pokiaľ samotný žiadateľ má skutočný záujem vykonávať poľnohospodársku činnosť. Žiadateľom navrhovaným spôsobom však v skutočnosti dôjde k strate výmery ornej pôdy, ktorú by mohol žiadateľ obhospodarovať a na ktorú by rovnako mohol čerpať tvrdené dotácie z Európskych fondov. Preto si myslia, že aj táto skutočnosť nepriamo preukazuje neúčelnosť konania alebo podanej žiadosti zo strany poľnohospodárskeho družstva. Ohľadom náhradných pozemkov v súvislosti s právami žalobcov ako vlastníkov nehnuteľnosti poukázali na to, že navrhovaným spôsobom by došlo k rozšíreniu povinností na strane všetkých žalobcov ako vlastníkov ornej pôdy a to aj s odkazom na samotný územný plán obce Podhorany, ktorý bol schválený uznesením obce zo dňa 25.10.2019, v ktorom sú stanovené povinnosti užívateľa alebo vlastníka poľnohospodárskej pôdy v rámci katastrálneho územia. Čo sa týkalo ďalšej poznámky žalobcov poukázali na ďalšiu nezrovnalosť v obrane žalovaného a ďalšieho účastníka poľnohospodárskeho družstva v súvislosti s povinnosťou vypracovania znaleckého posudku na určenie hodnoty navrhovaných náhradných pozemkov. Samotný žalovaný tvrdí, že túto povinnosť v doterajšom štádiu správneho konania nemal, t. j. že nebolo potrebné vypracovať znalecký posudok, zatiaľ čo z vyjadrenia ďalšieho účastníka PD vyplýva, že samotné družstvo už má, resp. malo vypracovaný znalecký posudok, avšak tento posudok nebol predložený, či už samotným družstvom, resp. správnymi orgánmi samotným žalobcom ako účastníkom konania. Týmto chceli len podporiť právny názor žalobcov uvedený v správnej žalobe, že znalecký posudok mal byť vypracovaný ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, nakoľko v opačnom prípade dochádza ku konaniu v rozpore so zákonom. Doplňujúci bod v súvislosti s určením statusu poľnohospodárskej stavby v poľnohospodárskom dvore, v rámci ktorého žalovaný vo svojom vyjadrení odkazuje v zásade na list vlastníctva, na ktorom sú predmetné stavby evidované, pričom sa odkazuje na rozhodnutie výstavby z roku 1981, uviedli, že tento odkaz nie je dostačujúcim dôkazom potvrdzujúcim skutočnosť, že predmetné stavby boli postavené pred r. 1991 tak, ako určuje zákon o pozemkových úpravách. Žalobcovia zároveň namietali aj samotnú účelnosť povolených pozemkových úprav a to aj z dôvodu, že skutočný účel žiadateľa je iný než sa deklaruje v rozhodnutiach správnych orgánov, nakoľko podľa súčasného stavu navrhovaného aj evidovaného, zastaveného územia obce Podhorany sú ihneď na hranici hospodárskeho dvora susedné pozemky určené na bytovú zástavbu. 44.2. K veci samej sa na pojednávaní vyjadril aj žalobca v 2. rade, ktorý zdôraznil tú časť, že so žiadateľom jednal od roku 2015, kedy bolo navrhnuté odkúpenie pozemku. V priebehu rokov 2016 a 2017 telefonicky a aj e-mailami dotazovali, kedy príde k podpísaniu zmluvy o odkúpení. Argumenty boli tak, že prišlo k zmene majiteľov, štatutárov a hlavne nie sú finančné prostriedky, aby sa táto transakcia uskutočnila, podiel bol odkúpený. Následne, keď PD v roku 2017 vyzvalo, že by pristúpili k odkupu, žalobcovia nesúhlasili s navrhnutou cenou a splátkovými kalendármi. Najviac ich však prekvapilo to, že v roku 2018, konkrétne 28.05.2018, obdŕžali prípis od poľnohospodárskeho družstva v tom zmysle, že nesúhlasia s ich podmienkami, pričom už 03.05.2018 podali návrh na JPÚ, o čom žalobcovia nevedeli. 44.3. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na rozsiahlom odôvodnení rozhodnutia a dôvodoch tam uvedených. Čo sa týkalo vyjadrenia žalobcov ohľadne nedodržania ust. § 1 zákona o pozemkových úpravách tak uviedol, že § 1 dáva všeobecný rámec pozemkových úprav predovšetkým aplikovaný pri komplexných pozemkových úpravách, pričom v danom prípade sa jedná o jednoduché pozemkové úpravy so zjednodušenou projektovou dokumentáciou, konkrétne ust. § 8h. Napriek tomu v odôvodnení správny orgán sa zaoberal aj dôvodmi uvádzaným v žalobe, samozrejme aj v konaní. Čo sa týkalo vypracovania znaleckého posudku, ešte v rámci prípravného konania, dal do pozornosti ust. § 8h ods. 5, kde až v rámci konania sa ustanovuje znalec, po povolení pozemkových úprav, v samotnom konaní. Bolo by to aj nedôvodné aj z hľadiska toho, že ak bolo povolené toto konanie, správne orgány nemôžu vlastníkov bez ich súhlasu dať do náhradných pozemkov. Zotrval na dôvodoch a žiadal, aby súd podľa § 190 zamietol žalobu ako nedôvodnú. 44.4. Ďalší účastník 1/, prostredníctvom právneho zástupcu, na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších písomných podaní, naďalej považuje napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý prijatiu predchádzal, za zákonný a z tohto dôvodu považuje podanú žalobu za nedôvodnú a požiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol. 44.5. Okrem toho sa na pojednávaní vyjadril aj ďalší účastník 2/, ktorý vyjadril ľútosť, že žalobcovia sa nezúčastnili stretnutí v rámci prípravného konania, kde by im boli podrobne vysvetlené dôvody a postupy pri navrhovaní nových pozemkových úprav. Prioritne musia byť žalobcovia uspokojení v rámci úprav v hospodárskom dvore, kde im musí byť ponúknutý pozemok v rovnakej hodnote a výmere. 44.6. Keďže sa pojednávania nezúčastnil žalobca v 3. rade, ktorý žiadal o odročenie pojednávania, avšak uvedenej žiadosti súd nevyhovel, čo zdôvodnil v upovedomení č. k. 26S/5/202-197 zo dňa 07.10.2020, správny súd na pojednávaní dňa 08.10.2020 rozhodol aj tak, že podľa § 114 SSP bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu v 3. rade. VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty 45. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie - žalovaného číslo OU-NR-OOP6-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor číslo OU-NR- PLO-2019/005892-39 R-II zo dňa 28.08.2019, pričom dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je dôvodná, a preto rozhodnutie - žalovaného číslo OU-NR-OOP6-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor číslo OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II zo dňa 28.08.2019 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e), ods. 3 písm. a) SSP zrušil a vec mu podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutia boli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ako aj zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 46. Správny súd vec posudzoval podľa nasledovných ustanovení: Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“, resp. „zákon o PÚ“) obsahom pozemkových úprav 1) je racionálne priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území a ostatného nehnuteľného poľnohospodárskeho a lesného majetku s ním spojeného vykonávané vo verejnom záujme v súlade s požiadavkami a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability, funkciami poľnohospodárskej krajiny a prevádzkovo- ekonomickými hľadiskami moderného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a podpory rozvoja vidieka. Poznámka 1) odkazuje na § 19 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, v zmysle ktorého pozemkovými úpravami sú zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy a s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PÚ pozemkové úpravy zahŕňajú a) zistenie a nové usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov ako aj súvisiacich iných vecných práv 1aa) v obvode pozemkových úprav a nové rozdelenie pozemkov (scelenie, oddelenie alebo iné úpravy pozemkov), b) technické, biologické, ekologické, ekonomické a právne opatrenia súvisiace s novým usporiadaním právnych pomerov. Poznámka 1aa) odkazuje na § 151a až 151n a § 602 Občianskeho zákonníka. Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o PÚ, pozemkové úpravy sa vykonávajú najmä, ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch. Podľa § 2 ods. 2 zákona o PÚ, ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), c) až g) a i), nariaďuje ich príslušný okresný úrad. Podľa § 2 ods. 3 zákona o PÚ, ak sa pozemkové úpravy vykonávajú z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 2, povoľuje ich okresný úrad. Podľa § 2 ods. 5 zákona o PÚ, hospodárskym dvorom sa na účely tohto zákona rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe. Podľa § 7 ods. 1 zákona o PÚ, pozemkové úpravy možno začať na podnet okresného úradu z dôvodov uvedených v § 2 ods. 2 alebo na žiadosť účastníka z dôvodov uvedených v § 2 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu. 5c (Zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.) Pozemkové úpravy z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. j) možno začať len na žiadosť obce. Okresný úrad posudzuje podané požiadavky, a ak sú opodstatnené, začne konanie o pozemkových úpravách. Podľa § 7 ods. 2 zákona o PÚ, pred rozhodnutím o nariadení alebo povolení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav (ďalej len "prípravné konanie") na účel a) preverenia dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav, b) určenia hraníc obvodu pozemkových úprav, určenia pozemkov, ktoré sú vyňaté z pozemkových úprav, c) zistenia záujmu vlastníkov o pozemkové úpravy začaté z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b) a h); záujem je preukázaný, ak s pozemkovými úpravami súhlasia vlastníci najmenej polovičnej výmery pozemkov, ktoré tvoria obvod projektu pozemkových úprav, a o prejavenom záujme spíše okresný úrad zápisnicu, d) zistenia záujmu vlastníkov o pozemkové úpravy začaté z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. j) a k), pričom záujem vlastníkov sa zisťuje a vyhodnocuje len v samostatnom obvode pozemkov pod osídlením alebo v samostatnom obvode pozemkov v hospodárskom dvore; záujem vlastníkov sa preukazuje rovnako ako je uvedené v písmene c). Podľa § 7 ods. 3 zákona o PÚ, nariadenie prípravného konania zverejní okresný úrad v dotknutých obciach na verejne prístupnom mieste. Na nariadenie prípravného konania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Podľa § 7 ods. 4 zákona o PÚ, v prípravnom konaní okresný úrad najmä a) vykoná potrebné zisťovanie, b) prerokuje dôvody a predpoklady začatia pozemkových úprav s obcou, c) prerokuje s orgánom štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností potreby revízie údajov katastra nehnuteľností, d) v spolupráci s orgánmi územného plánovania určí záväznosť územnoplánovacích podkladov v obvode projektu pozemkových úprav a možnosti ich využitia, e) zabezpečí, aby pred rozhodnutím o návrhu na vykonanie pozemkových úprav boli účastníci konania vhodnou formou a v mieste konania zvyčajným spôsobom informovaní o plánovanom konaní, f) v spolupráci s obcou zriadi na účely prípravného konania prípravný výbor; prípravný výbor sa nezriaďuje, ak nevzniká združenie účastníkov pozemkových úprav podľa § 23 ods. 4, g) obstará odborné posudky a vyjadrenia potrebné na konanie o pozemkových úpravách, h) vyzve Slovenský pozemkový fond alebo správcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhol pozemky na účely vyrovnania vo vlastníctve štátu, ktoré sú umiestnené v tom istom okrese, v ktorom mal vlastník pôvodné pozemky pred zmenou štátnej hranice, ak ide o pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. i), i) vyzve obec, na ktorej území sa nachádza osídlenie alebo jeho časť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhla pozemky na účely vyrovnania, ktoré obec vlastní, ak ide o pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. j), a zároveň vyzve Slovenský pozemkový fond, aby v tej istej lehote navrhol pozemky na účely vyrovnania vo vlastníctve štátu, ktoré sú umiestnené v tom istom okrese, v ktorom sa nachádza prevažná časť osídlenia, j) vyzve žiadateľa, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhol pozemky na účely vyrovnania, ktoré má vo svojom výlučnom vlastníctve a ktoré sú umiestnené v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádza hospodársky dvor, ak ide o pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. k), k) zisťuje vhodnosť navrhnutých pozemkov na účely vyrovnania pre vykonanie pozemkových úprav. Podľa § 7 ods. 7 zákona o PÚ, ak sú pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. h), j) a k), okresný úrad prerokuje ich vykonanie okrem subjektov podľa odseku 6 aj s obcou a orgánom štátnej správy na úseku územného plánovania. Podľa § 8 ods. 1 zákona o PÚ, okresný úrad po zhodnotení výsledkov prípravného konania, ak sa preukážu dôvody podľa § 2 ods. 1, rozhodne o nariadení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 2 alebo rozhodne o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 3. Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje a) určenie obvodu pozemkových úprav, b) určenie pozemkov, ktoré sú vyňaté z obvodu pozemkových úprav, c) lehotu na uskutočnenie prvého zhromaždenia účastníkov pozemkových úprav, d) obmedzenie účastníkov, ak bolo nariadené podľa § 26, e) zoznam pozemkov zahrnutých do obvodu projektu pozemkových úprav podľa § 4 ods. 4, f) pri jednoduchých pozemkových úpravách aj rozsah a skladbu projektovej dokumentácie na vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav s odôvodnením. Podľa § 8 ods. 2 zákona o PÚ, prílohou rozhodnutia je mapový podklad, ktorý určí okresný úrad. Podľa § 8b ods. 1 zákona o PÚ, okresný úrad môže povoliť alebo nariadiť vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou, ak sa rieši len časť katastrálneho územia alebo hospodárskeho obvodu. Jednoduché pozemkové úpravy sa môžu vykonávať pre všetky dôvody pozemkových úprav uvedené v § 2 ods. 1. Osobitosti konania z dôvodov podľa § 2 ods. 1 písm. b), c), h) až k) upravujú ustanovenia § 8c až 8h. Okresný úrad v rozhodnutí podľa § 8 môže upraviť rozsah vyhotovených častí s ich odôvodnením. Podľa § 8b ods. 4 zákona o PÚ, prípravné konanie pri jednoduchých pozemkových úpravách sa vykoná podľa § 7. Podľa § 8b ods. 5 zákona o PÚ, na rozhodnutie o povolení alebo nariadení jednoduchých pozemkových úprav sa vzťahuje § 8 a na zastavenie konania o jednoduchých pozemkových úpravách sa primerane vzťahuje § 8a. Podľa § 8h ods. 1 zákona o PÚ, žiadosť o jednoduché pozemkové úpravy vykonávané z dôvodu podľa § 2 ods. 1 písm. k) podáva vlastník pozemnej stavby6aj) (§ 43a ods. 2 zákona č. 50/1967 Zb. v znení neskorších predpisov) v hospodárskom dvore. Podľa § 8h ods. 2 zákona o PÚ, žiadateľ podľa odseku 1 musí preukázať zabezpečenie financovania nákladov spojených s jednoduchými pozemkovými úpravami predložením zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 25 ods. 1. Podľa § 8h ods. 3 zákona o PÚ, pri nepreukázaní účelnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a), nepreukázaní záujmu podľa § 7 ods. 2 písm. d) alebo nepreukázaní zabezpečenia financovania nákladov podľa odseku 2 okresný úrad pozemkové úpravy nepovolí. Podľa § 8h ods. 4 zákona o PÚ, obvod projektu pozemkových úprav tvorí samostatný obvod pozemkov v hospodárskom dvore alebo časti hospodárskeho dvora a samostatný obvod pozemkov na účely vyrovnania. Podľa § 8h ods. 5 zákona o PÚ, hodnota pozemkov sa určí znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu.6ae) (vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov). Znalca ustanoví okresný úrad. Náklady na znalecký posudok uhrádza žiadateľ podľa odseku 1. Podľa § 8h ods. 6 zákona o PÚ, vlastníkom pozemkov v hospodárskych dvoroch sa vyrovnanie poskytuje v pozemkoch. Nové pozemky sa vlastníkom poskytnú v rovnakej hodnote, akú majú pôvodné pozemky; ustanovenia § 11 ods. 1 až 6 sa nepoužijú. Podľa § 8h ods. 7 zákona o PÚ, ak vlastník pozemnej stavby, ktorá sa nachádza v obvode hospodárskeho dvora, vlastní v obvode projektu pozemkových úprav pozemky, má prednostný nárok na umiestnenie nových pozemkov pod touto pozemnou stavbou. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 39 ods. 1 správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 39 ods. 2 správneho poriadku čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. Podľa § 39 ods. 3 správneho poriadku v čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný právny predpis. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 písm. a/, ods. 4, ods. 6 veta prvá SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 47. V preskúmavanej veci správny súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 134 ods. 1, 2 SSP, teda konkrétne tvrdenie žalobcov (osobitná náležitosť žaloby), že boli ukrátení na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu a žalobcovia musia aj poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzujú porušenie práva. Zároveň sa v správnom súdnom konaní aplikuje koncentračná zásada, ktorá stanovuje, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Na iné dôvody žaloby správny súd už nemôže prihliadať. 48. V danom prípade žalobcovia namietali nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pričom zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V rámci žalobných bodov namietali 1. nepreukázanie splnenia zákonnej podmienky podľa § 2 ods. 5 zákona o PÚ, 2. neadekvátnosť pozemkov určených na vyrovnanie, 3. nepreskúmanie základných zákonných podmienok podľa § 1 ods. 1 zákona o PÚ, 4. neexistenciu účelnosti vykonania pozemkových úprav podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o PÚ a v poslednom 5. bode poukázali na skutočné dôvody žiadateľa o pozemkové úpravy. 49. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že konanie o pozemkových úpravách je špecifickým administratívne právnym procesom, ktorý má dopad aj na súkromnoprávne vzťahy. Podstatou pozemkových úprav je usporiadanie vlastníctva (scelenie, komasácia), najmä pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu v extravilánoch obci. V dôsledku pozemkových úprav získa vlastník namiesto svojich pôvodných, často mnohých drobných spoluvlastníckych podielov k pozemkom v danom území nový pozemok, pokiaľ možno vo výlučnom vlastníctve, prípadne s čo najnižším počtom spoluvlastníkov. Pozemková úprava je definovaná v § 19 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ktorý ju definuje ako zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb vlastníkov a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny, životného prostredia a na investičnú výstavbu. Zhrnúc, možno uviesť, že pozemkové úpravy predstavujú rekonštrukciu pozemkového vlastníctva a sú nástrojom, ako prispieť k ochrane poľnohospodárskej, ale aj lesnej pôdy, prípadne ako usporiadať vlastnícke a užívacie vzťahy v špecifických prípadoch, pričom jedným z nich je aj usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch. Veľmi všeobecne možno povedať, že pri pozemkových úpravách ide o osobitný spôsob realizácie zámen pozemkov, prípadne osobitný spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 3. apríla 1996 sp. zn. PL ÚS 36/95, početná rozdrobenosť pozemkového vlastníctva často dosahujúca extrémne zlomkové vyjadrenia vyvoláva stav, keď predmet vlastníctva - pozemok sa dá len ťažko alebo sa nedá vôbec technicky evidovať (čo je základná podmienka pre právne nakladanie s pozemkom) a stáva sa v jednotlivých prípadoch nepatrnou hospodárskou hodnotou bez reálneho motivačného pôsobenia alebo znemožňujúcou prijatie potrebného rozhodnutia spoluvlastníkov, čo vo svojom súhrne oslabuje právne záruky vlastníctva a možnosť výkonu vlastníckych opatrení. Okrem toho stavia vlastníkov poľnohospodárskych a lesných pozemkov do nerovnoprávneho postavenia v porovnaní s vlastníkmi iných vecí, znevýhodňuje podnikanie v poľnohospodárstve a lesníctve oproti iným odvetviam podnikania. Cieľom pozemkových úprav je teda zreálniť (zefektívniť) výkon základného práva vlastniť majetok a nie toto základné právo porušovať. Pozemkové úpravy majú byť na prospech vlastníkov, pokiaľ možno v čo najväčšom rozsahu tým, že sa vytvoria nové scelené pozemky s čo najmenším počtom spoluvlastníkov, zabezpečí sa prístup na tieto pozemky, a tak sa vytvoria predpoklady pre efektívny a reálny výkon vlastníckeho práva vrátane možnosti užívať pozemky samostatnými vlastníkmi. V § 1 zákona o pozemkových úpravách je tiež explicitne uvedené, že na vykonaní pozemkových úprav má byť aj verejný záujem. 50. Obdobný záver vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o pozemkových úpravách, kde je uvedené, že základným cieľom novej zákonnej úpravy bude funkčné účelné usporiadanie vlastníctva pozemkov a ostatného nehnuteľného poľného majetku v území, ktorého organizácia bude daná agroekologickým potenciálom krajiny - požiadavkami ochrany a tvorby životného prostredia, efektívneho využívania pôdneho fondu a rozvíjania jeho krajinotvorných a iných nevýrobných funkcií. Príprava a vykonanie pozemkových úprav prebieha podľa všeobecnej úpravy správneho konania, špecifická problematika pozemkového vlastníctva vyžaduje rozsiahlu odchylnú úpravu, ktorá je obsiahnutá v predmetnom zákone a vychádza z reálnej situácie v pozemkovom vlastníctve na Slovensku i zo skúseností moderných krajín. Vychádzajúc z § 2 zákona o pozemkových úpravách konanie o pozemkových úpravách bude mať rozdielny priebeh a obsah podľa dôvodov, ktoré ich vyvolávajú. Preukázaniu týchto dôvodov a vymedzeniu zamerania prác na projekte pozemkových úprav treba venovať náležitú pozornosť a i právne ju zabezpečiť, čo je vymedzené v § 7 zákona o pozemkových úpravách. 51. Pozemkové úpravy vymedzené v § 2 ods. 1 písm. k) zákona o pozemkových úpravách boli pritom začlenené do tohto zákona až zákonom č. 153/2017, s účinnosťou od 01.09.2017, ktorá novela zákona rieši okrem iného aj rokmi citlivú problematiku v súvislosti s potrebou usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom v hospodárskych dvoroch, čo sa prejavilo v rozšírení dôvodov vykonávania pozemkových úprav v § 2 ods. 1. S potrebou aplikačnej praxe sa v ustanovení § 2 v odsekoch 2 a 3 vymedzilo, z akých dôvodov dochádza k nariadeniu alebo povoleniu pozemkových úprav. Oproti doterajšej právnej úprave novela jednoznačne upravila procesné ustanovenia jednoduchých pozemkových úprav. V prípade hospodárskych dvorov novela zákona prináša možnosť usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991 v hospodárskych dvoroch, a to v záujme rozvoja vidieka, ako aj z hľadiska prevádzkovo-ekonomickej podpory. Z osobitnej časti vyplýva, že touto novelou došlo k rozšíreniu dôvodov, pre ktoré môže dôjsť k vykonávaniu pozemkových úprav (§ 2 ods. 1). V § 2 sa v súvislosti s rozšírením dôvodov pozemkových úprav dopĺňajú nové odseky 3 až 5. Odsek 3 špecifikuje, v ktorých prípadoch okresný úrad povoľuje pozemkové úpravy. Odseky 4 a 5 definujú na účely tohto zákona pojmy osídlenie marginalizovaných skupín obyvateľstva a hospodársky dvor. V § 8h podrobnejšie upravuje procesné postupy v prípadoch jednoduchých pozemkových úprav vykonávaných z dôvodov usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch, čím by malo dôjsť najmä k zosúladeniu vzťahov k stavbám a pozemkom v hospodárskych dvoroch. S poukazom na uvedené správny súd ustálil, že rozhodnutie správneho orgánu zasiahlo do subjektívnych práv žalobcov, teda v tomto ohľade námietka žalovaného, ako aj účastníka 1/, bola irelevantná. 52. Následne z administratívneho spisu, opísaného v čl. I predmetného rozhodnutia, mal pritom správny súd za preukázané, že žalovaný v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolania O.. C. T., B. Z. a J. Y. všetky v zast. Advokátskou kanceláriou Matejov & Matejovová zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru č. OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II. zo dňa 28.08.2019 potvrdil. Potvrdeným rozhodnutím pritom prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol tak, že povolil pozemkové úpravy formou jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou v katastrálnom území M. lokalita PD Podhorany z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. k) zákona: je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch. Následne Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor v bode I. určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 zákona obvod JPÚ, ktorý je zobrazený v grafickej prílohe tohto rozhodnutia. V bode II. rozhodol, že nevyníma z obvodu pozemkových úprav žiadne pozemky v zmysle § 8 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 2 zákona. V bode III. určil obmedzenie činností v zmysle § 8 ods. 1 písm. d) a § 26 zákona. V bode IV. určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. f) zákona rozsah a skladbu projektovej dokumentácie na vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav. V zmysle § 8 ods. 7 zákona v bode V. oznámil z dôvodu informovania nájomcov o termíne zániku nájomných vzťahov k pôvodným pozemkov, že 31.10.2020 je predpokladaný termín schválenia projektu pozemkových úprav. Zároveň v bode VI. uskutočnil výzvu v zmysle § 5 ods. 5 zákona a v bode VII. uskutočnil oznámenie v zmysle § 23 ods. 4 zákona. V poslednom bode, číslo VIII. určil pozemky na vyrovnanie. V závere výroku rozhodnutia prvostupňový správny orgán poučil, že v zmysle § 6 ods. 6 zákona, ak je účastník zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa na plnomocenstve musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov. V odôvodnení poukázal pritom na priebeh konania a tiež uviedol, že v prípravnom konaní OÚ-PLO-NR vykonával potrebné zisťovania. Na základe predloženej žiadosti a priložených dokladov, zabezpečil a preskúmal údaje katastra nehnuteľností a mapové podklady, zostavil zoznam vlastníkov s výmerami pripadajúcimi na ich spoluvlastnícke podiely a vykonal obhliadku v teréne. Správny orgán v prípravnom konaní obstaral vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií k možnostiam rozvoja v obvode projektu JPÚ. Následne mal za to, že účelnosť konania pozemkových úprav je preukázaná tým, že žiadateľ je podľa LV č. XXXX vlastníkom budov v areály HD, ale nie je vlastníkom všetkých pozemkov, na ktorých sú stavby postavené. S vykonaním pozemkových úprav súhlasia vlastníci, ktorí vlastnia 34.283m2 výmery areálu PD Podhorany a zabezpečenie financovania nákladov je preukázané zmluvou o dielo zo dňa 20.08.2019 uzatvorenej medzi žiadateľom a spracovateľom projektu JPÚ. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti následne poukázal na svoje rozhodnutie vo výrokovej časti. 53. Vychádzajúc z vyššie citovaných právnych predpisov, najmä všeobecného ustanovenia § 1 zákona o PÚ, ktoré vymedzuje obsah pozemkových úprav, ako aj § 2 ods. 1 a 5 zákona o PÚ, v rámci ktorého sú vymedzené dôvody pozemkových úprav a legálna definícia hospodárskeho dvora, ako aj na ne nadväzujúce ustanovenia § 8b a § 8h, upravujúce jednak jednoduché pozemkové úpravy, ako aj jednoduché pozemkové úpravy vykonávané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov v hospodárskych dvoroch, správny súd mal za to, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ako ani napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa atribúty zákonnosti rozhodnutia. V tomto ohľade správny súd v prvom rade poukazuje na to, že v zmysle § 8b ods. 5 zákona o PÚ sa na rozhodnutie o povolení alebo nariadení jednoduchých pozemkových úprav vzťahuje § 8 zákona o PÚ, ktorý určuje obsahové náležitosti rozhodnutia. V danom prípade v prvom stupni bolo vydané rozhodnutie o povolení pozemkových úprav podľa § 2 ods. 3 zákona o PÚ, v rámci ktorého prvostupňový správny orgán určil obvod pozemkových úprav v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o PÚ, určil pozemky, ktoré sú vyňaté z obvodu pozemkových úprav podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o PÚ, určil obmedzenie účastníkov podľa § 8 ods. 1 písm. d) a tiež určil v zmysle § 8 ods. 1 písm. f) zákona o PÚ rozsah a skladbu projektovej dokumentácie na vypracovanie a vykonanie projektu pozemkových úprav. Ostatné náležitosti uvedené v § 8 ods. 1 písm. c) a e) zákona o PÚ neuviedol, ako ani nezdôvodnil ich neuvedenie. Naviac, realizoval oznámenie v zmysle § 8 ods. 7 a tiež § 23 ods. 4 zákona o PÚ, ako aj výzvu podľa § 5 ods. 5 zákona o PÚ. V poslednom bode bez akéhokoľvek zdôvodnenia a tiež uvedenia ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo (§ 47 ods. 2 správneho poriadku) uviedol pozemky určené na vyrovnanie, s čím sa nestotožnili žalobcovia, namietajúc ich hodnotu a to s poukazom na § 8h ods. 5 zákona o PÚ. Uvedené nezrovnalosti v tomto rozsahu sa pokúsil odstrániť žalovaný v napadnutom rozhodnutí a to tak, že poukázal na to, že hodnota pozemkov určených na vyrovnanie sa bude určovať až následne a to v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) zákona o PÚ. Rovnako tak sa odvolací správny orgán v napadnutom rozhodnutí snažil vyargumentovať odvolacie námietky žalobcov, uvedené v odvolaní, týkajúce sa najmä nepreukázania splnenia požiadavky v zmysle § 2 ods. 5 zákona o PÚ, ako aj už spomínanej hodnoty pozemkov určených na vyrovnanie a tiež nepreukázanie splnenia podmienok vymedzených v § 1 ods. 1 zákona o PÚ a tiež v § 8h ods. 3 zákona o PÚ, nakoľko prvostupňové správne rozhodnutie na zdôvodnenie týchto skutočností rezignovalo. V odôvodnení okrem opisu skutkového stavu uviedlo len toľko, že účelnosť konania pozemkových úprav je preukázaná tým, že žiadateľ je podľa LV č. XXXX vlastníkom budov v areály HD, ale nie je vlastníkom všetkých pozemkov, na ktorých sú stavby postavené. S vykonaním pozemkových úprav súhlasia vlastníci, ktorí vlastnia 34.283m2 výmery areálu PD Podhorany a zabezpečenie financovania nákladov je preukázané zmluvou o dielo zo dňa 20.08.2018 uzatvorenej medzi žiadateľom a spracovateľom projektu JPÚ. Uvedené zdôvodnenie, a k nemu aj súvisiace skutkové zistenia, však podľa názoru správneho súdu v žiadnom prípade neobstoja tak, aby bola preukázaná zákonná podmienka povolenia jednoduchých pozemkových úprav vymedzená v § 8h ods. 3 zákona o PÚ, týkajúca sa preukázania účelnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o PÚ, ktorý stanovuje, že pred rozhodnutím o povolení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konanie o začatí pozemkových úprav na účel preverenia dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav. V tomto ohľade sa preto nemožno stotožniť s odôvodnením žalovaného, v rámci ktorého uviedol „žiadne voľné úvahy - skúmanie existencie iných spôsobov vyriešenia daného stavu, skúmanie hospodárnosti konania, skúmanie charakteru a druhu stavieb, skúmanie skutočného podnikateľského zámeru PD Podhorany atď. v danom konaní nie sú relevantné, ani prípustné.“ Následne dodal, že „účelnosť v intenciách zákona o PÚ bola v danom prípade jasne preukázaná tým, že vlastník poľnohospodárskych stavieb postavených do 24. júna 1991 požiadal o povolenie pozemkových úprav v hospodárskom dvore, aby boli jeho pozemky prednostne umiestnené pod stavby v jeho vlastníctve“. Uvedené však podľa správneho súdu je splnenie podmienok, za ktorých je možné podať žiadosť zo strany žiadateľa, avšak v žiadnom prípade takéto zistenia samé o sebe nie je možné subsumovať aj pod preukázanie účelnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o PÚ. Okrem toho je potrebné vytknúť odvolaciemu správnemu orgánu aj zmätočnosť v odôvodnení, v rámci ktorého v jednej rovine poukazuje na to, že účelnosť pozemkových úprav je potrebné vidieť aj v tom, že žalobcovia sú v nakladaní so svojím vlastníctvom obmedzení do značnej miery tým, že pozemky sa nachádzajú v rámci oploteného hospodárskeho dvora, t. j. sú neprípustné a následne uvádza, že bez súhlasu žalobcov nie je možné, aby prišlo k inému spôsobu vyrovnania, ako len preusporiadanie hospodárskeho dvora, t. j. žalobcovia stále zostanú vlastníkmi pozemkov v hospodárskom dvore, teda naďalej budú obmedzení v nakladaní. Následne potom žalovaný v odôvodnení navádza na usporiadanie tak, aby žalobcovia súhlasili s náhradnými pozemkami, ktoré aj vo výroku bez akéhokoľvek zdôvodnenia prvostupňový správny orgán uviedol. Pritom z výroku, ako ani z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu žiadna iná možnosť ako uspokojenie žalobcov z náhradných pozemkov nevyplýva. Rovnako tak v týchto intenciách vyznieva aj odôvodnenie odvolacieho správneho orgánu, ktorý tieto skutočnosti zmätočne uvádza a to podľa jednotlivých bodov zdôvodnenia argumentácie žalobcov. Naviac, pozornosti správneho súdu neušlo ani to, že napriek tomu, že žalovaný poprel v rámci konania akékoľvek voľné úvahy, sám v rámci zdôvodnenia preukázania splnenia podmienok podľa § 1 ods. 1 zákona o PÚ dotváral svojimi úvahami preukázanie splnenia týchto podmienok a to tým, že uviedol, že usporiadaním vlastníctva pozemkov pod stavbami bude môcť žiadateľ požiadať o finančné prostriedky zo štrukturalizovaných fondov EU, ako aj zabezpečiť ďalší rozvoj zamestnanosti v danom regióne, čo však zo zisteného skutkového stavu vôbec nevyplývalo. Práve naopak išlo o voľné úvahy správneho orgánu, týkajúce sa podnikateľského zámeru PD Podhorany a tiež možného dopadu na región, avšak žiadne zvyšovanie zamestnanosti zo strany žiadateľa uvedené nebolo, ako ani jeho podnikateľský zámer prezentovaný nebol. Rovnako tak zmätočne pôsobí aj záver, odôvodňujúci verejný záujem, ktorý podľa žalovaného je prezentovaný prieskumom záujmu o pozemkové úpravy a získavaním benefitov, spojených s preusporiadaním pozemkov, avšak opätovne žiadne benefity z vykonaného dokazovania správny súd nezistil a prieskum predstavuje ďalšiu zo zákonných podmienok, vymedzených v § 8h ods. 3 zákona o pozemkových úpravách, teda pod túto podmienku nemožno subsumovať aj zdôvodnenie verejného záujmu. 54. S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný sa náležite nevysporiadali s námietkami žalobcov uvádzanými počas celého administratívneho konania, a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnili, ako ani do výroku VIII. prvostupňového rozhodnutia neuviedli ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo v zmysle § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Správny súd preto dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, čo predstavovalo naplnenie dôvodu na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, t. j. pre jeho nepreskúmateľnosť, a to i pre nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov. 55. Naviac správny súd zistil, že pochybenie správnych orgánov spočívalo aj v nedostatočne zistenom skutkovom stave orgánom verejnej správy, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Preto správny súd ako dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia uviedol aj dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 56. Čo sa týkalo žalobcami vymedzeného dôvodu žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci, v tomto štádiu konania a to najmä s poukazom na vyššie opísané vady administratívneho konania, správny súd sa s týmto dôvodom nestotožnil. Uvedené sa týkalo najmä toho, či je potrebné aplikovať § 8h ods. 5 zákona o PÚ už v preskúmavanom štádiu konania. Vychádzajúc z toho, že žalobcovia nemusia byť uspokojený z náhradných pozemkov, ale majú možnosť za preukázania § 8h ods. 3 zákona o PÚ zotrvať v hospodárskom dvore, kde sa neurčuje hodnota pozemkov, ale výmera, by bol výklad ustanovenia § 8h ods. 5 zákona o PÚ príliš formalistický a nehospodárny, ak by stanovoval správnemu orgánu už v tomto štádiu konania povinnosť určiť znaleckým posudkom hodnotu náhradných pozemkov a to za predpokladu, že k takémuto vyrovnaniu by ani nedošlo. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti posúdiť vhodnosť náhradných pozemkov, čo v danom prípade bolo nedostatočne vymedzené, avšak tento nedostatok je potrebné subsumovať pod vyššie uvedené dôvody a nie dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Rovnako tak nemožno dospieť k záveru, že nesprávne aplikovanie § 1 ods. 1 zákona o PÚ smerovalo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože správne orgány predmetné ustanovenie na daný skutkový stav aplikovali, avšak nemajúc dostatočne zistený skutkový stav, bola aplikácia predmetného ustanovenia len v hypotetickej rovine, založenej na dohadoch a úvahách správneho orgánu. 57. Správny súd v danej veci po preskúmavaní rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu postupom uvedeným vyššie dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili dostatok skutočností relevantných pre vydanie rozhodnutia, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, vo veci nezistili náležite skutočný stav, ktorý následne aj nedostatočne zdôvodnili. Ako už správny súd uviedol, je nepochybné, že jednoduché pozemkové úpravy je možné vykonať za zákonom stanovených podmienok, avšak tieto podmienky musí mať správny orgán riadne preukázané a nemôžu byť založené na úvahe správneho orgánu, tak ako to správny orgán sám správne vymedzil, avšak nedostatočne aplikoval na daný skutkový stav. Pokiaľ jednou z rozhodných skutočností je zistenie, že hospodárskym dvorom sa rozumie obvod združených pozemkov, na ktorom boli zriadené stavby poľnohospodárskych podnikov do 24. júna 1991, ktoré slúžili poľnohospodárskej výrobe a tiež preukázanie účelnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona o PÚ, t. j. preverenie dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav, potom takéto skutočnosti mali vyplývať z vykonaného dokazovania spôsobom nevzbudzujúcim akékoľvek pochybnosti. Žalobcovia už v odvolaní namietali neexistenciu podmienok na vykonanie jednoduchých pozemkových úprav, ktoré vymedzili jednak § 1 ods. 1, § 2 ods. 5, § 8h ods. 3, ako aj hodnotou pozemkov vymedzených na vyrovnanie a to s poukazom na absenciu týchto skutočností v administratívnom spise. Z vykonaného dokazovania doposiaľ nie je zrejmé, či jednoduché pozemkové úpravy navrhnuté žiadateľom spĺňajú podmienky stanovené v zákone o pozemkových úpravách. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu jasným a zrozumiteľným spôsobom taktiež nevyplýva, akými úvahami bol prvostupňový správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval, ktorá skutočnosť robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov, ako ani nie je zdôvodnená výroková časť v bode VIII. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, správny súd dospel k záveru, že správne orgány sa nedostatočne zaoberali námietkami žalobcov, tieto nedostatočne zdôvodnili a nebrali pritom ohľad na skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu. 58. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je viazaný vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), doplniť dokazovanie ohľadom preverenia dôvodov, naliehavosti a účelnosti vykonania pozemkových úprav, prihliadnuť pritom na verejný záujem, ako aj ďalšie náležitosti v zmysle § 1 ods. 1 zákona o PÚ, týkajúcich sa jednoduchých pozemkových úprav, ako aj riadne sa vysporiadať so skutočnosťou, či je jednoduché pozemkové úpravy možné v danom prípade vykonať a to s poukazom na všetky argumenty žalobcov, ako aj zvážiť vhodnosť civilného vyriešenia sporu medzi účastníkmi konania. 59. Správny súd v tomto ohľade uvádza, že je právnou povinnosťou správneho orgánu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čím sa napĺňa účel, aby rozhodnutia správnych orgánov neboli vynucované len z hľadiska autoritatívneho postavenia, ale najmä presvedčivosti ich odôvodnenia, aby sami adresáti poznali dôvody, ktoré správny orgán k takému rozhodnutiu viedli a na základe nich boli presvedčení o oprávnenosti a zákonnosti konania zo strany správneho orgánu. Rozhodnutie správneho orgánu má byť potom následne aj preskúmateľné súdom. Správne orgány majú zabezpečiť, aby z ich konania nevznikali pochybnosti o možnej svojvôli a zneužívaní ich mocenského postavenia. Z hľadiska proporcionality a výkonu práv a povinností v súlade s dobrými mravmi bolo potrebné, aby bol postup správnych orgánov objektívny a nevykazoval znaky svojvôle zo strany správneho orgánu. Preto aj rozhodnutie o jednoduchých pozemkových úpravách musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie, z ktorého musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, keďže svojím rozhodnutím zasiahol do majetkového práva žalobcov. Je úlohou správneho orgánu v odôvodnení uviesť konkrétne dôvody povolenia jednoduchých pozemkových úprav, ako aj získanie benefitov pre žalobcov, ak nejaké získajú a tiež sa vysporiadať s ich argumentmi. Práve splnenie uvedených zákonných predpokladov však absentuje v napadnutom rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v rozhodnutí žalovaného. V priebehu ďalšieho konania bude teda povinnosťou správnych orgánov pri posudzovaní predmetnej veci postupovať vo vyššie naznačenom smere a v súlade s právnym názorom správneho súdu. Pokiaľ to bude reálne možné, mal by správny orgán prvého stupňa zabezpečiť objektívne a nespochybniteľné dôkazy o potrebe povolenia jednoduchých pozemkových úprav v k. ú. M. lokalita PD Podhorany z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. k) zákona o pozemkových úpravách. 60. Záverom správny súd dodáva, že pri ďalšom hodnotení vykonaného dokazovania správny orgán bude povinný čestné vyhlásenie brať ako špecifický inštitút správneho poriadku, ktorý sa používa v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad pre rozhodnutie, nemožno predložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami, prípadne z dôvodov pružnosti a hospodárnosti konania. Správny poriadok nemá explicitné ustanovenie o tom, kedy sa má tento právny inštitút použiť. Čestné vyhlásenie teda nie je dôkazom v pravom zmysle, ale takýto dôkaz iba nahrádza. Existenciu čestného vyhlásenia ako procesného inštitútu predpokladá nielen správny poriadok, ale aj osobitné predpisy. Zákonnými podmienkami pre čestné vyhlásenie sú: a) jeho pripustenie zo strany správneho orgánu, b) nevylučuje ho osobitný predpis. Pripustenie čestného vyhlásenia je vecou voľnej úvahy správneho orgánu a nie je viazaný návrhmi účastníkov. O nepripustení čestného vyhlásenia sa rozhodnutie nevydáva. Čestné vyhlásenie však nemožno od účastníka vynucovať. Z dikcie zákona však vyplýva, že čestné vyhlásenie môže urobiť len účastník konania, t. j. nie zamestnanci žiadateľa. Nie je prípustné zo strany iných subjektov, ktoré sa zúčastňujú na konaní. Z povahy veci vyplýva, že čestné vyhlásenie musí mať vždy písomnú formu, aby aj dodatočne bolo možné posúdiť jeho obsah a skutočnosť, že ho urobil účastník konania. Obsahom čestného vyhlásenia môžu byť len otázky skutkového charakteru, nie teda otázky právnej kvalifikácie danej otázky. Môže ísť buď o ústny prejav do zápisnice (§ 22), ktorý účastník podpíše, alebo ho účastník konania spíše pred správnym orgánom a podpíše. Nie je vylúčená ani možnosť úradného osvedčenia podpisu pod takýmto čestným vyhlásením príslušným notárom alebo správnym orgánom oprávneným na osvedčovanie listín a podpisov. Čestné vyhlásenie nie je prípustné: a) ak to vylučuje osobitný predpis, b) ak tomu bráni všeobecný záujem, c) ak by tým bola porušená rovnosť účastníkov, d) ak by sa ním mal nahradiť znalecký posudok. Za porušenie rovnosti účastníkov by bolo treba považovať prípad, ak by v konaní, v ktorom sú záujmy účastníkov protichodné, správny orgán pripustil čestné vyhlásenie len u niektorého z nich. V čestnom vyhlásení účastník vyhlási na svoju česť, že obsah jeho vyhlásenia je pravdivý. Správny orgán je povinný účastníka konania vopred upozorniť na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Opomenutie tejto povinnosti zo strany správneho orgánu nezbavuje účastníka konania následkov právnej zodpovednosti, ak čestné vyhlásenie nebolo pravdivé. Čestné vyhlásenie hodnotí správny orgán podľa všeobecných zásad pre hodnotenie dôkazov (§ 34). V prípade hodnotenia čestného vyhlásenia musí pristupovať k jeho hodnoteniu s istou mierou opatrnosti, pretože skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými. V žiadnom prípade správny orgán nie je viazaný obsahom čestného vyhlásenia, ako ani dôkazmi predkladanými účastníkmi konania, nakoľko jeho úlohou je spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, čo v danom prípade naplnené nebolo. 61. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, teda rozhodnutie - žalovaného číslo OU-NR-OOP6-2019/048484-003 zo dňa 12.12.2019, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor číslo OU-NR-PLO-2019/005892-39 R-II zo dňa 28.08.2019 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) a e), ods. 3 písm. a) SSP zrušiť a vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátiť Okresnému úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie. 62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na plný úspech žalobcov v 1. až 3. rade v tomto konaní, súd priznal žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o ktorej výške rozhodne správny súd obsadený vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. 63. O trovách ďalších účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd ďalším účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalším účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak ďalší účastníci konania neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). Rovnako tak za uloženie povinnosti nemožno považovať predvolanie na pojednávanie, nakoľko ide o právo účastníkov súdneho konania a nie povinnosť zúčastniť sa nariadeného súdneho pojednávania, pretože aj pri neúčasti ďalších účastníkov konania správny súd má povinnosť vec prejednať a rozhodnúť (§ 114 SSP). 64. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods. 1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.