Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/18/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107229727 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8107229727.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne X. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXXX/XX, zast. JUDr. Nikolajom Bondom, advokátom so sídlom v Martine, Škultétyho 4, proti žalovanému Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. XX/X, zast. JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, o zaplatenie 1 153,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/155/2008 - 158 zo dňa 10.12.2010 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zastavení konania a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 571,91 eur. Z r u š u j e rozsudok v časti o zaplatenie sumy nad 1 571,91 eur a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie o zaplatenie 1 153,49 eur. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2 245,56 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1 095,94 eur na účet jej právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, žalobou, podanou na prvostupňovom súde dňa 10.12.2007 žiadala žalobkyňa zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 34.750,- Sk spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 %o denne zo sumy 5.500,- Sk od 01.05.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500,- Sk od 01.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500,- Sk od 01.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500,- Sk od 01.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.500,- Sk od 01.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 5.500,- Sk od 01.03.2007 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že na základe nájomných zmlúv užíval žalovaný jej byt na ul. Novomeského č. 6 v Martine. Podľa nájomnej zmluvy mal platiť mesačne nájomné v sume 5.500,- Sk, pričom neplatil pravidelne, čím mu vznikol dlh, ktorý špecifikovala. Zároveň uplatnila právo na zaplatenie poplatku z omeškania. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a poukázal na skutočnosť, že na vlastné náklady dal renovovať parkety v byte, čím ho zhodnotil. V priebehu konania žalovaný uhradil dlžnú istinu, a to v dvoch splátkach vo výške 27.380,- Sk dňa 08.12.2008 a sumu 244,64 Eur dňa 09.03.2009, čím bola zaplatená celá sporná istina. Z týchto dôvodov žalobkyňa zobrala návrh v časti o zaplatenie istiny späť v celom rozsahu. Prvostupňový súd preto postupom podľa ustanovenia § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.153,49 eur, a to napriek nesúhlasu zo strany žalovaného z dôvodu, že túto časť nájmu stále považuje za spornú a jednalo sa o jeho ústretový krok. Podľa prvostupňového súdu v danom prípade neexistujú vážne dôvody, pre ktoré by súd nemohol zastaviť konanie o zaplatenie istiny. Žalobca je pánom sporu a zastavením konania o zaplatenie istiny nemohlo dôjsť k zásahu do práv žalovaného spočívajúcich v tom, aby došlo k nemožnosti domáhať sa z jeho strany nejakých práv. Žalobca môže mať právne alebo iné dôvody na to, aby so späťvzatím návrhu nesúhlasil, pričom musí ísť o závažné etické, morálne, ekonomické a iné motívy, ktorých dôvodnosť posudzuje súd. Ani jeden z týchto dôvodov v danom konaní nebol preukázaný zo strany žalovaného, preto mal prvostupňový súd za to, že niet vážnych dôvodov pre to, aby nemohol vyhovieť procesnému návrhu žalobkyne na zastavenie konania o zaplatenie istiny. Z týchto dôvodov prvostupňový súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny, pričom predmetom konania zostalo aj naďalej zaplatenie príslušenstva pohľadávky. Prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením nájomných zmlúv, zápisnice o odovzdaní bytu, výpisov z účtov žalobkyne, platobného rozkazu, odporu proti platobného rozkazu ako aj ostatného spisového materiálu a zistil, že účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu dňa 03.03.2004, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX nachádzajúceho sa na II. poschodí bytového domu č. súp. 20 na ul. P. v D. na určitú dobu, s dohodnutým mesačným nájomným vo výške 5.500,- Sk mesačne. Následne bola táto nájomná zmluva zmenená s tým, že bola predlžovaná doba nájmu predmetného bytu. Byt bol odovzdaný žalovaným dňa 16.04.2007 na základe zápisnice o odovzdaní bytu, kedy za prenajímateľku vystupoval jej syn I. Y.. Žalovaný nedodržiaval svoju povinnosť nájomcu s tým, že neuhrádzal pravidelne nájomné za predmetný byt, pričom jeho dlh na nájomnom činil 34.750,- Sk ku dňu podania návrhu, teda ku 10.12.2007. Žalovaný namietal, že k neskoršiemu odovzdaniu bytu došlo z dôvodu na strane prenajímateľa, ako aj to, že nedošlo k započítaniu jeho nákladov na renováciu parkiet. Pokiaľ sa týka námietok odporcu ohľadom započítania nákladov na renováciu parkiet, prvostupňový súd konštatoval, že táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná. V tomto smere nebolo navrhnuté dokazovanie zo strany žalovaného, pričom z výpovede žalobkyne vyplynulo, že nedala žiadny súhlas na vykonávanie týchto prác s následným započítaním do ceny nájomného. Dôkazné bremeno tak spočívalo na žalovanom a toto dôkazné bremeno neuniesol. Dohoda o nájme bytu bola uzavretá v písomnej forme, preto ak boli uzatvorené ďalšie dohody, ktoré sa týkajú platenia nájomného, mali byť uzavreté v písomnej forme, nakoľko takáto dohoda by menila nájomnú zmluvu, ktorá bola uzavretá v písomnej forme. Ak takáto dohoda nebola v písomne forme uzavretá, čo nebolo sporné a nebola preukázaná ani existencia ústnej dohody, prvostupňový súd na tieto námietky neprihliadal a považoval ich za irelevantné. Aj námietky ohľadom oneskoreného odovzdania bytu považoval prvostupňový súd za nedôvodné. Dátum odovzdania bytu je nesporný so zápisnice z odovzdania bytu, pričom ani v tomto prípade, žalovaný, na ktorom leží dôkazné bremeno, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov, ktorými by preukázal svoje tvrdenia. Neunesením dôkazného bremena nebolo možné prihliadnuť na tieto jeho námietky. Preto mal prvostupňový súd za to, že je dôvodné priznať žalobkyni príslušenstvo pohľadávky v celej žalovanej výške 2.245,56 eur. Súd tak rozhodol po tom, čo predchádzajúci rozsudok vo veci bol uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/29/2010-136 zo dňa 06.07.2010 pre odňatie možnosti konať žalovanému pred súdom zrušený. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie prvostupňového je nesprávne v tom, že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd rozhodol postupom podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny, ktorá predstavuje poplatok z omeškania vo výške 2.245,56 Eur, a to napriek nesúhlasu zo strany žalovaného, ktorý vyjadril vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Prvostupňový súd tak svojim postupom nerešpektoval povinnosť uloženú mu nadriadeným Krajským súdom v Prešove v uznesení sp. zn. 19Co/29/2010 zo dňa 06.07.2010, v ktorom mu nadriadený súd uložil povinnosť vec opätovne rozhodnúť pri zachovaní všetkých procesných práv účastníkov konania tak, aby účastníci mali možnosť realizovať svoje procesné práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva. Prvostupňový súd vo veci konal, aj keď sa žalovaný nedostavil na pojednávanie a to napriek tomu, že žalovaný požiadal súd o odročenie vytýčeného pojednávania zo zdravotných dôvodov, ktoré mu bránili účasti na pojednávaní. Prvostupňový súd sa v konaní nezaoberal námietkami žalovaného ohľadom započítania nákladov na renováciu parkiet, resp. neskoršieho odovzdania bytu, a to len s poukazom na to, že žalovaný zaplatil celú spornú istinu, čím sa podľa názoru súdu stali jeho námietky irelevantné. Záver prvostupňového súdu o neexistencii vážneho dôvodu na strane žalovaného namietať späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny nemožno akceptovať, nakoľko žalovaná istina obsahuje okrem dvoch spomínaných a prvostupňovým súdom priznaných sporných častí aj jeden neoprávnene naúčtovaný nájom, na čo žalovaný poukázal už v odvolaní proti predchádzajúcemu rozsudku okresného súdu. Právny zástupca žalobkyne pri vyčíslení dlžného nájomného vychádzal (čo tvrdil v návrhu na vydanie platobného rozkazu) z toho, že zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným trval od 03.03.2004 do 31.03.2007. Skutočnosť je však iná. Z nájomných zmlúv vyplýva, že nájomný pomer začína dňom 3.3.2004 a končí 28.2.2005; nájomný pomer začatý dňom 3.3.2004 pokračuje do 28.2.2006; nájomný pomer začatý dňom 1.4.2006 pokračuje do 31.3.2007. Odvolateľ tvrdil, že nájomný pomer v čase od 01.03. do 31.03.2006 bol prerušený, resp. nebol. Z tohto dôvodu by istina mala byť znížená o 5 500 Sk (182,57 Eur).Toto tvrdenie je jednoznačne a nesporne podložené listinnými dôkazmi (nájomné zmluvy a výpisy z účtu navrhovateľky). Čo sa týka renovácie parkiet, žalobkyňa po kúpe bytu zrekonštruovala kuchynku a vstupnú chodbu. Podľa jej slov pri podpise prvej zmluvy jej na ďalšie úpravy nezostali financie. Keď sa žalovaný po začatí nájomného vzťahu pýtal na možnosť renovácie parkiet v hlavnej miestnosti (tvorí cca 75 % plochy celého bytu), keďže sa na nich už podpísal zub času, žalobkyňa odpovedala, že nemá na to momentálne peniaze. Žalovaný jej navrhol, že renováciu urobí na vlastné náklady, avšak za podmienky, že v prípade nepredlženia nájomného vzťahu dôjde k finančnému vyrovnaniu, s čím žalobkyňa súhlasila. Rozhovor prebehol telefonicky a dohoda mala teda ústnu podobu. Zmena nájomnej zmluvy nebola potrebná, nakoľko výška ani doba nájmu sa nemenili a nebola jasná výška vyrovnania, keďže v prípade, že by nájomný vzťah trval 10 rokov, k žiadnemu finančnému vyrovnaniu by už nedošlo. Bez dohody by renováciu nerobil, keďže zmluva bola podpísaná len na 1 rok. Žalobkyňa súdu tvrdila, že nevie, či parkety boli robené, čo je očividné klamstvo, keďže parkety boli renovované. Súdu predložil doklad o zaplatení renovácie parkiet na začiatku nájomného vzťahu. Žalobkyňa o renovácii vedela, nakoľko byt navštívila minimálne ešte dvakrát, vždy pri podpise novej nájomnej zmluvy. K priamej konfrontácii so žalobkyňou nedošlo, nakoľko bola vypočutá mimo prítomnosti žalovaného, čím sudca nemohol získať objektívny pohľad na danú skutočnosť. Tiež tvrdil, že k neskoršiemu odovzdaniu bytu došlo chybou na strane žalobkyne, resp. jej syna, ktorý bol vtom čase na chate a na telefonáty, ani SMS žalovaného neodpovedal. K ukončeniu nájmu sa písomná zápisnica nevyžadovala. Žalovaný urobil len narýchlo zápis o energiách a o tom, že byt odovzdáva v poriadku, nakoľko sa predtým sama žalobkyňa na adresu syna vyjadrila, že je nezodpovedný a robí všade dlhy. Preto mal žalovaný obavy, že si syn žalobkyne bude v byte robiť oslavy s kamarátmi a nedoplatok na energiách, prípadne škody na byte by žalobkyňa vymáhala od žalovaného. Byt žalobkyne už neužíval, nakoľko v tom čase užíval trojizbový zariadený byt, čo doložil zmluvou o nájme a protokolom o prevzatí bytu. Ak by chcel užívať naďalej byt žalobkyne, mohol robiť „obštrukcie" - neodovzdať byt jej synovi a požadovať odovzdanie priamo žalobkyni alebo predloženie úradne overeného splnomocnenia. Neskorším odovzdaním bytu, ktoré nebolo spôsobené chybou žalovaného, žalobkyni nevznikli žiadne náklady a škody, keďže sa dlhodobo zdržiavala v Anglicku a byt na diaľku nemohla prenajať a na svojho syna sa v tomto smere nemohla spoľahnúť - čo ju neskôr viedlo k predaju bytu. Tým, že žalovaný zrenovoval parkety, ho mohla predať výhodnejšie. Preto požadovať nájomné za neskoršie odovzdanie bytu spôsobené žalobkyňou je nemorálne. Žalovaný ďalej namietal, že sudca rozhodol na pojednávaní bez jeho prítomnosti napriek tomu, že súdu doručil žiadosť o odročenie pojednávania a jeho nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a to zo závažných dôvodov - zdravotných ťažkostí, ktoré doložil lekárskym potvrdením, ktoré potvrdzuje zablokovanie chrbtice s výrazne obmedzenou hybnosťou a odporúčaným kľudovým režimom. Potvrdenie je od českého lekára, ktoré doteraz štandardne sudca akceptoval, keďže sa, z dôvodu starostlivosti o starých rodičov, dlhodobo zdržiava v Českej republike a na základe toho mu tu bol udelený prechodný pobyt. Získať potvrdenie o pracovnej neschopnosti typické od slovenského lekára na tlačive pre sociálnu poisťovňu nie je v zahraničí možné. Nie je zamestnancom, vyvíja podnikateľské aktivity), preto akékoľvek zdravotné ťažkosti, ak je to možné, rieši kľudovým režimom a voľne dostupnými liekmi a nevyhľadáva lekára, ak nepotrebuje doklad o tom, že nemôže niekam cestovať, eventuálne sa v prípade potreby obráti priamo na špecialistu ortopéda, neurológa, atď. a nie vždy na všeobecného lekára, takže hľadanie zhody medzi návštevami všeobecného lekára a termínmi pojednávaní nemá žiadne opodstatnenie, resp. je vytrhnuté z kontextu. Potvrdenie o PN je len dokladom pre zamestnávateľa a sociálnu poisťovňu na Slovensku. Ak lekár - špecialista nariadi kľudový režim, zrejme má k tomu dostatočné dôvody vyplývajúce z vykonaného vyšetrenia. Preto žalobkyňa trvá na tom, že zdravotný stav mu v tomto prípade neumožnil zúčastniť sa pojednávania pred súdom, pričom v žiadosti o odročenie pojednávania vyjadril svoj výslovný nesúhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Ak sa v jeho neprítomnosti pojednávalo, považuje to za porušenie svojich ústavných práv. Pojednávaním v jeho neprítomnosti mu bolo znemožnené namietať aj spôsob výpočtu príslušenstva. Sudca pri priznaní príslušenstva žalobkyni vychádzal z mylného predpokladu, že niet pochýb o dobe, počas ktorej bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku a teda príslušenstvo v tomto prípade nemôže byť spochybnené jeho výpoveďou. Namieta proti vyčísleniu poplatkov z omeškania, nakoľko sú platby nájomného vždy priradené k aktuálnemu mesiacu, pričom podľa bežných účtovných a obchodných zvyklostí uhrádzal vždy záväzok s najstarším dátumom splatnosti. To isté platí i pre platbu za elektrickú energiu vo výške 500 Sk, ktorú žalobkyňa neuhradila a hrozilo by odpojenie zo strany SSE, v novembri 2006 a platbu 500 Sk v apríli 2007, ktoré mali byť zúčtované s najstarším záväzkom voči navrhovateľke. Účelovým výpočtom príslušenstva právnym zástupcom žalobkyne bola suma poplatkov z omeškania neoprávnene navýšená o sumu najmenej 350 eur. Žalovaný tiež uviedol, že pojednávaním v jeho neprítomnosti mu bolo znemožnené namietať proti neúčelne vynaloženým trovám konania, a to v súvislosti s pojednávaním dňa 09.01.2009, ktoré sa uskutočnilo v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa predtým dohodli s právnym zástupcom žalobkyne o podmienkach zmieru. Toto pojednávanie bolo zbytočné a práve navýšenie nákladov na toto pojednávanie sa stalo dôvodom následnej nezhody na zmieri. Pokiaľ prvostupňový súd v rozhodnutí argumentuje právom žalobkyne, aby jej vec bola prejednaná v primeranom a rozumnom čase, vo vzťahu k uvedenému žalovaný namietal, že po skončení nájmu ho žalobkyňa kontaktovala s vyčíslením dlžného nájmu. Suma však bola nesprávna, viaceré platby v nej neboli zahrnuté, preto žalobkyňu žiadal, aby dlh presne špecifikovala, aby si odsúhlasili sumu. Žalobkyňa tak neurobila. Rovnako ho so snahou o dohodu resp. zmier nekontaktoval jej právny zástupca, i keď všetky spory, ak je to možné, majú byť prioritne riešené formou zmieru. Ak by si to boli odsúhlasili, sumu by uhradil, tak ako urobil po prvom pojednávaní, keď sa konečne dostal k vyčísleniu dlhu a k sporu nemuselo vôbec prísť. Žalovaný považoval za rozporné s dobrými mravmi a s morálkou uplatnenie práva na 90 %-ný úrok. Tomu sa rovná poplatok z omeškania vo výške 2,5 ‰ denne z dlžného nájmu. Podľa žalovaného nie je normálne, že dlh, ktorý mohol byť riešený cestou zmieru, je zvýšený viac ako štvornásobne. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03.11.2011 a zistil, že odvolanie žalovaného proti rozsudku je čiastočne dôvodné. Zo spisu vyplýva, že návrhom, doručeným prvostupňovému súdu dňa 10.12.2007 sa žalobkyňa domáhala vydania platobného rozkazu na zaplatenie 34 750,- Sk spolu s poplatkom z omeškania 2,5‰ denne zo sumy nájomného a služieb, a to zo sumy 5 500,- Sk od 01.05.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.03.2007 do zaplatenia, trov konania 2 082,- Sk a trov jej právneho zastúpenia vo výške 4 056,- Sk, do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu odporcovi, a to titulom neuhradenia 6 mesačných úhrad nájomného a 1 úhrady nájomného za mesiac apríl 2007 za nájomné a poplatku z omeškania. Okresný súd Prešov vydal dňa 06.05.2008 platobný rozkaz č. k. 17Ro/422/2007 - 33, ktorým uložil žalovanému Z. L. zaplatiť žalobkyni X. Y. do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu 34 750,- Sk s poplatkom z omeškania 2,5‰ denne zo sumy5 500,- Sk od 01.05.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.08.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.09.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.10.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 5 500,- Sk od 01.03.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 6 138,- Sk právnemu zástupcovi žalobkyne, alebo v tej istej lehote podal odôvodnený odpor. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 29.05.2008 odpor s odôvodnením. Žiadal platobný rozkaz zrušiť z dôvodu, že žalovaná suma mala byť znížená o alikvotnú časť nákladov na renováciu parkiet, na ktorej sa mali so žalobkyňou dohodnúť a o nájomné za obdobie od 01.04.2007 do 16.04.2007, z dôvodu, že k oneskorenému odovzdaniu bytu malo dôjsť pre dôvody na strane navrhovateľky. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že na renovácii parkiet sa so žalovaným nikdy nedohodla, tieto boli v dobrom stave a nevie, či boli skutočné brúsené a ak áno, akým spôsobom a v akom rozsahu. Žalovaný na ním tvrdenú skutočnosť ani nepoukázal, a to ani pri spisovaní dohody o splatení dlžného nájmu, ani vo svojom liste z 10.07.2007 a ani pri odovzdávaní bytu. Žalovaný na renováciu parkiet od navrhovateľky nemal súhlas. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že k oneskorenému odovzdaniu bytu došlo pre dôvody na strane navrhovateľky, táto vo vyjadrení uviedla, že žalovaný sa mal vysťahoval s priateľkou do 31.03.2007, ale vzhľadom na to, že sa nemali kde vysťahovať, k odovzdaniu bytu došlo až 16.04.2007. Ak by sa tak stalo z dôvodov na strane žalobkyne, bolo by to zrejme uvedené v zápisnici o odovzdaní bytu. Túto skutočnosť by žalovaný určite neopomenul uviesť v zápisnici a poukázal by na to aj vo svojom liste. Žalovanému nič nebránilo v plnení aspoň v takom rozsahu, v akom to on považoval za primeraná, vzhľadom na skutočnosti uvedené v odpore. Ak žalovaný niektorú položku vo vyčíslení dlhu považoval za spornú, mal sám možnosť, na základe zmluvne dohodnutých podmienok, sám dlžnú sumu vypočítať. Prvostupňový súd na pojednávaní, vytýčenom na 29.10.2008 vypočul žalobkyňu aj žalovaného. Žalobkyňa trvala na žalobe. Žalovaný uznal pohľadávku vo výške 27 180,- Sk. Žiadal započítať náklady na renováciu parkiet, ktorú mal uhradiť vo výške 6 600,- Sk. Opätovne namietal, že na renováciu parkiet dala žalobkyňa ústny súhlas. Nesúhlasil s dlžným nájomným za polovicu mesiaca apríl preto, že k odovzdaniu bytu až dňa 16.04.2007 došlo z dôvodov na strane žalobkyne. Toto pojednávanie bolo odročené na 09.01.2009 za účelom predloženia dôkazov zo strany účastníkov konania ohľadom sporných položiek, a to položky na renováciu parkiet a nájomného za polmesiac po uplynutí platnosti nájomnej zmluvy. V spise sa nachádza úradný záznam prvostupňového súdu zo dňa 08.01.2009, v zmysle ktorého v uvedený deň žalobca telefonicky oznámil, že sa dňa 09.01.2009 nedostaví na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, o čom informoval aj právneho zástupcu žalobkyne. Žiadal o určenie nového termínu pojednávania. Na č. l. 65 spisu sa nachádza podanie žalobkyne, ktorým vzala návrh čiastočne späť, a to v časti zaplatenej istiny 27 380,- Sk po podaní návrhu a zároveň upravila svoj návrh čo do istiny v sume 7 370,- Sk, t. j. v sume 244,64 eur. Žiadala tak priznať istinu v sume 244,64 eur, poplatok z omeškania v sume 66 699,60 Sk, t. j. 2 214,02 eur, poplatok z omeškania vo výške 2,5‰ zo sumy 244,64 eur od 10.01.2009 do zaplatenia, trovy konania celkom vo výške 124,11 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 688,87 eur. V tomto podaní zároveň uviedla, že v prípade uzavretia dohody navrhuje schváliť súdny zmier, ktorým sa žalovaný zaväzuje jej zaplatiť 1 720,65 eur, trovy konania 88,47 eur, trovy právneho zastúpenia 688,87 eur, v 15-tich pravidelných splátkach vždy do 20.-teho dňa príslušného mesiaca, z toho 14 splátok po 165,- eur so splatnosťou prvej splátky v mesiaci február 2009 a so splatnosťou poslednej splátky do 20.04.2010 pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Prvostupňový súd na pojednávaní dňa 09.01.2009 konštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ktorý žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Vypočul žalobkyňu a pojednávanie odročil na 25.02.2009 za účelom opätovného predvolania žalovaného. Dňa 13.01.2009 doručil žalovaný prvostupňovému súdu potvrdenie o lekárskom vyšetrení dňa 09.01.2009. Dňa 19.01.2009 vytýčil prvostupňový súd pojednávanie na deň 04.03.2009. Dňa 03.03.2009 žalobkyňa doručila prvostupňovému súdu úpravu návrhu na schválenie súdneho zmieru spolu s konkrétnym výpočtom dlžnej sumy a vyčíslením trov právneho zastúpenia. Zo spisu ďalej vyplýva, že žalovaný doručil prvostupňovému súdu dňa 03.03.2009 žiadosť o odročenie pojednávania, vytýčeného na 04.03.2009, kde ako dôvod uviedol zahraničnú pracovnú cestu s predpokladaným návratom 04.03.2009 v skorých ranných hodinách. Preto nebude mať dostatok času oboznámiť sa s návrhom žalobkyne a doručiť súdu vlastnoručne podpísaný zmier ešte pred začatím pojednávania dňa 04.03.2009. Žiadal o odročenie pojednávania. Prvostupňový súd pojednávanie vytýčené na 04.03.2009 odročil na neurčito za účelom výzvy žalovaného na oznámenie, či súhlasí s navrhnutým zmierom. Písomným podaním zo dňa 09.03.2009 oznámil žalovaný prvostupňovému súdu stanovisko k navrhnutému zmieru, pričom uviedol, že celý dlžný nájom bol už medzitým uhradený. Dňa 01.06.2009 doručila žalobkyňa prvostupňovému súdu čiastočné späťvzatie žaloby a úpravu návrhu na schválenie súdneho zmieru spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia a výpisom z e-mailovej komunikácie medzi jej právnym zástupcom a žalovaným ohľadom súdneho zmieru. Dňa 01.07.2009 vytýčil prvostupňový súd pojednávanie na 09.09.2009. Dňa 07.09.2009 doručil žalovaný faxom žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu svojich zdravotných ťažkostí s pripojeným lekárskym potvrdením zo dňa 07.09.2009. Prvostupňový súd spísal dňa 08.09.2009 úradný záznam o telefonickom ospravedlnení právneho zástupcu žalobkyne z pojednávania vytýčeného na 09.09.2009 v dôsledku oznámenia žalovaného o neúčasti na pojednávaní. Pojednávanie dňa 09.09.2009 bolo odročené na 16.10.2009. Dňa 28.09.2009 doručil žalovaný súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu dopredu dohodnutého dôležitého obchodného rokovania v Prahe. Dňa 14.10.2009 doručil žalovaný prvostupňovému súdu faxové podanie - žiadosť o odročenie pojednávania vytýčeného na 16.10.2009 z dôvodu zdravotných ťažkostí. Uviedol, že nesúhlasí s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti. Predložil potvrdenie lekára, na ktorom nie je uvedený deň jeho vystavenia. Pojednávanie dňa 16.10.2009 prvostupňový súd odročil na 09.12.2009. Dňa 07.12.2009 doručil žalovaný súdu žiadosť o odročenie pojednávania pre zdravotné ťažkosti. Pripojil potvrdenie lekára. Na pojednávaní dňa 09.12.2009 prvostupňový súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalovaného s poukazom na skutočnosť, že podľa lekárskej správy žalovaný nebol uznaný práceneschopným, a teda nie je dôvod na odročenie pojednávania. Na pojednávaní sa vyjadril právny zástupca žalobkyne a pojednávanie bolo odročené na 18.12.2009 za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci. Späťvzatie žaloby alebo návrhu na začatie konania je dispozitívny procesný úkon, ktorého účinky nastávajú rozhodnutím súdu o zastavení konania, tieto účinky znamenajú, že konanie sa skončí bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej. Žalobca týmto procesným úkonom disponuje celým konaním alebo jeho časťou, čo zákon výslovne umožňuje a ustanovuje aj dôsledky čiastočného späťvzatia (zastavenie konania v uvedenej časti). Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím návrhu (žaloby) z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia, pokračuje v konaní. Vážne dôvody, pre ktoré žalovaný nesúhlasí so späťvzatím návrhu (žaloby) môžu súvisieť iba s hmotnoprávnym postavením žalovaného, ktoré by sa zastavením konania zmenilo bez možnosti žalovaného ovplyvniť jeho dôsledky vlastným procesným hmotnoprávnym úkonom. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že zaplatenie časti nájmu vo výške 244,64 eur neznamená, že túto časť pohľadávky uznáva a týmto úkonom urobil len ústretový krok k navrhovateľke v snahe vyriešiť spor cestou zmieru, k tomu odvolací súd konštatuje, že správny je záver prvostupňového súdu o tom, že v danom prípade neexistujú také vážne dôvody, pre ktoré by súd nemohol zastaviť konanie v časti o zaplatenie istiny. Žalovaný nepreukázal žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť návrhu žalobkyne na zastavenie konanie o zaplatenie istiny. Správne preto prvostupňový súd konanie o istine po späťvzatí žaloby v tejto časti postupom podľa § 96 ods. 1, 2 O. s. p. zastavil. K uvedenému záveru odvolací súd len dopĺňa, že splnenie dlhu je medzi dôvodmi zániku práv a povinností uvedené v Občianskom zákonníku (v ustanovení § 559 ods. 1) na prvom mieste. Ide o typický a najčastejší právny dôvod zániku záväzkov. K splneniu dlhu dochádza jednostranným právnym úkonom dlžníka, ktorým veriteľovi poskytuje predmet splnenia s úmyslom splniť svoj dlh. Úmysel splniť dlh musí byť daný najavo jednoznačne, aby sa prijatie plnenia za určitých okolností nemohlo vysvetľovať inak (napr. ako dar dlžníka). Žalovaný namietal, že zaplatenie sumy 244,64 eur znamenalo len ústretový krok k žalobkyni, čo však v zmysle uvedeného ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka nemožno vysvetliť inak, len ako poskytnutie plnenia, ktoré žalobkyňa požaduje. Takýto záver je možné vyvodiť aj z vyjadrenia samotného žalovaného zo dňa 09.03.2009, v ktorom uviedol, že celý dlžný nájom bol už medzitým uhradený. Ako uviedla žalobkyňa, suma 244,64 eur bola pripísaná na jej účet dňa 09.03.2009. V tomto vyjadrení a ani v ďalšom priebehu konania žalovaný úhradu uvedenej sumy nespájal s nejakou podmienkou resp. s akýmkoľvek prejavom, ktorý by bol spôsobilý spochybniť jeho úmysel. Aj keď sa žalovaný odvoláva na svoje vyjadrenie zo dňa 14.12.2009, že v popise platby uviedol, že ide o „spornú časť nájmu“ a opätovne uvádza, že zaplatením spornej časti nájmu urobil ústretový krok, nakoľko je jeho snahou danú záležitosť vyriešiť dohodou, nemožno z uvedeného vyvodiť iné, než to, že za daných okolností nebolo možné zo strany žalobkyne vysvetliť si úhradu dotknutej sumy inak. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd rozhodol o príslušenstve k pohľadávke v jeho neprítomnosti, odvolací súd konštatuje, že právo žalovaného nebolo porušené. Okolnosti a dôvody, pre ktoré mohol súd pokračovať v konaní a vec prejednať aj v neprítomnosti žalovaného, prvostupňový súd náležite odôvodnil a odvolací súd sa s jeho dôvodmi a závermi v celom rozsahu stotožňuje. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že vo vzťahu výroku, ktorým prvostupňový súd konanie o zaplatenie 1 153,49 eur zastavil, je odvolanie žalovaného nedôvodné. Preto rozsudok v tejto časti v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa ustanovenia § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. Podľa § 10 citovaného nariadenia, ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia ( pred 01.01.2009 ), výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov, ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá od účinnosti tohto nariadenia, riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením. Vo vzťahu k výroku rozsudku, ktorým prvostupňový súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 2 245,56 eur a v súvisiacom výroku o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že v uvedenej časti je potrebné ho zrušiť v rozsahu nad sumu 1 571,91 eur. Pri samotnom určení výšky poplatku z omeškania odvolací súd zistil, že správne vypočítal prvostupňový súd 2,5 % poplatok z omeškania za nájomné za mesiac apríl 2006 zo sumy 5 500,- Sk od 01.05.2006 do 08.12.2008, t. j. za 953 dní x 13,75 Sk/deň vo výške 3 103,75 Sk = 434,97 eur, poplatok z omeškania zo sumy 5.500,- Sk ( za júl 2006 ) od 01.08.2006 do 08.12.2008 = 861 dní x 13,75 vo výške 11.838,75 Sk = 392,98 eur, zo sumy 5.500,- Sk ( za august 2006 )od 01.09.2006 do 08.12.2008 = 830 dní x 13,75 vo výške 11.412,50 Sk = 378,83 eur a zo sumy 5.500,- Sk ( za september 2006 ) od 01.10.2006 do 08.12.2008 = 800 dní x 13,75 vo výške 11.000,- Sk = 365,13 eur. Celkom teda vo výške 1 571,91 eur bolo správne priznané penále, t. j. poplatok z omeškania podľa § 94 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., účinnej v roku 2008, vo výške 2,5 % dlžnej sumy. Z uvedeného vyplýva, že bolo správne vypočítané penále za nájomné za mesiace apríl, júl, september 2006. Za mesiac november nebola započítaná a zároveň odpočítaná platba 500,- Sk za elektrickú energiu, realizovanú žalovaným, čo žalobkyňa uznala, preto nebol správne vypočítaný aj poplatok z omeškania zo sumy 5.000 Sk. Podľa ustanovenia . 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozsudok čo do sumy 1 571,91 eur v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdil. V dôsledku toho, že prvostupňový súd nezapočítal a neodpočítal platbu žalovaného za elektrickú energiu v mesiaci november 2006 vo výške 500,- Sk, nesprávne vypočítal poplatok z omeškania za nasledujúce mesiace. Z návrhu žalobkyne na vydanie platobného rozkazu zo dňa 03.12.2007, doručeného prvostupňovému súdu dňa 10.12.2007 vyplýva, že žalobkyňa v prehľade o úhradách a dlhu žalovaného za obdobie od 01.04.2006 do 16.04.2006 v mesiaci november uviedla: „dlh 5 500,- Sk mínus 500,- Sk za elektriku = dlh 5000,- Sk“. Úhradu elektriny žalovaným aj odpočítala od istiny, ktorú pôvodne žalovala, vo výške 34 750,- Sk. Prvostupňový súd však poplatok z omeškania za nájomné za mesiac november 2006 vypočítal zo sumy 5 500,- Sk, čo vyplýva zo strany 5 napadnutého rozsudku (... zo sumy 5 500 ,- Sk od 1.12.2006 ...). to znamená, že rozhodol nesprávne. K odvolacím dôvodom žalovaného ohľadom renovácie parkiet je potrebné ešte dodať, že s poukazom na ustanovenie § 695 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ je oprávnený vykonávať stavebné úpravy bytu a iné podstatné zmeny v byte iba so súhlasom nájomcu. Tento súhlas možno odoprieť len z vážnych dôvodov. Ak prenajímateľ vykonáva také úpravy na príkaz príslušného orgánu štátnej správy, je nájomca povinný ich vykonanie umožniť; inak zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla, nebolo preukázané, že žalobkyňa dala súhlas žalovanému na renováciu parkiet a navyše dôkaz, ktorý žalovaný do spisu predložil o výške sumy, ktorú údajne za renováciu parkiet uhradil, je vystavená pre odberateľa označeného ako GLOBTRADE SLOVAKIA s.r.o., V. P. Tótha 4, Martin a nie pre odberateľa žalovaného. Uvedený dôkaz teda nesvedčí o tom, že renovácia bola zrealizovaná žalovaným a že on uhradil fakturovanú sumu. Aj ďalšia námietka odvolateľa, že nájom bol prenesený za obdobie od 01.03. do 31.03.2006 nie je dôvodná, lebo nájom nemusel byť dohodnutý písomne, ale aj konkludentne, rozhodujúca je vôľa zmluvných strán. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 5, 2. odsek) ďalej vyplýva, že prvostupňový súd priznal žalobkyni aj sumu 28,20 eur ako poplatok z omeškania zo sumy 120,- Sk od 01.12.2008 do 04.03.2009, čo je 94 dní. Zo spisu však nevyplýva, že by si bola žalobkyňa takýto nárok v návrhu na vydanie platobného rozkazu uplatnila a na uloženie takejto povinnosti žalovaný zaviazaný ani nebol. Žalobkyňa si síce nárok za zaplatenie poplatku z omeškania zo sumy 120,- Sk neskôr v priebehu konania uplatňovala v ňom predložených výpočtoch zo dňa 02.03.2009 a 26.05.2009, tento nárok však nešpecifikovala a prvostupňový súd bez návrhu žalobkyne na zmenu petitu a bez rozhodnutia o jeho pripustení poplatok z omeškania z uvedenej sumy a za uvedené obdobie priznal. Preto odvolací súd považuje rozhodnutie prvostupňového v súdu v tejto časti za nepreskúmateľné. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v časti, v ktorej uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu nad 1 571,91 eur a v súvisiacom výroku o trovách konania v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní ustáliť poplatok z omeškania za obdobie od 01.12.2006 do 08.12.2008 a od 01.03.2007 do 08.12.2008 s prihliadnutím na úhradu elektriny žalovaným vo výške 500,- Sk, ktorú skutočnosť uznala aj žalobkyňa. Zároveň sa prvostupňový súd vysporiada s nárokom žalobkyne na zaplatenie poplatku z omeškania zo sumy 120,- Sk. V súvislosti so správne ustálenou sumou poplatku z omeškania vychádzajúcou z príslušnej právnej úpravy aj čo sa týka prechodných ustanovení za uvedené obdobie potom prvostupňový súd rozhodne aj o trovách konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.