Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/73/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200469 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200469.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu A. M., bytom A., W. XX, zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska ul. č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 31. mája 2010, Č.p.: KRP-DI-SK-068/2010 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31. 5. 2010 rozhodol žalovaný ako príslušný druhostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 25. 3. 2010, č.p.: ORP-MP-110/DI-3-2010 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 25. 3. 2010 uložil žalobcovi podľa § 22 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch) pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Zároveň podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona v spojení s vyhláškou č. 411/2006 Z.z., ktorou sa stanovuje paušálna suma trov konania o priestupku zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 7. 2. 2010 v čase o 12.54 hod. na ceste č. 1/68 v meste Prešov - ulica Košická, ako vodič motorového vozidla zn. Land Rover, ev. č. PO-515CO prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/hod.) o 41 km/ hod., nakoľko cestným radarovým rýchlomerom bola vozidlu, ktoré viedol žalobca nameraná rýchlosť jazdy 91 km/hod. Následne bol hliadkou diaľničného oddelenia Policajného zboru Prešov zastavený a kontrolovaný. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie žalobcu ako porušenie § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke), čím v zmysle § 137 ods. 2 písm. d) citovaného zákona závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v neprítomnosti obvineného, pretože tento sa bez ospravedlnenia nedostavil na ústne pojednávanie. Žalobca sa spolu so svojou právnou zástupkyňou na pojednávanie nedostavil preto, že si zmýlil deň prejednania priestupku, mal za to, že prejednanie priestupku sa uskutoční dňa 26. 3. 2010 o 09.00 hod. Z dôvodu, že dňa 26. 3. 2010 mal odviesť svoju dcéru o 9.00 hod. z nemocnice v Humennom, dňa 25. 3. 2010 asi o 13.00 hod. telefonicky oznámil npor. S. P., že sa dňa 26. 3. 2010 nedostaví na prejednanie priestupku z uvedeného dôvodu. Správny orgán mu však oznámil, že pojednávanie už bolo „dnes" a bolo prejednané v jeho neprítomnosti. V ďalšej časti odvolania namietal, že správny orgán uviedol, že žalobca svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil žalobcovi a/ pokutu vo výške 300,- Eur, b/ zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. S týmto odôvodnením nesúhlasil. Uviedol, že je pravda, že v uvedený deň prekročil rýchlosť jazdy v obci. Postup správneho orgánu je však v rozpore so zákonom, a to § 22 ods. 4 zákona o priestupkoch. Podľa uvedeného ustanovenia ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1 priestupky podľa ods. 1 písm. h), i), k) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak. S poukazom na § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch, mal byť priestupok prejednaný v blokovom konaní. Žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť, nemal však pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť. Túto nemali ani jeho spolujazdci, ktorí by mu inak peniaze požičali. Vzhľadom na prejavenú ochotu žalobcu pokutu zaplatiť bolo právne relevantné aplikovať poverenými osobami § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, vydať blok na pokutu nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia. Prevzatie bloku mal žalobca potvrdiť. Ďalej v odvolaní uviedol, že v blokovom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 300,- Eur, ktorú je dobrovoľne naďalej ochotný zaplatiť, pričom v konaní pred správnym orgánom mu okrem tejto blokovej pokuty bola uložená aj povinnosť zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Takéto konanie vzhľadom na uvedené okolnosti, najmä doznanie obvineného, jeho ochotu zaplatiť pokutu, ignorovanie tejto ochoty zo strany poverených osôb nevydaním bloku, výslovné ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku považuje za diskriminačné. Postup správneho orgánu, ktorý neaplikoval § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch považuje za rozporný s Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že v prípade potvrdenia uloženej sankcie - zákazu činnosti viesť motorové vozidlá bude nútený riešiť potrebu osobnej dopravy s ohľadom na jej trhové ceny. Vyššie uvedené by v úspešnom súdnom konaní podľa § 83 zákona o priestupkoch predstavovalo nárokovateľnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému. Preto žiadal, aby žalovaný ako odvolací orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu tak, že uloží žalobcovi pokutu vo výške 300,- Eur, resp. žiadal, aby žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska zaslal spisový materiál v zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku žalovanému ako príslušnému odvolaciemu orgánu. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku začal dňa 6. 5. 2010 konanie o odvolaní. Preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu - správy o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 7. 2. 2010, protokolu - fotodokumentácie priestupku cestným laserovým rýchlomerom zo dňa 7.2.2010, evidenčnej karty vodiča A. M. zo dňa 18. 3. 2010, úradného záznamu npor. S. P. zo dňa 4. 3. 2010 a 18. 3. 2010, certifikátu o overení, zápisnice o podaní vysvetlenia O. G. to dňa 22. 3. 2010, zápisnice o podaní vysvetlenia O. U. zo dňa 22. 3. 2010, zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku v neprítomnosti zo dňa 25. 3. 2010, rozhodnutia o priestupku zo dňa 25. 3. 2010, odvolania voči uvedenému rozhodnutiu zo dňa 26. 4. 2010, stanoviska prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu a ostatných písomností tvoriacich súčasť priestupkového spisu. Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených nadobudol presvedčenie, že A. M. spáchal daný skutok tak ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o priestupku t.j., že ako vodič vozidla počas jazdy prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci 50 km/hod. o 41 km/ hod. Vodič A. M. tak svojim konaním porušil ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke tým, že si nesplnil povinnosť vodiča, ktorý v obci smie jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/hod. Spáchanie priestupku menovaným je potvrdené správou o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a protokolom -fotodokumentáciou priestupku laserovým meračom rýchlosti Ultra Lyte LTI 20-20 100LR, výr.č. UX021250 s číslom snímku 23/7. Z nich je okrem iného zrejmé, že dňa 7.2.2010 v čase o 12.54 hod. na ul. Košickej v Prešove bolo hliadkou Diaľničného oddelenia Policajného zboru v Prešove zaznamenané prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti vodičom osobného motorového vozidla zn. Land Rover, EČ: PO-515CO, ktorý podľa protokolu o nameranej rýchlosti v meranom úseku jazdil rýchlosťou 91 km/hod., čo vykazoval merač rýchlosti Ultra Lyte LTI 20-20 100LR, výr.č. UX021250 s číslom snímku 23/7. Po zastavení vozidla si vodič vyššie uvedeného vozidla A. M. nebol vedomý spáchania priestupku. Z uvedeného dôvodu bola s menovaným spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. A. M. bola následne daná možnosť vyjadriť sa do správy o výsledku objasňovania priestupku, čo menovaný nevyužil, do správy sa odmietol akokoľvek vyjadriť a túto rovnako odmietol podpísať. Odvolací správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti merania tak, ako to uvádza protokol so snímkom č. 23/7, keďže obsahuje okrem iných údajov aj zreteľný záber na prednú časť vozidla zn. Land Rover, vrátane EČ: PO-515CO. Nemal dôvod spochybňovať ani presnosť merania laserového merača rýchlosti Ultra Lyte LTI 20-20 100LR, výr.č. UX021250. Na základe vyššie uvedeného sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že ku skutku došlo tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku, t.j. že obvinený ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci o 41 km/hod. Odvolací správny orgán považuje skutok spáchaný A. M. za riadne zadokumentovaný a preukázaný. K časti odvolania, v ktorej obvinený a jeho splnomocnený zástupca namietali prejednanie priestupku v neprítomnosti žalovaný uviedol, že podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch v neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. V danom prípade prvostupňový správny orgán predvolal A. M. na ústne pojednávanie o priestupku konané dňa 4.3.2010 so začiatkom o 11.30 hod. predvolaním zo dňa 18.2.2010, poštovou zásielkou adresovanou do vlastných rúk ktorú menovaný prevzal dňa 3.3.2010. Z úradného záznamu npor. Mgr. S. P. k predvolaniu zo dňa 4.3.2010 je zrejmé, že A. M. sa dňa 4.3.2010 o 10.40 hod. telefonicky ospravedlnil z ústneho pojednávania o priestupku, ktoré sa malo konať v uvedený deň o 11.30 hod. S menovaným bol dohodnutý nový termín ústneho pojednávania o priestupku a to 18. 3. 2010 so začiatkom o 09.00 hod. Dňa 18. 3. 2010 sa dostavil na ODI OR PZ v Prešove A. M. a následne uviedol, že si chce zvoliť advokáta, ktorý ho bude zastupovať v konaní o priestupku a zároveň trval na jeho prítomnosti na ústnom pojednávaní o priestupku. Požiadavke menovaného prvostupňový správny orgán vyhovel a stanovil nový termín ústneho pojednávania a to na 25. 3. 2010 so začiatkom o 9.00 hod., kde A. M. s uvedeným termínom súhlasil. To, že bol predvolaný na uvedený termín, a o tomto bol upovedomený, nepoprel ani v podanom odvolaní. Následne prvostupňový správny orgán vyhotovil písomné predvolanie, ktoré A. M. osobne prevzal. Zároveň prvostupňový správny orgán umožnil menovanému nazrieť do priestupkového spisu, oboznámil ho so skutočnosťami ktoré sa mu kladú za vinu, ako aj s možnými sankciami. Po poučení o postupe v konaní sa A. M. vyjadril, že sa v určený deň dostaví na ústne pojednávanie o priestupku spolu so svojim advokátom, ktorého si dovtedy zvolí. A. M. ani jeho splnomocnený zástupca sa však na ústne pojednávanie nedostavili a svoju neúčasť nijak neospravedlnili a nepreukázal. Odvolací správny orgán vzhľadom na vyššie uvedené poukázal na skutočnosť, že zo samotnej dikcie ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch vyplýva, že správny orgán uskutoční ústne pojednávanie v neprítomnosti obvineného z priestupku v tom termíne, t.j. v ten deň a hodinu, na ktorý bol obvinený z priestupku predvolaný. Obvinený z priestupku je povinný ospravedlniť svoju neúčasť na ústnom pojednávaní pred stanoveným termínom ústneho pojednávania. Zo spisového materiálu vyplýva, že A. M. bol o termíne ústneho pojednávania upovedomený telefonicky dňa 18.3.2010. Termín ústneho pojednávania bol stanovený na 25.3.2010 o 09.00 hod., pričom A. M. s uvedeným termínom súhlasil. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený A. M. mal dostatok času ospravedlniť svoju neúčasť pred stanoveným termínom ústneho pojednávania. Menovaný sa snažil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o priestupku ospravedlniť až dodatočne, po stanovenom termíne ústneho pojednávania, telefonicky síce dňa 25. 3. 2010 avšak až v čase o 13.00 hod., tak ako to uviedol v podanom odvolaní. Tu zároveň potvrdil, že si zmýlil deň ústneho pojednávania. Uvedený dôvod - omyl zo strany A. M. odvolací správny orgán nepovažuje za náležité ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku, ktoré bolo naviac vykonané až po stanovenom termíne ústneho pojednávania o priestupku. Z uvedených dôvodov dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán vec správne prejednal v neprítomnosti obvineného A. M.. K časti odvolania v ktorej obvinený a jeho splnomocnený zástupca namietali skutočnosť že priestupok nebol prejednaný v blokovom konaní, hoci mal byť, nakoľko A. M. bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, avšak nemal pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť, ktorú nemali ani jeho spolujazdci žalovaný uviedol, že keďže si A. M. na mieste zistenia a dokumentovania priestupku nebol vedomý spáchania priestupku a nesúhlasil s uloženou pokutou, neboli splnené zákonné podmienky blokového konania, preto správny orgán nemal inú možnosť ako riešiť vec začatím konania o priestupku. Tvrdenia obvineného že pokutu bol ochotný zaplatiť, avšak nemal dostatočnú finančnú hotovosť považoval odvolací správny orgán za ničím nepodložené, uvádzané v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok. Obaja príslušníci PZ ktorí zistili a dokumentovali daný dopravný priestupok vo svojich výpovediach potvrdili, že menovaný si na mieste nebol vedomý spáchania priestupku, uvádzal, že nič platiť nebude a že išiel normálne a zároveň odmietol možnosť osobne sa prezretím záznamu zmeranej rýchlosti presvedčiť o tom, že jeho vozidlu bola nameraná rýchlosť 91 km/hod. v mieste, kde je najvyššia povolená rýchlosť 50 km/hod. Vzhľadom na uvedené bola s menovaným spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku. Pokiaľ by bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, bol by mu zo strany príslušníkov PZ vydaný blok na pokutu na mieste nezaplatenú, bol by mu zadržaný vodičský preukaz (podľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a zároveň by mu bolo vydané potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu s povolením jazdy na 15 dní (§ 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke). S menovaným však bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku čo svedčí o tom, že si spáchania skutku vedomý nebol a zároveň nebol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, čo potvrdili aj príslušníci PZ vo svojich výpovediach. Odvolací správny orgán poukázal aj na skutočnosť, že samotný vodič A. M. mal možnosť vyjadriť svoje námietky - aj všetky vyššie uvedené skutočnosti priamo na mieste do správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, príp. do záznamu o podaní vysvetlenia, kde mohol podrobne popísať svoje námietky voči postupu policajtov, čo však neurobil a námietky uvádzal až dodatočne. Za nepravdivé považoval tvrdenie, že finančnú hotovosť mu nemohli požičať ani jeho spolujazdci, nakoľko obaja príslušníci PZ potvrdili, že A. M. bol v čase zastavenia a kontroly vo vozidle sám. Vzhľadom k tomu že policajti ktorí zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému obvinenému, odvolací správny orgán nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej správy o výsledku objasňovania priestupku, úradného záznamu a výpovedí policajtov. Poukázal na právny význam ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, že policajt pri vykonávaní služobnej činnosti je viazaný prísahou, riadi sa ústavou, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a dbá na česť, vážnosť a dôstojnosť kontrolovanej osoby i svoju vlastnú a je povinný nepripustiť, aby v súvislosti s touto činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma. Pre konkrétnych policajtov by následky úmyselného protiprávneho konania pri plnení služobných úloh predstavovali neporovnateľne závažnejšie dôsledky, ako zistenie priestupku a jeho páchateľa. Uvedení policajti by sa nevystavili ani možnosti trestného stíhania pre zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 326 Trestného zákona. Aj tieto úvahy viedli odvolací správny orgán k tomu, že nijak nepochyboval o správnosti postupu a pravdivosti tvrdení policajtov hliadky Diaľničného oddelenia Policajného zboru v Prešove. K časti odvolania v ktorej obvinený namietal, že v blokovom konaní mu bola uložená pokuta vo výške 300,- €, ktorú je naďalej ochotný zaplatiť, no v konaní pred správnym orgánom mu okrem tejto blokovej pokuty bol uložený aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, pričom takéto konanie, vzhľadom na doznanie obvineného, jeho ochotu zaplatiť pokutu, výslovné ospravedlnenie neúčasti na ústnom pojednávaní o priestupku považuje za diskriminačné, rozporné s Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zasahujúce do princípov právneho štátu podľa Čl. 1 Ústavy SR žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia obvineného sú nepravdivé. A. M. v blokom konaní nebola uložená žiadna pokuta, nakoľko sankcia mu bola uložená až rozhodnutím ODI OR PZ v Prešove o priestupku. A. M. si na mieste nebol vedomý spáchania priestupku, zároveň nebol ochotný zaplatiť pokutu, čím si zároveň nepriznal spáchanie skutku. Z uvedeného dôvodu, keďže neboli splnené zákonné podmienky blokového konania, nemali príslušníci PZ na mieste zistenia priestupku inú možnosť, ako spísať správu o výsledku objasňovania priestupku. V neposlednom rade sa A. M. z ústneho pojednávania o priestupku ospravedlnil nenáležite a oneskorene. Vzhľadom na uvedené sú tvrdenia menovaného o diskriminačnom prístupe k jeho osobe nepravdivé a ničím nepodložené. Prvostupňový správny orgán aj odvolací správny orgán v každom konaní, čiže aj v uvedenom konaní o priestupku rešpektovali základné práva a slobody zakotvené v Ústave Slovenskej republiky a pri rozhodovaní postupovali v zmysle platnej právnej úpravy. K časti odvolania v ktorej obvinený a jeho splnomocnený zástupca poukazovali na potrebu riešenia individuálnej dopravy zo strany obvineného v prípade potvrdenia sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá odvolací správny orgán dôvodil, že obvinený má právo v každom konaní využiť všetky dostupné opravné prostriedky v prípade ak nesúhlasí s rozhodnutím správneho orgánu. Uvedená možnosť zo strany obvineného však nie je dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v časti výšky a druhu sankcie. Určenie druhu a výšky sankcie je založené výlučne na úvahe a posúdení prvostupňového správneho orgánu, za podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie za konkrétny priestupok. Odvolací správny orgán preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, spoločenskú nebezpečnosť t.j., že skutku sa žalobca dopustil nedbanlivým konaním na mieste verejnosti prístupnom, tým že viedol motorové vozidlo zn. Land Rover, kde počas vedenia vozidla prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy na frekventovanej ceste I. triedy v obci v popoludňajších hodinách. Prvostupňový správny orgán prihliadal aj na evidenčnú kartu vodiča A. M. z ktorej vyplýva, že menovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1980. V evidenčnej karte má viacero záznamov o porušení rôznych pravidiel bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, aj o prekročení rýchlosti jazdy. Správny orgán na osobné, rodinné a majetkové pomery menovaného neprihliadal pre jeho neprítomnosť na ústnom pojednávaní o priestupku. Prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami a kritériami ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje. S touto úvahou sa žalovaný stotožnil a zdôraznil, že za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti až do troch rokov. Z konania obvineného vyplýva, že závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky. Odôvodňuje to ustanovenie § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke, podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je aj prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Nemal dôvod zmeniť uložené sankcie, nakoľko tieto boli uložené a odôvodnené v súlade so zákonom. Obvinený si následky svojho nesprávneho konania mal uvedomiť v čase spáchania priestupku. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušil a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. V žalobe uviedol, že dňa 7. 4. 2010 mu bolo doručené rozhodnutie o priestupku, č. p.: ORP-MP-110/DI-3-2010 zo dňa 25. 3. 2010, ktorého sa mal dopustiť dňa 7. 2. 2010, v čase 12.54 hod., na ceste I/68 v Prešove - ul. Košická, ako vodič motorového vozidla zn. Land Rover, ev. č. PO 515 CO tým, že prekročil rýchlosť jazdy v obci o 41 km/hod. Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 6 mesiacov, ktorý začal plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca svojim konaním porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. d) citovaného zákona a tým sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie listom zo dňa 19. 4. 2010, v ktorom citoval § 22 ods. 4 a § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch. Na základe uvedeného mal byť priestupok žalobcu prejednaný v blokovom konaní. Žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť, nemal však pri sebe dostatočnú finančnú hotovosť. Túto finančnú hotovosť nemali ani spolujazdci žalobcu, ktorí by mu inak peniaze požičali. Vzhľadom na prejavenú ochotu žalobcu pokutu zaplatiť, bolo právne relevantné aplikovať poverenými osobami postup podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, vydať blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia. Dňa 7. 5. 2010 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu o tom, že odvolanie postúpil žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 7. 6. 2010 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené rozhodnutie o odvolaní č. KRP-DI-SK-068/2010 zo dňa 31. 5. 2010, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V bode II. žaloby žalobca opísal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. V bode III. žaloby uviedol, že s takýmto tvrdením žalovaného nemôže súhlasiť. Nie je pravdou, že bol o termíne ústneho pojednávania upovedomený telefonicky dňa 18. 3. 2010. Takéto tvrdenie je nepravdivé, pretože žalobca bol o termíne ústneho pojednávania informovaný dňa 18. 3. 2010 osobne na OR PZ, pričom mal za to, že ústne pojednávanie bude dňa 26. 3. 2010 o 9.00 hod. V žalobe ďalej poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný uviedol: „KDI KR PZ v Prešove uvádza, že keďže si A. M. na mieste zistenia a dokumentovania priestupku nebol vedomý spáchania priestupku a nesúhlasil s uloženou pokutou, čím neboli splnené zákonné podmienky blokového konania, správny orgán nemal inú možnosť riešiť vec, ako začatím konania o priestupku." „A. M. v blokom konaní nebola uložená žiadna pokuta, nakoľko sankcia mu bola uložená až rozhodnutím ODI OR PZ v Prešove o priestupku". Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný si protirečí, najprv tvrdí, že žalobca „nesúhlasil s uloženou pokutou" to znamená, že mu uložená bola a následne tvrdí, že mu „v blokovom konaní nebola uložená žiadna pokuta". Je preto evidentné, že blokové konanie bolo realizované, sankcia uložená bola, iba nebola na mieste zaplatená. To vyplýva aj z čestných prehlásení svedkov tohto dopravného priestupku. V rozhodnutí ďalej žalovaný uviedol, že obvinený v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný skutok tvrdil, že si nebol vedomý zodpovednosti za spáchaný skutok, resp. že obaja príslušníci ktorí dokumentovali daný dopravný priestupok, vo svojich výpovediach potvrdili, že menovaný si nebol vedomý spáchania priestupku a zároveň potvrdili, že žalobca bol v čase zastavenia a kontroly vo vozidle sám. Tieto tvrdenia „oboch príslušníkov PZ" vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci, pretože daný dopravný priestupok dokumentoval iba jeden príslušník PZ, a to príslušníčka PZ, pričom tá nezisťovala počet osôb vo vozidle. Táto príslušníčka sama vystúpila z auta a sama prišla k motorovému vozidlu žalobcu. Najprv oznámila žalobcovi akého dopravného priestupku sa dopustil a potom mu uložila za tento priestupok blokovú pokutu vo výške 300,- Eur. Žalobca jej odpovedal, že nemá takúto finančnú hotovosť pri sebe a zároveň aj jeho spolujazdci, ktorí sedeli na zadnom sedadle mu sami odpovedali, že ani oni nemajú takúto hotovosť. Na základe tohto oznámil žalobca príslušníčke PZ, že sumu 300,- EUR u seba nemá a preto pokutu na mieste nemôže zaplatiť. Príslušníčka PZ na to odišla aj s dokladmi žalobcu do svojho vozidla, po chvíli sa zasa vrátila, odovzdala žalobcovi doklady s vysvetlením, že bude riešený na dopravnom inšpektoráte. Nesúhlasil ani s tvrdením „druhého príslušníka PZ", ktorý mal potvrdiť, „že menovaný si na mieste nebol vedomý spáchania priestupku" resp., že „A. M. bol v čase zastavenia a kontroly vo vozidle sám", aj z toho dôvodu, že z policajného motorového vozidla počas celej doby kontroly, t.j. od zastavenia vozidla až do ukončenia kontroly okrem príslušníčky PZ nikto iný nevystúpil. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že „Po zastavení vozidla si vodič vyššie uvedeného vozidla A. M. nebol vedomý spáchania priestupku. Z uvedeného dôvodu bola s menovaným spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. A. M. bola následne daná možnosť vyjadriť sa do správy o výsledku objasňovania priestupku, čo menovaný nevyužil, do správy sa odmietol akokoľvek vyjadriť a túto rovnako odmietol podpísať." Z uvedeného vyplýva, že s menovaným nemohla byť predsa spísaná žiadna správa pokiaľ ním nie je podpísaná. Spísať správu môžu len osoby, ktoré ju podpíšu, resp. osoby, ktoré sú podpísané v právne relevantnom zastúpení osôb dotknutých v danom konaní. Naopak žiadna správa so žalobcom spísaná nebola, žalobca nevie čo príslušníčka PZ počas doby keď odišla od žalobcu a sadla si do svojho motorového vozidla v tomto vozidle robila, aké správy tam písala. Tvrdil, že si bol vedomý spáchania dopravného priestupku a zároveň bol ochotný zaplatiť blokovú pokutu, iba nemal pri sebe potrebnú finančnú hotovosť. Zdôraznil, že na vozidle žalobcu sú na zadných bočných oknách a na zadnom okne tmavé fólie, jeho terénne motorové vozidlo je vyššie ako osobné motorové vozidlo polície, a keďže osobné motorové auto polície stálo pred vozidlom žalobcu, druhý príslušník PZ ktorý z auta nevystúpil, nemohol ani v zrkadle vidieť či vo vozidle žalobcu sedí niekto vzadu a už vonkoncom nemohol potvrdiť, že žalobca si nebol vedomý spáchania priestupku a že nesúhlasil s uloženou pokutou. V žalobe ďalej uviedol, že predkladá čestné prehlásenia spolujazdcov S. A. a W. M., ktorí s ním v uvedený deň boli v motorovom vozidle, a ktorí potvrdzujú skutočnosti uvádzané žalobcom a vyvracajú tvrdenia žalovaného. Ďalej v žalobe citoval § 22 ods. 4 a § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch na základe ktorých mal byť priestupok prejednaný v blokovom konaní. Keďže bloková pokuta vo výške 300,- EUR bola žalobcovi udelená a žalobca bol ochotný pokutu zaplatiť, nemal príslušník PZ postúpiť tento priestupok na správne konanie, ale mal postupovať podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch, vydať blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia. V blokovom konaní bola A. M. uložená pokuta vo výške 300,- EUR. V konaní pred správnym orgánom mu však okrem tejto blokovej pokuty bola uložená aj povinnosť zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov, odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Takéto konanie, vzhľadom na uvedené okolnosti, najmä: doznanie obvineného, jeho ochotu zaplatiť pokutu, ignorovanie tejto ochoty zo strany poverených osôb nevydaním bloku, považuje za diskriminačné, v rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, zasahujúce do princípov právneho štátu podľa Čl. 1 Ústavy SR. Podľa Čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR týkajúcu sa predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a princípu, že v rovnakých podmienkach sa musí dať rovnaká odpoveď. Podľa ústavného súdu je diskriminačný taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť" (napr. Nálezy II. ÚS 159/07, III. ÚS 328/05, IV. ÚS 88/07). Ústavný súd SR napr. v Náleze IV. ÚS 14/07, výslovne uvádza: „K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (Čl. 1 ods. 1 Ústavy), napr. PL. ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04 a IV ÚS 241/2004)". Ústavný súd vo svojom Náleze III. ÚS 192/06 z 3. novembra 2006 okrem iného konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle Čl. 1 ods. 1 Ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy." Povinnosť súdu rozhodovať v obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry povinnosť uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek právnej teórie. Pravidlo, že kto sa chce odchýliť od súdneho precedensu alebo ustálenej judikatúry, musí pre odklon uviesť dostatočný dôvod (a teda nesie bremeno argumentácie), je považované za jedno zo základných pravidiel racionálnej právnej argumentácie (napr. ALEXY, R.: A Theory oj Legal Argumentation. A Theory oj Rational Discourse as Theory oj Legal Justijication. Oxjord: Clarendon Press, 1989, s. 277 - 278). Správny orgán je pri hodnotení dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci, a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami správneho orgánu získanými v procese dokazovania, úvahami správneho orgánu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20. 8. 2010 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí. Žiadal, aby krajský súd žalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Zároveň žiadal, aby súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby boli v súlade so zákonom. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch, lebo porušil § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, čím závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. d/ zákona o cestnej premávke tým, že dňa 7. 2. 2010 v čase o 12.54 hod. ako vodič motorového vozidla prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/h) o 41 km/h, čo bolo zistený cestným radarovým rýchlomerom. Za tento priestupok mu uložil podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Otázka či žalobca porušil § 16 ods. 4 zákona o cestnej premávke, lebo prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť v obci o 41 km/h v konaní pred súdom sporná nebola, uvedené v žalobe žalobca nenamietal. Spornou bola otázka, či správne postupoval správny orgán, ak neriešil priestupok v blokovom konaní podľa § 84 a nasl. ustanovení zákona o priestupkoch, ale v správnom konaní podľa § 67 a nasl. citovaného zákona. Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť. Podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v trestnom konaní. Podľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky alebo za priestupok spáchaný nezaplatením úhrady za užívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste. Podľa § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu podľa odseku 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia vodičského preukazu. Páchateľ priestupku môže požiadať policajta, ktorý vodičský preukaz zadržal, aby zadržaný vodičský preukaz postúpil orgánu Policajného zboru v mieste jeho pobytu alebo v mieste, kde sa zdržiava, na účely jeho vrátenia; policajt je povinný tejto žiadosti vyhovieť. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, len ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť. Obidve podmienky musia byť splnené súčasne. V danom prípade tieto zákonné podmienky splnené neboli. Ako to vyplýva zo správy o výsledku objasňovania priestupku spísanej dňa 7. 2. 2010 žalobca si nebol vedomý spáchania priestupku, k veci sa odmietol vyjadriť a správu odmietol podpísať. Potvrdzujú to aj zápisnice o výsluchu policajtov objasňujúcich priestupok: O. G. a O. U. zo dňa 22. 3. 2010 v ktorých je uvedené, že žalobca po upovedomení o tom akého priestupku sa dopustil uviedol, ... „že sa žiadneho dopravného priestupku nedopustil, išiel normálne a nič platiť nebude ...“ Bolo mu navrhnuté, aby sa išiel osobne presvedčiť, že mu bola nameraná rýchlosť 91 km/h, čo odmietol. Preto bola spracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, do ktorej sa odmietol vyjadriť a podpísať ju. V súlade so zákonom preto postupoval správny orgán, ak priestupok prejednal v správnom konaní podľa § 67 a nasl. zákona o priestupkoch. Vzhľadom na uvedené sú nedôvodné námietky žalobcu, že postup správneho orgánu bol diskriminačný, v rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Naopak krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že tým že sa žalobca odmietol vyjadriť do zápisnice (správy) o výsledku objasňovania priestupku a túto odmietol podpísať sa v podstate vzdal svojich procesných práv sa úspešne brániť a jeho žalobné námietky vyznievajú účelovo. Súd nemá dôvod spochybňovať zistenia a vyjadrenia policajtov objasňujúcich priestupok ktorí okrem povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, nemali žiaden pomer k veci, či k žalobcovi ako obvinenému z priestupku. Okrem toho v neprospech žalobcu pri posudzovaní jeho tvrdenia, že si bol vedomý spáchania priestupku, pokutu v blokovom konaní vo výške 300,- Eur bol ochotný zaplatiť, iba nemal pri sebe potrebnú finančnú hotovosť vyznieva fakt, že v takomto prípade by policajtka objasňujúca priestupok okrem vystavenia bloku na pokutu na mieste nezaplatenú podľa § 85 ods. 3 zákona o priestupkoch zadržala žalobcovi aj vodičské oprávnenie (§ 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke) a vydala by mu potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu s povolením jazdy na 15 dní (§ 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke). Okrem toho žalobcovi nič nebránilo v prípade že bol ochotný pokutu zaplatiť a mal za to, že vec bolo potrebné riešiť v blokovom konaní uvedené uviesť v správe o objasňovaní priestupku. V neprospech žalobcu svedčí aj to, že aj napriek skutočnosti, že bol na ústne pojednávanie konané dňa 25. 3. 2010 po tom, čo predchádzajúce termíny dňa 4. 3. 2010 a dňa 18. 3. 2010 boli na jeho žiadosť zmenené, pričom o termíne 25. 3. 2010 bol riadne a včas upovedomený (dňa 18. 3. 2010, čo potvrdil vlastnoručným podpisom) sa na pojednávanie nedostavil. Opätovne tým nevyužil svoje právo brániť sa a navrhovať dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdení ním uvádzaných. V tejto súvislosti súd poukazuje, že je bez právneho významu, či priestupok objasňoval jeden alebo dvaja policajti a vzhľadom na „neuplatnenie procesných práv“ pri objasňovaní priestupku a následne v správnom konaní nemožno prihliadať ani na čestné prehlásenia S. A. a W. M. zo dňa 16. 6. 2010 a 17. 6. 2010 pripojené k žalobe. Nedôvodná je aj námietka o uloženej sankcii, o pokute vo výške 300,- Eur a zákaze činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch. Keďže priestupok ktorého sa dopustil žalobca nemohol byť riešený, a teda ani nebol riešený v blokovom konaní, správne postupoval správny orgán ak v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch uložil žalobcovi pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, s ktorými sa stotožňuje a na ktoré poukazuje. Odôvodnenia sú logické, nevychádzajú z medzí správnej úvahy a správne orgány v nich zrozumiteľným spôsobom vysvetlili, prečo bola uložená pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 mesiacov. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.