Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/19/2020 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200063 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200063.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: EUBIRAC a.s., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe zo dňa 06. 02. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. PO/BEZ/2019/5242 O-465/2019 zo dňa 16. 01. 2020, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. PO/BEZ/2019/5242 O-465/2019 zo dňa 16. 01. 2020 ako i rozhodnutie Inšpektorátu Nitra č.: 305/19/práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3401 zo dňa 03. 10. 2019 a v e c v r a c i a Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28. 08. 2018 Inšpektorát práce Nitra za prítomnosti splnomocneného zástupcu kontrolovaného subjektu spísal protokol o výsledku inšpekcie práce u žalobcu (v tom čase s obchodným menom EURO-BUILDING, a.s.), ktorá bola vykonaná dňa 22. 06. 2018 na stavbe „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“ a počas jej výkonu bola vyhotovená fotodokumentácia zisteného stavu. Z protokolu vyplýva okrem iného i zistenie (časť B, 2. bod protokolu), že žalobca ako zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko dňa 22. 06. 2018 v dvoch prípadoch dva otvory v nosnom múre nachádzajúce sa na 1. a 2. nadzemnom podlaží vo vnútornom priestore na stavbe: „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, čím porušil ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 124/2006 Z. z.) v nadväznosti na ust. § 9 príloha č. 1 bod 3.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj vyhl. č. 147/2013 Z. z.). Ďalej bolo zistené (časť B, 3. bod protokolu), že žalobca ako zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko dňa 22. 06. 2018 voľné okraje schodiska na stavbe: „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“, vedúceho z prízemia na 1. a 2. nadzemné podlažie, kde hrozí pád osôb z výšky alebo do hĺbky nezabezpečil pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, čím porušil ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 príloha č. 1 bod 4.1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov. Žalobcovi bolo nariadené odstrániť tieto nedostatky v určenej lehote a bola mu uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Súčasťou administratívneho spisu je i fotodokumentácia v počte šesť kusov. 2. Následne správny orgán prvého stupňa žalobcovi v podaní zo dňa 04. 09. 2019 oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 125/2006 Z. z. alebo zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode vyššie citovaného zákona, konkrétne za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom inšpektorát práce uviedol i deň, kedy malo k porušeniu predpisu dôjsť, miesto porušenia a spôsob, akým malo k porušeniu predpisu dôjsť. Žalobca sa k protokolu vyjadril v podaní zo dňa 18. 09. 2019, pričom zaujal stanovisko i k nedostatkom uvedeným v časti B, 2. a 3. bodu protokolu. 3. Dňa 03. 10. 2019 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 305/19/práv. IPNR_KHIP/ ROZ/2019/3401, ktorým žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil pokutu v sume 4.000,- eur za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3 písm. d/ zákona o inšpekcii práce, nezabezpečenie ochranného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré spočívalo v nasledovnom porušení predpisu a zistenom skutkovom stave: - ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 9 a bod 3.1 Prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu 22. 06. 2018 v dvoch prípadoch dva otvory v nosnom múre nachádzajúce sa na 1. a 2. nadzemnom podlaží vo vnútornom priestore na stavbe: „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“ SPU v Nitre, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, t.j. chýbalo ochranné zariadenie a zároveň za použitia absorpčnej zásady podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ v treťom bode zákona o inšpekcii práce, pričom sa jednalo o závažné porušenie povinnosti podľa ust. § 19 ods. 3 písm. d/ zákona o inšpekcii práce, nezabezpečenie ochranného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré spočívalo v nasledovnom porušení predpisu a zistenom skutkovom stave: - ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 9 a bod 4.1 Prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov tým, že zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko ku dňu 22. 06. 2018 voľné okraje schodiska na stavbe: „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“ SPU v Nitre, vedúceho z prízemia na 1. a 2. nadzemné podlažie, kde hrozí pád osôb z výšky alebo do hĺbky nezabezpečil pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, t. j. chýbalo ochranné zariadenie, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce v dňoch 22. 06. 2018 a 28. 08. 2018 u zamestnávateľa: EURO-BUILDING, a.s. 4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 17. 10. 2019. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 5. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobou napadnutým rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/5242 O-465/2019 zo dňa 16. 01. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zo dňa 17. 10. 2019 zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 10. 2019. 6. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal priebeh administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Po jeho preskúmaní, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že žalobca so statusom zamestnávateľa spáchal oba správne delikty právne kvalifikované ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 a bod 3.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. ako i porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 a bod 4.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Z obsahu spisu je zrejmé, že zhotoviteľ, teda účastník konania zodpovedá v plnej miere za dodržanie platnej legislatívy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a právnych predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia a iných osobitných predpisov. Žalobca teda ako zhotoviteľ stavby zodpovedá za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a osôb nachádzajúcich sa na uvedenej stavbe. 7. Je evidentné, že žalobca spáchal delikt posúdený ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 a bod 3.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. spôsobom, že tento ako zamestnávateľ ku dňu 22. 06. 2018 nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko v dvoch prípadoch dva otvory v nosnom múre nachádzajúce sa na 1. a 2. nadzemnom podlaží vo vnútornom priestore na stavbe: „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“ SPU v Nitre, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zakryté alebo uhradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, t. j. chýbalo ochranné zariadenie. Takéto protiprávne konanie žalobcu preukazuje fotodokumentácia vyhotovená dňa 22. 06. 2018 inšpektorom práce priamo počas výkonu inšpekcie práce, z ktorej vyplýva skutková okolnosť, že oba otvory v nosnom múre nachádzajúce sa na 1. a 2. nadzemnom podlaží vo vnútornom priestore, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zabezpečené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, neboli ani zakryté, ani ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím najmenej 1 m. Žalobca zo statusom zamestnávateľa konal protiprávne i v prípade, keď ku dňu 22. 06. 2018 nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce v súlade s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nakoľko voľné okraje schodiska na stavbe „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“ SPU v Nitre, vedúceho z prízemia na 1. a 2. nadzemné podlažie, kde hrozil pád osôb z výšky alebo do hĺbky, nezabezpečil pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, to znamená, že chýbalo ochranné zariadenie. Takýmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 a bod 4.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Spáchanie tohto deliktu nepochybne preukazuje aj fotodokumentácia vyhotovená inšpektorom práce dňa 22. 06. 2018 priamo počas výkonu inšpekcie práce, z ktorej vyplýva, že voľné okraje schodiska na kontrolovanej stavbe vedúce z prízemia na 1. a 2. nadzemné podlažie, kde hrozil pád zamestnancov a iných osôb z výšky alebo do hĺbky, čím hrozil vznik pracovného úrazu, nebolo zabezpečené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. 8. Nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa kvalifikuje ako závažné porušenie povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z predpisov uvedených dňa v ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z. Správny orgán prvého stupňa žalobcovi nespochybniteľne preukázal spáchanie oboch zistených deliktov. Žalovaný dáva akcent na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu. Zodpovednosť za správne delikty vzniká už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo, a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na čo, či sa jednalo o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Kontrolovaná stavba „Novostavba archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí“ SPU v Nitre mala status staveniska ako i status pracoviska zamestnancov a v intenciách vyhlášky č. 147/2013 Z. z. musela byť sústavne a po celú dobu realizácie predmetnej stavby zabezpečená tak, aby v tomto priestore bol zabezpečený bezpečný pohyb osôb na tomto stavenisku s minimálnou elimináciou akéhokoľvek úrazu bez ohľadu na to, či jednotlivé stavebné komponenty danej stavby boli, resp. neboli dokončené. Argumentácia žalobcu, že schodisko nemohlo byť zabezpečené proti pádu osôb z výšky alebo do hĺbky z dôvodu jeho nedokončenia, nie je absolútne na mieste. Nedokončené schodisko na stavbe/ stavenisku, ktoré podľa tvrdení žalobcu bolo jeho zamestnancami využívané na vykonávanie príslušných stavebných prác, bolo v zmysle príslušnej vyhlášky nevyhnutne potrebné zabezpečiť ochranným zariadením zabraňujúcim pádu tam pracujúcich osôb z výšky alebo do hĺbky. V dôsledku neosadenia ochranného zariadenia došlo k zvýšeniu nebezpečenstva vzniku úrazu a neobstojí argumentácia, že na schodisku sa nachádzali podpery, ktoré mali zabrániť pádu zamestnancov. Podpery, na ktoré sa odvoláva žalobca, nie sú žiadnym ochranným zabezpečením proti pádu z výšky alebo do hĺbky, ale sú len pracovným materiálom použitým na účely realizácie stavby. Samotná vyhláška č. 147/2013 Z. z. v bode 4.1 prílohy č. 1 výslovne a striktne bez možnosti akýchkoľvek výnimiek určuje konkrétny spôsob zabezpečenia voľných okrajov schodiska na stavbe/stavenisku, a to pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým minimálne 1 m. Nemožno vziať zreteľ ani na odvolaciu obranu žalobcu v súvislosti s tým, že otvory v múroch slúžili na odstraňovanie stavebného odpadu a že zabezpečenie týchto otvorov v múroch by bránilo vo vykonávaní prác a bolo by technicky nemožné. Predmetná stavba bola staveniskom a mala byť v súlade s vyhláškou po celú dobu realizácie predmetnej stavby nevyhnutne zabezpečená spôsobom, aby v tomto priestore bol zabezpečený úplný bezpečný pohyb osôb na stavbe. Bolo nevyhnutne potrebné zabezpečiť otvory v múroch, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb, spôsobom stanoveným v bode 3.1 prílohy č. 1 vyhlášky, a to pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým 1 m. Neobstojí argumentácia, že podpery na debnenie mali zabrániť pádu zamestnancov, nakoľko tieto nemajú funkciu ochranného zabezpečenia, ale sú len pracovným materiálom. Z bodu 3.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a ani z jej ďalších príslušných ustanovení neplynie žiadna legitímna výnimka zo zabezpečenia otvorov, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb. Naopak, vyhláška rigorózne výslovne stanovuje, že otvory, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. Z vyhotovenej fotodokumentácie inšpektorom práce je výslovne a jednoznačne zjavné, že v danom posudzovanom prípade sa jednalo o také otvory v múre, pri ktorých jednoznačne hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb. Je irelevantná skutočnosť, či v čase, resp. v okamihu výkonu inšpekcie práce sa na 1. a 2. nadzemnom podlaží vykonávali/nevykonávali stavebné práce, a to z dôvodu, že v zmysle vyhlášky č. 147/2013 Z. z. musela byť stavba, resp. stavenisko muselo byť, bez ohľadu na to, v ktorej časti prebiehali príslušné stavebné a iné súvisiace práce, nepretržite a sústavne zabezpečené tak, aby na stavbe/stavenisku bol zabezpečený bezpečný pohyb osôb v týchto priestoroch tak, aby nedošlo k ich poškodeniu zdravia a ohrozeniu života. K námietke, že vo výroku rozhodnutia absentuje informácia o tom, komu sa ukladá pokuta, žalovaný uviedol, že táto námietka je účelová a zavádzajúca. Žalovaný dospel k zisteniu, že prvostupňový správny orgán vo výrokovej časti svojho aktu výslovne a určito identifikoval konkrétny subjekt, ktorému sa ukladá pokuta za porušenie príslušných ustanovení právnych predpisov. Za legitímnu nemožno považovať ani námietku právneho zástupcu ohľadne nezákonnosti fotodokumentácie vyhotovenej inšpektorom práce v priebehu výkonu inšpekcie práce, ktorá preukazuje zistenia ohľadne skutkov. Žalovaný má zato, že okamih, resp. dátum vyhotovenia fotodokumentácie nie je sporný a je výslovne zrejmý zo samotného obsahu protokolu zo dňa 28. 08. 2018, ktorý je opatrený pečiatkou inšpektorátu práce a vlastnoručným podpisom inšpektora práce a počas výkonu inšpekcie práce dňa 22. 06. 2018 bola vyhotovená fotodokumentácia zisteného stavu. Dátum vyhotovenia fotodokumentácie je výslovne zrejmý zo samotnej fotodokumentácie založenej v spise, ktorá je opatrená dátumom jej vyhotovenia, pečiatkou inšpektorátu práce a podpisom inšpektora práce. Skutočnosť, že tieto fotografie boli odoslané s dátumom odoslania 28. 08. 2018 za účelom ich vytlačenia a založenia do fyzického spisu, teda za účelom ich fyzického zdokumentovania, nezakladá spornosť o ich dátume reálneho vyhotovenia. K uloženiu úhrnnej sankcie v sume 4.000,- eur žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie ohľadne výšky sankcie a jej účelnosti zákonne a vecne odôvodnil, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu. Pri uplatnení absorpčnej zásady správny orgán prvého stupňa ustálil, že najzávažnejším správnym deliktom, za ktorý bola žalobcovi uložená úhrnná sankcia je správny delikt posúdený ako porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 v nadväznosti na ust. § 9 a bod 3.1 prílohy č. 1 vyhl. č. 147/2013 Z. z. Uloženú sankciu považuje žalovaný za primeranú a správny orgán prvého stupňa ňou sledoval predovšetkým výchovný a represívny význam. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vykazuje známky presvedčivosti, sú v ňom zhodnotené a zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvoria jeho podklad a poskytuje skutkovú a právnu oporu jeho výrokovej časti. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 9. Žalobca považoval rozhodnutie za nesprávne a nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 10. V odôvodnení žaloby (II. časť žaloby) uviedol, že dňa 22. 06. a 28. 08. 2018 vykonal Inšpektorát práce Nitra na stavbe „Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok a inžinierskych sietí“ SPÚ v Nitre inšpekciu práce, počas ktorej zistil viacero nedostatkov a v protokole zo dňa 28. 08. 2018 uložil žalobcovi povinnosť tieto nedostatky odstrániť v tam určenej lehote, pričom žalobca nemal proti k protokolu žiadne námietky, nakoľko o týchto tzv. „nedostatkoch“ vedel a po dokončení toho času vykonávaných prác ich plánoval aj odstrániť. O tom, že voči nemu bolo začaté správne konanie sa dozvedel až z oznámenia inšpektorátu práce zo dňa 04. 09. 2019, ku ktorému sa vyjadril v podaní zo dňa 11. 09. 2018 a prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 18. 09. 2019. Následne Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2019 žalobcovi uložil pokutu v sume 4.000,- eur, pričom vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré odôvodňovali jeho konanie, a preto podal proti nemu odvolanie. Poukázal na skutočnosť, že všetky otvory a jamy na stavbe riadne zabezpečil a zaistil tak bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Výnimkou boli dva otvory, jedno schodisko a mimo iného aj jedna jama, s ktorými sa v tom čase vykonávali práce, ako vyplýva aj z vyjadrenia k protokolu a z odvolania. Inšpektorát práce mal skúmať aj skutočnosti v prospech žalobcu a nie len v jeho neprospech, teda mal skúmať aj dôvody, pre ktoré neboli dané otvory a schodisko zabezpečené v zmysle Prílohy č. 1 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj vyhláška č. 147/2013 Z. z.) a nemal sa uspokojiť len s formálnym konštatovaním porušenia povinností. Nakoľko inšpekciu nevykonal riadne a dostatočne, zaoberal sa len skutočnosťami, ktoré odôvodňujú porušenie právnych predpisov, nebol zistený skutočný stav presne a úplne v zmysle ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. A/ V časti „nezákonnosť rozhodnutia“ žalobca poukázal na zmysel právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súvislosti s vykonávaním práce, resp. výkonom stavebných prác. Primárnou povinnosťou žalobcu je vykonanie práce, ku ktorej sa zaviazal a na ktorú zamestnal zamestnancov. Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je akcesorickou povinnosťou k výkonu práce. V tejto súvislosti citoval ust. § 5 ods. 3 a 38 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bod 3.3 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ktorý sa vzťahuje na predmetné skutky. Rozhodnutie žalovaného obsahuje len skutočnosti o porušení právnych predpisov, a to, že otvory a schodisko neboli zabezpečené proti pádu, čo má byť preukázané fotodokumentáciou. Žalobca nerozporuje, že otvory a schodisko neboli zabezpečené absolútne v zmysle doslovného znenia vyhlášky, ale mal legitímne dôvody na takéto konanie, resp. nekonanie a že za toto ho nemožno zákonom postihnúť. Dôvodom, prečo nezabezpečil otvory a schodisko v súlade s právnym predpisom je, že takéto zabezpečenie by bránilo vo vykonávaní prác a bolo by technologicky a logicky nemožné. Navyše v otvoroch a na schodisku boli umiestnené podpery, teda zábrany, ktoré bránili v páde z otvorov a zo schodiska. Vo svojom vyjadrení k protokolu zo dňa 18. 09. 2019 ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca uviedol, že v čase výkonu inšpekcie práce sa s uvedenými otvormi vykonávali práce a z toho dôvodu neboli a ani nemohli byť zakryté alebo úplne zabezpečené. Na pracovisku vznikla odôvodnená výnimka z ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, resp. podmienka pre neaplikovanie zabezpečenia na konkrétne dva otvory v múre, nemusel tieto žalobca zabezpečiť tak, ako to káže doslovné znenie vyhlášky a v takom prípade nemohol inšpektorát práce uložiť pokutu za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v nadväznosti na ust. § 9 a bod 3.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., ale mal zohľadniť skutočnosti podľa bodu 3.3 prílohy č. 1 tejto vyhlášky. Pokiaľ by inšpektorát práce skúmal aj skutočnosti v prospech žalobcu, zistil by, že pod danými otvormi bol pristavený kontajner a otvory slúžili na odstraňovanie stavebného odpadu. Porušenie predpisov o zabezpečení schodiska je nutné posudzovať obdobne, nakoľko na schodisku boli tiež vykonávané práce, ktoré by sa nemohli vykonať v prípade, že by tam bolo osadené zábradlie v zmysle vyhlášky. Žalovaný sa s týmito skutočnosťami vôbec nevysporiadal a len konštatoval, že tieto tvrdenia sú irelevantné. V tejto súvislosti žalobca citoval bod 3.1 a 4.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. a uviedol, že v blízkosti otvorov sa nenachádzali iní pracovníci ako tí, ktorí s nimi momentálne pracovali a uvedené schodisko nepoužívali iní pracovníci ako tí, ktorí na schodisku pracovali. Je teda zrejmé a je potrebné konštatovať, že nemohlo dôjsť k naplneniu materiálnej stránky hrozby nebezpečenstva, resp. hrozbe pádu pracovníkov z uvedených otvorov, poprípade schodiska. Jediní pracovníci, ktorí s otvormi a schodiskom mohli prísť do styku boli tí pracovníci, ktorí s nimi vykonávali práce a v takom prípade prichádza do úvahy odôvodnená a zákonná výnimka zo zabezpečenia, nakoľko aj samotné zabezpečenie musí niekto vykonať. Stavenisko bolo riadne zabezpečené a pracovníci sa na ňom mohli bezpečne pohybovať. Inšpektorát práce nepreukázal, že by zamestnanci nevykonávali práce s otvormi v múroch a na schodisku, ale práve naopak, je preukázané, že tieto slúžili na vyššie uvedené práce. Rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa nie sú presvedčivé a jediným argumentom žalovaného je, že argumenty žalobcu považuje za irelevantné a nedôvodné. B/ K nesprávnosti rozhodnutia žalobca uviedol, že toto je nevhodné, neefektívne, neprimerané a nespravodlivé. Žalobca na stavbe vykonal všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zabezpečil si odborníka v danej oblasti. Žalovaný bez zohľadnenia okolností a situácie na stavenisku, a teda odôvodnených výnimiek rozhodol prísne formálne, dokonca až šikanózne. Je potrebné, aby správne orgány zobrali do úvahy aj individuálne okolnosti prípadu, ako najmä riadne zabezpečenie stavby a okolnosti odôvodňujúce výnimku z právnych predpisov, ako je riadne zabezpečenie odborníka na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. K uloženej pokute žalobca uviedol, že ju považuje za nespravodlivú, neefektívnu a neprimerane vysokú. Odstránil domnelé (sporné) nedostatky zistené v protokole ešte pred vydaním rozhodnutia, a to bez ohľadu na uloženie pokuty. Tieto domnelé (sporné) nedostatky by sa odstránili aj z dôvodu postupu stavebných prác, kedy odpadli dôvody pre nevykonanie zabezpečenia v zmysle vyhlášky, bez ohľadu na vykonanie inšpekcie práce. I v prípade, ak by sa žalobca dopustil porušenia právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, jednalo by sa o prvé zistenie. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžo 163/2010 zo dňa 02. 06. 2011 a s tým, že žalovaný dôvodil i preventívnym účelom uloženia trestu aj pre iné právnické osoby. Rozhodnutie inšpektorátu práce sa však nikde nezverejňujú, a preto nemôžu odradiť iných účastníkov. Bol toho názoru, že žalovaný vydal rozhodnutie nesprávne, nakoľko vo svojom rozhodnutí postupoval formalisticky, nezohľadnil a ignoroval okolnosti v prospech žalobcu, čím porušil jeho práva na spravodlivé a presvedčivé rozhodnutie. C/ V záverečnej časti žaloby (iné vady) žalobca tvrdil, že v rozhodnutí absentuje informácia o tom, komu sa pokuta ukladá. Z rozhodnutia je zrejmé, že inšpektorát práce uložil pokutu, je zrejmá jej výška, ale bez ďalšieho nie je uvedené, komu bola uložená. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z fotodokumentácie ako prílohy k protokolu. Tieto fotografie boli podľa údajov na listinách zaslané z iPhonu a e-mailu dňa 28. 08. 2018, ale na fotodokumentácii je podpis a pečiatka s dátumom 22. 06. 2018. Tieto fotografie mohli byť opečiatkované a podpísané najskôr až 28. 08. 2018, nakoľko logicky ich nebolo možné podpísať skôr ako boli odoslané, resp. doručené prostredníctvom e-mailu. Nie je teda možné bez pochybností zistiť, z akého dátumu boli tieto fotografie vyhotovené, čoho následkom je nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uvedené je zmätočné a zakladá takú vadu dôkazu, že ho robí nezákonným, nepoužiteľným a nedôveryhodným a takýto dôkaz nemôže byť použitý ako podklad pre rozhodnutie. 11. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 01. 2020 ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 10. 2019. IV. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 06. 2020 k žalobe uviedol, že jeho rozhodnutie ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, zo správneho právneho posúdenia a z akceptovania zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov. 13. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný reagoval na jednotlivé námietky žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že mu vznikla odôvodnená výnimka z ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, resp., že mu vznikla podmienka pre neaplikovanie zabezpečenia na konkrétne dva otvory v múre, žalovaný uviedol, že predmetná stavba mala a musela byť v súlade s vyhláškou č. 147/2013 Z. z. po celú dobu jej realizácie nevyhnutne zabezpečená spôsobom, aby bol v jej priestoroch zabezpečený úplný bezpečný pohyb osôb. Bolo teda nevyhnutne potrebné zabezpečiť otvory v múroch, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb, a to, spôsobom striktne stanoveným v bode 3.1 prílohy č. 1 k vyhl. č. 147/2013 Z. z., teda pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. Nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že podpery na debnenie mali zabrániť pádu zamestnancov, nakoľko tieto nemajú funkciu ochranného zabezpečenia a neslúžia na ochranu života a zdravia, ale sú len pracovným materiálom. Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu, že otvory v múroch boli malé a prístup k nim sťažený podperami, pretože z fotodokumentácie je zjavné, že sa nejednalo o malé otvory, práve naopak, medzery medzi podperami boli dostatočne široké na to, aby cez ne mohla prepadnúť osoba/zamestnanec. Podpery neplnili zabezpečovaciu funkciu a jednalo sa len o pracovný materiál. Neobstojí ani obrana, že otvory v múroch slúžili na odstraňovanie stavebného odpadu a že ich zabezpečenie by bránilo vo vykonávaní prác a bolo by technicky nemožné, a to z dôvodu, že v zmysle vyhl. č. 147/2013 Z. z. musela byť predmetná stavba bez ohľadu na to, v ktorej jej časti prebiehali práce, nepretržite a sústavne zabezpečená tak, aby na nej bol zabezpečený bezpečný pohyb osôb tak, aby nedošlo k poškodeniu a ohrozeniu ich zdravia. Z bodu 3.1 prílohy č. 1 vyhl. č. 147/2013 Z. z. nevyplýva žiadna legitímna výnimka zo zabezpečenia otvorov, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb. Vyhláška rigorózne stanovuje, že otvory, pri ktorých hrozí nebezpečenstvo pádu osôb musia byť vždy zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. Z vyhotovenej fotodokumentácie je zjavné, že sa jednalo o také otvory v múre, pri ktorých hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb. Vyhláška výslovne stanovuje, že ak sa v blízkosti existujúcich nezabezpečených otvorov a jám zdržujú ďalšie osoby vykonávajúce práce, musia byť tieto otvory a jamy ohradené alebo strážené počas trvania ohrozenia. Žalobca nijakým dôkazom nepreukázal svoje tvrdenie, že dňa 22. 06. 2018 sa v blízkosti inkriminovaných otvorov nenachádzali žiadni iní pracovníci vykonávajúci stavebné alebo súvisiace práce a podľa žalovaného sa jedná o účelovú obranu. Nemožno akceptovať ani tvrdenie, že na schodisku musel byť vytvorený dostatočný priestor, aby tam mohli zamestnanci vykonávať práce ohľadom debnenia a stavby samotného schodiska. Kontrolovaná stavba mala status staveniska (priestoru určeného na vykonávanie stavebných prác na stavbe) a status pracoviska zamestnancov a v intenciách vyhl. č. 147/2013 Z. z. musela byť sústavne a po celú dobu realizácie stavby zabezpečená tak, aby v tomto priestore bol zabezpečený bezpečný pohyb osôb s minimálnou elimináciou akéhokoľvek úrazu bez ohľadu na to, či práce na jednotlivých komponentoch stavby (napr. schodisko) boli alebo neboli dokončené. Pri stavebných dokončovacích prácach na schodisku zamestnancami žalobcu bolo nevyhnutne potrebné toto schodisko, z dôvodu eliminácie pádu osôb vykonávajúcich práce, zabezpečiť v zmysle vyhlášky potrebným ochranným zariadením zabraňujúcim pádu z výšky alebo do hĺbky. V dôsledku neosadenia ochranného zariadenia na schodisku došlo k zvýšeniu nebezpečenstva vzniku úrazu na tejto stavbe. Dôvodenie, že na schodisku sa nachádzali podpery, ktoré mali zabrániť pádu zamestnancov je irelevantné, a to z dôvodu, že podpery neplnili funkciu ochranného zabezpečenia proti pádu, ale predstavovali len pracovný materiál použitý na realizáciu stavby. Samotná vyhl. č. 147/2013 Z. z. v bode 4.1 prílohy č. 1 výslovne a bez možnosti výnimiek určuje presný konkrétny spôsob zabezpečenia voľných okrajov schodiska na stavbe, a to pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým minimálne 1 m. Nemožno akceptovať tvrdenie žalobcu, že prístup k okraju schodiska bol tiež sťažený a pri jeho bežnom používaní by sa nikto nedostal k jeho okraju. Žalobca ani vo vzťahu k tomuto schodisku nemá žiadnym dokladom preukázané svoje tvrdenie, že v blízkosti schodiska sa nenachádzali iní pracovníci vykonávajúci stavebné práce. Táto obrana žalobcu je účelová. Skutočnosť, že predmetné schodisko, vedúce z prízemia na prvé a druhé nadzemné podlažie stavby, nebolo zabezpečené proti pádu, preukazuje fotodokumentácia vyhotovená v priebehu inšpekcie práce. Nie je na mieste ani tvrdenie, že pod schodiskom sa nejednalo o výšku, ktorá by mohla byť nebezpečná a ohroziť zamestnancov žalobcu na zdraví a na živote (jednalo sa o schodisko vedúce z prízemia na prvé a druhé nadzemné podlažie). Správne orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí reagovali na námietky žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu konania. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa v otázke ustálenia a zdôvodnenia jej výšky postupoval legitímnym spôsobom a v súlade so zákonom stanovenými kritériami plynúcimi z ust. § 19 ods. 1 písm. a/, ods. 6 písm. a/ až e/ zákona č. 125/2006 Z. z. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sú zhodnotené a zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré tvoria podklad vydaného rozhodnutia a obsahuje i legitímne zdôvodnenie výšky uloženej sankcie. K námietke, že vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa absentuje informácia, komu sa pokuta ukladá, žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa vo výrokovej časti svojho rozhodnutia výslovne a určito identifikoval subjekt, ktorému ukladá pokutu za porušenie právnych predpisov o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a týmto subjektom bol žalobca. K námietke, kedy boli vyhotovené fotografie, ktoré dokumentujú zistené skutky, žalovaný uviedol, že počas výkonu inšpekcie práce dňa 22. 06. 2018 bola vyhotovená fotodokumentácia zisteného stavu a dátum jej vyhotovenia je zrejmý z fotodokumentácie založenej v spise, ktorá je opatrená dátumom jej vyhotovenia, pečiatkou odoslania z iPhonu s dátumom odoslania 28. 08. 2018 za účelom ich vytlačenia a založenia do spisu, teda za účelom ich faktického zdokumentovania a nezakladá spornosť o ich dátume reálneho vyhotovenia. 14. Žalovaný bol toho názoru, že výkon inšpekcie prebiehal štandardným spôsobom v súlade so zákonom. Žalobca neuviedol také skutočnosti a nedoplnil dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a ktorými by žalobca preukázal ohrozenie jeho práv alebo ktorými by preukázal, že žalovaný svojim postupom porušil základné zásady správneho konania. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 15. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, t. j. vo veci správneho trestania žalobcu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PO/ BEZ/2019/5242 O-465/2019 zo dňa 16. 01. 2020 ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 305/19/ práv. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3401 zo dňa 03. 10. 2019 bez zistenia vád v zmysle ust. § 195 písm. a/ až e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) a bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania), pričom dospel k záveru, že vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a vec vrátiť Inšpektorátu práce Nitra na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 3 písm. a/, ods. 4 SSP. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 02. 12. 2020 pri dodržaní podmienok podľa ust. § 137 ods. 4 SSP. 16. Podľa § 39 ods. 1, 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov účinnom do 26. 03. 2020, právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú predpisy na ochranu života a predpisy na ochranu zdravia, hygienické a protiepidemické predpisy, technické predpisy, technické normy, dopravné predpisy, predpisy o požiarnej ochrane a predpisy o manipulácii s horľavinami, výbušninami, zbraňami, rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia. Predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sú aj pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vydané zamestnávateľmi po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 03. 04. 2020, zamestnávateľ je povinný vykonávať opatrenia nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci riadne a včas tak, aby sa splnil ich účel, a zabezpečovať, aby tieto opatrenia boli použiteľné a zamestnancovi prístupné. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a/ vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, 18. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 20. 07. 2020, inšpekcia práce je a/ dozor nad dodržiavaním 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1, ods. 3 písm. d/, ods. 4 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce uloží pokutu b/ zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur, Závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) je d/ nezabezpečenie ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo nezabezpečenie fungovania tohto ochranného zariadenia alebo bezpečnostného zariadenia, Pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. __________________ 3) § 39 Zákonníka práce. 19. Podľa 9 vyhl. č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov, podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku sú uvedené v prílohe č. 1. Príloha 1 Podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku, vyššie citovanej vyhlášky 3. Zabezpečenie otvorov a jám 3.1. Otvory a jamy na stavenisku alebo komunikácii, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. 3.2. Zakrytie otvoru a jamy súvislým poklopom sa musí vykonať tak, aby ho nebolo možné pri prevádzke odstrániť alebo poškodiť. Únosnosť súvislého poklopu musí zodpovedať predpokladanej prevádzke. 3.3. Otvory a jamy, v ktorých sa bezprostredne vykonávajú práce, sa nezakrývajú. Ak sa v blízkosti týchto otvorov a jám zdržujú ďalšie osoby vykonávajúce práce, musia byť otvory a jamy ohradené alebo strážené počas trvania ohrozenia. 4. Zvislé komunikácie 4.1. Plochy všetkých schodísk a šikmých rámp12) na stavenisku musia mať nešmykľavý povrch. Voľné okraje, kde hrozí pád osôb z výšky alebo do hĺbky, musia byť zabezpečené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. 20. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníci konania (§ 14) spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Podľa § 21 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Podľa § 33 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. 21. Podľa § 191 ods. 1, 3 písm. a/, ods. 4, 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a/ zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 22. S poukazom na obsah administratívneho spisu a priebeh administratívneho konania (tak ako je uvedený v I. časti tohto rozsudku) správny súd dáva do pozornosti účastníkov konania, že nie je súdom skutkovým, ale jeho úlohou pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či si správny orgán, príslušný na konanie, zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav a či konal v súčinnosti s účastníkmi, resp. s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, či obsahuje zákonné náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako i procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu preskúmavaného rozhodnutia. 23. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci bolo posúdiť zákonnosť právoplatného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložená sankcia - pokuta v sume 4.000,- eur za správny delikt spočívajúci v závažnom porušení povinností na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 a bod 3.1, 4.1 prílohy č. 1 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Deliktuálne konanie žalobcu podľa názoru správnych orgánov malo spočívať v tom, že ako zamestnávateľ nevykonal opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce na stavbe v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď ku dňu 22. 06. 2018: „v dvoch prípadoch dva otvory v nosnom múre nachádzajúce sa na 1. a 2. nadzemnom podlaží vo vnútornom priestore na stavbe: Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí SPU v Nitre, kde hrozilo nebezpečenstvo pádu osôb, neboli zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, t.j. chýbalo ochranné zariadenie“ a „voľné okraje schodiska na stavbe: Novostavba objektu archívu a knižnice vrátane prípojok inžinierskych sietí SPU v Nitre, vedúceho z prízemia na 1. a 2. nadzemné podlažie, kde hrozí pád osôb z výšky alebo do hĺbky nezabezpečil pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m, t.j. chýbalo ochranné zariadenie“, čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce v dňoch 22. 06. 2018 a 28. 08. 2018“. V protokole o výsledku inšpekcie práce, ktorý bol písaný dňa 28. 08. 2018 je uvedené, že počas výkonu inšpekcie bola dňa 22. 06. 2018 vyhotovená aj fotodokumentácia zisteného stavu, t. j. nedostatkov uvedených v časti B protokolu. Táto fotodokumentácia nie je súčasťou protokolu, ale fotodokumentácia je súčasťou administratívneho spisu (šesť skopírovaných snímok bez popisu s rukou dopísaným dátumom „22. 6. 2018“, pečiatkou Inšpektorátu práce Nitra a nečitateľným podpisom, pričom dve snímky sú totožné). Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 09. 2019 k oznámeniu zo dňa 04. 09. 2019 o začatí konania vo veci uloženia pokuty, v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako i v podanej žalobe, teda opakovane tvrdil, že otvory v nosnom múre nemohli byť zabezpečené v zmysle vyhlášky, nakoľko sa s nimi pracovalo a na takéto prípady sa vzťahuje výnimka v zmysle prílohy č. 1 bod 3. (zabezpečenie otvorov a jám), ods. 3.3. vyhl. č. 147/2013 Z. z. Rovnako tvrdil, že sa pracovalo aj na schodisku a osadenie zábrany by bránilo vykonávaniu prác. Správny orgán prvého stupňa tvrdil, že s otvormi v nosnom múre a ani na schodisku sa nepracovalo, pretože zamestnanci vykonávali iné práce na streche stavby. Žalovaný tvrdil, že je irelevantné, či sa vykonávali/nevykonávali stavebné práce a v ktorej časti, pretože stavba mala byť nepretržite a sústavne zabezpečená tak, aby bol na nej bezpečný pohyb osôb, aby nedošlo k poškodeniu ich zdravia a ohrozeniu života. 24. Súčasťou vyhl. č. 147/2013 Z. z. je i príloha č. 1 (podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavenisku) bod 3. (zabezpečenie otvorov a jám), v ktorom je výslovne uvedené, že otvory a jamy na stavenisku, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. Taktiež je upravený spôsob zakrytia otvorov a jám súvislým poklopom. Nezakývajú sa len tie otvory a jamy, v ktorých sa bezprostredne pracuje. Ak sa však zdržujú v bezprostrednej blízkosti ďalšie osoby vykonávajúce práce, musia sa otvory a jamy ohradiť alebo strážiť počas trvania ohrozenia. V bode 4. ods. 4.1. prílohy č. 1 vyhl. č. 147/2013 Z. z. je uvedené, že voľné okraje schodísk, kde hrozí pád osôb z výšky alebo hĺbky, musia byť zabezpečené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m. 25. Správny súd je toho názoru, že vo vzťahu k otvorom v nosnom múre, ktoré neboli u žalobcu na stavenisku zakryté, resp. ohradené, ako i vo vzťahu ku schodisku, ktoré nebolo zabezpečené (tieto zistenia neboli sporné a nenamietal to ani žalobca), bolo nevyhnutne potrebné preveriť a skúmať, či sa v týchto otvoroch bezprostredne vykonávali práce, resp. či sa s týmito otvormi pracovalo, nakoľko v kladnom prípade by sa na ne vzťahovala výnimka (bod 3. ods. 3.3.) z povinnosti uvedenej v bode 3. ods. 3.1. prílohy č. 1 vyhl. č. 147/2013 Z. z. a žalobca by takéto otvory nemusel zakryť. Rovnako tak bolo potrebné zistiť, či sa v blízkosti týchto otvorov zdržovali ďalšie osoby vykonávajúce práce a v takom prípade by museli byť tieto otvory ohradené alebo strážené počas trvania ohrozenia. Vo vzťahu k voľným okrajom schodiska bolo potrebné taktiež preveriť, či tu hrozil pád osôb z výšky alebo do hĺbky a v takom prípade by museli byť zabezpečené v zmysle uvedenej vyhlášky (bod 4 ods. 4.1.). Dôležité bolo najmä však všetky tieto zistenia relevantným spôsobom zdokumentovať. V tomto smere však správny orgán prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie a spise sa nenachádza žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval tvrdenie žalobcu (že sa s otvormi, resp. v otvoroch pracovalo, že sa pracovalo na schodisku), ale ani dôkaz preukazujúci tvrdenie inšpekcie práce (že sa s otvormi, resp. v nich, ale ani na schodisku nepracovalo a zamestnanci vykonávali práce na streche). Vzhľadom na formuláciu vyššie uvedenej výnimky z povinnosti zakrývania otvorov, v ktorých sa bezprostredne vykonávajú práce a s poukazom na povinnosť zabezpečiť voľné okraje schodiska v prípadoch, ak hrozí pád osôb z výšky alebo do hĺbky, správny súd považuje sa nedôvodné tvrdenie žalovaného o tom, že je irelevantné, či sa v čase inšpekcie práce vykonávali/nevykonávali stavebné práce, nakoľko stavba, resp. stavenisko museli byť sústavne zabezpečené tak, aby bol zabezpečený pohyb osôb v týchto priestoroch. Žalobcovi bola uložená pokuta z to, že nemal zakryté alebo ohradené otvory v nosnom múre a zabezpečené voľné okraje schodiska (nie za to, že nemal nepretržite a sústavne zabezpečené stavenisko), a preto pokiaľ žalobca opakovane tvrdil, že sa na neho vzťahuje výnimka z povinnosti zabezpečenia otvorov zakrytím alebo ohradením, bolo potrebné toto jeho tvrdenie preveriť. Rovnako tak bolo potrebné preveriť situáciu týkajúcu sa schodiska. 26. Správny súd v danej veci zastáva názor, že z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise (protokol o výsledku inšpekcie, fotodokumentácia, podania žalobcu), nie je možné ustáliť jednoznačný záver, že žalobca sa dopustil deliktuálneho konania, za ktoré mu bola uložená úhrnná pokuta a bolo povinnosťou správnych orgánov vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nimi tvrdené závažné porušenie povinností žalobcu formulované vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného bolo nad akúkoľvek pochybnosť potvrdené alebo vyvrátené. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu nebolo vykonané a správny súd sa z uvedených dôvodov nestotožnil s právnym názorom správnych orgánov k aplikácii ust. § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1, ods. 3 písm. d/ zákona č. 125/2006 Z. z., ust. § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na ust. § 9 a bodu 3.1., 4.1. vyhl. č. 147/2013 Z. z, keďže prijatie právneho záveru o závažnom porušení povinností žalobcu ako zamestnávateľa vyplývajúcich z vyššie uvedených ustanovení zákona a vyhlášky musí vychádzať zo skutkových zistení, ktoré spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukazujú, že k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu skutočne došlo. Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu je súd toho názoru, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný zisťovaniu týchto okolností nevenovali náležitú pozornosť, v potrebnom rozsahu nevykonali dokazovanie a ich rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. 27. Je potrebné vytknúť správnemu orgánu, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia sa vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil, rozhodol predčasne na základe nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu a pochybil aj žalovaný, ak aj napriek uvedenému a zákonnej povinnosti zakotvenej v ust. § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdil, hoci na to neboli splnené podmienky. Protokol o výsledku inšpekcie práce, ktorý bol spísaný dňa 28. 08. 2018 a fotodokumentácia, ktorá neobsahuje žiadny popis a nie je z nej zrejmé, čo zobrazuje, nemôžu byť takým dôkazom, ktorý bez akýchkoľvek pochybností preukazuje deliktuálne konanie žalobcu. 28. Pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému subjektu sa správny orgán nemôže uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením vykonaným v rámci inšpekcie, ale bolo jeho povinnosťou, v súlade s ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov vychádzať pri rozhodovaní zo skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Výsledky inšpekcie sú podkladom pre začatie konania o uložení pokuty voči zodpovednému subjektu a jedným z dôkazov, ktorými je preukazované protiprávne konanie zodpovedného subjektu, avšak sami o sebe nenahrádzajú dokazovanie vykonané postupom stanoveným vyššie citovaným zákonom v rámci následne vedeného správneho konania o uložení sankcie. 29. S poukazom na vyššie uvedené, keď žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v dôsledku nevykonania riadneho dokazovania správnymi orgánmi, súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 01. 2020 zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (teda z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) a z tohto dôvodu zrušil i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 10. 2019 (čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal) v zmysle ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP a tomuto správnemu orgánu vrátil vec na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 4 SSP. 30. Účelom deliktuálneho správneho konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu deliktu (v danom prípade správneho deliktu), kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi uložiť. Orgány prejednávajúce správne delikty sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v deliktuálnom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť správny delikt znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude vykonať vo veci riadne dokazovanie vo vyššie naznačenom smere (bod 25. a nasl. tohto rozsudku), zistiť presne a úplne skutočný stav veci, obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (pričom nebude viazaný len návrhmi žalobcu ako účastníka konania) a následne vo veci rozhodnúť. 31. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané vyššie uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu a táto viazanosť sa vzťahuje i na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. V rámci tohto ďalšieho konania bude správny orgán prvého stupňa v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. posudzovať i lehotu na uloženie pokuty žalobcovi. 32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech (súd vyhovel žalobe) priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 175 ods. 2 SSP). 33. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.